Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, účelom návrhu zákona, návrhu novely Trestného zákona, s ktorým prichádza pán poslanec Kollár, je zabezpečiť lepšiu ochranu alebo účinnejšiu ochranu novinárov, kde novinári sa stávajú terčom útokov v súčasnosti, najmä verbálnych, ale mali sme tu už pred piatimi rokmi aj úkladnú vraždu novinára. A ten trend, ktorý je dnes v spoločnosti, je problém a ja ho...
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, účelom návrhu zákona, návrhu novely Trestného zákona, s ktorým prichádza pán poslanec Kollár, je zabezpečiť lepšiu ochranu alebo účinnejšiu ochranu novinárov, kde novinári sa stávajú terčom útokov v súčasnosti, najmä verbálnych, ale mali sme tu už pred piatimi rokmi aj úkladnú vraždu novinára. A ten trend, ktorý je dnes v spoločnosti, je problém a ja ho vnímam ako problém, teda že množia sa nám, množí sa nám tu agresivita, nenávisť, verbálne útoky a áno, často sú ich terčom práve novinári, bývajú ich terčom aj politici, ale teda politici sú chránení ako verejní činitelia. Ale často bývajú, bývajú ich, ich terčom aj iné osoby, ktorékoľvek osoby, ktoré nejakým spôsobom prejavujú svoj názor a za tento svoj názor a nemusí to byť investigatívna činnosť, častokrát je to iba, iba prejavenie názoru, tak za tento svoj názor čelia agresívnym verbálnym prejavom. Ten spôsob, ktorý sa, ktorý sa navrhuje, je, že by sa novinári alebo teda, aby som to citoval, osoba, ktorá opakovane rozširuje idey a informácie slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ak sa tieto idey alebo informácie týkajú dôležitých otázok verejného záujmu, aby sa tieto osoby, nazývajme ich novinári, stali chránenými osobami. Chránenými osobami sú v zmysle Trestného zákona § 139 niektoré kategórie osôb, ktoré vo vzťahu, nie ku všetkým, ale k niektorým trestným činom je posudzované prísnejšie, ak sa ich obeťou stanú tieto osoby za predpokladu, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s tak vymedzeným postavením slovom alebo vekom chránenej osoby. Rovnako existuje aj iné osobitné kvalifikačné pojmy alebo teda spôsoby spáchania trestného činu, ktoré v niektorých prípadoch, ktoré sú zadefinované v konkrétnych ustanoveniach Trestného zákona znamenajú alebo môžu znamenať prísnejšiu sadzbu. To je definované v § 138 závažnejší spôsob konania alebo spáchania trestného činu, kde, kde je napríklad so zbraňou, po dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom, násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, vlámaním, ľsťou, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona organizovanou skupinou alebo na viacerých osobách. Rovnako potom máme aj osobitné, osobitné motívy, ale teda jedným z tých spôsobov ako sprísniť tresty alebo teda za ten istý trestný čin uložiť prísnejší trest je, ak je spáchaný na chránenej osobe. Opakujem musí to byť v súvislosti s jej postavením alebo stavom alebo vekom, ak je to definované cez vek. Chránenými osobami sú dnes podľa § 139 ods. 1, ktorý sa navrhuje doplniť dieťa, tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba vyššieho veku, chorá osoba, osoba používajúca ochranu podľa medzinárodného práva, verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona. Svedok, znalec, tlmočník alebo predkladateľ alebo zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia. Istý problém vidím, vidím v tom, ako sa navrhuje vymedziť osoba, osoba novinára, pretože všetky tie ostatné chránené osoby, ktorých zoznam som prečítal, sú pomerne jednoznačne identifikovateľné. Či už cez vek alebo cez stav alebo cez svoje postavenie. Vo väčšine z týchto chránených osôb existuje definícia takejto osoby priamo v Trestnom zákone, dieťa, blízka osoba, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku, chorá osoba. Tam ťažko môže vzniknúť nejaká pochybnosť. Táto definícia je, je pomerne široká. Ja si uvedomujem, že asi, asi by sme nevedeli presne zadefinovať, kto sú to, kto sú to novinári, tak sa použije takáto široká definícia, ktorá zahŕňa prakticky kohokoľvek, kto nejakým spôsobom slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom rozširuje idei alebo informácie týkajú dôležitých otázok verejného záujmu. Myslím si, že, myslím si, že to nebude, nebude úplne jednoznačné, aj keď, samozrejme, ako povedal pán predkladateľ, ak by sme toto ustanovenie doplnili do Trestného zákona, tak, samozrejme, orgány činné v trestnom konaní a najmä súdy by sa s tým museli vysporiadať a museli by dať nejaký výklad tým pojmom, ktoré sú tam, ktoré sú tam použité. Len teda upozorňujem, že nie je to tak jednoznačné, ako sú tie ostatné kategórie a môže to vzbudzovať nejaké, nejaké pochybnosti a otázky.
Ďalšia otázka je, že či majú byť, majú byť medzi chránené osoby, že kto má byť, kto má byť zaradený. Niečo vyplýva z toho, ako to bolo v minulosti. Samozrejme, bola kategória chránených osôb aj dopĺňaná, ale teda čo len ja registrujem, tak napríklad vo vzťahu k učiteľom, ktorí sa tiež stávajú terčami verbálnych a niekedy aj fyzických útokov, sa objavila úvaha pred pár rokmi, že či by nemal byť považovaný za verejných činiteľov, prípadne za chránené osoby. Rovnako možno, možno povedať, že povedzme, že občianski aktivisti alebo, alebo členovia, či pracovníci mimovládnych organizácií, ktorí, ktorí vykonávajú nejaké aktivity, tiež sa niekedy stávajú predmetom napríklad vyhrážania alebo stanú sa terčom útokov. Otázka je, že či tá definícia, ktorá, ktorá je navrhnutá, nie je tak široká, že by v zásade zahrnula aj ich alebo prakticky aj, aj kohokoľvek, kto akýmkoľvek spôsobom šíri idei. To znamená, že chodí na zasadnutia mestského zastupiteľstva a kritizuje tam, kritizuje tam primátora alebo poslancov, lebo je to iný spôsob šírenia idei a asi sú tie idei alebo informácií sa týkajú nejako verejného záujmu alebo keď niekto, niekto píše, píše svoje názory na Facebook a šíri ich prostredníctvom nejakých sociálnych sietí, tak tiež by to teoreticky mohlo napĺňať tú definíciu aj bez toho, aby išlo o novinára, tak ako doteraz sme chápali, chápali novinára. Čím len teda ukazujem, že je to asi, asi trošku komplikovanejšia otázka ako to jednoznačne, jednoznačne vymedziť, lebo takýmto spôsobom, keď je vymedzené, tak nevravím, že všetkých, ale teda veľmi, veľmi širokú skupinu ľudí a osôb teda to pokrýva.
Otázne je aj, že ktoré konania, ktoré trestné činy by sa mali takýmto spôsobom, spôsobom postihovať, lebo teda som spomínal, áno, mali sme tu úkladnú vraždu. Tá úkladná vražda je tiež, tiež je tam aj tento kvalifikačný znak, čiže, čiže by sa posudzoval prísnejšie, ale teda zatiaľ sme tu mali jednu dvojnásobnú vraždu a väčšinou sa to teda týka a predpokladám, že, že to spomenul pán predkladateľ v dôvodovej správe a aj vo svojom úvodnom slove toho trestného činu vyhrážania alebo to je to, čo nejako registrujeme. Iné trestné činy, ktoré by boli páchané na novinároch v súvislosti s výkonom ich povolania nejako, nejako mi nie je známe. To, čo sa tu navrhuje v podstate sprísnenie trestov za niektoré trestné činy, ktoré by boli spáchané voči novinárom, aj keď ten obsah je širší. Tuto je to taká klasická otázka, že či, či sprísnenie trestov alebo ak je to kvalifikačný znak, ktorý sa uzná zákonom, bude naplnený. Či sprísnenie trestov je cestou k účinnejšej ochrane. Áno, existuje, existuje aj v časti spoločnosti taká predstava, že dajme prísnejšie tresty, toto je trestný čin nejaký, ktorý považujeme za závažný, tak sprísňujme tresty, ale teda vo väčšine prípadov tresty na Slovensku sú nastavené pomerne prísne. V niektorých prípadoch až extrémne prísne, a teda nie je mi celkom jasné, či, či toto je najlepšia cesta, či sprísňovanie trestných sadzieb, aj keď to teda nie je cestou, že by sa zvyšovali trestné sadzby, ale vo vzťahu k niektorým skutkom sa to dostane do iných odsekov príslušných paragrafov a tým sa, tým sa sprísnia cesty, je, je tou najlepšou cestou. Najlepšou cestou je, keď sa trestná činnosť dôsledne vyšetruje, keď sa veci nezametajú pod koberec, keď polícia pristupuje, pristupuje k podaným trestným oznámeniam alebo k zisteniam o páchaní trestnej činnosti zodpovedne, a teda všetko, všetko prešetruje, vyšetrí a ak je páchateľ odsúdený, tá hrozba, že ak pácham trestný čin, tak budem odhalený a budem odsúdený a potrestaný, je podľa môjho názoru oveľa silnejším faktorom odradzujúcom od páchania trestnej činnosti ako to, či spadnem do odseku 1 alebo do odseku 2 alebo, alebo som sa dopustil konania, ktoré je prísnejšie kvalifikované. Obávam sa, že s tým len samotná táto zmena, zmena nič neurobí.
A posledná vec, na ktorú by som, by som rád upozornil, je, že aj tie príklady, ktoré pán predkladateľ, pán poslanec Kollár, použil vo svojom úvodnom slove, boli príkladmi, keď politici verbálne útočili na novinárov. Hovorili sme o tom aj včera v tej diskusii, aj v tej slušnejšej, aj v tej menej slušnej časti diskusie k novele mediálnych zákonov, s ktorými pán poslanec Kollár prichádza. Áno, aj ja registrujem tie úkony, aj ja ich považujem za odsúdeniahodné. Otázka je len, že či tie útoky, s ktorými voči novinárom prichádzajú politici ako Robert Fico a Igor Matovič, Ľuboš Blaha alebo celá plejáda extrémistických a fašistických poslancov, majú takú intenzitu, že by ich bolo možné považovať za trestný čin. Zatiaľ sa skôr domnievam, že nie, že áno, sú to veci, ktoré treba odsúdiť, sú to veci, ktoré do slušnej spoločnosti nepatria. Je to, je to slovník, ktorý, ktorý nepatrí do úst nieže politikom, ale žiadnym slušným ľuďom a napriek tomu intenzita toho konania asi nie je taká, že by, že by niekto trestne stíhal alebo nebodaj, nebodaj odsúdil toho, ktorého politika za ich prejavený názor na novinárov, čo ako sa nám ten názor nepáči a čo ako je ten názor vyjadrený, vyjadrený neslušným spôsobom. Samozrejme, že ale to nie je celý problém, lebo častokrát, keď sa novinári alebo, alebo aj iné verejné osoby stanú predmetom takejto, povedal by som, že zvrhlej kritiky alebo zvrhlých útokov politikov, hovorme teda o politikoch voči novinárom, tak potom prichádzajú, prichádzajú aj ďalšie verbálne ataky, ktoré si tí novinári nachádzajú vo svojich schránkach, emailových schránkach alebo, alebo iných, iných miestach, kde sa im môžu, môžu ľudia ozvať, a teda alebo tam dochádza potom aj k tomu, že fanúšikovia týchto politikov, keď vidia, akým spôsobom sa oni správajú, tak sa správajú rovnako alebo dokonca ešte, ešte pritvrdzujú.
Čiže môj pohľad na tento návrh, aby som to zhrnul, je veľmi podobný ako návrh noviel tých, tých mediálnych zákonov, že vnímam problém, ktorý sa navrhuje, navrhuje návrhom zákona riešiť. Považujem ten problém za reálny, považujem ho za vážny, len mám pochybnosť o tom, že ten navrhovaný spôsob riešenia bude dostatočne jasný a je optimálny z hľadiska, z hľadiska toho problému optimálny liek na chorobu, ktorú za chorobu považujem aj ja.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
