Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, keď sme doobeda diskutovali o návrhu novely zákona o štátnom občianstve z niekoľkých schôdzí presunutej na tú neskoršiu a neskoršiu, tak som si pri vystúpeniach kolegov uvedomil takú zvláštnu vec, že sa cítim trochu ako Belá Bugár.
Totižto rovnako ako bývalý predseda MOST-u – HÍD Béla Bugár som aj ja v roku 2010 kritizoval novelu zákona o štátnom občianstve presadenú vtedajšou koalíciou SMER, SNS, HZDS, ktorá spôsobila to, že slovenskí občania, ktorí nadobudnú občianstvo iného štátu vysloveným prejavom vôle, prichádzajú o slovenské občianstvo. Podobne ako Béla Bugár som sa v období vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012 snažil zvrátiť tento stav a vrátiť sa k pôvodnému, k pôvodnej právnej úprave, keď žiadny slovenský občan nemohol prísť o slovenské občianstvo bez toho, aby si to on sám vyslovene želal. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Nepodarilo sa nám to v tom čase z dôvodu, že piati poslanci vládnej koalície – štyria vtedajší poslanci OĽANO a pán poslanec Procházka – nesúhlasili s navrhnutou úpravou, a teda vládna koalícia nemala dostatok hlasov, aby sme sa vrátili k právnemu stavu spred roku 2010.
Po roku 2012 som sa rovnako ako... alebo podobne ako Béla Bugár snažil ten návrh z opozície zmeniť. On ako poslanec, ja som bol vtedy asistentom poslanca Petra Osuského, ktorý predkladal do parlamentu novelu zákona o občianstve, ktorá mala vrátiť pôvodný stav, a ja som v tom úsilí pokračoval aj po roku 2016 ako opozičný poslanec a myslím, že dokonca štyrikrát som predkladal alebo spolupredkladal takýto návrh, a Béla Bugár už v tom čase bol síce poslancom a podpredsedom Národnej rady, ale, ale predsedom koaličnej strany a nemal tú silu, aby zákon, o ktorého zmenu sa dovtedy usiloval, zmenil, a teda v tých prvých fázach ani, ani tie návrhy nepodporoval, v tých neskorších poslanci MOST-u - HÍD alebo niektorí z nich hlasovali za tie návrhy, ale, samozrejme, to nestačilo. No a teraz som aj ja vládnym poslancom a napriek tomu, a napriek tomu, že som sa o to usiloval, nebudem mať silu a možnosť na odstrániť ten stav, ktorý tu vznikol v roku 2010, takže predpokladám, že takto nejako sa Béla Bugár cítil.
Ako druhú vec by som chcel povedať, že ďakujem pánu ministrovi a ďakujem aj ministerstvu za ten návrh, lebo ten návrh naozaj vo viacerých aspektoch prináša zlepšenie zákona o štátnom občianstve. V tej podstatnej téme, o ktorej, o ktorej som hovoril doteraz, prináša zlepšenie. Nevravím, že úplne drobné zlepšenie, prináša zlepšenie v podobe, že niektorí zo slovenských občanov, ktorí nadobudnú slovenské občianstvo, alebo teda nadobudnú občianstvo iného štátu, nebudú strácať slovenské občianstvo. Budú to tí, ktorí žijú najmenej päť rokov na území iného štátu. Riešia sa tam veci súvisiace so znovunadobúdaním slovenského občianstva tých bývalých slovenských občanov, ktorí oňho prišli. Doteraz to bolo upravené v podstate len, len nejakou smernicou alebo vyhláškou ministra vnútra, teraz to bude upravené a bude to mať oporu priamo, priamo v zákone. Riešia sa tam veci, ktoré (ruch v sále a zaznievanie gongu) súvisia s nadobúdaním štátneho občianstva zahraničnými Slovákmi a rovnako aj s nadobúdaním občianstva potomkami bývalých československých občanov. To všetko sú pozitívne veci. Napriek tomu a napriek týmto viacerým pozitívnym veciam... (Neutíchajúci ruch v sále). Poprosil by som tiež o kľud v sále pána poslanca Šeligu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste nerušili pána poslanca Dostála.
Nech sa páči.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Napriek týmto viacerým, viacerým pozitívnym veciam nemôžem hlasovať za tento návrh, čo mi je aj ľúto, lebo ako hovorím, obsahuje viacero pozitívnych vecí, ale obsahuje jednu vec, ktorú považujem za zásadnú, a to je otázka toho, že naďalej bude slovenským občianstvom odnímané slovenské občianstvo proti ich vôli. Toto nerieši alebo by neriešila ani tá zmena, s ktorou uvažovali kolegovia, že by sa tá lehota skrátila z piatich rokov na tri roky.
V podstate by to riešila, riešil iba návrat do právnej úpravy spred roku 2010. V tomto sa teda zhodnem v potrebe tejto úpravy s kolegom Gyimesim, aj keď sa nezhodnem v jeho pohľade. Nemám teda problém s pohľadom liberálnych médií ani sa nestotožňujem s prístupom Viktora Orbána a jeho, jeho Fideszu a nemyslím si, že maďarské, zákon maďarský o občianstve je dobrý, vnímam ho ako účelový. Ani si nemyslím, že ten slovenský zákon robí z Maďarov občanov druhej kategórie, ale nepovažujem ho za správny, považujem ho za odporujúci Ústave Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať slovenské občianstvo proti jeho vôli.
A môžeme sa tu, samozrejme, baviť a diskutovať o tom, ako vlastne tú debatu načal aj kolega Vetrák, či, či ide o odnímanie, alebo o stratu, stratu občianstva. A to možno bude dôležité, keď raz o tom bude rozhodovať Ústavný súd, ale teda z hľadiska toho, že ako sa máme na to pozerať, tak je to do istej miery iba slovičkárenie, lebo faktom je, že niektorí slovenskí občania tým, že získajú iné štátne občianstvo a neželajú si stratiť slovenské občianstvo, stratia slovenské občianstvo proti svojej vôli a je im v podstate odňaté proti, proti ich vôli.
Čiže domnievam sa, že aj po zmene zákona, ktorú dnes schváli Národná rada veľmi pravdepodobne, tak bude naďalej ten zákon protiústavný, a ak o tom môže rozhodnúť, samozrejme, iba Ústavný súd, a keby aj nebol protiústavný, keby mali na to ústavní sudcovia iný názor, tak si myslím, že takáto úprava je nesprávna voči našim vlastným občanom. Je úplne legitímne, ak si, ak si štát povie, že neumožní dvojité občianstvo, že ak chce mať nie občianstvo štátu ix, tak nemôže mať občianstvo žiadneho iného štátu. A Slovenská republika takýto prístup nemá, umožňuje nadobúdať občianstvo slovenské aj občanom iných štátov bez toho, aby vyžadovala, aby sa vzdali toho pôvodného občianstva. Historicky tu máme množstvo ľudí, ktorí majú slovenské občianstvo a aj nejaké ďalšie, ďalšie občianstvo, len máme túto reštrikciu voči slovenským občanom, ktorí nadobúdajú cudzie štátne občianstvo, čo sa, hovorím, zmierni, ale táto anomália sa neodstráni ani touto novelou.
Ďalšia téma, ktorá sa mi zdá dôležitá, sú potomkovia bývalých československých občanov. Vo vzťahu k nim naďalej ostáva podmienka pobytu, ale ruší sa, ruší sa podmienka akejkoľvek časovej lehoty. Čiže hneď po nadobudnutí práva pobytu budú môcť požiadať o slovenské štátne občianstvo a malo by im byť udelené. Aj tu si myslím, že by sme mohli ísť ďalej, kolegom Vetrákom spomínaná úprava v Českej republike, ktorá umožňuje potomkom bývalých československých občanov nadobudnúť české štátne občianstvo iba prehlásením, čiže sa ani neudeľuje.
Možno takým zásadným krokom by bolo, keby sme nevyžadovali ani, ani ten pobyt, lebo to nejde, tu nejde o to, že niekto nový získava občianstvo, tu ide o kategóriu ľudí, ktorí by mali slovenské štátne občianstvo dnes, keby sme tu nemali obdobie totalitného režimu, vďaka ktorému oni alebo ich predkovia o československé občianstvo prišli. Čiže nie je to voľba na základe etnického princípu a je to voľba na základe občianstva, ktoré bolo im alebo ich predkom protiprávne, alebo teda nie protiprávne, ale nelegitímne odňaté.
Teda záverom si dovolím len vysloviť nádej, že aj keď sa tieto dve veci nevyriešia dnes, tak v budúcnosti sa nájde politická vôľa v oboch urobiť výraznejší krok a vyriešiť ich tak, aby boli vyriešené dôsledne.
Ďakujem.
