Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ku zvieratám som sa už vyjadril, ale teraz poviem, pán kolega, ak hovoríte o tom, že či to je, či to je správne, že niekoho nútime alebo štát niečo prikazuje. No, štát tu má nejakú povinnosť a ja sa pýtam: Podľa vás je to totalita, ak povieme, že je povinná školská dochádzka? Ja sa pýtam: Je to totalita, že povieme, že je nulová tolerancia alkoholu na cestách? Veď má to svoj význam. Ak povieme, že to je nulová tolerancia, tak chránime všetkých tých, ktorí na tú cestu idú, aby tam niekto nešiel s promile, aj keď teraz nájdu sa takí, čo idú s promile 3 % alkoholu. Ale to neni o totalite. To je o ochrane spoločnosti. A je to aj o slobode, ktorá, samozrejme, musí byť vymedzená nejakými zákonmi a pravidlami. Takže povedať, že je to totalita, ak nariadime, že, kvázi povinné očkovanie u detí? Veď tým chránime tú ostatnú populáciu a chránime aj tie samotné deti, ktorých rodičia si neuvedomujú možné následky, ak to dieťa nebude očkované a potom dostane také vážne ochorenie.
Veď, chvalabohu, vďaka očkovaniu dneska nemáme mozgovú obrnu. Keď pán profesor Dluholucký prišiel a ukazoval fotografie tých detí s čiernym kašľom, detí, ktoré prekonali mozgovú obrnu a doslova sa stali hendikepované deti na celý život, no ja by som nemal to svedomie, aby som povedal, neočkujme a nech si rodičia rozhodnú na základe toho, že je tu nejaká antivakcinačná loby. Ja si to vôbec neviem ani predstaviť vďaka očkovaniu. Práve vďaka očkovaniu sa zachránilo milióny ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Marek, tu je, nemôžeme byť, že aj by rada, aj sa bojí. Raz niekto musí priznať farbu, na ktorej strane. Lebo na jednej strane hovoríš, že áno, ideš príkladom, máš deti zaočkované, ale na druhej strane zase chápeš a chceš, aby deti mali slobodu. Tak buď si chlapec, alebo si dievča. Veď to nemôže byť stále také, že teda aj áno, aj nie.
A keď hovoríš, odvolávaš sa na autority, tak pozri sa, myslím, že si naozaj vynikajúci detský kardiológ a nikdy by som nešpekuloval o tom, keby som prišiel s vnukom, na to, aby, a nebudem že ešte prehodnocovať tvoj záver.
A znova sa vrátim k tomu, z mojej iniciatívy dvakrát tu prišli kapacity slovenského zdravotníctva, profesor Dluholucký, pani profesorka Krištúfková a ďalší, ktorí vyjadrili svoj postoj k očkovaniu. Škoda, bolo to venované pre poslancov Národnej rady, škoda, že bolo nás tam len zopár a aj mi to bolo trapné, že len toľko nás tam bolo. To teda bolo si treba vypočuť ich názor. A keď mi oni povedia, že povinné očkovanie áno, pretože pán profesor Dluholucký keď povedal, že za 45 rokov, čo robí pediatriu, nezažil vážnu komplikáciu, tak, prepánaboha, s kým ešte to mám diskutovať? Čo ešte mám robiť, aké obavy a strašiť ľudí? Viete, lebo môže byť aj komplikácia. Veď isteže môže byť. Ale tá miera rizika tej komplikácie je ďaleko menšia ako to, keď to dieťa nebude zaočkované a ochorie. Môže aj zomrieť. Koľko detí zomrelo napríklad pri osýpkach, pretože dostali ďalšie komplikácie.
Takže, prosím, si lekár, tak sa vyjadri jasne. To nemôže byť, že aj by chcela, aj sa bojí. Som za alebo som proti. Prestaňme s tým vajataním.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keby ste ma boli počúvali v tom prvotnom, ja som sa už vyjadril, keď váš kolega vystúpil a povedal som, že toto je prvé čítanie. Nebolo to ešte prerokované na zdravotnom výbore.
A ja vám môžem povedať, že áno, ja mám psa, mám rád zvieratá a tiež mám výhrady voči tomu a nikdy by som nešiel so svojím psom do reštaurácie, pretože, po prvé, si vážim tých, ktorí sú tam a nie každému môže byť spoločnosť môjho psa príjemná a prijateľná. A preto som povedal, že počkajme, veď ten zákon je v prvom čítaní ako filozofia. A o tom je potom rokovanie v zdravotnom výbore, aby sme prijali také zmeny a také úpravy, aby naozaj to zviera nebolo povyšované na človeka a najmä aby sme rešpektovali tých, ktorí majú, poviem, aj istý rešpekt pred zvieratami, aby nenarúšali ten pokoj, keď niekto chce normálne obedovať alebo chce ísť do reštaurácie a nemusí mať strach, že je tam, poviem, mačka a pes, ktorí tam urobia takú garazdu, takže len vás chcem poprosiť, že keď sa obraciate na mňa, tak v tomto smere sme úplne na rovnakej vlnovej dĺžke.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie, bolo veľmi pragmatické. A chcem len povedať, že práve v dnešnom svete, kedy je tá obrovská migrácia obyvateľstva, kedy deti môžu cestovať, kedy idú na dovolenky, je o to viacej tá mladá generácia ohrozená. Preto ja vás prosím, nehazardujme so zdravím detí, pretože ak niekedy bola tu nejaká opona a nemohli sme cestovať, a teda aj akože kvázi sa nemohli tí ľudia stretnúť s nejakými ochoreniami, dneska prenos akéhokoľvek takéhoto ochorenia je možný v priebehu jedného týždňa, pretože tie letecké linky a tie spojenia, to neni žiadna bariéra, že to sa nemusí, človek proste sa môže zdať, však ja nejdem do zahraničia; a veď prídu zo zahraničia ľudia, vystúpia na letisku, idú mestskou hromadnou dopravou. Takže naozaj sme povinní ochrániť práve tú mladú generáciu a práve tie nevinné deti a keď máme o tom vedomosť, že to očkovanie je najlepšia, najjednoduchšia, najlacnejšia cesta prevencie, tak urobme všetko pre to, aby sme dosiahli čo najlepší efekt. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem pekne poďakovať pani kolegyni, lebo myslím, že to myslí úprimne a naozaj pani ministerka si dala tú robotu, aby to s odborným tímom rozobrala a pripravila zákon podľa možnosti a legislatívy v Slovenskej republike. Ale my sa vôbec nebránime, pani kolegyňa, ak, lebo je mi sympatické, že hovoríte, že áno, že naozaj to očkovanie je dôležité a je potrebné. Vôbec sa nebránime tomu, ak niekto príde s lepším nápadom, ako to teda proste urobiť, že poďme o tom diskutovať, pretože myšlienka naozaj ochrany detí, tých, ktoré sú bezbranné a ktoré nevedia o sebe samé rozhodnúť a my chceme im poskytnúť tú maximálnu ochranu, čo je naša povinnosť ako, ako ľudí, ktorí, resp. rešpektovať kapacity, ktoré slovenské zdravotníctvo má, tak je to naša povinnosť tie deti ochrániť. Hľadáme cestu, ako to urobiť. Teda každá rada, každá myšlienka, ktorá k tomuto prispeje, je dobrá, teda toto je myšlienka toho prvotného, prvého čítania, že áno, chceme, aby sa zvýšila kolektívna ochrana, aby sa zvýšilo očkovanie u detí.
Ďakujem veľmi pekne.

Len chcem povedať, že toto je síce filozofia zákona v prvom čítaní a to, čo proste bude to odborné, bude diskusia na výbore pre zdravotníctvo a tam si môžme všetky tieto odborné argumenty rozobrať. A ja si nemyslím, že by sme mali povyšovať zviera nad človeka a vôbec tieto veci treba nejako upraviť, takže iste tá diskusia bude hodne zaujímavá na výbore pre zdravotníctvo.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne. Čiastočne na to už odpovedal predo mnou pán kolega Suchánek, že naozaj to očkovanie, to vidíme aj napríklad pri chrípkových ochoreniach, že tá skupina, ktorá je zaočkovaná napríklad proti chrípke, tak potom ten priebeh toho ochorenia je podstatne miernejší.
A o tom, čo vy hovoríte, no to by som naozaj musel navštíviť aj tých lekárov, či naozaj sa nestalo to, že lekár povedal, že dobre, aby ste neplatili pokutu, tak ja napíšem, že bolo to dieťa očkované, a teda očkované nebolo. Ale ja nechcem ísť do toho, že niekto podvádza, ale ak takáto štatistika je, že bolo 99-percentná zaočkovanosť, tak potom to navodzuje naozaj oprávnenú obavu, či naozaj to bolo tak.

Ja len vysvetlím, že prečo je dôležité to očkovanie a prečo sa hovorí o tom, že 95-percentná populácia môže ochrániť tých ostatných. Lebo ten vírus preskočí z človeka na človeka, preto vznikajú tie epidémie, keď je, keď klesne tá zaočkovanosť pod 95 percent. A ja súhlasím aj s tým, čo hovoríte, že môže byť aj to, že napríklad dieťa je zaočkované a tá očkovacia látka napríklad bola neúčinná. A poviem, že to sme aj navrhovali, aby sa urobil poriadok v rámci toho očkovacieho programu.
O čo ide? Očkovacia látka má nejaký chladový režim, ktorá má byť medzi 4 až 8 stupňov, myslím, že to je, a to, čo bolo kedysi napríklad, že dostali očkovaciu látku, prišli do detského zariadenia a zaočkovali deti. No dneska je to tak, že lekár napíše recept, mamička ide do lekárne, zoberie si očkovaciu látku a teraz je otázka, či hneď uteká k tomu lekárovi, alebo sa stretne s kamarátkou, je 30 stupňov vonku a tá očkovacia látka je niekde v kočíku alebo v kabelke.
Toto sú veci, ktoré naozaj by sme mali so znalosťou veci upraviť, aby celý ten mechanizmus tej ochrany toho, tej očkovacej látky, aby bol zachovaný. Šťastie majú tie pediatrické zariadenia, ktoré sú napríklad v blízkosti lekárne. A tu treba urobiť naozaj serióznu kontrolu, aby tá vydaná látka bola okamžite aj použitá. Dokonca je, v predpisoch je tak, že musia byť samostatné chladničky na, na uchovávanie očkovacích látok. Takže áno, aj takéto sa môže stať, ale potom sa treba pozrieť naozaj, že ako bola tá očkovacia látka uskladňovaná. A po tomto by sme mali ísť, ale nie brojiť proti tomu, aby deti boli zaočkované.
Ďakujem

Ďakujem pekne za slovo.
Nuž, pán kolega Schlosár, evolúcia bola o tom, že už sa budú ľudia iba vyjadrovať so znalosťou veci, a teda mali by o tom rozhodovať. Neviem teda, akú máte vy špecializáciu alebo akú máte vy skúsenosť s očkovaním. Ja som lekár, ale nepasujem sa do úlohy toho, ktorý by mal tu hovoriť o očkovaní, ako by to malo byť. Ale práve z mojej iniciatívy opakovane som pozval autority slovenskej medicíny, profesora Dlholuckého, profesorku Krištúfkovú a ďalších, ktorí sú uznávaní nielen u nás, ale aj vo svete, ktorí majú viac ako 40-ročné skúsenosti s očkovaním, s detskými ochoreniami, a prišli sem do Národnej rady, aby diskutovali s poslancami. Ja som bol osobne za vaším predsedom pánom Kotlebom a povedal som, pán Kotleba, robíme takúto akciu, pošlite svojich ľudí, nech s odborníkmi si to vydiskutujú a nech, nech zoči-voči... Ani jeden tam neprišiel, odmietli.
A toto čo, toto, čo prevádza pán Schlosár, no tak to sú také táraniny, že teda viete čo, to je niečo hrozné. A história ukázala, že naozaj vďaka, vďaka očkovaniu sa zachránili milióny detí, milióny ľudí, veď sa dokonca vďaka očkovaniu sa eradikovali také ochorenia, ako sú pravé kiahne. Dneska sa nestretávame s detskou obrnou vďaka tomu očkovaniu. A my sme naozaj povinní chrániť najmä deti.
A ak toto právo niekto upiera a hovorí, že to je farmaceutická loby, veď, prepánaboha, ak by to tak bolo, tak práve by bolo, pre nich by bolo práve fajn, keby tu boli infekcie, keby tu boli ťažké stavy, keby tie deti boli v horúčkach, keby tie deti nechodili, ale práve to očkovanie prináša to najlacnejšie a najefektívnejšie liečenie. Dokonca tá veda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)