Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní tohto návrhu ústavného zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila, prirodzene, ako gestorský, určila mu lehoty na prerokovanie.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, k nemu nedali žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor tento návrh prerokoval, avšak neprijal uznesenie, pretože nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Výbor o návrhu správy ako gestorský výbor vrátane stanoviska nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajkyňu, preto predkladám túto informáciu, budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za objasnenie. Ja si myslím, že je dôležité, aby tu jasne zaznelo, že jedná sa konečne o právo, ktoré budeme mať zakotvené v zákone a budeme vedieť k nemu povedať nejaký konkrétny postup. To znamená, že napríklad ja som to tak hovorila na výbore, keď sme sa o tom rozprávali. Prístup k informáciám sme mali dlhodobo v ústave, kým prišiel zákon, ktorý povedal, ako to vlastne naozaj bude fungovať a začalo sa naozaj toto právo uplatňovať. To znamená, že tu tá základná otázka stojí: chceme, aby sa toto právo uplatňovalo? Lebo ak áno, tak potrebujeme túto právnu úpravu. A ja teda tiež ako matka, bohužiaľ, tiež som mala tú skúsenosť, že som riešila prítomnosť dieťaťa, a musím povedať, že mala som skúsenosť aj z Rakúska, a teda tam to vôbec nebol žiaden problém a je úplne v poriadku mať stoličku alebo prípadne si priplatiť. Každý sa rozhodne ako rodič, ako to zvládne, ale určite je nevyhnutné pre dieťa, aby bolo psychicky v poriadku, v pohode pri tých najťažších zákrokoch. Takže tam, ak chceme, aby ten výsledok bol dobrý, tak toto je presne cesta.
A to sa žiadny rodič nehrabe, aby asistoval pri operácií. To nikto nechce a zákon jasne k tomu vytvára priestor, aby keby ho to napadlo, tak bol jasný postup, že tam jednoducho nebude. Takže myslím si, že akékoľvek obavy z toho, že sa to nedá realizovať, sú zbytočné a tá základná otázka, že či chceme, aby dieťa to dobre zvládlo a bolo, nedá sa povedať šťastné pri výkone zdravotnej starostlivosti, ale je to obrovská pomoc pre lekárov, ak takýto priestor tu jasne dáme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a takisto aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol vo svojom rozhodnutí, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ja by som k tomu uviedla aj, že považujem za dôležité, že navrhovatelia otvárajú takúto vážnu tému... (Reakcia z pléna a komunikácia rečníčky s navrhovateľom.) Považujem za dôležité, že navrhovatelia otvárajú takúto vážnu tému práve poslaneckým návrhom, a to je súkromná žaloba. Samozrejme, je to zásadná zmena, ktorá by bola vnesená do Trestného poriadku, ale kde inde vlastne otvoriť takúto vážnu tému ako nakoniec v parlamente a umožniť samotným poslancom, aby si k tomu vymenili medzi sebou aj právne názory a vôbec názory, ktoré majú na to, či skutočne len orgány činné v trestnom konaní sú tie, ktoré budú rozhodovať, či sa vo veci bude vyšetrovať, či sa vo veci prednesie obžaloba na súd alebo či nedať predsa len priestor aj mimo orgánov činných v trestnom konaní súkromným osobám, aby vec predniesli na súde.
Domnievam sa osobne, že osobitne v prípadoch, napríklad ako je domáce násilie, je dobré, aby sme takýto priestor mali, takže vítam, že takáto téma sa tu otvára.
Odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

No, dovolíme si v rámci toho krátkeho času to zhrnúť. To, čo navrhujeme je, samozrejme, výsledok kompromisu, pre ktorý očakávame, že bude možnosť získať 90 hlasov a vytvoriť možnosť v ústave pre skrátenie funkčného obdobia. To, že sa to nepáči všetkým, no, treba k tomu 90 hlasov. Hľadali sme cestu úprimne, ako ten priestor vytvoriť.
Keď hovoríte o referende ľudí. Na referendum išli ľudia, aby sa vyjadrili práve k možnosti predčasných volieb. A to presne vytvárame. Je otázne, keby ste sa pýtali každého človeka, ktorý prišiel k referendovej urne, či naozaj jednoznačne bol za to, že to musí byť referendom. Ja si myslím a domnievam sa, že to, čo chceli ľudia vyjadriť, je, aby tá možnosť predčasných volieb bola, vyjadrili nespokojnosť s vládnutím, na tom máme určite zhodu. A či jednoznačne všetci chceli, aby referendom sa skracovalo funkčné obdobie, aj tá veta v tom bola mätúca, tak ako bola postavená. To si dovolím toto spochybniť, že či toto je jednoznačne ten odkaz. A dávam bokom, samozrejme, to, že či referendum je, alebo nie je platné.
Takže ja sa, naopak, domnievam, že my reagujeme práve na ten dotaz ľudí aj v referende, pretože umožňujeme v súlade s ústavou a rozhodnutím Ústavného súdu, aby sa skrátilo funkčné obdobie. Zvolili sme k tomu cestu, ktorá sa tu robila predtým, takže sme dali do úvahy tú prax. Ak sa skrátilo funkčné obdobie, tak ústavným zákonom. Robíme to uznesením. To znamená, v niečom zjednodušujeme proces, nechávame 90 hlasov, takže zobrali sme všetko to, čo bolo. A si myslím, že naozaj k tomuto tu naprieč zhoda mala byť. Že si niekto myslí, že by tam malo byť aj ľudové hlasovanie, to je, samozrejme, legitímny názor.
Treba povedať, že zo 47 krajín Európy len dve, Lichtenštajnsko a Lotyšsko, majú takúto možnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Dovolím si uviesť pozmeňujúci doplňujúci návrh, a to poslancov Národnej rady mňa osobne - Márii Kolíkovej, Miloša Svrčeka, Michala Šipoša a Juraja Šeligu.
Najprv si dovolím uviesť odôvodnenie k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a potom, samozrejme, predtým, ako budem čítať konkrétny text, tak to na úvod uvediem.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladáme preto, lebo máme za to, že upraviť v ústave skrátenie volebného obdobia sa dá urobiť prijateľnejšie, elegantnejšie tak, ako bol navrhovaný spôsob v návrhu, ku ktorému dávame tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V pozmeňujúcom návrhu sa navrhuje ústavne upraviť skoršie skončenie volebného obdobia do Národnej rady Slovenskej republiky, my navrhujeme, aby toto skrátenie nešlo ani cez ústavný zákon, ani cez referendum, ale cez uznesenie Národnej rady, ku ktorému schválenie bude potrebné, bude potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, tým pádom sa vraciame fakticky k tej praxi, ktorú sme tu mali, a to je prijímanie ústavných zákonov, ktorým sa skracovalo funkčné obdobie, na rozdiel od toho, že by sme prijímali ústavný zákon, mali by sme, museli by sme k tomu skracovať, samozrejme, celý legislatívny proces, tak považujeme za naozaj elegantnejšie riešenie rovno ukotviť v ústave, že je tu možnosť pre prijatie uznesenia Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, poprosím technikov, aby prerušili na chvíľu časomieru. Ak sa dá. (Krátka pauza.)
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Takže tak ako som už uviedla, máme za to, že ten spôsob, ktorý ponúkame, je spôsob, ktorý je naozaj vhodnejší ako predkladaný návrh pre skrátenie ústavným zákonom alebo referendom. Poistka, aby sa takéto uznesenie politicky nezneužívalo, v danom návrhu je, že podanie takéhoto návrhu bude môcť podať len skupina poslancov, ktorá je najmenej jedna pätina poslancov Národnej rady, teda najmenej 30 poslancov Národnej rady bude môcť podávať takýto návrh. V samotnom uznesení sa bude určovať presný termín vykonania volieb, tým sa rovnako vraciame k tej praxi, ktorá bola v samotnom ústavnom zákone v minulosti, ktorým sa skracovalo funkčné obdobie, to znamená, vždy tu bolo, samozrejme, výrok, ktorý smeroval k tomu, že sa skracuje takéto funkčné obdobie, ale rovnako tu bol stanovený aj presný termín pre konanie volieb. Rovnako tomu je aj v tomto návrhu pre prijatie takéhoto uznesenia.
Súčasťou toho obsahu ustanovenia, ktoré upravuje prijímanie uznesenia Národnej rady pre skrátenie volebného obdobia je aj to, aby samotný výrok v uznesení obsahoval aj obdobie, v ktorom bude predseda Národnej rady vyhlasovať voľby do Národnej rady osobitne, pretože keď sa skracuje funkčné obdobie, môžu byť rôzne situácie, tak chceme presne upraviť v samotnom uznesení, kedy možno predpokladať, že k takémuto vyhláseniu volieb zo strany predsedu Národnej rady dôjde. To znamená, dôležitý je údaj, samozrejme, samotného termínu konania volieb, ale súčasne je dôležité, samozrejme, aj vedieť, kedy dôjde k vyhláseniu potom volieb zo strany predsedu Národnej rady, na čo sú naviazané ďalšie podmienky a okolnosti, ktoré súvisia, samozrejme, s volebnou kampaňou a s ostatnými otázkami, ktoré sa týkajú už prípravy na samotné voľby.
Ďalej to, čo je dôležité uviesť v rámci odôvodnenia k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, je to, že okrem toho, že tento návrh upravuje spôsob, akým sa bude skracovať funkčné obdobie, obsahuje aj novú tému, a to je téma volebného systému. Máme za to, že je dobré, aby sme priamo do ústavy zakotvili aj princípy pre volebný systém, ktorý máme, to znamená, že preklápame do ústavy zákonnú úpravu a jej princíp pomerného zastúpenia a takisto jeden volebný obvod.
Treba povedať, že všetky doterajšie voľby do Národnej rady sa konali podľa systému pomerného zastúpenia, systém pomerného zastúpenia sa uplatňoval vo všetkých parlamentných voľbách na území Slovenskej republiky v jej novodobej demokratickej histórii. Máme za to, že ak dôjde k spoločenskej dohode, že treba zmeniť volebný systém, je k tomu potrebná dohoda širšia a tá by mala predpokladať aj určitú kvalifikovanú väčšinu, preto priamo upravujeme takýto princíp do ústavy. Je tomu podobne aj v iných krajinách, napríklad tiež v Českej republike.
Osobitne, keďže máme založený systém jednokomorový, je namieste, aby sme povedali, na základe akého princípu sa robí kľúč pre výsledok, kto je reprezentantom ľudí v parlamente. To znamená, že rozprávame sa o tom, že nemeníme nijakým spôsobom, samozrejme, vôľu ľudu, vôľa ľudu je vždy vyjadrená vo voľbách, ale to, kto reprezentuje ľudí v parlamente, tak od toho závisí potom aj kľúč, na základe ktorého sa tá vôľa ľudu prejaví v počte kresiel akých politických reprezentantov.
Takže máme za to, že je dobré, aby ak sa zmení volebný systém, ktorý tu vlastne od nepamäti máme, aby k tomu bola kvalifikovaná väčšina. Nie je to ani zabetónovanie, je to len požiadavka, aby k takejto zmene došlo po riadnej diskusii a pri zhode širšej politickej reprezentácie. Rovnako ako sme presvedčení, že je dobré zakotviť princíp pomerného zastúpenia, rovnako je to tomu aj pri princípe jedného volebného obvodu; neznamená to, že by potenciálne nebolo rozumné uvažovať aj o viacerých volebných obvodoch, ale ako som povedala, je namieste mať k tomu riadnu debatu a mať k tomu širšiu dohodu politických síl.
To sú kľúčové veci, ktoré sú v tomto pozmeňujúcom návrhu. Myslím si, že odôvodnenie, ktoré som uviedla, je, je vyčerpávajúce. Podstatným, samozrejme, ešte je, že pre skrátenie funkčného obdobia v prechodných ustanoveniach upravujeme aj to, aby táto právna úprava mohla platiť aj pre toto volebné obdobie, ktoré máme, to znamená, mohli sme si to uplatniť aj pre skrátenie súčasného funkčného obdobia, to znamená pre prebiehajúce ôsme volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolená v roku 2020. Súčasťou tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je aj zmena účinnosti navrhovaného ústavného zákona, a to preto, pretože trvá legislatívny proces a treba zasiahnuť aj do tohto bodu.
Takže ja si teraz dovolím prečítať presné znenie pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu, takže poprosím o pozastavenie času.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Miloša Svrčeka, Michala Šipoša, Juraja Šeligu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a doplní... dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1163).
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopÍňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I body 1 až 4 znejú:
1. Čl. 73 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno skrátiť na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky môže predložiť najmenej pätina poslancov. Uznesenie o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Skrátené volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky uplynie dňom konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.“
2. V čl. 74 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa zásad pomerného zastúpenia“.
3. V čl. 74 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky jeden volebný obvod.“
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
4. V čl. 84 ods. 4 sa za slová „obžaloby na prezidenta,“ vkladajú slová „na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky,“.
2. Čl. I sa dopĺňa bodmi 5 a 6, ktoré znejú:
„5. Čl. 86 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) uznášať sa o návrhu na skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“
6. Za čl. 154g sa vkladá čl. 154h, ktorý znie:
„Čl. 154h
Ustanovenia čl. 73 ods. 3, čl. 84 ods. 4 a čl. 86 písm. n) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia tohto ústavného zákona sa vzťahujú aj na volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky začaté v roku 2020.“
3. V čl. II sa slová „1. januára 2023“ nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia“.
To je koniec textu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Najprv, pán poslanec Nemec, odpoveď na vašu otázku. Nie, nelobovala som za Maroša Žilinku ako generálneho prokurátora. Toto klamstvo, ktoré sa šíri, neviem, kto si ho vymyslel, niekto má na ňom zjavne záujem.
Ak som niečo niekedy povedala, to, čo som povedala aj verejne, aj potom čo sa stal generálnym prokurátorom, že Maroš Žilinka má silný príbeh, ale v momente po vypočutí kandidátov jednoznačne sme preferovali Jána Hrivnáka. Mali sme k tomu aj tlačovú konferenciu strany ZA ĽUDÍ. Potom keď sa rozhodol odstúpiť, tak jednohlasne sme hlasovali vtedy predsa za prokurátora Špeciálnej prokuratúry pána Honzu. To je všetko, čo môžem k tomu povedať, a je zbytočné šíriť takéto nezmysly, ktoré šíri, viem, že často predstavitelia vášho klubu.
A ešte dodatočne aj k tomu § 363. Neviem, že či mi dovolí pán predsedajúci na pána Pročka reagovať. Nuž, to, čo sa dá rýchlo riešiť, je poslaneckým návrhom a práve aj tie návrhy, ktoré vznikli na ministerstve spravodlivosti, boli predkladané poslancami z klubu SaS, neprešli. Už sme sa tu tomu viackrát venovali práve preto, že osobitne vaši poslanci či zaradení, nezaradení, nezahlasovali za taký návrh a ja to, čo môžem urobiť ako ministerka, som dala do legislatívneho procesu tiež návrh na zmenu 363 a to je súčasťou veľkej novely Trestného poriadku. Len tak by mohol prísť návrh na vládu. Súčasne platí, že keď som chcela skôr dať do legislatívneho procesu takýto návrh, premiér s tým nesúhlasil. Môžete sa ho na to opýtať.
Takže toľko k tomu.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Benčík, za tvoj príspevok. Sú rozhodnutia, ktoré sa nerobia ľahko, jednoznačne tak, ako vyplýva aj z tvojho príspevku. V tomto je jednoznačná zhoda v klube poslancov SaS. A ja iba ešte zopár komentárov možno, ešte k tomu tvojmu príspevku.
No presne o tom to je, že je to návrh na vyslovenie nedôvery voči celej vláde, voči vláde ako celku. Ten, ktorý je tu kľúčovo zodpovedný za kľúčové rozhodnutia vo vláde, je, samozrejme, premiér. A to, že sme mali osobitný problém s jedným z členov vlády, to, si myslím, že je zrejmé, netreba sa už o tom ďalej baviť.
Po rekonštrukcii vlády po odchode SaS sú tu ďalší, ktorí sú, samozrejme, problematickí, a myslím, že je to zrejmé aj z našich vyjadrení. Jednoducho tak ako vidíme, že nestačí nekradnúť, je dôležité robiť všetko pre to, aby sme mali slušnú, zodpovednú vládu. Neukazuje sa to ani pri predloženom rozpočte. A čo môžme urobiť iné, ako to, žiadať, aby ukázala vláda, s kým vládne. A ak nemá väčšinu, tak padla, to je normálny spôsob fungovania parlamentnej demokracie.
Jednoducho chaos, ktorý je sprevádzaný momentálne vládou a parlamentom, si vyžadoval takýto krok od nás práve pre záchranu demokracie, takto to je.

Žiadne hlasovanie nebolo ohľadom toho, či budeme, alebo nebudeme podávať návrh na vyslovenie nedôvery vláde, bola o tom diskusia, zhoda členov poslaneckého klubu SaS, kde sú ľudia, ktorí sú aj členmi SaS, a takí, ktorí sú členmi SaS, teda ktorí nie sú členmi SaS, takže tieto bludy, ktoré tu šírite sú naozaj nepravdivé.
Je úplná jednota ohľadom podania tohto návrhu, a to preto, pretože máme zhodu v tom, že demokratické hodnoty, ktorým sme verili, že by tá vláda mala garantovať, tak už tu nie sú a nie je tu ani protikorupčný étos, ktorý sa ukazuje v hlasovaniach, napr. protischránkový zákon aby platil aj pre nájomné byty, keď chceme dať odkaz generálnemu prokurátorovi, že koná nesprávne, tak poslanci súčasní OĽANO aj poslanec Drdul napríklad nevedia odmietnuť správu... správu generálneho prokurátora, ale zahlasujú za ňu aj s ďalšími poslancami.
Proste jednoznačne poslanci OĽANO buď v tom nemajú jasno, alebo si hlasujú, naozaj ako chcú, no tak potom si hlasujte, ako chcete, ale nehovorte, že toto je protikorupčné hnutie, ktoré zásadne bojuje proti korupcii a hlasuje v parlamente tak, aby korupcii zabránilo, lebo vtedy, keď mohlo, tak sa to vlastne ukazuje v tých kľúčových hlasovaniach, že to nevie urobiť. A nevedelo to urobiť ani pri zákone, ktorý súvisel s transparentnosťou prokuratúry a tiež s riešením § 363, a chýbali tam práve hlasy poslancov, ktorí prišli na kandidátke OĽANO, proste tak to je.
Takže v kľúčových hlasovaniach nie je dosť poslancov OĽANO, aby tí, čo prišli z OĽANO, naozaj dotiahli boj proti korupcii.

Ďakujem pekne pánu poslancovi aj Šudíkovi, aj poslancovi Grendelovi. Ja som si dávala veľký pozor a dala som dosť vážny akcent aj vo svojom vyjadrení na to, že jedna vec je niektorí poslanci OĽANO a druhá vec je koalícia ako celok a poslanecký klub OĽANO, ktorý prišiel do parlamentu. A v tomto je rozdiel.
Jednoducho poslanci, ktorí prišli na kandidátke OĽANO, časť z nich sa zriekla sľubov a jednoducho nezahlasuje za protikorupčné veci, ale tých ste doniesli vy do parlamentu, a preto vláda v týchto kľúčových veciach stratila protikorupčný étos. Preto neprešiel ani § 363, preto Fico nebol vydaný na väzobné stíhanie. Preto neprešlo ani, ani navrhované znenie úpravy pre register partnerov verejného sektora pri nájomných bytoch. Práve pre toto. Títo poslanci tam chýbali, a to sú vaši poslanci. Vaši poslanci nezaradení, vaši poslanci prípadne v SME RODINA, tak to je.
A či som ja doniesla, niečo nedoniesla na vládu. Viete, ono je to tak, áno, bolo uplatnené veto, ale keby OĽANO povedalo, tak ako sme my argumentovali, na toto nemôže byť uplatnené veto, lebo je to v programovom vyhlásení vlády, a pridali by sa k nám, tak sme mali šancu to presadiť na koaličnej rade. Ale tak to nebolo. Proste to veto bolo akceptované, takže ja som, ako čo sme my mohli robiť? Bol tu poslanecký návrh jeden, druhý, pán poslanec Baránik dokonca inicioval konanie na Ústavnom súde, a keď tu ten návrh potom bol, aj tak vaši poslanci, ktorí prišli na kandidátke OĽANO, nezahlasovali. A preto to neprešlo. Takže taký je stav.
A, pán poslanec Šudík, viete, ľudia odchádzajú teraz. Sú nešťastní z toho, ako sa tu vládne. Určite tu nie je hrozba, že keby sa iba skrátilo funkčné obdobie, pričom o tom vôbec nie je toto rokovanie o nedôvere, to niekoľkomesačné obdobie, prípadne ak by sa skrátilo, na tom nestojí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak som si nedovolila tu nebyť, som tu bola stále. (Reakcia z pléna.) Aha, ja si to sama sebe hovorím teraz, hej, ako bývalí, jasné. (Reakcia z pléna.) Prosím?
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Je to také trošku naozaj zvláštne, aby prebiehala rozprava k odvolávaniu vlády a nikto tu nebol za členov vlády. Ja teda keď som bola odvolávaná a mala som túto česť, tak som si to nedovolila asi ani na pár minút. Aj to je, by som povedala na úvod, to gesto, ktoré táto vláda ukazuje k slušnému a zodpovednému vládnutiu, a sa mi až zdá, že to je vlastne začiatok, podľa mňa kľúčový, ktoré chcem povedať aj v rámci môjho príspevku.
Je veľa vecí, ktoré si ešte v spoločnom vládnutí koalície od marca 2020 do septembra 2022 môžeme vyčítať a za ktoré si môžeme gratulovať. A potom veľa sa udialo aj od septembra tohto roku dodnes. Vo svojom slove sa sústredím najmä na oblasť spravodlivosti a boja proti korupcii, preto osobitne už nebudem spomínať situácie zvládania či nezvládania vĺn pandémie a dôsledky z toho plynúce pre koalíciu. Určite sa budem venovať kľúčovým udalostiam, ktoré nám spôsobili, kde dnes sme a prečo podávame návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera.
Začiatok nášho spoločného vládnutia začal na jar 2020. Ja osobne som vkladala naozaj veľké nádeje do našej spoločnej novej vlády. Osobitne v oblasti spravodlivosti. Cítila som veľkú podporu a záujem zo strany premiéra, jeho hnutia aj zvyšných koaličných partnerov pre reformy v oblasti justície, nakoniec veď sa nám podarili veľké veci. V krátkom čase po tom, ako sme nastúpili do vlády, sa nám podarilo presadiť obrovskú zmenu v ústave, preto aby sme naštartovali veľké zmeny pre justíciu. Boli to kľúčové zmeny aj pre boj s korupciou, pre zvyšovanie dôvery v právny štát, ktoré boli so súhlasom všetkých koaličných partnerov prenesené priamo do ústavy na základe toho, čo sme si povedali v programovom vyhlásení vlády. Zriadili sme Najvyšší správny súd, zaviedli sme jasné pravidlá pre previerky sudcov. Toto všetko sa nám podarilo vďaka podpore a spolupráci koalície.
Dramatická zmena však nastala osobitne v oblasti spravodlivosti po prvej vládnej kríze. V oblasti spravodlivosti situácia sa tak zmenila, že namiesto podpory, to už nebola podpora, ale to bola, to bolo torpédovanie justičných reforiem, bola som svedkom a bola som terčom osobných urážok, šírenia nechutných klamstiev, politického vydierania priamo zo strany koaličných partnerov a priamo od ministra osobitne financií vlády, ktorej som bola ja súčasťou.
Osobné urážky aj klamstvá som, samozrejme, vo veľkej miere ignorovala, pretože mi išlo o veľkú vec. Išlo mi o to, aby sme sa v spravodlivosti posunuli ďalej. Malosť a nezáujem o skutočnú reformu v justícii sa osobitne ukázala pri presadzovaní lokálnych záujmov poslancov, čoho osobitným príkladom je zachovanie malého súdu v Starej Ľubovni, ktorý teda nespĺňa nič z reformy. Veľká reforma justičná má aj finančné dopady. Je vlastne nemysliteľné v normálne fungujúcej vláde, že tak veľká reforma v justícii, ktorá zahŕňala aj vytvorenie úplne nových troch správnych súdov, že by nemala mať finančné krytie. Obsahom finančného krytia malo byť aj navýšenie odmeňovania justičných zamestnancov aspoň o 10 % ich platu, čo predpokladá iba úbohých 7 - 8 mil. eur. V porovnaní s ostatnými položkami, čo je schopná táto vláda naozaj vyhadzovať helikoptérou, si myslím, že to nie je žiadna osobitná položka, ak bola kľúčová pre to, aby sa dobre podarilo presadiť reformu.
Jediná cesta, aby reforma prešla cez ministra financií na vládu, bolo vzdať sa akéhokoľvek jasného finančného krytia. Reforma prešla vládou len s ústnym prísľubom, že na všetko potrebné minister financií krytie dá. Ako sa ukázalo neskôr, nebolo tomu tak. Rezort justície, či už si pýtal na reformu väzenstva, alebo súdov, ťahal vždy za krátky koniec, patril neobľúbenej ministerke, ktorá sa pridala k neobľúbenému koaličnému partnerovi - SaS. A tak aj pre spravodlivosť platilo rovnako ako pre zdolávanie krízy v zdravotníctve, energetike, školstve, že peniaze minister financií nedá, lebo pre nich nemá, nebude spolupracovať, lebo nechce, premiér to dopustí a ostatní koaliční partneri to tolerujú, a preto osobitne pokrytecký rodinný balíček nemôžeme prehliadať.
Toto sa naozaj nedalo prehliadať po tom, čo bol hrubo bagrom presadený z noci na ráno na vládu bez legislatívneho procesu akože rodinný balík, ktorý pomáha len vybraným rodinám za stovky miliónov eur, na ktoré Slovensko nemá. Vláda mala nie ignorovaním koaličného partnera, ale po konsenze dohodnúť adresnú pomoc pre najviac postihnutých chudobou. Vláda sa rozhodla hrubo porušiť všetko sväté pre právny štát a zdravé verejné financie práve v tomto pokrytecky nazvanom rodinnom balíčku, urobila to s podporou extrémistov v parlamente a vysmiala sa koaličnému partnerovi, ktorý s tým nesúhlasil. Toto ignorantstvo základných pravidiel pre riadny chod štátu nezastavilo ani veto prezidentky.
Čo sa stalo ďalej? Následne bolo koaličná kríza a vláda si vybrala menšinovú vládu. Koalícia si teda vybrala menšinu v parlamente. Počas druhej koaličnej krízy teda nedošlo k žiadnemu vytriezveniu z opojenia mocou súčasných koaličných partnerov. Súčasná koalícia mohla zamedziť rozpadu pôvodnej koalície, mohla mať pohodlnú väčšinu v parlamente pri normálnej, dobrej koaličnej spolupráci. O tu však už zjavne so stranou SaS a jej poslaneckým klubom nebol záujem.
Jednoznačne otvorene to ukázalo desatoro hnutia OĽANO, v ktorom bez hanby je bod, ktorý sa týka koaličného partnera SaS a jeho nespôsobilosti predkladať akékoľvek návrhy bez ich finančného krytia v ich vlastnej kapitole ministerstva. Bez ohľadu na to, čo je v programovom vyhlásení vlády, bez ohľadu na to, či sa jedná o krízu, prípadne i celosvetovú, či daná kapitola rozpočtu tomu dáva vôbec nejaký priestor.
Čo vyčítame premiérovi? Chybou premiéra je, že toto všetko dopustil. Premiér má silné právomoci, či už k predkladaniu návrhov na vládu, alebo odvolaniu ministrov. Tieto nevyužil a to je jeho chybou.
Ja žasnem teraz, že koalícia žasne. Ja dnes žasnem, vláda žasne aj celá koalícia, že môže byť odvolávaná. Menšinová vláda predsa tomu môže čeliť kedykoľvek. Sme v parlamentnej demokracii. Ja žasnem, že ste vybrali menšinovú vládu a obchodovanie s extrémistami a ostatnou opozíciou, ktorú nám vyčítate, že ako opozícia s ňou podávame návrh na vyslovenie nedôvery vláde.
Ako máme byť konštruktívnou opozíciou, keď nám vláda nedáva žiadny priestor na korekciu jej zlých nápadov? Keď z hlasovaní v parlamente je jasné, že s vecami, s ktorými hrubo nesúhlasíme, tak ich presadíte napriek nášmu nesúhlasu. Žasnem, že sa sťažujete, že je obdobie kríz, a preto máme s vami držať krok. Toto všetko ste vedeli, keď ste sa rozhodli pre menšinovú vládu. Vy ste vystavili Slovensko chaosu. Vy ste ho vystavili tomu, že už nemá v parlamente väčšinu. Vy ste ho vystavili v tejto menšinovej neistote v čase kríz.
Žasnem, že nám vyčítate potrebu predvídateľnosti ďalších krokov po páde vlády a súčasne diskutujete o predčasnej vláde pre september 2023. Ak dobre rozumiem, tak predpokladáte, že vláda v demisii má legitimitu vládnuť skoro rok. Teda vláda bez dôvery v parlamente. Prinajmenšom takú podobnú legitimitu bude mať potom aj prípadná vláda, ktorá môže byť nová a ktorá prípadne nedostane dôveru, pretože aj to sa jej môže stať.
Žasnem, že strašíte krízami a zlou situáciou s kompetenciami ministrov v demisii. Túto možnú cestu ste si vybrali sami, keď ste sa rozhodli byť menšinová vláda. Zjavne ste sa na to cítili, keď ste sa tak rozhodli. Alebo máte novú koalíciu, ktorú nechcete svetu ukázať, tak je to potom načase urobiť.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde a rozpočet. Nuž nie je priama súvislosti medzi týmito dvoma udalosťami, ak sa tu nejedná o politické obchody pre podporu rozpočtu. A o tom by sme mali potom vedieť. Ak nastane pád vlády, ktorý je práveže najviac predvídateľný, ak ide o menšinovú vládu, tak sa naozaj nedivte, keď k tomu dôjde. Po páde vlády príde zaiste čas vytriezvenia, že stalo to, čo sa dalo čakať, ak pôjde vláda cestou menšinovej podpory v parlamente. A to je predpoklad normálne fungujúcej demokracie.
Som presvedčená, že práveže je dobrý čas na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Kedy je lepší čas, ak nie po vyvrcholení zdravotníckej krízy, ktorú považujeme za nezvládnutú, po predložení rozpočtu na schválenie, ktorý považujeme za nezodpovedný, a po prednesení správe... správy prezidentky o stave republiky s jasným výrokom, že takto to ďalej nejde. Zaznieva argument, že žiadny čas na nedôveru tejto vláde nie je dobrý pre jej boj proti korupcii a potrebu očisty spoločnosti.
Po prvé. Naozaj chybne sa upíname na niekoľkomesačné obdobie do konca funkčného tohto obdobia, že toto má stačiť na očistu spoločnosti od korupcie. Nuž ak ide o vyšetrovanie veľkých korupčných káuz, osobitne tých, čo sú z obdobia bývalých vlád, tak demokratické sily musia vyhrať najbližšie voľby, aby sme tejto očiste dali reálnu šancu. Neslušný a nezodpovedný spôsob vládnutia súčasnej vlády naháňa opačných voličov k volebným urnám.
A dovolím si na záver zopár poznámok k protikorupčnému étosu tejto vlády, alebo, inak povedané, kde sa vytratil. Dovolím si konštatovať, že boj za spravodlivé Slovensko, boj proti korupcii sa stal v rukách tejto koalície prázdnou frázou. Nehovorím o každom poslancovi. Hovorím o súčasnej koalícii ako celku, lebo ako celok vyznieva navonok.
Napríklad pri odklade súdnej reformy sme zažili snahu súčasného ministra spravodlivosti prepašovať do textu odkladu aj zmeny, ktoré išli proti podstate pôvodnej reformy. Čiastočne sa im podarilo zabrániť, napríklad ostali síce pre nové správne súdy ako podmienka previerky pre sudcov, ale súčasne si koalícia presadila aj cestu, ako sudca príde na takýto súd aj bez nich. A to už nehovorím o personálnom rozhodnutí súčasného ministra spravodlivosti o šéfovi nového súdu v Bratislave, toho Správneho súdu v Bratislave, kedy spochybnil víťaza, ktorého vybral, ktorý bol vybraný v transparentnom výberovým konaní predsedom Súdnej rady, predsedom a podpredsedom Najvyššieho správneho súdu. No kvôli tomuto sa asi odkladala súdna reforma.
Súčasná koalícia nevie, nechce zúžiť § 363 Trestného poriadku. Kde sa stratil protikorupčný étos OĽANO? Kde sú tí poslanci, ktorí dostali mandát pre vyrovnanie sa s minulosťou? Ak by poslanci OĽANO, ktorí prišli na kandidátke OĽANO, zahlasovali za navrhnuté zmeny na prokuratúre a zmeny § 363, generálny prokurátor by už jednoznačne nemal priestor vstupovať do obvinení, osobitne tých, ktoré súvisia s rozhodnutím súdu a sú pred podaním obžaloby v korupčných kauzách. Som prekvapená, aký priestor koalícia necháva na úvahy o možnej priechodnosti návrhu opozičných poslancov na radikálnu zmenu trestných kódexov, ktoré jednak v takomto rozsahu vôbec nepatria do iného ako legislatívneho procesu pred ministerstvom spravodlivosti s ohľadom na ich rozsah a podstatu samotných trestných kódexov. Ale čo je kľúčové? Ak prejdú, tak uľahčia korupcii život na Slovensku.
Táto vláda je protikorupčná len do takej miery, do akej jej to dovolí Boris Kollár. A to je teda veľmi málo. A, bohužiaľ, tiež, do akej miery jej to dovolia nezaradení poslanci z klubu OĽANO alebo už zaradení v klube SME RODINA.
Zopár ešte ďalších príkladov. Bol zarezaný návrh na zverejňovanie investorov, ktorí majú stavať štátom dotované nájomné byty. Mali byť v protischránkovom registri, nuž nebudú. To je boj s korupciou! Nevydanie Roberta Fica súdu na väzobné stíhanie, to je zase tá rovnosť pred zákonom. Otvorenie mimoriadnej schôdze na podnet SMER-u, ktorej jediným cieľom bolo útočiť na políciu, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a snažiť sa ovplyvňovať svedkov, to je tiež asi boj s korupciou. Schválenie správy generálneho prokurátora, pritom práve jej odmietnutie mohlo byť jasným odkazom pre generálneho prokurátora, že dochádza k hrubým chybám vo výkone jeho funkcie, tiež určite nie je spôsob, ako sa bojuje s korupciou. A potom už vyjadrenia predsedu parlamentu o vzniku novej, čurillovskej mafie dotvárajú zúfalý obraz, kam to táto koalícia v boji s korupciou dopracovala.
Namiesto boja s korupciou sme svedkami prerodu protikorupčnej koalície na koalíciu populistickú, opierajúcu sa nezriedka o hlasy extrémistov. Potvrdzujú to viaceré parlamentné hlasovania. Rokovaním s extrémistami až na úrovni ministrov, prepisovaním zákonov na základe ich pripomienok sa vláda vydala naozaj na nebezpečnú cestu, na ktorej pomáha ľuďom, ktorí zdieľajú extrémistické názory, ich akceptácii v demokratickej spoločnosti, legitimizuje ich. A zo spolupráce s nimi robí prijateľnú a bežnú vec. Toto je vážna hrozba pre štát, toto je vážna hrozba pre demokraciu.
A demokracia je o tom, že rešpektujeme menšiny. Je zúfalé pre stav demokracie na Slovensku, že vládu nepomkol k potrebnej rýchlej reakcii ani teroristický útok a zákerná vražda. Vláda nebola schopná čo i len v minimálnej miere uľahčiť život ľudí, LGBTI+ ľudí, čo len dokresľuje agóniu a neschopnosť, v ktorej sa vláda zmieta. Vláda nebola schopná spoločne zaujať ani jednoznačný postoj k odsúdeniu verbálnych útokov voči ľuďom patriacim k tejto menšine. Niektorí jej predstavitelia dokonca prispeli k zvyšovaniu napätia v spoločnosti. Jedinou praktickou reakciou vlády, resp. poslancov bolo, že tu bol ďalší návrh na obmedzenie reprodukčných práv žien.
Na záver si znovu dovoľujem zhrnúť. Naozaj upínanie sa na jedno funkčné obdobie je veľkou chybou. Nestačí nám niekoľkomesačné obdobie ani rok. Potrebujeme mať takú vládu, ktorá dá šancu ľuďom uveriť, že v ďalších voľbách boj za očistu od demokracie... očistu od korupcie naozaj dáva zmysel a že sa to dá robiť slušne a že sa to dá robiť zodpovedne, preto podávame tento návrh.
Chceme vládu pokoja pre Slovensko. Chceme vládu, ktorá zodpovedne a slušne vládne. Túto vládu za takú nepovažujeme, a preto podávame návrh na vyslovenie jej nedôvery. (Potlesk.)