Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že asi každý, kto tu vystupoval práve v tomto bode, je nejakým spôsobom zapojený do aktivít miestnej samosprávy. Ja takisto musím pripomenúť, že som poslancom miestnej časti Bratislava – Ružinov. Čo sa týka samotného zákona, ktorý bol predložený, to, čo tu najdôležitejšie zaznelo, naozaj že je predkladaný len v spolupráci so zástupcami ZMOS-u a vôbec neboli brané do úvahy ani neboli prizvané na konzultácie ostatné organizácie. Keď už náhodou to nebolo naozaj Združenie obyvateľov miest a obcí Slovenska, aspoň Únia miest Slovenska a prípadne aspoň asociácia prednostov miestnych úradov, prípadne združenie hlavných kontrolórov. Tieto všetky organizácie, ktoré naozaj, si myslím, že združujú odborníkov krížom-krážom po celom Slovensku bez ohľadu na akúkoľvek politickú príslušnosť, k tomu prizvané neboli. Čo je obzvlášť dôležité, z toho samotného zákona naozaj priam srší to, že sú to čisto prostarostovské zmeny.
Jedným z bodov, ktoré hneď na úvod rieši zákon, sú nefunkčné obce, čo ma teší, že konečne sa niekto začína venovať tomu, že čo s obcami, v ktorých dlhodobo nevieme nájsť či už poslancov alebo starostov, ale keď si vlastne prečítate obsah toho, toho textu, tak vlastne áno, základ je, musí tá obec, ku ktorej sa má tá nefunkčná obec priradiť, musí s tým súhlasiť. V prípade, že nebudú súhlasiť ani jedna z tých susediacich, tak vlastne sa zase nič nebude diať a ministerstvo vnútra to ponechalo v pôvodnom stave, čo si neviem predstaviť, že ktorá obec by súhlasila s tým, že vlastne jej pribudnú tam len ďalšie náklady súvisiace s tou menšou obcou.
Takže z tohto hľadiska naozaj je, sú tieto ustanovenia, budú pravdepodobne nefunkčné. Bol by som rád, keby sme si zobrali skôr príklad naopak z iných štátov, ktoré sa naozaj začali venovať aj týmto nefunkčným obciam, či už z dôvodu toho, že je tam málo obyvateľov a nemá sa kto venovať samospráve, alebo je to aj z toho dôvodu, že naozaj samotná samospráva je príliš nákladná v takej malej obci. Uvediem ako jeden príklad: v Luxemburgu za posledných desať rokov zlúčili nieže niekoľko obcí, ale každoročne tam zlučujú nejaké obce, ktoré sa postupne spájajú do väčších a väčších celkov. Motivujú ich k tomu. Takže a takisto platí, že musia referendum mať, aj obec, ktorá, ktorá sa zlučuje, aj obec, do ktorej je to, je táto prvá obec zlučovaná, a napriek tomu sú úspešní. Takže bol by som rád, keby sme si aspoň z takéhoto príkladu zobrali poučenie a snažili sa to preklopiť možno na naše pomery.
Ďalšia vec je samotné znižovanie počtu poslancov. Je otázka, že, teraz to tu pred chvíľou bolo povedané, že aký to má zmysel, keď vlastne dopad zmeny zákona je nulový. To znamená, že neprinesie to žiadne úspory.
Druhá vec je, zoberme si položky, celkové náklady na mzdy a odvody starostov a ich zástupcov verzus platy poslancov miestnych samospráv. Nemyslím si, že to budú také výrazné, výrazné rozdiely, pretože naozaj v tých malých obciach to sú skôr symbolické hodnoty, ktoré dostávajú poslanci miestnych samospráv, radovo až desiatky eur ročne, kdežto platy starostov máme určené na celkom slušných sumách a tie sú vždy stanovené, že je to minimum, to znamená, že pod to sa nemôže ísť. Takže naozaj skôr to, čo by pomohlo, pomohlo znižovaniu, keď už sa tu spomenulo, že náklady, tak to je práve znižovanie počtu obcí ako takých, nie znižovanie počtu miestnych poslancov.
To, čo mňa zarazilo, pretože práve teraz sme to riešili, bolo, boli dve pravidlá, ktoré sa týkajú konania miestneho referenda. Prvá, že páni starostovia si presadili, že druhé, druhé ustanovenie týkajúce sa možnosti vyhlásenia miestneho referenda o odvolaní starostu, to konkrétne, že ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, zo zákona vypadne. To znamená, že na základe tohto nie je možné zrealizovať referendum. Ja viem, že je vždy problematické sa napasovať do tohto ustanovenia, ale keď starosta často porušuje predpisy, tak vedia to poslanci presne zdôvodniť a aj vydokladovať, keby s tým mal niekto problém. Tak nerozumiem, prečo zrovna toto ustanovenie zo zákona vypadáva.
Ďalšia, čo považujem za chybu, vypadáva takisto aj povinnosť, resp. obec môže mať VZN-ko o organizovaní miestneho referenda. Teraz po novom už to tam nie je uvedené. Takisto je to zrušené z textu samotného zákona. Ja to vnímam teraz naozaj extra, pretože v pondelok v jednej malej obci pri Trnave, volá sa to Naháč, taký krásny názov, si vyhlásili práve obyvatelia obce miestne referendum o odvolaní starostu. Našťastie, toto VZN-ko majú, to znamená, že vedia presne do detailu, ako si zorganizovať referendum, pretože naše volebné zákony nedostačujú na to, aby podľa nich mohlo byť to miestne referendum zorganizované.
Čo ma mrzí takisto, je síce čiastočne riešená téma, ktorú, ktorá, tí, ktorí fungovali naozaj na miestnych úradoch a venovali sa napríklad životnému prostrediu, na čo večne narážali, a to je definícia verejného priestranstva. Je síce zadefinované krásne, že ide o ulicu, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ale ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobný zákon neustanovuje inak. Je síce dobré, že sa tam dostalo toto ustanovenie, ale vlastne jedno, jednu nejasnú definíciu sme nahradili druhou nejasnou definíciou, a to je to všeobecné užívanie, pretože to nikde v zákonoch nie je napísané, čo to je. A len tak mimochodom, vďaka tomuto ustanoveniu a podotýkam, bavíme sa o aj iných priestoroch prístupných verejnosti na všeobecné užívanie, čo v podstate je také všeobjímajúce ustanovenie, sa hneď ustanovuje o bod nižšie povinnosť vlastníkom budovy nechať si strpieť označenie budovy názvom tohto iného verejného priestranstva. Teda nebavíme sa len o ulici, námestí, prípadne parku, čo myslím si, že asi vlastníci budov môže akceptovať, naozaj o iných priestoroch či trhoviskách. Takže toto je len zbytočné zasahovanie do vlastníckych práv vlastníkov budov a nebavíme sa tu o právnických, ale o obyvateľoch.
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Klus. Pardon.
Sloboda, Vladimír, poslanec NR SR
Pardon. Chcem len ešte doplniť jedno super pozitívum, ospravedlňujem sa, jedno super pozitívum, a to je, že konečne sa dostalo do zákona to, že starosta musí zverejniť aj na webstránke obce program zastupiteľstva, to znamená, že nielen na úradnej tabuli. Síce to tu bolo donekonečna omieľané aj pri našich návrhoch zákonov, ale vždy nám to nebolo umožnené, aby to naozaj zapracované do zákona bolo. Ja uvediem konkrétny príklad.
Je tu v Bratislavskom kraji obec Tureň, ktorá program ani pozvánku nezverejňuje nikde inde, len na úradnej tabuli presne podľa zákona tri dni vopred, to znamená, že nemáte šancu sa dozvedieť, kedy vôbec zastupiteľstvo bude, pokiaľ nechodíte každý jeden deň pozerať úradnú tabuľu. A podotýkam, je to v Bratislavskom kraji, nie je to žiadna zapadnutá dedinka niekde, kde majú 50 obyvateľov, čo chápem, že je problém sa dostať vôbec k webstránke. Táto obec webstránku má.
Ale aby som to zhrnul, keď si pozriete všetky tie body, ktoré sú tam zahrnuté, ide o ďalšie narušenie vzťahu medzi starostami a poslancami obcí, kde väčšie kompetencie získavajú starostovia a prichádza k nepomeru toho vzťahu medzi nimi, narušuje sa postavenie hlavných kontrolórov a hlavne toho, že hlavný kontrolór je orgán obce, ktorý vykonáva kontrolu pre miestne zastupiteľstvo. Vôbec sa nerieši ten hlavný problém, a to je počet obcí a kapacity a možnosti a schopnosti obcí riešiť výkon samosprávnych činností a prenesený výkon od štátnej správy.
Preto som rád, že kolegovia tu navrhli, ja to teda nenavrhujem, nech to opakovane nezaznie, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľovi.
Ďakujem.
