Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Marek, ďakujem ti za tvoj príspevok, v ktorom si okrem iného hovoril aj o absencii dát. Nuž, ja som teda nejaké dáta hľadala a konkrétne ma veľmi zaujalo porovnanie členských štátov Európskej únie a teda toho, koľko míňajú jednotlivé vlády na rekreáciu a šport, a v analýze z roku 2020 EÚ, teda konkrétne Eurostat vyčíslil, že v roku 2018 vynaložilo 27 členských štátov EÚ na rekreáciu a šport 50,7 mld. eur verejných výdavkov. Celkové výdavky verejnej správy na rekreáciu a šport v Európskej únii zostali relatívne stabilné, ako bol percentuálny podiel celkových výdavkov od začiatku časového radu v roku 2001. Čerstvejšie dáta síce ešte nemáme a tieto sú teda spred pandémie a môžme si myslieť, že teda niečo sa zmenilo, ale zároveň je potrebné dodať, že v posledných rokoch bol viditeľný mierny pomalejší nárast podielu na celkových výdavkoch. Avšak čo je zaujímavé, sú vlastne tie sumy, ktoré vynakladajú vlády EÚ do rekreácie a športu a ktoré sa dajú uviesť aj do perspektívy vzhľadom na počet obyvateľov alebo obyvateliek každého štátu. A tieto nám hovoria, že v šiestich členských štátoch EÚ je táto suma vyššia ako 200 eur. Konkrétne sa jedná o Luxembursko – 500 eur na obyvateľa, Švédsko – 254, Fínsko – 226, Francúzsko – 204, Holandsko – 202, Dánsko – 201. Naproti tomu tie najnižšie výdavky nájdeme v Bulharsku, len 11 eur, Rumunsko – 30 eur a potom Slovensko – 31 eur. No a my namiesto toho, aby sme sa snažili tieto čísla dobehnúť, aby sme skutočne investovali do športu, do ľudí, no najmä ako si ty hovoril, Marek, do mladých ľudí a do detí, ideme tie peniaze vliať síce do ľudí, ale do tých "našich" na ministerstve a na ďalších funkciách. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte zas som... nemám okuliare, tak som nedočítal do konca, pardon.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Nič sa nestalo.
Ďakujem pekne za váš príspevok. Mňa zaujal najmä ten úvod, aj keď vlastne celý, celá tá rozprava hovorila o tom moduse operandi, akým sa toto všetko deje, teda ten úvod o únose demokracie, našej liberálnej demokracie smerom k takzvanej iliberálnej demokracii alebo teda neliberálnej. A to je vlastne to, čo majú naši južní susedia. A viem, že teda mnoho ľudí, najmä tých, ktorí sa často oháňajú tým, ako treba bojovať proti tej zlej liberálnej demokracii, v skutočnosti nepozná význam pojmu iIiberálna demokracia, tak by som ho rada pripomenula.
Tento pojem sa používa pre označenie situácie v krajine, v ktorej sa síce konajú slobodné voľby, ale rozsah uplatňovania občianskych práv je na úrovni, ktorá nedovoľuje poznať a kontrolovať záujmy a rozhodovanie volených zástupcov. Veľmi zjednodušene povedané, ide o moc, kde cieľ je jasný. Po získaní moci ju treba zabetónovať, aby už nebolo cesty späť.
A všetko naznačuje tomu, že keď sme počas kampane hovorili o orbanizácii Slovenska, nestrašili sme nadarmo, pretože kroky, ktoré táto vláda od začiatku robí, jasne potvrdzujú, že aj náš smer, či už teda s veľkým alebo s malým "s" je jasný. A vôbec všetky tie body, o ktorých ste hovorili, či už rušenie špeciálnej prokuratúry, vôbec zrušenie každej inštitúcie, úradu, na čele ktorého je im nevyhovujúci človek, a tá nutnosť rýchlo a potichu prevziať kontrolu nad kontrolnými úradmi, ale aj pomerne nenápadné zmocnenie sa SIS a správanie sa k médiám a tak ďalej vlastne len potvrdzujú to, ktorou cestou sa Slovensko, žiaľ, vydáva. A mňa mrzí, že na tomto celom participujú aj takí ľudia z HLAS-u ako napríklad ministerka Dolinková alebo minister Drucker, od ktorých ľudia, žiaľ, čakali asi trochu viac, ako než len byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Galko, ja vám tiež veľmi pekne ďakujem za tento skutočne komplexný a myslím, že aj úplný pozmeňovací návrh, a želám vám, vlastne nám všetkým, aby sme sa v noci nestrhávali pri tých slovách: „Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.“
Ale teda vážne. Samozrejme, ho veľmi rada podporím aj v hlasovaní, pretože považujem za veľmi dôležité, aby sa správne poplatky nezvyšovali, obzvlášť teda ak toto zvýšenie nebude znamenať zlepšenie služieb verejnej správy, a to všetci a všetky vieme, že nebude, pretože zvýšenie týchto poplatkov má jediný účel zahatať, zatmeliť, zaplniť tie diery, ktoré spôsobia rôzne neadresné, nesystémové a neefektívne opatrenia. A teda ja si pamätám, ako pri zverejnení konsolidačného balíka pán predseda Národnej rady hovoril, že bežných pracujúcich ľudí sa dotkne minimálne. No možno áno, ak si nekúpia nejaké ojazdené auto, ak sa nebudú chcieť napríklad sobášiť alebo, naopak, ak nebudú chcieť požiadať o rozvod, pretože napríklad taký rozvod ich vyjde ešte drahšie ako doteraz, a navyše keď majú napríklad aj deti, tak ešte drahšie, pretože tam sa zvyšujú aj poplatky za návrh na určenie výživného napríklad, a tak by som chcela ešte raz poďakovať najmä teda pánovi poslancovi Jakabovi a jeho tímu za vypracovanie tej stránky Ficovepoplatky.sk, ktorú si môže každý občan a občianka pozrieť a potvrdiť si, že Robert Fico klamal nielen počas kampane, ale aj teraz po nej, pretože sa vydáva za sociálneho demokrata, čo očividne nie je, ale rovnako ako pán Krajčí budem apelovať na všetkých poslancov a poslankyne vrátane teda tých z koaličných lavíc, ktorí by si mohli vybrať hlasovanie o každom bode, či skutočne chcú zavádzať niektoré poplatky, možno tu máme niektorých amatérov zbraní alebo recyklácie lodí či rybárov, poľovníkov, viem, že máme, a že budú teda pri daných bodoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za všetky vaše reakcie. Som veľmi rada, že môj príspevok vás doslova otužil, len vo faktických poznámkach sme za pár minút dokázali odborne a slušne poukázať na viacero veľmi dôležitých tém, a síce školstvo, kvalita vzdelávania, chudoba, napríklad tá energetická, no nielen. Konkurencieschopnosť, odchod a mohla by som povedať doslova útek ľudí do zahraničia, či už kvôli štúdiu, alebo kvôli práci, a hlavne nevôľa týchto ľudí vrátiť sa na Slovensko, ale aj napríklad sociálnej súdržnosti spoločnosti alebo generácií.
Mohli sme hovoriť o ďalších, napr. o kultúre, o podpore podnikateľstva, ale aj zlepšení podmienok pracujúcich ľudí, na ktorých sa často, povedala by som aj vždy, zabúda. Často tu nechápem, prečo sa veci nedajú, a teraz je opäť ten moment, kedy nechápem, prečo tieto veci vláda nerieši.
Hovorila som, že sú skúsenosti a skúsenosti. A keďže tu posledné dni často počujem slovo sociálna demokracia, tak nedá mi doplniť aj, že je sociálna demokracia takého európskeho typu a sociálna demokracia, ktorú vraj tu máme u nás. No nie je to to isté. A veľmi, skutočne veľmi úprimne sa chcem ospravedlniť kolegom a kolegyniam z KDH, že som opomenula ich odborníkov a odborníčky a, naopak, som spomenula teda kolegov a kolegyne z SaS, ale bola to len taká referencia na to, že vlastne tu vystupovali ráno zdravotníci, ale ja si vás, samozrejme, veľmi vážim a rešpektujem a dúfam, že takú dobrú spoluprácu, akú máme pri protestoch, budeme mať aj tu v pléne NR SR.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za začiatok odcitovať nášho experta na financie a rozpočet Štefana Kišša – vláda a rozpočet len predstierajú konsolidáciu. Schválením nových výdavkov vláda nafúkla deficit aby sa im budúci rok dalo jednoduchšie konsolidovať povinných 0,5 % HDP. Rútime sa po gréckej ceste a dôvera trhov je veľmi krehká. Inak povedané, vláda a tiež naša koalícia tu neprítomná si robí prezidentskú kampaň a veľkoryso rozdáva či už 13. dôchodky alebo iné neadresné sociálne benefity. No a kto to zaplatí? Ja mám chuť povedať že ďalšie generácie.
Životná úroveň u nás sa v porovnaní s najvyspelejšími krajiny aj s našimi susedmi už takmer dve dekády zhoršuje. Drvivá väčšina ukazovateľov kvality života ukazuje zaostávanie alebo dokonca zhoršovanie Slovenska. Zaostávanie v jednej štatistike by mohla byť náhoda. Zaostávanie v desiatich však ukazuje na trend, ktorý potrebujeme zvrátiť. A nemyslím si, že konsolidačný balík, o ktorom tu dnes diskutujeme, ak sa to teda dá nazvať vôbec diskusiou, pretože tu nie je ani minister financií, ani teda naši kolegovia a kolegyne z koalície, nepomôže podľa mňa čokoľvek vyriešiť.
Politici minulosti, tí, ktorí nám teraz vládnu, nám v predvolebnej kampani ponúkali svoje skúsenosti. Nuž nie sú skúsenosti ako skúsenosti. Tie ich nám v minulých rokoch doniesli pokles kvality života. A tento nešťastný trend sa očividne ani nezmení. Takéto skúsenosti nepotrebujeme, potrebujeme prosperujúcu budúcnosť pre všetkých, a tak mi dovoľte pár slov o tom, ako Slovensko musí jednoducho pridať.
V médiách sa pravidle objavujú štatistiky, ktoré ukazujú zaostávanie Slovenska v rôznych oblastiach. Môžeme sa dočítať napríklad, že Slovensko je jednou z najhorších krajín podľa nadúmrtnosti počas covidu, v dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v digitálnych zručnostiach, v úrovni vzdelávania, v strategickej transformácii, tiež z hľadiska motivácie na založenie rodiny, o ktorej sa tu toľko hovorí, v dĺžke zatvorených škôl počas covidu, tiež podľa náchylnosti na ruské dezinformácie, a myslím, že na tom sa všetci, teda možno okrem koalície, zhodneme tiež z hľadiska kvality súdnictva i ovzdušia, aj z hľadiska konkurencieschopnosti. Je toho veľa a chápem, že von nie je veľmi pekné počasie a nemáte chuť schladiť sa ešte viac, avšak v tejto dusnej atmosfére v pléne si možno môžeme schladiť hlavy, aspoň týmto posledným príkladom, dávajte pozor. Medzi najhoršou štvorkou sme aj podľa kvality vôd na kúpanie, to teda platí pravdepodobne aj na otužovanie, ktoré je populárne v tomto období.
Ľudia na tieto informácie reagujú spravidla tromi spôsobmi. Tá prvá skupina, láme palicu nad krajinou a dúfa, že sa ich to nedotkne v tak veľkej miere, niektorí dokonca radšej odídu. Druhú skupinu tvoria väčšinou politici, političky, ktorí odmietajú akceptovať tieto dáta a tvária sa, že vlastne všetko je v najlepšom poriadku. No a tretiu skupinu tú tvorí tých 15-tisíc ľudí, ktoré bolo pred niekoľkými dňami na námestí v Bratislave a ďalšie tisícky v uliciach Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, Žiliny. A čoskoro sa pridajú aj ďalšie mestá.
No a vrátim sa k tým politikom. Tí viac času momentálne venujú tomu, ako zachrániť svojich ľudí, než aby riešili dôvody zaostávania, o ktorých som teda hovorila. A tento konsolidačný balík na tom nič nemení, práve naopak. Viac o týchto dôvodoch zaostávania sa dočítate napríklad v blogoch nášho ekonomického experta Štefana Kišša, ktorého som už teda spomínala. Odporúčam napríklad ten, ktorý nazval Štyri grafy, ktoré ukazujú, kde musí Slovensko pridať. V ňom sa dozviete napríklad o snáď najlepšom príklade toho, kde a ako veľmi musíme pridať, a to teda doslova, o nedostavaných diaľniciach. V tomto blogu sa venuje aj zbytočným úmrtiam v zdravotníctve, čo je ďalšia dôležitá téma, o ktorej sme sa tu aj dnes rozprávali, pretože tu máme taktiež na to expertov, či už teda v Progresívnom Slovensku náš Oskar Dvořák, alebo aj u kolegov v SaS-ke.
No ja by som sa teraz chcela venovať najmä téme, ktorá je, ktorá mne osobne leží na srdci, a síce odchod mladých ľudí do zahraničia. A práve, čo sa týka tejto témy, v konsolidačnom balíku nájdeme možno, ja neviem, že či toto má byť zrovna riešenie, ale zvyšovanie cien za cestovné doklady, aby sme teda (povedané so smiechom) mladých ľudí pravdepodobne demotivovali k odchodu, no tak toto podľa mňa nebude fungovať.
Mladí ľudia majú pocit, vďaka tejto vláde, že toto nie je krajina pre nich. Majú pocit, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa premenovalo na ministerstvo pre seniorov, pritom ani tí seniori sa nemajú lepšie, však tie 13. dôchodky im nezaručia dôstojný život. Ale viete, čo týmto všetkých sa docieli, čo týmto vláda docieli? Ďalšie rozdeľovanie spoločnosti, pretože ja čítam tie komentáre, ja počúvam mladých ľudí, a oni skutočne majú ťažké srdce na dôchodcov a dôchodkyne, a tí za to nemôžu. A vravím, ani oni sami sa nebudú mať lepšie. Stále sa hovorí len o senioroch a veľmi málo o mladých ľuďoch, pritom aj konsolidačný balík oberá budúcich dôchodcov a dôchodkyne o tie ich dôchodky.
No ale vrátim sa teda späť k tomu odchodu. Slovenské školstvo je v katastrofálnom stave. A moje kolegyne, tu sediace expertky na vzdelávanie Ingrid Kosová, Viera Kalmárová a Tina Gažovičová so mnou určite bude súhlasiť a verím, že to potvrdia aj v nejakých faktických poznámkach, ale tí a tie, ktoré asi so mnou súhlasia najviac, sú, samozrejme, tí mladí ľudia, všetci tí študenti a študentky, ktorí utekajú zo Slovenska. Pätina z nich študuje na vysokých školách v zahraničí, to je druhé najväčšie číslo v rámci Európskej únie po maličkom Luxembursku, ktoré však, nemôžme zabúdať, so susedným Nemeckom aj Francúzskom spája jazyková blízkosť, a je to skutočne maličký štátik. Tento podiel sa na Slovensku od roku 2010 zvýšil o polovicu z 13 na 20 %. V Česku aj vo výrazne menšom Slovinsku je výrazne nižší.
Napríklad vláda odborníkov a odborníčok Ľudovíta Ódora si túto tému zvolila za jednu zo svojich priorít. V PVV súčasnej vlády, vlády minulosti, o mladých ľudí toho veľa nenájdete. Ódorova vláda napríklad navrhovala projekt Slovensko ti verí. Buďme však úprimní, na systematické riešenie potrebuje vláda viac politického kapitálu alebo politickej sily, dlhodobý mandát a hĺbkové reformy vzdelávania zdravotníctva, ale tiež podpory ľudských práv.
Nechám na vás, zamyslieť sa nad tým, čo z toho vláda Roberta Fica spĺňa. Ale predtým než začnete takto dumať, mám ešte jednu otázku. Kto má za tento stav, ktorý som opisovala, zodpovednosť? Zaostávanie Slovenska v kvalite života najmä, no teda nie výlučne mladých ľudí v posledných viac ako 10 rokoch je neodškriepiteľné. Potrebujeme sa z neho použiť a tieto chyby viac neopakovať. Nešťastím Slovenska bolo pred rokmi vznik vlád SMER-u na čele s Robertom Ficom, neskôr Petrom Pellegrinim, ktoré nám vládli 12 zo 14 rokov od roku 2006. Po takomto takmer nepretržitom vládnutí sa ťažko vina zvaľuje na niekoho iného. No a dnes nám vládnu zas. Čo nám po nich zostalo? Zrekonštruovaný Bratislavský hrad, na ktorý je Robert Fico podľa vlastných slov, a to budem skutočne citovať, za svoje premiérske obdobie hrdý najviac a ktorý sa, tiež jeho slovami, stal pútnickým miestom Slovákov. Žiaľ, mladých ľudí zrekonštruovaný Bratislavských hrad od odchodu neodradí, ale môžu mu zakývať pri prechode hraníc.
Vo voľbách si, žiaľ, Slovensko, a môžeme sa o tom baviť, o tom, že prečo zvolilo minulosť namiesto budúcnosti, ale tým pádom aj zbytočné drahé balíky na rozdiel od adresnej pomoci. Balíky, ktoré budú niesť na chrbtoch tie ďalšie generácie, keď budú kráčať po gréckej ceste.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk. )

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Szalay, ja by som tiež veľmi chcela oceniť vaše pozmeňováky, ktoré som teda aj podpísala, aj z tohto miesta by som chcela vyzvať aj poslancov a poslankyne koalície, aby ich teda podporili, aj poprosiť ich o to, pretože skutočne prinášajú dobré veci pre pacientov a pacientky, a na takých úpravách by sme sa mali jednoznačne zhodnúť bez ohľadu na politickú farbu trička.
Ja by som sa konkrétne chcela veľmi stručne venovať telemedicíne, pretože som roky žila vo Francúzsku a potom v Belgicku, a systém, ktorý ste opisovali, tam funguje už dlho. V aplikácii si jednoducho tromi klikmi človek dohodne stretnutie, konzultáciu u lekára, lekárky, či už teda všeobecného, alebo pediatra, dokonca gynekológia takto funguje. Môžete si vybrať, či chcete ísť do ambulancie alebo či chcete iba telefonát, alebo to má byť videohovor, a teda takto to tam funguje, a presne ako ste hovorili aj vy pán Szalay, tak ten lekár, lekárka má k dispozícii všetky údaje, váš spis, alebo teda zdravotnú kartu a ja som bola šokovaná, keď som sa teraz vrátila na Slovensko, a keď si moja nová všeobecná lekárka odo mňa vypýtala zdravotnú kartu, pretože mám 34 rokov, čiže aj moja zdravotná karta má 34 rokov a poviem vám, že to už je dobrý šalát a som veľmi rada, že som ju našla napriek tomu, a ináč by ma vraj teda neošetrila.
Takže ja si myslím, že by sme sa aj na Slovensku mali konečne pohnúť, a ak takéto veci fungujú v zahraničí, tak sa pýtam pri... ako teda pri mnohých veciach, že prečo keď to funguje tam, tak v čom sme my iní. Prečo by aj u nás nemohli ľudia mať právo na kvalitnú dostupnú zdravotnú starostlivosť 21. storočia v európskej krajine? Stále to neviem pochopiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem pekne aj vám, pán poslanec Viskupič, v prvom rade za to vystúpenie a, samozrejme, aj za tie pozmeňujúce návrhy, pretože si myslím, že sa zhodneme na tom, že tento balík ich skutočne potrebuje.
Budem teraz seriózna, lebo verím, že okrem poukázania na tie absurudnosti, ktoré sa tu dejú, potrebujeme diskutovať aj seriózne a odborne. A to práve táto opozícia robí. Aj preto by som chcela pripomenúť, že podľa dostupných informácií Európska komisia prognózuje ďalší rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru Európskej únie a zároveň najhorší v Únii, na úrovni okolo 6% HDP. Vo vysokom riziku je aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií a Slovensko si požičiava finančných trhoch za výrazne horších podmienok ako ešte pred rokom, zároveň máme investičný dlh v odhadovanej výške minimálne 40 mld. eur.
Aj vy, pán poslanec Viskupič, ste hovorili o raste. Bývalý priemer vlády odborníkov a odborníčok hovoril, že musíme využiť tri R - reformy, rast a rozpočet. Ja by som k tomu pridala ešte jedno R, rozum, pretože konsolidácia verejných financií je viac než nevyhnutná, na tom sa určite zhodneme, avšak mala by sa robiť s rozumom a to znamená, natiahnuť ju v čase, poskladať z viacerých zdrojov. Ja teda nie som odborníčka na financie, na to máme v strane pána poslanca Kišša, avšak on často používa takú metaforu o koláči, ktorý je potrebný zväčšiť, a o tom ste hovorili aj vy, pán poslanec Viskupič, to sa určite zhodneme. A ja práve aj ako neodborníčka mám pri čítaní tohto balíku skutočne pocit, že v ňom absentujú opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov.
Aj preto Slovensko a nás všetkých čakajú veľmi ťažké časy a ja som teda veľmi zvedavá, čo na to povedia v EÚ. Nikto tam nechodí žalovať, sme súčasťou EÚ a Európska komisia sa díva na to, čo sa tu deje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela poďakovať pánovi poslancovi Krajčímu za to, že otvoril aj tú otázku formy tohto balíka, tzv. Ficových poplatkov, pretože ja by som mala takú jednu otázku na pána ministra, keďže tu s nami ešte sedí, že vlastne prečo je ich deväťsto, lebo akože to je také zvláštne číslo, že nie je ich päťsto, nie je ich tisíc, nie je ich 872, je ich presne deväťsto. A teda ja síce neúčinkujem v žiadnom alternatívnom médiu, ale deväťsto, to je také zvláštne číslo, lebo to je, že deväť kilečiek. Možno to je nejaká správa pre SaS... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, reagujete na, do rozpravy, hej? V rámci rozpravy, čo vystupoval pán Krajčí, hej?

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Áno, pretože on hovoril o forme tých Ficových poplatkov, a teda 900, to je teda 9 x 100, ale otočená deviatka je vlastne šestka. Sú tam, sú tam (smiech v sále), ale to sa nesmejte, toto môže byť vážna vec, pretože sú tam tri číslice, tri šestky, viete, čo to znamená. Ale teda, aby som bola skutočne seriózna, tak napríklad môže občanov a občianky zaujímať, že prečo také navýšenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, upozorňujem druhý, druhýkrát, že nereagujete na predrečníka.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ale reagujem, pretože on hovoril o tej forme a o tom, že aké sú tam tie jednotlivé navýšenia, a že prečo pri jednotlivých poplatkoch máme napríklad 40 %, potom pri niečom inom 50, zrazu 40,7, 51,3 alebo 200. Tak to si myslím, že to by bolo zaujímavé objasniť to, že na základe čoho sa rozhodovali pre jednotlivé položky, aké navýšenie tam teda navrhujú.
Ďakujem pekne.

Môžem už? No dobre, ďakujem.
Michal, ja ti tiež ďakujem, že si dnes otvoril tému energetickej chudoby a dal si nám tak možnosť pripomenúť jedno z opatrení, ktoré sme navrhovali niekoľkokrát v tom minulom období prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Naposledy to bolo teda vo februári 2023 a toto opatrenie veľmi súvisí s tou energetickou krízou a ja teda nadviažem na to, čo hovoril aj Tomáš. Jedná sa o príspevok na bývanie. A podstatou nášho návrhu zákona bolo zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá by nebola viazaná na hmotnú núdzu, a práve takto koncipovaný príspevok mohol pomôcť s úhradou nákladov na bývanie až 490 tisícom ľudí. Z nich až 265-tisíc žije pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica zo všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Parlament vtedy náš návrh napriek energetickej kríze odmietol, dokonca naposledy v tom februári 2023 zaň hlasovalo len osem poslancov. Takáto pomoc je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími, ale predchádzanie straty bývania je zároveň z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné, ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh, ako tu už Tomáš spomínal, by stál len 171 miliónov eur, čo je teda v porovnaní so všetkými tými plošnými opatreniami za miliardy skutočnou adresnou pomocou. Poslanci a poslankyne vtedy mali v rukách návod, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, a síce práva na bývanie. A som rada, že dnes je toto opatrenie súčasťou programového vyhlásenia vlády a som teda zvedavá, že kedy a v akej podobe príde aj sem do pléna. Každopádne kľudne sa inšpirujte z nami predkladaného návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)