Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2020 o 9:35 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2020 9:35 - 9:39 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som nepovedal, pani ministerka, že bol popretý. Ja som povedal, že v prípade, že sa takýmto zásadným spôsobom mení ústava, nebavíme sa o bežnom zákone, ústava, tak by bolo vhodné a správne, ten legisl... ten medzi, to medzirezortné pripomienkové konanie zopakovať. Keďže sa tí, ktorí sa, ako ste hovorili, že ste diskutovali aj s predsedom Ústavného súdu a s Ústavným súdom, ale oni ten návrh nevideli vtedy. Takže nemohli sa k nemu vyjadriť.
A že keď takýto zásad, takáto zásadná zmena v rámci MPK vyplynie z toho, tak by, pri ústave by sa patrilo to MPK zopakovať, aby sa ostatní k tomu mohli vyjadriť podľa môjho názoru. To je, to je jedna vec.
Ja som nepovedal, že to je porušenie legislatívnych pravidiel. Akože legislatívne pravidlá to umožňujú. Ja som povedal, že by to bolo vhodné a slušné.
A čo som povedal, že bol porušený legislatívny proces a že to je znásilnenie legislatívneho procesu, som povedal to, čo tu bolo predložené z hľadiska zmeny charakteru prokuratúry ako štátneho orgánu zadefinovaného v ústave, takto pokútne v pléne bez akejkoľvek diskusie. Tak s tým nemôžem súhlasiť a to tvrdím, že je znásilnenie legislatívneho procesu aj porušenie, pretože tam chýba osnova vykonávacieho predpisu.
A pokiaľ ste povedali, že tu straším alebo že vytváram nejakú paniku, tak, pani ministerka, to nie je len môj názor. To je názor bývalého ústavného sudcu a predsedu Súdnej rady pána Drgonca.
Ja ho si dovolím zacitovať: Keď slovenská vláda rozhodne, že núdzový stav bude u nás preskúmať... nebude u nás preskúmateľný súdnou mocou, lebo im to tak vyhovuje, Brusel nám môže zabuchnúť dvere k prístupu k európskym dotáciám. Namiesto miliárd eur, o ktorých sa tu tak veľkoryso hovorí, nám zostanú prázdne ruky. Vytrhol som z kontextu a ten kontext je o tom, že Ústavný súd nebude mať možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Takže, pani ministerka, nehovorte, že ja tu vyvolávam paniku alebo straším. To hovoria bývalí členovia, sudcovia ús... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2020 9:28 - 9:30 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zareagoval by som na pána poslanca Dostála. Ja som nepovedal, že všetci odborníci. Ja som povedal, že väčšina, o ktorých som ja čítal alebo s ktorými som sa bavil, a sú to právnici, ústavní právnici, a dokonca bývalí členovia Ústavného súdu alebo sudcovia Ústavného súdu, ktorí dokonca hovoria, že takéto obmedzovanie a zásah do základných princípov právneho štátu môže v konečnom dôsledku aj viesť ku konzekvenciám zo strany Európskej únie, kedy Európska únia dnes má tú tendenciu posudzovať jednotlivé krajiny a v prípade, že, že zistí, že sú tam porušované alebo ohrozované základné princípy právneho štátu, demokracie, tak na to viaže aj poskytovanie európskych fondov.
Čiže môžme sa naozaj... a to nie je môj názor. To je názor aj bývalého ústavného právnika, ktorý, ktorý toto tvrdí. Takže vystavujeme sa tu aj takémuto riziku.
Takže myslím si, že nie je správne, že sa s týmto ponáhľame a naozaj sa nebavíme o tom, že ako vymedziť tie limity. Ako ste povedali, že si to viete predstaviť, tak sa bavme o tom a poďme rozbehnúť diskusiu o tom, ako nastaviť tie limity pre Ústavný súd, kedy môže a kedy nemôže.
Ale nie som za to, aby sme to najprv upravili reštriktívne a potom sa bavili o limitoch. Však keď to nevieme dnes tie limity vydefinovať, lebo neprebehla o tom diskusia, tak sa najprv bavme a diskutujme o tom, ako ich limitovať, až potom ich, potom ich nejakým spôsobom zadefinujme v ústave. Ale považujem ten proces opačný za, za úplne nesprávny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2020 9:15 - 9:25 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, kolegovia a kolegyne, ja by som chcel, naopak, poďakovať pánovi poslancovi Čepčekovi, ktorý ako jediný z koalície upozornil na to, že tu neschvaľujeme obyčajný zákon, ale že tu schvaľujeme novelu základného zákona štátu, novelu ústavy, pri ktorej tvorbe a schvaľovaní by sme mali byť trochu zdržanlivejší, najmä pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré sa prijímajú v pléne v druhom čítaní v Národnej rade.
A už vôbec nechápem útoky kolegov z klubu OĽANO na ich vlastného poslanca za vyslovenie jeho názoru. Kde už má poslanec Národnej rady vyjadriť a prejaviť svoj názor, ak nie v pléne Národnej rady? A považujem absolútne za neprípustné, aby niekto osobne útočil a obviňoval poslanca Národnej rady za to, že prejavil svoj názor v pléne Národnej rady, a ešte aj teda z vlastného klubu, za absolútne neprípustné. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, nediskutujte v sále.
Pán poslanec, pokračujte vo vystúpení.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Ďakujem. A teraz teda ku konkrétnym, konkrétnym veciam. Nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo povedala ani pani ministerka, že všetky tieto návrhy boli súčasťou dlhodobých diskusií a súhlasu a s vedomím všetkých zainteresovaných strán. Pokiaľ sa bavíme o tom najdôležitej... o tej najdôležitejšej zmene, ktorá bola predmetom návrhu zákona, ktorý prišiel do Národnej rady, tak ide o ustanovenie, ktoré v zásade odníma právomoc Ústavného súdu vyjadrovať sa k súladu ústavných zákonov s ústavou a medzinárodnými zmluvami.
Pokiaľ mám teda správne informácie, tak tento návrh, toto ustanovenie nebolo v návrhu zákona, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania. Tento návrh, pokiaľ mám správne informácie, vyšiel z medzirezortného pripomienkového konania a bol potom zaradený priamo až do materiálu, ktorý išiel na legislatívnu radu vlády a potom do vlády.
Predpokladal by som, že s takto zásadnou zmenou pôsobností a právomocí Ústavného súdu by navrhovateľ mal zopakovať medzirezortné pripomienkové konanie, ak takýto návrh z tohto konania na základe návrhu nejakého jedného z pripomienkujúcich subjektov vzišiel a ostatní z týchto subjektov sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Je to bežný postup, ktorý ak nejaká zásadná zmena v návrhu zákona takto vznikne v MPK, tak sa MPK zvykne opakovať, aby sa mali možnosť naozaj všetci zainteresovaní k tomu vyjadriť a o to viac, že nejde o obyčajný zákon, ale ide o základný zákon štátu, ide o Ústavu Slovenskej republiky.
Povedal to aj sám predseda Ústavného súdu, že boli prekvapení, keď po MPK videli v materiáli, ktorý išiel na vládu, že je tam toto ustanovenie, o ktorom dovtedy nikto nevedel z pripomienkujúcich subjektov. Takže nie je pravdou, že to bolo dlho diskutované a že všetci o tom vedeli. No v MPK o tom nevedeli. Čiže toto je, toto je prvá pripomienka.
Počuli sme tu, samozrejme, legitímnu debatu o tom, že či je to v poriadku, alebo nie je to v poriadku, že či Ústavný súd má mať túto kompetenciu, alebo nemá mať túto kompetenciu. Je pravdou, že v predchádzajúcom texte ústavy túto kompetenciu Ústavný súd výslovne povedanú nemal alebo ustanovenú nemal, na druhej strane sú rôzne názory odborníkov a je ich prevažujúca väčšina podľa môjho názoru, ktorí sa domnievajú, že aj napriek tomu, že takúto kompetenciu Ústavný súd v ústave nemal, existujú hraničné prípady, kedy Ústavný súd môže aj takýto súlad posudzovať. A tými hraničnými prípadmi nie je hocijaký ústavný zákon, ale sú také zmeny ústavných princípov, ktoré zasahujú do tzv. materiálneho jadra ústavy. A o tom, že či tu materiálne jadro ústavy máme, alebo nemáme, sú rôzne debaty na odbornej úrovni v rámci rôznych odborných názorov, článkov, konferencií a podobne, odborníkov z oblasti ústavného práva, ktorí sa ale vo väčšine zhodujú v tom, že takéto materiálne jadro ústavy existuje. A nasvedčujú tomu aj niektoré iné závery z medzinárodnej úrovne a z okolitých krajín. A tým materiálnym jadrom ústavy sú prirodzené základné ľudské práva a slobody a sú základné princípy právneho štátu a demokratických princípov. Pokiaľ by takéto inštitúty boli ohrozené aj konaním ústavodarcu alebo zákonodarcu, tak sa pripúšťa, aby Ústavný súd mohol o takýchto zásahoch rozhodovať, pretože je to posledná poistka na to, aby zákonodarca nemohol konať svojvoľne.
My tu dnes hovoríme o reforme justície, kde nastavujeme rôzne pravidlá na to, aby sudcovia nemohli konať svojvoľne, ale kde máme poistku toho, aby zákonodarca a ústavodarca nemohol konať svojvoľne.
Ja viem, čo ste hovorili, uvedomujem si to, že poslanci Národnej rady sú volení v priamych všeobecných voľbách a sú zástupcami občanov, a teda v konečnom dôsledku by mohli aj zrušiť Ústavný súd, ale to asi v demokratickej spoločnosti v Európskej únii je nepredstaviteľné a ani ústavodarca v rámci nejakých medzinárodných pravidiel, našich záväzkov, nášho členstva v Európskej únii si nemôže úplne svojvoľne rozhodovať, ako chce. A preto ako za, ako posledná hraničná poistka na svojvoľné rozhodovanie zákonodarného a ústavodarného zboru tu je Ústavný súd, ktorý v takýchto hraničných prípadoch by mal mať možnosť posúdiť aj súlad jednotlivých práv a povinností, ktoré nastaví ústavodarca v rozpore s týmto materiálnym jadrom ústavy. A k tomuto sa vyjadrujú, vyjadruje nielen opozícia, ale k tomuto sa vyjadrujú aj odborníci a sú takého istého názoru. Čiže z tohto pohľadu považujeme za obrovskú chybu, ak ideme schváliť v Ústave Slovenskej republiky výslovný zákaz takéhoto konania. Ako ja netvrdím, že sa nevieme dohodnúť, alebo že sa nemôžme baviť o tom, že kde stanoviť limity Ústavnému súdu, kedy môže o takýchto, o takomto zasahovaní do základných práv a slobôd a do základných princípov právneho štátu a demokracie stanoviť, ale mali by sme to naozaj zanalyzovať a tak to nastaviť. A nesúhlasím s tým, že nemáme čas. Na toto máte 95 poslancov, na toto máte čas ďalšie tri roky, resp. 3,5 roka minimálne.
A nesúvisí to vôbec s tými ostatnými zmenami v ústave, pani ministerka. Ja nehovorím, že máme čas na to, že vy chcete zriadiť Najvyšší správny súd, však v poriadku, môžme mať na to iný názor, ale je to legitímny, legitímna vaša požiadavka, máte to v programovom vyhlásení vlády a mohli ste to urobiť, ale to vôbec nesúvisí s týmto ustanovením ústavy, ktoré, ktoré sa takto doplnilo do ústavy v procese legislatívnej prípravy. Nebol to návrh, ktorý tam bol od začiatku, ktorý vyplynul z nejakého pripomienkového konania jedného subjektu a ostatní sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Čiže to považujem, považujem za veľkú, veľkú chybu.
Druhá otázka, ktorou, ktorou sa chcem venovať a ktorú, musím povedať, že ja chápem ako úplné znásilnenie legislatívneho procesu pri prijímaní ústavy, je otázka, ktorú alebo vec, ktorú navrhol pán poslanec Baránik tu v pléne. Podľa môjho názoru boli porušené legislatívne pravidlá tvorby zákonov, pretože hovoria legislatívne pravidlá, že ak je predkladaný návrh, ktorý odkazuje na vykonávací právny predpis, v tomto prípade zákon, tak musí s ním byť predložené minimálne osnova tohto zákona. Takéto niečo tu vôbec, vôbec nebolo. Okrem toho sa mení základný charakter štátneho orgánu v ústave, o ktorom neprebehla žiadna diskusia. Nie je pravdou, že sa o tom dlho diskutovalo. Možno sa o tom dlho diskutovalo v nejakých kuloároch v kabinete pani ministerky, ale nevedeli o tom žiadne profesné organizácie, nevedeli o tom, žiaden prokurátor o tom nevedel, nevedel o tom nikto, nevedeli o tom ani vládni poslanci, že takáto zmene sa pripravuje a navrhuje a ide tu o výslovne podriadenie prokuratúry pod vládnu moc, čo považujeme takýmto spôsobom v legislatívnom postupe za úplne neprípustné a Ústavný súd už judikoval, že ak nie sú dodržané pravidlá pri prijímaní, legislatívne pravidlá pri prijímaní zákonov, tak to môže spôsobiť neplatnosť samotného návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 18:36 - 18:38 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Petrák, ja by som sa chcel prihovoriť za, za váš návrh a podporiť ho a odôvodniť to tým, že treba rozlišovať naozaj medi funkčným miestom profesora kde ako jednou z podmienok nato, aby mohol byť niekto vymenovaný do funkčného miesta profesora je, aby získal vedecko-pedagogickú hodnosť profesora. A získanie vedecko-pedagogickej hodnosti profesora na základe celého procesu a obhajoby pred vedeckou radou je potom samotné ceremoniálne vymenovanie pani prezidentkou. Len keď hovoríme o a teraz tá formulácia, ktorá je navrhnutá v pozmeňovacom návrhu, ktorý je v spoločnej správe v bode 1 hovorí, že pani prezidentka, že sa menia slová "vymenúva vysokoškolských profesorov" nahrádzajú slovami "vymenúva a odvoláva vysokoškolských profesorov". Len tá formulácia nie je správna a je zavádzajúca pretože pani prezidentka nemôže odvolať profesora, ona ho neodvoláva z funkčného miesta profesora. Ak teda mu bude odňatý titul tak mu bude odňatý ale on nebude, nemôže ho pani prezidentka ho nemenuje do funkčného miesta ona vymenúva ho ako do vedecko-pedagogickej hodnosti. A z tejto hodnosti ju nemôže odvolať, keď sa tým, že sa odníme ten titul tak sa mu odníme vedecko-pedagogická hodnosť podľa zákona ale to nie je odvolanie z funkcie lebo to nie je funkcia. Čiže z tohto pohľadu ja považujem za nesprávne nesprávnu tú formuláciu vôbec, ktorá je navrhnutá v tomto pozmeňovacom návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 3.12.2020 15:21 - 15:22 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, mám interpeláciu pre ministra školstva, ktorá vychádza z podnetov občanov, ktoré som dostal vo veci "Neotvorenia 2. stupňa základných škôl, stredných škôl, gymnázií a učilíšť." keď k tomuto nie sú žiadne opodstatnené dôvody. Zatvorené školy sú v rozpore s medicínskymi faktami a oficiálnymi odporúčaniami oficiálnych európskych štruktúr. Väčšina európskych krajín napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školy otvorené pre všetkých. Slovensko je aktuálne podľa údajov UNESCO jednu zo 7 členských krajín v ktorých väčšina detí do školy nechodí. Som presvedčený, že rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a krízového štábu o neotvorení škôl je výsledkom politického konfliktu kde sú rukojemníkmi deti, mládež a ich právo na vzdelanie. Ako budete pán minister, túto situáciu riešiť? Ďakujem. A ešte by som chcel poprosiť pán predsedajúci, v zmysle § 130 ods. 2 vzhľadom na to, že ide naozaj o mimoriadne naliehavú situáciu a otázku, aby sme uplatnili odpoveď na interpeláciu v lehote 15 dní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 12:03 - 12:04 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Baránik, nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo ste povedali, ale k tomu, čo ste predložili a chcem sa opýtať, či to naozaj myslíte vážne. Ako vy takýmto spôsobom v rozprave v druhom čítaní bez akejkoľvek diskusie idete zásadným spôsobom meniť charakter prokuratúry na Slovensku? Vy chcete takýmto pokútnym spôsobom bez akejkoľvek diskusie podriadiť prokuratúru pod vládu a ministerku spravodlivosti? Keď navrhujete, že verejnú kontrolu má vykonať parlament alebo vláda alebo poverený člen vlády? Veď máme nejaké zakotvenie prokuratúry v Ústave sui generis na rozdiel od štátneho zastupiteľstva, ktoré je v iných krajinách napríklad v Českej republike, kde je prokurátor, generálny podriadený ministerstvu spravodlivosti a na Slovensku máme úplne iný model prokuratúry a vy takýmto spôsobom po tichu, aby o tom nikto nevedel, chcete meniť charakter prokuratúry a podriaďovať ho vláde a politickej moci vládnej väčšiny? To snáď nemyslíte vážne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 10:59 - 10:59 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, ja sa plne stotožňujem a podporujem tvoj návrh, ktorý si dal. Chcel by som povedať, že ja konzistentne presadzujem v personálnych otázkach tajnú voľbu. Môžte si pozrieť moje vystúpenia v rozprave od roku 2012, kde som sa viackrát tomuto vyjadroval. Viackrát som argumentoval, prečo si myslím, že tajná voľba je demokratickejšia a lepšia nielen vo všeobecných voľbách, ale aj vo voľbách v parlamente, ako nakoniec som poukazoval, judikoval aj Ústavný súd. Tu totižto nejde o transparentnosť, o to, by každý videl ako aký poslanec hlasoval, ale ide tu o vydierateľnosť a nevydierateľnosť. A krásne sa tu ukázalo v priebehu posledných dní, keď počas vypočúvania kandidátov na voľbu generálneho prokurátora sám premiér tejto vlády Igor Matovič sa vyhrážal poslancom vládnej koalície bez ohľadu na to, ktorej strany, celej vládnej koalície, že ak nebudú hlasovať tak, ako si to on predstavuje, takže odíde z koalície a z vlády. Tak ako máme chápať túto verejnú voľbu? Len ako kontrolu premiéra Igora Matoviča o tom, ako budú poslanci jeho vládnej koalície hlasovať. A toto si myslím, že nechceme nikto a že je to neprípustné. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 10:32 - 10:34 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, zareagujem na tri veci, čo ste povedali. Jedna je vec súlad ústavného zákona s ústavou. Bola pri ústavnoprávnom výbore je zriadená komisia na posudzovanie návrhov zákonov, v ktorej sedia odborníci, ústavní právnici a na tejto komisii takisto títo ústavní právnici polemizovali s tým, že či takto nastavené, takto nastavená formulácia v návrhu ústavy, aby sa úplne zrušila kompetencia Ústavného súdu posudzovať akékoľvek návrhy ústavných alebo akékoľvek ústavné zákony s ústavou, nie je správna. Zhodli sa na tom všetci ústavní právnici, ktorí na tejto komisii, komisii boli. Čiže to nie je len môj názor alebo názor opozície, ale to je aj názor odborníkov.
A pokiaľ ide o, o to, čo som povedal, že prečo sa tak ponáhľate. Ja som nepovedal vo vzťahu k celému návrhu ústavy. Ja som povedal, že o niektoré otázky v kompetencii Najvyššieho správneho súdu a ďalšie ako s tým my nemáme problém a ja som nepovedal, že sa ponáhľate vo vzťahu s celým návrhom ústavy, ale práve vo vzťahu k tejto konkrétnej otázke súladu ústavných zákonov s ústavou, a že to je vec, ktorá by sa by sa mala najprv naozaj široko prediskutovať, až potom robiť zmeny a tu, že sa zbytočne ponáhľate. A pokiaľ ide o, o verejnú voľbu a tajnú voľbu ja som, pani ministerka, úmyselne nepoukázal a neargumentoval tým judikátom, ktorý vy spomínate, ale argumentoval som judikátom z, z 95 roku, čiže úplne, s úplne iným judikátom, ktorý takisto, takisto toto potvrdil.
Pardon teda čo sa týka nezávislosti Súdnej rady ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 10:15 - 10:17 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem pán poslanec Baránik ak som, teda nezachytil som, že som vo svojom vystúpení použil pojem sudcovská rada. Samozrejme ak som ho použil tak sa zato ospravedlňujem, mal som samozrejme na mysli súdnu radu. Pokiaľ ide o pána poslanca Dostála z hľadiska pozmeňujúceho návrhu o kompetencii pani prezidentky odvolávať profesorov treba povedať a riešili sme to aj na ústavnoprávnom výbore. Treba povedať, že ide o ceremoniálnu funkciu. O ceremoniálnu funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý ceremoniálne menuje do funkcii profesorov, čo má svoj význam profesori tam prídu v rámci nejakej ceremónie slávnostne si preberú vymenovací dekrét. Predpokladám však, že ak by niekomu mal byť odňatý profesorský titul, určite si ceremoniálne nepríde prevziať od pani prezidentky takýto dekrét. Čiže, považujem tento spôsob odvolávania profesorov z funkcie na základe nejakého rozhodnutia príslušnej, príslušnej komisie alebo vedeckej rady alebo rektora za nadbytočný a naozaj neplniaci si svoj účel, aby to vykonával priamo prezident. A pokiaľ ide o tajnú voľbu, ja som vám citoval aj judikát č. 76-1ÚS-76/2011 kde v kontexte tajnej voľby naozaj Ústavný súd judikoval, že v tomto ohľade nie je nijako zvlášť významné ani to kto je voličom, to znamená, či voličom pri tajnej voľbe je občan alebo poslanec Národnej rady. Čiže, tie argumenty, ktoré som povedal sa nevzťahujú len na všeobecné voľby ale vzťahujú sa aj na voľby v parlamente. A pokiaľ si zoberiete ten cirkus, ktorý ste tu predviedli pred dvoma dňami z hľadiska nejakej indikatívnej voľby generálky voľby tak po prvé, pýtam sa bol tajný, bolo to hlasovanie tajné to indikatívne alebo verejné. Tak potom o čom tu hovoríme. Na druhej strane (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2020 9:44 - 10:09 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o zmene Ústavy. Ešte raz by som to chcel zdôrazniť, že o zmene Ústavy. Nejde o obyčajný bežný zákon, ide o základný zákon štátu, ktorý tvorí základný pilier demokracie, právnej istoty, ochrany prirodzených základných práv a slobôd občanov. Ústava Slovenskej republiky je postavená na princípe deľby moci, ktorá sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Už Charles Montesquieu delil takto moc, pričom uvádzal, že vzájomné vyváženie týchto mocí je zárukou slobody. Samotný pojem deľba moci predstavuje rozdelenie moci medzi štátne orgány, ktoré sú od seba oddelené, navzájom nezávislé, vzájomne kontrolovateľné a ako celok tvoria moc štátu. Tieto tri zložky moci v štáte sú podľa Ústavy prepojené väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. To znamená, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte. Zákonodarný orgán je rovnako viazaný Ústavou a princípmi vyjadrenými v článku 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zmenu Ústava Slovenskej republiky v tomto nepripúšťa, pretože majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky. Tak to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 95-teho roku. Vo vzťahu k navrhovaným zmenám Ústavy máme pochybnosti či je dodržaný tento systém bŕzd a protiváh. Domnievam sa, že ide o neprípustný zásah zákonodarnej moci a výkonnej moci do moci súdnej. V čom vidíme teda tento neprípustný zásah zákonodarnej moci do moci súdnej už naznačil aj predseda Ústavného súdu na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Obmedzením práva preskúmať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s Ústavou doplnením textu článku 125 odsek 4 Ústavy neprípustne zasahuje do práva Ústavného súdu na univerzálnu celoplošnú ochranu ústavnosti. Ako vyplýva z článku 134 odsek 4 Ústavy povinnosť sudcov Ústavného súdu je okrem iného chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana a princípy právneho štátu. Podľa článku 12 odsek 1 Ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Tvoria spolu s princípmi právnemu štátu takzvané materiálne jadro Ústavy. Nevyhnutnosť ochrany materiálneho jadra Ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva i z rozhodnutí, predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu napríklad z roku 95, podľa ktorého zákonodarný orgán je bez akýchkoľvek pochybností viazaný Ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu Ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky tak, ako je to deklarované v článku 1 Ústavy. Okrem toho tento konkrétny návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dostal sa do novely Ústavy niekde medzi skončením medzirezortného pripomienkového konania a zasadnutím vlády, pričom teda všetky povinne pripomienkujúce subjekty nemali možnosť sa k tejto zmene vyjadriť. Treba povedať, že v tomto prípade ide o zásadnú zmenu a zásadný zásah do trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh.
Môžme si povedať na príkladoch čo to znamená, ak by sme takúto zmenu Ústavy prijali. Znamenalo by to, že aj obsahovo nesúvisiaci zákon s Ústavou, respektíve návrh, ktorý by zasahoval do základných ľudských práv a slobôd alebo iných práv by potom nemohol vôbec Ústavný súd posudzovať ako nesúladný s Ústavou. V konkrétnom prípade napríklad, ak vláda by mala pochybnosti o tom či nejaké navrhované riešenie, ktoré vôbec nesúvisí s jednotlivými právnymi vzťahmi, ktoré priamo upravuje Ústava, by mal pochybnosti o tom, že či je súladný s Ústavou, tak jednoducho by mohol prijať ako ústavný zákon s ústavnou väčšinou, ktorú tento parlament alebo možno aj budúci parlament v nejakom zložení bude mať a takýto návrh by potom nemal žiadnu poistku ochrany ústavnosti. Dnes to môžme si ukázať na príklade čo vláda zamýšľa urobiť, zamýšľa predlžovať núdzový stav. No čo by vláde bránilo prijať v tomto období ústavný zákon o predĺžení núdzového stavu na štyri roky do konca volebného obdobia? No nič. Chýbala by tu akákoľvek poistka ochrany ústavnosti. To znamená, že naozaj si chce táto vláda robiť čo chce a prijímať ústavné zákony o čomkoľvek, aby to nemohol nikto už potom skontrolovať? Naozaj si myslíme, že to je neprípustný zásah do demokratických princípov právneho štátu a Slovenskej republiky.
Na ústavnoprávnom výbore na prerokovaní pani ministerka povedala, dovolím si zacitovať: "Je to na dlhú odbornú debatu, na ktorú teraz nemáme čas." Pýtam sa, prečo na to nemáme čas? Kam sa ponáhľame s takouto zásadnou zmenou? Ďalej pani ministerka povedala, znova si dovolím zacitovať: "Kým si neurobíme v tom jasno, tak je legitímne to zmeniť." Nemalo by to byť presne naopak, dámy a páni. Kým si neurobíme v tom jasno, tak to nechajme tak ako to je a keď v tom budeme mať jasno, tak potom to meňme. Ja si myslím, že by to malo byť práve naopak. Veď nemáme sa kam ponáhľať. Táto vládna väčšina má pohodlných 95 hlasov v koalícii a môže kedykoľvek otvoriť Ústavu a zmeniť tieto otázky, ak na to bude naozaj všeobecná zhoda.
V spoločnej správe je k tomuto návrhu pozmeňujúci návrh, ktorý však tiež nie je, nie je dobrý. Ako vyplýva z analýzy Ústavného súdu, ktorá nám bola zaslaná, pretože otáča naopak posudzovanie súladu medzinárodných zmlúv s Ústavou a nebudem ju tu celú čítať, ale môžte si ju prečítať, je k dispozícii na ústavnoprávnom výbore. Z týchto dôvodov predložím na záver môjho vystúpenia v rozprave aj pozmeňujúci návrh, ktorým navrhnem toto ustanovenie z návrhu novely Ústavy vypustiť. Zároveň v tejto súvislosti by som poprosil pána spravodajcu, aby dal hlasovať o každom bode spoločnej správy osobitne.
K ďalším veciam, ktoré upravuje návrh novely Ústavy. Pokiaľ ide o postavenie a zadefinovanie postavenia Súdnej rady je potrebné si spomenúť na rok 2001, kedy ústavným zákonom 90 z roku 2001 sa v rámci siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky zriadil nový ústavný orgán reprezentujúci súdnictvo a to Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá mala posilniť alebo posilňuje inštitucionálnu nezávislosť súdnej moci a jej oddelenie od moci zákonodarnej a výkonnej. Tak to bolo definované v roku 2001. Dnes, keďže štatút alebo status a postavenie Súdnej rady nebolo definované v Ústave tak, ako sú definované napríklad Ústavný súd respektíve všeobecné súdy, tak sa zadefinovala v návrhu Ústavy Súdna rada ako orgán sudcovskej legitimity, nie ako nezávislý orgán sudcovskej legitimity, ale ako orgán sudcovskej legitimity. Čiže vypustilo sa odtiaľ slovo, respektíve nezadefinovalo sa tam slovo nezávislý. A teraz si dovolím odcitovať pána podpredsedu Šeligu, ktorý teraz pred desiatimi minútami v rozprave povedal, že Sudcovská rada sa stane nezávislým orgánom sudcovskej spravodlivosti. No nestane sa nezávislým, pretože tento návrh novely ju nedefinuje ako nezávislý orgán sudcovskej samosprávy. Definuje ju ako orgán sudcovskej legitimity bez toho, že by bol nezávislý. A to, že nie je nezávislým vidíme aj v ďalších ustanoveniach, ktoré aj v návrhu novely Ústavy aj ďalšieho zákona, ktorý máme ako ďalší bod pod tlačou 271, keď sa dávajú možnosti za akýchkoľvek podmienok odvolať členov Súdnej rady. Čiže podriaďuje sa Súdna rada výkonnej moci. A práve preto a účelovo ani v Ústave nie je zadefinovaný ako nezávislý, nezávislý orgán. Pýtam sa prečo. Chce naozaj vláda a pani ministerka podriadiť Súdnu radu pod výkonnú moc? Je to účel? A ak áno, je to správny účel? Domnievam sa, že nie.
Ďalšia otázka, ktorú by som chcel riešiť, ktorá sa rieši v návrhu novely Ústavy je zmena voľby verejnej, pardon, voľby tajnej na voľbu verejnú pri sudcoch Ústavného súdu. Tajnosť hlasovania je základným predpokladom slobodnej voľby a znamená, že nie je možné spoľahlivo zistiť ako konkrétny subjekt hlasoval. Je to jeden zo základných demokratických inštitútov na personálne obsadzovanie funkcií. Verejným záujmom je, aby funkciu či už sudcu Ústavného súdu alebo generálneho prokurátora vykonávala osoba apolitická, nezávislá od politických strán a odborne zdatná. Garancia toho, že nikto sa nemôže dozvedieť ako poslanec hlasoval pôsobí preventívne a poslancovi umožňuje hlasovať slobodne bez neprípustného ovplyvňovania či nátlaku alebo následného postihu. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať ako poslanec hlasoval znižuje motiváciu ovplyvňovať hlas...
===== ... garancia toho, že nikto sa nemôže dozvedieť ako poslanec hlasoval pôsobí preventívne a poslancovi umožňuje hlasovať slobodne bez neprípustného ovplyvňovania či nátlaku alebo následného postihu. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať ako poslanec hlasoval znižuje motiváciu ovplyvňovať hlasovanie napríklad poskytovaním neprípustných výhod. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať to, ako hlasoval poslanec vylučuje napríklad možnosť vnútrostraníckych, či iných postihoch poslanca za jeho hlasovanie. Z uvedeného potom rezultuje aj to, že tieto garancie sú významné vo vzťahu k rovnosti prístupu občanov k voleným funkciám. Tajnosť voľby je teda predpokladom vytvorenia, resp. zachovania prístupu k voleným funkciám za rovnakých podmienok. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov, keď majú možnosť k prístupu k relevantných informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle bez použitia násilia, či hrozby násilia, donútenia navádzania, či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu. V tomto ohľadne nie je nijako zvlášť významné ani to, kto je voličom, to ešte voličom pri tajnej voľbe je občan alebo poslanec Národnej rady. Toto nie je len názor môj alebo názor strany SMER- Sociálna demokracia, resp. opozície, ale je to judikovaný názor ústavného súdu z roku 2007 a z roku 2011. Čiže máme za to, že táto navrhovaná zmena pri voľbe ústavných sudcov z voľby tajnej na voľbu verejnú je naozaj v rozpore so základnými princípmi slobodnej voľby a podobne teda aj v prípade voľby generálneho prokurátora a preto tak isto na záver podám ďalší pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorým navrhnem tieto ustanovenia zmeniť a tak isto by som potom poprosil pána spravodajcu, keby o tento pozmeňovací návrh druhý bude mať dva body, aby o každom bode dal hlasovať samostatne. Z ďalších ustanovení, ktoré rieši táto novela ústavy treba spomenúť Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho pôsobnosť. Je otázka a naozaj sa pýtam, čo je účelom a prečo sa mení pôsobnosť pri riešení otázok ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy práve na najvyšší správny súd, ktorý bude obsadený v zmysle ďalšieho bodu zákona o reforme justície nielen sudcami. Nemal by o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy rozhodovať práve ústavný súd, keď sa má jednať o ústavnosť? Veď na to tu máme zriadený ústavný súd. To isté platí aj o písmene b) v čl. 142 ods. 2, písm. b) navrhovanej novely ústavy, kde sa hovorí, že najvyšší správny súd má rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Tieto ustanovenia treba čítať v súvislosti s tým, ako má byť obsadzovaný najvyšší správny súd. Sudcami najvyššieho správneho súdu majú byť nielen sudcovia. Majú byť aj iné právnické povolania, teda obsadenie najvyššieho správneho súdu môže byť kýmkoľvek a podľa pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baránik v ústavnoprávnom výbore dokonca aj predseda Najvyššieho správneho súdu môže byť nesudca a teda je otázka akým spôsobom bude personálne obsadzovaný tento súd a v tomto kontexte naozaj vyznieva veľmi zaujímavo práve táto kompetencia, ktorú získava najvyšší správny súd o rozhodovaní ústavnosti, zákonnosti volieb, resp. o rozpustení a pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Vnímame to naozaj ako ohrozenie toho, toho, že môže prísť k zásahu aj výkonnej moci v súvislosti aj s postavením súdnej rady aj s obsadzovaním personálnym Najvyššieho súdu do nezávislosti súdnictva a do zásahu výkonnej moci do moci súdnej. Ďalšími bodmi, ktoré by som chcel spomenúť v tomto návrhu zákona, pardon návrhu zmeny ústavy je otázka súhlasu vzatie sudcu do väzby, resp. otázka sudcovskej imunity. Pani ministerka povedala, že tento návrh je prerokovaný so všetkými sudcami a, že je na ňom zhoda. No ja teda nemám informácie, že je na ňom zhoda. Všetci myslím ste dostali vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktorí tak, pardon, ak som to zle interpretoval, tak ste hovorili, že bol prerokovaný so sudcami a že je zhoda. (Hlasy z pléna.) Tak to teda vyznelo pani ministerka. Všetci ste dostali na svoje e-maily vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktorej má na 20 stranách, nepamätám si to teda presne, aby som nezavádzal, námietky voči tomuto návrhu novely ústavy. Medzi niektoré z nich patrí aj tieto dve oblasti, ktoré som povedal a to je oblasť sudcovskej imunity a oblasť udeľovania súhlasu so vzatím do väzby a teraz si páni kolegovia, kolegyne dovolím stručnosti zacitovať dva odseky práve z tohto listu, ktorý nám táto stavovská organizácia zaslala z hľadiska súhlasu na vzatie do väzby sudcu, resp. generálneho prokurátora. Konštatuje sa tu, že ide o zrušenie kompetencie ústavného súdu, ktoré je vnímané konštitucionalistikou ako súčasť garancií ochrany nezávislosti súdnej moci pred pokusmi o neústavné zásahy zo strany iných zložiek moci, ochrany deľby moci a má slúžiť ochrane sudcov pred potencionálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva zo strany iných zložiek štátnej moci. Je to dokladované aj príslušným judikátom ústavného súdu. Ďalej, obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušenie je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. Nikto nehovorí, že sudca má rozhodovať svojvoľne. Na to je tu predsa inštitút disciplinárneho konania, ktorý sa v súčasnosti presúva podľa novely ústavy, čo nespochybňujeme spod kompetencie súdnej rady na najvyšší správny súd, tak v poriadku. S týmto zásadný problém nemáme, ale otázka je, či to má byť zase úplne bezbrehé. Pokiaľ ide o sudcovskú imunitu tú opäť táto stavovská organizácia hovorí, že zúženie rozsahu imunity sudcov všeobecných súdov oproti pôvodnej úprave funkčnej imunity t. j. vecne opodstatnenému textu je likvidáciou nevyhnutnej funkčnej imunity, čím sa porušuje ústavná rovnováha troch rovnocenných mocí v právnom štáte, ktorý vyplýva z ústavného princípu delenia moci a je zrejmý z vnútornej konštrukcie ústavy i generálneho princípu právneho štátu. Ide o zásah do tzv. osobnej záruky nezávislosti sudcu a tým aj nezávislosti súdnictva, čím je jednoznačne ohrozené porušené neodňateľné a nezrušiteľné právo občana na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom. Myslím si, že aj bez tohto, bez týchto ustanovení sú nastavené dostatočné záruky v rámci disciplinárneho konania na to, aby v prípade, ak by sudca rozhodoval svojvoľne mohol byť za takéto konanie postihovaný. Ďalším otázkam, ktorým sa chcem venovať je otázka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté na ústavnoprávnom výbore. Prvým z týchto pozmeňovacích návrhov je návrh, ktorý reaguje na vrátený zákon pani prezidentkou o odnímaní titulov. V stručnosti poviem, aby ste vedeli o čo ide. Poslanci na ústavnoprávnom výbore reagovali, vládni poslanci na tento vrátený zákon prezidentkou tak, že to, čo pani prezidentka vyčíta v tomto návrhu, ktorý vrátila späť, že prezident nemá z ústavy právo odvolávať profesorov len menovať, tak neriešia vo vrátenom zákone, ale riešia práve v novele tejto ústavy tým, že dopĺňajú do novely ústavy kompetenciu prezidentky Slovenskej republiky menovať aj odvolávať profesorov. Tu by som chcel poukázať na to, že toto riešenie podľa môjho názoru nie je správne a odôvodňuje to aj sama pani prezidentka v odôvodnení svojho návrhu, kde hovorí, že právnou skutočnosťou zakladajúcou odňatie titulu by malo byť právoplatné rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodoval o splnení zákonných podmienok pre takéto odňatie titulu. To znamená rektor alebo odvolacie komisia a ktorý nesie aj zodpovednosť za správne a zákonné posúdenie veci, pričom jeho postup a rozhodnutie sú preskúmateľné súdom v správnom konaní. Ide o postup, ktorý zabezpečuje právo na spravodlivý proces a je v súlade s princípmi právneho štátu. Akt odvolania, ako rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o návrhu na odvolanie je v tomto kontexte nie len nadbytočný, ale aj nevhodný a naviac ústavou nepredpokladaný inštitút. Čiže máme za to, že táto vec sa vôbec nemusí riešiť v ústave týmto spôsobom a je ju úplne jednoznačne možné elegantne vyriešiť v samotnom zákone. Čiže považujeme to za nadbytočné a navrhujem, aby sme tento, tento návrh neschválili. Ďalším návrhom, ktorý predložil pán poslanec Baránik na ústavnoprávnom výbore je to, aby predsedom Najvyššieho správneho súdu mohol byť aj nesudca. Považujem to naozaj za, za zlé riešenie, pretože ak si pozrieme opäť v zákone o reforme justície akým spôsobom bude personálne obsadzovaný Najvyšší správny súd, že tam môže byť naozaj väčšina nesudcov, tak ešte, aby bol aj predseda Najvyššieho správneho súdu nesudca považujem naozaj za veľmi zlé, veľmi zlé rozhodnutie. Čiže toto sú dôvody, ktoré ma vedú k tomu, aby som pán spravodajca dal návrh na to, aby sme vrátili návrh novely ústavy pani prekladateľke na dopracovanie. A teraz ak dovolíte prečítam dva pozmeňujúce návrhy, teda jeden pozmeňujúci návrh a jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktoré som avizoval v priebehu rozpravy. S tým, že ešte raz pán spravodajca, neviem, či ste zaregistrovali, že žiadam, aby sme dali hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, o každom jednom z nich osobitne a z tohto druhého návrhu môjho, ktorý bude tak isto obidva body osobitne. Ďakujem pekne. Čiže pán predsedajúci čítam pozmeňujúci návrh č. 1.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, zastavte prosím časomieru. Ďakujem. Nech sa páči, môžete čítať.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto: V čl. I bod 3 sa vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Návrh druhý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V čl. I bod 10 znie: "10. V čl. 134 ods. 2 znie:2. Sudcov Ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. O návrhoch hlasuje Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní po vypočutí osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu Ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov zániku funkcie sudcu Ústavného súdu z iných dôvodov prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov Ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Bod. 2 V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: "26. V čl. 150 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: "o návrhoch Národná rada Slovenskej republiky hlasuje v tajnom hlasovaní". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa zohľadní aj v ustanovení o účinnosti.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis