Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, takže ďakujem pekne ešte raz za slovo. Dovolím si teda trošku bližšie kolegyne a kolegov alebo teda skôr asi len kolegov oboznámiť s návrhom, s návrhom tohto zákona.
Čiže najprv si povedzme ešte raz, aká je realita. Dnes môže z hľadiska tohto zákona fyzická osoba platiť platby do 15-tisíc euro v hotovosti, ďalej teda potom už len bankovým prevodom, respektíve teda bezhotovostne. Čo sa týka právnickej osoby alebo teda tak isto aj fyzickej osoby podnikateľa, tí majú túto limitáciu iba do výšky 5-tisíc euro. To prináša, samozrejme, rôzne problémy a treba tiež povedať, že tento zákon vlastne vznikol v roku 2012 a odvtedy sa tieto sumy nemenili. Ani tých teda 5-tisíc, ani tých 15-tisíc. Odvtedy, samozrejme, máme tu nejakú infláciu, doba sa niekam posunula. To je teda jeden pohľad na aktuálne, aktuálne platný legislatívny stav, čo sa týka zákona o obmedzení platieb v hotovosti.
Zároveň treba povedať, že čo sa týka aktuálne, ešte stále aktuálnej mimoriadnej situácie v súvislosti s covidom, ale takisto máme ešte jednu mimoriadnu situáciu v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, tak tento zákon je vypnutý. To znamená, tie limity dnes neplatia žiadne, dá sa platiť hotovosťou do akejkoľvek výšky. Dôvod je ten, že teda mimoriadna situácia alebo teda zákonná úprava, ktorá rieši mimoriadnu situáciu, zároveň vypína vlastne tento zákon. Či je to správne, alebo nesprávne, o tom sa dá, samozrejme, diskutovať. Realita ukázala, že obe tieto mimoriadne situácie nemajú žiadny vplyv na funkčnosť bankového sektora, na funkčnosť všetkých bezhotovostných systémov platieb, to znamená, nie je tam toto prepojenie potrebné.
Ak si spomínate, takéto niečo sme tu relatívne nedávno aj mali, ale ten zákon neprešiel, ktorý by teda rozpojil tú väzbu medzi mimoriadnou situáciou a blokovaním alebo teda zastavením platnosti tohto zákona. No, neprešlo to, ja si osobne myslím, že jeden z dôvodov je ten, že skutočne tých 5-tisíc euro ako limit hotovosti pre firmu je aj teda s tým plynúcim časom extrémne nízky a jednoducho myslím si, že nastal čas, aby sme toto zvýšili. To znamená, ten samotný návrh zákona hovorí o tom, že právnická osoba a fyzická osoba podnikateľ bude môcť platiť hotovostne do výšky 15-tisíc eur. To znamená zvýšenie z 5-tisíc eur na 15-tisíc a zároveň sa tým vlastne zjednocuje suma, tak ako môže teda platiť fyzická osoba, s právnickou osobou. Osobne si myslím, že nie je žiadny relevantný dôvod, prečo by právnická osoba mala mať nižší limit platby hotovosťou ako fyzická osoba, takže aj toto je ten dôvod, že to posúvame.
Ja by som povedal možno pár takých tých príkladov, kde je naprosto jasné, že to dáva zmysel za a) zvýšiť a za b) ale teda hlavne urobiť tú sumu rovnakú, ako platí pre fyzické osoby. Zoberme si klasicky, návšteva servisu, dnes je, ani sa nemusíme baviť o oprave vozidla po nehode, po poškodení, kde sú to častokrát desaťtisícové sumy opráv, ale dnes už bežná väčšia oprava proste, nejaký repas vozidla bez problémov stojí ďaleko viacej ako 5-tisíc euro. Bavme sa o opravách motorov, o opravách prevodoviek, čomkoľvek, no a teraz si zoberte, že to je síce pekné, že teda fyzická osoba, ktorá si dá do servisu opraviť vozidlo, môže zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, keď chce, veď je to okej, je to jej právo, no ale právnická osoba to zobrať nemôže, pretože oni môžu iba do 5-tisíc. A už tam nastávajú tie komplikácie, no tak človek musí ísť do banky, buď to dať priamy vklad na účet, na účet teda tej, toho servisu, tej spoločnosti, alebo, samozrejme, tak isto to môže poslať bezhotovostne. Čo, samozrejme, nejaký čas trvá, zároveň potom ešte keď sú to servisy, ktoré sú teda v nejakých sieťach, alebo takto, ony majú, samozrejme, rôzne limity, komu umožňujú bezhotovostnú platbu, komu nie, proste sú to zbytočné komplikácie. Takže tá hlavná úloha alebo teda dôvod, prečo tento, prečo tento návrh zákona, prečo táto zmena je, že jednoducho zjednoduší to podnikateľské prostredie, zjednoduší to túto situáciu, toto pomedzie, keď teda človek môže zaplatiť do 15-tisíc, ale firma to zobrať nemôže, lebo len do 5-tisíc, proste myslím si, že aj vzhľadom ku dnešnej komplikovanej ekonomickej situácii, aj vzhľadom ku nízkemu rastu európskej ekonomiky, tak isto aj slovenskej ekonomiky a všetkým tým vyhliadkam, ktoré môžu dopadnúť aj horšie, ako to momentálne predikcie hovoria, je fajn, aby sme v každom našom rozhodnutí, v každej našej zmene, ktorú tuná predkladáme, mali myslieť aj na to, alebo hlavne na to, aby sme zjednodušili situáciu či už teda podnikateľom, celej ekonomike, alebo zároveň aj, aj občanom. Takže toto je, toto je jeden z dôvodov.
Áno, môžu to byť, tu byť otázky, že či teda toto nie je akoby voda na mlyn nejakým, nejakému praniu špinavých peňazí alebo takéto niečo; som presvedčený, že nie. Jednoducho tých 5-tisíc euro pred desiatimi-jedenástimi rokmi nie je tých istých 5-tisíc euro dnes. To je jedna vec, proste keby sme posčítali infláciu, tak už tým by sa to o niečo zvýšilo, zároveň, ešte raz, celkový limit sa nemení, pretože fyzická osoba tak či tak mala 15, takže len to dorovnávame a... takže toto je, toto je úplne v poriadku.
A zároveň treba, samozrejme, tiež povedať, že doba jednoducho smeruje vlastne ku elektronizácii, digitalizácii, čiže keď sa pozrú nejaké štatistiky, tak sa zvyšuje podiel bezhotovostných platieb. Čiže ja hovorím, že o to viac, keďže tento podiel bezhotovostných platieb sa zvyšuje, tak sa tento limit bez problémov môže zvýšiť.
Ďalšia vec, prečo teda to nie je, nie je problém, je, že áno, keď sa prijímal tento zákon, a ja si za chvíľočku dovolím odcitovať vlastne vôbec to, čo bolo vtedy v dôvodovej správe, ono to nie je tak jednoduché, že si teda štát povedal, že a, my tu zavedieme limit na hotovostnú platbu, a tým automaticky skončí čierna ekonomika, skončí pranie špinavých peňazí a vlastne sa všetky, všetky podvody nebudú diať. Ono by bolo super, keby to takto, samozrejme, bolo, ale takto jednoduché to nie je, a teda ja si dovolím vlastne prečítať, že ako to teda, ten zákon, vlastne bol odôvodnený v tej dobe. Takže... hovorím, bolo to v roku 2012.
V Slovenskej republike identifikujeme pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu, na konci účtovného zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad by mal zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie by vedel koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú, alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur, fikcia zaplatenia, pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
Čiže teda predkladateľ mal vtedy za to, že týmto, týmto zákonom sa teda podarí, podarí veci vyriešiť. Samozrejme, niečo to určite pomohlo, ale zároveň, ak sa pozrieme na tú históriu, čo teda potom v 2012. nastalo, tak, bohužiaľ, nie je to takto jednoduché, nedokázalo to zabrániť ani, ani karuselovým podvodom, dokonca opačne, tie podvody proste bujneli a bujneli a dnes vidíme rôzne mená, či pán Makó, pani Wittenbergerová, alebo, alebo aj pán Imrecze ako teda bývalí činovníci vo finančnej správe, ktorí teda sú obvinení z rôznych takýchto, takýchto podvodov. Čiže jednoducho ten účel, samozrejme, sa splniť nepodarilo, on ten svet sa vyvíja, samozrejme, aj podvod sa vyvíja, takže nie je to, nie je to takto jednoduché, a preto si myslím, že to nazeranie na každého podnikateľa, že á, ty chceš zaplatiť 10-tisíc v hotovosti, ty si automaticky podvodník alebo čo, nie je správne. Treba vždy povedať, že ja som prvý, kto bude vždy hovoriť, aby sa proste, samozrejme, naháňali podvodníci, naháňali mafiáni, aby sa tieto veci riešili, ale na to máme, veď máme na to rôzne silové zložky tohto štátu, máme orgány činné v trestnom konaní, ale to vnímanie, že ty si podnikateľ, ty si automaticky potenciálny podvodník, toto, toto, prosím, nie je správne. Hej, takže aj preto si myslím, že to zvýšenie je zmysluplné.
No a takisto teda verím, že keď sa nám podarí toto zvýšenie prijať, tak možno o to väčšia bude vôľa už zrušiť aj mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom, dúfajme, a takisto aj teda prípadne už s konfliktom na Ukrajine, aby teda vlastne zákon reálne mohol platiť. Pretože treba povedať, že aj keď teda my by sme toto finálne schválili, stále tam zostáva ten fakt, že v tomto momente ten zákon je blokovaný, nie je, nie je účinný, a teda čaká na ten moment, kedy bude môcť byť znovu uplatňovaný. Takže toľkoto.
Záverom len zhrniem, je to drobná zmena, je to vlastne jednoriadková novela zákona, ktorá v tomto prípade pomôže hlavne, hlavne podnikateľom, zjednotí ten, ten stav, teda 15-tisíc ako fyzická a právnická osoba, tým pádom to pomôže aj bežným ľuďom, ktorí teda mali tú možnosť zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, ale u akejkoľvek teda firmy, ktorá mala limit 5-tisíc euro, to urobiť nemohli, takže myslím si, že toto zjednoduší, zjednoduší život občanom tejto krajiny.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dobrý deň prajem, dovoľte mi teda predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktoré teda predkladáme na rokovanie Národnej rady Ján Oravec a ja.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15-tisíc eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu, alebo o právnickú osobu. V súčasnosti právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 5-tisíc eur pre právnické osoby a tiež fyzické osoby podnikateľov a takisto súčasná právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 15-tisíc eur pre fyzické osoby nepodnikateľov.
Čo sa týka zákona, tak nebude mať, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy a ani vplyvy na životné prostredie a rovnako ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať ďalej vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je tak isto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bližšie, samozrejme, vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne obom kolegom za, za faktické poznámky. Možno jedno upresnenie k Silicon Valley Bank. Ono toto sa stalo už minulý týždeň. Ale treba povedať, že skutočne behom 48 hodín dokázala padnúť 16. najväčšia banka. Bola špecifická. Áno, venovala sa hlavne startup-om, ale áno, vidíme, že takéto niečo sa vie stať veľmi rýchlo.
Čo sa týka zachovania hotovosti. Áno, som presvedčený, právo na hotovosť, je, je, a poviem to, že ústavné právo. Zároveň takisto dáva zmysel a napríklad aj s takým zákonom prichádzame aj my na tejto schôdzi. Vlastne ten, z tej druhej strany ten limit. Dnes je síce vypnutý, lebo sme stále v mimoriadnej situácii. Ale teda ten horný limit je pre firmy 5-tisíc, pre fyzické osoby 15-tisíc. No a my prichádzame s tým, aby sa ten limit pre právnické osoby zvýšil na 15, aby sa to zrovnalo proste. Čiže aj to je tá akoby ukážka, samozrejme, ten svet v tých veľkých peniazoch je bezhotovostný, ale zároveň toto, toto tiež prispeje k tomu, aby tie firmy po zrušení vlastne momentálne tej výluky, že to neplatí ten, ten limit, aby mali jednoduchšiu situáciu. Pretože aj toto je jedna z tých tém, že my musíme robiť všetko pre to, aby sme uľahčovali situáciu aj, samozrejme, ľuďom, ale, samozrejme, aj ekonomike, aj podnikom, pretože tá doba nie je ľahká. A aj na príklade tej banky vidíme, že tá situácia zďaleka nie je jednoduchá, aj eurozóne hrozí recesia. Takže všetko, čo smeruje k podpore fungovania, jednoduchosti, zmysluplnosti ekonomiky a celej spoločnosti, to len a len pomôže.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne k tejto téme, keďže sa týka teda financií, hotovosti, povedať pár slov. Určite tak ako sa doba, svet vyvíja, tak skutočne táto otázka sa stala relevantnou a napriek tomu, že si nikto z nás možnože ešte fakt tridsať rokov dozadu nevedel predstaviť, že, že takéto niečo by mohlo byť akoby na stole, pretože storočia, storočia proste, veď peniaze a storočia to bola len hotovosť alebo jej rôzne formy, sprevádzali ľudstvo vlastne od, od, od nepamäti, hej? Odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak vlastne stále teda bolo nejaké platidlo, nejaká hotovosť. No ale tak ako sa svet vyvíja a skutočne sa posúvame do elektronickej digitálnej doby, tak táto otázka sa fakt stala relevantnou. Áno, aj v súčasnej dobe aktuálne Európska únia pripravuje vlastne riešenia digitálneho eura, proste skutočne eura v jeho digitálnej podobe a tuto chcem jasne povedať, že, samozrejme, digitalizácii sa nevyhneme, ale mala by to byť, musí to byť alternatíva ku hotovosti. Alternatíva k tomu euru, ktoré my dnes poznáme a teda nie jeho náhrada. Čiže z tohto pohľadu je to otázka vlastne, ktorej sa je potrebné venovať.
Možno by som si zobral za príklad Rakúsko, ktorá je krajina, ktorá si tú hotovosť ctí, váži asi najviac v Európskej únii a aj tam je toto vlastne v podstate už dlhšie roky téma, ktorá je pre nich relevantná a aktuálne relatívne nedávno mali, mali aj referendum, pardon, nie referendum, ale petičnú petíciu, ktorú podpísalo, teda petíciu za neobmedzenú hotovostnú platbu, ktorú podpísalo asi 530-tisíc Rakúšanov, čo je teda veľký počet, Rakúšanov je necelých deväť miliónov, takže v podstate je to za dlhé roky najúspešnejšia petícia, aká bola. Čiže aj z tohto pohľadu je vidieť, že je to téma aj z toho pohľadu ľudí zaujímavá a teda majú na to svoj názor.
Len tak na porovnanie vlastne v tom Rakúsku je 100-tisíc podpisov akože potrebných na takéto petície alebo na to, aby boli úspešné. No ja neviem, keď sa riešila kompenzácia opatrení v súvislosti s covidom, takúto petíciu podporilo asi 184-tisíc ľudí, mali tam návrh na, žiadali teda ďalšie referendum o právach detí, to podporilo napríklad 172-tisíc ľudí. Takže aj z tohto je vidieť, že teda vyše pol milióna Rakúšanov túto tému považuje za, za dôležitú. To znamená, ďalší argument, že táto téma je, je dôležitá aj, aj pre Slovensko.
Čo sa týka, čo sa týka ústavy, tam, samozrejme, môžu byť akoby rôzne pohľady, že či to patrí do ústavy, nepatrí do ústavy, to je už ten, ten ústavný pohľad. Ja v tomto nie som právnik, do tohto sa až tak púšťať nebudem, ale spomeniem zasa pár argumentov pre tú hotovosť. Zďaleka nie všetci ešte vôbec sú schopní, Slováci, Slovenky, sú schopní pracovať teda bezhotovostne. Radovo asi 14 % občanov nemá vôbec prístup k internetu. Potom máme tu, samozrejme, kopu starších občanov, ktorí vlastne celý, celý život riešili len hotovosť a na staré kolená, aby takéto niečo mali, mali problém. Potom je tu ďalší, ďalšia taká sada argumentov, že výchova ku finančnej gramotnosti. Jedným z problémov Slovenska je, že ako krajina sme relatívne málo finančné gramotní a sú teda názory, že keď človek pracuje s hotovosťou, myslím ako aj dieťa a mladý človek, tak toto viacej akoby vychováva k tej proste finančnej gramotnosti a takisto aj, a to tiež je aj problém Slovenska proste, že človek pokiaľ pracuje s hotovosťou, je, je menšia šanca, že sa dostane do kolotoča dlhov. Proste tie bezhotovostné platby pre mladých ľudí vedia veľmi rýchlo proste skončiť aj osobným bankrotom alebo takýmito vecami. Čiže zasa aj z tohto vlastne sa ukazuje, že, že aj tá hotovosť má svoj význam.
No možno pár slov k tomu, že niekto možno má pocit, že prečo sa to vlastne rieši, veď tak to možno nikto, nikto takéto niečo nerieši, že, že, že by hrozilo akoby zakázanie hotovosti alebo používanie hotovosti, ale veď to chcem povedať, proste ten svet sa posúva, tá situácia proste je taká, bavíme sa o digitálnom eure, bavíme sa o tom, že v Grécku je dnes hotovosť iba do 500 euro, to už je vlastne z veľkej časti už bezhotovostné fungovanie, či už ekonomiky, alebo života. Alebo čo je dneska 500 euro? To v podstate už takmer, no jednoducho proste päťsto, všetky platby nad 500 euro v Grécku už musia byť bezhotovostné. Takto bez ďalšieho komentára.
No a máme tu aj ďalší príklad, veľmi aktuálny, ktorý stojí za to si povedať, a to je napríklad analógia so spaľovacími motormi, s vozidlami na spaľovací pohon. Keď si zoberieme situáciu roky dozadu, myslím, že v ´96. začínala norma Euro 1. Všetci boli, samozrejme, spokojní. Autá smrdeli, dymili a malo význam robiť reguláciu, aby boli motory čistejšie, prevádzka ekologickejšia, toto všetko bolo v poriadku. Išla norma Euro 2, Euro 3, Euro 4. Stále boli prísnejšie, stále náročnejšie dosiahnuť, ale napríklad aj pri tej norme Euro 4, ktorá začínala niekedy okolo 2010, ani vtedy ešte nikoho nenapadlo, že teda niekto by mohol jedného dňa zakázať spaľovacie motory. Nikoho to nenapadlo. Všetko sa to robilo s tým, aby fungovali efektívnejšie, aby menej zaťažovali životné prostredie.
Dnes máme platnú normu Euro 6d, myslím, a hovorí sa výrazne o norme Euro 7, ktorá ale keď sa spýtate kohokoľvek z automobilovej brandže, to je, normálne to je likvidačná norma. Proste tie automobilky nie sú schopné proste vôbec pripraviť tie motory a vôbec aj ďalšie veci, lebo tá norma už prináša aj otery bŕzd, otery pneumatík. Proste sú to normálne že fakt normy, ktoré už sú za hranou toho, tej zdravej nejakej regulácie, zdravej snahy o ekologickosť. No a normálne že smerujú vlastne akoby k vytlačeniu spaľovacích motorov. Do toho vidíme, čo sa stalo, normálne Európsky parlament schválil zákaz používania spaľovacích motorov na území, nie, no uvádzania nových, hej, od roku ´35, čo je v podstate za chvíľu. Proste stalo sa to, normálne, že boli zakázané. A teda teraz až na poslednú chvíľu sa na Európskej rade krajiny proti tomu búria a zjavne vyzerá, že teda tento zákaz akoby finálne neprejde.
Ja toto považujem za veľmi akože analogickú situáciu k tomu, čo sa, čo sa môže stať aj s hotovosťou. Preto ešte raz hovorím, že áno, táto téma je relevantná a je dobré, že síce v piatok poobede, ale jednoducho že otvárame túto diskusiu aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a verím, že to pomôže, aby sa o takomto niečom diskutovalo.
Čiže toto sú všetky také akoby argumenty, ktoré, ktoré sú dôležité a treba o nich debatovať. Samozrejme, máme tu aj ten opačný pohľad, že áno, sme pár mesiacov pred voľbami, otvára sa ústavný zákon, že či je dobré otvárať, otvárať ústavu. Asi, asi možno taký ten úzus by mal byť, že tesne pred voľbami možno už aj nie, ale zároveň tu máme ix ďalších návrhov na zmeny ústavy.
Takže to je akoby ten jeden pohľad, že teda či je ten čas úplne správny, ale akokoľvek určite je čas, správny čas na diskusiu, na celospoločenskú diskusiu a na hľadanie riešení. Určite áno.
Potom keď sa pozrieme na samotný, samotný návrh, a že už sa posuňme akoby do tej, do samotnej tej reality. To, že používanie hotovosti je krížom cez Európsku úniu stále nižšie a teda presadzuje sa stále viac ten bezhotovostný platobný styk, to je proste, to je realita a toto, samozrejme, tomuto sa asi nevyhneme, toto bude pokračovať. Zároveň tá Únia má rôzne, rôzne štádiá alebo je vyslovene v rôznom, v rôznom stave. Napríklad v, myslím si, že v Švédsku je asi 8 % platieb v hotovosti. Všetko ostatné je bezhotovostné. Čiže najviac bezhotovostná krajina Únie je teda Švédsko. Zároveň sú krajiny, ako napríklad Rakúsko, kde je to možno pol na pol a teda tá hotovosť je pre nich ďaleko viacej potrebná, resp. využívaná. Možno je dobrý pohľad sa pozrieť na Švajčiarsko, ktoré teda nie je členom Únie, ale je to vlastne mekka finančníctva. Aj to Švajčiarsko má asi pol na pol používanie hotovosti a používanie bezhotovostných platieb. Dokonca, a to sa dialo v celej Európe, že teda počas covidu, počas teda tých rôznych obmedzení, samozrejme, bol bezhotovostný platobný styk častejší, ale aj to, aj to Švajčiarsko sa znova vracia, vlastne tá hotovosť sa používa stále viac a viac. Takže aj z tohto pohľadu vlastne je to, je to dôležité.
No už samotne tento zákon čítam teraz vlastne z dôvodovej správy, teda že zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom ten zákon upraví podmienky a obmedzenia. No tuto je už to dôležité, čo sa baviť. Ja si takisto na sto percent myslím, zachovanie hotovosti jednoznačne, ale teraz je otázka, že teraz už či ozaj pri každej platbe. Lebo aj na toto treba dávať pozor, aby to vlastne nemalo nezamýšľané dôsledky v tom, že to akoby zasa urobilo niečo zložitejšie.
Zoberme si nejaké možno malé parkovisko niekde v meste, ktoré vlastne nie je tak veľké, aby tam sedel nejaký operátor, aby teda bral aj platbu v hotovosti, aj platbu bezhotovostnú, zároveň povedzme taký terminál, ktorý teda berie aj hotovosť, je zasa náročnejší a teda najjednoduchšia, najefektívnejšia možnosť pre parkovisko s dvadsiatimi miestami je povedzme bezhotovostný terminálik, hej? Však áno, vždy je možnosť aj mince. Ale proste to, je to náročnejšie. Niekto to musí vyberať proste, a niekto to musí spravovať. Každopádne že to samotné, a to je, to je na zváženie, ja nehovorím, že hovorím riešenie, ale zas aby sa to nedostalo do stavu, že zasa že úplne, zas úplne v každom momente, že úplne že prikazovať, hej? Aby sme vlastne nevyrobili to, že teraz napríklad každé takéto malé parkovisko bude musieť mať terminál, ktorý je schopný ako aj vybrať aj mince. Čiže to tú, to sú také tie detaily, samozrejme, o ktorých sa, o ktorých sa treba baviť. A tak ako sa všetko javí, že na pohľad jednoduchá vec, aj toto je, samozrejme, veľmi-veľmi komplexná, komplexná vec a aby to vlastne aj tým obchodníkom proste prinášalo skôr tie pozitíva ako negatíva.
Takže toto, toto sú vyslovenie už, už tie, tie debaty o tom, že či ozaj na úplne každom akomkoľvek platobnom mieste, ja neviem, možno ma napadá autobus, hej? Dnes, keď si pozriete MHD-čku, tak už to nefunguje tak, že dáte to euro tomu šoférovi. Už vám povie, že áno, tu je, tu je, proste priložte kartu, vyplatí vám to lístok. Čiže sú, samozrejme, tak, ako ten svet postupuje, tak sú aj situácie, kde tá hotovosť akoby už sa, už sa nepresadzuje a trvať na tom, aby bolo aj možnosť hotovosti, by bolo možno, možno úplne drahšie. Ale hovorím, to sú proste tie detaily. Tá samotná situácia, že aby teda to právo na hotovosť bolo zakotvené, je podľa mňa že úplne, úplne legálna a legitímna.
Možno by som, ak by to pánov poslancov zaujímalo, teraz aj parlamentný inštitút vydal vlastne jednu zo svojich publikácií, alebo ako to nazvať. Dá sa tam, je tam fakt, je tam kopu faktov, kopu argumentov. Je dobré, je dobré si to pozrieť. Fakt to využívam trošku, že o tých našich finančných témach sa veľmi málo hovorí. A ja som len rád, keď sa akákoľvek takáto téma financií, hotovosti, vôbec akože aj verejných financií dostáva do, do verejného, proste, do verejnej debaty. Takže toto je, toto je veľmi dôležité, aby aj takto sme vlastne edukovali ľudí a hľadali riešenia.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja už len veľmi krátko, ja chcem zasa oceniť pána ministra, že teda vystúpil a že aj takto osobne povedal, teda veľmi pekne ďakujem za tento vstup a, kolegyne, kolegovia, hlasujeme zajtra o 11.00 h. Ďakujem pekne tiež za diskusiu.

Ďakujem pekne obom kolegom, ktorí reagovali, jednoznačne v podstate s takmer všetkým sa dá úplne súhlasiť. Skutočne začnem asi tým, že táto téma by si zasluhovala ale že výrazne vyššiu pozornosť, skutočne tu by ozaj mal sedieť pán poverený premiér a mal by vysvetľovať, lebo toto je to kľúčové. Od toho, ako vyzerajú verejné financie, sa odvíja všetko. Či budeme mať na zdravotníctvo, na sociálne veci, na akékoľvek zmysluplné zmeny, čiže jednoznačne to len súhlasím. No čo sa týka tých vysokých cien, áno, po jednej z energií, samozrejme, to, to je problém a teda treba to krátkodobo riešiť, to som, to som povedal, no zároveň ale ak by sme toto povedali, že vysoké ceny energií na Slovensku sú jediným problémom, prečo nám či už klesá priemyselná produkcia, alebo pomaličky odskakujú investori, či už teraz odchádza Dr. Oetker alebo posun baterkárne, respektíve že sme vypadli zo súťaže o baterkáreň Volkswagenu, nie je to, samozrejme, len o energiách. Treba povedať, že, a to je to, čo som sa tu snažil vykresliť, že tá nepredvídateľnosť konania a správania sa a menenia zákonov u aktuálnej vlády, ale ja to personifikujem ku osobe pána Igora Matoviča, toto robí obrovský problém v dôveryhodnosti Slovenska a v takej tej reputácii. Prečo by mal ísť na Slovensko investor, ktorý teraz tu pozerá na Slovnaft napríklad, ktorému teda Európa povedala, že mohol by mať pre tento rok, nemusí mať, mohol by mať 33 percenta, percentuálnu solidárnu daň, s čím by sa dalo súhlasiť, ale teda minister financií osobne príde so 70 % a potom ešte v relácii rozpráva, že ale on to zvýši na 90 %. Ako prečo by sa mala nejaká firma rozhodnúť, že pôjde investovať, pôjde pracovať a zamestnávať v tejto krajine ľudí, keď dnes nevie, čo ju čaká za dni. Toto sú všetko tie skutočné škody, ktoré proste, ktoré robíme tejto krajine aj pre jej budúcnosť.

Pán predseda, veľmi pekne ďakujem za slovo. No bavíme sa teda o zdôvodnení výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie. Ja teda len doplním, že ale to je za rok 2021, hej? Nie čo by sme čakali, že budeme zdôvodňovať rok 2022, ale až teraz prišlo z vlády zdôvodnenie na rok 2021. Fungovať by to malo za normálnych okolností a ak by boli rešpektované všetky pravidlá ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak cca v apríli pri jarnej notifikácii sú známe už výsledky, už výsledky vlastne hospodárenia za predchádzajúci rok, takže tento materiál sme mali mať na výbore a teda, samozrejme, aj v pléne v apríli, prípadne, povedzme, že v máji ale minulého roka. To znamená, že to je asi tá prvá správa k tomu, ako sa aktuálna vláda vlastne o tie verejné financie stará a teda už keď sme v situácii, v akej sme, že sme nad všetkými pásmami výšky hrubého dlhu, to znamená v najhoršej situácii, aká môže byť, a teda vláde vyplýva takúto informáciu dodať, tak ju dodáva o takmer rok neskôr, ako by sa patrilo. To je moja prvá výhrada.
A druhá výhrada je tá, že ten samotný materiál sa volá ´zdôvodnenie výšky hrubého dlhu´, to sa teda, povedzme, stalo, síce o rok neskôr, ale teda áno, to zdôvodnenie sme tam videli, no ale druhá časť toho materiálu sa volá, a ešte teda to ešte dôležitejšie je, že ´návrh opatrení na jeho zníženie´. Takže nieže tie opatrenia že rok meškajú, ale ako aj pán minister, ktorému sa ospravedlňujem, že vlastne jemu idem teraz teda frflať, ale zastupuje, zastupuje pána ministra financií, teda zhodou okolností ešte navyše pána povereného premiéra, aby to teda nebolo, nebolo úplne jednoduché. Takže jednoducho nieže tie ´návrh opatrení´ že mešká, ale on tam jednoducho nie je. Tie slová, ktoré tu padli, že teda ten návrh opatrení bude niekedy teda po jarnej tohtoročnej notifikácii, že potom teda niečo bude pripravené. Jednoducho meškať rok a proste nepriniesť, nepriniesť tie opatrenia je minimálne ako ozaj že, nejak to slušne povedať, no jednoducho nestará sa vláda o to, aby tie naše verejné financie nejak vyzerali.
No ale poďme, poďme konkrétne. Na konci roka 2021, lebo o tom sa bavíme, sa hrubý dlh dostal na 62,3 % hrubého domáceho produktu, čo je, samozrejme, najvyššia výška hrubého dlhu v histórii Slovenska a navyše teda relatívne rýchlo rastie. Čo to znamená? Znamená to, samozrejme, že sme nad všetkými pásmami dlhovej brzdy, teda toho zákona o ústavnej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ako by ten náš dlh mal vyzerať. Pre tento rok v podstate platí, že by sme mali byť pod 45 % hrubého domáceho produktu. Vtedy sme teda v tom úplne bezpečnom pásme, potom je tam päť pásiem nejakých už opatrení a to najvyššie pásmo má výšku 55 %. No my sme teda s prehľadom nad 60. To je, samozrejme, veľmi zlá informácia. V podstate ekonomika, malá, otvorená, tak ako je Slovensko, zvláda povedzme relatívne bezpečne dlh do 60 % hrubého domáceho produktu, čiže my sme na tej hranici, kedy ešte to máme vo vlastných rukách, ale teda už to smerovanie je veľmi-veľmi nepríjemné. Toto treba vlastne jasne povedať už ku koncu roka 2021. Keďže, samozrejme, sme v roku 2023, tak ja poviem aj ten ďalší vývoj.
Samozrejme, máme za sebou rok výraznej inflácie, kde teda aj príjmy štátu, ale v tomto prípade aj hrubý domáci produkt, ten nominálny, bol, samozrejme, nafukovaný a zväčšovaný vlastne tou infláciou. To znamená, nominálne to číslo je väčšie, takže keď sa pozrieme na vývoj hrubého dlhu v roku 2022, lebo to môže byť tá prvá výhrada, že on v ´21. na konci bol 62,3, teraz on klesol. Áno, posuňme sa o rok. Ku koncu minulého roka, ešte nie je známe úplne definitívne číslo, ale ten dlh bude niekde na úrovni možno 58,5, no povedzme, že do 59 %. Čiže klesol. Áno, prosím, skutočne reálne klesol, ale je to matematika, je to efekt menovateľa, lebo sa teda tie existujúce dlhy porovnávajú s veľmi inflačne nafúknutým hrubým domácim produktom. Nie je to žiadna známka toho, že sa krajine podarilo svoj dlh zastabilizovať alebo že sa nám, nedajbože, podarilo urobiť štrukturálne opatrenia na jeho zníženie, ktoré by teda prinášali svoj efekt aj v budúcnosti. Nič z toho sa nám nepodarilo, teda treba toto vnímať, že inflácia krátkodobo pomohla zastabilizovať slovenský verejný dlh v tom jeho hrubom vyjadrení, ale táto situácia sa opakovať nebude a ak neurobí Slovensko žiadne opatrenia, ten dlh postupne začne zasa rásť a začne rásť, ak nebudú opatrenia, do veľmi zásadných výšok. Samotná správa hovorí o tom, že do roku 2040, ak neurobíme žiadne opatrenia, ten dlh presiahne 100 % hrubého domáceho produktu, čo je definitívne problém už potom teda fakt veľkých rozmerov.
Takže takáto, takáto je situácia a teda zároveň, že prečo sa to už nebude zlepšovať. No preto, že to pozitívne z tej inflácie pre štát, nie pre ľudí, pre štát, že tie príjmy nominálne rastú, toto vlastne už končí, tempo rastu príjmov sa bude výrazne znižovať, ale naopak, tá inflácia sa už preliala do tej výdavkovej časti, to znamená, štát platí viacej, valorizované mzdy, drahšie tovary, drahšie služby, drahšie investície. To znamená, že tlak na výdavkovej strane bude stále vyšší a aj to tempo rastu výdavkov bude vyššie. A toto sú vlastne všetky tie veľmi smutné a veľmi, veľmi problémové ingrediencie, ktoré budú zasahovať naše verejné financie v najbližšom období.
Ako samotná správa hovorí, pokiaľ štát neurobí konkrétne a jasné stabilizačné opatrenia, tak ten dlh bude rásť. No zároveň ale, už sa opakujem, tá správa žiadne opatrenia neprináša.
Tak, takže v podstate toto je asi tá informácia, ktorú nám správa doniesla, a, bohužiaľ, a teraz možno sa vrátim k rokovaniu na výbore, kde teda sme mali o problém ešte viac, pretože tam teda neprišiel dokonca ani minister (povedané so smiechom) zahraničných vecí. Tam prišiel, akoby v úvodzovkách, len šéf Inštitútu finančnej politiky. (Reakcia z pléna.) Takže mali sme tam proste šéfa, šéfa teda (povedané so smiechom) Inštitútu finančnej politiky, ktorý v podstate, áno, sám povedal, že máme, máme zásadné problémy.
No ako z toho von, aby som len nepopisoval, čo všetko sa nám nedarí, ale čo krajina potrebuje. No v prvom rade si ešte povedzme tento rok. Tohtoročný rozpočet máme vyše osem miliárd deficitu, je to asi 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jeden z najvyšších, ak nie úplne najvyšších deficitov vo všetkých krajinách Európskej únie. Aj toto by ešte bolo v poriadku, keby tie, tých osem chýbajúcich miliárd teda bolo použitých na investície, bolo použitých na zvyšovanie konkurencieschopnosti, na zvyšovanie produktivity, prípadne povedzme na fakt že dlhodobé ciele, na zvyšovanie vzdelanosti, vylepšovanie proste akýchkoľvek inštitúcií vzdelávacích, ktoré by nám teda v budúcnosti priniesli, priniesli nejaké to ovocie, alebo povedzme na podporu priemyslu 4.0, to znamená toho, toho nového konkurencieschopného priemyslu. Takže nie, nič z toho sa nedeje. Áno, čiastočne tieto peniaze idú teda do sanovania energetických kríz, do nejakej miery aj to je potrebné, ale treba zasa mať na pamäti, že to je situácia, ktorá sa nemôže opakovať. My nie sme schopní dlhodobo takto obrovské peniaze používať na, na sanovanie napríklad teda energetických, vysokých energetických cien. Zúfalo nám chýba schopnosť robiť také tie, alebo vláde chýba také tie zložitejšie opatrenia, ktoré teda vylepšujú krajinu, zlepšujú konkurencieschopnosť, dávajú vyššiu slobodu ekonomike, ktoré by zvyšovali atraktivitu Slovenska pre či už domáce, ale aj zahraničné investície. Toto všetko chýba. A do toho nám, samozrejme, chýba aj to, že veľmi slabo čerpáme aj tie peniaze, ktoré sú dostupné, či už eurofondy, ale takisto aj, aj plán obnovy. Toto sú všetko veci, ktoré môžu pomôcť Slovensku, ale nestane sa to samé.
Bohužiaľ, a to je úplne symptomatické, že bývalý minister financií dokáže takto (rečník lúskol prstami), za chvíľku to budeme mať na rokovaní, proste priniesť návrh zákona, ktorý teda každého chce odmeniť za účasť vo voľbách 500 eurami, čo inak, ak by všetci išli voliť, je 2,2 miliardy eur, ale kľudne to môže byť, povedzme, 1,7 miliardy úplne iste, ak by sa to stalo. A to je tá, tá vôbec absurdnosť tej situácie, že keď si tú správu prečítate, tak približne takú sumu by malo Slovensko ušetriť najbližšie dva roky, aby sme sa dostali na nejakú znesiteľnú líniu vlastne toho vývoja verejných financií, tak namiesto toho tam také opatrenia nemáme, ale teda to, že by sme to ešte zhoršili o takmer dve miliardy behom jedného dňa, tak to tu, samozrejme, budeme mať a to, to nám tu bude predkladať práve bývalý minister financií. Ešte keby to predložil ktokoľvek ako, ako zblúdilú myšlienku, ale nie minister financií.
To, a potom ešte, a to už som trošku osobný, a tým ale skončím, a potom ten istý minister financií, bývalý, rozpráva o tom, že on teda, samozrejme, ak tak, ako hovorí každému, že však môže byť výdavok, keď si k nemu nájdete zdroj, tak napohľad našiel zdroje, už tu budeme mať za chvíľku zasa solidárny príspevok z ruskej ropy pre ďalší rok, dobre, do nejakej miery má, dáva zmysel, ale už v samotnom nariadení je písané, že tieto financie majú byť použité na konkrétne, konkrétnu pomoc, konkrétne veci v súvislosti, samozrejme, s krízou. No akože podporovať účasť vo voľbách týmto smerom nie je medzi teda akoby povolenými použitiami, ale to je akoby len časť problému. Druhá časť problému, ktorú by si nikdy nemal minister financií dovoliť, je, že povedal, hm, takže pre budúci rok to možno prinesie, alebo teda pre tento rok to prinesie 400 miliónov, no ešte potrebuje také štyri roky a bude mať tú sumu, ale to nie je rozpočtové krytie, keď to miniete 1,7 miliardy v roku 2023 a finančné krytie do roku ´27 sa vám podarí získať. To je niečo, čo by nemalo zaznievať. A je jedno, či to zaznelo na tlačovke, v médiách alebo tuná v sále, proste takéto niečo by jeden minister financií nemal z úst vypustiť.
No prečo som išiel takto kúsok od témy? Pretože toto celé dokresľuje tú našu situáciu s verejnými financiami a tú cestu, na ktorú sa, bohužiaľ, takto riadené Slovensko vybralo, a, prosím, kolegovia, majme toto na pamäti a skúsme s tým možno aj spoločne niečo robiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania zdôvodnenia výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie (tlač 1427).
Zdôvodnenie výšky dlhu pridelil predseda svojím rozhodnutím č. 1505 zo dňa 8. februára 2023 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 13. marca 2023. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na svojom zasadnutí dňa 13. marca 2023 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny poslancov. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet na 124. schôdzi dňa 14. marca 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru určil za spravodajcu výboru poslanca Národnej rady Mariána Viskupiča, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady v zmysle návrhu uvedeného v tlači 1427 je prílohou tejto informácie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Takže aj ja to ešte tak nejak skúsim zhrnúť.
Registračné poplatky proste boli vysoké. Je to, áno, téma aj strany SaS, preto sme pri schvaľovaní rozpočtu túto vec, zníženie registračných poplatkov, dali ako jednu z našich podmienok, za ktorých sme ochotní a schopní podporiť štátny rozpočet. Takáto dohoda vznikla a vznikla na úrovni, že sa dá výnos z registračných poplatkov znížiť o 30 miliónov eur ročne. Takže v tejto súvislosti sme teda už v decembri pripravovali riešenie, ktoré, ako som už dnes povedal, nesplnilo toto zadanie. Jednoducho v realite neusporilo ľuďom také peniaze, o ktoré, o ktorých bola dohoda, preto sa snažíme, a poviem spoločne, o nájdenie riešenia. Takže my sa obraciame vlastne na tú dohodu, ktorá bola. Nie je to nič nové, je to len dodržanie dohody, ktorá bola urobená, a tomu zodpovedá, tejto dohode zodpovedá môj pozmeňujúci návrh.
Čo poviem prvé je, skutočne spoločne s kolegom Petrom Kremským sme sedeli so všetkými dotknutými ministerstvami, ministerstvo dopravy, vnútra, financií a, samozrejme, sme vyladili, zlepšili ten pôvodný návrh po rôznych parametroch. Toto všetko je vlastne aj v jednom, aj v druhom pozmeňujúcom návrhu, samozrejme, tým posledným rozdielom je tá, ten vplyv na štátny rozpočet a ten sa vlastne líši len v tom, že tabuľka Petra Kremského je teda od 33 do 2 400, čo má dosah 8, no do 10 miliónov eur, ako teraz práve kolega povedal. Naša je od 33 do 1 000 a má to teda dosah tých 27 miliónov, čiže v súlade s dohodou. Čo chcem povedať je, že, samozrejme, tuná bude treba, ja som vyňal body zo spoločnej správy na jednotlivé hlasovanie, čiže aby mohlo byť hlasované o mojom pozmeňujúcom návrhu, je potrebné neschváliť body zo spoločnej správy, a teda následne schváliť pozmeňujúci návrh tento. Takže to hlasovanie bude trošku zložitejšie, aj preto je v podstate dobré, že sa to nerobilo na poslednú chvíľu o jedenástej, že teda budeme mať dnes o 17.00 h na to asi viacej kľudu, aby sa poriadne pripravila hlasovačka.
Chcem reagovať na to, ale čo už teraz kolega nepovedal pravdu je, že tieto naše poplatky že pomáhajú najviac bohatým. No takto. Nepomáhajú, pretože ono to skutočne nie je o tej najvyššej sume. Áno, všetci pozerajú na tých, že 2 400 v jeho prípade a 1 000 v našom prípade. Ale pre tých, tých, to je jedno, tých 2 400 alebo teda po novom 1 000 zaplatí len, ja to poviem presne to číslo, len 50, 50 vozidiel v roku, proste v jednom roku. 50. Čiže to nie je o tom, či tých 50 vozidiel zaplatí 2 400 alebo či 50 vozidiel zaplatí 1 000, hej. Už len z toho vidíte, že keď ten rozdiel je že 8, alebo nech sa to dobre ráta, že 10 miliónov a 27, 17 miliónov vám neurobí rozdiel na 50 vozidlách, či budú platiť 1 000 alebo 2 400. Ten skutočný rozdiel je v tých kategóriách tých bežných ľudí. Čiže nie že SaS-ka teraz sa tu zastáva 50 ľudí, ktorí si teda idú kúpiť staré vysokovýkonné vozidlo. To je nepodstatné. Podstatné je, tie ostatné, že to je od 33 po 1 000. A medzitým sú, samozrejme, tiež nižšie sumy a výrazne nižšie sumy. Napríklad v riadku, kde má kolegov návrh tisícku, my máme päťstovku. Proste to všetky tie bežné kategórie tam, kde do jednej kategórie patria tisíce áut, hej, tam je to skutočné zníženie.
Takže tento náš návrh práve opak robí, to, čo kolega Kremský povedal, náš návrh znižuje bežným ľuďom, tým priemerným, ktorí si teda práveže ani nekúpia nové vozidlo, ale kúpia si to jazdené vozidlo v nejakom veku s nejakým výkonom, takže toto je, toto je kľúčové. Tento návrh je jednoducho z tých, ktoré tu sú k dispozícii, môj návrh je najlepší a najviac pomáha aj tým bežným ľuďom. Aj keď zasa treba povedať, že tým úplne že najchudobnejším ľuďom žiadny návrh ani neškodí, ani nepomáha, pretože tie vozidlá do 80 kW majú stále 33 euro poplatok. Mali ho doteraz, budú ho mať po novom, budú to mať aj nové, aj staré. To je inak asi, asi 46 % všetkých vozidiel. Takže ono tým skutočne tým najnižším kategóriám sa vlastne nič nemení.
Len aby sme vedeli ešte ako ďalšie, nech poviem pár čísel. Tak tá kategória toho najvyššieho výkonu, ale tam sú, samozrejme, veľa hlavne nových, je asi 3 %, veľa, proste 3 % všetkých a potom, aby sme vedeli, že autá, 76 % všetkých vozidiel, všetkých vozidiel, je v kategórii do 120 kW, hej. Tri štvrtiny všetkých vozidiel sú v kategórii do 120 alebo v kategóriách, tam sú štyri kategórie do 120 kW. Takže tuto si to treba uvedomiť, že práve týmto ten náš návrh pomáha najviac. Takže jednoducho, ono je to, ono je to prirodzené v tom, že ak raz je o 17 miliónov vyšší dopad na štátny rozpočet, tak to, samozrejme, nie je na tých pár vysoko výkonných vozidlách, ale práve na tých tisíckach nižšovýkonných vozidiel.
Takže zasa ja teda chcem, chcem poprosiť proste, aby sme sa posunuli do tejto najvýhodnejšej verzie. Ona je výhodná ešte aj v tom, že ona pomôže ľuďom už v tomto roku, pretože Peter Kremský dáva účinnosť od 1. januára 2024. To znamená, dosah na tento rozpočet je žiadny, ale aj pomoc ľuďom nie je žiadna. A náš teda začína od 1. 7., to znamená asi 13,5 milióna do konca roka. Ešte raz. To hlasovanie musí byť, že tie, samozrejme, tie pozmeňováky sú konkurenčné. To znamená, jeden je v spoločnej správe a druhý teda je ako pozmeňujúci návrh podaný v pléne. Takže tá hlasovačka vlastne bude, bude toto, toto musieť zachytávať a reflektovať.
Ja ešte poviem k tomu, že prečo teda tá SaS-ka to obrátila z hlavy na nohy alebo z nohy na hlavy, to je presne uhol pohľadu. Tá, boli tam tie základné parametre prečo. Jedna vec je, že tie poplatky boli, normálne že poviem, že nekresťansky vysoké, hej. Áno, v médiách prebehlo to, že tie staré vozidlá majú platiť veľa. Však, samozrejme, bolo to veľa, ale dnes platia vlastne všetky nové vozidlá veľmi veľa, až po tých 3 900. Takže prvá naša snaha bola, a to som už povedal, znížiť výšku poplatkov, ktorá je fakt extrémne vysoká. Druhá snaha je zaviesť do toho ekologický alebo environmentálny aspekt. Jednoducho taký, ten, to klasické pravidlo, že znečisťovateľ platí viac. To je úplne prirodzené proste. To staršie vozidlo jednoducho nemá, nemá tú euronormu tak vysokú, proste ten jeho vplyv na životné prostredie je nielen vyšší tou, že tá technológia nie je tak dokonalá alebo tak čistá, ale aj tá technológia, ktorá bola. To keď si pozrete, ako vyzerá taký partikelfilter pri euro štvorke po desiatich rokoch, to, to už proste nemá tie svoje parametre, ak už vôbec nebol medzitým vymontovaný, čo sa veľmi často stáva. Takže, takže jednoducho tento environmentálny aspekt je dôležitý.
A potom, samozrejme, posledný aspekt je tá bezpečnosť. Aktuálna verzia poplatkov spôsobovala to, že nám starol vozidlový park so všetkými negatívami aj negatívami toho, že to vozidlo je menej bezpečné, má nižší počet hviezdičiek a jednoducho môžte sa v ňom ťažšie a vážnejšie a ľah... teda sa zraniť. Takže aj toto, vlastne tá snaha podporiť, aby sa kupovali nové, ale aj novšie, nielen nové vozidlá, ale aj novšie vozidlá má svoj význam.
Posledná vec, kolegynky, kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu fakt že krížom cez celé politické spektrum. Toto nie je politické, politický zákon. Toto je proste, toto je o ľuďoch, to je jeden pohľad. A druhý, kolegovia, prosím, z bývalej koalície, dodržme dohody, ktoré sme spolu urobili. SaS ich dodržala, buďme džentlmeni, buďme skutoční politici v tom, že dodržiavame to, čo sme sľúbili, či už sami voči sebe alebo voči ľuďom. Ak dodržíme dohody, profitovať z toho budú ľudia a je úplne jedno, či sú to voliči ľavicoví, pravicoví, stredoví alebo už akýkoľvek.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Ešte raz zopakujem, hlasujeme dnes o 17.00 h.

Ďakujem pekne za reakciu pánovi kolegovi Kotlebovi. No takto, teraz som to pred chvíľkou povedal. Strana SaS dodržiava dohody, či je to výhodné alebo nevýhodné. Samozrejme, dalo sa prísť populisticky s návrhom teda že 33 euro alebo 66, ale ešte raz. To by som vlastne poprel to, čo som pred chvíľkou povedal, ideme v režime toho, čo sme spoločne dohodli ako dohodu. Proste bolo povedané, že toľkoto peňazí, tých 30 miliónov sa v rozpočte nájde na to zníženie, čiže presne s takým návrhom sme prišli. Takže takto. Viac k tomu asi ani nemám. Ďakujem.