Ďakujem za slovo, pán predseda.
Cieľom tohto návrhu je znížiť dobu, počas ktorej môže žena podstúpiť bezpečnú a legálnu interrupciu z doterajších dvanásť na osem týždňov, odvolávajúc sa teda na moment, keď vraj plodu začína byť srdce. Ja som pôvodne nechcela vystúpiť, lebo nechcem, aby sme sa tu zas v opozícii deväť hodín hádali a doťahovali a aby sa nám z druhej strany smiali, že veď už teraz sa hádate, tak ako chcete potom spolu...
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Cieľom tohto návrhu je znížiť dobu, počas ktorej môže žena podstúpiť bezpečnú a legálnu interrupciu z doterajších dvanásť na osem týždňov, odvolávajúc sa teda na moment, keď vraj plodu začína byť srdce. Ja som pôvodne nechcela vystúpiť, lebo nechcem, aby sme sa tu zas v opozícii deväť hodín hádali a doťahovali a aby sa nám z druhej strany smiali, že veď už teraz sa hádate, tak ako chcete potom spolu vládnuť, a poukázali, poukazovali na to, že sú medzi nami také neprekonateľné rozdiely, že to skrátka nebude možné a že žiadna alternatíva voči Robertovi Ficovi tu nie je.
A tiež ma nebaví každých šesť mesiacov tu stáť a vysvetľovať, že žiadne obmedzenia či prekážky pre bezpečné a legálne interrupcie neriešia nielen teda ten počet, ale vlastne ten počet interrupcií, ktoré sú podstupované, a ani ten spôsob, a že je to vlastne priam opačné, pretože akékoľvek obmedzenia sú nebezpečné pre zdravie a životy žien.
A zároveň teda ma nebaví ani počúvať, že my v PS-ku neustále (povedané so smiechom) riešime interrupcie, keď my sme za ten viac ako rok a pol sem so žiadnym obdobným návrhom neprišli.
No ale potom sa stalo to, že sme začali dostávať maily, v ktorých boli rôzne fotky vraj teda plodov v 8. až 12. týždni, dosekané malé telíčka, nožnice. A ja si skutočne nemyslím, že toto je spôsob, akým by sa mal presadzovať akýkoľvek zákon, pretože to vlastne emočné vydieranie, ktoré toto sprevádzalo a ktoré nám chcelo dať pocítiť, že my sme tu nejakí vrahovia a vrahyne, ak nepodporíme takýto druh zákonu, tak si myslím, že nemá miesto nielen v Národnej rade, ale vôbec v krajine, ktorá by mala byť teda ideologicky neutrálna. A vôbec pri každom zákone. Ja si neviem predstaviť, že pri nejakom inom by sa nám tu tiež takýmto spôsobom niekto emočné doslova vyhrážal.
Potom zároveň sme dostali aj také opäť veľmi nechutné darčeky v podobe takého umelého plodu, pravdepodobne vyrobeného v Číne a tiež pohľadníc, ktoré pri otvorení vraj vydávali zvuk tlkotu srdca ako v predmetnom ôsmom týždni tehotenstva. A ja teraz nehovorím, teda že to je z dielne pani predkladateľky a pána predkladateľa, ale jednoducho toto sprevádzalo tento návrh zákona a mne to skutočne príde ako veľmi nechutné emočné vydieranie, nehovoriac teda o tom, že niektoré poslankyne, ktoré, ktoré sedia v tomto pléne, si prešli aj spontánnym potratom a nechcem vám vysvetľovať, čo takáto žena pocítila pri tom, keď si otvorila tú obálku. To je skutočne niečo veľmi, veľmi až nehumánne a neľudské.
Rovnako si myslím, že sa to mohlo dotknúť teda aj prísediacich mužov, ak teda vo svojom páre, vo svojej rodine zažili tragédiu, akou dozaista je spontánny potrat, a preto som sa teda rozhodla aj vystúpiť, aby som odborne zastala to, prečo, samozrejme, za tento zákon nebudeme hlasovať a prečo, ak teda je odôvodnený tlkotom srdca, tak by sme ho nemali tu v tomto plene podporiť.
Ja som už k umelým prerušeniam tehotenstva niekoľkokrát vystúpila, a teda nemusím nikoho presviedčať o svojom presvedčení, ale som za to, že tu jednoznačne musia odznieť aj fakty, pretože si myslím, že takéto konkrétne otázky, a síce za akých podmienok sa môže alebo má podstúpiť interrupcia, tak by mal byť v prvom rade na diskusii odbornej verejnosti, a teda lekárov, lekárok, samozrejme, gynekologickej obce, a nie tu na nás. Rovnako ako tu nehlasujeme o tom, že v akom štádiu sa má alebo nemá podstupovať pri takej alebo hentakej chorobe, ja neviem, operácia srdca, tak rovnako v tomto pléne by sme nemali hlasovať ani o tom, že či je taká ,alebo onaká lehota vhodná na interrupciu ako zdravotnícky zákrok.
A ja si myslím, že aj tá odborná verejnosť zatiaľ hovorí veľmi jasne, a síce že ten status quo, ktorý máme momentálne ohľadom lehoty, kedy je možné interrupciu podstúpiť, a síce tých dvanásť týždňov, tak je zatiaľ teda dostačujúci, naopak čo nám na Slovensku chýba, je medikamentózna forma interrupcie, ktorá je bezpečnou a šetrnejšou formou a ženy u nás doteraz podstupujú chirurgickú interrupciu len preto, že z ideologických motívov odmietame medikamentóznu formu, ktorá je už desiatky rokov realitou v iných členských krajinách.
Ale ja vás teda poprosím, kolegovia, kolegyne, nebavme sa tu dnes opäť deväť hodín o tom, či áno, či nie interrupcie, či ochrana života, či životy žien, alebo plodov majú väčšiu hodnotu, či muž má právo nejakým spôsobom zasahovať do tohto rozhodnutia, a bavme sa skutočne o tomto konkrétnom návrhu, že čo on vlastne predstavuje, resp. aké by boli jeho dôsledky, čo môže spôsobiť, a že... a dúfam, že vás o tom presvedčím, on nijakým spôsobom nezníži počet interrupcií, a teda aj v tom konzervatívnom jazyku počet detičiek, ktoré, ktoré sa nenarodia, ale, naopak, skomplikuje interrupcie pre ženy, ktoré ich jednoducho podstúpiť chcú, a keď im to nebude umožnené riadne, a teda bezpečne a legálne v zdravotníckych zariadeniach pod dohľadom, tak jednoducho sa uchýlia k inému riešeniu. A toto hovoria aj dáta z krajín, v ktorých sú interrupcie obmedzené. Tá žena, ktorá na interrupciu chce ísť, tak na ňu pôjde. Taká, ktorá má na to finančné prostriedky, tak ju pôjde podstúpiť do zahraničia, a taká, ktorá nemá, tak sa bude musieť žiaľ uchýliť k nebezpečnej a nelegálnej interrupcii. A to nie je žiaden výmysel, to sú skutočné príbehy aj zo Slovenska z čias, keď teda interrupcie boli ešte menej dostupné, ako sú dnes, ale aj z iných krajín.
Ja si myslím, že tento návrh zákona môže byť zároveň svojím spôsobom aj kontraproduktívny v tom, čo chce docieliť, pretože tým skrátením lehoty z 12 na osem týždňov sa môže práve u časti žien spôsobiť aj to, že keď sa o tom tehotenstve dozvedia neskoro a keď jednoducho majú pochybnosti, že či v ňom pokračovať, alebo nie, tak tým, že tá lehota bude tak strašne krátka, keď sa napríklad to dozvedia v šiestom alebo siedmom týždni, čo je absolútne bežná prax, tak jednoducho nebudú mať dostatočne veľa času na to, aby sa informovali o iných možnostiach, na to, aby si to dostatočne premysleli, a v tom strese a vlastne tlačené tým časom, že u nás je možná interrupcia iba do ôsmeho týždňa, tak jednoducho ju podstúpia. Čiže môžte dokázať vlastne presný opak. A skutočne umelé prerušenie tehotenstva nie je pre nikoho, pre žiadnu ženu ľahké rozhodnutie, ženy totižto nie sú žiadne nezodpovedné tvory, ktoré majú nechránený pohlavný styk len tak z plezíru a potom opäť len tak z plezíru idú na interrupciu. Ja takú ženu osobne skutočne nepoznám.
A aj nedávno tu odznelo, konkrétne minulý piatok, že na splodenie dieťaťa treba dvoch, muža a ženu, no tak aj tí muži sú spoluzodpovední za to, koľko neželaných, nechcených tehotenstiev máme, a častými prípadmi toho, že prečo ženy podstupujú interrupcie, sú práve tie, keď muž odmieta používanie akýchkoľvek ochranných prostriedkov, alebo teda oklame ženu v tom, že či použil, alebo nie, a potom už nasleduje, asi všetci vieme čo. Ja skutočne sa nepovažujem za žiadnu vrahyňu aj som sama matka dvoch detí, ktoré som chcela a ktoré teda mám, a som za ne neskutočne vďačná, ale ja som zároveň skutočne presvedčená, že náš sociálny systém má byť nastavený tak, aby žiadna žena nebola nútená, aby proste nemusela podstúpiť interrupciu z ekonomických dôvodov, a verím, že na tom sa zhodneme, že keď si nemôže dovoliť mať dieťa alebo ďalšie dieťa, tak my jej v tom musíme pomôcť, aby jednoducho tie ekonomické dôvody ju k tomu nenútili, proste aby žiadna žena k tomu nebola nútená.
A ako aj povedala pani poslankyňa Záborská pred chvíľou, aby sme tu nemali rodiny, ktoré nebudú dostávať len také sociálne smeti, ale budú môcť žiť skutočne dôstojný život a vychovávať v ňom toľko detí, koľko len chcú. Ešte raz opakujem, aby nikto nebol nútený interrupciu podstúpiť, lebo na to dieťa nemá. Ja si skutočne želám také Slovensko a takú krajinu. Tiež by som si želala, aby žiadna žena nemusela ísť na interrupciu zo zdravotných dôvodov a aby náš zdravotný systém vedel pomôcť každej, ktorá dieťa chce a má nejaké komplikácie napríklad, a často aj kvôli tým zdravotným komplikáciám musia podstúpiť interrupcie, a keby sme mali taký, ani neviem, možno pán Szalay sa k tomu vie určite teda lepšie vyjadriť, že či je možné zachrániť všetky také, také prípady, no nemyslím si. Kiež by sme ale v takom svete žili, že sa to dá!
Naopak, takéto zákony, ako je aj tento momentálne predkladaný, si nemyslím, že pomôžu zachrániť akýkoľvek život, a práve naopak a aj preto bez ohľadu, opakujem, na moje presvedčenie, vám chcem zreprodukovať niekoľko odborných argumentov k tomu, prečo neznižovať tú hranicu 12 týždňov, tak ako to navrhujú predkladatelia. A vopred teda upozorňujem, ja nebudem na pani poslankyňu Záborskú nijakým spôsobom útočiť, ja k nej mám rešpekt, máme veľmi dobrú spoluprácu vo výbore pre európske záležitosti, a ja si aj myslím, že ten jej záujem o túto tému je úprimný a že nechce nikomu ubližovať, ale zároveň teda by som rada priblížila tie reálne dopady takéhoto obmedzenia.
Pozrieme sa napríklad, ako to majú, čo sa týka lehôt, v iných krajinách. Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko – tak ako my –12 týždňov, Francúzsko – 14, Švédsko – 18, Holandsko – 24 týždňov. Slovensko by tak s tou skrátenou lehotou 8 týždňov patrilo ku krajinám s najreštriktívnejšou politikou, konkrétne by sme skutočne boli v tomto najprísnejší, pretože ešte aj Portugalsko a Chorvátsko, ktorí sú momentálne na tej hranici, je to 10 týždňov. Ja teda nechápem, že prečo by sme mali cúvať z doterajších 12 na 8 týždňov, aké je tam, akékoľvek odborné odôvodnenie, pretože, čo sa týka toho tlkotu srdca, tak k tomu sa vyjadrím.
V Spojených štátoch však v niektorých štátoch znížili tú lehotu na 6 týždňov. A čo to spôsobilo? Samozrejme, viete si predstaviť, že sú to republikánske štáty, ktoré zaviedli veľmi reštriktívne politiky, no a väčšina žien o svojom tehotenstve v tomto období ani nevie, 6 alebo 8 týždňov, to je jedno. Podľa dát, ktoré momentálne máme k dispozícii a ktoré boli robené v roku 2022, a síce po zavedení týchto reštriktívnych politík na vzorke 6 500 respondentiek sa takmer 40 % žien dozvie o tom, že sú tehotné po 6. týždni.
Toto obmedzenie, 6 týždňov, platí v Spojených štátoch práve kvôli tomu, že sa tam odvolávajú na takzvaný, alebo teda na to, čo nazývajú tlkot srdca. Avšak ten plod v tomto období skutočne nemá srdce, nemá srdcovú činnosť, ale približne v tomto období, a to spomínala aj pani poslankyňa Záborská je možné ultrazvukom zistiť elektrické impulzy vyplývajúce alebo vychádzajúce z formujúcich sa srdcových buniek. Čiže skutočne odvolávať sa na tlkot srdca, srdiečka, posielať tu pohľadnice a hovoriť o tom, ako by sme, ako by sme mali pred sebou skutočne živú bytosť v zmysle toho, ako si to predstavujeme, aké boli napr. aj tie figúrky, je skutočne nielen nepresné, ale aj zavádzajúce. Ešte raz, ten zvuk, ktorý ste počuli aj z obálok, ktoré vám boli distribuované, je zvuk, ktorým ultrazvukový prístroj premieňa elektronické impulzy formujúcich sa srdcových buniek. Žiadne dieťatko, žiadne bábätko, žiadne mačiatko ani kukurička, to sú jednoducho impulzy tých srdcových buniek. A mne teda príde veľmi nehumánne odvolávať sa na tlkot srdca, pretože aj tie ženy, ktoré podstúpia interrupciu z ix dôvodov alebo zažijú spontánny potrat, práve takéto reči neskutočne bolia a stigmatizujú, pretože to z nich robí necitlivé bytosti, ktoré nie sú schopné rozhodovať sa a ktorým nezáleží na tom, že tu bytosti bije srdce. To pritom absolútne nie je pravda. A ako som už povedala, nie je to ani tlkot srdca, nie je.
Zároveň stanovenie dĺžky tehotenstva sa určuje podľa dátumu poslednej menštruácie. To znamená od prvého dňa poslednej menštruácie pred otehotnením. A takéto návrhy na obmedzenie tej legálnej doby, na podstúpenie interrupciu, keď vlastne hovoríte, že by to malo byť 8 týždňov, tak to v skutočnosti znamená 6 týždňov od otehotnenia. Ja by som sa ale teda opýtala, čo všetky tie ženy, ktoré majú nepravidelnú menštruáciu napríklad alebo ktoré majú dlhší cyklus, tak u nich je ten výpočet veľmi nepresný a vy práve u takýchto žien, ktoré sa o tom tehotenstve dozvedia neskôr, tak môžte spôsobiť to, že jednoducho nebudú mať možnosť, z akéhokoľvek dôvodu tú interrupciu chcú alebo musia podstúpiť, že nebudete mať jednoducho, že nebudú mať túto možnosť.
Prvé týždne skutočne žena ešte ani tehotná nie je, nakoľko k tej midácii, čo je odborný termín, dochádza až tri... až v treťom alebo štvrtom týždni cyklu. Ešte raz, to, ž u nás je momentálne tá lehota 12 týždňov, znamená, že v skutočnosti sa jedná o10 týždňov. Výskum ukázal aj, že najviac sa takéto obmedzenia, ktoré boli zavedené napr. v Spojených štátoch, dotýkajú mladých ľudí medzi 18. a 19. rokom života, je to viac ako 50 % a zároveň to ovplyvňujú, samozrejme, aj ďalšie faktory ako vzdelanie, chudoba alebo regióny. Inak povedané, koho tieto obmedzenia najviac postihujú? Samozrejme, zraniteľné skupiny. Na Slovensku sa jedná o každú tretiu ženu, ktorá u nás podstúpi interrupciu po 8. týždni, resp. medzi tým 8. a 12. týždňom. Čiže takýto návrh zákona by vlastne viac ako tretine žien uprel právo, ktoré doteraz mali, na bezpečnú a legálnu interrupciu.
Jedna vec je, kedy sa žena o tehotenstve dozvie, a teda nielen z vlastnej skúsenosti (povedané so smiechom), ale verím, že aj zo skúseností mnohých tu prísediacich kolegýň, to, že kedy máte nejaký problém v cykluse, či už kvôli... cykle, pardon, kvôli stresu alebo kvôli nejakej chorobe, aj obyčajná chrípka vie napr. spôsobiť to, že tam máte nejaké meškanie alebo predlženie, tak to je, samozrejme, jedna vec.
Druhá vec je to, že každá žena, skutočne každá potrebuje na rozhodnutie o interrupcii čas. A ja neverím tomu, že existuje žena, ktorá si povie – som tehotná, no tak idem na interrupciu. To tak skutočne žiadna nerobí.
Slovensko už pritom dnes patrí ku krajinám, ktoré majú nedostatočný prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii, hovorila o tom aj kolegyňa Kosová, pretože musia čeliť viacerým prekážkam, či už teda geografickým, pretože nie v každom regióne sú interrupcie dostupné, niektoré zariadenia si uplatňujú ako celé zariadenia, to znamená, že žiadny doktor tam interrupciu nevykonáva, výhradu vo svedomí. Ďalší faktor je, samozrejme, finančný faktor, pretože interrupcie stoja cez 400 eur, a to si viete predstaviť, že matka, ktorá má dve-tri deti si jednoducho často takúto interrupciu ani nemôže dovoliť. A ja by som bola skutočne veľmi nerada, keby sa vydali napr. cestou Poľska. A v Poľsku som bola aj na niekoľkých misiách z Európskeho parlamentu, keď práve sme tam kontrolovali tie reštriktívne opatrenia, pretože tam zomrela nejedna žena, práve kvôli tomu, že legálne a bezpečné interrupcie boli ohrozené, a ja si nemyslím, že toto je tá cesta, ktorou by sa aj Slovensko malo dnes vydať.
Práve naopak, aj všetky ostatné krajiny idú tou opačnou cestou, a síce zabezpečenie modernej a odbornej zdravotnej starostlivosti. Dokonca krajiny ako Francúzsko, a to sme sa tu už aj rozprávali, ale aj ďalšie diskutujú o tom, Francúzsku sa to teda aj podarilo, aby vytesali právo na interrupciu do svojich ústav. Tak zatiaľ čo my sa tu bavíme o absolútnej evidencii, na ktorú nikto nikdy nesiahne, že áno, pohlavia sú dve s výnimkou teda malej skupiny obyvateľstva, tak takúto vec, aby sme ochránili zdravie a životy žien, tu vo veľkom aj toto plénum odmieta. Pritom vidíme, že tie pokusy o obmedzenia sa skutočne vyskytujú aj v súčasnosti, aj v krajinách, o ktorých by sme si to predtým nemysleli, ale s nástupom extrému a najmä krajnej pravice sa dostávajú práve práva žien do tej prvej línie toho, čo sa bude obmedzovať, keď sa takéto vlády dostanú k moci. A my tu na Slovensku tiež nie sme chránení od toho, aby sme tu raz takú, takú vládu mali – aj keď ja teda dúfam, že nie – a, žiaľ, my sa opäť chceme pobrať tou opačnou cestou.
Ako som už povedala, tie obmedzenia podmienok, za ktorých sa môže vykonať interrupcia, neznižujú počet interrupcií, zvyšujú počet nie bezpečných a nie legálnych interrupcií. Inak povedané, ak sa chceme zamerať na to, aby ženy nemuseli, aby neboli nútené podstupovať interrupcie, napr. z ekonomických dôvodov, tak na to máme iné možnosti a ja, pani poslankyňa Záborská, by som podporila vaše iniciatívy v tomto smere, keby neboli sprevádzané tým, že vždy je tam aj niečo o obmedzeniach interrupcií, lebo vravím – toto nič nerieši.
A ja si myslím, že by sme sa skutočne mohli zhodnúť na tom, aby sme ženám, ako hovorila aj pani poslankyňa Marcinková, zabezpečili skutočne, bezpečný, dôstojný život, a tým pádom si myslím, že by aj nemali dôvody na to, aby podstupovali také nútené interrupcie a nútené, myslím také, ku ktorým ich prinúti nejaký externý faktor, a nie to, že oni jednoducho dieťa nechcú, že sa nechcú stať matkami, pretože nie je na nás rozhodovať o tom, že či sa niekto stane, alebo nestane rodičom, či to chce, alebo nie.
Ja by som zároveň chcela koalícii aj pripomenúť programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa špeciálne v kapitole zdravotníctvo hovorí, že sa nebude zdravotná starostlivosť riadiť žiadnou ideológiou ani náboženstvom a možno ste tu boli, možno nie, na hodine otázok, keď som sa pýtala pána ministra zdravotníctva Šaška, že či vie predstaviť obmedzovanie interrupcií, alebo, naopak, či by sa on vybral tou cestou medikamentóznej interrupcie, alebo teda zlepšenia toho nedostatočného prístupu k interrupciám, ktoré momentálne na Slovensku máme, tak sám povedal, že momentálne je za zachovanie statusu quo a za žiadne obmedzovania.
Posledná vec, pani predkladateľka Záborská, vy ste hovorili o tom, že musíme chrániť bytosti, ktoré nemôžu prísť pred Národnú radu a nemôžu hovoriť alebo kričať na to, aby sa bránili. My sme tu minulý týždeň mali už narodenú ľudskú bytosť, ktorá teda už môže hovoriť aj kričať a ktorá veľmi jasným spôsobom dávala najavo, že nie je žiadna kultúrno-etická otázka, ale ľudská bytosť. A napriek tomu aj s vaším hlasom a hlasom pána poslanca Vašečku prešiel do ďalšieho čítania návrh zákona z dielne premiéra, ktorý niektorým ľuďom ich ľudskosť upiera a doslova chce do ústavy vytesať, že sú menej, a to popieraním aj čl. 12 ústavy, ktorý hovorí, že všetci ľudia by si mali byť rovní a dôstojní v právach.
Tak ja by som si skutočne želala, aby tento parlament spravil všetko pre to, aby sa už narodené ľudské bytosti tu v tejto krajine cítili tak, že tu môžu žiť bezpečne a dôstojne, a potom a pozerajme, samozrejme, aj na to, ako zabezpečiť to, aby, aby všetky ženy, ktoré si neželajú ísť na interrupciu, ale ktoré tak musia urobiť napr. z ekonomických dôvodov, tak aby na ňu nemuseli ísť. A na tom, si myslím, že sa vieme zhodnúť nielen v opozícii, ale mali by sme sa aj v rámci opozície a koalície.
Ďakujem.
Skryt prepis
