Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.5.2023 o 12:49 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2023 15:36 - 15:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Samozrejme, práva párov rovnakého pohlavia aj nezosobášených párov rôzneho pohlavia mali byť upravené už dávno. Nie je pravda, že sa nič neurobilo. SaS vypracovala návrh zákona o partnerskom spolužití, ktoré riešilo túto tému úplne iným spôsobom. Nedostalo sa to na program rokovania Národnej rady práve z dôvodu, že SME RODINA to blokovala na koaličnej rade.
A teda o tom, že či toto pomôže, alebo nepomôže párom rovnakého pohlavia, tak ak aj odhliadnem od bizarného návrhu, že, že by nemali mať páry rovnakého pohlavia väčšie práva, ako majú už teraz, to znamená, že by nemali mať vôbec žiadne práva, lebo teraz nemajú vôbec žiadne práva páry rovnakého pohlavia, tak tento návrh zákona nerieši páry rovnakého pohlavia, dokonca nerieši ani páry. On rieši trojice, štvorice, rôzne kombinácie, permutácie, variácie, rieši, rieši vzťahy medzi, medzi príbuznými a medzi ľuďmi, ktorí vôbec nemusia mať nejaké partnerské spolužitie. Toto vôbec nie je inštitucionálne a právne uznanie vzťahu dvoch ľudí, ktorí spolu žijú, majú sa radi a chcú vytvárať trvalý zväzok. Je to pokračovanie nerešpektovania ľudskej dôstojnosti ľudí, ktorí žijú v pároch rovnakého pohlavia.
A doteraz sa odmietala požiadavka na životné partnerstvá tým, že no však oni si to môžu upraviť nejakými splnomocneniami, notárskymi zápisnicami a zmluvami, prečo k tomu potrebujú nejaké životné partnerstvá? Teraz, keď sa prijme tento zákon, tak áno, budú ošetrené aj nejaké životné situácie, ktoré nejde dnes ošetriť nejakými splnomocneniami, ale bude, znova to bude zámienka pre to, aby sa odmietala požiadavka na životné partnerstvá, no však si urobte fiduciárne vyhlásenia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2023 15:10 - 15:19 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, základný problém návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení, o ktorom rokujeme, spočíva v tom, že nie je tým, čím sa tvári, že je. Niežeby bol tento zákon problematický sám osebe. Napokon mať niečo také ako fiduciárne vyhlásenia upravené v právnom poriadku asi, asi nie je zlé. Ale nie je pravda, že takýmto spôsobom môžme nejako relevantne zlepšiť právne postavenie párov rovnakého pohlavia. A tento návrh sa stal terčom alebo predmetom kritiky zo strany mimovládnych organizácií, zo strany, zo strany verejnosti, ale ja by som si vo svojom vystúpení vypomohol iným zdrojom, a síce názorom Kancelárie verejného ochrancu práv alebo, alebo teda verejného ochrancu práv pána Dobrovodského, ktorého Národná rada nedávno zvolila, ktorý bol v minulosti asistentom pani poslankyne Hatrákovej, ktorá tu vystupovala predo mnou. A zdá sa mi jeho pripomienka v rámci medzirezortného pripomienkového konania tak zaujímavá, že by som si dovolil z nej obsiahlejšie zacitovať. Nebudem ju, samozrejme, čítať celú.
Pán verejný ochranca práv uvádza: Testujúc ľudskoprávne požiadavky uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia najmä vo svetle ostatnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Fedotovová and others verzus Russia mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že súd v citovanom rozhodnutí odkázal na existenciu pozitívneho záväzku štátu, na základe ktorého majú členské štáty povinnosť vytvoriť pre špecificky právny... vytvoriť špecificky právny rámec pre právne uznanie práv osôb rovnakého pohlavia. Súd aj napriek výzve viacerých intervencientov v citovanom rozhodnutí neposkytol explicitne demonštratívny výklad práv spojených s uznaním homosexuálnych párov, avšak niektoré všeobecné a konkrétne charakteristiky sa dajú z tohto rozhodnutia identifikovať.
Na základe princípu subsidiarity je na členských štátoch, aby identifikovali, aký právny režim poskytne párom rovnakého pohlavia adekvátne uznanie a ochranu. Predložením návrhu zákona, tvrdí verejný ochranca práv, v medziach súdom spomínaného princípu subsidiarity sa začína legislatívny proces a právno-politická diskusia o rozsahu právneho režimu, ktorý sa v Slovenskej republike poskytne párom rovnakého pohlavia. A ďalej, odvolávajúc sa na dohovor, sa konštatuje, že cieľom uznania vzťahu párov rovnakého pohlavia má byť zaštítenie týchto párov legitimitou a posilniť ich inklúziu v spoločnosti tak, aby sa obmedzovala stigmatizácia na základe sexuálnej orientácie.
Ďalej cituje alebo parafrázuje pán verejný ochranca práv. Za nedostatočné súd považoval, ak boli páry rovnakého pohlavia len de facto zväzkami. Podľa môjho názoru fiduciárne vyhlásenie ako jednostranný právny akt... ako jednostranný právny úkon, to jest úkon, ktorý nie je konštituovaný ako zväzok, nebude zodpovedať myšlienkam súdu, ktoré vyjadril v citovanom rozhodnutí. Súd vykonanie jednostranného právneho úkonu podľa môjho názoru nebude považovať za základ pre vytvorenie trvalého zväzku. Za dôverníka totiž môže byť ustanovená nielen jedna, ale viacero osôb, čo je v rozpore s princípom monogamie zväzkov. Súd v rozhodnutí vychádza zo vzťahu monogamného páru. Navyše dôverníkom môže byť aj príbuzný v priamom rade, manžel alebo súrodenec, čo by v podmienkach slovenského súkromného rodinného práva odporovalo prekážke existencie príbuzenského vzťahu. Znamená to, že inštitút fiduciárneho vyhlásenia nie je vyhradený len párom rovnakého pohlavia, ale je určený širokej a rôznorodej skupine osôb v rôznych životných situáciách.
Pokiaľ ide o súdom vyžadovanú mieru publicity, resp. uznania zväzku skutočnosť, skutočnosťou... spoločnosťou, uvádzam, že síce obsah fiduciárneho vyhlásenia bude viesť Notárska komora Slovenskej republiky v notárskom centrálnom registri fiduciárnych vyhlásení a obsah fiduciárneho vyhlásenia sa bude zverejňovať, obávam sa však, že touto formou zverejňovania sa nenaplnia štandardy, ktoré očakáva Európsky súd, napríklad obmedzovanie stigmatizácie spoločnosti, zvýraznenie osobnej a spoločenskej identity párov, posilnenie inklúzie spoločnosti. Podľa môjho názoru, uzatvára verejný ochranca práv, životné situácie vypočítané v § 5 návrhu zákona, ako aj v novelizačnom čl. II a III sú dobrým smerom k naplneniu ľudskoprávneho štandardu, avšak z pohľadu súdu by v obdobnom prípade voči Slovenskej republiky mohli byť považované za nedostatočné a úzko vymedzené.
Čiže ešte raz. Ak je zmyslom upraviť niektoré situácie, a to ani nie medzi pármi, ale medzi skupinami, skupinami párov, tak áno, tento návrh zákona môže niečo priniesť. Ale ak sa máme tváriť, že tento návrh zákona môže akokoľvek zlepšiť postavenie párov rovnakého pohlavia, tak to nerobí. Už ten návrh zákona o partnerskom spolužití, s ktorým minulý rok prišla, prišli poslanci a poslankyne z klubu Sloboda a Solidarita, tiež vymedzoval niektoré, niektoré životné situácie, ale bol nastavený tak, že sa týkal párov rovnakého a párov rôzneho, rôzneho pohlavia, nie ľubovoľných kombinácií osôb, a uznával ten zväzok, aj keď nie na takej úrovni ako manželstvo. Čiže reálnym krokom na zlepšenie situácie párov rovnakého pohlavia by bolo prijatie zákona o životnom partnerstve alebo registrovanom partnerstve. Jeden taký je zaradený aj na program tejto schôdze. Predkladajú ho poslanci a poslankyne z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. V minulosti sme sa podobným návrhom zákona z dielne Progresívneho Slovenska zaoberali v Národnej rade.
Schválenie takých, takého zákona, schválenie zákona o životných partnerstvách by naozaj reálne zlepšilo situáciu párov rovnakého pohlavia a znamenalo by ich inštitucionálne uznanie. Nič také tento návrh zákona nerobí. Preto si myslím, že nemali by sme si iba zatierať oči, lebo tento návrh, chápem, že vznikol, vznikol ako snaha reagovať na tú situáciu, ktorá v spoločnosti vznikla po odpornej vražde na Zámockej minulý rok, ale nerieši ten problém. Je to, je to placebo. Je to riešenie, ktoré rieši iné situácie, ale nerieši situáciu párov rovnakého pohlavia. A myslím si, že ani, ani páry rovnakého pohlavia ju ako riešenie vlastnej situácie nevnímajú. To napríklad napokon z tých reakcií musí byť zrejmé, musí byť zrejmé aj pánu ministrovi a celej vláde.
Preto by som chcel – a pánovi spravodajcovi to dávam do pozornosti – v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku navrhnúť, aby Národná rada sa uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2023 14:43 - 14:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie.
K tej inflácii. Pán poslanec Schlosár a pán poslanec Mizík to zrejme nepochopili, ale samozrejme, že zlodej je zlodejom, aj keď ukradne 10 eur alebo 20 eur, je zlodej a keď sa mu to dokáže, tak je nejakým spôsobom postihovaný. Ide o to, že či má byť postihovaný za trestný čin, alebo za priestupok, ktorý spáchal, lebo medzi tým naša legislatíva rozlišuje. A v roku 2005, keď sa schvaľoval ten zákon, tak sa schválil tak, že ak tam nie sú iné okolnosti, tak ak je ukradnutá suma vo výške priemerného dôchodku, v tom čase, keď sa zákon schvaľoval, tak to ešte nie je trestný čin, je to ešte priestupok, samozrejme, trošku vyššie už to, už to trestný čin je.
Dnes tá úprava je navrhnutá tak, že výška priemerného dôchodku nie za tento rok, keď sa ten zákon schváli alebo neschváli, ale za predchádzajúci rok je už trestný čin, ak by došlo k odcudzeniu. Čiže v tomto slova zmysle je, je, je to prísnejšie ako v čase, keď sa zákon schvaľoval. A teda tváriť sa, že nebudeme prihliadať na infláciu, no tak keď tu budeme mať nejakú hyper infláciu, tak potom vlastne to isté konanie, ktoré pred tou infláciou nebolo ani priestupkom, by sa teraz stalo trestným činom. Čiže áno, treba prihliadať na infláciu.
Koho záujmy zastupujem? No tak rád budem zastupovať záujmy tých ľudí, ktorí sú postihovaní drakonickými trestami za užívanie marihuany, a hrdo sa k tomu hlásim aj na pôde parlamentu, nielen v slniečkarskej kaviarni.
A pokiaľ ide o tú tému znásilnenia, súhlasu a bezbrannosti, bol by som rád, keby sa k tomu pán minister mohol vyjadriť a môže sa vyjadriť ešte aj v rozprave, aby sme prípadne naňho mohli aspoň faktickými reagovať, lebo pán poslanec Pročko už asi nevystúpi. Čiže keď to bude v roz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2023 12:49 - 12:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za uvedenie a budem reagovať na to, čo zaznelo v rozprave, konkrétne teda na posledného pána poslanca Mizíka, na poslanca Šeligu aj na pani poslankyňu Kolíkovú.
K tým, tomu ukradnutému dôchodku babičke, no naozaj sa treba pozrieť na to, že hodnota vecí sa vyvíja aj hodnota peňazí sa vyvíja. A keď bol schválený nový Trestný zákon v roku 2005, tak tá hodnota bola definovaná na 8-tisíc, malá škoda na 8-tisíc korún vtedy, lebo ešte sme mali koruny. Potom sa to zmenilo, keď sme zaviedli euro, na 266 eur. A teda 266 eur, ak zobereme infláciu, tak dnes podľa inflačnej kalkulačky INAKO zodpovedá 411 eurám. Ale keď to pomeriame napríklad k priemernej mzde v národnom hospodárstve alebo k priemernému dôchodku, tak sme zase na iných číslach. V roku 2005 bola priemerná mzda, keď prepočítame na eurá, 576 eur, takže tých 266 eur tvorilo nejakých 46 % z priemernej mzdy. Dnes alebo minulý rok priemerná mzda 1 304 eur, tak tých 500 eur tvorí 38 %, čiže menej z tej priemernej mzdy. A keď sa tu už toľko operuje tými babičkami a dôchodkami, tak dôchodok, priemerný dôchodok v roku 2005 vychádzal 257 eur, čiže, čiže tých 266 eur bolo 103 % z toho priemerného dôchodku. Dnes to vychádza 97 % z toho priemerného dôchodku, teda za minulý rok.
Čiže aby som to preložil do úplne zrozumiteľného jazyka, aby tomu rozumel aj pán poslanec Mizík, keby si dôchodca odložil priemerný dôchodok v roku 2005, keď, keď bol schválený nový Trestný zákon, a niekto by mu ho ukradol, tak by to nebol trestný čin, lebo by to bolo trochu menej ako, ako bola tá sadzba. Kdežto dnes keby si, keď bude tento rok schválený ten, tá novela Trestného zákona a dôchodca si odloží čo i len z minulého roku priemerný dôchodok a bude mu ukradnutý, tak to už bude trestný čin. Čiže v kontexte času to nie je zmiernenie, ale, naopak, sprísnenie oproti tomu, čo sme tu mali v čase, keď sa ten zákon, zákon schvaľoval. A ten zákon nerešpektoval, že mali sme tu infláciu, mali sme rast miezd, rast dôchodkov. Sú úvahy alebo boli úvahy, že možno by bolo lepšie nastaviť nejaký automat, aby sa to priebežne zvyšovalo, čo ale v prostredí trestného práva asi nie je celkom možné, aby od nejakých údajov, ktoré vykazuje štatistický úrad, sa automaticky nejaké konanie menilo z priestupku na trestný zákon. Takže je to potrebné urobiť zmenou zákona.
Pán poslanec Šeliga hovoril o tom, že treba povedať, že dačo je tam aj dobré. Ja si myslím, že bývalá pani ministerka, pani poslankyňa Kolíková hovorila aj o veciach, ktoré sú tam, ktoré sú tam dobré. Nepochybne väčšina tej matérie stojí za podporu. Bola dlhodobo pripravovaná, bola široko konzultovaná. Ja by som nad rámec toho, čo tu bolo, zdôraznil alebo pochválil to, ten dôraz na väčšie využívanie alternatívnych trestov a princípov restoratívnej justície. Teda nejde iba o to, aby páchateľ bol potrestaný, aby si odsedel ten trest, ale aj to, aby bola nejakým spôsobom odčinená tá ujma alebo nahradená tá ujma, ktorá bola spôsobená, a aby došlo k reintegrácii toho páchateľa. Lebo nie je hlavný cieľ, aby niekto sedel čo najdlhšie, ale aby už v budúcnosti nepáchal tú trestnú, trestnú činnosť, čo, samozrejme, iba samotnou zmenou zákona nedosiahneme a bude tam určite, určite potrebné napríklad aj posilniť probačnú, probačnú službu oproti súčasnému stavu, pretože dnes je výrazne poddimenzovaná, čo súvisí s finančnými možnosťami, ale, ale teda keby sme ju posilnili, tak ja som presvedčený, že sa nám to vráti na ušetrených nákladoch aj na nižšej trestnej činnosti.
Pani poslankyňa Kolíkovú tu spomínala zmenu prístupu k drogovej trestnej činnosti. To aj ja chcem oceniť, vnímam to ako krok správnym smerom. A, ale tie súčasné tresty sú, sú drakonické a teraz hovorím o užívateľoch drog, ale teda najmä užívateľoch marihuany, ale povedzme to aj užívateľoch drog vôbec. A je z môjho pohľadu otázne, či by sme ľudí, ktorí ubližujú sami sebe v horšom prípade, ak ide o užívateľov nejakých tvrdých drog, ktoré im spôsobujú závislosť, alebo neubližujú vôbec nikomu, ak ide o užívateľov marihuany, mali vôbec akokoľvek sankcionovať. Čiže podľa mňa je to dobrý krok, ale časom by sme mali ísť ešte ďalej a užívanie marihuany úplne dekriminalizovať, nie iba zmierniť tresty alebo zmierniť tú filozofiu, ako sa tu, sa tu navrhuje.
Posledná vec, o ktorej opäť hovorila už aj pani poslankyňa Kolíková, je zmena definície znásilnenia, respektíve, respektíve zmena toho pôvodného pokusu, aby to, čo je dnes definičným znakom skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia, teda násilie, hrozba násilia a donútenie k súloži alebo zneužitie bezbrannosti bolo nahradené tým, že sa vykoná súlož bez súhlasu dotknutej osoby. Ja viem, že to aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyvolalo veľké diskusie. Častokrát to bolo skôr ideologické ako vecné, ale teda, samozrejme, zazneli aj vecné výhrady. Tuto ministerstvo ustúpilo od toho zámeru. Stalo sa za to súčasťou kritiky a na tú kritiku reagovalo ministerstvo tým, že vlastne sú to dezinformácie, lebo už dnes, alebo, respektíve aj podľa, podľa novonavrhovanej, navrhovanej definície súhlasu alebo dopĺňanej definície súhlasu by konanie, ktoré je bez súhlasu, bolo, bolo trestné. Lebo Trestný zákon v § 29 ods. 1 hovorí, že čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu a zdraviu. A v odseku 2, nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin. A teraz sa tam má dopĺňať, za súhlas sa považuje vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle poškodeného, ak vzhľadom na okolnosti činu a svoje osobné pomery mohol na takýto súhlas prejaviť. Súhlas nemožno považovať za prejavený, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval.
Toto by bolo podľa môjho názoru v poriadku, keby absencia súhlasu sa stala súčasťou skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia. Ale tým, že nejde, nedôjde k tej zmene, tak my tam nemáme absenciu súhlasu ako, ako definičný znak skutkovej podstaty trestného činu, činu znásilnenia. Takže ja by som pána ministra aj poprosil, aby na toto nejakým spôsobom zareagoval, lebo zneužitie bezbrannosti nie je to isté ako vykonanie činu bez súhlasu poškodeného. Podľa Trestného zákona bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom, nemala nádej. Čiže keď niekto nemá nádej účinne sa ubrániť proti útoku, v tomto prípade pokusu o znásilnenie, nie je to podľa mňa to isté, ako keď niekto vykoná súlož bez súhlasu.
Ale teda možno to iba zle chápem a pán minister mi toto vysvetlí, lebo zachytil som, zachytil som túto debatu a teda rád by som počul aj jeho bezprostrednú odpoveď.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2023 10:26 - 10:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, otvoril si veľmi dôležitú tému, ktorá tu rezonuje aj, aj v rozprave, aj predtým, aj v reakciách na tvoje vystúpenie, a teda to je aj vzťah medzi informáciou a názorom, lebo obávam sa, že ešte stále si mnohí neuvedomujú to rozlíšenie, a teda pokúšajú sa dať aj do polohy názoru, že či je ten názor pravdivý alebo nepravdivý. To, čo je názor, môže byť správny alebo nesprávny, môže sa vám páčiť alebo nepáčiť. Môžeme mať naňho nejaký názor, ale teda že či konkrétne napríklad opatrenie, ktoré schváli parlamentná väčšina vo forme zákona je dobré alebo, alebo, alebo zlé, tak tam, tam tá kategória pravdy nefunguje, lebo, lebo máme rôzne presvedčenia, rôzne názory o tom, čo by mal robiť štát, aká by mala byť sociálna politika, ako by mal štát zasahovať do ekonomiky a, samozrejme, že v závislosti od toho si konkrétne opatrenie jeden človek posúdi ako správne a druhý ako, ako nesprávne, ale to nie je pravda a nepravda.
Problém je, že politici sú precitlivelí na seba a častokrát sú necitliví mnohí z nich voči novinárom. Nevravím, že sú, že sú to vždy tí istí, ale niekedy sú to aj tí istí, ktorí tu nariekajú, ako škaredo sa o nich novinári vyjadrujú, a potom sa vulgárnym slovníkom vyjadrujú na adresu novinárov. Ale čo je teda podstata, ktorá tu v tej debate uniká, je, že, že ak by sa novinári zaradili medzi chránené osoby, to neznamená, že bude, budú chránení v tom, že oni budú písať niečo, čo je zlé alebo nepravdivé, ale iba v prípade, že by bol na nich spáchaný trestný čin, tak by bolo to posudzované vo vzťahu k niektorým trestným činom prísnejšie, a to snáď nejdeme obhajovať, že páchanie tre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2023 9:51 - 9:53 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, ja by som ti chcel zložiť poklonu, lebo účinok tvojho vystúpenia je ohromujúci, niektorí poslanci, ktorí včera kládli otázku, že čo je to pravda, či nejaká pravda vôbec existuje a kto rozhodne, čo je to pravda, pod vplyvom tvojich slov sú schopní dnes hovoriť, že novinári by mali písať pravdu a je im úplne jasné, čo je tá pravda. To málokomu sa podarí, aj keď vlastne aj pánovi predkladateľovi sa podarilo svojimi dvoma návrhmi potvrdiť opodstatnenosť témy, s ktorou, s ktorou prichádza, pretože vyvolala také reakcie, že, že áno, áno, je to problém, je problém ako politici reagujú na novinárov, samozrejme, že nielen politici, ale častokrát aj ich fanúšikovia, ktorí ich v tomto nasledujú, ale vnímam ten problém veľmi podobne, ako pán poslanec Baránik hovoril vo svojom, vo svojom vystúpení, lebo áno, môžme sa sporiť, či písať pravdu, alebo kritizovať a aký je medzitým rozdiel, úlohou novinárov je informovať, úlohou novinárov a právom novinárov je vyjadrovať názor na to, čo sa, čo sa deje, upozorňovať na veci, ktoré vidia ako problematické a častokrát, samozrejme, že novinári vidia veci ako problematické aj také, ktoré sa politikom zdajú, že problém nie sú, ale to neznamená, že problém, problémom nie sú a problém je práve to, akým spôsobom politici reagujú. Lebo áno, každému politikovi sa niekedy nepáči, čo o ňom novinári napíšu, otázka je, akým spôsobom reaguje. Zažili sme tu mečiarizmus s jeho, s jeho vulgárnosťou, potom to chvíľu vyzeralo kultivovanejšie, ale už sme opäť tam, už sme opäť v tých vulgárnych, primitívnych, agresívnych reakciách zo strany politikov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2023 9:25 - 9:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. No podobne ako včera pri vystúpení k tomu predchádzajúcemu návrhu pána poslanca Kollára, ktorý som tiež vo svojom vystúpení tak jemne kritizoval, tak v reakcii na faktické poznámky ho budem musieť obhajovať.
Čo sa týka toho, že, že čo je verejný záujem, samozrejme, že je to vec, ktorá je na interpretáciu a ťažko asi by sme dali do trestného zákona definíciu jasnú verejného záujmu, ktoré by pokryla všetko to, čo, to, čo má pod ním pán predkladateľ na mysli. Ale, ale, samozrejme, že ak by sme to dali do zákona, tak určite polícia, prokuratúra a súdy by sa s tým vysporiadali a zadefinovali by, že čo sa rozumie verejným záujmom pre, pre účely tohto ustanovenia. Niečo naznačil, naznačil teda pán predkladateľ v dôvodovej správe, niečo bolo v jeho úvodnom vystúpení.
A, pán poslanec Kočiš, musíme sa na problematiku pozerať aj opačne, a teda to prirovnanie novinárov k verejným činiteľom podľa mňa tak trošku, trošku kríva, pretože ani politik nie je povinný zniesť, aby sa na ňom páchali trestné činy. A keď sa niekto politikom vyhráža alebo pácha nejaký trestný čin, tak, takisto má byť ten trestný čin vyšetrený a takisto má byť ten trestný čin, ten trestný čin potrestaný. Ale, verejný činiteľ už dnes je chránenou osobou, čiže verejný činiteľ podľa § 139 ods. 1 písm. h) je chránenou osobou, čiže vyhrážanie sa verejnému činiteľovi je posudzované prísnejšie, až sa deje v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2023 9:06 - 9:23 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, účelom návrhu zákona, návrhu novely Trestného zákona, s ktorým prichádza pán poslanec Kollár, je zabezpečiť lepšiu ochranu alebo účinnejšiu ochranu novinárov, kde novinári sa stávajú terčom útokov v súčasnosti, najmä verbálnych, ale mali sme tu už pred piatimi rokmi aj úkladnú vraždu novinára. A ten trend, ktorý je dnes v spoločnosti, je problém a ja ho vnímam ako problém, teda že množia sa nám, množí sa nám tu agresivita, nenávisť, verbálne útoky a áno, často sú ich terčom práve novinári, bývajú ich terčom aj politici, ale teda politici sú chránení ako verejní činitelia. Ale často bývajú, bývajú ich, ich terčom aj iné osoby, ktorékoľvek osoby, ktoré nejakým spôsobom prejavujú svoj názor a za tento svoj názor a nemusí to byť investigatívna činnosť, častokrát je to iba, iba prejavenie názoru, tak za tento svoj názor čelia agresívnym verbálnym prejavom. Ten spôsob, ktorý sa, ktorý sa navrhuje, je, že by sa novinári alebo teda, aby som to citoval, osoba, ktorá opakovane rozširuje idey a informácie slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ak sa tieto idey alebo informácie týkajú dôležitých otázok verejného záujmu, aby sa tieto osoby, nazývajme ich novinári, stali chránenými osobami. Chránenými osobami sú v zmysle Trestného zákona § 139 niektoré kategórie osôb, ktoré vo vzťahu, nie ku všetkým, ale k niektorým trestným činom je posudzované prísnejšie, ak sa ich obeťou stanú tieto osoby za predpokladu, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s tak vymedzeným postavením slovom alebo vekom chránenej osoby. Rovnako existuje aj iné osobitné kvalifikačné pojmy alebo teda spôsoby spáchania trestného činu, ktoré v niektorých prípadoch, ktoré sú zadefinované v konkrétnych ustanoveniach Trestného zákona znamenajú alebo môžu znamenať prísnejšiu sadzbu. To je definované v § 138 závažnejší spôsob konania alebo spáchania trestného činu, kde, kde je napríklad so zbraňou, po dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom, násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, vlámaním, ľsťou, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona organizovanou skupinou alebo na viacerých osobách. Rovnako potom máme aj osobitné, osobitné motívy, ale teda jedným z tých spôsobov ako sprísniť tresty alebo teda za ten istý trestný čin uložiť prísnejší trest je, ak je spáchaný na chránenej osobe. Opakujem musí to byť v súvislosti s jej postavením alebo stavom alebo vekom, ak je to definované cez vek. Chránenými osobami sú dnes podľa § 139 ods. 1, ktorý sa navrhuje doplniť dieťa, tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba vyššieho veku, chorá osoba, osoba používajúca ochranu podľa medzinárodného práva, verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona. Svedok, znalec, tlmočník alebo predkladateľ alebo zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia. Istý problém vidím, vidím v tom, ako sa navrhuje vymedziť osoba, osoba novinára, pretože všetky tie ostatné chránené osoby, ktorých zoznam som prečítal, sú pomerne jednoznačne identifikovateľné. Či už cez vek alebo cez stav alebo cez svoje postavenie. Vo väčšine z týchto chránených osôb existuje definícia takejto osoby priamo v Trestnom zákone, dieťa, blízka osoba, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku, chorá osoba. Tam ťažko môže vzniknúť nejaká pochybnosť. Táto definícia je, je pomerne široká. Ja si uvedomujem, že asi, asi by sme nevedeli presne zadefinovať, kto sú to, kto sú to novinári, tak sa použije takáto široká definícia, ktorá zahŕňa prakticky kohokoľvek, kto nejakým spôsobom slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom rozširuje idei alebo informácie týkajú dôležitých otázok verejného záujmu. Myslím si, že, myslím si, že to nebude, nebude úplne jednoznačné, aj keď, samozrejme, ako povedal pán predkladateľ, ak by sme toto ustanovenie doplnili do Trestného zákona, tak, samozrejme, orgány činné v trestnom konaní a najmä súdy by sa s tým museli vysporiadať a museli by dať nejaký výklad tým pojmom, ktoré sú tam, ktoré sú tam použité. Len teda upozorňujem, že nie je to tak jednoznačné, ako sú tie ostatné kategórie a môže to vzbudzovať nejaké, nejaké pochybnosti a otázky.
Ďalšia otázka je, že či majú byť, majú byť medzi chránené osoby, že kto má byť, kto má byť zaradený. Niečo vyplýva z toho, ako to bolo v minulosti. Samozrejme, bola kategória chránených osôb aj dopĺňaná, ale teda čo len ja registrujem, tak napríklad vo vzťahu k učiteľom, ktorí sa tiež stávajú terčami verbálnych a niekedy aj fyzických útokov, sa objavila úvaha pred pár rokmi, že či by nemal byť považovaný za verejných činiteľov, prípadne za chránené osoby. Rovnako možno, možno povedať, že povedzme, že občianski aktivisti alebo, alebo členovia, či pracovníci mimovládnych organizácií, ktorí, ktorí vykonávajú nejaké aktivity, tiež sa niekedy stávajú predmetom napríklad vyhrážania alebo stanú sa terčom útokov. Otázka je, že či tá definícia, ktorá, ktorá je navrhnutá, nie je tak široká, že by v zásade zahrnula aj ich alebo prakticky aj, aj kohokoľvek, kto akýmkoľvek spôsobom šíri idei. To znamená, že chodí na zasadnutia mestského zastupiteľstva a kritizuje tam, kritizuje tam primátora alebo poslancov, lebo je to iný spôsob šírenia idei a asi sú tie idei alebo informácií sa týkajú nejako verejného záujmu alebo keď niekto, niekto píše, píše svoje názory na Facebook a šíri ich prostredníctvom nejakých sociálnych sietí, tak tiež by to teoreticky mohlo napĺňať tú definíciu aj bez toho, aby išlo o novinára, tak ako doteraz sme chápali, chápali novinára. Čím len teda ukazujem, že je to asi, asi trošku komplikovanejšia otázka ako to jednoznačne, jednoznačne vymedziť, lebo takýmto spôsobom, keď je vymedzené, tak nevravím, že všetkých, ale teda veľmi, veľmi širokú skupinu ľudí a osôb teda to pokrýva.
Otázne je aj, že ktoré konania, ktoré trestné činy by sa mali takýmto spôsobom, spôsobom postihovať, lebo teda som spomínal, áno, mali sme tu úkladnú vraždu. Tá úkladná vražda je tiež, tiež je tam aj tento kvalifikačný znak, čiže, čiže by sa posudzoval prísnejšie, ale teda zatiaľ sme tu mali jednu dvojnásobnú vraždu a väčšinou sa to teda týka a predpokladám, že, že to spomenul pán predkladateľ v dôvodovej správe a aj vo svojom úvodnom slove toho trestného činu vyhrážania alebo to je to, čo nejako registrujeme. Iné trestné činy, ktoré by boli páchané na novinároch v súvislosti s výkonom ich povolania nejako, nejako mi nie je známe. To, čo sa tu navrhuje v podstate sprísnenie trestov za niektoré trestné činy, ktoré by boli spáchané voči novinárom, aj keď ten obsah je širší. Tuto je to taká klasická otázka, že či, či sprísnenie trestov alebo ak je to kvalifikačný znak, ktorý sa uzná zákonom, bude naplnený. Či sprísnenie trestov je cestou k účinnejšej ochrane. Áno, existuje, existuje aj v časti spoločnosti taká predstava, že dajme prísnejšie tresty, toto je trestný čin nejaký, ktorý považujeme za závažný, tak sprísňujme tresty, ale teda vo väčšine prípadov tresty na Slovensku sú nastavené pomerne prísne. V niektorých prípadoch až extrémne prísne, a teda nie je mi celkom jasné, či, či toto je najlepšia cesta, či sprísňovanie trestných sadzieb, aj keď to teda nie je cestou, že by sa zvyšovali trestné sadzby, ale vo vzťahu k niektorým skutkom sa to dostane do iných odsekov príslušných paragrafov a tým sa, tým sa sprísnia cesty, je, je tou najlepšou cestou. Najlepšou cestou je, keď sa trestná činnosť dôsledne vyšetruje, keď sa veci nezametajú pod koberec, keď polícia pristupuje, pristupuje k podaným trestným oznámeniam alebo k zisteniam o páchaní trestnej činnosti zodpovedne, a teda všetko, všetko prešetruje, vyšetrí a ak je páchateľ odsúdený, tá hrozba, že ak pácham trestný čin, tak budem odhalený a budem odsúdený a potrestaný, je podľa môjho názoru oveľa silnejším faktorom odradzujúcom od páchania trestnej činnosti ako to, či spadnem do odseku 1 alebo do odseku 2 alebo, alebo som sa dopustil konania, ktoré je prísnejšie kvalifikované. Obávam sa, že s tým len samotná táto zmena, zmena nič neurobí.
A posledná vec, na ktorú by som, by som rád upozornil, je, že aj tie príklady, ktoré pán predkladateľ, pán poslanec Kollár, použil vo svojom úvodnom slove, boli príkladmi, keď politici verbálne útočili na novinárov. Hovorili sme o tom aj včera v tej diskusii, aj v tej slušnejšej, aj v tej menej slušnej časti diskusie k novele mediálnych zákonov, s ktorými pán poslanec Kollár prichádza. Áno, aj ja registrujem tie úkony, aj ja ich považujem za odsúdeniahodné. Otázka je len, že či tie útoky, s ktorými voči novinárom prichádzajú politici ako Robert Fico a Igor Matovič, Ľuboš Blaha alebo celá plejáda extrémistických a fašistických poslancov, majú takú intenzitu, že by ich bolo možné považovať za trestný čin. Zatiaľ sa skôr domnievam, že nie, že áno, sú to veci, ktoré treba odsúdiť, sú to veci, ktoré do slušnej spoločnosti nepatria. Je to, je to slovník, ktorý, ktorý nepatrí do úst nieže politikom, ale žiadnym slušným ľuďom a napriek tomu intenzita toho konania asi nie je taká, že by, že by niekto trestne stíhal alebo nebodaj, nebodaj odsúdil toho, ktorého politika za ich prejavený názor na novinárov, čo ako sa nám ten názor nepáči a čo ako je ten názor vyjadrený, vyjadrený neslušným spôsobom. Samozrejme, že ale to nie je celý problém, lebo častokrát, keď sa novinári alebo, alebo aj iné verejné osoby stanú predmetom takejto, povedal by som, že zvrhlej kritiky alebo zvrhlých útokov politikov, hovorme teda o politikoch voči novinárom, tak potom prichádzajú, prichádzajú aj ďalšie verbálne ataky, ktoré si tí novinári nachádzajú vo svojich schránkach, emailových schránkach alebo, alebo iných, iných miestach, kde sa im môžu, môžu ľudia ozvať, a teda alebo tam dochádza potom aj k tomu, že fanúšikovia týchto politikov, keď vidia, akým spôsobom sa oni správajú, tak sa správajú rovnako alebo dokonca ešte, ešte pritvrdzujú.
Čiže môj pohľad na tento návrh, aby som to zhrnul, je veľmi podobný ako návrh noviel tých, tých mediálnych zákonov, že vnímam problém, ktorý sa navrhuje, navrhuje návrhom zákona riešiť. Považujem ten problém za reálny, považujem ho za vážny, len mám pochybnosť o tom, že ten navrhovaný spôsob riešenia bude dostatočne jasný a je optimálny z hľadiska, z hľadiska toho problému optimálny liek na chorobu, ktorú za chorobu považujem aj ja.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2023 19:07 - 19:09 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Tri veci. Chcem sa ospravedlniť pánovi poslancovi Mazurekovi, že keď som v predchádzajúcom vyjadrení hovoril o tých, ktorí útočia na médiá, tak som spomenul Kočnera, Fica a Matoviča a zabudol som na neho a jeho kolegov z hnutia REPUBLIKA, tak dúfam, že prijíma to ospravedlnenie.
A druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že aj ja som kritizoval ten návrh zákona, a teda pomerne, pomerne obsiahlo. Ale myslím si, že je rozdiel, keď sa vedie normálna, vecná diskusia bez osobných útokov, bez útokov na novinárov. Ja som aj uznal, že, že rozumiem tomu zámeru, a dokonca ho schvaľujem, len tá forma sa mi nepozdáva. A keď sa tu proste vykrikuje, útočí, uráža, pľuje a... áno, každý si môže, môže urobiť, urobiť svoj, svoj obraz o tom, ako má alebo nemá vyzerať parlamentná diskusia.
Tretia vec. Na základe toho, čo pán poslanec Mazurek hovoril, dal by som pánovi predkladateľovi do pozornosti, že v prípade, že by sa parlamentná väčšina stotožnila s tým návrhom a posunula ho do druhého čítania a bola vôľa zachovať tam aj to zahrnutie verejných funkcionárov, aby sa tam nejakým pozmeňujúcim návrhom doplnilo, že táto povinnosť sa nevzťahuje na fašistických poslancov, myslím si, že novinári s tým problém mať nebudú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2023 18:45 - 18:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. No ja som vo svojom vystúpení kritizoval niektoré aspekty toho návrhu zákona, tak v odpovediach na faktické poznámky sa ho pokúsim trošku obhájiť.
Pán poslanec Suja, kto rozhodne, čo je pravda, no ako to je taká dosť veľká relativizácia, lebo, samozrejme, že sú veci, ktoré sú vecou názoru, ale existuje pravda a lož. Čiže áno, niektoré veci sa dajú povedať, že sú pravdivé alebo nepravdivé.
Zasypať tisícmi otázok, tak to už dnes je možné, nemusia politici odpovedať, to je fakt, ale áno, napr. štátne orgány sú povinné odpovedať už dnes. Čiže ak by toto platilo, no tak áno, samozrejme, aj štátne orgány by boli zasypávané. Tento argument sa s obľubou používa aj podľa záko... proti zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, lebo áno, sú nejaké kverulanti, ktorý zasypávajú nejaké povinné osoby, ale to nie je dôvod, aby neexistoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Pán poslanec Kočiš, netýka sa to poslancov na malej obci, ústavný zákon sa vzťahuje teda na poslancov mestských, krajských zastupiteľstiev a miestnych častí v Bratislave a Košiciach, ale nie obecných zastupiteľstiev.
A nesúhlasím ani s tým vaším pohľadom, že však novinári nie sú chránená zver, ktorej by sa tu ubližovalo. Na novinárov útočia systematicky politici, vrcholní politici. Na novinárov útočil napr. Marián Kočner a mali sme tu vraždu novinára pred piatimi rokmi a jeho, jeho snúbenice. Na novinárov útočil Fico, kým bol premiérom, aj neskôr, Igor Matovič, kým bol premiérom, aj neskôr, takže zase, zase netvárme sa, že úplne všetko je v poriadku.
Naopak, je, je tu problém, ako sa politici správajú voči, voči novinárom. Čiže ten problém tu evidentne je.
Skryt prepis