Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ospravedlňujem sa, pán minister, mám rokovanie s chovateľmi živočíšnej výroby, takže by som rád potom na chvíľu odišiel a niečo s nimi prešiel.
Ja, ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, k vystúpeniu predkladateľa pána poslanca Takáča som si urobil poznámky z toho, čo bolo povedané. Chcel by som v prvom rade poprosiť, aby aj táto rozprava bola o potravinách, aby nebola o politike. Tak ako sme sa, ako sme sa dohodli na prvom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sme si povedali a si myslím, tak verbálne odsúhlasili, že nemáme koaličný a opozičný rohlík, máme len rohlík. Čiže potraviny ani kravy nie sú koaličné, opozičné, ani pšenica, ani ovocie, ani zelenina.
Treba si, treba... (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Poprosím upozorniť pána Pčolinského, aby nevyrušoval.
V prvom rade čo sa týka, čo sa týka pôdohospodárstva a potravinárstva, očakával som v návrhu a verím tomu, že to bude prednesené v rozprave, viac výhrad viazaných k cenám, k potravinám a hlavne očakávam nejaké riešenia. Predpokladám, že pán poslanec s nejakými riešeniami príde. Ja... (Reakcia navrhovateľa.) Nepočul som riešenia. A ja som v podstate trochu, keď poviem, aj rád, že táto schôdza sa otvára, že sa o tom budeme rozprávať, pretože sme, je pravdou, že sme neumožnili opozícii otvoriť schôdzu, mimoriadnu schôdzu, prijatie uznesenia. Takže využili rokovací poriadok, je to v poriadku a túto diskusiu o potravinách otvorili. Avšak mali by sme si hovoriť v prvom rade pravdu.
Naše pôdohospodárstvo a náš vidiek sa v roku 2022, to znamená v druhom roku volebného obdobia, riadi strategickým plánom, ktorý bol schválený v Bruseli v júni 2015 za vlády ministra Jahnátka. Pán minister Jahnátek nastavil pravidlá, ktoré musíme rešpektovať ešte tento rok v rámci prechodného obdobia. To je fakt.
Druhá vec, v rámci tohto strategického plánu bolo schválené vládou, vládou SMER-u kofinancie vo výške nejakých 12 %. Že by toho nebolo málo, tak sa ešte presunulo, bolo to, neviem, 25 % alebo koľko z programu rozvoja vidieka na platby na plochu. Celé slovenské, celý slovenský vidiek, slovenské pôdohospodárstvo vrátane programu Leader, MAS a tak ďalej dostali, keď si dobre pamätám, 1,2 mld. na sedem rokov, na sedem rokov 1,2 miliardy. 26. marca 2016, ak sa mýlim, tak ma ospravedlňte, nastupuje do funkcie ministerky pôdohospodárstva pani Matečná. 26. marca som si prezrel centrálny register zmlúv a z 1,2 mld. bolo, bolo už alokovaných, za sedem mesiacov vlády SMER-u, ktorá schválila strategický plán, 920 miliónov de facto vopred určeným zákazníkom. Môžme to nazvať, že tie peniaze boli, zákazníci boli, to zobrali. Čiže 90 % peňazí, ktoré mali byť využité sedem rokov, boli v priebehu siedmich mesiacov rozdelené. A teraz cítime tie dopady. To sú skutočne dopady, preto je náš vidiek v takom stave, v jakom je.
Určite mám aj ja, mám aj ja výhrady voči ministerstvu. Každý jeden z nás má výhrady aj voči súrodencom, nieto ešte v rámci práce od ministerstva, ale súhlasím s tým, že dávať momentálne do dôvodovej správy presun, presun na ŠOP-ku asi nebolo najsprávnejšie riešenie. My sme ako SME RODINA hlasovali proti, bohužiaľ, naše sily nestačili, ale bol to poslanecký návrh, išlo to mimo ministerstva. Súhlasím s tým, že bola tam spravená chyba, chyba a bola tam politická zodpovednosť za tzv. akciu zlaté prasatá. To bola, to bola politická chyba, za ktorú zobral zodpovednosť štátny tajomník. To si myslím, že bolo vyriešené.
Avšak, pán poslanec, čítať list od pekárov, ja ten list mám na stole, ktorý podpísal šéf toho združenia pekárov, ktorý od, štyri roky bol šéfom sekcie potravinárstva na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, už mi príde trochu pokrytecké a ak mám pravdu povedať, až scestné. Nie politicky, ale skutočne. Keď tento pán, ktorý tento list podpísal, nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva, tak saldo zahraničného obchodu bolo 1,2 mld. eur. Keď tento pán ukončil svoju misiu, saldo bolo 1,8 mld. eur. Pán vtedajší generálny riaditeľ nesplnil svoju misiu a dnes sa pasuje do role najväčšieho odborníka na potraviny. A môžme to vyčítať aj SMER-u, pretože SMER tiež prevzal vládu, vládu so saldom v roku 2012 400 miliónov a odovzdal v roku 2016 pani Matečnej 1,27 mld., čiže strojnásobil záporné saldo. A to nie sú čísla, to je pridaná hodnota, to sú podiely na mzdách, to sú zhruba 500 mil. ročne, ktoré my takto (rečník rozhodil rukami) vyhadzujeme z našich vrecák do zahraničia. Môžme takto sa baviť o stave zvierat, môžme sa baviť o tom, že v roku 2012 sme mali, sme mali... nebudem teraz rozoberať asi cibuľu, cesnak, asi by to nebolo vhodné. A mali sme situáciu takú, že ten skutočný dôvod, prečo je taký podiel potravín slovenských, je to, že v podstate tí naši potravinári ani nemajú kde predávať. Majú iba jedinú šancu, a to je prísť, niekedy požiadať, niekedy poprosiť zahraničné obchodné reťazce.
A teraz prečo to je takto. Dvanásť rokov vlády SMER-u. A teraz nie politická, zase, zase skutočné. Prvý hypermarket bol postavený v roku 1999, bolo to Tesco, prvý hypermarket. Za vašej vlády sa postavili všetky hypermarkety na Slovensku. Za vašej vlády ste neustriehli regulovanie tých obchodných, obchodných možností na trhu, nechali ste masívne likvidovať slovenské malé, menšie všelijaké obchodné systémy a vpustili ste masívne tie veľké markety. To bolo za vašej vlády. Tých dvanásť rokov sa už späť vrátiť nedá. A my dnes máme dve možnosti, alebo prijmeme zákon, že budú musieť mať povinný podiel potravín. Skúšali to v Rumunsku, ale aj keby sme to presadili, lebo určite by sa nejaký spôsob našiel, ja sa pýtam, kde nájdeme producentov 51 % potravín, ktoré by zásobovali slovenský trh. Čiže akonáhle by sme prijali zákon o minimálnom podiele slovenských potravín vo výške 51 %, tak regále by boli väčšinu naplnené minerálkou, pivom, liehovinami, mliekom, máme dosť vajíčok, ale určite by tam chýbali zemiaky, chýbala by tam zelenina, chýbalo by tam to, čo ľudia potrebujú ku každodennému životu.
Mám aj ja výhrady určite voči ministerstvu pôdohospodárstva, ale vieme dobre, že tento strategický plán, ktorý bude platiť od budúceho roku, bude niečo úplne iné ako to, čo bolo za predchádzajúce roky, hlavne v roku 2015. Ešte aj dnes máme nevysporiadané veci znevýhodnenými oblasťami. Ešte dnes bojujeme o ANC oblasti, aby znevýhodnené oblasti mali lepšie financovanie. A pán minister to odo mňa počúva už niekoľko mesiacov a verím tomu, že sa dohodneme, hej? Ale určite sme lepšie nastavili systém špeciálnej rastlinnej, živočíšnej výroby. Je vyššia forma kofinancovania, viac peňazí pôjde na produkciu potravín, aj keď hovoríme, že málo. Ale to, že dnes máme vysoké ceny a že sme totálne závislí na dovoze, nie je tým, že by nákupca v nejakom obchodnom systéme morálne odmietal nakupovať slovenské potraviny. Je v tom, že naše potraviny sú drahé. A prečo sú naše potraviny drahé? Lebo sme podcenili financovanie minulých období. Dnes obrovskí výrobcovia, spracovatelia mäsa, hej, majú 16 až 20 % nižšie ceny, ako sú spracované mäso u nás. Pritom za základ sa berie cena na nemeckej burze. Čiže tie vstupy sú rovnaké, len ten výstup už tam, to stehno, to pliecko je 16 – 20 % drahšie. Lebo tam pracuje veľa ľudí, je vysoká manuálna, veľa manuálnej práce, v podstate nákladovosť sa do toho nevie vojsť.
Ja som o tom presvedčený, že pokiaľ by sme vedeli cenovo konkurovať zahraničným výrobkom, tak asi len blázon mohol by aj z tých obchodných systémov za každú cenu nakupovať iné výrobky ako naše, keď doma to má pohodlnejšie. A to, že to je pravda, pár kilometrov na sever je Poľsko, kde je 90-percentný podiel potravín v Poľsku. Viete čo, aký je rozdiel medzi Poľskom a Slovenskom? Okrem toho že rozprávajú poľsky a my slovensky, my sme mali Dobytkára, oni nemali Dobytkára. To je zásadný rozdiel. Takže ja hovorím, pozerajme, hovorme si pravdu a hľadajme riešenia. Čiže ja očakávam, že aj dnešná diskusia nech je kľudne do siedmej a zajtra doobedu nech je o riešeniach.
A teraz aké máme možnosti znížiť ceny potravín? Veď tých možností je strašne málo. Môžme znížiť DPH? Môžme znížiť, určite že môžme. Je to na rozhodnutí ministra financií, ktorý povie, že znižujeme DPH. Ja som navrhoval zníženie DPH z 10 na 5 % a vyrátal som, čo mi aj pán minister Matovič potvrdil, niekde výpadok z 10 na 5, u tých základných potravín 130 miliónov. Ja si myslím, že bolo by to riešenie. Otázka tá, že nezhodli sme sa na tom, kto ustriehne, že či nebudú zneužité tie ceny na spätné navýšenie v obchodných systémoch. Ale riešenie tu je, to je 130 miliónov.
Vieme, vedeli by sme, vedeli by sme možno znížiť spotrebnú daň, neviem, či je to možné, lebo dépeháčku asi nie, pre tých potravinárov možno áno. Určite jedno z mála riešení je to, čo zatiaľ na tom zhoda nie je a ja sa budem snažiť na september niečo také predložiť, pracujeme na tom, aby sa využili efektívne peniaze z environmentálneho fondu na zníženie nákladov u potravinárov. To by bola cesta, ako im znížiť náklady. Určite keby sme znížili energetické náklady, pekári, obrovská spotreba energie, rôzni výrobcovia potravín má, sú hlavne založené na energii, tie ceny by sme dostali dole. Mohli by sme spraviť to, ako spravili Poliaci, dajme pracovníkom do 26 rokov, odvody za týchto pracovníkov je nula. Ušetríme, zase budú nižšie ceny. Znížme odvodové zaťaženie, len potom, potom zase musíme myslieť na to, že počas dôchodkov to tých ľudí dobehne.
Takže ja by som poprosil pána poslanca, teraz odišiel, pokiaľ bude predkladať, rozprávať bude, hovoriť o potravinách, poprosím riešenia. Nechajme politiku bokom. Nevyčítajme si, čo bolo, lebo tí ľudia, ktorí dnes ozaj majú tri až päť eur na deň, hej, tí ľudia chcú počuť riešenia, hej? Vieme, že príčiny, príčiny nie sú ani priamo príčiny u pána Mičovského, ani u pána Vlčana. Tá príčina je v minulosti a my máme pred sebou obrovskú šancu, päťročný strategický plán a pomôžte nám všetci v tom, ktorí sa aj nevenujete poľnohospodárstvu a potravinárstvu, aby ten strategický plán naplnil tie ciele, aby sme mali viac slovenských potravín, aby sme mali zdravší a aj bohatší vidiek.
Ďakujem pekne.