Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v marci tohto roka sme po prvýkrát riešili uznesenie z dielne SNS, ktoré sa nieslo nie v duchu hesla stop násiliu na ženách, ale v duchu hesla stop Istanbulu, stop genderu. Dnes máme takého uznesenie opäť na stole. Už v marci som v rozprave upozornila na to, že zo strany SNS ide o rýdzi populizmus a politický primitivizmus. Pretože hodiť tento výbušný granát do parlamentu a rozdúchať ním ďalšiu kultúrnu vojnu v čase, keď je spoločnosť aj bez toho hlboko polarizovaná, je prejavom neotesaného a nebezpečného zneužitia výbušnej témy na presadenie úzkych straníckych záujmov.
Po polroku SNS otvára tému Istanbulského dohovoru znova a opäť necitlivo, neotesaným spôsobom, o ktorom platí to isté, čo som už raz v tomto pléne povedala. V marci som sa zároveň na ľudskoprávnom výbore pýtala predkladateľov, prečo vlastne predkladajú do parlamentu takéto uznesenie, keď predsa existuje prísľub vlády, že tému Istanbulského dohovoru nebude otvárať. Odpoveď som dostala takú typicky národniarsku v duchu Orwellovho hesla "vojna je mier". Predkladatelia mi odpovedali, že tému, ktorá je na vláde uzatvorená, otvárajú preto, aby ju uzatvorili. Bolo by to možno aj vtipné, keby Slovenská národná strana nemala okrem takzvaného zastavenie zla z Istanbulu žiadnu ďalšiu motiváciu. Lenže ona ďalšie motivácie má a nie hocijaké. Sú natoľko znepokojujúce, že ich musím v rozprave otvorene pomenovať. Teraz v predvolebnom čase to považujem za obzvlášť dôležité. Poviem to rovno.
Slovenská národná strana v skutočnosti oprašuje spoločenské ideály obdobia vojnového Slovenského štátu a to najmä v ženských témach, ale nielen v nich. Mentálne nastavenie strany SNS je vyladené na časy, kedy platilo, že k ideálnym vlastnostiam ženy platila skromnosť, obetavosť a láska. Kedy platilo, že miesto ženy je doma pri rodinnom krbe a že jej úloha je pokorne, bohabojne a poslušne nasledovať svojho muža. Kedy platilo, že žena má v prvom rade rodiť deti a nemá vystrkovať rožky. A keď sa predsa len odváži mať iný názor, je v moci jej muža umravniť ju, či už slovne alebo stručne ručne.
Na ilustráciu spomeniem jeden citát z dobových novín, z vtedajšej tlače. Citujem: "Naše rodiny budú vtedy šťastné, keď ženy budú skromné, keď žena bude vedieť s radosťou sa zrieknuť svojho pohodlia a rozličných potrieb pre svoju osobu z lásky k mužovi a nadovšetko z lásky k deťom. Pre ženu je najdôležitejšia práca za národ v kruhu vlastnej rodiny." Koniec citátu.
Už dlhšiu dobu sledujem, ako je strana SNS nielen v téme rodovo podmieneného násilia na ženách a v téme interrupcií, ale aj v ďalších témach. Vo vleku akejsi nostalgie za týmito starými zlatými časmi národnej hrdosti a kresťanskej zbožnosti, ktoré boli také typické pre obdobie prvého samostatného Slovenského štátu. A hoci sa súčasní národniari snažia z tohto idealizovaného obrazu vytesniť skutočnosť, že išlo o štát, v ktorom kolaborovala vláda s fašistami a obrátila sa proti vlastnému obyvateľstvu, toto ich lipnutie na predobraze národného ideálu z vojnových čias bude fašizmom vždy zapáchať.
Skôr než sa niekto pohorší, začnem rozpletať otázkou, začnem ponúkať na vysvetlenie argumenty, ktoré moje obavy z klerikálno-nacionalistického prepletenca v hlavách súčasných národniarov v SNS potvrdzujú. Tento totalitný prepletenec začnem rozpletať otázkou, prečo vlastne poslanci SNS predložili na poslednú schôdzu pred voľbami toto uznesenie spolu s ďalších návrhom týkajúcim sa interrupcií.
Farár Kuffa vo svojej kázni 16. novembra v Trnave prezradil, ako sa stalo, že SNS na túto schôdzu opätovne predložila uznesenie o Istanbulskom dohovore a ďalší zákon o interrupciách. Kuffa sa vraj stretol s Andrejom Dankom a Dankovi povedal, dajte do parlamentu ešte dačo proti potratom a dačo proti Istanbulu. Danko sa vraj chvíľu okúňal, že už to nemá význam, že je koniec volebného obdobia, že sa to nestihne. Ale potom Kuffovi prisľúbil, že to urobí. A zrobil tak, že si vraj zavolal poslankyňu Evu Smolíkovú a dal jej to za úlohu. A ona túto úlohu poslušne splnila. Na Kuffov podnet, na Kuffovu žiadosť, tak pán farár povedal. Kuffa zatiahol za nitky a v SNS sa roztancovali, tak ako pískol farár, ktorý prišiel nedávno do parlamentu v rovnakej veci osobne podporiť Kotlebovcov. Farár, ktorý vykrikuje z kazateľnice hoaxy a na ľudí šteká zákazy, koho nesmú voliť. Farár, ktorý sa len tvári, že jeho prostoduchosť je odrazom čírej viery, no pritom triafa jedovaté slová presne, s chladnou vypočítavosťou priamo do srdca liberálnej demokracie. I povedal pán farár Kuffa v tejto kázni takýto blud, citujem: "Fašizmus a komunizmus vznikol z liberalizmu. " Koniec citátu. Na prvý pohľad jasná hlúposť. No len na prvý pohľad. Na druhý pohľad ide o dobre premyslený a veľmi presný odkaz pre tých, ktorý vzhliadajú k obdobiu vojnového Slovenského štátu ako k obdobiu hrdého národného boja s úpadkom mravnosti započatým za prvej Československej republiky. Na tieto odkazy počúvajú nielen kotlebovci, ale aj národniari z SNS. A kvôli tomu by sme mali návrhy, ktorými SNS opäť rozpútava v spoločnosti kultúrnu vojnu, v parlamente odmietnuť. A mali by sme tak urobiť všetci, ktorí si hovoríme, že sme demokratická opozícia. Lebo tieto návrhy nie sú reakciou na reálny spoločenský kontext, ale len fantazmagóriou národniarov o tom, aké by Slovensko mohlo a malo byť, keby oni uchopili moc, keby sa im zo žien podarilo opäť urobiť služobníčky domácich krbov podľa ideálu vtedajších čias a keby nadobro porazili toho Kuffovho trojmetrového živého hada zla –liberalizmus, resp. liberálnu demokraciu.
Keď tvrdím, že návrhy SNS nielen v téme rodovo podmieneného násilia, ale aj v ďalších témach až neuveriteľne presne kopírujú vládnu politiku obdobia Slovenského štátu, nehovorím to len tak. Ja obvykle z tohto miesta nehovorím len tak. Nech sa páči, tu sú ďalšie príklady, posúďte sami.
Bežnou súčasťou života obyvateľstva sa v rokoch 1939 až ´44 stali rodinné rekreácie s príspevkami odborových organizácií. Režimistické odbory alebo zamestnávatelia poskytovali zamestnancom finančné prostriedky na krytie časti nákladov spojených s rodinnou rekreáciou. Natíska sa otázka, či nápad na rekreačné poukazy naozaj vymyslel Andrej Danko sám, alebo či nie je náhodou aj toto plagiát. Rekreácie boli za Slovenského štátu často sprevádzané propagandistickými kampaňami pod ľúbivými názvami, ako napríklad Usmievavé Slovensko alebo Radosť z práce.
V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť tzv. letné hliadky SNS, ktoré strana od roku 2015 vysiela vždy v lete po Slovensku, najmä na kúpaliská, aby tam ľuďom rozdávali darčeky so straníckym logom. Náhoda? Tiež asi skôr inšpirácia. Medzi ďalšie systémové opatrenia vtedajšieho režimu možno zaradiť aj čiastočné predĺženie platených dovoleniek na oddych zamestnancov. Počet dní platenej dovolenky za Slovenského štátu totiž rástol a v závislosti od profesijného postavenia a odpracovaných rokov mal pomerne veľké rozpätie. Napríklad úradníci mohli čerpať od 10 až do 42 dní dovolenky ročne. Dovolím si pripomenúť návrhy SNS v tejto oblasti. Najskôr chceli národniari presadiť päťtýždňovú dovolenku pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na vek a bez prihliadnutia na starostlivosť o dieťa. Neskôr návrh upravili tak, aby viac dní dovolenky priklepli aspoň rodičom maloletých detí. Za vojnového Slovenského štátu uhradila vláda rekreácie niekoľkým desiatkam detí zo sociálne najslabších rodín. SNS nedávno žiadala rozšíriť použiteľnosť dovolenkových preukazov aj na rodinných príslušníkov zamestnancov, najmä rodičom na dôchodku, ktorí si na dovolenku nedokážu našetriť.
Zaujímavé sú aj ďalšie paralely. Za vojnového Slovenského štátu sa začal realizovať projekt finančnej podpory výstavby rodinných domov pre robotníkov. A, čuduj sa svete, v októbri tohto roku informuje Andrej Danko o ďalšom opatrení pre ľudí. Zamestnávatelia budú môcť stavať nájomné byty. Ide o novinku, ktorá by mala podnikateľov motivovať dobudovať dostupné bývanie pre svojich zamestnancov. Jediné, čo v SNS v tomto volebnom období už zrejme nestihnú, je rozdať po vzore fašistického štátu 5-tisíc dojčenských výbavičiek robotníckym rodinám.
Ale rozpletajme klerikálno-nacionalistický totalitný prepletenec ďalej a pozrime sa na širší kontext. V rokoch 1939 až 1944 vychádzalo v Slovenskom štáte 8 denníkov a 39 týždenníkov, medzi nimi aj katolícky týždenník s názvom Nová žena. V Novej žene bol napríklad v rámci osláv Dňa matiek v máji 1939 publikovaný prejav ministra školstva Jozefa Siváka, v ktorom zdôraznil okrem iného nasledovné, citujem: "Rodina je základom štátu. Slovenský štát chce sa starať o povznesenie rodiny, chce sa líšiť od republiky" (rozumej prvej Československej republiky) ",ktorá podceňovala význam matky a rozkladom rodiny chystala i zánik slovenského národa." Minister školstva Jozef Sivák často upozorňoval na rozklad slovenskej rodiny v období prvej Československej republiky, ktorej režim sa podľa neho, citujem, "prehrešil proti Bohu, národu a rodine".
Rovnaké kultúrne spory, resp. hodnotové, aké rozdúchavali za Slovenského štátu ľudáci, rozdeľujú náš parlament aj dnes. A deliacu čiaru naprieč parlamentom dnes kreslia nielen Kotlebovi fašisti, ale aj národniari z SNS a populisti zo SMER-u - SD a kreslia ju spoločne. Viditeľná je nielen v ženských témach, kam patrí aj rodovo podmienené násilie páchané na ženách, ale prakticky vždy, keď je reč o demokratických hodnotách, slobodách a ľudských právach. Zreteľná bola napríklad aj pri príležitosti 100. a 101. výročia prvej Československej republiky, kedy sa kotlebovci, národniari zo SNS a niektorí smeráci svorne nechali na parlamentnej pôde počuť, že Slovákom, veru, tá demokracia pred 100 rokmi veľa dobrého nepriniesla.
A tak ako dnes ukazujú naši národniari, fašisti a smeráci prstom na zástancov liberálnej demokracie ako najväčšie zlo, rovnako tak ukazovali ľudáci za Slovenského štátu prstom na liberalizmus, ktorý bol podľa nich pôvodcom rozkladu rodiny a všetkého zla v spoločnosti. Toto je ten skutočný prameň, z ktorého dnes čerpá silu Kuffa, Kotleba, Danko aj Fico v boji s liberalizmom. Toto sú tie skutočné základy usporiadania novej spoločnosti, o ktorej blúznia, keď bojujú proti liberálnej demokracii, ktorá dnes, chvalabohu, určuje základný rámec nášho právneho štátu, keď sa snažia potlačiť ľudské práva a slobody, ktoré sú dnes, chvalabohu, všeobecne platné a vymáhateľné, a keď sa usilujú zmeniť toto všetko za obnovu klerikálneho režimu, ktorý už na Slovensku raz bol v období fašizmu.
Podobne ako minister školstva Sivák, ktorý sedel vo vláde za Slovenského štátu, aj oni vidia hlavné príčiny morálneho rozkladu spoločnosti v uvoľnení manželského zväzku, v bezdetnosti, v emancipácii žien a v úpadku nábožnosti, ktorý Sivák nazýval aj, citujem, "liberalistickým hazardovaním so svätosťou". Koniec citátu.
A ešte jednu paralelu odkryjem. Už by som možno nemusela, lebo sa netýka priamo SNS, ale týka sa Istanbulského dohovoru, preto je to dôležitá poznámka. Duchovný správca redakcie katolíckeho ženského časopisu Nová žena z obdobia Slovenského štátu Eugen Filkorn okrem velebenia už spomínaných spoločenských ideálov nazval zodpovedné rodičovstvo, konkrétne rozhodnutie niektorých rodín v období prvej Československej republiky mať len jedno dieťa, nanajvýš dve, citujem, "cestou k národnej smrti". Koniec citátu. Podobnosť s rétorikou našich súčasných mravokárcov v SNS nie je náhodná. Príliš to pripomína ich reči o tzv. kultúre smrti, ktorými dnes spoľahlivo zabijú každú nádej na logickú a odbornú debatu v témach týkajúcich sa žien.
Nevyťahujem to samoúčelne. V tejto súvislosti chcem totiž upriamiť vašu pozornosť na ďalšiu podobnosť, ktorú možno len ťažko považovať za náhodu, a tým aj ukončím rozpletanie spomínaného klerikálneho nacionalistického prepletenca. Presne pred tromi rokmi v novembri 2016 predstavil Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku noviny s rovnakým názvom Nová žena, ktoré vznikli na podporu pro-life hnutia. Tieto dnešné katolícke noviny v mnohom kopírujú témy fašistickej Novej ženy. Isteže články sú v nich písané moderným jazykom, no téma je tá istá. Obrana pro-life rodinnej politike, podpora viacdetných rodín, adorácia matky ako strážkyne rodinného krbu. Zhrnuté a podčiarknuté, stop gender ideológii.
Nová žena bola v roku 2016 distribuovaná priamo do domácností v 13-tich okresoch s najvyšším počtom interrupcií. Je názov Nová žena použitý v katolíckom prostredí v roku 2016 zámernou pripomienkou podobného časopisu z obdobia Slovenského štátu alebo je to čistá náhoda? Neviem na to odpovedať. A priznám sa, že na to si odpovedať radšej ani nechcem.
Čo však chcem povedať na záver je toto: Rodovo podmienené násilie páchané na ženách je problém, ktorý na Slovensku nemôžeme viac zametať pod koberec. Istanbulský dohovor je užitočný nástroj na to, aby naša spoločnosť v tejto téme konečne dozrela, pozrela sa do zrkadla a povedala stop násiliu, vrátane domáceho násilia na ženách a deťoch. Nulová tolerancia by mal byť náš cieľ. Nie boj s tzv. genderizmom. Lebo, vážení kolegovia a kolegyne, slovo rod a slovné spojenie rodovo podmienené násilie nie sú od čerta, ako vás chcú presvedčiť niektorí farári a pohrobkovia fašistického Slovenského štátu. Nebezpečné je, naopak, nevnímať kontext, naletieť na ich reči a bojovať proti vymyslenému genderizmu. Nebezpečné je to preto, lebo v skutočnosti ide o boj proti liberálnej demokracii, ktorú aktuálne žijeme a ktorá najlepšie chráni občianske slobody a ľudské práva nás všetkých.
V takomto zmysle bude naše hlasovanie o tomto uznesení hlasovaním o tom, na akom Slovensku vlastne chceme žiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za reakciu pána poslanca Jarjabka. Veľmi ma mrzí to, čo povedal, a veľmi sa zároveň teším, že to ostáva na zázname. Pán poslanec Jarjabek práve povedal, že nesúhlasí s tým, že nám upadá v krajine čitateľská gramotnosť detí a mládeže, že potrebujeme riešenia na to, aby sme im pomohli lepšie sa vzdelávať a mať kvalitnejšie výsledky v oblasti kritického myslenia, v oblasti porozumenia textov. Nesúhlasí s touto mojou tézou, že máme problém.
Takže nerozumiem tomu, prečo strana SMER - SD stále usiluje o to, aby viedla túto krajinu a aby vyhrala voľby a aby zostavovala vládu, keď nemá pochopenie pre elementárne problémy, ktoré ohrozujú našu krajinu do budúcna.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Veľa toho už bolo povedaného, ale napriek tomu ešte vystúpim s témou, o ktorej sme nehovorili. Dotknem sa dôvodovej správy, zacitujem z nej: "Cieľom nového dotačného titulu je podporiť napríklad folklórne súbory, spevácke súbory, spevákov, hudobné skupiny, tanečné súbory, ochotnícke divadlá, zoskupenia alebo jednotlivcov zaoberajúcich sa umelecko-remeselnou výrobou alebo výtvarnou činnosťou. Táto podpora má spočívať v prideľovaní finančných prostriedkov zo štátu na zakúpenie alebo výrobu nových ľudových krojov, úpravy existujúcich krojov, nákup kostýmov pre tanečné zoskupenia alebo ochotnícke divadlá, nákup hudobných nástrojov pre ľudové skupiny a obstaranie nástrojov a prístrojov na tvorbu umelecko-remeselných výrobkov." Zhrnuté, podčiarknuté, to, čo sme tu počuli doteraz, folklór.
Popritom sa, vážení páni navrhovatelia, iba tvárite, že chcete podporiť aj knižnice. Štátnou dotáciou navrhujete, citujem z dôvodovej správy, "zmodernizovať zabezpečenie, ochranu a bezpečnosť knižničných fondov prostredníctvom technického, technologického, elektronického alebo mechanického zariadenia", koniec citátu. Až kdesi úplne na konci dôvodovej správy jednou vetou pripúšťate, že peniaze budú môcť knižnice použiť aj na nákup kníh.
Veľmi ma hnevá nevyváženosť tohto návrhu. Prioritou sú pre vás peniaze na folklór, podvyživené knižničné fondy riešite len okrajovo. Zaoberáte sa dostupnosťou folklóru pre žiakov základných škôl vo forme kultúrnych poukazov, ale zúfalý stav školských knižníc vás vôbec netrápi.
Že je to tak, ste, pán poslanec Jarjabek, potvrdili aj v médiách, keď ste sa vyjadrili, že folklór treba podporiť preto, lebo je podľa vás medzi ľuďmi najrozšírenejší. Citujem vaše vyjadrenie pre TASR: "Z folklóru vychádzajú všetky hudobné žánre v muzike, či je to symfonická tvorba, operná, operetná a podobne." Návrh vraj predkladáte práve preto, lebo vás mrzí, že "neexistuje žiadna podpora folklóru, žiaden finančný tok, ktorým by sme mohli zabezpečiť pôsobenie rôznych folklórnych združení, skupín či súborov". Naozaj, pán poslanec Jarjabek? Naozaj je to folklór, čo ľudia chcú a potrebujú?
Toto je celoslovenský problém možno vo vašej bubline, pán poslanec Jarjabek, odtrhnutej od reality, ktorá je oveľa, oveľa pestrejšia ako kedysi, keď si po večeroch spievali mladé devy na páračkách ľudové piesne.
Ak sa chcete, pán poslanec, dozvedieť, čím dnes žijú mladí ľudia, čo ich trápi, čo by potrebovali zlepšiť, čo by im oveľa viac pomohlo, pozývam vás na utorkové zasadnutie komisie pre začleňovanie zraniteľných skupín pri ľudskoprávnom výbore, ktorej predsedám. Akurát budúci týždeň v utorok sa budeme zaoberať posilnením hlasu detí a mladých ľudí vo verejných politikách. Príďte sa ich opýtať, či potrebujú akurát dotácie na folklór.
Veľmi ma hnevá, že predkladáte do parlamentu návrh zákona v podobe, ktorá kopíruje iba váš osobný vkus a nie skutočné potreby Slovenska v oblasti kultúry a vzdelávania. Taktiež ma hnevá, že tento návrh predkladáte v podobe, ktorá má evidentný politický kontext a jeho skutočný zámerom je konkurovať v predvolebnej kampani folklórnej rétorike Slovenskej národnej strany. O nič iné tu nejde, len o zviditeľnenie sa SMER-u - SD v tzv. krpcovej kultúre, ktorú aj smeráci vyhodnotili ako populárnu.
Chcem vás ale požiadať, aby ste to nerobili takto diletantsky. Ak SMER - SD cíti nutkanie prihlásiť sa k tejto krpcovej agende, obliekajte si ďalej pána premiéra Pellegriniho do ľudového kroja. Nechajte ho tancovať s dievčatami z folklórnych súborov na výjazdových rokovaniach vlády, ale nerozhadzujte zbytočne verejné zdroje, ktoré potom aj vďaka takýmto pomýleným návrhom nikdy nenatečú do oblastí, v ktorých zúfalo chýbajú. Napríklad do oblasti umierajúcich školských knižníc.
Viete vy vôbec, ako tie školské knižnice fungujú? Či lepšie povedané, ako nefungujú? Každoročne vychádzajú správy o stave knižníc na Slovensku a aj o školských knižniciach máme pomerne podrobné správy, sú verejne dostupné, mohli by ste ich poznať. Počet školských knižníc v základných školách z roka na rok klesá. Ich knižničné fondy sa neobnovujú, lebo nie je za čo.
Ja chápem, že podľa predkladateľov návrhu tohto zákona možno stačí, keď sú v nich ochytané tituly Čenkovej deti alebo Rysavá jalovica, ale verte mi, že každoročne vychádza množstvo titulov, ktoré by deťom v rozvoji čitateľskej gramotnosti pomohli oveľa viac a ktoré nemajú školy za čo kúpiť. A práve toto nielen ja, ale aj ďalší odborníci považujeme za akútny problém na Slovensku. Úpadok čitateľskej gramotnosti, klesajúce zručnosti v oblasti čítania s porozumením, nedostatočnú schopnosť detí kriticky myslieť, diskutovať, prichádzať s vlastnými návrhmi a nápadmi, to je ten najväčší problém Slovenska, ktorý ak nevyriešime, ohrozuje budúcnosť našej krajiny.
Slovensko potrebuje odborné riešenia, nie falošné národniarstvo. Deti a mladí ľudia nepotrebujú podporu folklóru, ale pomocnú ruku vo vzdelávaní, aby sa mohli lepšie pripraviť na život.
Bude pre nich obohacujúce, ak budú vo svojom voľnom čase spievať alebo tancovať vo folklórnom súbore, to nepopieram. Ale našou prioritou by malo byť v prvom rade zlepšenie podmienok na ich vzdelávanie v prostredí škôl, do ktorých chodia všetky deti povinne a trávia tam väčšinu dňa.
Navrhujem preto vypustiť z návrhu bod o finančných dotáciách pre folklór a explicitne rozšíriť dotácie pre verejné knižnice aj o školské knižnice a tam naliať čo najviac týchto zdrojov.

Ďakujem. Len som chcela pripomenúť, pripomenúť poslancom, ktorí boli pozývaní na okrúhly stôl na tému asistenta učiteľa, že stretnutie so zástupcami odborníkov, učiteľov a rodičov sa dnes koná o 13.00 hod. v zimnej záhrade. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci za slovo. Vážená pani ministerka, budem sa obracať najmä k vám, už sme sa stretli, poznáme sa, keď sme rokovali spolu o školských sestrách.
Napriek tomu by som sa rada dotkla aj predchádzajúcej rozpravy, v ktorej vystúpili členovia Kotlebovej strany, ktorých fascinácia nacizmom a fašizmom je všeobecne známa, a použili absurdné argumentácie, argumentovali slobodou rodičov a otrasnou skúsenosťou z druhej svetovej vojny, kedy robil Mengele pokusy na ľuďoch. Chcem upozorniť, že v skutočnosti však zastupovali nie rodičov a ich slobodnú voľbu, ale antiočkovaciu loby, ktorá šíri nebezpečné hoaxy, ktoré ohrozujú zdravie množstva detí a čoraz častejšie, žiaľ, aj ich životy.
Ja predosielam pri tomto príspevku, pani ministerka, že zdieľam s vami názor, že očkovanie je vymoženosť tohto storočia, ktorá chráni zdravie našich detí. Očkovanie a kolektívnu imunitu považujem za rozumnú a bezpečnú prevenciu, i keď, samozrejme, tak ako každý lekár pripúšťa, aj mne je jasné, že môže nastať situácia, kedy je pre niektoré deti očkovanie náročné alebo spojené s nežiaducimi účinkami. Preto si myslím, že k téme očkovania treba pristupovať veľmi citlivo, ale zároveň aj s rozvahou a racionálne.
A tu sa práve pristavím, pani ministerka, pretože sa domnievam, že to opatrenie, ktoré navrhujete v tomto návrhu zákona, racionálne nie je. Pokúsim sa vysvetliť v troch bodoch, prečo sa domnievam, že nie je racionálne a prečo sa vlastne minie účinkom.
Po prvé, navrhujete zákaz vstupu neočkovaných detí do materských škôl, čo sa zdá byť na prvý pohľad racionálna ochrana, no zároveň uvádzate, že v povinnom poslednom ročníku sa päťročných detí tento zákaz týkať nebude. To znamená, že v materskej škole tak premiešate očkované a neočkované deti, v tej istej budove sa budú, keď dosiahnu vek päť rokov, budú spolu vzdelávať, budú sa tam spoločne stravovať, budú tam spoločne tráviť čas. Čo budete robiť, ak sa predsa len presadia návrhy, ktoré sú opodstatnené a sú veľmi intenzívne komunikované, na zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre trojročné deti? Aj v takom prípade potom ministerstvo zdravotníctva povie, že no tak, tak vlastne keďže to máme ako povinnú školskú dochádzku, respektíve povinné vzdelávanie, tak sa to týchto detí týkať nebude, takže vlastne ten zákaz odmontujete? Nemáte to doriešené, ja aspoň nevidím tú logiku v tomto návrhu, ktorá by teda k tomuto smerovala, ktorá by mi na toto dávala odpoveď.
Druhý bod, ktorý chcem spomenúť, je, že predpokladám, že týmto návrhom zároveň sledujete aj zvýšenie motivácie rodičov, ktorí chcú mať deti v materských školách, aby dali deti očkovať. Tak nejako podprahovo, nie je to tam explicitne uvedené v tej dôvodovej správe, ale tak nejako podprahovo, z toho cítim, že aj toto by malo byť takou motiváciou a opäť to považujem za iracionálny predpoklad. Ja chcem poukázať na to, že ľudia, ktorí veria viac už spomínaným hoaxom, ktorí veria tomu, že očkovanie môže poškodiť ich deti, a nezvažujú prínos pre ich deti, veria aj mnohým ďalším veciam, ktoré možno nazvať naozaj konšpiráciami alebo majú konšpiračnú mentalitu, a títo ľudia, sledujeme to opakovane vo vzdelávaní, nemajú záujem zaraďovať svoje deti do verejných materských škôl a verejných základných škôl. Oni tak ako majú tú konšpiračnú mentalitu postavenú, sú v podstate antisystémovo naladení a pre týchto ľudí táto povinnosť nebude motiváciou k tomu, aby deti dali očkovať, pretože oni v princípe mnohí z nich, nehovorím, že všetci, v princípe mnohí z nich do riadnych materských škôl, verejných materských škôl svoje deti ani dávať nechcú. Čiže toto je opäť iracionálny predpoklad, že týmto zvýšime nejakým spôsobom záujem rodičov o očkovanie, keď im odoprieme vstup ich detí do materských škôl.
A tretia moja poznámka, čo je na tom vlastne racionálne, keď aj toto všetko necháme bokom a tie deti dospejú do veku šesť rokov a v rámci povinnej školskej dochádzky prídu do základných škôl, kde sa opäť premiešajú očkované a neočkované deti? To chceme si naozaj teraz nahovárať, že osýpky dostávajú deti len do päť rokov? Takže ja naozaj v tomto, nevidím v tom ratio. Ja by som veľmi chcela vidieť, pretože ja som zástancom toho, aby naozaj sme mali čo najviac tých detí očkovaných, aby tá kolektívna imunita sa nám nedrolila, tak ako sa nám evidentne drolí, ale toto ja nepovažujem za princíp, ktorý nám v tom pomôže.
Čo ja vyčítam tomuto návrhu, je, že ministerstvo vlastne s touto výbušnou témou nepracuje dostatočne. Že prídete s návrhom zákona, ktorý je v podstate výbušný, ktorý je nepochopený verejnosťou, ktorý rozpoltí tú verejnosť opäť na tých, ktorí sú za, a tých, ktorí sú proti, ale neprebieha žiadna podpora očkovania, žiadna kampaň. Nenavrhujú sa žiadne mäkké opatrenia zo strany rezortu, ktoré by skutočne zabezpečili, aby čo najviac tých detí bolo očkovaných, a ja to vnímam tak, že vy v podstate aj týmto návrhom zákona trestáte už raz potrestané neočkované deti a trestáte ich druhýkrát, pretože im vlastne odopierate možnosť vzdelávať sa. Takže toto sú moje výhrady a bola by som rada, keby som na ne dostala odpoveď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pôvodne som dnes nechcela vystúpiť v rozprave, pretože s konkrétnymi kritickými podnetmi som vystúpila už v prvom čítaní a taktiež na viacerých diskusiách v školskom výbore napriek tomu, že nie som jeho členkou. Na moje pripomienky a konkrétne návrhy som opakovane dostávala od predsedu školského výboru Petráka odpoveď, že predkladatelia si návrh zákona rozbiť nenechajú a že na tak zásadné zmeny, aké navrhujem, už nie je čas ani priestor. Hlavne že dnes po všetkých tých pozmeňujúcich návrhoch, doplneniach a prílepkoch máme na stole pekný, čistý, prehľadný a dobre pripravený zákon, však?
To je hlavný dôvod, pre ktorý som už ani nechcela vystúpiť. Pre predkladateľov to nie je potrebné počuť, čo si myslíme, nie je to dôležité. Vy si aj tak prijmete bez opozície, čo chcete, nás k tomu nepotrebujete, máte vládnu väčšinu, ale dobre. Najmä faktické poznámky pani poslankyne Milanovej ma pomkli k tomu, že som sa rozhodla vystúpiť aj v ústnej rozprave. A dotknem sa len jednej veci, doplňujúceho návrhu zaviesť povinnosť pre pedagogických a odborných zamestnancov preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov.
Principiálne by som tento návrh uvítala, keby bol riadne predložený do parlamentu ako samostatný návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Sama som ho chcela podať pri najbližšej možnej príležitosti, ktorou je v zmysle platných legislatívnych pravidiel nadchádzajúca schôdza parlamentu v septembri. Nie prílepok k úplne inému zákonu, nie skrátené legislatívne konanie, nie arogantné obchádzanie pravidiel, ktoré čoraz častejšie praktizujú koaliční poslanci len preto, lebo môžu, lebo vládnu, lebo nie my, ale oni si po voľbách zvykli, že si môžu dovoliť úplne všetko.
Svoj zámer predložiť návrh do parlamentu som avizovala ihneď po medializácii prípadu zneužitia jedenásťročného žiaka učiteľom, ktorý, ako sa zistilo, spáchal tento ohavný skutok už opakovane. Upozornila som na to, že školský systém zlyháva aj v ochrane detí pred násilím. Bol to pán poslanec Petrák, dnes spolupredkladateľ systémového riešenia v tomto prílepku, ktorý mi vtedy cez médiá odkázal, že tento a ďalšie prípady sú iba individuálnym zlyhaním a že nejde o diery v školskom systéme, cez ktoré sa môžu k deťom dostať sexuálni predátori. Povedal to v Markíze, povedal to v médiách.
Dnes som rada, že sa pán poslanec Petrák lepšie zamyslel a uznal, že Slovensko má vážny problém, ktorý si vyžaduje systémové opatrenia v tejto oblasti. Pachuť však zanecháva spôsob, akým sa rozhodol spolu s ďalšími koaličnými predkladateľmi tento problém riešiť. Stále totiž platí, že keby bola koalícia podporila pred dvomi rokmi pôvodný návrh Lucie Ďuriš Nicholsonovej, odpisy z registra trestov mohli mať riaditelia škôl už dávno v rukách a tento otrasný prípad zneužívania jedenásťročného chlapca z tohto roka by sa vôbec nestal. Bol to však pán poslanec Petrák, ktorý sa vtedy pustil do úplne zbytočného politikárčenia, slovníkom SMER-u, a Luciin pôvodne jednoduchý návrh dovtedy vylepšoval, až kým ho de facto nepotopil. Dnes už ťažko môžme sa sporiť o to, čo bol vlastne jeho zámer, keďže na poslednú chvíľu vniesol do zákona požiadavku, ktorá išla proti programu strany, ktorej bola predkladateľka členom. Ja v tom vidím jasný zámer, ale dobre, nesporme sa.
Tiež by som však chcela upozorniť pani poslankyňu Milanovú, ktorá nechápe, ako mohla pred dvomi rokmi Lucia Nicholsonová stiahnuť návrh na sprísnenie povinnosti dokladovať bezúhonnosť učiteľov, že keby koalícia naozaj považovala ochranu detí pred sexuálnymi predátormi za takú dôležitú, ako nám dnes tvrdí, mohla návrh v znení, v akom ho dnes predkladá, predložiť do parlamentu dávno v samostatnej novele. Veď my máme rokovacie pravidlo, ktoré nám nedovoľuje pol roka predložiť totožný návrh. Mohla ho predsa predložiť už štyrikrát. Rokovací poriadok túto možnosť ponúka. Koalícia však tak neurobila. Robí tak až dnes, až ako odpoveď na ďalšie nešťastie, ktoré sa stalo.
Ja pripúšťam, že rovnakú výčitku by som mohla smerovať aj do vlastných opozičných radov, avšak s tým rozdielom, pani poslankyňa Milanová, že ako ste si už isto stihli všimnúť, pokiaľ platí koaličná dohoda, koaliční poslanci žiaden opozičný návrh neschvália, z princípu. Potvrdzuje to množstvo odmietnutých návrhov, ktoré sa neraz týkali aj detí. Ja sama mám početnú evidenciu koalíciou zamietnutých návrhov, ktorými som sa snažila naplniť ich základné potreby vo vzdelávaní, ktoré koalícia dlhodobo ignoruje. Nič z toho mi v tomto parlamente neprešlo. Jednoducho taký je život. Systémové zmeny prechádzajú jedine vo vládnych alebo koaličných návrhoch.
Napriek tomu som bola pripravená predložiť návrh na povinné preukazovanie bezúhonnosti na septembrovú schôdzu, dúfajúc, že narastajúci počet medializovaných prípadov sexuálneho zneužívania detí v školách toto arogantné koaličné pravidlo prelomí. Medzitým sa však v médiách nechala počuť ministerka Lubyová, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pripraví ministerstvo. Považovala som to za dobrú správu. Aj som to tak okomentovala v médiách. Prioritou predsa je, aby boli deti v bezpečí, v tejto veci naozaj nemá zmysel súperiť, kto ten návrh podá.
Pani ministerku som preto požiadala o stretnutie v tejto veci a verejne som avizovala, opäť v médiách, že dobrý vládny návrh som pripravená podporiť. Čuduj sa svete, dodnes mi na moju žiadosť kancelária ministerky neodpovedala. Nielenže mi neponúkli termín, ale moju žiadosť úplne odignorovali. A do toho zrazu teraz úplne nečakane deň pred plánovaným druhým čítaním návrhu zákona o povinnej škôlke prídu koaliční poslanci s prílepkom k úplne inému zákonu, ktorým chcú celú túto nepríjemnosť rýchlo sfúknuť zo stola.
Zdôvodnenie pána poslanca Petráka, ktoré vyslovil na školskom výbore a aj dnes v sále, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pre učiteľov priliepa k návrhu o povinnej škôlke preto, lebo som ho vraj ja obvinila z nekonania, znie zvláštne. Mohlo by mi lichotiť, že koaličný poslanec sleduje moju stránku na sociálnej sieti a predbieha sa v riešeniach, ktoré navrhujem, nie som však natoľko ani márnivá, ani naivná, aby som toto jeho zdôvodnenie brala vážne. Nechcem a priori spochybňovať úprimnú snahu predkladateľov chrániť najlepší záujem dieťaťa. Ale je nespochybniteľný fakt, že týmto prílepkom sledujú koaliční poslanci úplne iné záujmy. V úvodnom slove to predsa sám pán poslanec Petrák potvrdil, keď sa na mňa menovite obrátil a povedal, že dúfa, že tento prílepok ma donúti podporiť návrh zákona o povinnej škôlke ako celok.
Ja naozaj nemám rada slovo politikárčenie, to naozaj patrí do smeráckeho slovníka. Preto to skúsim povedať inak. Je jasné, že týmto prílepkom si koalícia vytvorila páku na to, aby bol v parlamente aj opozíciou podporený ich nedomyslený, zle pripravený, ešte horšie prerábaný a mnohými aktérmi vrátane učiteľov, zriaďovateľov a rodičov odmietaný návrh na zavedenie povinného vzdelávania päťročných detí v škôlkach. Tento zákerný obrat v téme týkajúcej sa pôvodne predprimárneho vzdelávania sleduje jasnú úvahu predkladateľov. No kto už by len mohol hlasovať proti takémuto zákonu, keď sa doň vpašuje ochrana detí pred sexuálnymi predátormi.
Nuž, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, dovoľte mi pripomenúť vám, že každý z nás má slobodný mandát. Ja napokon svojím hlasovaním vyjadrím svoj postoj k tomuto návrhu zákona, tak ako ho vyjadrujem ku každému návrhu vrátane tých, za ktoré zámerne nehlasujem vôbec, lebo ich predkladajú poslanci, ktorí si nectia demokratické pravidlá v našej krajine. S tým súvisí moja posledná poznámka k tomuto doplňujúcemu návrhu. Pri tomto návrhu zákona ste hrubo porušili pravidlá tvorby zákonov. Nestačilo vám, že ste zákon o povinnej škôlke dali do parlamentu namiesto ministerky školstva. Nestačilo, že tak robíte nie na začiatku, ale na konci volebného obdobia, dokonca uprostred zjavnej koaličnej krízy, ktorá je najnovšie badateľná už aj pri hlasovaní. Vy ešte v druhom čítaní prisolíte tento netransparentný a čisto mocenský postup takým množstvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, že majú viac strán ako samotný pôvodný návrh zákona. Vytvorili ste tým taký chaos, že nielen učitelia, zriaďovatelia škôl a rodičia nevedia, o čo sa vlastne už dnes, o čo ide v parlamente, ale dokonca ani novinári.
Ako ja sa nečudujem, že vyjde v Denníku N podcast v newsfiltri, ktorý hovorí, že poslanci priniesli úplne nový návrh zákona do parlamentu a budú o ňom v prvom čítaní rokovať na druhý deň. No nie. To je druhé čítanie tohoto takto schaoseného návrhu zákona. Ale ja sa im naozaj nečudujem, že v tom nemajú prehľad. Dehonestujete prácu parlamentu, ignorujete pravidlá parlamentnej práce, ťaháte politickú kultúru na samé dno. Nechcela som vystúpiť, koledovali ste si o to. Aj celý tento deň je toho dôkazom vrátane toho návrhu zákona, o ktorom sme dnes začínali rokovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem Ondrejovi Dostálovi za jeho príspevok aj za to, že spomenul, aké jednoduché je v priebehu necelých 24 hodín prijať v parlamente zákon, ktorý skrsne v hlave Andreja Danka. Súhlasím s tým, že Slovenská národná strana stiahla politickú kultúru na Slovensku na absolútne dno. Ja na to upozorňujem už podpredsedov Slovenskej národnej strany pani Smolíkovú, pána Paška pravidelne na výboroch. Nedajú si to vyhovoriť. Ale to je problém tejto strany a jej vedenia.
Poslanci za Slovenskú národnú stranu sa môžu podľa mňa aj celí olepiť štátnym znakom a od rána do večera hovoriť o tom, že ľpia na národných hodnotách, tradíciách, ale počas tohto vládneho obdobia bolo ich pôsobenie vo vrcholovej politike pre Slovensko doslova zhubné. Strana Sloven; SNS za aktívneho prispenia SMER-u a za tichej účasti MOST-u – HÍD úplne rozložila aj tie posledné zbytky parlamentnej kultúry. A koalícia týmto, aj týmto návrhom zákona, aj inými návrhmi ukazuje, ako pohŕda nielen opozíciou, ale parlamentom ako takým a pravidlami parlamentnej práce. A tým aj demokratickými princípmi.
Ja upozorňujem, že toto si v tomto parlamente nedovolili ani fašisti, a to sme sa všetci báli, že čo oni z toho spravia. Ako my môžeme svoj názor vyjadriť v hlasovaní o takýchto arogantných návrhoch? Ale ja verím tomu, že voliči a občania vyjadria názor na vašu aroganciu v tých parlamentných voľbách, ktoré nasledujú. Vy ste skončili!