Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne tu medzi nami v tomto momente nemáme, no ja začnem paradoxne zákazom spaľovacích motorov, ale už tu bol spomenutý, takže ani to už nie je že od veci.
No, skutočne samotné prijatie zákazu spaľovacích motorov v Európskom parlamente, si myslím, že všetkých prekvapilo. Prekvapilo vôbec to, že Európsky parlament bol schopný prijať takýto zásadný a vo svojej podstate...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne tu medzi nami v tomto momente nemáme, no ja začnem paradoxne zákazom spaľovacích motorov, ale už tu bol spomenutý, takže ani to už nie je že od veci.
No, skutočne samotné prijatie zákazu spaľovacích motorov v Európskom parlamente, si myslím, že všetkých prekvapilo. Prekvapilo vôbec to, že Európsky parlament bol schopný prijať takýto zásadný a vo svojej podstate nezmyselný zákaz, ktorý má jasný dosah na ľudí, na ekonomiku, proste na všetko. Následne, teraz už akoby skôr, o päť minút dvanásť sa v Európskej únii zdvihla a zdvíha vlna odporu voči ďalšiemu zásadne škodlivému návrhu Európskej únie, ktorým je norma Euro 7, kde teda už dnes približne osem krajín tvorí blokačnú menšinu, a teda dejú sa tie veci, nazvime to, že viac zavčasu, lebo už asi tá viera, že Európsky parlament je schopný prijať aj ďalšie absolútne škodlivé riešenie, proste keby sa táto norma prijala, tak to má zásadný dosah na samotný európsky automobilový priemysel, ale aj na, na ľudí, na dostupnosť mobility, keďže proste tie autá by boli drahšie. Koniec-koncov aj na prírodu, ale paradoxne opačný, pretože keď bude nové auto drahšie, o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie a aj technický stav je horší, a spôsobuje to prírode škody. Čiže tuto sa teda už v Európskej únii dvihla, zdvihla vlna odporu.
No a prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože Európska únia relatívne bez záujmu verejnosti alebo s takmer minimálnym záujmom verejnosti pracuje na príprave digitálneho eura. A k tomuto si ja dovolím povedať pár slov, pretože to má zásadnú súvislosť s ochranou hotovosti a garanciou hotovosti, takže digitálne euro.
Spustenie digitálneho eura sa podľa teda toho, čo Európska únia má naplánované, sa očakáva približne alebo najskôr v roku 2025, ’26, ’27. Tlak na skoré prijatie digitálneho eura vytvára hlavne Nemecko a Francúzsko, proste dve veľké krajiny a skúsenosti ukazujú, že ak tieto dve veľké krajiny na niečo spolu Európskej únii tlačia, väčšinou to prejde.
Prvá štúdia, v ktorej sa Európska centrálna banka zaoberala seriózne realizáciou digitálneho eura, bola zverejnená v októbri 2020 ešte bez nejakých časových termínov. Tento projekt dostal zelenú v júli 2021 s tým, že je rozdelený na dve fázy. Výskumná fáza a realizácia. Alebo realizačná fáza. Výskumná fáza má trvať 24 mesiacov a začala sa v októbri 2021, ďalšie roky by potom mala trvať realizačná fáza, ale tú je potrebné najprv formálne schváliť, urobiť pre ňu nejaký záväzný timeline, časový, časový postup. A zatiaľ teda toto nie je jasné, resp. lebo po realizácii formálne ešte nebolo rozhodnuté. No ale ak má výskumná fáza trvať dva roky a začala v októbri ’21, to znamená, že teraz na jeseň by sa malo rozhodovať o tom, že sa z prípravnej fázy prejde do fázy realizačnej, čo je už zásadné.
Keď si pozrieme report z decembra 2022 k tej výskumnej fázy, tak tam ku nejakým časovým, časovému harmonogramu je písané, Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok fázy vyšetrovania a na tomto základe rozhodne, či prejsť do realizačnej fázy, v ktorej by sa vyvinuli a otestovali vhodné technické riešenia a obchodné opatrenia potrebné na poskytnutie a poskytovanie digitálneho eura. Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura by prišlo až v neskoršej fáze a záviselo by aj od legislatívneho vývoja v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura, ktoré prijme Európsky parlament a Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie. V reporte zo septembra 2022, teda o niečo skoršieho, ktorý má veľmi podobný záver ako ten z decembra 2022, je zmienka, že realizačná fáza by mohla trvať okolo troch rokov. V tom decembrovom reporte toto, táto, táto veta nie je. Každopádne teda vidíme, že veci sa dejú, a má sa rozhodovať o tom, že či sa prejde teda z realizačnej do výskumnej, pardon, z výskumnej do realizačnej fázy. Komisia v lete minulého roku otvorila tzv. verejnú konzultáciu, je to niečo ako na Slovensku pripomienky verejnosti k legislatíve. Odpovedalo na ňu cez 18-tisíc subjektov, tieto odpovede sú k dispozícii na stránke EÚ a Komisia sa, potom zvykne sa na tieto na toto proste v dôvodových správach odvolávať. Komisia by tiež by mala pripraviť súhrn odpovedí do konca leta. Zase sa posuňme trošku v čase. V apríli 2023, teda pred mesiacom vydala Európska centrálna banka posledný implementačný report. V reporte sa uvádza tento časový harmonogram, a teda je tam, je tam vlastne zopakovanie toho, čo bolo z decembra, teda Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok vyšetrovacej fázy a na tomto základe rozhodne, či prejsť do ďalšej fázy projektu, v ktorej by sa teda mohli vyvinúť vhodné technické riešenia, obchodné opatrenia potrebné na poskytovanie digitálneho eura.
O prípadnom vydaní digitálneho eura by sa nerozhodlo až do neskoršej fázy a záviselo by to od legislatívneho vývoja v súvislosti s nariadením, ktorým sa stanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura. Takéto nariadenie by na návrh Európskej komisie prijal Európsky parlament a Rada EÚ. ECB príjme všetky potrebné úpravy, ktoré môžu vzniknúť, pardon, ktoré môžu vyplynúť z legislatívnych rokovaní o návrhu digitálneho eura. Čiže ten proces funguje, hýbe sa a je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrovali či už teda krajiny, alebo aj my.
Čiže zopár mojich postrehov k celému tomuto procesu. Reálne si myslím, že nemá zmysel, aby digitálne euro existovalo ako alternatíva v hotovosti, pretože tam jeho tvrdené výhody, o ktorých hovorí Únia, proste strácajú zmysel. Preto je, si myslím, naivné podporovať digitálne euro a zároveň žiadať zachovanie hotovosti. Proste možno to bude zo začiatku predávané, ako že to je alternatíva, že vedia vedľa seba fungovať teda tá pôvodná hotovostná mena aj, aj táto digitálna mena, ale jednoducho postupne sa zistí, že to nejde inak ako exkluzívne. No a to je ten moment, ktorý by znamenal, že by sme proste o tú hotovosť prišli a existoval by len bezhotovostný, ergo digitálny platobný styk a mena. Takže toto proste je, je reálne, čo sa, čo sa deje.
No, ale veď keď sa pozrieme na veci, veď digitálnu menu máme už, máme už teraz. Ako je možné, že pre ľudí to nebude žiadna zmena, čo sa týka použitia, a veď aj dnes môžeme robiť všetky transakcie v hotovosti. Pardon, bezhotovostne, elektronicky. Čiže ten stav, že keď niekto chce fungovať len bezhotovostne, keď chce chodiť bez peňaženky len stým mobilom alebo len s platobnou kartou, proste môže, na to žiadny zákaz netreba.
Takisto argumenty, že teda pomalé prevody, veď dnes už fungujú instantné platby, to znamená, okamžité platby, deje sa legislatíva, aby sa to posunulo úplne proste na, na všetky banky po celej Európskej únii, takže aj ten argument, že to digitálne euro by prinieslo, nejaké že rýchlejšie platby, ten tiež neplatí. Dnes kto nechce používať hotovosť, nemusí, aktuálne euro k tomu proste dáva všetky, všetky parametre. Ale zároveň ten, kto nechce používať hotovostné euro, je nezmyselné, aby bol žiadaný zákaz hotovosti alebo jej nepoužívanie.
Čiže ja si myslím, že teda či už, či už centrálna banka, alebo koniec-koncov aj vláda, by bolo jasne treba deklarovať, aké sú nejaké skutočné výhody toho digitálneho eura. No a každopádne teda dôležité je, že to digitálne euro treba jasne, jasne odmietnuť, pretože som presvedčený, že je to riešenie, z ktorého, z ktorého fakt číhajú len problémy. A zároveň, ak by teda sa stalo, že v likvidnej, v hotovostnej forme euro nebude existovať, aj tak ľudia nájdu riešenie, či už budú držať inú menu, neviem, dolár, frank, čokoľvek, alebo sa proste niečo iné stane ako uchovávateľ hodnoty. Čiže ani, ani tuto to nedáva, nedáva logiku, aby sme odišli od hotovostného eura.
Ja možno len spomeniem, že je nás tu málo, ale myslím si, že nikto z nás netušíme, ako sa aj k tomuto problému teda stavia napríklad guvernér Národnej banky, a myslím si, že kľudne by, aj tu vyzývam, že aby sa o tom diskutovalo, aby sme jasne vedeli, aký je postoj... (Reakcia z pléna.) Myslím si, že áno. ... aký... mohol tu kľudne pán guvernér sedieť, aký je teda postoj našej Národnej banky k tomuto.
No a teda ako je to vlastne s tým digitálnym eurom. Skutočne myslím si, že digitálne euro je otázka hodnotových priorít. Jednoducho o tom, že či je dôležitejšia osobná sloboda človeka, jeho ochrana súkromia, alebo teda či je dôležitejší napríklad boj proti daňovým únikom, lebo treba povedať, aby som teda bol vyvážený, tak určite argumentom Európskej únie, štátov za digitálne euro by určite mohla byť a je teda kontrola nelegálnych finančných tokov a boj proti daňovým únikom, jednoducho áno, takto sa štáty alebo Únia vie dostať k vyššiemu výberu daní, a teda boju proti, proti nelegálnym, nelegálnym konaniam. Toto je relevantný argument.
No zároveň teda používajú, používa sa za digitálne euro aj ten argument rýchlejších platieb, ale ako som už povedal, toto za argument nepovažujem, pretože už dnes máme tie instantné, okamžité platby a ich rozšírenie sa skutočne očakáva, ak teda prebehne ten aktuálny legislatívny proces, ktorý toto má zabezpečiť, aby jednoducho v rámci Únie bolo možné platiť bezhotovostne okamžite, aby tie prevody tie bankové prevody boli instantné, to znamená okamžité.
No čiže ako to vidím, vidíme, platba v hotovosti musí byť zachovaná. Skutočne toto v SaS-ke považujeme za dôležitú otázku slobody jednotlivca. Občania musia mať slobodné právo rozhodnúť sa, či budú platiť kartou, prevodom, mobilom, teda bezhotovostne alebo či budú platiť v hotovosti. A som presvedčený, že Európska únia nám nemôže nanútiť digitálne euro, resp. áno, sme malý štát, možno môže, ale myslím si, že ak zachytíme hotovosť ako základné ľudské právo do ústavy, tak budeme mať ďaleko efektívnejšiu možnosť sa brániť tomu, aby proste prišlo digitálne euro a nahradilo hotovostnú menu.
A dovolím si teda nejaké argumenty použiť a povedať pre zachovanie hotovosti. Ešte, ešte raz poviem možno predtým, že toto je skutočne win-win situácia. Ktokoľvek, aj, aj tá mladá generácia, ktorí skutočne veľmi často využívajú bezhotovostné platby, táto zmena, ak to zaradíme do ústavy ako základné ľudské právo, nikomu nič neberie, každý má právo slobodne tie peniaze nechať doma alebo ich vôbec nemať, používať iba, iba bezhotovostné formy. Zároveň opačne, tej časti populácie, ako tu aj predkladateľ jasne hovoril, ktorí jednoducho preferujú už z rôznych dôvodov, aj napríklad z toho, že nemajú bankový účet, proste dáva tú garanciu, že budú tú hotovosť môcť používať aj naďalej.
Ale poďme k tým dôvodom. Takže za prvý považujem jednoducho právo na súkromie, právo spotrebiteľa, občana na to, aby sa sám rozhodol, kto má mať informácie o tom čo, kedy a kde nakupuje na rozdiel od digitálnych platieb, ktoré monitorujú automaticky toto, toto spotrebiteľské správania. Aj dnes, O. K., proste ľudia sú s tým možno O. K., možno si to veľa ľudí ani neuvedomuje, kompletne čokoľvek je zaplatené kartou bezhotovostne, je všetko zachyteľné, čas, suma, aký to bol obchodník, čo bolo kúpené. Toto, toto všetko je, proste to je takmer úplne monitorovanie vlastne celého, celého života človeka, pretože kto tie informácie má, vie, kde ten človek bol, čo si kúpil, koľko ho to stálo, kde a čo zjedol. Toto sú vážne veci a si myslím, že človek má mať právo, ak mu to vadí, aby jednoducho platil hotovostne, kde tieto informácie nie sú.
No a zasa sa vrátim k tomu digitálnemu euru, O. K., dnes toto má o vás tú informáciu vaša banka, tá, kde máte kartu. Ak by bolo digitálne euro, no tak túto informáciu vie mať napríklad Európska centrálna banka. Proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera sen každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie o svojich občanoch.
Takže druhý, druhý bod je kontrola. Prenesením celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať slušný príjem, môže mať vysoké úspory, ale ak mu bude zablokovaný účet, okamžite má existenčný problém. Dôvodom môže byť kľudne omyl, napríklad omyl exekútora, obvinenie alebo len podozrenie z obvinenia, napríklad teda z prania špinavých peňazí či inej kriminality, alebo len návšteva krajiny na čiernom zozname. Myslím, že si pamätáme aj protesty v Kanade, kde jednoducho vláda protestujúcim, zablokovali im účta... zablokovala im účty. Proste tí ľudia si v centre mesta plnom kaviarní, obchodov, potravín proste si nevedeli kúpiť, oni boli hladní. Jednoducho im boli zablokované účty. Ja si myslím, že, že toto asi otvára oči, že jednoducho ten štát vie zneužívať potom tú nadvládu, ktorú, ktorú dokáže mať tou, proste tou bezhotovosťou.
Ďalším, ďalším dôvodom na zachovanie hotovosti je to, že fyzické peniaze slúžia ako uchovávateľ hodnoty. Bankovky vždy slúžili na uchovanie hodnoty v tej najlikvidnejšej forme a je to ich dôležitá funkcia. A zasa, ale ak by bolo digitálne euro, proste tá, toto by nezaniklo. To, že ľudia uchovávali hodnotu v peniazoch, v rôznych formách peňazí v histórii a mali ich tým pádom k dispozícii okamžite na čokoľvek, proste toto je tu celú históriu a toto nezanikne. Ak by toto digitálne euro zrušilo, tak ľudia skutočne, proste bude to dolár, bude to, bude to švajčiarsky frank, je to tak. Alebo teda bola by to iná komodita.
Tuto zasa Švajčiarsko, najpoužívanejšia švajčiarska bankovka je tisíc frankov. Jasné, z toho vidíme, že to nie je bankovka, s ktorou sa bežne platí, s ktorou ide Švajčiar na kávu alebo, alebo na obed, to je relatívne vysoká suma. Je to o tom, že Švajčiarsko je krajina na svete, kde ľudia vlastnia najvyššiu hotovosť. Jednoducho tá krajina má tú tendenciu, že jej občania držia časť svojich úspor takto v hotovosti. To znamená, tá tisícfranková bankovka je presne tým, čo, čo hovorím ako tento dôvod, že je to fyzický peniaz na uchovávanie hotovosti. Takto to je celé roky, takto na tom nezmenil nič ani COVID a takto je to stále aj podľa aktuálnych, aktuálnych výskumov, alebo teda údajov zo Švajčiarska.
Ďalším argumentom je hotovosť a ako ochrana pred negatívnymi úrokmi. No predstavme si situáciu, ak by nebola hotovosť, Európska centrálna banka môže veľmi ľahko určiť negatívny úrok, to znamená, že z tej vašej sumy, ktorú ste zarobili, vám jednoducho môže časť zobrať, a to teraz nehovorím niečo čo sa nestalo, jednoducho takáto situácia už bola. Banky alebo iní veľkí inštitucionálni investori normálne už platili záporný nominálny úrok za peniaze, ktoré teda mali akoby uložené v Európskej centrálnej banke. To sa proste jednoducho stalo, to tu bolo, je to choré a vo finále nás to doviedlo, inak to je jeden z dôvodov inflácie teraz.
No ale každopádne, ak by sa toto posunulo vlastne k bežným ľuďom a ľudia by nemali možnosť úniku, tak vlastne vie takto, aj takto vie vládnuť Európska centrálna banka. Dnes, ale ani teda počas týchto nulových úrokov sa to nestalo, pretože ľudia majú tú možnosť hej, mali možnosť, ak by mi mali na účte nejaké peniaze zobrať, no tak si tie peniaze vyberiem a, samozrejme, aj peniaze v skrini strácajú hodnotu, ale jednoducho v určitých, určitých obdobiach sú tým najlepším uchovávateľom hotovosti. Každopádne všetko má svoju cenu, aj peniaze majú svoju cenu, záporné úroky sú chorý prvok systéme a jednoducho hotovosť je možno tou poslednou ručnou brzdou, ktorá jednoducho vie brániť európskym centrálnym bankám, aby používali aj záporné, negatívne úroky.
Ďalší príklad je napríklad, že určenie termínu pri, keby bola len bezhotovostná forma, určenie termínu platnosti nejakého množstva peňazí. Možno sa to zdá, keď to takto poviem, že divné, čo to tu rozprávam, no ale predstavte si, takéto podobné máme na gastrokarte, hej, kde teda na účte býva suma, ktorá sa po termíne splatnosti stratí, toto proste je, a ak by ľudia nemali možnosť uniknúť do hotovosti, takéto niečo by tiež mohlo niekoho napadnúť. Jednoducho pokušenie pre rôznych európskych sociálnych inžinierov by bolo fakt obrovské. A ak je niečo možné zneužiť, väčšinou, nás história učí, že sa o to vždy niekto pokúsi a stane sa to.
Už som spomínal teda, myslím si, že treba jasne odmietnuť digitálne euro, nemá, nemá to, nemá to zmysel a viedlo by to, viedlo by to postupne teda ku strate hotovostnej formy.
Dane. Paradoxne mám tuná aj, aj ako bod dane. Lepší výber daní je argumentom propagátorov bezhotovostnej ekonomiky, to som povedal, ale teraz sa pozrime z toho z pohľadu, z pohľadu človeka. Ono je to zasa aj rizikom. Akékoľvek zvýšenie bežnej dane je politicky nepríjemné, povedať voličovi do očí, že teda sa ide zvyšovať dépeháčka, to fakt nie je len tak, hej. To to vzbudzuje odpor. No ale teraz si predstavte, že by Európska únia zvýšila daň z finančných transakcií z 0,354 %, teraz vymýšľam si sumy, na 0,359, hej zvýšenie na, v tisícinách, to vyzerá úplne nevinne, ale proste tá suma, ktorá by to bola, vie byť obrovská, takže ja, aj, aj toto treba vnímať.
Formu finančnej gramotnosti preskočím, myslím si, že to kolega Miloš Svrček jasne povedal.
Ďalej príklady Rakúska a Švajčiarska. Sú to dve krajiny, ktoré majú dlhodobo jasný sklon ku hotovosti, ľudia to tam jasne považujú za svoje právo a v oboch krajinách bude, myslím si, že v Rakúsku asi možno už aj v tomto roku, vo Švajčiarsku pravdepodobne o rok, o dva proste bude referendum, kde sa ľudia rozhodnú, že či teda budú chcieť tiež mať garanciu hotovosti v ústave. Ja len poviem, že teda aj v Rakúsku to funguje podobne ako u nás. Treba získať nejaké stotisíce podpisov, aby mohlo byť vyhlásené takéto niečo a referendum, alebo teda petičná akcia, ktorá teda hovorila o tom, aby, aby mali, aby takéto referendum mali, bola asi najúspešnejšia v histórii. Fakt, že z 10 mil. Rakúšanov to podpísalo veľké, veľké percento. Aj z tohto je jasné. Čiže učíme sa od krajín, ktoré sú vyspelé, ktoré sú rozumné, takže aj toto je argument.
Ďalším argumentom sú finančné krízy. Ak sa pozrieme trošku do minulosti, po skúsenostiach z Grécka, Cypru či Bulharska si myslím, že netreba, netreba príliš vysvetľovať. Aj vo vyspelých krajinách sa môže stať, že v e-bankingu stlačíte poslať a nič sa nestane. Na vrchole gréckej krízy lietali manažéri s peniazmi v kufríku, aby dokázali vyplatiť zahraničných, ale niekedy aj domácich dodávateľov. O prežití nerozhodovali čísla na firemných účtoch, ale fakt množstvo tých bankoviek v trezore. Takže toto je tiež dôležitý argument za zachovanie.
No a ešte by som spomenul sociálne dopady. Hotovosť pomáha ľuďom lepšie plánovať svoje financie a menej sa, menej sa zadlžovať, a teda to možno nie je ideálne, ale je to tak. Cez hotovosť sa v šedej ekonomike dokážu zapojiť aj sociálne skupiny, ktoré jednoducho inak nemajú šancu z dôvodu toho, že sú, tie ich schopnosti sú obmedzené. Zároveň v prípade veľkých prírodných katastrof, občianskych vojen alebo vojen asi tiež vnímame, že hotovosť je často mostom k prežitiu, k úteku či záchrane.
No čo sa týka, čo sa týka ústavy, prečo do ústavy. Ja som presvedčený, že sloboda je viac ako ústava. Sloboda je hodnota, ústava je dokument, do ktorého premietame v čase veci, ktoré považuje krajina a jej občania za dôležité. Ústava je nástroj a má byť nástroj na presadzovanie slobody a takto má s ňou byť aj nakladané.
Ak niekto hovorí, že prečo, prečo nie do ústavy. No ja by som povedal, že v ústave máme napríklad, to je čl. 43 ods. 1 - sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. No ústava nám chráni slobodu vedeckého bádania. Prečo by sme nemali mať ústavné právo na hotovosť? Veď sa všetko točí o peniazoch. To, to je, úplne to je v pohode.
Takisto ešte by som možno povedal jeden. Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonov v ústave, takže takisto. Alebo potom možno ešte spomeniem, v ústave máme spomenuté, spomenutú pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov, hej, lebo taká sa môže vyvážať, hej. Takže to, že budeme mať medzi ústavnými právami, že právo na hotovosť sa zaručuje, nepovažujem absolútne za žiadny problém, považujem to práve opačne za dôležitú vec a že to tam nie je od začiatku, je práve preto a myslím, že to kolega Svrček tiež povedal, že jednoducho nikoho nenapadlo, keď písal pred 30 rokmi ústavu, že také niečo by vlastne mohlo akoby hroziť. No svet sa vyvíja, dnes to hrozí, preto je dôležité mať to v ústave ako základné ľudské právo.
No a dovolím si ešte odôvodniť, odôvodniť a následne prečítať pozmeňujúci návrh ku, teda ku predloženému návrhu zákona. Navrhujeme spresnenie súčasného znenia návrhu novely ústavy. Podľa predloženého návrhu by doslovný výklad mohol, mohol viesť ku šikanóznemu výkladu alebo výkonu práva, teda že subjekt, ktorý chce niečo uhradiť v hotovosti, by sa toho mohol dožadovať aj napríklad od toho subjektu, ktorý na prijímanie hotovosti nie je uspôsobený alebo jednoducho prijímať hotovosť nechce, a toto uplatňuje voči všetkým platcom, aby zasa nebolo že opačne, že teda bude akoby nejaká zasa že diktatúra hotovosti, hej. Medzi takýmito primeranými dôvodmi by mohli byť bezpečnostné dôvody, napríklad kvôli eliminácii prípadnej lúpeže či krádeže, alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat prevádzky príjemcu platby nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. Predloženým návrhom preto zavádzame právo na hotovosť, sa preto zavádza právo na hotovosť ako platový dôsledok z takých dôvodov odmietnuť.
Vzhľadom na to, že s právom na hotovosť je takmer neoddeliteľne spojené právo na výkon hotovostných bankových operácií, tak v tomto našom pozmeňujúcom návrhu ďalej uvádzame, že právo vykonať v banke alebo pobočke zahraničnej banky hotovostnú operáciu sa zaručuje, a to bez obmedzení, ktoré teda by prichádzali v úvahu u iných príjemcov platieb. Čiže jednoducho banky sú tie a budú tie, ktoré tú hotovosť musia, musia garantovať. Ak by totiž banky nevydávali hotovosť napríklad cez bankomaty, hotovosť by teda skutočne mohla postupne zaniknúť a došlo by k narušeniu navrhovaného ústavného práva na hotovosť. Toľko vysvetlenie.
A v podstate mi už ani nemusí zastavovať čas, lebo mi skončil, takže už, už len prečítam, prečítam s dovolením pána predsedajúceho samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472) sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I, čl. 39a ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa zaručuje.“.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
