Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne k tejto téme, keďže sa týka teda financií, hotovosti, povedať pár slov. Určite tak ako sa doba, svet vyvíja, tak skutočne táto otázka sa stala relevantnou a napriek tomu, že si nikto z nás možnože ešte fakt tridsať rokov dozadu nevedel predstaviť, že, že takéto niečo by mohlo byť akoby na stole, pretože storočia, storočia proste, veď peniaze a storočia...
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne k tejto téme, keďže sa týka teda financií, hotovosti, povedať pár slov. Určite tak ako sa doba, svet vyvíja, tak skutočne táto otázka sa stala relevantnou a napriek tomu, že si nikto z nás možnože ešte fakt tridsať rokov dozadu nevedel predstaviť, že, že takéto niečo by mohlo byť akoby na stole, pretože storočia, storočia proste, veď peniaze a storočia to bola len hotovosť alebo jej rôzne formy, sprevádzali ľudstvo vlastne od, od, od nepamäti, hej? Odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak vlastne stále teda bolo nejaké platidlo, nejaká hotovosť. No ale tak ako sa svet vyvíja a skutočne sa posúvame do elektronickej digitálnej doby, tak táto otázka sa fakt stala relevantnou. Áno, aj v súčasnej dobe aktuálne Európska únia pripravuje vlastne riešenia digitálneho eura, proste skutočne eura v jeho digitálnej podobe a tuto chcem jasne povedať, že, samozrejme, digitalizácii sa nevyhneme, ale mala by to byť, musí to byť alternatíva ku hotovosti. Alternatíva k tomu euru, ktoré my dnes poznáme a teda nie jeho náhrada. Čiže z tohto pohľadu je to otázka vlastne, ktorej sa je potrebné venovať.
Možno by som si zobral za príklad Rakúsko, ktorá je krajina, ktorá si tú hotovosť ctí, váži asi najviac v Európskej únii a aj tam je toto vlastne v podstate už dlhšie roky téma, ktorá je pre nich relevantná a aktuálne relatívne nedávno mali, mali aj referendum, pardon, nie referendum, ale petičnú petíciu, ktorú podpísalo, teda petíciu za neobmedzenú hotovostnú platbu, ktorú podpísalo asi 530-tisíc Rakúšanov, čo je teda veľký počet, Rakúšanov je necelých deväť miliónov, takže v podstate je to za dlhé roky najúspešnejšia petícia, aká bola. Čiže aj z tohto pohľadu je vidieť, že je to téma aj z toho pohľadu ľudí zaujímavá a teda majú na to svoj názor.
Len tak na porovnanie vlastne v tom Rakúsku je 100-tisíc podpisov akože potrebných na takéto petície alebo na to, aby boli úspešné. No ja neviem, keď sa riešila kompenzácia opatrení v súvislosti s covidom, takúto petíciu podporilo asi 184-tisíc ľudí, mali tam návrh na, žiadali teda ďalšie referendum o právach detí, to podporilo napríklad 172-tisíc ľudí. Takže aj z tohto je vidieť, že teda vyše pol milióna Rakúšanov túto tému považuje za, za dôležitú. To znamená, ďalší argument, že táto téma je, je dôležitá aj, aj pre Slovensko.
Čo sa týka, čo sa týka ústavy, tam, samozrejme, môžu byť akoby rôzne pohľady, že či to patrí do ústavy, nepatrí do ústavy, to je už ten, ten ústavný pohľad. Ja v tomto nie som právnik, do tohto sa až tak púšťať nebudem, ale spomeniem zasa pár argumentov pre tú hotovosť. Zďaleka nie všetci ešte vôbec sú schopní, Slováci, Slovenky, sú schopní pracovať teda bezhotovostne. Radovo asi 14 % občanov nemá vôbec prístup k internetu. Potom máme tu, samozrejme, kopu starších občanov, ktorí vlastne celý, celý život riešili len hotovosť a na staré kolená, aby takéto niečo mali, mali problém. Potom je tu ďalší, ďalšia taká sada argumentov, že výchova ku finančnej gramotnosti. Jedným z problémov Slovenska je, že ako krajina sme relatívne málo finančné gramotní a sú teda názory, že keď človek pracuje s hotovosťou, myslím ako aj dieťa a mladý človek, tak toto viacej akoby vychováva k tej proste finančnej gramotnosti a takisto aj, a to tiež je aj problém Slovenska proste, že človek pokiaľ pracuje s hotovosťou, je, je menšia šanca, že sa dostane do kolotoča dlhov. Proste tie bezhotovostné platby pre mladých ľudí vedia veľmi rýchlo proste skončiť aj osobným bankrotom alebo takýmito vecami. Čiže zasa aj z tohto vlastne sa ukazuje, že, že aj tá hotovosť má svoj význam.
No možno pár slov k tomu, že niekto možno má pocit, že prečo sa to vlastne rieši, veď tak to možno nikto, nikto takéto niečo nerieši, že, že, že by hrozilo akoby zakázanie hotovosti alebo používanie hotovosti, ale veď to chcem povedať, proste ten svet sa posúva, tá situácia proste je taká, bavíme sa o digitálnom eure, bavíme sa o tom, že v Grécku je dnes hotovosť iba do 500 euro, to už je vlastne z veľkej časti už bezhotovostné fungovanie, či už ekonomiky, alebo života. Alebo čo je dneska 500 euro? To v podstate už takmer, no jednoducho proste päťsto, všetky platby nad 500 euro v Grécku už musia byť bezhotovostné. Takto bez ďalšieho komentára.
No a máme tu aj ďalší príklad, veľmi aktuálny, ktorý stojí za to si povedať, a to je napríklad analógia so spaľovacími motormi, s vozidlami na spaľovací pohon. Keď si zoberieme situáciu roky dozadu, myslím, že v ´96. začínala norma Euro 1. Všetci boli, samozrejme, spokojní. Autá smrdeli, dymili a malo význam robiť reguláciu, aby boli motory čistejšie, prevádzka ekologickejšia, toto všetko bolo v poriadku. Išla norma Euro 2, Euro 3, Euro 4. Stále boli prísnejšie, stále náročnejšie dosiahnuť, ale napríklad aj pri tej norme Euro 4, ktorá začínala niekedy okolo 2010, ani vtedy ešte nikoho nenapadlo, že teda niekto by mohol jedného dňa zakázať spaľovacie motory. Nikoho to nenapadlo. Všetko sa to robilo s tým, aby fungovali efektívnejšie, aby menej zaťažovali životné prostredie.
Dnes máme platnú normu Euro 6d, myslím, a hovorí sa výrazne o norme Euro 7, ktorá ale keď sa spýtate kohokoľvek z automobilovej brandže, to je, normálne to je likvidačná norma. Proste tie automobilky nie sú schopné proste vôbec pripraviť tie motory a vôbec aj ďalšie veci, lebo tá norma už prináša aj otery bŕzd, otery pneumatík. Proste sú to normálne že fakt normy, ktoré už sú za hranou toho, tej zdravej nejakej regulácie, zdravej snahy o ekologickosť. No a normálne že smerujú vlastne akoby k vytlačeniu spaľovacích motorov. Do toho vidíme, čo sa stalo, normálne Európsky parlament schválil zákaz používania spaľovacích motorov na území, nie, no uvádzania nových, hej, od roku ´35, čo je v podstate za chvíľu. Proste stalo sa to, normálne, že boli zakázané. A teda teraz až na poslednú chvíľu sa na Európskej rade krajiny proti tomu búria a zjavne vyzerá, že teda tento zákaz akoby finálne neprejde.
Ja toto považujem za veľmi akože analogickú situáciu k tomu, čo sa, čo sa môže stať aj s hotovosťou. Preto ešte raz hovorím, že áno, táto téma je relevantná a je dobré, že síce v piatok poobede, ale jednoducho že otvárame túto diskusiu aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a verím, že to pomôže, aby sa o takomto niečom diskutovalo.
Čiže toto sú všetky také akoby argumenty, ktoré, ktoré sú dôležité a treba o nich debatovať. Samozrejme, máme tu aj ten opačný pohľad, že áno, sme pár mesiacov pred voľbami, otvára sa ústavný zákon, že či je dobré otvárať, otvárať ústavu. Asi, asi možno taký ten úzus by mal byť, že tesne pred voľbami možno už aj nie, ale zároveň tu máme ix ďalších návrhov na zmeny ústavy.
Takže to je akoby ten jeden pohľad, že teda či je ten čas úplne správny, ale akokoľvek určite je čas, správny čas na diskusiu, na celospoločenskú diskusiu a na hľadanie riešení. Určite áno.
Potom keď sa pozrieme na samotný, samotný návrh, a že už sa posuňme akoby do tej, do samotnej tej reality. To, že používanie hotovosti je krížom cez Európsku úniu stále nižšie a teda presadzuje sa stále viac ten bezhotovostný platobný styk, to je proste, to je realita a toto, samozrejme, tomuto sa asi nevyhneme, toto bude pokračovať. Zároveň tá Únia má rôzne, rôzne štádiá alebo je vyslovene v rôznom, v rôznom stave. Napríklad v, myslím si, že v Švédsku je asi 8 % platieb v hotovosti. Všetko ostatné je bezhotovostné. Čiže najviac bezhotovostná krajina Únie je teda Švédsko. Zároveň sú krajiny, ako napríklad Rakúsko, kde je to možno pol na pol a teda tá hotovosť je pre nich ďaleko viacej potrebná, resp. využívaná. Možno je dobrý pohľad sa pozrieť na Švajčiarsko, ktoré teda nie je členom Únie, ale je to vlastne mekka finančníctva. Aj to Švajčiarsko má asi pol na pol používanie hotovosti a používanie bezhotovostných platieb. Dokonca, a to sa dialo v celej Európe, že teda počas covidu, počas teda tých rôznych obmedzení, samozrejme, bol bezhotovostný platobný styk častejší, ale aj to, aj to Švajčiarsko sa znova vracia, vlastne tá hotovosť sa používa stále viac a viac. Takže aj z tohto pohľadu vlastne je to, je to dôležité.
No už samotne tento zákon čítam teraz vlastne z dôvodovej správy, teda že zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom ten zákon upraví podmienky a obmedzenia. No tuto je už to dôležité, čo sa baviť. Ja si takisto na sto percent myslím, zachovanie hotovosti jednoznačne, ale teraz je otázka, že teraz už či ozaj pri každej platbe. Lebo aj na toto treba dávať pozor, aby to vlastne nemalo nezamýšľané dôsledky v tom, že to akoby zasa urobilo niečo zložitejšie.
Zoberme si nejaké možno malé parkovisko niekde v meste, ktoré vlastne nie je tak veľké, aby tam sedel nejaký operátor, aby teda bral aj platbu v hotovosti, aj platbu bezhotovostnú, zároveň povedzme taký terminál, ktorý teda berie aj hotovosť, je zasa náročnejší a teda najjednoduchšia, najefektívnejšia možnosť pre parkovisko s dvadsiatimi miestami je povedzme bezhotovostný terminálik, hej? Však áno, vždy je možnosť aj mince. Ale proste to, je to náročnejšie. Niekto to musí vyberať proste, a niekto to musí spravovať. Každopádne že to samotné, a to je, to je na zváženie, ja nehovorím, že hovorím riešenie, ale zas aby sa to nedostalo do stavu, že zasa že úplne, zas úplne v každom momente, že úplne že prikazovať, hej? Aby sme vlastne nevyrobili to, že teraz napríklad každé takéto malé parkovisko bude musieť mať terminál, ktorý je schopný ako aj vybrať aj mince. Čiže to tú, to sú také tie detaily, samozrejme, o ktorých sa, o ktorých sa treba baviť. A tak ako sa všetko javí, že na pohľad jednoduchá vec, aj toto je, samozrejme, veľmi-veľmi komplexná, komplexná vec a aby to vlastne aj tým obchodníkom proste prinášalo skôr tie pozitíva ako negatíva.
Takže toto, toto sú vyslovenie už, už tie, tie debaty o tom, že či ozaj na úplne každom akomkoľvek platobnom mieste, ja neviem, možno ma napadá autobus, hej? Dnes, keď si pozriete MHD-čku, tak už to nefunguje tak, že dáte to euro tomu šoférovi. Už vám povie, že áno, tu je, tu je, proste priložte kartu, vyplatí vám to lístok. Čiže sú, samozrejme, tak, ako ten svet postupuje, tak sú aj situácie, kde tá hotovosť akoby už sa, už sa nepresadzuje a trvať na tom, aby bolo aj možnosť hotovosti, by bolo možno, možno úplne drahšie. Ale hovorím, to sú proste tie detaily. Tá samotná situácia, že aby teda to právo na hotovosť bolo zakotvené, je podľa mňa že úplne, úplne legálna a legitímna.
Možno by som, ak by to pánov poslancov zaujímalo, teraz aj parlamentný inštitút vydal vlastne jednu zo svojich publikácií, alebo ako to nazvať. Dá sa tam, je tam fakt, je tam kopu faktov, kopu argumentov. Je dobré, je dobré si to pozrieť. Fakt to využívam trošku, že o tých našich finančných témach sa veľmi málo hovorí. A ja som len rád, keď sa akákoľvek takáto téma financií, hotovosti, vôbec akože aj verejných financií dostáva do, do verejného, proste, do verejnej debaty. Takže toto je, toto je veľmi dôležité, aby aj takto sme vlastne edukovali ľudí a hľadali riešenia.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis