Videokanál poslanca

Pani ministerka, som rád, že si vystúpila a vyjadrila si podporu pánu ministrovi vnútra Mikulcovi, a chcem teda ubezpečiť pána ministra, že má plnú podporu aj zo strany poslaneckého klubu SaS a všetci poslanci SaS, ktorí budú prítomní na hlasovaní, na hlasovaní budú hlasovať proti návrhu na vyslovenie nedôvery.
A vrátim sa teda k tej vete, že pán minister Mikulec nastúpil v čase, keď políciu ovládla mafia, čo je pravda, pretože za vlád SMER-u políciu ovládla mafia, prokuratúru ovládla mafia, alebo teda vedenie Generálnej prokuratúry ovládla mafia, vedenie Špeciálnej prokuratúry ovládla mafia. V tom čase nastúpil pán minister Mikulec a snaží sa dať veci do poriadku, snaží sa, aby to tak nebolo, preto si zaslúži nie odvolanie, ale vyslovenie dôvery.
V normálnych krajinách to býva tak, že člen vlády je odvolávaný v situácii, keď je napríklad podozrivý z korupcie. Na Slovensku ale máme situáciu, že ministri sú odvolávaní vtedy, keď sa snažia s korupciou bojovať, pretože predchádzajúca vládna garnitúra bola s korupciou tak prerastená, že teraz sa bojí, ak budú orgánom činným v trestnom konaní rozviazané ruky, ak budú normálne fungovať orgány činné v trestnom konaní a súdy, tak že skôr alebo neskôr príde aj na nich.
A teda k tomu, či súd má posudzovať iba tie dôvody väzby, útekovú alebo ovplyvňovanie svedkov, tak v Trestnom poriadku sa predsa píše, že obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplývajú potom tie dôvody.
Ale musia byť splnené aj tieto dôvody a aj to skúma súd.

Pán podpredseda, a mám procedurálny návrh, aby ste začali rešpektovať zákon o rokovacom poriadku a nevykladali si ho svojvoľne. Vy ste sa tu odvolali na § 109 ods. 3 rokovacieho poriadku. Ten hovorí, predseda Národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa ods. 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa ods. 2. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a Národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády. Bodka. Koniec.
V tomto ustanovení nie je ani slovo o tom, že by člen vlády, ktorý uvádza stanovisko vlády, nemohol povedať aj niečo ďalšie a musel by iba doslovne prečítať, čo je uvedené v stanovisku vlády, a spomeňte si, ako Robert Fico uvádzal stanoviská vlády v predchádzajúcom volebnom období a čo všetko natáral. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Z niektorých vystúpení by tu človek mohol nadobudnúť dojem, že idea mestských súdov je niečo ako anomália v tom systéme alebo sa budú odlišovať od usporiadania tých základných súdnych jednotiek vo zvyšku územia. Ale dá sa na to pozrieť aj úplne opačne, mestské súdy sú svojím spôsobom niečo ako ideál.
Keby sme sa na to pozreli z hľadiska kritérií, ako je efektívnosť konania, rýchlosť konania, špecializácia sudcov, náhodný výber, zastupiteľnosť sudcov, tak ideálne by bolo mať na Slovensku desať, dvanásť, štrnásť veľkých mestských súdov alebo veľkých obvodných súdov, tak ako sa navrhuje vo vzťahu k Bratislave alebo ku Košiciam.
Ale, samozrejme, že reforma musí brať ohľad aj na iné kritériá, musí brať ohľad na nejaký historický vývoj, geografiu, fyzickú dostupnosť, takže sa nenavrhuje urobiť desať, dvanásť, štrnásť veľkých mestských alebo obvodných súdov na celom Slovensku, ale sa navrhuje urobiť dva mestské súdy tam, kde to žiadne problémy nebude spôsobovať a kde je to možné uskutočniť. Lebo ani dostupnosť, ani nejaký historický vývoj, nič nie je také, že by reálne bránilo vytvoriť mestské súdy v Bratislave a v Košiciach.
A keď niečo nemožno urobiť všade, nie je to argument pre to, aby sa to neurobilo nikde. Keď nemožno vyriešiť všetky problémy, nie je to argument pre to, aby sa nevyriešili aspoň tie problémy, ktoré vyriešiť možné je.
V súlade s dohodou budeme hlasovať o sedemnástej hodine.
Ďakujem.

Pán podpredseda Národnej rady Blanár, no toto bolo úplne neuveriteľné! Čo majú pomery v strane ZA ĽUDÍ, ich stranícky vývoj spoločné s tým, či reforma súdnej mapy je potrebná, alebo nie je potrebná? To vás ako napadlo to spájať?
Hovoríte, že tým hlasovaním bola nedô... vyjadrená nedôvera pani ministerke. To hlasovanie neprešlo o jeden hlas. Rovnako mohlo prejsť o jeden hlas. Už sme tu mali aj hlasovanie o veľmi dôležitých reformách, ktoré prešli o jeden hlas a keby jeden alebo dvaja poslanci boli napríklad v karanténe, tak sa mohlo stať, že o jeden alebo dva hlasy neprejdú. Neznamená to, že by bola vyjadrená nedôvera vláde alebo nedôvera príslušnému ministrovi.
Ja by som rád pripomenul, že za návrh zákona, ktorý neprešiel o jeden hlas, hlasovali s jednou výnimkou všetci prítomní poslanci z klubu OĽANO, a to niektorí mali k tomu návrhu výhrady a dlho sme o nich diskutovali, hlasovali všetci poslanci z poslaneckého klubu SaS a hlasovali dvaja zo štyroch poslancov poslaneckého klubu ZA ĽUDÍ.
Poslanci SME RODINA za ten návrh nezahlasovali, ale na to sme si už akosi zvykli, že poslanci SME RODINA nepodporujú dôležité reformy tejto vládnej koalície. Ale to, že poslanci SME RODINA nepodporujú dôležité reformy tejto vládnej koalície, predsa nie je dôvod, aby odchádzal minister alebo ministerka, ktorí tie dôležité reformy presadzujú.
A hovoriť o rozvrate právneho štátu po dvanástich rokoch vlády SMER-u? To nemyslíte vážne!

Pán minister, samozrejme, je to legitímny názor. Ja rešpektujem, ak niekto si myslí, že pani Hatráková by bola dobrou komisárkou, aj keď ja si myslím úplný opak, ale nemôžem súhlasiť s tým, že ide tu o nejaké vyvaľovanie špiny. Tie výhrady boli voči nej dlhodobo. Boli voči nej aj predtým, ako oznámila svoju kandidatúru na komisárku pre deti. Tie výhrady súviseli s jej verejne prezentovanými názormi, napríklad na ľudskú dôstojnosť ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ale predovšetkým tie výhrady, ktoré sa objavili v poslednom čase, súvisia s jej názormi na deti a na problematiku násilia, domáceho násilia. V kritike sa spojili veľmi rôznorodé organizácie. Časť tých organizácií, ktoré ju kritizujú, podporuje Máriu Vargovú, časť tých organizácií nepodporuje žiadnu kandidátku, ani jednu v tejto voľbe, čiže nerozumiem celkom, aký by mali, aký by mali motív. Napriek tomu také množstvo aj odborníkov, aj organizácií, ktoré sa v tejto veci ozvalo, podľa mňa svedčí len o tom, že tie výhrady sú opodstatnené.
A čo sa podarilo alebo nepodarilo preukázať, ešte raz, nepodarilo sa preukázať, že nahliadala do spisu, ale bola na tom úrade, zaujímala sa o prípad, ktorý riešila ako psychologička, a išla tam ako poslankyňa v schválenom poslaneckom prieskume. A teda možnosť reagovať mala, však tie výhrady a pochybnosti, ktoré boli napríklad aj voči jej praxi, mohla vyvrátiť, že by spravila tlačovú besedu a na všetko by odpovedala. Ak viem a stojím si za tým, čo som urobil, tak proste nereagujem tým, že pošlem mail poslancom. Otvorene vyvrátim a odpovedám na otázky.

Pán poslanec Szőllős, ja vám neberem váš názor. Nesúhlasím však s tým, že ide tu o nejaký mediálny lynč. A tie výhrady prichádzajú z rôznych strán, od rôznych ľudí, od bývalých klientov pani Hatrákovej, od rôznych mimovládnych organizácií, od takých, ktoré podporujú Máriu Vargovú, aj od takých, ktoré nepodporujú žiadnu kandidátku. Z rôznych médií, ak vidíme svet ako jedno veľké sprisahanie, tak potom áno, potom je to nejaký mediálny liberálny lynč, ale svet jedno veľké sprisahanie nie je.
No a k tomu Čistému dňu. Mária Vargová pracovala v Čistom dni dokopy šesť mesiacov v roku 2010. Z toho štyri mesiace tam pracovala, potom dala výpoveď a plynula jej výpovedná doba. Odišla odtiaľ, lebo sa jej nepáčili spôsoby, akým sa tam pracovalo, a v tom čase tam žiadne násilie ani sexuálne zneužívanie nezaznamenala. Len rád by som zdôraznil, že nikto z tých ľudí, ktorí boli súdení a vyšetrovaní za násilie alebo sexuálne zneužívanie, tam v tom čase nepracoval a všetky tie veci sa udiali až o päť rokov neskôr. Tie veci, o ktorých sa vie. Ja neviem, ako to bolo, či sa tam niečo dialo, ale podsúvať, že Mária Vargová pracovala v Čistom dni v čase, keď sa tam dialo násilie, alebo v čase, keď sa tam dialo sexuálne zneužívanie, je absolútne nekorektné. Bodka.

Vážené kolegyne, kolegovia, prevažne neprítomní, podobne ako pri predchádzajúcej voľbe by som chcel hovoriť o dôležitosti voľby komisárky pre deti. Hoci na post komisárky pre deti kandidujú v tejto voľbe iba dve kandidátky, poslanci majú pri dnešnej voľbe až tri možnosti, ako vyjadriť svoj názor na to, kto by sa mal stať na dlhých šesť rokov nástupkyňou Viery Tomanovej. A potom je tu ešte jedna možnosť, ale tá nie je vyjadrením názoru, ale prejavom jeho absencie, teda niečoho, čo by pri tak závažnom rozhodnutí u žiadneho poslanca Národnej rady sa nemalo objaviť.
Prvou možnosťou je, tí, ktorí chcú voliť alebo tí, ktorí chcú, aby sa novou komisárkou stala Mária Vargová, budú voliť Máriu Vargovú. Tí, ktorí chcú, aby sa novou komisárkou stala Katarína Hatráková, budú voliť Katarínu Hatrákovú. A tí, ktorí nepovažujú za dobrú kandidátku ani jednu z nich a myslia si, že by sa novou komisárkou mal stať niekto iný, sa zúčastnia volieb, ale neodovzdajú svoj hlas ani jednej z týchto kandidátok. No ale niektorí poslanci sa tej voľby možno nezúčastnia vôbec.
Tým prvým rozumiem, napokon sám som jedným z nich. Máriu Vargovú som navrhol, respektíve som si osvojil iniciatívu Ligy za duševné zdravie a niekoľkých ďalších mimovládnych organizácií, ktoré prišli s týmto návrhom. A neľutujem to, čím viac sa o Márii Vargovej dozvedám, čím lepšie a dôkladnejšie spoznávam jej názory a jej doterajšiu prácu, čím viac jej vyjadrení a odpovedi na rôzne otázky registrujem, tým viac som so svojou voľbou a so svojím návrhom spokojný.
Mária Vargová vecami, ktoré riešila, nikdy nezapĺňala titulné stránky novín, a tak sa širšej laickej verejnosti môže zdať, že sa téme ochrany práv detí doteraz príliš nevenovala, lebo nezanechala za sebou výraznejšiu stopu, ale nie je to tak. Od viacerých ľudí, ktorí sa téme násilia na deťoch a starostlivosti o deti venujú, ktorých poznám a ich názor si vážim a považujem ho za dôležitý, viem, že Mária Vargová je pre nich autoritou a jej doterajšiu prácu poznajú a cenia si ju.
Tak nejako podvedome snáď očakávame, že po Viere Tomanovej by sa komisárkou mala stať nejaká rozprávková hrdinka, ktorá má za sebou súboje so zlým drakom, o ktorej všetci vieme. To je možný, ale myslím si, že nielen jediný možný a vhodný spôsob obsadzovania dôležitých verejných postov. Legitímnym a dobrým spôsobom je aj dať dôveru odborníkom alebo odborníčkam, ktorí majú čistý štít a vykonávajú kvalitne svoju prácu ako úradníci alebo odborníci v štátnych či iných inštitúciách, hoci svoje zápasy nezvádzajú pred zrakmi širokej verejnosti. Ale kto z nás laikov poznal v čase zvolenia prácu a názory Márie Patakyovej, súčasnej verejnej ochrankyne práv?
Kto zo širšej verejnosti poznal Zuzanu Stavrovskú v čase jej zvolenia za komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím? A obe sa ukázali ako vynikajúce voľby. Som presvedčený, že takou voľbou by bola aj voľba Márie Vargovej za komisárku pre deti.
Poslancom, ktorí chcú v dnešnej voľbe ešte stále dať hlas Kataríne Hatrákovej, priznám sa, že celkom nerozumiem. Po všetkých jej vyjadreniach o tom, čo súvisí s jej kandidatúrou a s jej doterajším pôsobením, a po tom, čo všetko vyplávalo na povrch v súvislosti s touto jej kandidatúrou, tomu naozaj nerozumiem. Nechcem sa bližšie venovať pani poslankyni Hatrákovej, ale chcem len zdôrazniť, aby nedošlo k omylu, že problémom nie sú jej konzervatívne politické názory, ako sa to občas podsúva, ale sú to názory relativizujúce vážnosť problému domáceho násilia a vyvolávajúce doslova zdesenie v radoch odbornej verejnosti. Funkcia komisárky pre deti totiž nie je ani by nemala byť otázkou toho, či je človek konzervatívec alebo liberál, pravičiar alebo ľavičiar, to nie je dôležité. Ale bagatelizovanie domáceho násilia je podľa môjho hlbokého presvedčenia názorom, ktorý kohokoľvek na výkon takejto funkcie vopred a úplne diskvalifikuje.
Treťou skupinou s legitímnym názorom sú poslanci, ktorých predstavy nespĺňa ani jedna z dvoch kandidátok. Ani im celkom nerozumiem, pretože si myslím, že v tejto voľbe je si z koho vyberať, ale je to ich sväté právo. Ak niektorý z poslancov nechce na poste komisárky pre deti vidieť ani Máriu Vargovú, ani Katarínu Hatrákovú, môže na dnešnej voľbe sa zachovať tak, že sa voľby zúčastní a neodovzdá hlas ani jednej z týchto kandidátok. Aj taká možnosť tu existuje. Napokon ako minulá, ani táto voľba nemusí byť úspešná, nemusí viesť k zvoleniu žiadnej z kandidátok a môžu, môžu dostať šancu v ďalšej voľbe prípadne iné kandidátky alebo iní kandidáti.
No ale potom je tu ešte skupina, na ktorú by som chcel záverom apelovať, a je to skupina poslancov, ktorí sa dnešnej voľby komisárky pre deti nezúčastnia vôbec, hoci im v tom nebudú brániť žiadne závažné prekážky, napríklad zdravotný stav. Nevyjadria tým svoj názor, iba dajú najavo, že v takejto dôležitej veci žiadny názor nemajú. A pritom možno práve oni budú tými, ktorí rozhodnú o výsledku voľby, lebo do nej vyjadrením svojho názoru nezasiahnu, nechajú rozhodnutie na iných a zvýšia tým šance na zvolenie papierovo silnejšej kandidátky. Síce si dnes budú môcť nahovárať, že oni jej svoj hlas nedali a nenesú teda zodpovednosť za to, ako sa rozhodli ostatní, ale nebude to tak. Ak sa zvolená kandidátka bude vo funkcii komisárky správať spôsobom, za ktorý sa oni nebudú vedieť postaviť, bude to aj ich zodpovednosť, že nevyjadrením svojho názoru v dnešnej voľbe umožnili jej zvolenie.
Kandidátky sú dve, možnosti vyjadrenia názoru tri. Štvrtá možnosť je len vyhnutím sa vlastnej zodpovednosti. Rozhodnutie o tom, kto sa na šesť rokov, to zdôrazňujem, na šesť rokov stane komisárkou pre deti, je však tak závažné, že žiadny z poslancov a žiadna z poslankýň by sa svojej zodpovednosti v tejto veci vyhýbať nemali.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, keď sme doobeda diskutovali o návrhu novely zákona o štátnom občianstve z niekoľkých schôdzí presunutej na tú neskoršiu a neskoršiu, tak som si pri vystúpeniach kolegov uvedomil takú zvláštnu vec, že sa cítim trochu ako Belá Bugár.
Totižto rovnako ako bývalý predseda MOST-u – HÍD Béla Bugár som aj ja v roku 2010 kritizoval novelu zákona o štátnom občianstve presadenú vtedajšou koalíciou SMER, SNS, HZDS, ktorá spôsobila to, že slovenskí občania, ktorí nadobudnú občianstvo iného štátu vysloveným prejavom vôle, prichádzajú o slovenské občianstvo. Podobne ako Béla Bugár som sa v období vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012 snažil zvrátiť tento stav a vrátiť sa k pôvodnému, k pôvodnej právnej úprave, keď žiadny slovenský občan nemohol prísť o slovenské občianstvo bez toho, aby si to on sám vyslovene želal. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Nepodarilo sa nám to v tom čase z dôvodu, že piati poslanci vládnej koalície – štyria vtedajší poslanci OĽANO a pán poslanec Procházka – nesúhlasili s navrhnutou úpravou, a teda vládna koalícia nemala dostatok hlasov, aby sme sa vrátili k právnemu stavu spred roku 2010.
Po roku 2012 som sa rovnako ako... alebo podobne ako Béla Bugár snažil ten návrh z opozície zmeniť. On ako poslanec, ja som bol vtedy asistentom poslanca Petra Osuského, ktorý predkladal do parlamentu novelu zákona o občianstve, ktorá mala vrátiť pôvodný stav, a ja som v tom úsilí pokračoval aj po roku 2016 ako opozičný poslanec a myslím, že dokonca štyrikrát som predkladal alebo spolupredkladal takýto návrh, a Béla Bugár už v tom čase bol síce poslancom a podpredsedom Národnej rady, ale, ale predsedom koaličnej strany a nemal tú silu, aby zákon, o ktorého zmenu sa dovtedy usiloval, zmenil, a teda v tých prvých fázach ani, ani tie návrhy nepodporoval, v tých neskorších poslanci MOST-u - HÍD alebo niektorí z nich hlasovali za tie návrhy, ale, samozrejme, to nestačilo. No a teraz som aj ja vládnym poslancom a napriek tomu, a napriek tomu, že som sa o to usiloval, nebudem mať silu a možnosť na odstrániť ten stav, ktorý tu vznikol v roku 2010, takže predpokladám, že takto nejako sa Béla Bugár cítil.
Ako druhú vec by som chcel povedať, že ďakujem pánu ministrovi a ďakujem aj ministerstvu za ten návrh, lebo ten návrh naozaj vo viacerých aspektoch prináša zlepšenie zákona o štátnom občianstve. V tej podstatnej téme, o ktorej, o ktorej som hovoril doteraz, prináša zlepšenie. Nevravím, že úplne drobné zlepšenie, prináša zlepšenie v podobe, že niektorí zo slovenských občanov, ktorí nadobudnú slovenské občianstvo, alebo teda nadobudnú občianstvo iného štátu, nebudú strácať slovenské občianstvo. Budú to tí, ktorí žijú najmenej päť rokov na území iného štátu. Riešia sa tam veci súvisiace so znovunadobúdaním slovenského občianstva tých bývalých slovenských občanov, ktorí oňho prišli. Doteraz to bolo upravené v podstate len, len nejakou smernicou alebo vyhláškou ministra vnútra, teraz to bude upravené a bude to mať oporu priamo, priamo v zákone. Riešia sa tam veci, ktoré (ruch v sále a zaznievanie gongu) súvisia s nadobúdaním štátneho občianstva zahraničnými Slovákmi a rovnako aj s nadobúdaním občianstva potomkami bývalých československých občanov. To všetko sú pozitívne veci. Napriek tomu a napriek týmto viacerým pozitívnym veciam... (Neutíchajúci ruch v sále). Poprosil by som tiež o kľud v sále pána poslanca Šeligu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste nerušili pána poslanca Dostála.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Napriek týmto viacerým, viacerým pozitívnym veciam nemôžem hlasovať za tento návrh, čo mi je aj ľúto, lebo ako hovorím, obsahuje viacero pozitívnych vecí, ale obsahuje jednu vec, ktorú považujem za zásadnú, a to je otázka toho, že naďalej bude slovenským občianstvom odnímané slovenské občianstvo proti ich vôli. Toto nerieši alebo by neriešila ani tá zmena, s ktorou uvažovali kolegovia, že by sa tá lehota skrátila z piatich rokov na tri roky.
V podstate by to riešila, riešil iba návrat do právnej úpravy spred roku 2010. V tomto sa teda zhodnem v potrebe tejto úpravy s kolegom Gyimesim, aj keď sa nezhodnem v jeho pohľade. Nemám teda problém s pohľadom liberálnych médií ani sa nestotožňujem s prístupom Viktora Orbána a jeho, jeho Fideszu a nemyslím si, že maďarské, zákon maďarský o občianstve je dobrý, vnímam ho ako účelový. Ani si nemyslím, že ten slovenský zákon robí z Maďarov občanov druhej kategórie, ale nepovažujem ho za správny, považujem ho za odporujúci Ústave Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať slovenské občianstvo proti jeho vôli.
A môžeme sa tu, samozrejme, baviť a diskutovať o tom, ako vlastne tú debatu načal aj kolega Vetrák, či, či ide o odnímanie, alebo o stratu, stratu občianstva. A to možno bude dôležité, keď raz o tom bude rozhodovať Ústavný súd, ale teda z hľadiska toho, že ako sa máme na to pozerať, tak je to do istej miery iba slovičkárenie, lebo faktom je, že niektorí slovenskí občania tým, že získajú iné štátne občianstvo a neželajú si stratiť slovenské občianstvo, stratia slovenské občianstvo proti svojej vôli a je im v podstate odňaté proti, proti ich vôli.
Čiže domnievam sa, že aj po zmene zákona, ktorú dnes schváli Národná rada veľmi pravdepodobne, tak bude naďalej ten zákon protiústavný, a ak o tom môže rozhodnúť, samozrejme, iba Ústavný súd, a keby aj nebol protiústavný, keby mali na to ústavní sudcovia iný názor, tak si myslím, že takáto úprava je nesprávna voči našim vlastným občanom. Je úplne legitímne, ak si, ak si štát povie, že neumožní dvojité občianstvo, že ak chce mať nie občianstvo štátu ix, tak nemôže mať občianstvo žiadneho iného štátu. A Slovenská republika takýto prístup nemá, umožňuje nadobúdať občianstvo slovenské aj občanom iných štátov bez toho, aby vyžadovala, aby sa vzdali toho pôvodného občianstva. Historicky tu máme množstvo ľudí, ktorí majú slovenské občianstvo a aj nejaké ďalšie, ďalšie občianstvo, len máme túto reštrikciu voči slovenským občanom, ktorí nadobúdajú cudzie štátne občianstvo, čo sa, hovorím, zmierni, ale táto anomália sa neodstráni ani touto novelou.
Ďalšia téma, ktorá sa mi zdá dôležitá, sú potomkovia bývalých československých občanov. Vo vzťahu k nim naďalej ostáva podmienka pobytu, ale ruší sa, ruší sa podmienka akejkoľvek časovej lehoty. Čiže hneď po nadobudnutí práva pobytu budú môcť požiadať o slovenské štátne občianstvo a malo by im byť udelené. Aj tu si myslím, že by sme mohli ísť ďalej, kolegom Vetrákom spomínaná úprava v Českej republike, ktorá umožňuje potomkom bývalých československých občanov nadobudnúť české štátne občianstvo iba prehlásením, čiže sa ani neudeľuje.
Možno takým zásadným krokom by bolo, keby sme nevyžadovali ani, ani ten pobyt, lebo to nejde, tu nejde o to, že niekto nový získava občianstvo, tu ide o kategóriu ľudí, ktorí by mali slovenské štátne občianstvo dnes, keby sme tu nemali obdobie totalitného režimu, vďaka ktorému oni alebo ich predkovia o československé občianstvo prišli. Čiže nie je to voľba na základe etnického princípu a je to voľba na základe občianstva, ktoré bolo im alebo ich predkom protiprávne, alebo teda nie protiprávne, ale nelegitímne odňaté.
Teda záverom si dovolím len vysloviť nádej, že aj keď sa tieto dve veci nevyriešia dnes, tak v budúcnosti sa nájde politická vôľa v oboch urobiť výraznejší krok a vyriešiť ich tak, aby boli vyriešené dôsledne.
Ďakujem.

Pán podpredseda Blanár, no, je to Ficov zákon, to, čo sa udialo v roku 2010, bolo za premiérovania Roberta Fica, ale môžme to presnejšie nazývať Ficova, Slotova a Mečiarova novela, lebo to bola, to bola vtedajšia vládna zostava, ktorá schválila zákon, na základe ktorého strácajú slovenskí občians... občania slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Povedali ste, že nikdy tu také nebolo, aby krajiny udeľovali občianstvo niekomu inému, kto nežije na ich území, nemá na ich území pobyt. Pán poslanec Vetrák vám povedal o príklade z Českej republiky, ale rovnaký koncept, rovnaký koncept bol aj na Slovensku, v rokoch 1997 - 2005 bolo možné zahraničným Slovákom udeľovať slovenské občianstvo bez toho, aby mali trvalý pobyt alebo akýkoľvek iný pobyt na územní Slovenskej republiky, ani tých päť rokov, vôbec. Čiže my sme robili to isté ako Slovenská republika, za čo teraz, poukazujúc na Maďarsko, trestáme vlastných občanov a odoberáme im proti ich vlastnej vôli slovenské občianstvo.
No a nakoniec ste povedali, že tu bola nejaká novela, ktorá napravila tú novelu z roku 2010 a umožnila požiadať o výnimku. To tiež nie je pravda. Žiadna taká novela tu nebola, žiadna taká novela tu nie je. Až teraz, ak bude schválený tento zákon, tak niektorí slovenskí občania, ktorí majú dlhodobí pobyt v inej krajine, budú môcť nadobudnú jej občianstvo bez straty slovenského občianstva.
To, čo je možné, aby tí občania, ktorí prišli o slovenské občianstvo, ho získali naspäť. Áno, to je v niektorých prípadoch možné, ale zákon sa nezmenil. Žiadna taká novela nebola. (Ruch v sále.)

Ja by som chcel oznámiť, že hlasovanie o tomto návrhu zákona sa rovnako ako zvyšných o troch návrhov zákonov o súdnej mape uskutoční na tento štvrtok o jedenástej hodine. A tiež by som sa chcel pripojiť k tej výzve, aby koaliční poslanci, u opozičných nepredpokladám, že by mohli podporiť tento návrh, podporiť nielen tento návrh, ale všetky štyri návrhy zákonov, týkajúce sa súdnej reformy, lebo ide o balík a je dôležité, aby boli schválené všetky štyri.
Tá rozprava bola výdatná aj k tým ostatným návrhom zákonov a teda vidno, že táto téma zaujíma poslancov a verím, že v druhom čítaní bude dostatočný priestor, aby tie veci, ktoré napriek rozsiahlej diskusii doteraz neboli vydiskutované, aby sme v nich našli riešenia, ktoré umožnia, že zákony nájdu väčšinu, väčšinovú podporu v tejto snemovni, ale to, aby sme to mohli dosiahnuť, tak tým prvým nutným predpokladom je, že Národná rada vo štvrtok vo vzťahu k týmto štyrom návrhom zákonov povie, že má záujem o nich rokovať a posúva ich do druhého čítania.
Ďakujem.