Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, do druhého čítania predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami.
Predložený zákon upravuje výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu a slúžia na financovanie environmentálnej politiky, a to z pôvodných 30 na 70 %. Zároveň sa upravuje výška percentuálneho prerozdelenia výnosu z dražieb kvót CO_2, a to tak, aby 35 % bolo použitých na financovanie schém štátnej pomoci, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do ceny elektrickej energie a 10 % sa použije na podporu činnosti spojenej s administratívnym zabezpečením splnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.
Navrhovaná úprava je plne v súlade so smernicou 203/87 Európskeho parlamentu a Rady v platnom znení, ktorá umožňuje členským štátom využiť až 25 % výnosu z celkových výnosov z dražieb kvót na kompenzáciu výrazných neprimeraných nákladov, ktoré vznikajú z premietnutia nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Pri výške 35 % zo 70 % predstavuje konečnú alokáciu vo výške 24,5 % pre kompenzáciu prevádzok, u ktorej sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch.
Cieľom tohto návrhu zákona je upraviť výšku správnych poplatkov a zaviesť nové správne poplatky orgánov veterinárnej správy. Orgány veterinárnej správy okrem poplatku za vydanie záväzného posudku v územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní dlhodobo nevyberajú žiadne správne poplatky.
V súvislosti s trendom zvyšovania zaťaženosti v súčasnosti dochádza k navyšovaniu počtu a kvality úkonov orgánov veterinárnej správy, ktoré sú spojené jednak s vydávaním záväzných posudkov a registrácií u chovov zvierat, zberných stredísk so zvieratami, schvaľovanie cestných dopravných prostriedkov a kopu ďalších rozhodnutí na schvaľovanie a prevádzkovanie rôznych zariadení spadajúcich do kompetencie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Väčšina týchto administratívnych úkonov sa konala bezplatne a vzhľadom k tomu, že dochádza k zvýšeniu nákladov na výkon Štátnej veterinárnej a potravinovej správy tento zákon považujem za nevyhnutný.
V súčasnosti chcem na záver oceniť a poďakovať aj ministerstvu financií, ktoré zaradilo príjmy z týchto správnych poplatkov už v tohtoročnom návrhu štátneho rozpočtu do výdavkovej časti kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a tie budú použité pre Štátnu veterinárnu a potravinovú správu na kompenzácie miezd.
Ďakujem veľmi pekne a končím.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Jednoznačne chcem potvrdiť slová pána poslanca Fecka. Martin, ďakujem za tvoje vystúpenie. To, čo si povedal, jednoznačne potvrdzujem. Je to presne tak, ako si povedal. Každý zákon má nejaký účel. Niektorý zákon prikazuje, niektorý povoľuje, niektorý usmerňuje, niektorý upravuje. Tento zákon ja som rád, že vznikol, že bol na rokovaní v pléne. Okrem toho, že umožňuje uvoľniť tie vlastnícke práva v zmysle ústavy, tak sme otvorili veľmi dôležitú tému. Tému vlastníckych vzťahov, ktorá bola dlhé roky potieraná. A ja takisto, ako to povedal pán poslanec Fecko, chcem vysloviť svoj záväzok, že nenecháme tých vlastníkov len tak na holičkách, ako hovoria bratia Česi, ale že budeme robiť všetko preto, aby ten vlastník nebol na tom čestnom poslednom mieste a aby bol na tom prvom mieste, pretože vlastníctvo zaväzuje. Ale zaväzuje nielen vlastníka chrániť, spravovať svoj majetok, ale aj štát, aby ten majetok štát pre toho vlastníka chránil. Máme Ústavu Slovenskej republiky, tá to jednoznačne hovorí.
Čiže v zmysle Ústavy Slovenskej republiky na budúci týždeň by mala vzniknúť pracovná skupina, ktorá bude zložená jednak z nás, potom bude, budú tam aj zástupcovia ochranárov ministerstva životného prostredia a predložíme novelu, novelu úpravy tých vlastníckych vzťahov a, samozrejme, aj toho voľného pohybu ľudí v prírode a chránených druhov, hej. K tomu myslím, že, k tomu záväzku sa pripájam a ešte raz, Martin, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní novelu zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Na úvod, na úvod to základné, čo chcem povedať, odcitovať čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, odsek 1, kde: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." V zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Toto vlastne bol ten motív celého zákona a chcem povedať, že tento zákon obsahuje niekoľko bodov a to najpodstatnejšie sa týka: zrušenie zákazu pohybovanie sa mimo vyznačených turistických trás, oznámenie zámeru vyhlásiť chránené územie známemu vlastníkovi pozemku poštou a neznámemu vlastníkovi prostredníctvom verejnej vyhlášky, potom je tu možnosť vyžiadať si od vlastníka písomný súhlas so zámerom vyhlásiť, zrušiť alebo zmeniť chránené územie. Potom je tu umožnenie prevodu pozemkov, ktoré svojim umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou vlastníka v zastavanom území obce, a nakoniec je to predkupné právo štátu na pozemky v chránenom území, kde sa neuplatňovalo v prípade predaja osoby blízkej.
Uvedený návrh vzbudil pomerne veľký ohlas, jednak v oblasti ochranárskej alebo ochranárskej obci, údajne sa tým môže zablokovať zonácia národných parkov, ale, samozrejme, aj veľkú nádej vo vidieckej krajine, hlavne u poľnohospodárov. Po prvom čítaní prebehli, alebo ešte pred prvým čítaním a následne po prvom čítaní prebehla séria rokovaní s ministerstvom životného prostredia alebo aj so zástupcami ochranárov, a tí vo výsledku uznali, že uvedené body, ktoré sú predmetom tohto návrhu zákona, si zaslúžia úpravu tak, aby sa rešpektovalo vlastnícke právo. Následne prebehli rokovania či už s pánom ministrom Budajom, s pracovníkmi životného prostredia, ale aj s niektorými kolegami poslancami z Národnej rady Slovenskej republiky, na základe týchto rokovaní vznikol pozmeňujúci návrh poslanca Šíbla a poslanca Karahutu, ktorý bol predložený na Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredia a ktoré je súčasťou spoločnej správy a ktorým sa upravuje táto novela zákona 543/2002.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ja iba chcem oznámiť, že hlasovanie bude vo štvrtok o jedenástej hodine.

Ja ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky a smutne musím oznámiť, že s tým, čo bolo povedané, súhlasím. S tým súhlasím.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som v krátkosti chcel reagovať na to, čo bolo povedané.
Keď sme sa na výbore rozprávali o tom, o tomto zákone, ešte nebol na svete, bola len myšlienka, ja som na výbore povedal ako predseda výboru, že tento návrh podporím. A podporím ho, pretože my ho potrebujeme.
Treba si uvedomiť jednu vec, kolegovia. Urobiť pozemkové úpravy cestou komasácií – robíme pre developerov. Robiť pozemkové úpravy s komplexnými úpravami a spoločnými zariadeniami – robíme to pre spoločnosť. Tak si musíme teraz dať na misku váh, ideme robiť pre developerov, alebo ideme robiť pre spoločnosť? Ak chceme mať Slovensko s tou krajinotvornou štruktúrou, ktorú chceme mať, ktorú sme si vysnívali alebo snívame o nej, a súčasne chceme, aby Slovensko bolo aj potravinovo sebestačný štát, tak si musíme uvedomiť jednu skutočnosť, pravdivosť, o ktorú sa budem škriepiť a biť, že vidiecka krajina stojí ako stolička na štyroch nohách. Akonáhle jednu nohu zo stoličky odrežete, zo stoličky spadnete.
Musíme mať stratégiu. Veď nejaké stratégie boli. Musíme mať peniaze. Sú peniaze? Nie sú peniaze? Musíme mať právnu istotu ľudí, ktorí pôsobia, pracujú a slúžia všetkým nám pri výrobe potravín. Na Slovensku tú ľudia, bohužiaľ, až takú nemajú. A musíme mať vzdelaných ľudí a schopných ľudí, ktorí by nám vedeli tú krajinu spravovať a vedeli by pre nás vytvoriť dostatok poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. A jedna z dôležitých vecí je práve, sú tie pozemkové úpravy.
Ja som celý život strávil v zahraničí. Ja som nikdy viac ako pár týždňov alebo pár mesiacov nebol doma za posledných možno 20 rokov a videl som, videl som dediny, obce v Českej republike, kde takéto komplexné pozemkové úpravy boli robené, chalani, dievčatá, dámy, páni, nádhera! To je, skutočne je to nádhera. A to, že tam sú cesty, pán poslanec Fecko, tie cesty tam musia byť, to nieže my ich chceme, ony tam musia byť. A viete, ako robili cesty, kde som bol pozrieť v Českej republike? Zobrali si sto-dvesto rokov staré mapy, našli si tie pôvodné cesty a prišli na to, že cesta má svoju pamäť. Tá historická cesta, ktorá tam bola stovky, možno tisíce rokov, má svoju pamäť. A takisto boli snahy aj v Českej republike, pošleme tam veľké firmy s veľkými strojmi, zarobíme peniaze. Ale rozumný starosta obce povedal, že nie, my máme kameňolom, máme traktory, máme vlečky, buldozéry, nakladače, urobili si to sami jednoduchým systémom od veľkého kameňa až po malý. Dnes je tá krajina nádherná, po tých cestách chodia kočíky, matky s kočíkmi, s deťmi, chodia tam cyklisti. Okolo týchto ciest urobili, urobili pekné aleje stromov, kde ľudia radi si odtrhnú to ovocie, chodia na prechádzky. Ale viete, čo je dôležité? Ten kopec, ktorý ešte pred tým, než tie pozemkové úpravy boli urobené, mal každoročný problém, že zmylo všetko tú ornicu dole až na spodok kopca, dnes ten kopec nevie, čo to je poškodenie krajiny vodnými zrážkami. Jednoduchá, jednoduchá cesta.
Takže tie cesty tam musia byť, pán poslanec Fecko. To bez toho to nejde. Ale nie betónové, nie asfaltové, žiadne obrubníky, ale normálne prírodné cesty, tak ako má byť. Ak si toto neuvedomujeme, že to potrebujeme, tak sa potom nečudujme, že mladí ľudia nemajú záujem o rozvoj vidieka, že mladí ľudia nám odchádzajú, pretože nemajú byť na čo pyšní, nemá sa čím pochváliť, či už doma, alebo v zahraničí, ako to Slovensko je nádherné.
Z druhej strany, to potravinárstvo a poľnohospodárstvo aj vďaka tým, že nemáme tu právnu istotu pre nástupníkov, lebo nie sú pozemkové úpravy, vyzerá asi takto. Poviem vám posledné čísla, čo sa týka bravčového mäsa, tradičnej slovenskej potraviny. Kvalifikovaný odhad, myslím, že veľmi zodpovedne urobený. Podiel bravčového mäsa na slovenskom trhu – 10 % slovenského bravčového mäsa, realita dnešných dní. Podiel mäsových výrobkov vyrobených zo slovenského mäsa, vyrobených, slovenských výrobkov vyrobených z mäsa bez ohľadu na pôvod je 70 %. A viete, koľko mäsových výrobkov je zo slovenského mäsa? 5 %. Päť percent. My to ženieme tú krajinu úplne do šialenstva.
Čiže postavme na nohy, tú stoličku na tie štyri nohy, dajme tomu stratégiu, dajme peniaze, dajme tú právnu istotu cez tie pozemkové úpravy. Prijmime kľudne zákon, že na jednotkách až päťkách sa nebudú robiť žiadne výstavby, kľudne, my sme to mali v programe a my to radi podporíme, necháme to na tie horšie kvality pôd, a postavme krajinu tak, aby bola nielen pekná, ale bola produkčná, užitočná, ale hlavne aby nám naše deti z krajiny neodchádzali, aby chceli ostať doma bývať.
A čo sa týka na záver k tej ekológii, ekologickej a environmentálnej a klimatickej stabilite. Najlepším opatrením pre ekologickú a environmentálnu a klimatickú a sociálnu stabilitu vidieka je lokálna produkcia, a to sú rodinné podniky, to je to, čo sme včera schvaľovali v prvom čítaní. Toto je základ budúcnosti slovenského vidieka. Pokiaľ to zhodíme zo stola, neočakávajme to, že naše deti tu ostanú. Ony sa nechcú hanbiť, ony radšej pôjdu do Londýna, kde je síce zlé počasie, ale zarobia si aspoň veľa peňazí. Vytvorme podmienky na to, aby tie deti, aby tie naše deti ostali tu a aby boli hrdí na to, že čo sme pre nich urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1254). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Na základe dohody troch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA a SaS dávam procedurálny návrh, návrh termínovania bodov 54, č. parlamentnej tlače 1165 a bodu 56 č. tlače 1166 na stredu po prerokovaní bodov 40 a 42, ktoré sú termínované na 14.00 hodinu. Ďakujem. Dôvod je zahraničná služobná cesta.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami. Dôvodom predloženia návrhu zákona je zvyšujúca sa cena elektrickej energie a potreba zabezpečenia kompenzácie slovenského priemyslu v súvislosti s neprimeranými nákladmi, ktoré sú spôsobené obchodovaním s CO₂ kvótami.
Legislatíva Európskej únie umožňuje členským štátom použiť až 25 % výnosov z celkových výnosov dražieb kvót na kompenzácie výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietnutia nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie.
Predložený návrh zákona upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu a slúžia na financovanie environmentálnej politiky, a to z pôvodných 30 % na 70 %. Navrhované zmeny zákona sú plne v súlade s pravidlami Európskej únie a konečná alokácia pre kompenzáciu prevádzok, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie, je tak vo výške 24,5 %. To je tesne pod maximálnym limitom povoleným zo strany Európskej únie. Pokiaľ bude pretrvávať nízka miera kompenzačných platieb, priemyselná výroba na Slovensku nebude ďalej efektívna ani elektrifikovaná.
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu a inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika a viazaná a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som.