Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, istým spôsobom považujem vôbec rokovanie o tomto návrhu ústavného zákona, ktorým zmeníme ústavu, za nešťastné. Už len preto, že vlastne pripúšťame, že parlament Slovenskej republiky nebude spôsobilý dokončiť celé funkčné obdobie a bude musieť byť skrátené toto funkčné obdobie. Čo znamená, samozrejme, na úkor riadneho chodu štátu znovu spustiť celé voľby a skrátiť priestor na to, aby normálne mohla fungovať vláda počas celého štvorročného funkčného obdobia.
Čo je kľúčové pre akékoľvek dôležité zmeny, ktorými prechádza naša krajina, a v podstate aj samotné štvorročné funkčné obdobie sa ukazuje ako krátke. Osobitne, ak sme v čase určitého prerodu aj krajiny, kedy sa ešte stále vysporadúvame s tým, čo je vlastne demokracia, právny štát a bojujeme o tieto kľúčové hodnoty v našej spoločnosti. Avšak politická situácia ukazuje, že naozaj môže nastať taká situácia, že jednoducho nastane pat ako vo vláde, tak sa presunie do parlamentu. A je dobré mať pre túto situáciu riešenie aj v ústave. Zaiste je potrebné, aby jednak vláda mala riadnu oporu v parlamente a parlament mohol riadne fungovať, mohol priímať rozhodnutia. Na základe mandátu, ktorý má od ľudí, ale že je to jednoducho funkčná inštitúcia. Ak dôjde k patu a máme spochybnenú riadny chod, máme spochybnený riadny chod, či už vlády, ale aj parlamentu, tak je dobré v ústave nejaké riešenie mať.
Ukazuje nám to nakoniec aj súčasná situácia, že môže to byť, môže nastať naozaj taký stav aj v parlamente, aj vo vláde, že takéto riešenie ústavné by sme jednoducho mať mali. Ústavný súd povedal jednoznačne vo svojom rozhodnutí, že bolo by na mieste pre predvídateľnosť práva pre takúto situáciu mať zakotvenie priamo v ústave, ak by došlo potenciálne k skráteniu funkčného obdobia, okrem tých situácií, ktoré už, samozrejme, v ústave máme. Ústava sama nepredpokladá, že vlastne dôjde k skráteniu funkčného obdobia samotným rozhodnutím Národnej rady. A rovnako takýto priestor nedáva ani referendu.
Keď sa už bavíme o referende a o tom, či dať takýto priestor zdroju moci, tak určite je na mieste aj sa rozprávať, či vôbec tá technika, s ktorou ráta referendum, je ten priestor a to pomenovanie, ten nástroj, ktorý by mal k tomu viesť. Pretože skôr je na mieste ľudové hlasovanie, ako nakoniec vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu. Preto dovolím si poprieť aj to, že samotná technika ako je navrhovaná samotným ústavným zákonom je jednoducho chybná s ohľadom aj na posledné rozhodnutia Ústavného súdu.
A teraz si dovolím taký malý exkurz, keď porovnávame možnosť skrátiť funkčné obdobie naprieč krajinami, ktoré sú členskými štátmi Rady Európy a Európskej únie. Žiadny štát Európy a Európskej únie okrem dvoch nemá upravenú, upravené skrátenie volebného obdobia skrz referendom. Sú to len dva štáty, a to je Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Myslím si, že už aj toto by pre nás malo byť asi určitým upozornením, že asi to nie je najvhodnejšie riešenie. Jednoducho zakotviť možnosť, aby sme spúšťali referendum pre skrátenie funkčného obdobia na základe prijatého postupu podľa ústavy znamená, že to vlastne bude mať permanentné, permanentnú volebnú kampaň. A to už nebude naozaj žiadny priestor na to, aby sme mohli normálne fungovať počas riadneho funkčného obdobia. Nakoniec ukazuje sa to nám dnes, ako sa zneužíva referendum na politickú kampaň a zneistenie, či vôbec funkčné obdobie štvorročné má, má svoj riadny základ a môže vydržať do konca, tak ako je predpoklad na základe mandátu, ktorý poslanci dostali.
Ja som presvedčená, že ak dať nejaký priestor na skrátenie funkčného obdobia, tak ho treba dať Národnej rade. Tak máme nastavené brzdy a protiváhy v celom našom ústavnom systéme a v rámci deľby moci práve takýto spôsob je ten, ako vyriešiť patovú situáciu. A preto navrhujem aj pozmeňujúcim návrhom, aby pre takúto situáciu sme nastavili taký mechanizmus ako je nakoniec aj v Českej republike. A ten je postavený na tzv. samorozpustení. To znamená, Národná rada, keď dôjde k takémuto presvedčeniu, že je namieste skrátiť jej funkčné obdobie, tak jednak nie je určite na mieste, aby došlo k skráteniu v krátkom období predtým ako funkčné obdobie má skončiť. A rovnako dať jasný prísny priestor časový na to, do kedy sa tie voľby majú uskutočniť. Jednoducho, aby sme tu nevytvárali priestor k tomu, že to budeme prijímať 13. dôchodky a iný spôsob volebnej kampane, ktorá bude prebiehať rozhodnutiami v Národnej rade.
Preto navrhujem v poslaneckom, poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k tomuto, k tejto zmene ústavy, aby sme teda dali Národnej rade mandát, že tá bude rozhodovať o samorozpustení. Bude k tomu potrebná, samozrejme, kvalifikovaná väčšina, ktorá je trojpätinová. Následne dáme priestor prezidentke, ktorá obligatórne na základe takéhoto rozhodnutia svojím rozhodnutím potvrdí rozpustenie Národnej rady. A tým, že bude v Zbierke zákonov toto rozhodnutie zverejnené, toto bude moment, kedy Národná rada bude rozpustená.
Navrhujem aj v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu riešenie situácie, že počas obdobia, kedy bude rozpustená Národná rada a došlo by k situácii, že je nevyhnutné reagovať, napríklad na obdobie pandémie alebo energetickej krízy, alebo vojny v susednom štáte, rozhodnutiami na úrovni zákona, tak v takom prípade, aby sme predchádzali škodám na životoch, na zdraví, bezpečnosti, tak navrhujem aj tu riešenie. Inak povedané, takéto ústavné právomoci Národnej rady by som, by som navrhla, aby sme zverili parlamentnej rade, a to, samozrejme, s výnimkou uznášania sa na ústave, ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách, politických hnutiach. Ďalej vylúčiť vyslovovanie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, uznášanie sa o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta. Jednoducho vylúčiť, samozrejme, tie rozhodnutia, ktoré nedávajú zmysel, aby parlamentná rada v tomto krátkom období pred voľbami riešila.
Rovnako navrhujem, aby bolo jednoznačne zrejmé, že po samorozpustení dôjde k voľbám do 90 dní od rozpustenia, aby tu nebol priestor na akékoľvek politické zahrávanie sa s tým, kedy vlastne voľby by sa mali uskutočniť. A dovoľujem si teraz v stručnosti, vlastne v stručnosti som odôvodnila tento návrh, takže by som teraz prečítala celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve ústavného zákona sa vypúšťajú slová „mení a".
2. V čl. I 1. bod znie:
„1. Čl. 82 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Ak bola Národná rada Slovenskej republiky rozpustená, voľby sa uskutočnia do 90 dní od rozpustenia.
(7) Ak bola Národná rada Slovenskej republiky rozpustená, do uskutočnenia volieb zasadá Parlamentná rada Slovenskej republiky zriadená podľa ústavného zákona. Parlamentná rada Slovenskej republiky vykonáva ústavné právomoci Národnej rady Slovenskej republiky spôsobom ustanoveným ústavným zákonom, ktorý sa použije primerane."."
3. V čl. I 2. bod znie:
„2. Čl. 84 sa dopĺňa odsekom šies... odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj na prijatie uznesenia o návrhu na rozpustenie Národnej rady Slovenskej republiky."."
4. V čl. I 3. bod znie:
„3. Čl. 86 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) uznášať sa o návrhu na rozpustenie Národnej rady Slovenskej republiky, pardon; takéto uznesenie nie je možné prijať tri mesiace pred skončením volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky,"."
To je bodka, pardon, koniec vety.
5. V čl. I 4. bod znie:
„4. V čl. 102 ods. 1 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak mu to uznesením navrhne Národná rada Slovenskej republiky,"."
6. Čl. I sa dopĺňa 5. bodom, ktorý znie:
„5. Za čl. 154g sa vkladá čl. 154h, ktorý znie:
„Čl. 154h
Ustanovenie čl. 86 písm. n) sa vzťahuje aj na volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky začaté v roku 2020."."
Ďakujem pekne, to je celé pozmeňujúci návrh.