Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

9.5.2023 o 9:44 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2023 18:51 - 18:53 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Áno, v podstate nechcem sa nejak vracať k tej minulosti, kde už teda vtedy sme upozorňovali, že toto fakt je krok chybný, okej, vtedajší minister financií si to presadil, ale hovorím, to je zabudnuté. Dôležité je to, čo aj povedal kolega Kremský, jednoducho sme ľudia, keď sa stane chyba, je, si myslím, že veľmi dobrou ľudskou vlastnosťou si to akoby priznať a urobiť všetko pre to, aby sa náprava stala. Tak aj ako povedal momentálne kolega Taraba, to investovanie a vôbec tie, tie detaily, aby to Slovensko bolo či už zaujímavé pre zahraničných investorov, ale aj to, aby vôbec slovenskí možní proste investori a rezidenti neodchádzali preč, je kľúčové.
A presne tak, nepozerajme na každého ako na automatického proste daňového podvodníka alebo toho, kto perie špinavé peniaze. Kľúčové je, aby fakt tie podmienky na investovanie boli konkurencieschopné, aby skôr investovali, investori chodili zo zahraničia na Slovensko, ako aj naši občania odchádzali preč. A samozrejme, ak sú tieto, tieto veci, samozrejme, že môže, môžu hroziť nejaké daňové podvody, no na to máme finančnú správu, na to máme orgány činné v trestnom konaní a tam sa majú v konkrétnych prípadoch a príkladoch venovať a nie, aby sme robili všeobecné právne úpravy, ktoré označujú všetkých vlastne za potenciálnych podvodníkov.
Takže ešte raz, som veľmi rád, že sa našla zhoda, že to tak, ako aj kolega povedal, ako predsedovia výborov finančného a hospodárskeho predkladáme a verím, že sa nájde aj dostatok podpory v celom parlamente krížom cez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

9.5.2023 18:42 - 18:46 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážená kolegynka, vážení kolegovia, dovoľte mi teda pár slov k predkladanému návrhu zákona. V roku 2020 už tento parlament doplnil do zákona o dani z príjmov ustanovenia tzv. CFC pravidiel, ktorými sa teda do zákona doplnilo zdaňovanie takých príjmov fyzických osôb, ktoré tieto fyzické osoby reálne neprijali. Čo sa týka CFC pravidiel, tie bola Slovenská republika nútená, alebo musela implementovať do zákona o dani z príjmov, ale teda vo vzťahu ku právnickým osobám. Takúto právnu úpravu Slovenská republika správne implementovala v súlade so smernicou Rady EÚ 2016/1164 v platnom znení.
Prijatie tejto úpravy aj pre fyzické osoby predstavovalo prekročenie rámca a cieľov spomínanej európskej smernice. Dnes navrhovanou úpravou a predkladaným návrhom zákona sa má tento vyššie uvedený nedostatok odstrániť, pričom sa táto zmena nijako nedotkne kvality právnej úpravy v zmysle cieľov, ktoré sleduje spomínaná smernica. Pred účinnosťou špeciálnej právnej úpravy boli a stále aj v zákone o dani z príjmov sú ustanovenia, ktoré upravujú zdanenie príjmov fyzických osôb v čase ich reálneho príjmu. Toto je práve naším cieľom pri predkladaní tohto, návrhu tohto zákona.
Ustanovenia CFC pravidiel vo vzťahu k fyzickým osobám sa mali prvýkrát uplatniť za rok 2022 v podaných daňových priznaniach v roku 2023. Týkajú sa najmä tých fyzických osôb, ktoré majú príjem zo zahraničia, preto pravdepodobne všetci z nich alebo väčšina z nich majú lehotu na podanie daňových priznaní predĺženú do septembra 2023. Znamená to, že túto chybnú úpravu máme možnosť ešte opraviť, aby sa Slovenská republika vyhla žalobám a aby predchádzala odchodu vysokopríjmových daňovníkov do zahraničia.
Na základe dát bolo zistené, že viacerí vysokopríjmoví daňovníci Slovenska sa aj z dôvodu prijatej spornej právnej úpravy rozhodli presťahovať do zahraničia, čím si zmenili svoju daňovú rezidenciu. Zmenením daňovej rezidencie prišla Slovenská republika o významnú sumu svojich príjmov do štátneho rozpočtu. Ide pritom nielen o daň z príjmov fyzickej osoby, ale, samozrejme, aj o iné dane súvisiace s ich spotrebou, napr. DPH alebo spotrebné dane. Nedostatky existujúcej právnej úpravy zákona č. 416/2020 Z. z., ktoré sú dôvodom na jej zrušenie, by som v stručnosti zhrnul nasledovne.
Po prvé, právna úprava zaviedla fyzickým osobám daňové povinnosti neúčelne a neproporcionálne.
Žiadna z krajín Európskej únie takúto právnu úpravu pre fyzické osoby nemá.
Po tretie, aj zvyšná právna úprava zabezpečuje, zabezpečuje efektívne a legitímne nástroje na dosahovanie cieľov smernice a daňovej politiky štátu pri súčasnom zachovaní účelnosti, subsidiarity a proporcionality.
A po štvrté, právna úprava zákona č. 416/2020 Z. z. je nesystémová, a to aj vo vzťahu k právnej úprave Obchodného zákonníka.
Týmto navrhovaným zákonom alebo navrhovaným návrhom zákona odstránime tento uvedený nedostatok, a to tak, že tá samotná právna úprava, ktorá sa v zákone č. 416/2020 do zákona dostala, sa momentálne zo zákona vypustí.
Toľko za mňa. Veľmi pekne ďakujem a takisto chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.5.2023 18:38 - 18:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže dovoľte mi uviesť, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý na rokovanie predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Peter Kremský.
Návrhom zákona sa zo zákona o dani z príjmov vypúšťa pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby, tzv. CFC pravidlá. Dôvodom zrušenia týchto pravidiel je, že v aplikačnej praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti. CFC pravidlá pre fyzické osoby nie sú upravené európskou legislatívou. Smernica Rady Európskej únie č. 2016/1164 v čl. 1 (rozsah pôsobnosti) uvádza, že sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmu právnických osôb. Rovnako OECD v rámci akčného plánu BEPS reformy medzinárodného zdaňovania s cieľom zamedziť obchádzanie zdanenia nadnárodnými spoločnosťami a zamedziť spravodlivé odvádzanie daní tam, kde sa ekonomické aktivity uskutočňujú, uvádza, že pravidlá kontrolných zahraničných spoločností je nevyhnutné zaviesť pre právnické osoby, pripúšťa ako marginálnu možnosť aplikovať pravidlá aj na fyzické osoby.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže sa jedná o novú daň, z ktorej štát doteraz nemal žiadne daňové príjmy. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv návrhu zákona by sa mal prejaviť v oslabení trendu odchodu daňových subjektov do zahraničia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, toľko úvodné slovo a hlásim sa do rozpravy s trošku bližším vysvetlením. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2023 18:37 - 18:37 hod.

Marián Viskupič
Áno, áno, ďakujem pekne a tiež chcem poďakovať pánovi predkladateľovi.
A možno posledných pár slov. Skutočne aj tento pozmeňujúci návrh je v jasnej zhode so stavebnými sporiteľňami, s ministerstvom financií, takisto aj s predkladateľom, takže verím a dúfam a takisto chcem všetkých kolegov poprosiť, aby podporili oba pozmeňujúce návrhy a takisto, samozrejme, celý návrh zákona.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.5.2023 18:32 - 18:35 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, v prvom rade pár slov k samotnému návrhu zákona. Áno, aj ja jednoznačne podporujem, aby sa teda urobila táto zmena, aby teda v súlade s existujúcimi pravidlami a podmienkami, ktoré sú platné pre štandardné banky, bolo umožnené subjektu, ktorý je stavebnou sporiteľňou, zrušenie bez likvidácie alebo teda prevod podniku alebo jeho časti tak, aby sa mohla právnym nástupcom stať iná stavebná sporiteľňa alebo teda štandardná komerčná banka, ktorá má teda túto stavebnú časť. Toto, samozrejme, podporíme a takisto ešte aj z konzultácií či už so samotným sektorom stavebných sporiteľní, alebo teda aj, ako už aj avizoval kolega, aj s ministerstvom financií som si dovolil pripraviť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý teda zasa môže trošku zefektívniť tento v podstate malý sektor. Touto zmenou budú môcť stavebné sporiteľne efektívnejšie využiť dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním v období, keď tento ich fond stavebného sporenia nie je plne využitý na poskytnutie stavebných úverov.
Čo to prinesie klientom? Klientom to teda, klientom bude tak možné poskytnúť výhodnejšie podmienky pre získanie iného úveru na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním najmä teda v období vyšších úrokových sadzieb na finančnom trhu, a to teda úveru podľa § 2 ods. 4 písm. d) zákona.
Toľko odôvodnenie a teraz si teda dovolím prečítať samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 1401).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 1401.
Doterajší text čl. I sa označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. V § 12 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
b) poskytovanie úverov podľa § 2 ods. 4 písm. d); na tento účel sa dočasné zdroje fondu stavebného sporenia považujú za zdroje mimo fondu stavebného sporenia,".
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.5.2023 18:26 - 18:27 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1985 z 2. februára 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 432 zo dňa 13. marca 2023 a ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 712 zo dňa 9. marca 2023.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 439 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa tiež prihlásim s jedným pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2023 16:51 - 16:55 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim tak, aby som to teda stihol do hlasovania.
No, už tu bolo vcelku dosť povedané. Áno, riešime zákon, ktorý sa fakticky vzťahuje na jednu jedinú obec, resp. mestskú časť a aj keď áno, vo všeobecnosti platí, že nie je dobré robiť, robiť zákony pre jednu konkrétnu vec, toto je, prípad Devína je fakt tak mimoriadny a tak dlhodobo, 18 rokov neriešiteľný, že fakt nie je iná cesta, ako toto vyriešiť takýmto zákonom, ktorý síce teda dnes je pre Devín, ale, samozrejme, je písaný všeobecne a poviem tak, že verím, že by sa už akoby nikdy nemala žiadna obec dostať do takejto situácie, aby tento zákon musel byť použitý. Našťastie, nie je to možné už ani tým, lebo tie zákony sa medzičasom zmenili.
Ako to teda funguje? Keď si to zobereme všeobecne, slovenský právny systém vlastne v zákone o konkurze a reštrukturalizácii upravuje riešenie úpadku dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne a taktiež upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby. Čiže v bežnej ekonomike toto je riešiteľné. Tento zákon sa však nevzťahuje na obce, ktoré teda boli vlastne z neho explicitne vyňaté, lebo sa v tom zákone aj všeobecne v právnom systéme našom predpokladalo, že ochranu pred veriteľmi a postupné znižovanie záväzkov poskytne obciam zavedenie tzv. ozdravného plánu a nútenej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Dnes vidíme, že teda tento príklad sa nevyriešil a ani to nijak nesmeruje k riešeniu. Už to tu kolegovia spomínali, že jednoducho výška tých dlhov sa len zvyšuje a vlastne ten problém, 18-ročný problém Devína sa len a len zväčšuje bez akejkoľvek šance vyriešiť to inak.
No, momentálne teda zákon o rozpočtových pravidlách neupravuje riešenie situácie, kedy teda nútená správa obce ani po viacročnom úsilí nevedie k želanému výsledku, teda k zníženiu záväzkov obce a uspokojeniu veriteľov, či už z dôvodu nadmerne vysokého zdedeného dlhu, na ktorý sa nabaľujú úroky, alebo teda z dôvodu absencie aktív, ktorými obec ešte disponuje a ktoré by mohla speňažiť, aby uspokojila časť záväzkov voči veriteľom. Za normálnych okolností teda by to bolo prirodzene riešiteľné konkurzom, reštrukturalizáciou alebo teda oddlžením, ako je tomu v prípade fyzických osôb. Obce majú teda zabezpečenú ochranu pred veriteľmi prostredníctvom zavedenia nútenej správy, ktorá im má poskytnúť priestor na ozdravenie svojho hospodárenia v súčinnosti so správcom, napríklad teda predajom majetku. Pokiaľ obec za účelom uspokojenia veriteľov už speňažila viac-menej celý majetok a nútená správa už ďalej nevedie k znižovaniu záväzkov, ale, naopak, k ich rastu z dôvodu nárastu príslušenstva, treba zreálniť hodnotu pohľadávok a pristúpiť k odpisu dlhu ukončením nútenej správy. No a presne toto momentálne prijímaný zákon umožní a umožní tak vlastne Devínu ukončiť jednu dlhú a smutnú kapitolu svojej existencie a dať aj tejto miestnej, alebo mestskej časti šancu na taký nový nádych a na nové, nové fungovanie.
Takže myslím si, že predkladatelia sme skutočne z celého spektra politických strán a všetci toto podporujeme, a som presvedčený a dúfam a chcem vás, kolegovia, poprosiť, toto nie je politický zákon, toto je zákon, ktorý môže pomôcť jednej miestnej časti sa teda dostať z problémov, takže vás aj ja chcem poprosiť o podporu.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2023 9:55 - 9:56 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za reakciu. Otázka je skôr asi na pani ministerku, takže myslím, že bude pani ministerka reagovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2023 9:44 - 9:46 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ono je to všetko vo finále o peniazoch až v poslednom rade, tak ja som si dovolil tiež sa prihlásiť a pár slov vlastne k tejto téme povedať. Ale viac-menej ja sa teda budem venovať akoby financiám. Myslím si, že Michal Luciak proste aj pani ministerka povedali tie ďalšie veci.
No, v prvom rade skúsme takú tú genézu. Koncesionárske poplatky. Koncesionárske poplatky sú jeden inštitút, ktorý je fakt z 20. storočia, ktorý je prekonaný, ktorý má svoje problémy, ktorý jednoducho je veľmi náročný na výber a koniec koncov ktorý je veľmi náročný aj na to, aby sa nejak valorizovali a teda vlastne plnili tú úlohu financovania tak, ako teda plynie čas a ako vlastne jednoducho je potrebné viac peňazí. Takže SaS-ka, my sme dlhodobo mali v programe a teda chceli sme zrušiť koncesionárske poplatky. To sa teda v decembri podarilo ako súčasť veľkej dohody o rozpočte a je to fajn. Jednoducho štát vyberá od občanov dane a z tých daní proste treba všetko komplet financovať, celý štát. Nieže potom sú ešte nejaké koncesionárske poplatky, potom zasa niekde inde ešte nejaký ďalší poplatok. Čiže to zrušenie koncesionárskych poplatkov je určité upratovanie vôbec v takých tých financiách a vôbec v zmysle. To, že sú krajiny, ktoré to ešte stále majú a možno ich nie je málo, no ono to trvá proste. Ale zároveň sú krajiny, ktoré už prešli na iné spôsoby a ten, ten vývoj je taký. Takže to, že sme zrušili koncesionárske poplatky, si myslím, je dobré, som rád, že to je. A áno, že to bolo v stave teda, najprv sa nedá, potom sa to za dva dni dá, to už je, bohužiaľ, takú dobu žijeme.
Čo sa týka, chcem, chcem zareagovať ale na slová pani, pani ministerky. Na konci roka sa teda pripravil zákon, ktorý rušil koncesionárske poplatky a ktorý teda nastavoval nejakú dočasnú formu financovania. On nič iné neriešil. Ja si len prosím, pani ministerka, to nebolo o tom, že bol ten zákon nedostatočný alebo že nebol dobrý. To bol zákon taký, ktorý sa teda v tom krátkom čase mal a vyriešil zrušenie koncesionárskych poplatkov a nastavenie nového financovania, aby to nebolo vo vzduchoprázdne. Ja som bol toho súčasťou a aj s pani ministerkou, aj s jej kolegami tam jasne bola dohoda, že toto je zákon, ktorý to ruší a dáva nejaký prechodný stav do doby, kým samotný rezort kultúry, lebo tak to má byť, to má byť rezortný zákon, nie zákon poslanecký, proste než prejde ten štandardný proces prípravy, pripomienkovania nového zákona o RTVS. A takisto sme aj vtedy hovorili, že áno, tá vízia je, aby to bolo naviazané na hrubý domáci produkt ako teda určité promile hrubého domáceho produktu. Čiže takáto dohoda bola vtedy, bola jasná, čiže tá debata o tom, že či ten zákon bol nedokonalý, alebo, alebo neplnil to, čo mal, ešte raz, to nebolo úlohou. Úlohou toho zákona bolo zrušiť koncesionárske poplatky a nastaviť cestu k novému zákonu, ktorý porieši všetko, čo je potrebné, nielen samotné financovanie, ale aj tie všetky ďalšie nadväznosti, ako tu tá diskusia prebieha. To som si len dovolil k tomuto, k tomuto povedať.
Čiže čo sa týka teraz financovania, samozrejme, tie koncesionárske poplatky, áno, bolo to dlhé roky 4,64 eura. Navyše tam vlastne niežeby sa zvyšovali, lebo však ono to je politicky citlivé, ale práve naopak, robili sa tam ešte ďalšie zľavy, takže ten výpadok bol ešte vyšší. A presne tak to bolo. Ak niekto hovorí, že televízia bola nezávislá tým, že mala koncesionárske poplatky, no nebola, pretože tá miera dofinancovávania potom tými rôznymi ďalšími financiami zo štátu bola postupným, plynúcim časom stále vyššia so všetkými negatívami, ktoré to prinášalo, že teda ten riaditeľ RTVS musí vlastne o ne prosiť a robiť a nerobiť všetko možné a nemožné, aby tie peniaze dostal. Takže z tohto sa dostávame preč, pretože naviazané na nominálny hrubý domáci produkt automaticky zabezpečuje to, že vlastne medziročne sa bude tá suma valorizovať, bude vyššia, pretože jednoducho tak to je. Ten hrubý domáci produkt sa zvyšuje. Dokonca aj keď ekonomika nerastie, tak on sa nominálne zvyšuje. Takže toto zafixovanie je niečo, čo vyrieši vlastne ten problém, ktorý tu bol. Ja si myslím, že jedna z vecí, ktorá zostane teda po tomto volebnom období, je vlastne táto zmena a myslím si, že to bude skutočne fajn. Môže a malo by to pomôcť rozvoju, rozvoju slovenskej televízie.
Plus ešte ďalšia vec je, a to tiež nie je zanedbateľné, tie koncesionárske poplatky nielenže teda boli ako množstvom financií nedostatočné, ale aj ten výber bol extrémne administratívne náročný. Len samotná televízia, ja teraz si nepamätám presne tú sumu, ale fakt veľa peňazí dávala do samotného výberu, do vymáhania, do vôbec celej tej agendy koncesionárskych poplatkov. Aj toto sú veci, ktoré zmiznú. Jednoducho tie peniaze, ktoré to stálo, sa budú dať využiť zmysluplnejšie. To je ďalšie plus. Potom aj z pohľadu podnikateľskej obce; asi viete, že tie koncesionárske poplatky platili aj firmy, dokonca relatívne hodne administratívne náročné, závislé od množstva zamestnancov, keď sa počet zamestnancov menil, trebalo dávať informáciu. Čiže aj toto je niečo, že to zjednoduší fungovanie, fungovanie podnikateľského sektora, toto zrušenie. Takže fakt, ono to má skutočne samé, samé výhody.
A teraz tá úloha je a to už je skutočne úloha rezortu a ja verím, že to je a bude urobené čo najlepšie, aby ten nový zákon o financovaní RTVS bol teda zmysluplný so všetkými tými parametrami, ktoré sú, ktoré sú potrebné, vrátane teda nejakej kontroly. Toľko asi k tomu.
Ako som povedal, tá dohoda o financovaní ako časti hrubého domáceho produktu tu bola. Takisto, už to avizoval kolega, my sme súhlasili a boli sme za tých 0,17, za tú sumu, ktorá teda skutočne už zabezpečí aj zmysluplný rozvoj. Takže my si za tým stojíme a aj to je tou odpoveďou vlastne, že ten zákon jednoducho nebol zlý alebo čokoľvek, proste to bol prechodný zákon a smerovali sme k tomuto. Dnes to máme na stole po absolvovaní procesu prípravy a výroby zákona, tak ako bol, a teda máme ho tu dnes v prvom čítaní. Takže za nás podpora. Ja veľmi pekne ďakujem, len toto som potreboval si ujasniť, aby, aby to tu zaznelo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 12:32 - 12:34 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne kolegom aj za pripomienky.
Ja si myslím, pán kolega Faič, veď v tomto sa aj inak že zhod... my zhodneme, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu. To je presne tá úloha štátu, súhlasím, hej. Áno, len teda momentálne sa bavíme o cenovej regulácií, hej? A toto, toto je tá nezhoda, že ja si myslím, že toto nie je ochraňovanie konkurencie, to je práve opačne. To, to, to bráni, aby sa tá konkurencia rozšírila. Toto je ten, akoby ten filozofický asi, asi rozdiel. A ešte raz, ak tie ceny sú vyššie, a teda je tam vyššia realizovaná marža, zisk alebo už akokoľvek to nazveme, tak to je vlastne to, čo pomkne niekoho, aby na ten trh prišiel, hej? Aby, aby proste vznikli, vznikli nové, nové predajne alebo teda nové siete.
No, čo sa týka ku kolegovi Karahutovi. Jaro, jasné, predávať pod nákupnú cenu, proste to, to je zasa, to je zase len legitímny nástroj proste na ochraňovanie konkurencie, pretože presne tak, akože tak ako si povedal, veľký, silný hráč by takto vedel zlikvidovať všetkých malých a zrazu vytvorí monopol. Čiže áno, ešte raz, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu, to, to sa zhodneme. Len teda musíme hľadať, a to sa tu celý deň bavíme, tie správne prostriedky, že ako, ako vlastne tej, tej veci pomôcť. No, toľko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis