Videokanál poslanca

A sú štáty, sú štáty, ktoré toto chápu a snažia sa držať bokom tohto konfliktu. Bohužiaľ, naša vládychti... alebo teda boja... bojachtivá vláda sa snaží robiť všetko pre to, aby sme sa do tohto konfliktu zapojili, a stále žije v tom, že Slovenská republika vždy musí byť súčasťou nejakého paktu, vždy musí s nejakým silnejším štátom ťahať a zapájať sa do takýchto konfliktov, ktorým by sme sa naozaj mohli vyhnúť, pokiaľ by sme sa držali späť, pokiaľ by sme zachovávali aspoň v tomto jednom konflikte, keď už v ničom inom, neutralitu.

Chcel by som takto krátko zareagovať na to, čo odznelo v rozprave, najmä zo strany vás, pán poslanec Lehotský, lebo kolegovia mi, samozrejme, dali za pravdu, vy ste tu boli jediný oponent, ešte teda s pánom poslancom Cmorejom, tak niekoľko slov teda k tomu, čo ste hovorili.
Ja mám taký pocit, že ste nejako nepochopili zmysel tej neutrality, lebo ja som to hovoril aj na úvod, nikto to nepopiera, že Slovenská republika by musela investovať nejaké väčšie prostriedky do obrany. Nikto nepopiera, že každá neutralita, ktorá je garantovaná nejakými veľmocami alebo nejakými inými štátmi, ktoré povedia, že keď na ten štát neutrálny niekto zaútočí, tak mu prídu na pomoc, je určite silnejšia a lepšia neutralita. Ale hovoril som o tom, že neutralita je o tom, ako sa vyhnúť konfliktom, do ktorých by sme vôbec nemuseli byť zatiahnutí, teda ako sa vyhnúť vojne ako takej, a nie teda čo robiť v prípade, že tá vojna už vypukne. Samozrejme, pokiaľ sa nejaký štát rozhodne, že na Slovenskú republiku zaútočí, lebo tu bude mať nejaké svoje strategické záujmy alebo budeme s ním v nejakom spore, tak nás v tom prípade, ak sa teda pevne rozhodne, že Slovensko chce obsadiť alebo nejakým spôsobom naň zaútočiť a vymôcť si teda splnenie nejakých požiadaviek, tak to urobí bez ohľadu na to, že či budeme neutrálni, alebo budeme v nejakom spojeneckom zväzku vrátane toho, v ktorom sme teraz, teda v NATO. Zaútočí na nás bez ohľadu na to.
Čiže toto nie je, toto nie je o tom, že neutralita nám zabezpečí to, že na nás nikto nezaútočí, pokiaľ sa dostaneme do nejakého konfliktu. Tu ide o to, ako sa vyhnúť tomu, aby sme neboli zatiahnutí do konfliktov, ktoré by sa nás iným spôsobom netýkali, pretože druhá otázka znie, čoho zárukou, teda keď nemáme byť neutrálny štát, čoho zárukou je naše členstvo v NATO. Čoho zárukou je to?
Videli sme aj v minulosti, trebárs kolegyňa to spomínala, alebo neviem, kto to hovoril, že bol tu konflikt medzi dvoma štátmi NATO, medzi Tureckom a Gréckom, čiže samotné členstvo alebo vzájomné spojenectvo v jednej, v jednej organizácii ešte sám osebe neznamená, že ten štát sa nedostane do nejakého vojnového konfliktu. To je jedna vec.
Druhá vec je, že to, že sme členom NATO, je zasa zárukou toho, že pokiaľ sa NATO dostane do nejakého vojenského konfliktu, a keď sa už NATO dostane do nejakého vojenského konfliktu, ak to nie je ten typ, že ide ako silný pakt bombardovať nejakých slabších neposlušných, teda štát typu Juhoslávie, tak to bude už naozaj konflikt medzinárodných rozmerov, bude to nejaká svetová vojna a my, ktorí by sme, nehovorím, že je stopercentná záruka, že ak by sme boli neutrálni, tak v konečnom dôsledku sa do toho konfliktu nezapojíme, ale mali by sme omnoho väčšiu šancu, že sa tomu vyhneme, pretože aj cez druhú svetovú vojnu, áno, boli štáty, ktoré, ktorých neutralita bola porušená, ale boli aj štáty, ktorých neutralita bola zachovaná. Mali by sme väčšiu šancu, ako sa tomuto konfliktu vyhnúť, ale tým, že budeme v pakte, v tom zločineckom pakte NATO, tak jednoducho budeme automaticky zatiahnutí do tohto konfliktu, ktorý by sa nás naozaj inak nemusel vôbec týkať. Čiže je, je to hlavne o tom.
Potom ešte možno na margo niektorých tých vašich historických odbočiek. Hovorili ste o prvej Slovenskej republike a tak ďalej. Tak k tomu spomeniem len toľko, že to, že Slovenská republika bola súčasťou druhej svetovej vojny, to, že napríklad bojovala na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, tak to bolo práve dôsledkom toho, niežeby bola neutrálna, lebo prvá Slovenská republika nebola neutrálna, ale bola spojencom nacistického Nemecka, to je jednoducho historický fakt. A pokiaľ by sme spojencom nacistického Nemecka, pokiaľ by sme v tom pakte troch alebo, ako sa to nazývalo, spolu s Talianmi, Japoncami a ďalšími štátmi, tak sme napr. nemuseli zaútočiť na ten Sovietsky zväz, alebo teda sme sa nemuseli zúčastniť toho ťaženia na východnom fronte. To znamená, toto nebolo o neutralite, to bolo práve o tom spojeneckom zväzku. Ak by sme boli neutrálni, mohlo sa to oddialiť alebo sme sa mohli tomuto konfliktu úplne vyhnúť.
Pokiaľ ide o Írsko, a teda neviem, teda ako ste došli k tomu, že Írsko nemá geopolitický význam, ja si myslím, že každý jeden štát v Európe má svoj geopolitický význam. Mohli by o tom rozprávať určite Angličania a tak ďalej, čiže nie je to nejaký dobrý príklad, ale ak hovoríte o tom, že neutralita nefunguje, že je to také, by to teda stavať do takej roviny, že tie štáty, ktoré sú neutrálni, neutrálne, alebo tí, čo, čo volajú po neutralite, že sú v podstate ako keby nejakí blázni, ktorí hazardujú s bezpečnosťou, že to je proste niečo neefektívne, nefungujúce, ale tak potom mi vysvetlite, prečo, prečo toľko štátov, dobre, aj takých tých menších, hej, o ktorých sa nemusíme baviť, ale prečo aj teda naozaj také štáty, ako je Švajčiarsko alebo Rakúsko sa rozhodli byť neutrálne. Prečo to potom robia? Vari sú tí Švajčiari a Rakúšania blázni?
Ja si myslím, že koncept neutrality je rovnako legitímny, možno ako koncept uvažoval o nejakých spojencoch, ale každý štát by si mal vychádzať z tých aj geopolitických súvislostí, ale mal by vychádzať aj z historických skúseností, aké má. No a naše historické skúsenosti sú také, že nám jednoducho naši spojenci v minulosti, ak sme mali tieto spojenecké zväzky uzatvorené, nepomohli, nezachránili nás pred vojenským konfliktom, ale, naopak, to, že sme mali uzavreté spojenecké zmluvy nás zatiahlo do vojenských konfliktov, ktorým sme sa mohli teoreticky vyhnúť. Čiže toto je naša historická skúsenosť.
A možno úplne na záver, čo ste hovorili o tých zbraniach na Ukrajinu a tak ďalej, naše zbrane, akýkoľvek vojenský materiál, ktorý tam posielame, Ukrajincov nezachráni a im tú vojnu jednoducho nevyhrajú, je to úplne kvapka v mori, keby sme to zobrali z akéhokoľvek uhla pohľadu, čo ale, čo ale určite spôsobia, čo ale určite spôsobia, je to, že sa zvyšuje šanca, že Slovensko bude zatiahnuté do tohto konfliktu.
Naším jediným cieľom je len to, aby sme na Slovensku nemali to isté, čo dnes je na východ od nás. Aby sme to ničenie, aby sme tie tragické osudy ľudí, všetkých ľudí, ktorí tam zomierajú nevinní, či ukrajinských civilistov, alebo ruských civilistov, kohokoľvek, kto tam zomiera, aby sme tieto obete tu nemali na Slovensku, aby nezomierali aj naši vlastní občania, aby nezomieral a nekrvácal náš slovenský národ. To je jediný cieľ, pre ktorý hovoríme, aby sme sa nezapájali do tohto konfliktu tým, že tam budeme... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Cmorej, máte možnosť, mali ste možnosť, už teraz sa nepočíta.

Panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod by som uzrej... aby by sme si teda mali ozrejmiť, čo to znamená vyhlásenie trvalej vojenskej neutrality.
Keď hovorím o tom, že chceme, aby bola vyhlásená trvalá vojenská neutralita Slovenskej republiky, tak to znamená, že Slovenská republika bude neutrálna nie v nejakých konkrétnych vojenských konfliktoch, ktoré sa udejú buď v súčasnosti vo svete, alebo sa len udejú, ale vo všetkých vojenských konfliktoch tretích strán. No a, samozrejme, to, že Slovenská republika nebude súčasťou žiadneho vojenského paktu, teda ani zločineckého paktu Severoatlantickej aliancie, zvanej NATO.
Vyhlásenie trvalej vojenskej neutrality je v tomto prípade spôsob, ako zabezpečiť, že Slovenská republika nebude zatiahnutá do akéhokoľvek prebiehajúceho alebo budúceho ozbrojeného konfliktu a vyhne sa tak všetkým tragickým dôsledkom, ktoré takýto konflikt zákonite prináša, a to bez ohľadu na to, či v konečnom dôsledku budeme stáť ako štát na strane víťazov, alebo budeme stáť na strane porazených.
No ja hneď na úvod chcem povedať, že toto vyhlásenie neutrality nie je vôbec o tom, že či v prípade vojny, ak by nejaká vypukla, ak by na nás niekto zaútočil, vždy sa lepšie ubránime sami, či koľko peňazí by sme mali dávať do obrany, ak by sme boli neutrálni, nie je to o tom, či sa ubránime lepšie prostredníctvom nejakých našich spojencov alebo či máme zabezpečených nejakých garantov neutrality, vyhlásenie neutrality je o tom, aby sme do žiadnej vojny jednoducho nezapojili, aby sme do žiadnej vojny neboli zatiahnutí, teda aby sme sa vôbec nemuseli brániť, pretože v súčasnosti voči Slovenskej republike nemá žiaden štát ani územné, ani iné požiadavky, ktorých nesplnenie by mohlo viesť k tomu, že na Slovenskú republiku zaútočí.
Takisto platí, že žiaden štát na svete Slovenskú republiku nepovažuje za nepriateľa a jedinou výnimkou oproti možno stavu, ktorý je tu od vzniku Slovenskej republiky, je to, že nás dnes považuje za nepriateľa, alebo teda to bolo tak medializované, Ruská federácia, ktorá nás mala vraj zaradiť na zoznam nepriateľských štátov, ale zasa povedzme si to, že to bolo z dôvodu, že sme pri ozbrojenom konflikte, ktorý dnes prebieha medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, nezachovali vojenskú neutralitu, ale postavili sme sa jednoznačne na stranu jednej, jedinej z týchto bojujúcich strán, teda na stranu Ukrajiny, a to nie len deklaratórne, čo by bolo ešte pochopiteľné, pretože to urobili mnohé štáty vrátane tých, ktoré sú oficiálne neutrálne, ale problém je v tom, že sme sa postavili na jednu z boj... na jednu z bojujúcich strán, teda na stranu Ukrajiny aj ekonomickými sankciami voči Rusku a hlavne dodávkami vojenského materiálu, dodávkami zbraní Ukrajine, čím sme sa vlastne sami a dobrovoľne zapojili do tohto ozbrojeného konfliktu.
Slovenská republika by tak nemusela byť súčasťou žiadnej ani súčasnej, ani budúcej vojny, ani iného ozbrojeného konfliktu za podmienky, že by sa splnilo to, že by sme zachovávali dôslednú a trvalú vojenskú neutralitu vo všetkých ozbrojených konfliktoch prebiehajúcich mimo územia Slovenskej republiky, a súčasne ak by Slovenská republika nebola súčasťou žiadneho medzinárodného vojenského paktu ani účastníkom bilaterálnych medzinárodných dohôd, ktoré by nás ako štát zaväzovali brániť iné štáty v prípade ich napadnutia alebo sa zúčastňovať iných vojenských operácií vedených týmito štátmi. Tento cieľ však je možné dosiahnuť len vtedy, ak Slovenská republika, ako som hovoril na úvod, vyhlási trvalú vojenskú neutralitu a túto si zakotví aj v našej ústave.
Vyhlásenie vojenskej neutrality je dnes naozaj mimoriadne významné a naliehavé najmä v dnešnej zahraničnopolitickej situácii, keď sa neustále stupňuje napätie na jednej strane medzi zločineckou organizáciu NATO a na druhej strane medzi Ruskou federáciou, a keď sa do tohto konfliktu potom vťahujú aj ďalšie štáty, nevynímajúc Ukrajinu.
Nikto z nás asi nepochybuje o tom, že toto napätie môže v blízkej budúcnosti prerásť do otvorenej vojny, do ktorej by bola automaticky zatiahnutá aj Slovenská republika ako člen agresívneho paktu NATO. V takom prípade by bez ohľadu na výsledok tejto vojny bola, a to teraz nebudem preháňať, ale bola by naozaj ohrozená samotná existencia Slovenskej republiky aj obyvateľov, obzvlášť keď si uvedomíme, že takáto vojna medzi NATO a Ruskom by mohla byť aj vojnou jadrovou vzhľadom na to, že jadrovými zbraňami dospin... disponujú nielen viaceré štáty NATO, ale aj Ruská federácia. Vychádzajúc z historických skúseností, sme presvedčení, že najlepším spôsobom zabezpečenia obrany Slovenska nie sú akékoľvek spojenecké zmluvy, ale výlučné dodržiavanie, dôsledné dodržiavanie trvalej vojenskej neutrality s cieľom nezapojiť Slovensko do žiadnej vojny ani iného ozbrojeného konfliktu. Dokazuje to aj skutočnosť, že štáty, s ktorými sme mali v minulosti uzavreté spojenecké obranné zmluvy nás neboli napriek tomu ochotné brániť, ak to momentálne nevyhovovalo ich politickým záujmom.
Typickým príkladom z histórie môže byť známa Mníchovská dohoda z roku 1938, keď nás nechali naši západní spojenci z Francúzska, ale aj spojenci z tzv. Malej dohody z Rumunska a Juhoslávie napospas Hitlerovi, a to nás v zmysle dohôd, ktoré sme mali podpísané, mali prísť brániť. Ale takto sa k nám zachovali spojenci v minulosti a je dosť možné, že takto isto by sa k nám zachovali, ak by to nebolo v ich záujme, aj, aj v budúcnosti štáty NATO.
A v iných prípadoch práve, v iných prípadoch práve spojenecké zmluvy viedli k tomu, že Slovensko a jeho obyvatelia boli zapojení do medzinárodných vojenských konfliktov, ako tomu bolo aj v prípade prvej svetovej vojny, aj v prípade druhej svetovej vojny. Spojenecké zmluvy teda v praxi nie sú ani zárukou bezpečnosti, naopak, častokrát práve tieto spojenecké zmluvy a záväzky, ktoré nás, ktoré ná... z nich vyplývajú, vedú k tomu, že Slovensko ako územie a ako obyvatelia sme zapojení do konfliktov, ktorým by sme sa mohli vyhnúť alebo ich aspoň oddialiť. A aj v prípade, ak spojenci, ako sme tu videli v minulosti, opakujem, ak aj spojenci skutočne dodržia svoje záväzky a poskytnú pomoc svojim napadnutým spojencom, a dokonca aj v prípade, že zvíťazia, tak táto vojna aj tak spôsobí všetkým bojujúcim stranám vrátane víťaznej obrovské ľudské a materiálne škody.
Z tohto dôvodu tvrdíme, že je vždy lepšia prevencia s cieľom vyhnúť sa vojne úplne, ako spoliehať sa na to, že v prípade vojny nás prídu brániť aj nás účinne obránia naši spojenci. Je zrejmé, že práve trvalá vojenská repub... neutralita je najlepším a najúčinnejším spôsobom takejto prevencie, pretože nás chráni minimálne pred zapojením sa do vojen tretích strán, teda do vojen so štátmi, s ktorými nemáme žiadne konflikty.
Dôsledne dodržiavaná vojenská neutralita pritom nie je ani ojedinelým zjavom v rámci súčasnej Európy, pretože momentálne je v Európe neutrálnych desať štátov: Fínsko, Írsko, Lichtenštajnsko, Malta, Moldavsko, Rakúsko, San Maríno, Srbsko, Švajčiarsko alebo Vatikán. Zdôrazňujem, že od vyhlásenia neutrality nebol ani jeden z týchto vyšších, vyššie uvedených štátov vojensky napadnutý iným štátom.
Na záver chcem uviesť, že s cieľom zabrániť zapojeniu Slovenskej republiky do zahraničných ozbrojených konfliktov nepriamym spôsobom súčasne v tejto našej novele ústavy navrhujeme, aby bol v Ústave Slovenskej republiky popri vyhláseniu trvalej vojenskej neutrality explicitne vyjadrený aj zákaz vývozu a prevozu zbraní, munície a iného vojenského materiálnu do štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt. Tento zákaz by sa však, prirodzene, nevzťahoval na použitie týchto voj... tohto vojenského materiálu Ozbrojenými silami Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo nejakých mierových pozorovateľských misií.
Panie poslankyne, páni poslanci, schválením tejto novely ústavy máme naozaj jedinečnú možnosť zachrániť tak mier, ako aj bezpečný život na Slovensku, a preto vás prosím, aby sme túto šancu nepremrhali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tejto našej novely ústavy je vyhlásenie a ústavné zakotvenie trvalej, trvalej vojenskej neutrality Slovenskej republiky.
Viac, samozrejme, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Všetkým tým, ktorí chápu, čo to znamená zabíjanie nenarodených detí bez ohľadu na to, akým spôsobom sa robí. Či to dieťa roztrhajú, alebo zničia a doslova zlikvidujú chemicky. Každopádne stále platí, že pokiaľ budú interrupcie, umelé prerušenia tehotenstva, teda ukončenia tehotenstva, pokiaľ bude toto zabíjanie na Slovensku legálne, pokiaľ sa tejto pliagy nezbavíme, tak Slovensko sa nebude môcť nikdy právom nazývať, že je nejaký demokratický štát. Vždy bude len štátom totalitným.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja tu dneska nechcem nejako dlho rozprávať, pretože táto téma je natoľko vážna, že by sme tu ani nemali dlho rozprávať, mali by sme skôr konať, aj keď sa nám tu stále podsúva zo strany tých liberálnych predrečníkov mojich, že v podstate, že my tu ideme riešiť nejaké nepodstatné veci, že sa tu neriešia dôležité problémy, že nedávame nejaké dôležité návrhy zákonov, že sa tu zaoberáme obmedzením práv žien namiesto toho, aby sme riešili nejaké iné dôležitejšie veci, ale ja hovorím, že interrupcie, teda umelé ukončenia tehotenstva, zabíjanie nevinných nenarodených detí, vždy bol zločin, je zločin a aj bude zločin, bez ohľadu na to, či to máme v Trestnom zákone napísané, alebo to v Trestnom zákone napísané nemáme.
Boli časy, boli časy a boli, tie časy trvali stáročia, kedy boli interrupcie, ktoré dnes sú, bohužiaľ, legálne, považované za nelegálne, keď to bolo považované za zločin a, samozrejme, treba neustále pripomínať, že ten kto to prvý zlegalizoval a vyhodil v podstate z Trestného zákonníka, to nebol nejaký dnes oficiálne uznávaný demokratický štát, ale bol to boľševický Sovietsky zväz za diktátora Lenina. Čiže zrejme, zrejme po jeho vzore si berú aj títo liberáli túto legislatívu.
Ja sa len divím, že tu stále miešate tú vojnu na Ukrajine a že sa tu teda stále oplakávajú tie nevinné obete vojny na Ukrajine, aj keď teda, samozrejme, z toho vášho uhla pohľadu, z toho jednostranného, kde vidíte tie obete len na ukrajinskej strane, ale kde ako keby ruskí civilisti žijúci tiež na Ukrajine, neboli ľudia, tých sa, samozrejme, nikto nezastane, tých neoplakávate. Ich práv sa nikto nezastáva, ale dobre je to váš jednostranný pohľad na vec, tomu rozumiem. Ale čomu nerozumiem je to, že máte akúsi takú dvojitú morálku a hlavne, že máte ako keby takú tú poruchu schizofrenickú, pretože ja nerozumiem tomu, ako môžte na jednej strane, teraz to mierim na liberálov, ako môžte na jednej strane mať plné ústa rečí o demokracii, o ľudských právach, o humanizme, odjakživa viac-menej v celej histórii toho vášho liberalizmu to tak bolo, ale nemáte absolútne žiadny problém so zabíjaním nenarodených detí s tým, že ako som už povedal vo faktickej poznámke, že tieto deti dehumanizujete, že z nich robíte nejaký zluk buniek, neživý, niečo čo neexistuje, lebo tak sa môžte vyhnúť možno výčitkám svedomia, niektorý, neviem kto z vás, teraz nechcem nikoho menovať, bol alebo nebol na interrupciách, možno sa chcete vyhnúť nejakým svojim výčitkám svedomia, buď svojim vlastným, alebo svojim výčitkám svedomia smerujúcim k vašim priateľom, alebo blízkym. Jednoducho vy si tieto deti dehumanizujete.
Samozrejme, my sme v minulosti predložili veľakrát návrh zákona, ktorý by zásadnejším, ešte väčším spôsobom obmedzil vykonávanie interrupcií. V tom prípade, ale keďže tieto naše návrhy zákonov neprešli, tak sme to skúsili inou cestou. Tým, že sme navrhli aspoň jednu malú, relatívne malú úpravu v tom, aby keď už sú interrupcie na Slovensku legálne na požiadanie ženy, prakticky vo všetkých prípadoch do toho 12 týždňa tehotenstva, aby aspoň nebolo možné vykonávať interrupcie ženám, ktoré nie sú občianky Slovenskej republiky, teda cudzinkám, aby na území Slovenskej republiky aspoň nedochádzalo k zabíjaniu ešte tých ďalších detí, tých, tých cudzích detí, aby tu nedochádzalo k potratovej turistike.
No a vy ste to celé obrátili iba na vojnu na Ukrajine a na znásilňovanie počas tejto vojny. A my sa tu teraz naozaj nebavíme o tom, že či sú znásilnenia a tobôž vojnové znásilnenia, tobôž také brutálne znásilnenia, ktoré ste tu čítali, či majú byť, alebo nemajú byť zločin. Či je to niečo, čo by malo byť legálne alebo nelegálne. Veď na tom sa všetci zhodneme. Samozrejme, že to zločin je a ja vám garantujem, že keby sme boli pri moci my, tak by takéto znásilnenie, ktoré by tu bolo vykonané na našom území, ktoré by sme mohli potrestať, by sme potrestali omnoho prísnejšie, ako by ste ho potrestali vy liberáli, omnoho prísnejšie. Ale toto nie je otázka dňa a toto vôbec nie je teraz predmetnom tohto nášho návrhu zákona alebo návrhu zákona kolegu Čepčeka.
A hlavne nerozumiem tomu, prečo tu chcete stále podsúvať tie znásilnenia, keď veľmi dobre viete, že aj na území Slovenskej republiky, aj v prípade cudziniek, aj v prípade našich občianok je takýto počet interrupcií, ktorý sa vykonáva ženám, ktoré boli znásilnené, relatívne malý a drvivá väčšina potratov, absolútna väčšina potratov je vykonávaná ženám, ktoré neboli znásilnené, ktoré mali ten sex dobrovoľne. Čiže argumentovať tu znásilneniami to je proste len obyčajná hrubá demagógia a vy veľmi dobre viete, keby ste boli, keby ste boli ako liberáli za to, že naozaj zakážme tie interrupcie s výnimkou znásilnení, tak by som to pochopil, že do nás chcete nejakým spôsobom biť, lenže vy takí nie ste, vy chcete dovoliť, aby boli legálne interrupcie aj v prípade žien, ktoré neboli znásilnené.
Takže neodvádzajte pozornosť od podstaty problému, neodvádzajte pozornosť od toho, že jednoducho interrupcia je zabitie živej bytosti, živej ľudskej bytosti, živého človeka. Nie nejakej, nejakého zhluku buniek, ako to existuje vo vašich predstavách, vo vašich zvrátených hlavách. Pretože ja mám naozaj taký pocit, že keď pre vás dieťa pred 12. týždňom nie je človekom, tak potom, potom vy, liberáli aj keď ste už dávno dospelí, vy sa aj nesprávate ako ľudia. Vy sa nesprávate ako ľudia, vy sa správate, ako keby ste boli možno, ja to tak poviem, otvorene, horšie ako zvieratá. Lebo ešte aj tie zvieratá mnohé sa snažia chrániť tie svoje deti a nebudú si ich zabíjať. Ale to vy nerobíte.
Stále sa tu hovorí o tom, že počet interrupcií klesá. Ja sa teraz nebudem baviť o tých chemických tabletkách a tak ďalej, ale hovoril to aj kolega Beluský. Veď tu vôbec nezáleží na tom, že či počet interrupcií klesá, alebo stúpa. Keby klesal, vďakapánubohu, že klesá, ale to, že klesá, znamená to, že to už nie je zločin, že to už je niečo v poriadku, že to je niečo, čo by malo byť stále legálne? Ak klesá počet vrážd, tak teraz poďme legalizovať vraždy? Alebo ak klesá počet krádeží, poďme legalizovať krádeže? Veď toto absolútne nemá žiadnu logiku.
A keď hovoríte, že to nie je problém, ktorým by sme sa mali zaoberať, ja poviem len niekoľko štatistických údajov. Za 60 rokov, za 60 rokov odkedy sa interrupcie aj na našom území vykonávajú, 1,4 mil. nevinných zavraždených detí. Za existencie Slovenskej republiky skoro 400-tisíc, za posledných desať rokov viac ako 70-tisíc, za minulý rok vyše 5-tisíc a aj dnes, keby sme to tak brali, že je to tempo rovnaké, 14 detí každý deň, ktoré boli na Slovensku pri interrupciách zavraždené.
Ešte dve poznámky by som mal na záver. Tie mimovládky, ktoré ponúkali Ukrajinkám, ktoré prekračovali hranice, možnosť vykonania interrupcie na Slovensku, tie nezisťovali, či tie ženy sú, keď prekračujú hranice, tehotné, alebo, či keď sú tehotné, boli znásilnené. Oni dávali tie letáky en bloc všetkým ženám. A všetkým ženám, ktoré utekali z Ukrajiny, ponúkali takúto pomoc. Čiže toto vôbec nebolo mierené len na nejaké ženy, ktoré boli znásilnené.
Že nechcené, že ženy by mali mať iba deti, ktoré chcú, a teda že tie nechcené deti by sa teoreticky nemali ani narodiť, ako to vyznieva z týchto vašich rečí, tak to potom znamená, že ženy alebo teda deti v detských domovoch pôjdeme teraz popravovať, lebo aj tie boli nechcené? To jednoducho absolútne nemá zmysel sa toto s vami nejakým spôsobom komunikovať, pretože náš svet a váš svet je celkom iný. Vy liberáli ste absolútne falošní a ako som povedal na začiatku, tvárite sa, že chcete ochraňovať ľudský život, tvárite sa, že chcete pomáhať ľuďom, ale v skutočnosti vy, čo máte plné ústa rečí o demokracii, ľudských právach, ich týmto spôsobom najviac porušujete.
Ja by som na záver chcel dať návrh, aby Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovala tento predložený návrh zákona, konkrétne aj tlač 982, 989, ale aj tlač 990 v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, vy hovoríte, že Pán Boh vám ženám dal právo na vykonávanie interrupcií? Že Pán Boh vám dal právo zabíjať nevinné deti? Lebo tak ste sa vyjadrili, že Pán Boh nám dal právo ženám, aby podstupovali interrupcie, že na to máte jednoducho právo. A ja sa teda pýtam, ak toto naozaj tvrdíte, tak kto je vašim Bohom, pani poslankyňa. Kto je vaším Bohom? Kto je vaším Bohom, Bohom liberálov, pretože mne z toho vychádza, že vaším Bohom je nie Boh kresťanov, jediný pravý Boh. Že vaším Bohom je diabol. A ja som, nie že rád, ale dobré je, že to tu zaznelo, že ste sa konečne ukázali, komu vy liberáli reálne touto svojou politikou, touto svojou rétorikou slúžite.
A pýtate sa nás, ktorí chceme obmedziť vykonávanie interrupcií, že komu my slúžime, teda nie komu my slúžime, ale čo sme my za ľudia. Ale, ale ja vám kladiem tú istú otázku, čo ste vy za ľudia, keď vám nevadí alebo keď umožňujete legálne zabíjať vo veľkom nevinné nenarodené deti, keď tieto deti dokonca dehumanizujete. Pretože ich ani nepovažujete za ľudí. A to nielen tie deti, ktoré boli počaté po znásilnení, ale všetky deti. Vy chcete dovoliť interrupcie en bloc. Nielen v prípade znásilnených žien. Tak čo ste vy liberáli za ľudia? Odpovedzte na túto otázku.

Pani poslankyňa Cigániková, tu vôbec nie je dôležité to, čo si myslíte, že či by tu mali, či je morálne, aby tu sedeli ľudia, ktorí boli odsúdení za úmyselné trestné činy, my z hľadiska zákona aj z hľadiska ústavy môžme riešiť iba to, či ústava v takomto prípade, ak teda nebol podmienečne, ak nebol podmienečne odložený, alebo bol podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, či bola splnená tá podmienka na to, aby zanikol mandát, alebo nezanikol mandát. Nie, že či si vy myslíte to, že by tu mal byť, alebo nemal byť zato, že dostal nejaký trest, čiže to je jedna vec.
A druhá vec, už keď ste spomenuli toho pána Lipšica, toho v súčasnosti špeciálneho prokurátora, tak dobre, že ste to spomenuli, pretože neviem, kto z vás si myslí, že je spravodlivé, aby poslanec, riadne zvolený občanmi, stratil mandát za to, že rozdáva šeky so sociálnou pomocou, kde sú nejaké čísla, kde niekto vidí nejaký extrémizmus. V porovnaní s Danielom Lipšicom, ktorý mal na svedomí človeka, aj keď teda neúmyselne, ale mal na svedomí človeka tým, že porušil dopravné predpisy, a za odmenu, za odmenu, síce áno, sám sa vzdal mandátu, ale za odmenu v konečnom dôsledku dnes, dnes Daniel Lipšic je špeciálnym prokurátorom. To znamená, povýšil sa. V podstate jednu funkciu stratil, jednu funkciu stratil, druhú získal. Ak v tomto vidíte spravodlivosť, aby jeden človek za nejaké čísla stratil mandát a druhý človek aby bol v takejto vysokej funkcii za to, že usmrtil, alebo teda napriek tomu, že, napriek tomu, že usmrtil človeka, tak ja v tom jednoznačne spravodlivosť žiadnu nevidím.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj keď takto nezvykle, lebo vyzerá to, že to je iba taká technická záležitosť, že tu ideme zobrať na vedomie informáciu mandátového a imunitného výboru k niečomu, čo je možno podľa väčšiny z vás už hotová vec, čo je niečo samozrejmé, že zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Mariana Kotlebu, tak ja vám musím povedať, že nie je to taká samozrejmá vec a to z toho dôvodu, že si položme v prvom rade otázku, kto, kto je ten, čo rozhodol o tom, že mandát pána poslanca Kotlebu zanikol. Môžte povedať, že zanikol priamo na základe ústavy. Áno, mandát poslanca v prípade, ak spácha trestný čin a splnia sa ústavné podmienky, tak naozaj zaniká na základe, alebo teda priamo na základe ústavy.
Lenže kto je ten, čo posudzuje, či boli v tomto prípade splnené ústavné podmienky na zánik mandátu pána poslanca Kotlebu? Nie je to ani mandátový a imunitný výbor, nie sme to ani my poslanci Národnej rady, aby sme tu na základe nášho hlasovania sa vyjadrili, že mandát poslanca Národnej rady zanikol, aby sme ako keby zobrali mandát niekomu, kto tento mandát získal v riadnych demokratických voľbách, v ktorom ho volilo alebo krúžkovalo viac ako 170-tisíc ľudí a ktorého mandát bol riadne osvedčený Štátnou volebnou komisiou. A hoci máme v rukách právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu, ten rozsudok, ten odsudzujúci rozsudok pána poslanca Kotlebu, ten rozsudok nie je o tom, že stráca mandát, to nekonštatoval Najvyšší súd, ale konštatoval iba to, že sa dopustil úmyselného trestného činu. Čiže, čiže v tomto prípade tu nie je žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu, lebo jediný, kto môže vykladať ústavu, či boli splnené, alebo neboli splnené podmienky na zánik jeho mandátu je Ústavný súd. A vy veľmi dobre viete, že toto je v histórii samostatnej Slovenskej republiky prvý prípad, ktorý v takomto prípade riešime, kde bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý bol ale podmienečne odložený, teda trest, výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený.
Neexistuje teda žiaden judikát, žiaden judikát, žiadne rozhodnutie Ústavného súdu, kedy by vykladal ten sporný článok 81a písm. f) ústavy.
Ja vám teda poviem iný názor na vec, ako máte možno vy ostatní, a teda ako je možné vykladať ten paragraf, alebo teda článok 81a písm. f) ústavy. Neviem, kto z vás ho čítal, kto z vás ho nečítal, ale keď ste ho nečítali, dobre si ho prečítajte, ja ho budem citovať: "Mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody." Nikto nespochybňuje, že tu máme právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu, podľa ktorého bol pán poslanec Kotleba odsúdený za úmyselný trestný čin, ale to je len prvá ústavná podmienka na zánik mandátu poslanca. Na to, aby mohol v konečnom dôsledku mandát poslanca z ústavy zaniknúť, musí byť splnená aj druhá podmienka, a to skutočnosť, že súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Teda inými slovami zjednodušene povedané, ak je poslanec právoplatne odsúdený, či už za úmyselný trestný čin, alebo aj za trestný čin z nedbanlivosti, tak na to, aby mu mandát poslanca zanikol, musí byť zároveň odsúdený nepodmienečne na trest odňatia slobody, teda ľudovo povedané, namiesto podmienky by musel ísť priamo do väzenia. A to, a práve toto sa v prípade pána poslanca Kotlebu nestalo, keďže v jeho prípade súd, a vyplýva to aj z toho rozsudku, ktorý tu bol do Národnej rady doručený, v tomto prípade súd rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Kolegyne, kolegovia, na tomto mieste musím povedať, že je absolútne jedno, čo si myslíte o našej strane alebo čo si myslíte o pánovi poslancovi Kotlebovi, čo si myslíte o tom rozsudku Najvyššieho súdu, či bol zákonný, či bol spravodlivý, to jednoducho je vec vášho názoru, nikto vám ho neberie. Ale dôležité je to, ako je doslovne napísaná ústava z hľadiska gramatických pravidiel slovenského jazyka, a len na základe tohto môžme zaujať k tomu nejaké stanovisko. Ja viem, že mnohí z vás už by boli najradšej, keby sa pána Kotlebu nadobro zbavili, keby ste sa zbavili možno aj nás, všetkých ostatných poslancov, čo tu zostali za Ľudovú stranu Naše Slovensko, evidentne je to zrejme z tejto strany, ale keď to tak chcete urobiť, tak hovorím otvorene, urobte to tak, aby to bolo v súlade s ústavou, a najlepšie urobte to tak, aby ste nás porazili v riadnych demokratických voľbách, pretože len ľudia majú právo rozhodnúť o tom, že či tu má byť pán Kotleba v tomto pléne, v tomto parlamente, alebo či tu nemá byť, ale nie vy, ktorí máte naňho, samozrejme, veľakrát úplne skreslené názory.
Preto, páni poslanci, ešte raz, prečítajte si, prečítajte si ten článok 81a, písm. f) a vykladajte ho výlučne podľa toho, ako je gramaticky napísaný, pretože v mnohých prípadoch zákonov vieme, že je rozhodujúce, či tam máme "a" alebo máme "alebo", a v tomto prípade je rozhodujúce, či máme čiarku, či máme čiarku pred tým písmenom alebo teda pred tou spojkou a, alebo ju tam nemáme, pretože to ustanovenie znie a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Ak by tam pred tou spojkou "a" čiarka nebola, tak potom naozaj podľa gramatických pravidiel slovenského jazyka by sa táto podmienka vzťahovala len na tie predchádzajúce slová, ktorými bol poslanec odsúdený za trestný čin, a teda nie na slová za úmyselný trestný čin. Lenže v tomto prípade, keď si to prečítate, tak tam pred tou spojkou "a" tá čiarka skutočne je, a preto sa táto podmienka vzťahuje aj na slová "za úmyselný trestný čin". A ja musím povedať, že je absolútne jedno, ako si to vykladá zákonodarca, a je absolútne jedno, čo tým sledoval, aký bol jeho úmysel, alebo či sa len pomýlil, že tam tú čiarku dal, namiesto toho, aby ju odtiaľ vyhodil, ak to myslel inak. Ale dôležité je to, ako je to napísané a ako to bolo v Národnej rade schválené.
Preto ešte raz, panie poslankyne, páni poslanci, my tu dneska neriešime nejakú technickú otázku, my tu riešime len to, či zoberieme na vedomie skutočnosť, ktorá je v zásade nepravdivá, a teda, že zanikol mandát poslanca, a či sa teda postavíme za to, aby stratil mandát poslanec Národnej rady, ktorého, ešte raz zdôrazňujem, volilo v demokratických voľbách do Národnej rady viac ako 170-tisíc občanov Slovenskej republiky, tak aby zastupoval ich názory a záujmy. Preto, panie poslankyne, páni poslanci, ak zoberieme informáciu mandátového a imunitného výboru o zániku mandátu pána poslanca Kotlebu na vedomie, znamená to fakticky, že zoberieme na vedomie skutočnosť, ktorá nenastala, že zoberieme na vedomie nepravdivú skutočnosť, a tým fakticky sa postavíme v rozpore s ústavou na stranu tých, ktorí tvrdia, že mandát poslanca zanikol, hoci tento bol, ešte raz zdôrazňujem, zvolený v demokratických voľbách občanmi Slovenskej republiky.
No a ja verím len v to, že ak aspoň trochu máte v úcte Ústavu Slovenskej republiky, ak máte v úcte nejaké základné demokratické princípy, tak nedopustíte, aby sa takáto vyslovene do očí bijúca nespravodlivosť, nezákonnosť a v podstate aj nebezpečný precedens a ignorovanie vôle státisícov občanov Slovenskej republiky tu, na pôde Národnej republiky, stal.

Kolega Kotleba tu veľmi správne hovoril o tom, akú veľkú hrozbu predstavujú tí, tzv. ukrajinskí utečenci. Teraz mám na mysli tých tzv. afrických študentov, či pracovníkov, ktorí utekajú, teda tak sa to hovorí, že utekajú z Ukrajiny len preto, aby sa mohli vrátiť domov.
Ja spomeniem len jeden príklad, ktorý sa síce nestal u nás, ale ktorý sa môže stať u nás už veľmi skoro a myslím si, že je len vrchol ľadovca, lebo o mnohých prípadoch sa nehovorí, a to je prípad, kedy dvaja Afričania, jeden z Tunisu, druhý z Nigérie, 6. marca tohto roku, tiež to boli tí tzv. ukrajinskí utečenci, odišli z Ukrajiny. Dokonca mali ukrajinské pasy, tak títo znásilnili v nemeckom Düsseldorfe len 18-ročné ukrajinské dievča. Teda Ukrajinku, ktorá naozaj pred vojnou na rozdiel od nich ušla. To je len jeden príklad z mnohých, o ktorých by sa mohlo hovoriť a ktorý v podstate len dokazuje, čoho sú schopní títo tzv. utečenci, ktorí sa skrývajú za ten pojem utečenec, ale v skutočnosti nemajú s tým nič spoločné a dokazuje to aj to, že tie jednotlivé európske štáty si nevedia chrániť svoje hranice a celý ten systém preverovania tých utečencov jednoducho nefunguje, ak sa takéto veci môžu stať.
Ja na záver môžem len povedať, že my naozaj nemáme dôveru ministra vnútra Romana Mikulca, pretože je nominantom hnutia OĽANO a vieme o tom, že v minulosti toto isté hnutie nominovalo do europarlamentu poslancov, ktorí podporovali a hlasovali za povinné kvóty pre migrantov. Spomeniem to známe hlasovanie v roku 2015, keď to boli nominanti OĽANO Branislav Škripek a Anna Záborská, ktorá sedí aj v tomto parlamente, ktorí hlasovali za povinné kvóty pre migrantov. Čiže toto sú tí nominanti OĽANO, a preto aj samotný minister ako taký tu má alebo to ich hnutie to má vo svojom DNA tú podporu migrantov.