Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, budem sa, keďže je spojená rozprava k dvom návrhom zákonov, budem sa ja osobne hlavne venovať tlači 1646, je to návrh novely zákona o cenách, zákona č. 18/1996 Z. z.
Tento návrh má zase dve časti. Jedna časť je vrátenie evidenčných povinností a druhá časť je úprava prechodného ustanovenia na prechodné obdobie šiestich mesiacov. Pokiaľ ide o samotné vrátenie evidenčných povinností, bolo tu už k tomu dosť povedané, ale ja si dovolím to ešte, ešte zosumarizovať a zopakovať. V rámci prvého kilečka bolo vypustené, vypustená povinnosť nahlasovať cenové vývoje za ostatné tri roky cenovému, cenovému orgánu, resp. Štátnej obchodnej inšpekcii a ministerstvu financií ako cenovému regulačnému orgánu, čo vlastne, dôsledok čoho je znemožnenie kontroly a znemožnenie cenovej regulácie, ktorá je už dnes v platnom a účinnom zákone o cenách. V platnom a účinnom zákone o cenách dnes je možnosť, aby ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán regulovali ceny, ak nie je buď dostatočne rozvinutá konkurencia na trhu, resp. ak sú také, nastali také skutočnosti, ktoré majú dopad na koncové ceny jednotlivých druhov tovarov a služieb.
Keďže však táto povinnosť nahlasovať tieto údaje pre podnikateľské subjekty v rámci tohto prvého kilečka vypadla, tak žiadne orgány, štátne, či už je to cenový regulačný orgán, ktorý je v zákone o cenách, alebo je to Štátna obchodná inšpekcia, nemá akým spôsobom kontrolovať tie cenové vývoje a tým pádom nemá ani možnosť vykonávať tú cenovú reguláciu, resp. skontrolovať vývoj, cenový vývoj na trhu s jednotlivými druhmi tovarov a služieb, osobitne teraz sa bavíme o potravinách.
Pokiaľ ide o samotnú kontrolu vývoja cien alebo cenový, vývoja cenovej, cenových analýz, samotní zamestnávatelia, s ktorými boli tri okrúhle stoly, kde väčšina zamestnávateľov v oblasti potravín sedela, alebo teda zástupcov združení, sami priznali, že už len samotná kontrola cenových vývojov z hľadiska Štátnej obchodnej inšpekcie, resp. ministerstva financií alebo ministerstva pôdohospodárstva by prispela k tomu, ako sa budú chovať a ako sa budú správať najmä koncoví dodávatelia potravín, napríklad obchodné reťazce. Pretože akonáhle sa začne táto cen... tento cenový vývoj kontrolovať, tak sa hneď uvidí, aké marže si dávajú napríklad obchodné reťazce, akým spôsobom stanovujú cenu a už len to samotné ich prinúti sa inak správať, ako sa správajú dnes, keď žiadna možnosť kontroly týchto, tohto vývoja cien nie je.
Čiže už len samotné to zavedenie spätnej evidenčnej povinnosti má efekt na to, ako sa budú koncoví dodávatelia potravín správať a bude to mať vplyv na koncovú cenu potravín pre spotrebiteľov, čo je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a prínosná, prínosná vec a nemá vôbec dôsledok, nárast či už administratívy, alebo, alebo personálnych nákladov, pretože tie personálne stavy boli aj predtým, kým sa to s kilečka vypadlo a pokiaľ ide o nejakú administratívnu záťaž, tak všetky subjekty si tieto cenové vývoje tak či tak evidujú, tak či tak vedú vo vlastnej evidencii pre vlastné potreby. Čiže vyexportovať to do jednej excelovskej tabuľky a odoslať to cenovým regulačným orgánom, myslím si, že je úplne najmenšia, najmenšia administratívna záťaž, že toto nie je žiaden argument.
Pokiaľ ide o, ide o tú druhú časť, tam by som sa rád venoval tomu vývoju tej legislatívy, ako, ako sme ju pripravovali. Boli prvé dva okrúhle stoly, kde sme sa dohodli na základe, na nejakých princípoch a keďže z hľadiska času nepriaznivého vývoja na trhu bolo potrebné okamžite urýchlene konať, tak sme pripravili, pripravili návrh zákona, ktorý sme predložili do prvého čítania spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde to teda už pán podpredseda Národnej rady hovoril, ako dopadlo skrátené legislatívne konanie. Nič menej, bolo to v prvom čítaní a my sme ďalej pokračovali v diskusiách s jednotlivými zamestnávateľmi v oblasti potravín, s jednotlivými potravinami, potravinovými subjektami. Na základe týchto diskusií, resp. v tom prvom návrhu sme v tomto prechodnom ustanovení zakotvili, že cenový regulačný orgán je povinný po nadobudnutí účinnosti zákona nastaviť z hľadiska toho, aký je vývoj cien aktuálny na trhoch, nastaviť cenovú reguláciu a zaviesť cenovú reguláciu podľa tretej časti zákona o cenách. Táto cenová regulácie môže, mohla spočívať v stropovaní marží, v stropovaní koncových cien, spôsobu výpočtu cien a rôznych ďalších opatreniach, ktoré sú uvedené v tretej časti zákona o cenách.
Po ďalších diskusiách a okrúhlych stoloch so zainteresovanými subjektami sme prišli k tomu záveru, že asi nebude úplne najlepšie stanovovať povinnosť regulácie len podľa tretej časti, podľa tretej časti zákona o cenách, pretože tu môžu byť na vine aj iné, iné skutočnosti, ktoré majú dopad na koncovú cenu, napríklad zvýšené ceny vstupov, zvýšené ceny energií atď. Čiže preformulovali sme to prechodné ustanovenie tak, ako je predložené v dnešnom pozmeňujúcom návrhu, kde už nie je povinnosť vykonať cenovú reguláciu, ale povinnosť vykonať analýzu cien. Ak sa na základe tejto analýzy cien zistí, že je negatívny vývoj na trhu, alebo že pretrváva negatívny vývoj na trhu, lebo to, že je, to je dnes neodškriepiteľná skutočnosť, aleže naďalej pretrváva, tak cenový orgán nebude vykonávať opatrenia podľa tretej časti zákona, ale navrhne opatrenia vláde na schválenie a vláda ich potom následne schváli, pričom tie opatrenia nemusia byť len podľa zákona o cenách, to znamená cenové regulačné opatrenia, ale môžu to byť aj iné opatrenia, napríklad dotácie z hľadiska elektrickej energie alebo iné, napríklad sociálne opatrenia a iné opatrenia, ktoré majú mať vplyv na to, aby sa znížila koncová cena potravín.
V tejto súvislosti sme aj vypustili potom prílohu zo zákona a nechali sme to teda na regulačný cenový orgán, čo je ministerstvo financií, aby takýmto spôsobom navrhla opatrenia na to, aby sa znížili koncové ceny potravín. A myslím si, že toto je správny nástroj na to, ako, ak zlyhá trh, by mal cenový regulačný orgán reagovať.
Čiže myslím si, že tu sme vyšli aj v ústrety trhovému mechanizmu a požiadavkám jednotlivých zamestnávateľských zväzov na to, aby cenový regulačný orgán nemusel priamo hneď regulovať ceny, ale aby vykonával, vykonal vývoj cenovej analýzy a na základe toho stanovil opatrenia, ktoré môžu byť aj iné, ako hovorí sám zákon o cenách. Čiže tuná si myslím, že sme vyšli maximálne v ústrety a teda je dosť nefér, že nám tu hovoríte, že sme to robili od zeleného stola a že, že máme to nechať, nechať čisto na trh, ktorý evidentne v tejto oblasti zlyhal.
No a na konci svojho vystúpenia, kolegovia a kolegyne, vás chcem veľmi pekne poprosiť, keďže prišlo k tejto zmene a dohode, dohode, k dohode s jednotlivými subjektami na potravinovom trhu a zmenili sme to prechodné ustanovenie v návrhu zákona a vypustili sme odtiaľ prílohu, ktorá tam bola, tak vás chcem veľmi pekne poprosiť, pretože na výbore boli prijaté pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré sa vzťahovali k prílohe, a keďže tá príloha bola z tohoto návrhu zákona týmto pozmeňovacím návrhom vypustená, tak keby sme teda spoločne pri hlasovaní odmietli bod 1 a 2 spoločnej správy. Myslím si, že to je predpoklad toho, aby sa mohlo potom o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, ktorý je naozaj pozitívny a na ktorom je dohoda všetkých zainteresovaných subjektov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, to, čo ste hovorili ohľadne alebo čo ste čítali to stanovisko a hovorili o tom, že sa pripravujú a predkladajú v zásade zákony písané od zeleného stola, je, žiaľbohu, pravda, ale pravda v tom, že sa vzťahuje na väčšinu koaličných návrhov. Pokiaľ ide o tieto tri návrhy, ktoré tu teraz predkladáme, dva návrhy zákona o cenách a jeden návrh zákona o sociálnom poistení, má presne opačný charakter. My sme sedeli na troch okrúhlych stoloch so zamestnávateľmi, teda zástupcami tých subjektov, ktorých ste citovali to stanovisko, či už je to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, či už je to Zväz obchodu, Slovenská aliancia moderného obchodu, Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora, Slovenská obchodná inšpekcia a ďalšie subjekty, s ktorými sme mali tieto okrúhle stoly a s ktorými sa na konci na ostatnom stretnutí dohodli na riešení, aké bude pre všetkých akceptovateľné. A s týmto riešením v rámci aj pozmeňujúcich návrhov tu teraz prichádzame. Takže myslím si, že táto kritika bola priamo do vašich radov, ale určite nie k týmto zákonom, ktoré tu teraz prerokovávame.
A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili z hľadiska novej byrokracie a nových analytikov na ministerstvách a podobne, to vôbec nie je pravda. Tieto ministerstvá, či už je to ministerstvo financií alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré majú už dnes kompetencie v rámci zákona o cenách vykonávať cenovú a vecnú reguláciu, tieto odbory majú vytvorené. Akurát, že tie odbory nič nerobia v tejto oblasti.
No a pokiaľ ide o samotnú filozofiu trhového hospodárstva, tak naozaj na konci celej tej reťaze by mal byť spotrebiteľ. A práve keď trh zlyhá či už z hľadiska vstupov, cien energií, atď., tak jediný, kto to môže riešiť, tak je naozaj štát. Iné riešenie a trh sám to nevyrieši, ako sme mali možnosť vidieť aj pri cenách energií.
Viac potom poviem v ústnej rozprave, lebo toho už viac nestihnem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Chcem podať námietku voči, voči hlasovaniu, ktoré práve prebehlo, a to z toho dôvodu, že boli podané viaceré pozmeňujúce návrhy, kde predmetom týchto pozmeňujúcich návrhov bolo účelom požiadať výklad ústavnoprávneho výboru k tejto veci, a vy ste nedali možnosť poslancom predniesť svoje procedurálne návrhy k tomuto hlasovaniu a dali ste bezprecedentne hlasovať hneď o prvom procedurálnom návrhu bez toho, aby sa podala žiadosť o výklad ústavnoprávneho výboru. Čiže žiadam, aby sa toto hlasovanie vyhlásilo za zmätočné a neplatné a po stanovisku ústavnoprávneho výboru potom sa môže o tomto hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán predseda, hlásili sme sa s procedurálnymi návrhmi ešte pred samotným hlasovaním, dali ste hlasovať o niečom, čo je v rozpore s ústavou a so zákonom. Zákon o rokovacom poriadku jasne hovorí o tom, že lehota na prerokovanie vo výboroch nesmie byť kratšia ako 30 dní od prerokovania v prvom čítaní, keďže rokovanie o bode programu končí hlasovaním, ten bod programu končí hlasovaním, hlasovali sme o tom dnes, tak 30-dňová lehota neuplynie ani náhodou na tejto schôdzi. To je prvá vec.
Druhá vec, Ústavný súd už niekoľkokrát judikoval, citujem, "viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení a nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale je aj zmyslom a účelom zákona". Keďže ten účel zákona, tých 30 dní je, po prvé, aby vláda mohla dať stanovisko, po ďalšie, aby sa poslanci mohli oboznámiť a pripraviť pozmeňovacie návrhy, obchádza sa zmysel tohto ustanovenia, ako aj skrátené legislatívne konanie a takýto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. Ja by som zareagoval len na dve, respektíve dve oblasti.
Jedna je na pána poslanca Stančíka. Áno, máte pravdu, parlament dáva legitimitu úradníckej vláde, len prečo má parlament dať legitimitu vláde, ktorú sama zostavila pani prezidentka bez konzultácie s parlamentnými stranami, ako mi je jasné. Keby pani prezidentka sa rozhodla ísť štandardnou demokratickou cestou a konzultovala by s parlamentnými politickými stranami, kto a ako má vyzerať úradnícka vláda, potom má nárok táto úradnícka vláda na to, aby získala v parlamente dôveru. V opačnom prípade ako nie je dôvod na to, aby parlamentné strany, ktoré vzišli z demokratických volieb a ktoré do vzniku a kreovania takejto úradníckej vlády, akú tu máme, nemohli ani jedno slovo povedať, tak naozaj nevidím dôvod, prečo by mala takejto vláde, prečo by mal takejto vláde parlament vyslovovať dôveru.
A k tej otázke dezinformácií, ja som už vo svojom vystúpení povedal, zopakujem to, ja kvitujem a myslím si, že je správne, že v programovom vyhlásení vlády, a vláda to má ako prioritu, je rozvíjať kritické myslenie občanov, len s tým priamo je v rozpore to, čo je napísané na ďalších stranách programového vyhlásenia vlády, kde prioritou vlády je boj s hoaxami a s dezinformáciami, pričom, ako ste správne povedali niektorí kolegovia, tak až v čase sa ukáže, čo je informácia, čo bola pravda a čo je dezinformácia. Čiže kto má ten patent na pravdu v reálnom čase? Ako teda som citoval rímskeho satirika: Kto bude strážiť strážcov samotných? Toto je otázka, na ktorú by sme mali myslieť, a nemali by sme podceňovať občanov Slovenskej republiky, ktorí môžu čerpať z rôznych zdrojov a urobiť si na veci vlastný názor. A myslím si, že občania sú dosť spôsobilí a vzdelaní na to, aby si vedeli na veci urobiť vlastný názor.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Na úvod by som chcel pripomenúť, k čomu vlastne dnes rokujeme a ako vznikla úradnícka vláda, ktorá žiada o vyslovenie dôvery v parlamente a o schválenie programového vyhlásenia vlády.
V decembri minulého roka bola vyslovená nedôvera vláde Eduarda Hegera, ktorá následne dostala bezprecedentne poverenie na ďalší rok vo funkcii, kde po nezvládnutí výkonu funkcie poverenej vlády a po odstúpení jednotlivých ministrov nakoniec dospela do štádia, že pani prezidentka tejto vláde odobrala poverenie, na základe ktorej vykonávala ešte funkciu vlády do realizácie predčasných volieb, a vymenovala, ako sme tu už dnes viackrát počuli, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky takzvanú úradnícku vládu alebo inými slovami vládu odborníkov. To, či je to vláda odborníkov alebo nie je to vláda odborníkov, je naozaj veľmi diskutabilné a keď sa zamyslíme nad tým, že väčšina členov tejto vlády odborníkov je či už bývalých členov politických strán alebo bývalých štátnych tajomníkov, teda politických nominantov, tak naozaj je na zamyslenie, či je to vláda odborníkov.
Nič na tom, táto vláda má poverenie od prezidentky, respektíve bola vymenovaná za účelom toho, aby pripravila krajinu k predčasným voľbám, aby riešila najdôležitejšie základné pálčivé otázky Slovenskej republiky, ktoré neznesú odklad, pretože táto vláda nemá legitimitu a je to čisto vláda pani prezidentky. A prečo je to vláda pani prezidentky? No pretože v štandardných demokratických krajinách, pokiaľ nastane takáto situácia, a poznajú ju viaceré krajiny, že sa vymenováva úradnícka vláda alebo vláda odborníkov, tak je to vždy po dohode, a tak to bolo v minulosti aj v Slovenskej republike, tak je to vždy po dohode parlamentných strán alebo predsedov parlamentných strán na tom, že ako bude táto vláda odborníkov vyzerať a potom z toho vyplýva či už dôvera alebo nedôvera vyslovená v parlamente.
Zareagoval by som ešte v krátkosti na to, čo povedal pán poslanec Stančík, že načo sa tu chváli táto vláda, keď aj tak sú všetci, alebo väčšina je rozhodnutá nevysloviť dôveru a že to Fico zle nastavil zákon, teda ústavu, kde obmedzil kompetencie vlády, ktorá nemá vyslovenú dôveru, a ja by som si s týmto dovolil polemizovať a povedal by som, že práve naopak. Fico veľmi dobre napísal tento text ústavy a ten text ústavy je napísaný veľmi správne. Pretože vláda, ktorá nemá dôveru parlamentu, nemá legitimitu, nemá mandát od občanov, nemôže mať plné kompetencie na vládnutie. A keďže neprišlo k dohode na pôde parlamentných strán o tejto vláde, tak nie je ani dôvod na to, by táto vláda získala v parlamente dôveru a aby mala plné kompetencie ako štandardne vláda, ktorá vznikne z demokratických parlamentných volieb. Ja si myslím, že práve to je správne a táto vláda, keďže si ju vymenovala pani prezidentka bez konzultácie s politickými parlamentnými stranami, tak nech si aj nesie plnú zodpovednosť za jej vládnutie pani prezidentka.
V mojom príspevku konkrétne ku programovému vyhláseniu vlády by som sa chcel venovať dvom oblastiam. Oblasti právneho štátu a oblasti súvisiacej s dezinformáciami. V oblasti právneho štátu, keď si pozriete programové vyhlásenie vlády, celé programové vyhlásenie vlády, ktoré má 28 strán, sa oblasti právneho štátu venuje na necelej jednej strane, kde polka strany sú len všeobecné konštatovanie o tom, čo je nezávislý a efektívny súdny systém a potom sa venuje priorite tej krátkodobej alebo strednodobej priorite vlády, kde pri krátkodobej priorite vlády je v zásade riešená otázka rekodifikácie občianskeho práva, ktorá sa rieši v Slovenskej republike už vyše 30 rokov a ešte sa žiadnej komisii, ktorých bolo už niekoľko, nepodarilo pripraviť rekodifikáciu tak, aby mohla uzrieť svetlo sveta, aby mohla byť vôbec predložená do legislatívneho procesu. A vláda, ktorá je tu na štyri mesiace, si takýto ambiciózny cieľ dáva, ktorý je dlhodobý, strategický a vôbec nie je krátkodobý na štyri mesiace, si myslím, že je úplne neprimerané v tomto programovom vyhlásení vlády. A keď si pozriete celé to programové vyhlásenie vlády, ako je napísané, tak je to skôr strategický dokument na minimálne dve volebné obdobia, pretože to, čo si tam kladie vláda za cieľ, sa nedá stihnúť ani za jedno volebné obdobie, možno za dve a už vôbec nie za štyri mesiace vládnutia, takže z tohto pohľadu toto programové vyhlásenie je podľa môjho názoru úplne zle napísané a absolútne nerealizovateľné.
Vláda v programovom vyhlásení z hľadiska právneho štátu vôbec nerieši aktuálne pálčivé otázky, ktoré kvária a ktoré trápia Slovenskú republiku. Máme tu každú chvíľu rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, respektíve Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatuje, že pri jednotlivých rozhodnutiach súdov najvyšších súdnych inštancií boli porušené základné ľudské práva a slobody občanov Slovenskej republiky. Toto sa v, o tomto sa v programovom vyhlásení vlády nič nedočítate. Ďalej tu máme dôsledky takzvanej súdnej reformy, dôsledky súdnej mapy, kde dnes situácia na súdoch najmä v Bratislave, kde sa zmenila štruktúra súdov, je katastrofálna, súdy skolabovali, jednotlivé osudy ľudí, ktoré sú v spisoch, sú nahádzané v čiernych plastových vreciach niekde na chodbách novovzniknutých súdov. Elektronické spisy, ktoré prešli na nové súdy, neprešli kompletne, neprešli s prílohami, sudcovia nevedia tieto spisy rozhodovať a občania sú rukojemníkmi tejto takzvanej reformy a je otázka, že či sa svojich rozhodnutí domôžu o týždne, o mesiace alebo o roky, kde základným účelom súdnej reformy a reformy súdnej mapy malo byť zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, na čo sme upozorňovali aj my v príprave tejto reformy, aj ďalší odborníci, že bude to mať práve opačný efekt, čo sa dnes ukazuje ako, ako realita a čo je teda veľmi, veľmi smutné.
Okrem toho teda ešte ako bonbónik minulý týždeň závažné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktoré rozhodlo o zmene účelu vynaložených prostriedkov na informačný systém, ktorý má zlepšiť komunikáciu súdnej rady, kde súdna rada konštatuje, že za tri roky, od roku 2021 nebola schopná obstarať informačný systém, tak je potrebné zmeniť účelovo tieto prostriedky, pôvodne určené na tento komunikačný systém, informačný, z 96-tisíc, tak zmenila účelovo toto určenie vo výške 86-tisíc na ekologické motorové vozidlo pre predsedu súdnej rady pána Mazáka. Tak to je naozaj bonbónik a výsmech celej tejto úradníckej vlády.
Pokiaľ sa jedná o druhú oblasť dezinformácií, treba povedať, že je to hlavnou úlohou programového vyhlásenia vlády, boj s dezinformáciami, na druhej strane PVV hovorí o tom, že je potrebné rozvíjať kritické myslenie. Tieto dve veci si navzájom odporujú a konštatujem, že, alebo chcem sa opýtať, že kto povie, čo je dezinformácia a čo je informácia? Kto má patent na pravdu v tejto oblasti? Keď si pozrieme správu Policajného zboru o dezinformáciách na Slovensku v roku 2021, tak sa tam dočítate, že najčastejšie zdieľanými dezinformáciami v roku 2001 (správne 2021, pozn. red.), bolo spochybňovanie účinnosti a bezpečnosti očkovania, zdravotné až fatálne následky po očkovaní, zdravotné následky nosenia rúšok a respirátorov. Základné dezinformácie. Dnes sa ukazuje vo všetkých týchto prípadoch na základe nových vedeckých výskumov, že to všetko bola pravda. Čiže čo je dezinformácia? Kto určí, čo je informácia, dezinformácia, keď, keď dezinformácie, respektíve to, čo je dezinformácia a informácia, sa ukáže až po nejakom, po nejakom čase.
Kolegovia, už rímsky satirik Iuvenalis na prelome 1. a 2. storočia sa pýta: Kto bude strážiť strážcov samotných? Kolegovia, zamyslime sa nad týmto výrokom a myslime naň vždy, ak sa niekto bude snažiť akýmkoľvek spôsobom zaviesť cenzúru alebo obmedziť slobodu slova a zvažujme takéto priority na boj s dezinformáciami.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Fico, áno, veľmi správne ste poukázali na to, že tu neexistuje žiadna inventúra a neexistuje tu ani žiadna reflexia programového vyhlásenia vlády na realitu dňa. Na realitu dňa, ktorá vyplýva z toho, že prišla úradnícka vláda v zásade štyri mesiace pred voľbami, kde v tom programovom vyhlásení vlády asi z hľadiska reálnosti a reality mali byť len také skutočnosti, ktoré táto vláda vie naozaj do predčasných volieb splniť a aké kroky má vykonať k tomu, aby sa tieto predčasné voľby zrealizovali tak, ako sa zrealizovať majú. Nachádzame tu v tomto programovom vyhlásení v zásade stratégiu, dá sa povedať, na minimálne nie štyri roky volebného obdobia, ale na osem rokov. Áno, je to krásne, krásna stratégia dlhodobého rozvoja, ktorá ale nemá s realitou nič spoločné, lebo vláda za štyri mesiace neexistuje, aby naplnila ani tie krátkodobé ciele, ktoré si stanovila, nielen, nie tie strednodobé alebo dlhodobé. To je naozaj strategická vízia na osem rokov alebo možno až desať rokov, nie na štyri mesiace.
Ukážem to len na konkrétnom jednom prípade v oblasti súdnictva. Sú tu krátkodobé ciele tri: prehodnotenie interných nástrojov pre distribúciu ľudských zdrojov v súdnictve, dokončenie implementácie projektu pre multidisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťa a spustenie verejných konzultácií k doterajším výsledkom rekodifikácie občianskeho práva. Rekodifikácia občianskeho práva sa tu robí desiatky rokov. Ambícia tejto vlády za štyri mesiace začať nejaké konzultácie k rekodifikácii občianskeho práva je úplne, ale že úplne niekde, povedal by som to vulgárne, mimo misu. Čo tu máme, je chaos na súdoch spôsobený tzv. súdnou reformou. Máme tu spisy, osudy ľudí v plastových vreciach pozatvárané na súdoch. Ľudia sa niekoľko týždňov, možno aj mesiacov nedostanú k svojim rozhodnutiam, a toto napríklad vláda v svojom programovom vyhlásení vôbec, ale že vôbec ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, ako súhlasím s tým, že čo povedal pán navrhovateľ, že je viacero aplikačných problémov pri aplikácii tohto ústavného zákona v praxi, avšak nemyslím si, že v súčasnosti, keď je rozpadnutá vládna koalícia, keď sme na konci volebného obdobia a tesne pred voľbami a keď tu máme kvázi úradnícku vládu, že je ten správny čas, aby sme sa snažili prijímať tak zásadné novely, ako je novela tohto zákona. Je to teda nie obyčajný zákon, ale je to ústavný zákon, čiže je alebo mal by byť predpoklad na jeho prijatie, aby naozaj bola široká zhoda naprieč celým politickým spektrom na tom, ako tento zákona bude vyzerať, pretože sa týka všetkých verejných funkcionárov a od roku 2020 nám stúpol ich počet z približne 580 na okolo 1 800 až 2 000. Ono to cirkuluje podľa toho, aké, aké úrady vznikajú, zanikajú, funkcie vznikajú, zanikajú, niektorí sa prekrývajú a tak ďalej. Čiže je obrovský počet verejných funkcionárov len, to hovorím ten počet, len v pôsobnosti Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky a množstvo ďalších verejných funkcionárov, ktorí sú v pôsobnosti jednotlivých obcí, resp. jednotlivých príslušných komisií na obciach. Čiže týka sa to obrovského množstva ľudí a preto si myslím, že práve v tomto období, tesne pred voľbami, pred poslednou schôdzou, narýchlo, bez akejkoľvek širšej diskusie meniť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý sa dotýka takéhoto množstva ľudí bez širokej zhody naprieč všetkými politickými stranami, a tak koaličnými, ako aj opozičnými, že by sme nemali robiť a že to je, to je problém.
V minulosti, pokiaľ sa tento zákon otváral, pokiaľ sa pamätám, ja som teda nebol v parlamente, myslím, vtedy, ale prišlo, bola nejaká komisia, ktorá bola pod gesciou predsedu a podpredsedu Národnej rady, a kde boli zastúpení aj koaliční, aj opoziční poslanci, a došlo k nejakej zhode, ak teda mám dobré informácie, alebo minimálne čiastočnej zhode na tom, ako ten, tá novela ústavného zákona bude vyzerať a takýmto spôsobom sa potom aj prijala. Dnes tu máme návrh pána poslanca Vetráka, samostatnú... samostatný návrh jeho, resp. teda zopár poslancov zo strany OĽANO, kde neprebehla žiadna takáto všeobecná diskusia naprieč politickými stranami na... aby sme došli k nejakej zhode. Čiže považujem to za, za nie dobrý krok, ešte raz opakujem, v tomto období tesne pred voľbami a takto bez všeobecnej diskusie takýto, takýto, takúto novelizáciu ústavného zákona prijímať. Čiže to možno všeobecne, všeobecne na úvod.
Pokiaľ ide o jednotlivé tie ustanovenia, ktoré sa navrhujú v tomto, v tomto návrhu zákona, treba povedať, že sú to len vybrané štyri alebo päť vecí, ktoré, ktoré tento návrh zákona rieši, ktoré vyplynuli možno z aplikačnej praxe. Tých aplikačných problémov je s týmto zákonom ďaleko, ďaleko viac. Na druhej strane však máme tu už veľmi intenzívnu aplikačnú prax Ústavného súdu, ktorá so svojimi rozhodnutiami a nálezmi, resp. stanoviskami nejakým spôsobom formuje tú aplikačnú prax, ako sa má v tomto... pri aplikácii tohto ústavného zákona postupovať. A to aj sám pán predkladateľ povedal hneď v tom prvom bode, kedy bolo sporné, že či sa má považovať verejný funkcionár podľa čl. 7 a 8 ústavného zákona za verejného funkcionára ešte rok po skončení funkcie, že či to má byť teda hmotnoprávna lehota, alebo to má byť procesná lehota, ako na to nazerá Ústavný súd. Mali sme už dokonca protichodné rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré nakoniec zjednocujúcim stanoviskom Ústavný súd zjednotil tak, ako to povedal pán predkladateľ v svojej rozprave. Čiže máme tu už návod rozhodnutiami Ústavného súdu, ako máme v týchto sporných otázkach postupovať, a tá, tá prax sa formuje ďalej ďalšími rozhodnutiami Ústavného... Ústavného súdu. Čiže nepovažujem to za nevyhnutné, aby sme v tomto čase narýchlo menili, menili tento, tento ústavný zákon teraz. Podľa mňa, v ďalšom volebnom období na to bude čas, kto bude mať v parlamente záujem a bude mať priestor na nejakú širokú diskusiu, tak sa tomu, samozrejme, môže, môže venovať.
Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, ktoré spomínal pán navrhovateľ, tak pokiaľ ide o osobitné zákony, ktoré by mali byť posudzované z hľadiska aj ústavného zákona, musím povedať, že podľa čl. 5 ústavného zákona či už výbor Národnej rady, alebo komisie na obciach to už môžu robiť aj teraz. Majú kompetenciu rozhodovať podľa ústavného zákona, resp. ústavy a iných zákonov. Čiže už aj dnes môžu posudzovať iné zákony. Samozrejme, sporná je tu ale úplne iná vec. Sporná je tu tá vec, že ak osobitný zákon upravuje inú sankciu, ako upravuje ústavný zákon, tak konajúci orgán na základe ústavného zákona, je tu, by som povedal, nevyjasnená vec, či má postupovať a ukladať sankcie v zmysle ústavného zákona, alebo má, majú sa ukladať sankcie podľa osobitných právnych predpisov, ktoré ale v tom prípade vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých, majú v kompetencii úplne iné, iné orgány. Čiže toto, toto sú aplikačné problémy, ktoré ale tento návrh, návrh nerieši.
Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností, čo spomínal pán poslanec Vetrák, to je vec názoru. Môže sa to vykladať tak, ako to vyložil on, môže sa to vykladať aj tak, že tá hodnota užívania nehnuteľnosti, ako je nastavená v existujúcom a platnom právnom stave sa má vzťahovať a kontrolovať vo vzťahu k príjmom verejného funkcionára, nie k samotnej hodnote nehnuteľnosti, lebo hodnota nehnuteľnosti nič nehovorí, koľko za to platí, za to užívanie. A tá, preto je to podľa môjho názoru dnes upravené na hodnotu užívania nehnuteľnosti, a nie hodnotu nehnuteľnosti ako takej, aby sa to dalo skontrolovať a malo to koreláciu s príjmami verejného funkcionára. Čiže to je vec názoru, ako sa, ako sa na to pozrieme a podľa čoho by sa to malo posudzovať.
S tými neskoro podanými oznámeniami, tam si myslím, že máme, máme absolútnu zhodu. To je naozaj potrebné, potrebné upraviť a možno nastaviť lehotu nejakú dodatočnú na plnenie nie automaticky, keď niekto o jeden deň podá neskoro oznámenie, aby automaticky dostal pokutu. To si myslím, že, že je na tom všeobecná zhoda.
No a pokiaľ ide o ten, o ten posledný bod, ktorý, ktorý je predmetom tejto novelizácie a je vlastne hlavným bodom celej tejto novelizácie, a to je zaviesť mechanizmus, ktorý by umožňoval jednej tretine členov či už výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, alebo komisií na obciach podávať, podávať odvolanie na Ústavný súd vo veci zastavená... zastavenia konania, tak tu musím povedať z môjho pohľadu, že ide o veľmi nešťastné riešenie, a podľa mňa, podľa mňa o absurdné riešenie, keď treba si uvedomiť, že tu konajúci orgán, či už ide o výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, alebo príslušnú komisiu, rozhoduje ako správny orgán. Rozhoduje ako správny orgán, rozhoduje hlasovaním a nejakým spôsobom rozhodne, či už môže uložiť pokutu, alebo môže zastaviť konanie, alebo neuložiť pokutu, teda rozhoduje sa o uložení pokuty a orgán pokutu neuloží v tom prípade sa takéto neuloženie pokuty má dôsledok zastavenia konania. Považujem za absurdné, aby správny orgán, ktorý sám svojím rozhodnutím a hlasovaním vydal nejaké rozhodnutie alebo vydal, alebo teda prijal uznesenie, na základe ktorého potom sa vypracuje rozhodnutie a doručuje ho verejnému funkcionárovi, aby sám voči sebe podával odvolanie.
To považujem za určitý absurdný mechanizmus a ešte navyše k tomu a to, myslím, povedal aj, aj pán poslanec Vetrák a ja to len zdôrazním, že sa môže stať situácia, že Ústavný súd rozhodne, vec zruší a vráti naspäť príslušnému teda orgánu konať. A keďže poslanci nemôžu byť nejakým spôsobom stíhaní za svoje hlasovanie, tak môžu rozhodnúť úplne rovnako aj po rozhodnutí Ústavného súdu. A toto sa môže opakovať, opakovať donekonečna. Čiže nevidím tu v takomto riešení nejaký, nejaký zmysel, a skôr naopak, považujem to za absurdné, aby sám správny orgán si voči vlastným rozhodnutiam podával, podával odvolania. Iná situácia je, keď podá odvolanie verejný funkcionár, lebo verejný funkcionár môže podať odvolanie vtedy, ak mu bola uložená pokuta. Ak mu bola uložená pokuta, tak, samozrejme, on keď sa domnieva, že neporušil ústavný zákon, na základe ktorého mu bola uložená pokuta, tak sa môže odvolať na Ústavný súd a Ústavný súd môže buď sa stotožniť s názorom výboru, alebo, alebo teda vec zruší a vráti výboru vec na nové konanie s tým, že ale teda verejný funkcionár má odklad plnenia tejto povinnosti, čiže jemu tá pokuta v zásade nie je uložená, kým nebolo právoplatné rozhodnutie výboru, to znamená, pokiaľ sa už neodvolá na Ústavný súd alebo pokiaľ Ústavný súd takéto rozhodnutie výboru potvrdí.
Čiže tam je to vždy v prospech toho verejného funkcionára, ale keď výbor alebo, alebo komisia zastaví, zastaví konanie, tak takýto mechanizmus by sa, by sa opakoval a by sa mohol opakovať donekonečna a bolo by to na ujmu toho verejného funkcionára, ktorý by stále bol v pozícii toho, že sa má brániť voči niečomu, čo už raz bolo, bolo zastavené. Čiže považujem, považujem to za, za nešťastný návrh a myslím si, že, že táto vec by sa mala, mala riešiť úplne inak.
No ale ako som povedal v úvode myslím si, že vôbec nie je teraz priestor a čas na to, aby sme sa vôbec s novelizáciou tak závažného zákona v tomto rozpoložení ústavného systému, v akom sme dnes, a v ústavnej kríze, aby sme to vôbec riešili.
Čiže toľko veľmi v stručnosti z mojej strany, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dobre teda, ak sme vylúčili § 39, tak máme tu ešte § 37 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí jasne, ods. 1, ak prijatý pozmeňujúci, alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce, alebo pozmeňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje. Ak poslanec vylúčenie spochybní, čo sa stalo, Národná rada rozhodne bez rozpravy, či sa týmito návrhmi bude zaoberať.
Keďže pán poslanec protestoval a Národná rada ho odignorovala, tak následné hlasovanie nemôže byť uznané za platné. Malo sa najprv hlasovať o námietke, ktorú pán poslanec Kočiš namietal. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, podľa § 39 ods. 4 je jasne napísané, že každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia alebo, alebo teda z iného dôvodu, v tomto prípade pani spravodajkyňa mala povedať a upozorniť plénum, že tie body, ktoré sú v spoločnej správe, kolidujú s tými bodmi, ktoré boli podané v pozmeňujúcom návrhu, ako sa to tu vždy robí pri hlasovaní, takže to hlasovanie, pani spravodajkyňa, podľa môjho názoru uvádzala nesprávne a tým pádom znemožnila možnosť plénu hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy, a preto navrhujem, aby sme v zmysle tohto ustanovenia § 39 ods. 4 opakovali hlasovanie, pretože tuná je to jasne napísané, že ak Národná rada námietke vyhovie, musí sa verejné hlasovanie opakovať prostredníctvom technického zariadenia, ak Národná rada nerozhodne inak.
Takže ak budeme hlasovať o námietke a schválime námietku, tak sa o tomto návrhu môže hlasovať opakovane.
Ďakujem. (Potlesk.)