Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, ktorých vidím na balkóne, ďakujem, že ste tu, vážená pani ministerka, o to rád som, že je tu aspoň jeden člen vlády a že počúva, vážený pán spravodajca, mal som pripravené vystúpenie, ktoré malo začať trošku inak, ale na začiatok musím konštatovať, že napriek pokročilej nočnej hodine táto schôdza zmysel má, pretože aj spôsob, akým komunikujeme na konkrétne...
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, ktorých vidím na balkóne, ďakujem, že ste tu, vážená pani ministerka, o to rád som, že je tu aspoň jeden člen vlády a že počúva, vážený pán spravodajca, mal som pripravené vystúpenie, ktoré malo začať trošku inak, ale na začiatok musím konštatovať, že napriek pokročilej nočnej hodine táto schôdza zmysel má, pretože aj spôsob, akým komunikujeme na konkrétne problémy a konkrétne výčitky teda opozície zo strany tých, ktorí majú v rukách moc, aj na základe toho vieme zistiť, aký je skutočný stav Slovenskej republiky.
Dalo by sa povedať, že nič sa nemení. Stále je to hra na dve strany: na jednej strane koalícia, na druhej strane opozícia. My prídeme si uplatniť svoje ústavné právo, máme napísanú dôvodovú správu, v ktorej popisujeme dôvody, prečo si myslíme, že by mala byť vyjadrená nedôvera predsedovi vlády. A čo sa dozvieme? Dozvieme sa to, čo stále. Ako keby som osobne zažíval déja vu, ktoré som už predtým zažil. Stále návrhy, s ktorými sme chodili, boli slabé, nedomyslené, nedopracované. No ono niečo sa povedať vlastne musí. A najmä čo pretrváva doteraz, je, že sa vôbec nepočúvame.
A pritom tam vonku sú ľudia, občania Slovenskej republiky, ktorí pomaličky, ale isto strácali a stále strácajú dôveru v štát, dôveru v spravodlivosť. A mňa veľmi mrzí, že práve teraz, v týchto chvíľach, aj v nadväznosti na to, čo sa už stalo, nestojíme za to vláde, jej väčšine vládnych poslancov, aby si vypočuli to od tých z nás, ktorí sa prihlásili riadne do tejto rozpravy.
Počúval som pozorne argumenty, ktorými vo faktických poznámkach reagovali na vystúpenia mojich predrečníkov, a dalo by sa to zhrnúť jedným slovom, že zľahčovali. Zľahčovali celú situáciu a celý ten stav. A preto teraz pristúpim k tomu, čo som mal pripravené pre pána predsedu vlády, aj keď tu nie je, a dúfam, že si to niekedy vypočuje. Samozrejme, aj s menším doplnkom.
Takže, vážený pán predseda vlády, sme tu dnes preto, aby sme vyjadrili nedôveru nielen vám, ale aj celej tejto vláde. Hlavným dôvodom je, že ste zamrzli v momente, kedy sa na vás dívalo celé Slovensko, a nekonali ste.
Žijeme pohnuté časy, kedy sa spoločnosť, slovenská spoločnosť ešte stále spamätáva z úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Táto rana je stále otvorená, páli a veľmi bolí, pretože nešlo o žiadnu nešťastnú náhodu, nešlo o vôbec žiadnu náhodu. Stalo sa tak kvôli preukázateľným chybám, chybám kompetentných, ktorí nielenže nekonali, ale sa dokonca spolupodieľali na lustrovaní nepohodlných novinárov i prokurátorov. Slováci sa dozvedeli a možno onemeli mnohí v úžase, že exituje čosi také ako pavúci, čiže vzťahové grafy, ktoré boli potom zneužívané, tie informácie, ktoré z nich získali určité osoby na to, aby sa s nimi kupčilo, ako tí, čo mali pomáhať a chrániť, sa dali zneužívať a aj zneužívali túto svoju moc.
Ak by tu boli väčšina tých koaličných poslancov, aj samotní členovia vlády, samotný pán predseda vlády, tak by som sa im pozrel do očí a pýtal sa ich, ako by sa oni cítili, keby sa dozvedeli, že niekto urobil pavúka na nich, na ich blízkych, na blízke osoby? Ako by sa cítili, keby sa niečo také dozvedeli? Ako by konali? Pretože jedna vec je, ak si myslíme, že sa to nás osobne netýka, ak sa to týka niekoho iného. To je také typické aj pre našu náturu. Pokiaľ sa to netýka mňa, prečo by som to mal riešiť? Ale vždy sa zmení pohľad človeka na vec, akonáhle sa to začne dotýkať mojich blízkych a mňa osobne.
Takže zamyslime sa tí z nás, ktorí si to doteraz nevedeli predstaviť alebo sa nad tým vôbec ani nezamýšľali, čo by robili, keby sa dozvedeli, že takto si niekto lustruje aj ich, ich najbližších! A nielen to. Že ich informácie niekto má v rukách a následne s nimi narába podľa svojej potreby! Žijeme pohnuté časy, kedy sa postupne dostalo na denné svetlo, kto bol v skutočnosti Marian Kočner, s kým a o čom komunikoval a o čo všetko nielen plánoval, ale aj realizoval urobiť.
Mali ste, pán predseda vlády, okamžite konať a vyvodiť politickú zodpovednosť. Áno, politickú zodpovednosť voči dnes už bývalej štátnej tajomníčke Monike Jankovskej, ak tak nedokázala urobiť ona sama.
Plne si ctím prácu statočných slovenských vyšetrovateľov, ktorí si nezaslúžia také hanebné označenie, akým ich ona počastovala na tej pamätnej tlačovej konferencii utorok 3. septembra. Toto si vôbec nezaslúžili títo statoční ľudia, aby použila také pejoratívne označenie na ich prácu, ktoré tu ani nezopakujem z úcty práve k nim.
Je to ale dôkaz, že táto politická nominantka strany SMER - sociálna demokracia nemala vôbec čo hľadať na svojej stoličke, pretože jej chýbajú základné predpoklady pre prácu na akomkoľvek poste súvisiacom s právom a spravodlivosťou. Nikto, opakujem, nikto nemôže nadraďovať svoj osobný prospech nad záujmami spravodlivosti. Je to ale dôsledok súčasného stavu, ktorý tu nevznikol včera ani predvčerom.
Povedzme si teraz, ako sa hlboká kríza tak postupne prejavila na tom, že sila štátu slabne v prospech rôznych podnikateľských skupín aj s kriminálnym pozadím a ukazuje sa to najviac práve na mojom rodnom východnom Slovensku. Pretože toto už vôbec nie je o individuálnych zlyhaniach. Prestaňme si takto klamať, že sú to len individuálne zlyhania jednotlivcov, že sú to len náhody. Nie, nie sú to náhody. Je to dôsledok čohosi hlbšieho, čo tu už trvá veľmi dlhú dobu! Prestaňme si takto klamať najmä preto, lebo nás to môže všetkých zahubiť, pretože táto nespravodlivosť, to sú tie skutočné korene, z ktorých rastie potom extrémizmus. Pretože táto nespravodlivosť sa potom odráža a vyrastá do nepredstaviteľných rozmerov a máme ju všetci pred očami.
Takže zopár káuz východu, ktoré verejnosť pozná, a len v rámci toho latinského "repetitio est mater studiorum", čiže opakovanie matka štúdia jest, si zopakujme niekoľko známych káuz východu:
Grófka Rošková a Patrik Šuchta. Asi netreba nikomu extra túto geniálnu dvojicu, ktorá bola schopná vďaka tejto vláde získať agrodotácie aj na asfaltové plochy. Bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky i Košického samosprávneho kraja za stranu SMER - SD si získala na základe svojho vplyvu a krytia v miestnej polícii a prokuratúry ľudové pomenovanie grófka Zemplína. Ona je jasným a najdokonalejším príkladom toho, ako vládna moc sa dokáže preplietať so straníckymi záujmami, a práve náš región to pocítil najsilnejšie.
Ďalší príklad Antonino Vadala a talianska mafia na východe. Časť vieme o tom vďaka článku, tom nedokončenom článku, práve pána Kuciaka. Ale spolu s nimi a ďalšími týmito kvázi podnikateľmi zo Zemplína paradoxne súvisiacimi tiež s poľnohospodárstvom a agrodotáciami dnes vieme aj viac, pretože Antonino Vadala podľa dôkazov talianskej polície sa venoval aj pašovaniu drog a je známe aj jeho prepojenie na slečnu Troškovú, z ktorého vychádzalo potom ďalšie prepojenie na bývalého predsedu vlády Roberta Fica i poslanca SMER-u Jasaňa. Obludnosť rozmerov ešte stále nie je uzavretou kapitolou, pretože napriek tomu, čo bolo zverejnené, tá pravda je podstatne širšia a potrvá ešte veľmi dlhú dobu, kým sa odkryje v plnej šírke. A ja, keďže si ctím prácu vyšetrovateľov, verím, že práve to, že necháme ich pracovať, často pomôže tej veci, aby sa dostalo na prepojenia týchto jednotlivých vzťahov aj v rámci toho biznis prostredia i prepojenia na rôzne stranícke kliky.
Ale máme tu ďalší príklad Medical group Košice. Firma, kde Pavol Paška pôsobil donedávna, dodávala až polovicu liekov slovenským nemocniciam, hoci tvrdil, že s Medical group od roku 2002 nemal nič už spoločné, ukázalo sa, že vo firmách v jeho vlastníctve bol spoločníkom aj v čase, keď ešte šéfoval parlamentu. Táto firma bola zapletená aj v kauze piešťanského CT a tiež v kauze predražených ultrazvukov v košickej nemocnici, ktoré sa týkali syna Pavla Pašku.
A napokon ešte jeden príklad. Advokát Radomír Bžán a jeho právne služby. Takzvaný miliónový advokát sa dostal do povedomia verejnosti pre mastnú odmenu, ktorú mal získať, zinkasovať od štátu v tom spore o gabčíkovskú elektráreň, kde finálna suma odmeny kolísala od 64 do 70 mil. eur. Po medializácii prípadu sa zástupcovia štátu spoločnosť MH Manažment rozhodli znížiť prémiu na 17,6 mil.
Ale okrem tohto známeho prípadu máme ešte iný. Totižto ten advokát kasíroval nemalé peniaze aj v miestnych samosprávach na východe, a to v rodnom meste Snina, ale aj v Michalovciach. Len na základe štyroch zmlúv v meste Michalovce, ktoré podpísal primátor tohto mesta a nominant strany SMER - SD Viliam Záhorčák bez schválenia zastupiteľstva a bez verejného obstarávania, zhrabol pomaly cez skoro 500-tisíc eur. Kauza stále neukončená, celé sa to vlečie a momentálne je na stole Generálnej prokuratúry.
Prečo to spomínam? Toto je len niekoľko prípadov, ktoré vyplávali na povrch. Je ich podstatne viac, len nie sú úplne dotiahnuté do konca, a preto ak by som ich aj spomínal alebo tu uvádzal niektoré fakty, skôr by som mohol veci poškodiť, ako pomôcť. Pretože, ako som povedal, ctím si prácu poctivých vyšetrovateľov, máme ich v našej polícii stále ešte dosť a oni konajú.
Ale toto všetko, ako som povedal, nevzniklo včera ani predvčerom. Toto všetko, čo sa dialo a deje, za toto nesie politickú zodpovednosť strana, ktorá je momentálne najdlhšiu dobu pri moci. Pretože to umožnila či svojou činnosťou, či nečinnosťou. Je to teda plná politická zodpovednosť SMER-u - SD, ktorý toto dopustil, aj jej jednotlivých nominantov, ktorí boli účastní pri rôznych činoch.
Nikdy by sa to nestalo, ak by nemali tak ako práve Marian Kočner, lebo máme tu aj iný prípad, pána Bašternáka, ak by nemali ten bohorovný pocit beztrestnosti, že oni sú už nad zákonom a že môžu robiť, čo len chcú. Pretože takto, ak takýto pocit niekto získava, až potom sa dopúšťa činov, nad ktorým normálnemu človeku nielenže len ostáva stáť rozum a sa len čuduje, čo sa to deje.
Toto odvolávanie tu nemalo byť o nejakých osobných sporoch, nejakých hádkach, útokoch, má podstatne vážnejšiu podstatu. Nie je len o vyvodení politickej zodpovednosti vládcov, ktorí si musia uvedomovať svoju zodpovednosť, akokoľvek by boli horké dôsledky, ktoré by boli voči nim vyvodené, ale je to aj tom, ako my politici vnímame samých seba, ako pristupujeme my k tomu, k tej dôvere, ktorú občania nám vkladajú. Pokiaľ nebudeme prísni voči sebe, tak prísni, aby sme vedeli za každé zlyhanie vyvodzovať okamžitú politickú zodpovednosť, ako môžeme žiadať od ľudí, aby nadobudli opäť dôveru v štát, spravodlivosť, vo vládu práva? Ak nebudeme voči sebe prísni, ako môžeme docieliť, že spravodlivosť, ktorá je ponížená a ubitá, môže povstať z prachu?
Ak pán predseda vlády by napriek všetkému, aj keď to možno mnohí z nás nepredpokladáme, že by sa mohlo stať, aby v sebe našiel tú odvahu, o ktorej dneska hovoril, že je naozaj slobodný, a urobil by to gesto, že odstúpi sám, vydal by tým signál, že duch politiky môže ožiť. Pretože ja mu pripomínam sľub, ktorý sa dal a ktorý skladá každý člen vlády: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republiky" ("republike", pozn. red.). "Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov, budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Aby sa uvádzali do života zákony, aby platilo živé právo. Právo nie je niečo mŕtve, to nie sú len litery napísané na papieri. To nie sú veci, ktoré sa dajú ohýbať. Právo bez spravodlivosti nemôže byť. A pokiaľ sa toto nezmení, nepohneme sa, a spoločnosť, ani o milimeter. Dôvera občanov, ktorú musíme získať, má miliónkrát, miliónkrát vyššiu cenu ako akékoľvek osobné ambície a snaha budovať si politickú kariéru. Pretože bez tej dôvery občanov nebude mať nič zmysel a čaká nás neradostná cesta dopredu.
Ďakujem.
Skryt prepis
