Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
No, pol dňa sa tu bavíme teda o v podstate regulácii. To je to hlavné slovo z toho celého, už akokoľvek to zoberieme. A ja teraz pri tomto vystúpení týmto začnem.
Viete, myslieť si, že štát dokáže niečo efektívne zaregulovať a odkontrolovať a od, od... ja neviem, odsúhlasiť a zabezpečiť, to je chiméra. To je chiméra pri pár konkrétnych, hovorím, energetických veciach. A už vôbec je to chiméra pri potravinách. Pretože viete, my si myslíme, že teraz tu máme všetky schopnosti napísať zákon a všetky schopnosti teda byť akoby šikovnejší než tie reťazce. Vo finále, viete, ony majú vždy viac motivácie a vždy schopnejších ľudí, právnikov aj viacej motivácie, ako sa, už sa opakujem, aby jednoducho našli tú cestu, ako sa tomu vyhnúť, hej?
A teraz bavme sa teda o tom, že áno, ide, ideme regulovať a zákon teda dáva tie možnosti rôzne, áno. Môže sa buď stanoviť cena naplocho, môže sa stanoviť maximálna marža. Proste, jednoducho to ministerstvo financií ako cenový orgán dávame, dáva mu ten zákon teda nejaké možnosti, hej? Ale vo finále vždy to znamená, že tá cena je nejak zastropovaná. No a teraz sa poďme baviť o tom. Dobre, aké sú možnosti? Čo vlastne ten reťazec vie urobiť?
No tak dobre, keď bude vedieť, že cena takéhoto produktu je táto konkrétna suma, no prvé, čo každého napadne, tak veď znížim kvalitu. Pozor, toto vie mať dokonca až zdravotné následky. Všetci vieme, že to tak funguje. To je, o tom je častokrát tá cenová vojna, že je tam menej, menej obsahu, niečoho viacej, proste niečoho lacnejšieho. Čiže toto je jeden problém, toto môže nastať. Prosím, toto vie byť vážny problém
Ďalšia vec, tiež už to bolo spomínané. No ak niekomu stanovíte cenu konkrétneho tovaru, jak že tam tá tabuľka je, tak jednoducho vytvorí to nedostatok. To máme na to ix reálnych príkladov z rôznych krajín z minulosti aj zo súčasnosti a tie dôvody sú povedzme že zasa viaceré. Prvá vec je, no ten tovar sa jednoducho vykúpi. Má teda dobrú cenu, kto stihne, si ju kú... si ho kúpi, ostatní si ho už nekúpia. No a ten dôvod zasa, že prečo, pretože ten podnikateľ, ak na tom nemá zaujímavý, proste buďto maržu, alebo teda, nedajbože, môže aj prerábať, lebo tak to bolo napr. v Maďarsku, jednoducho ani ho nebude produkovať. Proste prečo by ho produkoval? Alebo ak mu zákon prikáže, aby ho mal, tak ho do nejakej miery bude mať. Ale výsledok je ten, že sa k tomu tovaru zákazníci za tú dotovanú alebo regulovanú, alebo stropovanú cenu, akokoľvek to nazveme, sa proste k nemu nedostanú. To je ďalší možný problém.
No potom, keď sa zasa, na tabuľku sa stanoví či už suma, alebo teda marža, rozpätie, akokoľvek, tak my pozerajme na tie malé obchody, ktoré z princípu majú väčšinou vyššie nákupné ceny a, samozrejme, teda majú ich aj vyššie predajné, aby im to celé vychádzalo, a toto je to najväčšie riziko. Presne tieto veci, takéto regulácie vo finále vždy viacej ublížia tým menším, slabším. Tí veľkí sa vždy prispôsobia. Ak majú raz tie reťazce proste veľký, veľký podiel na trhu, jednoducho ony nájdu tú cestu, prispôsobia sa. Ale poškodíte tým, už to bolo spomínané, slovenskej sieti alebo slovenským sieťam, ktorým to spôsobí vyšší problém. A už neviem si predstaviť, že zasa sa tá tabuľka spraví, že teda pre veľký obchod takáto cena, pre menší vyššia. Toto spôsobí vždy problém malým. Ono to so všetkými reguláciami vo finále, ja viem, že sú prijímané v dobrom úmysle, ja, ja pánovi kolegovi Takáčovi verím proste ten úmysel, už som to povedal dneska viackrát, rieši problém, ktorý existuje a snaží sa ho riešiť, hej? Dobre. Ale realita je tá, že všetky tie regulácie vo finále ublížia tým najslabším. A to je presný opak, čo potrebujeme.
My, opačne, potrebujeme, aby pribudli aj tie menšie siete, pribudli menšie obchody, prišla nejaká nová zahraničná sieť. A toto, toto je ten problém, že tým zafixovaním cien zasa, akýmkoľvek spôsobom proste sa práve zafixuje aj ten stav, v ktorom je málo konkurencie, proste prečo by sem prišla firma na trh alebo nová sieť, keď sú proste tie ceny zafixované? V tomto, v tejto situácii, keď tie marže, áno, majú vysoké ceny, sú vysoké, to je to, čo ich môže nalákať, aby sem prišli, a tam je tá úloha štátu, aby im pomohli sem, aby prišli, aby proste vytvorili podmienky, aby vedeli prísť čo najskôr.
No. A potom ďalšia vec, viete, tie, tie firmy dokážu robiť fakt akože vážne zložité veci. Fakt si myslíme, že keď my im stanovíme, že, ja neviem, môžu mať maržu 25 % na maslo, hej, že kúpiť, predať, viete, čo spravia? Spravia si nejakú odbytovú firmu, odbytovú sieť, akokoľvek to nazvú a budú si to prekupovať. Normálne to kúpia za cenu od dodávateľa a jednoducho vlastne predajú to akoby samy sebe. Nájdu cestu, ako sa vyhnúť tým kontrolórom zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. Nájdu cestu, ako to obísť. Proste vo finále aj ich to bude stáť nejaké náklady, čo si, samozrejme, vo finále zasa prenesú do nejakých cien, hej? A vytvorí sa kopa byrokracie a tá hmla bude ešte väčšia. Takže toto, toto je vážna vec.
Čiže pre toto, aj pre toto je tým naším vlastne, hovorím, náš filozofický pohľad je, že tá cenová regulácia má byť ozaj len na miestach, kde, kde teda patrí, monopoly, oligopoly, aby som že nehovoril, že vôbec nikde, ale proste určite, určite tuto nie.
No a keď sa, keď sa vrátim teda ešte k tým samotným, k samotnej, k samotným dokladom, hej, že musia teda viesť a uchovať evidenciu o cenách tovaru, v podstate už som to hovoril, ale poviem to ešte raz. Samozrejme, oni to majú. Je to úplne automatické. Normálne majú skladové hospodárstvo, účtovníctvo, čiže tieto informácie majú. Ale ten princíp toho kilečka, princíp toho, že sa im uľahčilo, bolo vlastne to, že keďže to nemusia viesť, ergo umožniť dať nahliadnuť, tak vlastne odpadá táto kontrola. A to sa ešte raz bavíme vlastne o cenovej kontrole v trhovej ekonomike pri potravinárskych výrobkoch, hej? Tam, kde jednoducho tým najefektívnejším kontrolórom je v podstate ten zákazník, ten spotrebiteľ. Akože toto tak, ako má občan tejto krajiny moc nad nami, že nás tu každé štyri roky vymení, tak jednoducho občan spotrebiteľ má dennú moc nad tým, že on rozhoduje, ktorý obchodník zarobí, ktorý nezarobí, ktorý prežije, ktorý neprežije. To je tá najväčšia moc toho spotrebiteľa. A toto by sme mali my všetci hovoriť občanom, možno každý svojim voličom, že, ľudia, vy máte ten kľúč od tých, od tých nižších cien, vy si musíte povedať, že jednoducho do tohto obchodu nepôjdete, a ten bude mať problém.
Zároveň ale potom ešte treba vnímať aj to, že viete, tu máme aj siete, zasa nebudem menovať, aby som nerobil reklamu, proste ten, ten high end, kde tí, kde tie firmy dokážu, skutočne je ich, ich obchodná politika je dobré služby, vysoká kvalita, ja neviem čo všetko, parkovisko s kvetinami a jednoducho majú tú klientelu, ktorá tam príde a kúpi si, vie si to kúpiť aj za tú vyššiu cenu. Im normálne pokazíte vlastne zasa ich model a zasa to je len nejaké okliešťovanie konkurencie. Čiže toto fakt sú veľmi-veľmi problémové veci, ktoré, a ja tu budem opakovať stále, rozumiem tomu, že dneska máme tie ceny vysoké, rozumiem tomu, že je to, samozrejme, pre časť občanov zásadný problém, rozumiem, že sa to snažíme riešiť, ale to, čo sa snažím dnes povedať, je, že toto, čo tu máme predložené, to, bohužiaľ, nieže nevyrieši, ale vytvorí ešte kopu ďalších problémov, ktorým sme momentálne nemuseli čeliť a asi, asi teda by sme sa možno mali spolu zamyslieť všetci nad niečím teda iným, čo by vedelo, vedelo pomôcť. Ja si myslím napríklad, proste ten pohľad na to znižovanie odvodov v potravinárstve, že to je, to je možno, možno správnejší pohľad.
Ďakujem pekne za pozornosť.