Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec Kazda, mňa zaujala tá vaša myšlienka, že keďže to bola zmluva, dvojstranný právny akt, tak to vylučuje, aby išlo o okupáciu. Ja si myslím, že to absolútne nevylučuje to, že ide o okupáciu. To, že ste tú zmluvu schválili vo vláde a že ste si ju tu odsúhlasili, aj keď určite nie jednohlasne, ale napriek veľkému odporu aj tu v parlamente, o ľuďoch na uliciach ani nehovorím, že ste si ju tu odsúhlasili, tak to ešte neznamená, že o okupáciu nejde.
Spomínali ste aj v minulosti tú okupáciu sovietskymi vojskami v ’68., no, ten Moskovský protokol, ktorý bol podpísaný 26. augusta ’68, ktorý dodatočne síce, ale legalizoval prítomnosť sovietskych vojsk na území Československa, no a potom aj tie nejaké ďalšie nasledujúce zmluvy, ktoré potom upravovali tie vzájomné vzťahy medzi tými sovietskymi vojskami na území Československa a štátnymi orgánmi, boli tiež svojím spôsobom zmluvami. Áno, samozrejme, že tí, ktorí tieto zmluvy alebo ten protokol podpísali, konali niektorí z presvedčenia, iní jednoducho zo strachu nedokázali sa vzoprieť a ochrániť suverenitu vtedajšej Československej republiky, ale stále to bol dvojstranný právny akt. Čiže toto samo osebe nie je nejaký argument, že ak to dvojstranný právny akt, tak v tom prípade nejde o okupáciu.
No, a čo je ešte horšie, je, že kým v tom ’68. tí vtedajší československí predstavitelia naozaj konali z veľkej časti, keď aj niečo podpisovali, pod nátlakom a zo strachu, tak vy ste ani nepotrebovali ani nejaký nátlak, vy ste ani nepotrebovali nejaký strach. Vy ste to robili naozaj čisto z presvedčenia a o to je tá vaša vlastizrada ešte horšia ako, ako tá, ktorá, ktorú spáchali československí predstavitelia v ’68.

Ďakujem kolegom za faktické. Súhlasím s pani poslankyňou Sulanovou, táto okupačná zmluva je naozaj nevyvážená, slovenskí vojaci nemajú na americkom území absolútne žiadne práva, kdežto tí americkí vojaci na slovenskom území majú väčšie práva ako slovenskí občania, čiže tam tá nevyváženosť je absolútne evidentná. Snáď by som ešte doplnil, že ten trend v tom, ako pok... ako postupujú americké orgány, ak sa ich vojaci dopustia nejakých zločinov po svete, ten je tu už dlhodobý, a táto zmluva to v podstate len potvrdzuje.
Spomeniem len jeden taký príklad už v takej dávnejšej minulosti, ale ktorý takisto úplne evidentne demonštruje, ako Američania pristupujú k trestaniu svojich vlastných vojakov, a to je prípad, ktorý sa stal v tej známej vietnamskej dedine My Lai v 60. rokoch, kde americkí vojaci zmasakrovali niekoľko stoviek nevinných žien, detí, civilistov, a napriek tomu, tí ľudia, ktorí boli za to zodpovední, nakoniec bol súdený len jeden jediný, ich veliteľ aj ten reálne si odsedel len štyri a pol mesiaca väzenia za masaker niekoľko stoviek ľudí, pretože jednoducho americké orgány vrátane prezidenta sa postarali o to, aby bol beztrestný.
Čiže je evidentné, že pokiaľ takto Američania pristupujú k trestaniu svojich vojakov, tak našou povinnosťou je tento protiprávny stav jednoducho napraviť a tú diskrimináciu, ktorá, ktorú aj táto okupačná zmluva prináša, jednoducho odstrániť.

Pani poslankyne, páni poslanci, jednou z mnohých vecí, ktoré kritizoval generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka na tzv. Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, lepšie povedané, na okupačnej zmluve so Spojenými štátmi americkými, bola diskriminácia slovenských občanov, resp. ich znevýhodnenie oproti amerických vojakom. Generálny prokurátor doslova povedal, že táto zmluva robí z občanov Slovenskej republiky občanov druhej kategórie. A ja môžem naozaj s týmto právnym názorom generálneho prokurátora len súhlasiť.
Jednou z foriem diskriminácie slovenských občanov, resp. ich znevýhodnenia oproti americkým vojakom, ktorú prináša táto okupačná dohoda s Američanmi, je aj oblasť Trestného práva.
Podľa čl. 13 ods. 2 prvá až tretia veta tejto okupačnej zmluvy, budem citovať: „Príslušník ozbrojených síl Spojených štátov amerických alebo závislá osoba, ktorú slovenské orgány vyšetrujú alebo sa voči nej vedie súdne konanie, zotrvá alebo bude umiestnená pod kontrolu orgánov ozbrojených síl Spojených štátov amerických, ak o to tieto orgány požiadajú, až do ukončenia všetkých súvisiacich súdnych konaní vrátane odvolacieho konania. V takýchto prípadoch orgány ozbrojených síl Spojených štátov amerických zaručia, aby sa na týchto konaniach zúčastnil príslušník ozbrojených síl, a vynaložia maximálne úsilie na zabezpečenie prítomnosti príslušníka civilnej zložky alebo závislej osoby pred slovenskými orgánmi v konaní, ktoré môže vyžadovať prítomnosť tejto osoby. Ak sa slovenské súdne“ konanie, „konania neukončia do jedného roka od ich začatia, povinnosť orgánov ozbrojených síl Spojených štátov amerických podľa tohto odseku zaniká.“
Uvedené ustanovenie okupačnej zmluvy teda v praxi umožňuje príslušníkom ozbrojených síl Spojených štátov amerických vyhnúť sa trestu za trestné činy, ktorých sa dopustia voči obyvateľom Slovenskej republiky, ak sa slovenské súdne konanie právoplatne neukončí do jedného roka od jeho začatia, pretože po uplynutí tejto lehoty už nebudú mať americké orgány povinnosť držať vo väzbe amerického vojaka, ktorý sa na našom území dopustí trestného činu, ani povinnosť ich zaručiť, že sa tento vojak dostaví pred slovenský súd. Môžu ho jednoducho prepustiť a naše orgány nebudú mať absolútne žiadnu právomoc ani reálnu možnosť zabezpečiť, aby sa na súdne konanie na Slovensku dostavil, čím sa teda v praxi vyhne trestu.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj spomínaný generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, ktorý dal vláde Slovenskej republiky aj Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú právnu analýzu, v ktorej sa vyjadril aj k predmetnému čl. 13 ods. 2 okupačnej zmluvy, ku ktorej okrem iného uviedol nasledovné, citujem: „Môže nastať dvojkoľajnosť spočívajúca v trestnom stíhaní realizovaná slovenskými orgánmi a väzbou umiestnením obvinenej osoby pod kontrolu orgánov ozbrojených síl v Spojených štátoch amerických, čo značne sťaží konanie orgánov činných v trestnom konaní, resp. môže dôjsť k samotnému zmareniu trestného konania. Sú verejne známe prípady (Japonsko, Rumunsko), kde pri trestných činoch voči občanom týchto štátov boli páchatelia repatriovaní pred ukončením vyšetrovania, resp. vyšetrovanie bolo ukončené na území druhej zmluvnej strany s trestami nepomerne nízkymi oproti domácej právnej úprave a podobne.“ Toľko slová generálneho prokurátora.
Ja len pripomeniem a doplním jeden z reálnych konkrétnych prípadov, keď sa americký vojak dopustil zločinu v Európe, konkrétne v Taliansku, no americké orgány mu dovolili uniknúť súdnemu procesu v Taliansku a vyhnúť sa tak skutočnému trestu. Budem teraz citovať z článku, ktorý bol zverejnený 4. februára 2020 na blogu Pravda.sk s názvom Smutné 22. výročie nepotrestaného zabitia dvadsiatich ľudí americkým pilotom v Taliansku. Teda citujem: „3. februára 1998 o 15.13 hod. vinou nedisciplinovanosti amerického pilota Richarda Ashbyho zahynulo dvadsať nič netušiacich turistov v Alpách pri mestečku Cavalese. Vo výške asi 111 metrov nad zemou preťal lano kabínovej lanovky, v ktorej po páde na zem prišlo o život osem Nemcov, päť Belgičanov, traja Taliani, dvaja Poliaci, jeden Rakúšan, jeden Holanďan. Na lietadle Grumman EA-6 Prowler vzlietli z Aviana na plnenie bojovej misie nad Bosnu v rámci ťaženia Rozhodná sila. Tragédiou bolo, že porušil všetky zákazy a nariadenia, nad daným údolím nemali vôbec povolené lietať, ich letová hladina nesmela klesnúť pod 610 metrov, napriek tomu si frajer dovolil prelet vo výške pod sto metrov, čo sa stalo osudným ľuďom v lanovke. Pilot dokonca zničil záznam z letu, ako aj kamery, nahlásil incident svojim nadriadeným. Tí nespolupracovali s talianskymi vyšetrovacími úradmi a pod falošným letovým plánom vystaveným na lietadlo F-16 nechali odletieť dané lietadlo mimo územia Talianska. Posádku prepravili okamžite do Spojených štátov amerických, aby sa vyhla trestnému stíhaniu v Taliansku. Štvorčlenná posádka si vo vzduchu robila leteckú show. Pilot Ashby mal prestávku v lietaní osem mesiacov, nemal čo robiť na bojovej misii a prvýkrát letel nad Alpami v Taliansku. Navigátor Jozeph Schweitzer zasa absolvoval svoj posledný let v misii a pred návratom domov si chcel urobiť videozáznam, aby sa mohol chváliť, ako nízko v tej Európe lietali. Kabína lanovky na horu Alpe Cermis sa zrútila z výšky asi 80 metrov, zahynuli v nej všetci pasažieri.
Každý štát, kde sú jednotky Spojených štátov amerických, musí mať podpísanú zmluvu NATO SOFA, v ktorej je stanovené v rozpore s medzinárodným právom, že občania Spojených štátov amerických sú podriadení výhradne vojenskej jurisdikcii USA. Tak aj v tomto prípade posádka odmietla vypovedať pred talianskymi vyšetrovateľmi a bola odpravená do Spojených štátov amerických. Tam súd v Jacksonville v Severnej Karolíne súdil pilota a navigátora, ktorých obhajoba tvrdila, že nemali k dispozícii funkčný výškomer a lanovku nemali zakreslenú v mape, a boli 4. marca 1998 oslobodení. O trinásť rokov neskôr uniklo z tajnej správy, že všetko na palube fungovalo normálne, dokonca mapy s pozíciou lanovky aj minimálnymi povolenými výškami mali Američania k dispozícii už od roku 1997. Na základe toho ich napriek tomu súd oslobodil. Obálky s mapami a pokynmi boli aj v inkriminovanom lietadle, avšak neotvorené.
V auguste 1998 ich súdil druhýkrát súd na základe svedectva ich kolegov, že zničili videozáznam, a tak sa správali neprofesionálne a bránili vyšetrovaniu. Za to nakoniec dostali šesť mesiacov, z toho si odsedeli štyri a pol, prišli o vojenský dôchodok.
Daná udalosť, hlavne jej neriešenie zo strany Spojených štátov vyvolala v Taliansku veľké demonštrácie, premiér Romano Prodi a jeho nástupca Massimo D'Alema žiadali potrestanie vinníkov, no márne. Jediné, čo sa im dostalo, bolo ospravedlnenie od prezidenta Clintona. Talianska vláda vyplatila odškodné pozostalým vo výške 1,9 mil. dolárov na osobu, z čoho im Spojené štáty americké na základe zmluvy nahradili tri štvrtiny. Takže zabitie 20 civilistov arogantným správaním sa amerických letcov zostalo dodnes nepotrestané.“ Toľko teda citát zo spomínaného článku. Takto sa asi Američania správajú v Európe, takto si predstavujú spravodlivosť, keď sa ich vojaci dopustia po svete zločinov.

No a práve okupačná zmluva s Američanmi znamená, že americkí vojaci aj na našom území získavajú oproti občanom Slovenskej republiky značnú výhodu v oblasti trestného konania. Občania Slovenskej republiky totiž podľa súčasného Trestného poriadku môžu byť v praxi potrestaní bez ohľadu na to, ako dlho súdne konanie trvá, a preto navrhujeme upraviť Trestný poriadok tak, aby v obžalobe, alebo v návrhu na dohodu o vine a treste museli súdy právoplatne rozhodnúť najneskôr do dvoch rokov od ich podania. Po uplynutí tejto lehoty bude trestné stíhanie automaticky zastavené. Tým odstránime diskrimináciu slovenských občanov oproti americkým vojakom aj v oblasti trestného práva.
Toľko teda náš návrh a ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dnes tu ako poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko predkladáme novelu Trestného poriadku, ktorej cieľom je odstrániť trestnoprávnu diskrimináciu občanov Slovenskej republiky ustanovenú v tzv. Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, teda tzv. okupačnej zmluvy so Spojenými štátmi americkými, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 9. februára 2022.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Pán poslanec Gyimesi, pán poslanec Kočiš, my, samozrejme, predpokladáme, že ak by táto naša novela Trestného zákona prešla, tak by sa tu musela meniť aj ústava minimálne v tom smere, aby boli trestne stíhateľní aj poslanci za svoje hlasovanie, samozrejme, nie za každé svoje hlasovanie, ale za hlasovanie, ktorým naozaj sa dopúšťajú toho trestného činu vlastizrady alebo úkladov proti Slovenskej republike, lebo ani to hlasovanie nemôže byť úplne neobmedzené, nemôžeme my ako volení predstavitelia evidentne ísť proti vlastnému štátu celkom beztrestne.
Čiže áno, museli by sme zmeniť v tomto smere ústavu. Takisto by sme museli zmeniť ústavu aj v tom smere, aby nebolo možné, aby Slovenská republika sa dobrovoľne, a to je jedno, či referendom, alebo nejakým iným spôsobom vzdala svojej suverenity, vzdala svojej samostatnosti a vstúpila do štátneho zväzku s inými štátmi. Pokiaľ tu máme raz slovenskú samostatnú republiku, tak to musí aj zostať a nie je možné to zmeniť ani nejakým referendom. Čiže áno, aj v tomto smere by sa musela ústava zmeniť.
No a, pán poslanec Kollár, vám len toľko, my nevylepšujeme právny poriadok tejto krajiny, my vylepšujeme právny poriadok nášho Slovenska. Ten pojem táto krajina, ktorú tu stále a neustále omieľate, to patrí vám, zradcom a zapredancom, ale nie nám. My vylepšujeme právny poriadok nášho Slovenska. Pre nás je Slovensko Slovenskou republikou, nie nejakou touto krajinou.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dlhodobo súčasťou nášho Trestného zákona sú dva trestné činy, ktoré patria do kategórie trestných činov proti základom republiky, teda jedny z najzávažnejších trestných činov, za ktoré ale v histórii Slovenskej republiky, ak sa nemýlim, do dnešného dňa nebol nikto odsúdený, či dokonca ani obžalovaný, a mám konkrétne na mysli obzvlášť závažný zločin vlastizrady a rovnako obzvlášť závažný zločin úkladov proti Slovenskej republike.
Keď hovorím o tom, že doteraz za tieto obzvlášť závažné zločiny nebol nikto odsúdený, nie je to preto, že by u nás na Slovensku sa nikto v histórii Slovenskej republiky nedopustil týchto dvoch zločinov, ale hovorím to preto, lebo súčasná skutková podstata týchto obzvlášť závažných zločinov je v Trestnom zákone definovaná tak, že v mnohých prípadoch neumožňuje páchateľov týchto zločinov potrestať.
Pozrieme sa teda na podstatu tohto problému, ako aj na spôsob, ako tento problém vyriešiť. Skutková podstata obzvlášť závažného zločinu vlastizrady podľa § 311 Trestného zákona znie, citujem:
„Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na 15 rokov až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“
Ďalej skutková podstata obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republiky podľa § 312 ods. 1 Trestného zákona, na ktorú sa odvoláva aj skutková podstata obzvlášť závažného zločinu vlastizrady znie, citujem:
„Kto sa násilím alebo hrozbou násilia pokúsi
a) zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo
b) porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody na 10 rokov až 10 rokov.“
Ako je teda zrejmé z tohto citovaného textu Trestného zákona, súčasná legislatíva teda neumožňuje potrestať osoby, ktoré ohrozujú samotnú existenciu Slovenskej republiky, jej samostatnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo ústavné zriadenie, a to dokonca ani vtedy, keď tak konajú v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom, teda ak sa tohto, povedzme to otvorene, mimoriadne hanebného a nebezpečného konania nedopustia násilím alebo hrozbou násilia.
Takýto, povedzme to celkom priamo, veľmi benevolentný právny stav považujeme za celkom neprípustný, naozaj mimoriadne neprípustný, pretože umožňuje uniknúť trestnoprávnej zodpovednosti a spravodlivému trestu osobám, ktorých pos... (rečník si odkašlal), ktorých konanie poškodzuje samotnú podstatu nášho štátu, a to dokonca aj vtedy, keď konajú z pozície vysokých predstaviteľov nášho štátu, keď doslova zneužívajú svoju moc na to, aby náš štát zničili a rozložili.
Možná otázka teda znie, prečo s takouto novelou Trestného zákona prichádzame práve v týchto dňoch. Áno, nás na rozdiel od vládnych poslancov netrápia ani prísne tresty, donedávna prísne tresty pre narkomanov užívajúcich marihuanu, nás netrápia ani, ani celkom iné problémy, nás trápi niečo úplne iné, reálny problém a to je systematická deštrukcia suverenity Slovenskej republiky a jej ústavného poriadku, ktorá sa tu pácha dlhodobo, a... a to celkom beztrestne. Bohužiaľ, veľakrát s požehnaním väčšiny sudcov súčasného Ústavného súdu, ktorý by mal takejto deštrukcie ako posledná inštancia spravodlivosti zabrániť. Povieme len jeden príklad za všetky, nedávny príklad, ktorý nás definitívne presvedčil, že je potrebné novelizovať Trestný zákon tak, aby sme ochránili Slovenskú republiku, teda náš domov, náš štát a našu vlasť.
Uvedený právny stav je jednoducho potrebné napraviť obzvlášť v súčasnosti, keď pred relatívne krátkou dobou, teda ešte na poslednej schôdzi členovia vlády Slovenskej republiky a následne teda poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili tzv. dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Hoci to tu bolo povedané už veľakrát, keď tu prebiehala o tejto dohode dlhá rozprava, ešte raz zhrniem, že táto okupačná zmluva obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky, čo konštatoval aj sám generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, ktorý práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesol voči tejto dohode celkom 35 zásadných pripomienok. Označil túto dohodu za protiústavnú a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť.
Napriek tomu, že bolo jasne povedané a aj argumentačne po právnej stránke veľmi dobre podložené, akú obrovskú hrozbu pre Slovenskú republiku a jej suverenitu predstavuje táto okupačná dohoda, napriek tomu ju tak členovia vlády, ako aj vládni poslanci a prezidentka odsúhlasili. Navzdory všetkému, navzdory všetkým doslova zradili Slovenskú republiku, a to v podstate s pokojným svedomím, že sa podľa súčasného Trestného zákona nedopúšťajú žiadneho trestného činu, a preto im nehrozí za ich konanie žiaden trest, pretože, inými slovami povedané, súčasná legislatíva je, žiaľ, postavená tak, že neumožňuje, aby boli osoby zodpovedné za schválenie tejto okupačnej zmluvy s USA, teda priamo obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky, aby boli trestnoprávne zodpovedné za spáchanie obzvlášť závažného zločinu vlastizrady, ani obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republiky, pretože tento čin nespáchali násilím ani hrozbou násilia, ale len tým, že túto dohodu schválili svojím hlasovaním.
Dá sa teda povedať, že tu došlo evidentne k vlastizrade tak, ako ju chápe každý normálny človek, a vlastne aj tak, ako ju chápe súčasný Trestný zákon. No len preto, že osoby, ktoré ju spáchali, nepoužili násilie ani hrozbu násilím, tak sa vyhli spravodlivému trestu. Je zrejmé, že ak by sme to nechali len tak, tak v budúcnosti sa budú podobné akty vlastizrady či úkladov proti Slovenskej republike neustále opakovať, až jedného dňa, ktorý môže prísť naozaj veľmi skoro dospejeme do takého bodu, že samotní vládni predstavitelia tohto štátu natoľko zneužijú svoju moc, že Slovenskú republiku, jej nezávislosť a suverenitu zlikvidujú celkom a odovzdajú ju otvorene do rúk cudzincov.
Po tom, čo schválila vládna koalícia už spomínanú okupačnú dohodu so Spojenými štátmi americkými, je evidentné, že je schopná naozaj všetkého a nezastaví sa skutočne pred ničím, preto tu nejde o nejakú vymyslenú hrozbu, nejakú neaktuálnu hrozbu, ale reálnu hrozbu, ktorá sa môže pred prakticky kedykoľvek v blízkom čase naplniť, preto v záujme ochrany a záchrany Slovenskej republiky a ústavných princípov, na ktorých stojí, navrhujeme upraviť skutkovú podstatu tak obzvlášť závažného zločinu úkladov proti Slovenskej republike a v nadväznosti na to aj obzvlášť závažného zločinu vlastizrady tak, aby bolo možné trestne stíhať aj páchateľov, ktorí sa týchto činov dopustia bez použitia násilia alebo hrozby násilím.
Pani poslankyne, páni poslanci, verím, že tí z vás, ktorí majú v tejto veci čisté svedomie, tí z vás, ktorí majú naozaj vrelý vzťah k našej Slovenskej republike a ktorí si neželajú jej zničenie pod akoukoľvek zámienkou a s akýmkoľvek úmyslom, tak sa nemajú v prípade schválenia tejto našej novely Trestného zákona čoho báť.
No a pre tých ostatných mám v podstate len jeden taký odkaz na záver. Spravodlivosť si každého z nás, každého z vás raz nájde. Žiaden váš vlastizradný čin, ktorého ste sa dopustili či už v minulosti, alebo ktorého sa dopustíte aj v budúcnosti, nezostane nepotrestaný. Ak to, ak aj tu nebude spravodlivosť nejaká ľudská, ak tu nebude spravodlivosť v dohľadnom čase, tak to bude jedného dňa minimálne spravodlivosť Božia.
Ďakujem.

Toto je presne to, čo má na mysli generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, keď v tých svojich tridsiatich piatich zásadných pripomienkach pri okupačnej zmluve, ako ju nazývame my, hovoril o tom, že táto zmluva vytvára zo slovenských občanov občanov druhej kategórie. Na jednej strane samé výhody, samé úľavy pre amerických vojakov a ich vojenský personál a proste tých, ktorí sem prídu, a na druhej strane povinnosti pre slovenských občanov. Ja si myslím, že takéto niečo, a budeme o tom ešte dneska hovoriť, lebo tie úľavy a tie zvýhodnenia amerických vojakov sa netýkajú len tejto ekonomickej alebo hospodárskej oblasti, ale týkajú sa aj iných oblastí, ako napríklad trestné právo, ale každopádne je nemysliteľné, aby na našom vlastnom území mali akíkoľvek cudzinci nejaký vojenský personál, nejakí vojaci väčšie práva alebo väčšie úľavy, výhody, ako majú naši vlastní slovenskí občania. Práve tento zákon má tento neprijateľný stav aspoň v tejto jednej oblasti napraviť.

Ja by som chcel poukázať ešte na jedno ďalšie nové, zásadné oprávnenie, ktoré polícia získa, ak parlament schváli túto novelu zákona o Policajnom zbore, a ktorá, ktoré samo osebe jednak umožní potláčať politických oponentov tejto vlády a v podstate buduje zo Slovenska policajný štát.
Hovorím konkrétne o novom oprávnení použiť informačno-technické prostriedky už nielen pri odhaľovaní presne vymedzených trestných činov alebo v rámci boja proti terorizmu, ako je tomu doteraz, ale po novom aj v prípade boja proti extrémizmu. Nie proti trestnému činu extrémizmu, ktorý máme v Trestnom zákone, ale proti extrémizmu vo všeobecnosti. A my všetci dobre vieme, že legálna definícia extrémizmu ako takého nikde v žiadnom zákone momentálne neexistuje a dá sa vykladať v podstate podľa svojvôle a ľubovôle tých, ktorí budú o tom rozhodovať.
To znamená, že polícia získa oprávnenie odpočúvať telefóny, sledovať maily, otvárať listy či niekoho tajne nahrávať, v podstate všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých označí za extrémistov, hoci to môžu byť osoby, ktoré sú celkom bezúhonné a ktoré neboli nikdy trestne stíhané, či dokonca nie sú ani podozrivé z akéhokoľvek trestného činu, len budú policajtami označení za extrémistov a na základe tohto budú sledovaní.
Toto oprávnenie teda je absolútne, totálne zneužiteľné proti všetkým politickým oponentom, ktorých táto vláda a jej teda policajné zložky označia za extrémistov, čo sa môže veľmi ľahko stať. A naozaj platí, že toto, tento, táto novela zákona aj na základe toho, čo hovoril kolega Kotleba, aj na základe toho, čo hovorím ja, vôbec nie je o nejakej demokracii, ale je to len ďalší krok k tomu, že sa tu na Slovensku buduje systematicky novodobá totalita.