Videokanál poslanca

Tak som si nedovolila tu nebyť, som tu bola stále. (Reakcia z pléna.) Aha, ja si to sama sebe hovorím teraz, hej, ako bývalí, jasné. (Reakcia z pléna.) Prosím?
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Je to také trošku naozaj zvláštne, aby prebiehala rozprava k odvolávaniu vlády a nikto tu nebol za členov vlády. Ja teda keď som bola odvolávaná a mala som túto česť, tak som si to nedovolila asi ani na pár minút. Aj to je, by som povedala na úvod, to gesto, ktoré táto vláda ukazuje k slušnému a zodpovednému vládnutiu, a sa mi až zdá, že to je vlastne začiatok, podľa mňa kľúčový, ktoré chcem povedať aj v rámci môjho príspevku.
Je veľa vecí, ktoré si ešte v spoločnom vládnutí koalície od marca 2020 do septembra 2022 môžeme vyčítať a za ktoré si môžeme gratulovať. A potom veľa sa udialo aj od septembra tohto roku dodnes. Vo svojom slove sa sústredím najmä na oblasť spravodlivosti a boja proti korupcii, preto osobitne už nebudem spomínať situácie zvládania či nezvládania vĺn pandémie a dôsledky z toho plynúce pre koalíciu. Určite sa budem venovať kľúčovým udalostiam, ktoré nám spôsobili, kde dnes sme a prečo podávame návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera.
Začiatok nášho spoločného vládnutia začal na jar 2020. Ja osobne som vkladala naozaj veľké nádeje do našej spoločnej novej vlády. Osobitne v oblasti spravodlivosti. Cítila som veľkú podporu a záujem zo strany premiéra, jeho hnutia aj zvyšných koaličných partnerov pre reformy v oblasti justície, nakoniec veď sa nám podarili veľké veci. V krátkom čase po tom, ako sme nastúpili do vlády, sa nám podarilo presadiť obrovskú zmenu v ústave, preto aby sme naštartovali veľké zmeny pre justíciu. Boli to kľúčové zmeny aj pre boj s korupciou, pre zvyšovanie dôvery v právny štát, ktoré boli so súhlasom všetkých koaličných partnerov prenesené priamo do ústavy na základe toho, čo sme si povedali v programovom vyhlásení vlády. Zriadili sme Najvyšší správny súd, zaviedli sme jasné pravidlá pre previerky sudcov. Toto všetko sa nám podarilo vďaka podpore a spolupráci koalície.
Dramatická zmena však nastala osobitne v oblasti spravodlivosti po prvej vládnej kríze. V oblasti spravodlivosti situácia sa tak zmenila, že namiesto podpory, to už nebola podpora, ale to bola, to bolo torpédovanie justičných reforiem, bola som svedkom a bola som terčom osobných urážok, šírenia nechutných klamstiev, politického vydierania priamo zo strany koaličných partnerov a priamo od ministra osobitne financií vlády, ktorej som bola ja súčasťou.
Osobné urážky aj klamstvá som, samozrejme, vo veľkej miere ignorovala, pretože mi išlo o veľkú vec. Išlo mi o to, aby sme sa v spravodlivosti posunuli ďalej. Malosť a nezáujem o skutočnú reformu v justícii sa osobitne ukázala pri presadzovaní lokálnych záujmov poslancov, čoho osobitným príkladom je zachovanie malého súdu v Starej Ľubovni, ktorý teda nespĺňa nič z reformy. Veľká reforma justičná má aj finančné dopady. Je vlastne nemysliteľné v normálne fungujúcej vláde, že tak veľká reforma v justícii, ktorá zahŕňala aj vytvorenie úplne nových troch správnych súdov, že by nemala mať finančné krytie. Obsahom finančného krytia malo byť aj navýšenie odmeňovania justičných zamestnancov aspoň o 10 % ich platu, čo predpokladá iba úbohých 7 - 8 mil. eur. V porovnaní s ostatnými položkami, čo je schopná táto vláda naozaj vyhadzovať helikoptérou, si myslím, že to nie je žiadna osobitná položka, ak bola kľúčová pre to, aby sa dobre podarilo presadiť reformu.
Jediná cesta, aby reforma prešla cez ministra financií na vládu, bolo vzdať sa akéhokoľvek jasného finančného krytia. Reforma prešla vládou len s ústnym prísľubom, že na všetko potrebné minister financií krytie dá. Ako sa ukázalo neskôr, nebolo tomu tak. Rezort justície, či už si pýtal na reformu väzenstva, alebo súdov, ťahal vždy za krátky koniec, patril neobľúbenej ministerke, ktorá sa pridala k neobľúbenému koaličnému partnerovi - SaS. A tak aj pre spravodlivosť platilo rovnako ako pre zdolávanie krízy v zdravotníctve, energetike, školstve, že peniaze minister financií nedá, lebo pre nich nemá, nebude spolupracovať, lebo nechce, premiér to dopustí a ostatní koaliční partneri to tolerujú, a preto osobitne pokrytecký rodinný balíček nemôžeme prehliadať.
Toto sa naozaj nedalo prehliadať po tom, čo bol hrubo bagrom presadený z noci na ráno na vládu bez legislatívneho procesu akože rodinný balík, ktorý pomáha len vybraným rodinám za stovky miliónov eur, na ktoré Slovensko nemá. Vláda mala nie ignorovaním koaličného partnera, ale po konsenze dohodnúť adresnú pomoc pre najviac postihnutých chudobou. Vláda sa rozhodla hrubo porušiť všetko sväté pre právny štát a zdravé verejné financie práve v tomto pokrytecky nazvanom rodinnom balíčku, urobila to s podporou extrémistov v parlamente a vysmiala sa koaličnému partnerovi, ktorý s tým nesúhlasil. Toto ignorantstvo základných pravidiel pre riadny chod štátu nezastavilo ani veto prezidentky.
Čo sa stalo ďalej? Následne bolo koaličná kríza a vláda si vybrala menšinovú vládu. Koalícia si teda vybrala menšinu v parlamente. Počas druhej koaličnej krízy teda nedošlo k žiadnemu vytriezveniu z opojenia mocou súčasných koaličných partnerov. Súčasná koalícia mohla zamedziť rozpadu pôvodnej koalície, mohla mať pohodlnú väčšinu v parlamente pri normálnej, dobrej koaličnej spolupráci. O tu však už zjavne so stranou SaS a jej poslaneckým klubom nebol záujem.
Jednoznačne otvorene to ukázalo desatoro hnutia OĽANO, v ktorom bez hanby je bod, ktorý sa týka koaličného partnera SaS a jeho nespôsobilosti predkladať akékoľvek návrhy bez ich finančného krytia v ich vlastnej kapitole ministerstva. Bez ohľadu na to, čo je v programovom vyhlásení vlády, bez ohľadu na to, či sa jedná o krízu, prípadne i celosvetovú, či daná kapitola rozpočtu tomu dáva vôbec nejaký priestor.
Čo vyčítame premiérovi? Chybou premiéra je, že toto všetko dopustil. Premiér má silné právomoci, či už k predkladaniu návrhov na vládu, alebo odvolaniu ministrov. Tieto nevyužil a to je jeho chybou.
Ja žasnem teraz, že koalícia žasne. Ja dnes žasnem, vláda žasne aj celá koalícia, že môže byť odvolávaná. Menšinová vláda predsa tomu môže čeliť kedykoľvek. Sme v parlamentnej demokracii. Ja žasnem, že ste vybrali menšinovú vládu a obchodovanie s extrémistami a ostatnou opozíciou, ktorú nám vyčítate, že ako opozícia s ňou podávame návrh na vyslovenie nedôvery vláde.
Ako máme byť konštruktívnou opozíciou, keď nám vláda nedáva žiadny priestor na korekciu jej zlých nápadov? Keď z hlasovaní v parlamente je jasné, že s vecami, s ktorými hrubo nesúhlasíme, tak ich presadíte napriek nášmu nesúhlasu. Žasnem, že sa sťažujete, že je obdobie kríz, a preto máme s vami držať krok. Toto všetko ste vedeli, keď ste sa rozhodli pre menšinovú vládu. Vy ste vystavili Slovensko chaosu. Vy ste ho vystavili tomu, že už nemá v parlamente väčšinu. Vy ste ho vystavili v tejto menšinovej neistote v čase kríz.
Žasnem, že nám vyčítate potrebu predvídateľnosti ďalších krokov po páde vlády a súčasne diskutujete o predčasnej vláde pre september 2023. Ak dobre rozumiem, tak predpokladáte, že vláda v demisii má legitimitu vládnuť skoro rok. Teda vláda bez dôvery v parlamente. Prinajmenšom takú podobnú legitimitu bude mať potom aj prípadná vláda, ktorá môže byť nová a ktorá prípadne nedostane dôveru, pretože aj to sa jej môže stať.
Žasnem, že strašíte krízami a zlou situáciou s kompetenciami ministrov v demisii. Túto možnú cestu ste si vybrali sami, keď ste sa rozhodli byť menšinová vláda. Zjavne ste sa na to cítili, keď ste sa tak rozhodli. Alebo máte novú koalíciu, ktorú nechcete svetu ukázať, tak je to potom načase urobiť.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde a rozpočet. Nuž nie je priama súvislosti medzi týmito dvoma udalosťami, ak sa tu nejedná o politické obchody pre podporu rozpočtu. A o tom by sme mali potom vedieť. Ak nastane pád vlády, ktorý je práveže najviac predvídateľný, ak ide o menšinovú vládu, tak sa naozaj nedivte, keď k tomu dôjde. Po páde vlády príde zaiste čas vytriezvenia, že stalo to, čo sa dalo čakať, ak pôjde vláda cestou menšinovej podpory v parlamente. A to je predpoklad normálne fungujúcej demokracie.
Som presvedčená, že práveže je dobrý čas na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Kedy je lepší čas, ak nie po vyvrcholení zdravotníckej krízy, ktorú považujeme za nezvládnutú, po predložení rozpočtu na schválenie, ktorý považujeme za nezodpovedný, a po prednesení správe... správy prezidentky o stave republiky s jasným výrokom, že takto to ďalej nejde. Zaznieva argument, že žiadny čas na nedôveru tejto vláde nie je dobrý pre jej boj proti korupcii a potrebu očisty spoločnosti.
Po prvé. Naozaj chybne sa upíname na niekoľkomesačné obdobie do konca funkčného tohto obdobia, že toto má stačiť na očistu spoločnosti od korupcie. Nuž ak ide o vyšetrovanie veľkých korupčných káuz, osobitne tých, čo sú z obdobia bývalých vlád, tak demokratické sily musia vyhrať najbližšie voľby, aby sme tejto očiste dali reálnu šancu. Neslušný a nezodpovedný spôsob vládnutia súčasnej vlády naháňa opačných voličov k volebným urnám.
A dovolím si na záver zopár poznámok k protikorupčnému étosu tejto vlády, alebo, inak povedané, kde sa vytratil. Dovolím si konštatovať, že boj za spravodlivé Slovensko, boj proti korupcii sa stal v rukách tejto koalície prázdnou frázou. Nehovorím o každom poslancovi. Hovorím o súčasnej koalícii ako celku, lebo ako celok vyznieva navonok.
Napríklad pri odklade súdnej reformy sme zažili snahu súčasného ministra spravodlivosti prepašovať do textu odkladu aj zmeny, ktoré išli proti podstate pôvodnej reformy. Čiastočne sa im podarilo zabrániť, napríklad ostali síce pre nové správne súdy ako podmienka previerky pre sudcov, ale súčasne si koalícia presadila aj cestu, ako sudca príde na takýto súd aj bez nich. A to už nehovorím o personálnom rozhodnutí súčasného ministra spravodlivosti o šéfovi nového súdu v Bratislave, toho Správneho súdu v Bratislave, kedy spochybnil víťaza, ktorého vybral, ktorý bol vybraný v transparentnom výberovým konaní predsedom Súdnej rady, predsedom a podpredsedom Najvyššieho správneho súdu. No kvôli tomuto sa asi odkladala súdna reforma.
Súčasná koalícia nevie, nechce zúžiť § 363 Trestného poriadku. Kde sa stratil protikorupčný étos OĽANO? Kde sú tí poslanci, ktorí dostali mandát pre vyrovnanie sa s minulosťou? Ak by poslanci OĽANO, ktorí prišli na kandidátke OĽANO, zahlasovali za navrhnuté zmeny na prokuratúre a zmeny § 363, generálny prokurátor by už jednoznačne nemal priestor vstupovať do obvinení, osobitne tých, ktoré súvisia s rozhodnutím súdu a sú pred podaním obžaloby v korupčných kauzách. Som prekvapená, aký priestor koalícia necháva na úvahy o možnej priechodnosti návrhu opozičných poslancov na radikálnu zmenu trestných kódexov, ktoré jednak v takomto rozsahu vôbec nepatria do iného ako legislatívneho procesu pred ministerstvom spravodlivosti s ohľadom na ich rozsah a podstatu samotných trestných kódexov. Ale čo je kľúčové? Ak prejdú, tak uľahčia korupcii život na Slovensku.
Táto vláda je protikorupčná len do takej miery, do akej jej to dovolí Boris Kollár. A to je teda veľmi málo. A, bohužiaľ, tiež, do akej miery jej to dovolia nezaradení poslanci z klubu OĽANO alebo už zaradení v klube SME RODINA.
Zopár ešte ďalších príkladov. Bol zarezaný návrh na zverejňovanie investorov, ktorí majú stavať štátom dotované nájomné byty. Mali byť v protischránkovom registri, nuž nebudú. To je boj s korupciou! Nevydanie Roberta Fica súdu na väzobné stíhanie, to je zase tá rovnosť pred zákonom. Otvorenie mimoriadnej schôdze na podnet SMER-u, ktorej jediným cieľom bolo útočiť na políciu, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a snažiť sa ovplyvňovať svedkov, to je tiež asi boj s korupciou. Schválenie správy generálneho prokurátora, pritom práve jej odmietnutie mohlo byť jasným odkazom pre generálneho prokurátora, že dochádza k hrubým chybám vo výkone jeho funkcie, tiež určite nie je spôsob, ako sa bojuje s korupciou. A potom už vyjadrenia predsedu parlamentu o vzniku novej, čurillovskej mafie dotvárajú zúfalý obraz, kam to táto koalícia v boji s korupciou dopracovala.
Namiesto boja s korupciou sme svedkami prerodu protikorupčnej koalície na koalíciu populistickú, opierajúcu sa nezriedka o hlasy extrémistov. Potvrdzujú to viaceré parlamentné hlasovania. Rokovaním s extrémistami až na úrovni ministrov, prepisovaním zákonov na základe ich pripomienok sa vláda vydala naozaj na nebezpečnú cestu, na ktorej pomáha ľuďom, ktorí zdieľajú extrémistické názory, ich akceptácii v demokratickej spoločnosti, legitimizuje ich. A zo spolupráce s nimi robí prijateľnú a bežnú vec. Toto je vážna hrozba pre štát, toto je vážna hrozba pre demokraciu.
A demokracia je o tom, že rešpektujeme menšiny. Je zúfalé pre stav demokracie na Slovensku, že vládu nepomkol k potrebnej rýchlej reakcii ani teroristický útok a zákerná vražda. Vláda nebola schopná čo i len v minimálnej miere uľahčiť život ľudí, LGBTI+ ľudí, čo len dokresľuje agóniu a neschopnosť, v ktorej sa vláda zmieta. Vláda nebola schopná spoločne zaujať ani jednoznačný postoj k odsúdeniu verbálnych útokov voči ľuďom patriacim k tejto menšine. Niektorí jej predstavitelia dokonca prispeli k zvyšovaniu napätia v spoločnosti. Jedinou praktickou reakciou vlády, resp. poslancov bolo, že tu bol ďalší návrh na obmedzenie reprodukčných práv žien.
Na záver si znovu dovoľujem zhrnúť. Naozaj upínanie sa na jedno funkčné obdobie je veľkou chybou. Nestačí nám niekoľkomesačné obdobie ani rok. Potrebujeme mať takú vládu, ktorá dá šancu ľuďom uveriť, že v ďalších voľbách boj za očistu od demokracie... očistu od korupcie naozaj dáva zmysel a že sa to dá robiť slušne a že sa to dá robiť zodpovedne, preto podávame tento návrh.
Chceme vládu pokoja pre Slovensko. Chceme vládu, ktorá zodpovedne a slušne vládne. Túto vládu za takú nepovažujeme, a preto podávame návrh na vyslovenie jej nedôvery. (Potlesk.)