Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že tak začať tým, že tak a máme to tu. Už vieme, prečo vládna koalícia alebo bývalé trosky vládnej koalície si schválili časť B2 uznesenia o skrátení volebného obdobia. Krátko zacitujem: "Časť B2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. B1 určuje, že voľby sa vykonajú 30. septembra 2023 a B2 hovorí, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania."
Prečo spomínam toto uznesenie práve v súvislosti s týmto návrhom zákona? No preto, že toto, táto časť B2 uznesenia má svoj kľúčový, kľúčový význam. Totižto ak by tam toto obmedzenie najskôr 130 dní pred dňom konania volieb nebolo, tak predseda Národnej rady by mohol vyhlásiť termín volieb 30. septembra 2023 už dnes, resp. na druhý deň po schválení tohoto uznesenia, teda 1. februára. V takom prípade by voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, predčasné voľby 30. septembra sa riadili podmienkami volebnými, teda podmienkami výkonu volebného práva podľa právneho stavu v čase vyhlásenia volieb, teda 1. februára alebo dnešným dňom. Keďže však nad rámec zákonného zmocnenia a nad rámec ústavných oprávnení Národná rada si schválila aj toto horné obmedzenie, že predseda Národnej rady môže vyhlásiť voľby do Národnej rady najskôr 130 dní, pardon, áno, najskôr 130 dní pred dňom ich konania, čo keď si vypočítame, vychádza, ak sa nemýlim, na nejakého 23. mája, tak to vytvára priestor tejto vládnej koalície na to, aby ešte mohla zmeniť volebné podmienky. A to už teda počas hry, kedy boli schválené predčasné voľby, čo je teda absolútnym obídením a porušením všetkých demokratických princípov, keď sa už po termíne, kedy boli vyhlásené predčasné voľby, idú meniť podmienky, idú meniť podmienky volieb.
Čiže dnes môžme vidieť a tu môžme krásne vidieť, ako bolo účelovo prijaté toto uznesenie, kedy už v čase, keď sa schvaľovalo uznesenie o predčasných voľbách, táto koalícia vedela, že chce meniť ešte volebné podmienky, pretože hneď na nasledujúcu schôdzu potom predložila návrh zákona, ktorým sa menia podmienky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Teda dnes je stav taký, že predčasné voľby 30. septembra sa budú riadiť právnym stavom v čase, kedy budú tieto vyhlásené. A tieto budú vyhlásené medzi 23. májom plus 20 dní, to znamená medzi nejakým začiatkom júna. Čiže dovtedy táto, tieto zbytky koalície tu ešte sa budú snažiť zmeniť podmienky, akým sa bude voliť vo voľbách, v predčasných voľbách do Národnej rady.
Musím povedať, že pri prijímaní tohto uznesenia bolo predložené, bola predložená zmena tohto uznesenia s tým, že tá horná hranica sa posúvala na 242 dní, myslím, alebo 245, avšak tento návrh bol tesne pred hlasovaním stiahnutý, takže sa o ňom nedalo hlasovať, čo my by sme ako celá opozícia, samozrejme, podporili, avšak keďže bol tento návrh stiahnutý, tak sa o ňom už nedalo hlasovať.
Keď si zoberieme Ústavu Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2, tak čl. 2 ods. 2 hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Obmedzenie možnosti vyhlásenia volieb v rámci dňa, ktorý ustanovuje najskoršiu možnosť termínu volieb, je podľa môjho názoru prekročením právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, keďže zákon č. 180/2014, myslím, alebo 2004?, to je jedno, takúto možnosť neustanovuje, je teda podľa môjho názoru aj porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré som pred chvíľou citoval. Podľa judikatúry Ústavného súdu, princíp legality, alebo princípu legality podlieha i samotná Národná rada. Ak si dáme do hovorovej ľudovej reči, toto ustanovenie v Ústave Slovenskej republiky na rozdiel od občanov, ktorí môžu všetko, čo nie je zakázané, tak štátne orgány môžu konať tak, že čo nie je dovolené, je zakázané. Keďže zákon o podmienkach výkonu volebného práva ustanovuje len lehotu najneskôr sto dní, 110 dní pred dňom konania volieb, ale hornú hranicu neoznačuje alebo neurčuje, mám za to, že takéto, takáto časť uznesenia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože tuná štátny orgán, Národná rada Slovenskej republiky, konal niečo, na čo nemá zmocnenie ani v ústave, ani v zákone. Čiže je tu porušený princíp právnej istoty a princíp, že štátne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov a len tým spôsobom, ktorý im umožňuje ústava alebo príslušné zákony. No a keďže Národná rada prekročila túto svoju právomoc, tak si myslím, že aj menenie týchto podmienok volieb, ktoré sa snaží teraz tento zvyšok vládnej koalície tuná predložiť, je v rozpore s ústavou a v rozpore s porušením princípu právnej istoty a princípu konať bez zbytočných prieťahov.
Teda ešte raz, táto vládna koalícia sa tu snaží zmeniť podmienky volieb už po vyhlásených predčasných voľbách alebo po schválení uznesení o predčasných voľbách, ktoré majú byť 30. septembra a ktoré ešte neboli vyhlásené len preto, lebo Národná rada prijala uznesenie, ktorým stanovila hornú lehotu 130 dní pred vyhlásením volieb v rozpore s ústavou a v rozpore s volebným zákonom, podľa môjho názoru. No aká náhodička, tipnite si, kedy má nastavenú účinnosť tento návrh zákona, o ktorom tu teraz rokujeme. Nastavenú účinnosť má 1. mája 2023 práve preto, aby tieto zmenené podmienky sa vzťahovali už na prebiehajúce alebo prebiehajúci proces smerujúci k predčasným voľbám, ktoré sa majú konať 30. septembra 2023, čo je podľa mňa absolútne nelegitímne pre vládu v demisii alebo pre koalíciu, ktorá, ktorá vládne v demisii, a myslím si, že to je, že to je neetické a v rozpore so všetkými zásadnými princípmi demokracie a právneho štátu.
No a teraz k samotnému, k samotnému návrhu zákona. Čo je základným cieľom tohto návrhu zákona, nebudem hovoriť o všetkých tých veciach, ktoré sú jeho súčasťou, a vyberiem si len, len dva základné ciele. Prvým cieľom návrhu zákona je zaviesť odmenu za účasť na parlamentných voľbách vo výške 10 % zo všetkých poplatkov štátu. Čo to znamená? Znamená to čistú volebnú korupciu, čistú volebnú korupciu, keď sa tu chce niekto odmeňovať za to, že príde do volebnej miestnosti a vhodí tam hlasovací lístok. Na rozdiel od krajín, kde účasť vo voľbách je povinná, lebo v niektorých krajinách máme aj povinnú účasť vo voľbách, podľa Ústavy Slovenskej republiky v čl. 30, dovolím si krátko zacitovať z čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky: "Občania majú právo", opakujem "majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov". Čiže majú právo, nie povinnosť. Toto právo volebné, aktívne právo volebné, jeho vyjadrením je aj neúčasť vo voľbách, nielen samotná účasť. Určitým vyjadrením svojho volebného práva je aj právo nezúčastniť sa na voľbách. To znamená, že pokiaľ tu niekto sa snaží zaviesť nejakú odmenu za to, že niekto príde voliť, tak si myslím, že je to absolútne diskriminačný prvok a je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nemožno niekoho trestať alebo zvýhodňovať za to, že využije, alebo nevyužije nejaké svoje právo. No a takéto odmeňovanie je nič iné, len čistá volebná korupcia.
Ďalej je tu, cieľom je znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu z 3 % na 1 %. Ide o preferenčné hlasy, kde súčasná právna úprava hovorí, že niekto sa môže prekrúžkovať, to znamená, posunúť v poradí na kandidátnej listine vo voľbách vtedy, ak získa 3 % z celkového počtu hlasov, ktoré získala príslušná politická strana. V tomto návrhu zákona sa navrhuje znížiť toto percento z 3 % na 1 %. No komu to zase vyhovuje? Vieme o tom, že niektoré politické strany, nebudem menovať, je to strana, ktorej sa práve tento návrh zákona navrhuje, má princíp, že jej predseda kandiduje zo 150. miesta na kandidátke, no a zjavne na základe toho, aké sú volebné prieskumy, tak je tu obava z toho, že by sa nakoniec aj nemusel prekrúžkovať do parlamentu, tak sa zrazu mení tento princíp alebo sa navrhuje tento princíp zmeniť z 3 % na 1 %, aby bolo potrebných menej preferenčných hlasov na to, aby sa mohol prekrúžkovať zo 150. miesta na prvé a podobne. Čiže zase ide o zmenu v rozohratej hre, zmena podmienok počas hry.
To je, ako som to už viackrát spomínal, ako keby niekto v športovom zápase počas, počas tohto športového zápasu išiel meniť podmienky tejto hry tak, aby v konečnom dôsledku to bolo preňho priaznivejšie, aby v konečnom dôsledku ten zápas mohol vyhrať. Čiže považujeme to za absolútne nelegitímne v čase, keď je vláda v demisii a hlavne v čase, keď Národná rada Slovenskej republiky uznesením schválila predčasné voľby, meniť podmienky, podmienky volieb.
Čiže veľmi to skrátim, už len na záver, ešte raz. Meniť podmienky volieb v čase rozohranej hry, to znamená v čase, keď už je známy a schválený termín predčasných volieb, je absolútne nelegitímne. Nehovorím, že nelegálne, pretože Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, má legálne právo zmeniť zákony počas svojho pôsobenia, ale vzhľadom k tomu, že vláda je v demisii, tak tu chýba legitimita na to, aby sa menili takto podmienky, volebné, počas už stanoveného termínu predčasných volieb. To si myslím, že je absolútne nelegitímne.
Takže ako som povedal v úvode, máme to tu, vieme, prečo bolo prijaté uznesenie v časti B2 a prečo sa v rozpore s ústavou, podľa môjho názoru, stanovil najskorší termín vyhlásenia volieb 130 dní pred dňom konania volieb, a je to práve preto, aby tieto zvyšky koalície mohli meniť volebné pravidlá ešte pred tým, ako sa vyhlásia voľby do Národnej rady Slovenskej republiky predsedom Národnej rady, čo si myslím, že je absurdné a je v rozpore so všetkými základnými princípmi demokracie a právneho štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Vetrák, musím povedať, že ako úmysel a cieľ tohto návrhu je asi dobrý a v poriadku, len už v predchádzajúcom bode sme mali, sme riešili skrátené legislatívne konania a tu naozaj môže vzniknúť potreba prijatia aj takéhoto návrhu zákona vo veľmi krátkom čase, napríklad prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, kde by takáto lehota asi bola kontraproduktívna, pokiaľ treba niečo prijať naozaj naliehavo a bezodkladne. A v minulosti sa už viackrát stalo, že napríklad z dôvodu hroziaceho infringementu alebo z iných dôvodov sa potrebovalo nastaviť účinnosť okamžite, teda čím skôr, ako sa dorokovali jednotlivé návrhy zákonov, samozrejme, s primeranou legisvakančnou lehotou, ale ten termín, takto pevne stanovené termíny môžu byť naozaj kontraproduktívne v prípadoch, kedy je potrebné tú právnu úpravu prijať, prijať čo najskôr. Takže možno by bolo dobré sa zamyslieť aj nad tým, že či to neurobiť ako výlučné pravidlo, ale či tam nedať aj nejaké výnimky, alebo napríklad to naviazať na tú výnimku na skrátené legislatívne konanie alebo na nejaké konanie, ktoré nadväzuje na právo Európskej únie, resp. hroziace škody Slovenskej republiky z hroziacich infringementov a podobne.
No a pokiaľ ide o tento samotný návrh, tak argumentuje sa tým, že aby to nebolo nepriaznivé pre podnikateľské prostredie, aby bola nejaká právna istota a predvídateľnosť práva, ale keď si pozrieme doložku vplyvov tohto návrhu zákona, tak vplyvy na podnikateľské prostredie sú napísané, že nie sú žiadne. Tak tomu teraz nerozumiem, na jednej strane sa argumentuje tým, že tu budeme mať, že sa to robí preto, aby bola predvídateľnosť práva pre podnikateľské prostredie, ale doložka vplyvov hovorí, že to na podnikateľské prostredie nebude mať vplyv žiadny, tak malo by to mať asi pozitívny vplyv.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol písomne podanú interpeláciu na predsedu vlády poverenej vykonávaním jej pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n,) o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky Ing. Eduarda Hegera.
Interpelácia predsedu vlády
Vážený pán predseda vlády, predkladám vám interpeláciu, ktorá vychádza z § 127 a nasl. zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a týmto zákonom.
Dňa 16. 12. 2022 prezidentka Slovenskej republiky rozhodnutím publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 454/2022 Z. z. podľa čl. 102 ods. 1 písm. u) a čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky poverila vládu Slovenskej republiky, ktorej Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1927 z 15. decembra 2022 vyslovila nedôveru a ktorú na základe uvedeného uznesenia podľa čl. 115 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 231/2022 OP zo 16. decembra 2022 prezidentka Slovenskej republiky odvolala, vykonávaním jej pôsobnosti v rozsahu jej pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n,) o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky až do vymenovania novej vlády.
Podľa čl. 119 písm. m) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výkon pôsobnosti vlády pri vymenovaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Dňa 8. 2. 2023 vláda Slovenskej republiky vymenovala Mgr. Dianu Javorčíkovú do funkcie generálnej tajomníčky služobného úradu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a tiež odvolala Jána Hargaša z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a menovala do tejto funkcie Jozefa Graňačku. Na webstránke rokovaní vlády však absentuje v materiáloch na rokovanie vlády dokument, ktorý preukazuje splnenie vyššie uvedeného predpokladu, teda predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda vlády, žiadam o predloženie tohto súhlasu v predmetných prípadoch a zdôvodnenie, prečo tento dokument absentuje v týchto materiáloch, ako aj akákoľvek zmienka o nich v predkladacej správe v týchto dokumentoch, resp. v akýchkoľvek ďalších dokumentoch na stránke vlády Slovenskej republiky. Ich absenciou je znemožnená kontrolná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že ide o naliehavý prípad, keďže vláda je v demisii a môže postupovať v zmysle poverenia ústavy Slovenskej republiky len tým spôsobom, ako som povedal, žiadam, aby v zmysle § 130 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada vyhlásila túto interpeláciu za naliehavú a určila odpoveď na lehotu 15 dní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Baránik, no nepochybne, že má Národná rada túto kompetenciu. Na druhej strane, tak ako pri schvaľovaní novelizácie ústavy sme vychádzali z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu o tom, že čo môže a čo nemôže byť predmetom referenda a prečo, čo bolo veľmi dôležité pre to, ako zakotviť túto zmenu v ústave z hľadiska či už normotvornej záležitosti, normotvorných, referenda a podobne, tak takisto aj tu si myslím, že nastavenie, správne nastavenie znenia tohto ustanovenia, ktoré sa týmto návrhom zákona mení, by mohlo ovplyvniť rozhodnutie Ústavného súdu zásadným spôsobom tak, akoby sme mali správne naformulovať znenie tohto ustanovenia. Čiže ja si myslím, že to má svoje rácio a logiku, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd zdôvodní, či už súlad alebo nesúlad tohto ustanovenie, potom sa zariadili a aj formulovali normatívny text.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja musím povedať, že na jednej strane vítam tento návrh novelizácie zákona ohľadom trestu prepadnutia majetku, pretože som rád, že aj koalícia si uvedomuje, že tak ako je tento trest v konkrétnej skutkovej podstate trestného činu nastavený, tak je v rozpore aj s medzinárodnými dokumentami, s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže na jednej strane, ako som povedal, vítam túto právnu úpravu, ktorú, predpokladám, že ešte v druhom čítaní, ak to prejde, tak bude priestor modifikovať z hľadiska možno alternácie jednotlivých trestov, či už trestu odňatia slobody alebo trestu prepadnutia majetku, či už v takejto forme, alebo v inej.
Na druhej strane musím povedať, že si myslím, že tento návrh je trochu predčasný, respektíve ak aj prejde do druhého čítania, že by som ocenil, keby sme s jeho schvaľovaním v druhom čítaní počkali až na rozhodnutie Ústavného súdu. Nakoľko skupina poslancov Národnej rady podala návrh na Ústavný súd o vyslovení nesúladu tohto konkrétneho ustanovenia, ktorý rieši aj tento návrh zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a podala ho už dosť dávno a očakáva vo veľmi krátkej dobe, dúfam, že by sa Ústavný súd k tomu mohol vyjadriť. A myslím si, že by bolo dobré si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu a najmä na zdôvodnenie toho rozhodnutia Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd rozhodne a ako zdôvodní a odôvodní svoje rozhodnutie, potom nastaviť aj pozmeňujúcimi návrhmi finálne znenie tohto ustanovenia v Trestnom zákone.
Čiže, ako som povedal, vítam to. Na druhej strane by som ocenil, keby sme v druhom čítaní posunuli tú rozpravu alebo odložili hlasovanie o finálnom znení tohto návrhu zákona až po tom, ako o tomto rozhodne Ústavný súd, a myslím, že je to úplne legitímna požiadavka, ktorá má svoje rácio a svoj zmysel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán podpredseda Blanár, je treba naozaj zdôrazniť to, čo si aj ty vo svojom vystúpení povedal, a to, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vykonáva kontrolnú právomoc nad vládou. A osobitne by mala vykonávať kontrolnú právomoc nad vládou v demisii, pretože vláda v demisii má len obmedzené kompetencie. Uznesenie, ktoré sme predložili, je nástrojom takejto kontrolnej činnosti a Národná rada má plné právo v zmysle Ústavy Slovenskej republiky na takúto kontrolnú právomoc. A myslím si, že v čase vlády v demisii má dokonca povinnosť takejto kontrolnej činnosti. Čiže podpora tohto uznesenia je len realizáciou tohto, tejto kontrolnej právomoci Národnej rady a ja verím, že všetci poslanci zahlasujú za toto uznesenie, pretože je to vyjadrením právomoci Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem všetkým za faktické pripomienky. Reagoval by som len na pána poslanca Svrčeka. Áno, pán poslanec, máte, máte úplnú pravdu, len chcel by som možno doplniť tú otázku toho, čo ste povedali, že potom tu bude vládnuť vláda za určitých okolností úradnícka s plnými kompetenciami až do konca volebného obdobia. No nebude tu vládnuť ani úradnícka vláda s plnými kompetenciami, pretože ak by došlo k tomu, že sa neschváli termín alebo aj keby sa schválil termín, to je jedno, pani prezidentka môže vymenovať úradnícku vládu, ktorá bude mať síce plné kompetencie a len do momentu, aj to nie v úplne plnom rozsahu, len do momentu schvaľovania programového vyhlásenia nového. To programové vyhlásenie, keď sa neschváli, čo teda predpokladám, že by sa neschválilo, ak teda tento parlament by normálnym spôsobom fungoval a následne by pani prezidentka aj tú úradnícku vládu musela poveriť s obmedzenými kompetenciami do momentu vymenovania ďalšej vlády. Čiže aj tá úradnícka vláda by po neschválení programového vyhlásenia vládla v obmedzenom rozsahu. Čiže boli by sme v tej istej situácii, v ktorej sme dnes. A preto si myslím, že z hľadiska právnej istoty, podľa ktorej podľa judikátov Ústavného aj Najvyššieho súdu štátne orgány majú konať bez prieťahov, by sme mali zabezpečiť čo najskorší termín predčasných volieb. A preto sme navrhovali, aj keď sme avizovali 20. mája, navrhli 27. mája, pretože rešpektujúc zákon o voľbách, ktorý hovorí, že môže byť najskôr 110 dní po vyhlásení volieb, tak to vychádza najskorší termín, ktorý môže byť na 27. mája v sobotu. Preto tento termín sme navrhli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, pretože poslankyňu tu nevidím ani jednu, dovoľte, aby som aj ja niečo povedal k tejto téme. Keď počúvam, čo sa nám a hlavne občanom Slovenskej republiky snažia nahovoriť alebo snaží nahovoriť táto koalícia, tak si stále myslím, že snívam a že sa potrebujem z tohto sna zobudiť. Počúvame tu už týždeň, že táto vláda potrebuje ešte čas do septembra tohto roka preto, lebo orgány činné v trestnom konaní potrebujú čas na zatváranie opozície. Toto samo osebe v normálnej demokratickej krajine, keď sa najsilnejší líder koaličnej strany vyhráža najsilnejším lídrom opozície, že ich pozatvára a ešte, že teda potrebuje v demisii vládnuť ďalší rok na to, aby sa mu podarilo ich zatvoriť, je samo osebe dôvod na to, aby okamžite odišiel z funkcie, akejkoľvek štátnej, resp. ústavnej.
Ďalej hovoríte, že potrebujete termín do septembra, lebo ľuďom potrebujete ešte pomôcť. No, nepomohli ste ľuďom doteraz, tak žiadnych ďalších desať mesiacov vám nepomôže a nemáte ani legitimitu na to, aby ste im už pomáhali.
Ďalej hovoríte, že potrebujete plniť plán obnovy, potrebujete plniť programové vyhlásenie vlády, potrebujete dokončiť reformy a ďalšie a ďalšie takéto dôvody. A ja stále rozmýšľam, že či naozaj stále snívam. Koaliční poslanci vystupujú a argumentujú týmito dôvodmi, ako keby sme sa tu bavili o tom, či si idú dobrovoľne poslanci skrátiť volebné obdobie, alebo či tu zotrvajú až do konca volebného obdobia, teda do februára 2024. V celom tomto cirkuse nejak zaniká holý fakt, že táto vláda bola rozhodnutím prezidentky Slovenskej republiky odvolaná na základe vyslovenia nedôvery v Národnej rade Slovenskej republiky. Ako by tento fakt vôbec neexistoval, poslanci opakovane vystupujú a zdôvodňujú, prečo tu mali byť ešte do februára 2024 a že vlastne 30. septembra je akýsi kompromis, avšak doteraz som nepočul z úst nikoho z nich, že kompromis medzi čím to je alebo medzi kým to je kompromis.
Keď už sa chceme baviť o kompromise, tak kompromis je máj alebo jún, pretože ak bola vyslovená nedôvera v decembri 2022 a bol tu návrh ústavy, návrh zmeny ústavy, ktorý umožňoval skrátiť volebné obdobie ešte v decembri, kedy sa to malo hneď schváliť a mohol byť vypísaný termín predčasných volieb na marec, prípadne apríl, tak keď sa tu chceme baviť o kompromisnom riešení, tak to kompromisné riešenie je jún, ale v žiadnom prípade nie september. Neviem, medzi čím je september kompromisným riešením februárom 2024, to snáď nemyslí táto vláda vážne, že má ambíciu v demisii vládnuť do konca volebného obdobia ďalší, ďalší rok aj pol.
Takže ešte raz, haló, páni poslanci, táto vláda bola odvolaná, táto vláda nemá žiadnu legitimitu na to, aby vládla tu ďalších desať mesiacov. To je holý fakt. Môžte sa tu hádzať o zem, koľko chcete, toto je holý fakt.
Čo z toho vyplýva? Nemáte legitimitu vládnuť. Prezidentka vás podľa ústavy poverila obmedzenými právomocami v zásade len na to, aby ste doviedli štát, teda Slovenskú republiku do predčasných volieb a to v čo najkratšom možnom termíne. Sama to zdôvodnila ešte v decembri, že si praje, aby to bolo najneskôr v prvom polroku roka 2023. Nechápem už potom, prečo zrazu súhlasila so septembrovým termínom volieb.
Vy už nemáte mandát ani legitimitu na vládnutie a prijímanie žiadnych zásadných opatrení. Už som to tu spomínal pri rozprave o novele ústavy, ale zjavne to treba opätovne zopakovať. Podľa čl. 115 ods. 3 a 119 Ústavy Slovenskej republiky vláda v demisii, teda odvolaná vláda, ktorú tu momentálne máme, ktorá dostane na poverenie, ktorá dostane poverenie vykonávať funkcie vlády v obmedzenom rozsahu do vymenovania novej vlády, nemá kompetencie rozhodovať o programe vlády a jeho plnení, nemá kompetencie rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej sociálnej politiky Slovenskej republiky. Nemá kompetencie rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a ďalšie veci. A nemá ani kompetenciu vymenúvať a odvolávať štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a členov Súdnej rady, resp. len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky v tejto poslednej veci. V tých ostatných veciach, ktoré som hovoril, nemá kompetencie vôbec.
Podľa Ústavného súdu Slovenskej republike v problematike zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Ústavný súd uviedol, dovolím si teraz krátko zacitovať z rozhodnutia Ústavného súdu: "Ústava neustanovuje taxatívne ani demonštratívne, ktoré z opatrení v uvedených oblastiach sú natoľko závažné, že ich možno charakterizovať ako zásadné. Pomocou výkladu za zásadné opatrenie na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého rozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre riešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku a sociálnu politiky Slovenskej republiky." Toľko citát z rozhodnutia Ústavného súdu. Že neprimerane dlhé trvanie ústavného režimu výkonu obmedzenej pôsobnosti dočasne poverenej vlády Slovenskej republiky po jej vyslovení nedôvery podľa čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je nezlučiteľné s požiadavkami adekvátnej reakcie vrcholného orgánu výkonnej moci na neobvyklé naakumulovanie rizík z vnútropolitického vývoja v spojení s extrémnym nárastom vplyvu vonkajšieho prostredia.
Dočasne poverená vláda bez možnosti rozhodovať v zásadných opatrenia na zabezpečenie hospodárskej, sociálnej politiky, resp. vnútornej a zahraničnej politiky. Je neudržateľná pre spoločenskú a ekonomickú situáciu. Nemožnosť rozhodovania v zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky sa dotýka a rozhodovania o čerpaní peňazí z fondu obnovy napríklad a ďalšie rozhodnutia, ktoré majú charakter zásadných opatrení na zabezpečenie, ako som už povedal, hospodárskej, sociálnej, vnútornej a zahraničnej politiky. Z médií sme sa dozvedeli, že včera vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Koncepcia, koncepcia je jednoznačne zásadná otázka sociálnej politiky. Prekročila vláda svoje kompetencie? No podľa môjho názoru rozhodne áno. Otázka je, ako by v tomto prípade na toto sa pozeral Ústavný súd, v prípade že by to bolo preskúmavané Ústavným súdom.
Kolegovia, v tomto sa mi hodí taký, taký primeraný príklad, keď na hokejovom zápase je vylúčený hráč do konca zápasu, ale on si povie, že som síce vylúčený v prvej tretine, v polovičke, ale ja by som ešte rád do polovičky tretej tretiny ten zápas dohral a potom už pôjdem do šatne. Takto to vyzerá so súčasnou vládou.
Ďalej tu máme princíp právnej istoty. Z judikatúry Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu v mnohých rozhodnutiach vyplýva to, že štátne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov. Konanie štátneho orgánu s prieťahmi vo veľa rozhodnutiach, či už Najvyššieho súdu, alebo Ústavného súdu znamená porušenie princípu právnej istoty a zrušenie takýchto rozhodnutí. Ako inak sa dá charakterizovať konanie tejto vlády, že tu chce vládnuť ešte desať mesiacov v demisii s obmedzenými kompetenciami, s obmedzenými právomocami ako to, že porušuje princíp právnej istoty, ktorý bol judikovaný v mnohých rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít. Na to nie je, nie je žiadna odpoveď. Teda všetko, čo v týchto veciach táto vláda urobí, môže byť predmetom ústavného prieskumu a verte, že toto návrhové opatrenie, ktoré my ako poslanci Národnej rady máme, tu aj v plnom rozsahu využijeme.
Argumenty ´lebo Fico´, ´lebo musíme zabrániť, aby sa Fico dostal opäť k moci, resp. SMER opäť k moci´, páni kolegovia, ale o tom vy nerozhodujete. O tom nerozhodujeme ani my. Občania Slovenskej republiky rozdajú vo voľbách nanovo karty. Občania Slovenskej republiky v demokratických a slobodných voľbách rozhodnú, kto bude ďalej vládnuť. Demokracia nefunguje tak, že odvolaná vláda sa sama so sebou dohodne, že tu bude vládnuť a že bude rozhodovať, kto príde alebo nepríde po nej, ale kto môže alebo nemôže, alebo má, alebo nemá prísť po nej. O tom rozhodnú občania Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie. O tom je demokracia, páni poslanci.
A teraz mi dovoľte, keďže som povedal dôvody, pre ktoré táto vláda tu nemá legitimitu a keďže je tu snaha týchto zvyškov koalície zabetónovať sa tu ešte to 30. septembra, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu uznesenia, ktorý má za cieľ dve veci. Jedna vec je, aby sme presunuli v zmysle ustanovení rokovacieho poriadku § 58a ods. 4 kompetencie výboru Národnej rady pri odsúhlasovaní záležitostí Európskej únie z výboru na plénum. Je to absolútne nekonfliktná záležitosť a dúfam, že ju všetci podporíte. Pretože ak je vláda v demisii a nemá kompetencie rozhodovať o zásadných otázkach, tak by tieto kompetencie mala prevziať Národná rada a plénum Národnej rady.
A druhý bod tohto pozmeňovacieho návrhu, no a v tej súvislosti teda aj kontrolná činnosť Národnej rady, samozrejme. A druhý bod tohto pozmeňovacieho návrhu sa týka žiadosti pre vládu, aby dôsledne dodržiavala obmedzenie, ktoré jej vyplývajú z poverenie prezidentky Slovenskej republiky a z Ústavy Slovenskej republiky na dočasný výkon mandátu v obmedzenom režime.
Podrobnejšie zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zverejnené v písomnej forme na stránke Národnej rady, samozrejme, kde je tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený.
Čiže, pán predsedajúci, začnem teraz čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1429.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1429, sa mení a dopĺňa takto:
1. V bode B. 2. sa na konci za slovo konania vkladá bodkočiarka a dopĺňa sa nový bod C. v znení:
"C. vyhradzuje si
1. rozhodovať o záležitostiach podľa § 58a ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky") v zmysle § 58a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, teda
a. prerokúvať návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,
b. schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,
c. posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk;
2. vykonávať kontrolnú činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, výborov a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k poverenej vláde Slovenskej republiky s obmedzenou pôsobnosťou, vedúcim ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti s okamžitou realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči kumulujúcim sa krízovým faktorom a s dodržiavaním ústavného režimu výkonu obmedzenej pôsobnosti poverenej vlády Slovenskej republiky po jej vyslovení nedôvery podľa § 127 a súvisiacich ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky;"
2. Dopĺňa sa nový bod D. v znení:
"D. žiada poverenú vládu Slovenskej republiky s obmedzenou pôsobnosťou, aby dôsledne rešpektovala ústavné obmedzenia pôsobnosti dočasne poverenej vlády podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a zdržala sa opatrení zásadného charakteru ako napríklad typu prípravy a uskutočňovania zásadných zmien v organizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, predovšetkým formou redukcie poskytovanej zdravotnej starostlivosti a rušenia nemocníc v jednotlivých regiónoch Slovenska a podobne."
Koniec pozmeňovacieho návrhu.
K tomu by som chcel už len dodať, že prosím pána spravodajcu, ale nevidím ho tu, neviem, kto je spravodajca, aby dal hlasovať o týchto dvoch bodoch tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu o každom z nich samostatne.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Vetrák, no, vy hovoríte, že vy chcete pomáhať ľuďom aj ďalej. No len, bohužiaľ, neviem, či ste si nevšimli, že vy ste boli odvolaní. Vaša vláda, vašej vláde bola vyslovená nedôvera, pretože nedokázala pomáhať ľuďom, a na základe toho prezidentka Slovenskej republiky túto vládu odvolala. Čiže vy nemáte žiaden mandát a legitimitu pomáhať ďalej ľuďom.
Vy máte mandát a legitimitu na to, aby ste čo najskôr pripravili Slovenskú republiku na predčasné voľby. To je základný princíp. A prečo zneužívate túto novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má smerovať práve k tomuto, aby sa zorganizovali v čo najskoršom termíne predčasné voľby, na to, aby ste tam dostali nejaké otázky, ktoré súvisia s reformou verejnej správy, ktorú ste ešte ani nezačali? Však ja netvrdím, že to nemôže byť v ústave, ale nech je, teda sa začne reforma verejnej správy, nech sa o tom verejne diskutuje. Však keď sa robila reforma verejnej správy ostatná veľká, ešte za pána Nižňanského, tak sa o tom debatovalo a verejná diskusia prebiehala dva a pol roka alebo tri roky. A potom výsledkom toho môže byť zmena ústavy. Ale prečo zneužívate zmenu ústavy, ktorá má smerovať k zakotveniu možnosti skrátiť volebné obdobie, na zabetónovanie nejakého volebného systému, o ktorom nikto nediskutoval, o ktorom nebola žiadna – ani verejná, ani interná – debata.
Zrazu z ničoho nič to isté zakotvenie špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. To je zneužívanie tohto inštitútu preto, lebo teraz viete, že sa to musí schváliť, lebo je potrebných 90 hlasov, inak teda bude úradnícka vláda pravdepodobne, tak zneužívate ten systém na to, aby ste vložili do ústavy pokútne všelijaké takéto, takéto veci. Akože s tým nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán poslanec Vetrák, v tom sa asi, asi nezhodneme, pretože, pretože ten výklad môže byť rôzny, ale, ale ústava hovorí jasne, ktoré kompetencie sú vlády a ktoré, ktoré nie sú. A tie, ktoré som vymenoval, tie naozaj nie sú ani v poverení, ktoré je publikované v Zbierke zákonov, pani, pani prezidentky, čiže na to vláda, vláda vôbec nemá ani legalitu, nielen legitimitu.
A ja som hovoril o tom, že poslanci síce tú legalitu na to majú, ale nemajú na to legitimitu, pretože už nedisponujú väčšinou, keďže vláda bola odvolaná. Čiže som hovoril o tom, že nemajú legitimitu. A doteraz naozaj nikto z relevantných poslancov bývalej vládnej koalície neodôvodnil, prečo má byť termín predčasných volieb 30. septembra.
Vy tu stále hovoríte všetci, že je to kompromis. Ale kompromis koho? Medzi kým? Veď tu jasne odznelo z úst podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Pčolinského, že strana SME RODINA si vie predstaviť čo najkratší termín volieb, júnový, prípadne májový, takisto ako si to vie predstaviť celá opozícia. Čiže 30. september je termín kompromisný medzi kým? Kto chce dovládnuť až do konca volebného obdobia, že medzi júnovým a februárom 2024 je kompromis september? Niekto tu z vás chce vládnuť v odvolanej demisii ako odvolaná vláda až do februára 2024? Keď kompromisom medzi júnovým termínom a februárom 2024 má byť 30. september? No tomuto ja naozaj nerozumiem. Toto by som naozaj ocenil, keby niekto z vás vysvetlil.
Ďakujem.