Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja by som v prvom rade chcela povedať, že, samozrejme, aj keď nevystupujem za klub PS, tak podporíme či už teda predmetné uznesenie, alebo aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré teda aj spolupredkladáme. Ale škoda, že tu nesedí momentálne viac koaličných poslancov a poslankýň, lebo ja by som sa už tak chcela trošku aj posťažovať na to, že čo my to tu v tomto parlamente...
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja by som v prvom rade chcela povedať, že, samozrejme, aj keď nevystupujem za klub PS, tak podporíme či už teda predmetné uznesenie, alebo aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré teda aj spolupredkladáme. Ale škoda, že tu nesedí momentálne viac koaličných poslancov a poslankýň, lebo ja by som sa už tak chcela trošku aj posťažovať na to, že čo my to tu v tomto parlamente robíme, lebo mne to už hlava neberie, za čo my tu hlasujeme a o čom sa bavíme.
Vy ste dnes ráno schválili návrh zákona, ktorý zakazuje hmyz v potravinách. Akože vážne, že na toto vás tu proste ľudia poslali, aby ste za takéto hlúposti hlasovali a potom, čo sa týka návrhov zákonov, ktoré sú tu aj zo strany opozície na zlepšenie situácie ľudí v tejto krajine, tak to len tak zmietnete zo stola. Proste hmyz v potravinách verzus napríklad príspevok na bývanie alebo verzus, vidím tu moje kolegyne zo školského tímu, keď predkladali zákon o bezpečnosti na školách... (Prerušené vystúpenie predsedajúcim.)
Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ďakujem, že sa držíte predmetu rokovania, takže nech sa páči.
Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ja sa... áno, ja sa hneď k tomu dostanem, pretože toto je ďalší príklad uznesenia, ktoré len tak zhodíte zo stola namiesto toho, že by sme sa tu o ňom riadne bavili, že by k tomu prišli aj nejaké napríklad pozmeňujúce návrhy z vašej strany, lebo sa vám nepáči také alebo onaké slovo, ktoré tam predkladateľ použil. Ale nie, tu sa schvaľujú hlúposti a ešte akými výhovorkami. A to presne nadviažem teda aj na toto uznesenie, ktoré, si myslím, že je veľmi dôležité, pretože z tohto parlamentu by sa mali ozývať aj takéto politické stanoviská a vedia ich prijímať parlamenty v iných členských krajinách, pretože je to dôležité, aby sme sa k takejto situácii, ako sa napríklad udiala na Ukrajine a nie raz, ale napríklad, a k tomu tiež dôjdem, aj k situácii v Palestíne, ktoré ja som tu predložila minulý týždeň, a taktiež ste ho dokonca odmietli zaradiť do programu tejto schôdze. O tom sa odmietate baviť, ale hlúposti tu neustále riešime, špeciálne, čo sa týka uznesení. Absolútne vám nevadí nielenže teda baviť sa tu, ale aj hlasovať za uznesenia o uznesení Európskeho parlamentu a neviem čo všetkom, čo nemá absolútne žiadny význam. Často sú aj právne ničím nepodložené, ale čoho sa týkajú? Interrupcií. Tak vtedy je to v poriadku, lebo to je kultúrno-etická otázka, ale keď sa má tento parlament vyjadriť napríklad k nechutnému útoku na civilné obyvateľstvo na Ukrajine, tak vtedy fú, s opozíciou sa nehlasuje, to len tak zmietneme zo stola. Tak toto si myslím, že je skutočne hanba.
A nevieme tu napríklad prijať uznesenie proti násiliu na ženách, ale uznesenie týkajúce sa obmedzenia interrupcií, fú, to už je v pohode, za to sa hlasovať môže. Tak za to by ste sa skutočne v koalícii mali hanbiť. A špeciálne za tú výhovorku, že kultúrno-etická otázka. A myslím, že na tejto schôdzi ešte príde na rad aj slávna ústava, a teda zmeny v nej, ktoré skutočne zmenia úplne naruby život ľudí v tejto krajine. Samozrejme, k lepšiemu, bude sa lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ako ste spomínali, lebo už konečne budeme vedieť, že muž je muž a žena je žena, všakže? Ale stále sa vyhovárate len na to, že niečo je kultúrno-etická otázka. Tak čo to znamená? A ja teraz iba veľmi v skratke sa toho dotknem, že čo to znamená etymologicky, že kultúrno-etická otázka. Etika, to je niečo čo je blízko k morálke, k mravom, veľa to vypovedá o ľudskom charaktere, o teda tom, že aké ideály máme v sebe a aké pôsobia na to, ako sa rozhodujeme alebo čo hovoríme a sú to vlastne také meradlá postoja a konania jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Kultúra, a nemyslím teraz tú na ministerstve, to by som hovorila o nekultúre, ale kultúra tak všeobecne je súhrn hodnôt vytváraných v spoločnosti, v nejakom momente, v danom priestore, v ktorom žijeme. A ja si myslím, že keď sa už neustále vyhovárate na to, že niečo je kultúrno-etická otázka, tak napríklad aj v prípade takéhoto uznesenia, ak teda chcete hľadať nejakú výhovorku, tak si povedzte, že áno, aj toto je kultúrno-etická otázka, lebo sa tu jedná o život a o smrť. Jedná sa tu o to, že či sa vieme zastať nevinných civilných obyvateľov, hoci sa to deje za našou hranicou, bližšie na Ukrajine alebo ďalej v Palestíne. To už vtedy pre vás nie je kultúrno-etická otázka, že by ste si povedali, že áno, ideme sa aj tomuto venovať, ideme sa k tomu vyjadriť, ideme za to zahlasovať, lebo nám to nedá neodsúdiť smrť nevinných ľudí bez ohľadu na to, že kde sa deje. Na to sa už neviete vyhovoriť? Maternice áno, smrť nevinných obetí, nie. Tak to je skutočne veľká hanba a je to trápne. Len to dokazuje jednoducho tú nadradenosť, s ktorou niektorí sem chodia hlasovať, lebo máte pocit, že môžete rozhodovať o životoch iných ľudí, lebo to je vaša morálna povinnosť, povedať, že či niekto môže, alebo nemôže ísť na interrupciu.
Ale na druhej strane to len dokazuje vaše slabošstvo, pretože nie ste schopní odsúdiť vraždy nevinných ľudí, ktoré pácha jeden alebo druhý režim. A to len teda na margo toho, že hoci my, samozrejme, v opozícii určite, myslím, jednotne podporíme toto uznesenie, tak koalícia ho opäť raz slabošsky s tou výhovorkou, že s opozíciou sa nehlasuje, jedine teda, tam je taká malá hviezdička a je to napísané asi fontom 8, aby to nikto nevidel, jedine ak sa jedná o interrupcie. Vtedy sa môže s tou opozíciou hlasovať. Tak ešte raz opakujem, toto je skutočne hanba a toto je trápne, lebo na to vás sem ľudia neposlali, aby ste toto robili. Práve naopak, tento parlament, ak sa teda ešte radíme do demokratického sveta, čo keď vidíme niektoré tie cesty smerom na východ, tak ja o tom občas aj pochybujem, že či ešte chcete vôbec byť súčasťou či už teda demokratického sveta, alebo napríklad aj Európskej únie a NATO, tak jednoducho tento parlament by mal práve takéto politické vyjadrenia odsudzujúce vraždy nevinného civilného obyvateľstva jednoznačne prijímať.
Ale to, žiaľ, nie sme schopní urobiť, pretože to nejde z opozície. Tak viete čo, ja by som si želala, aby ste vy prišli s takým uznesením, či už čo sa týka napríklad odsúdenia nejakých obetí na Ukrajine, alebo aj toho palestínskeho. Máte často veľa rečí o tom, že vy sa stále oháňate Ukrajinou a nevidíte, čo sa deje v Palestíne. Nevidíme? Minulý týždeň som sem prišla s uznesením odsudzujúcim tú katastrofálnu situáciu v Gaze. Čo ste urobili? Budeme sa o tom baviť o dva mesiace. Viete, čo bude v Gaze o dva mesiace? Ja si to nechcem ani predstaviť. Ale toto je presne to vaše farizejstvo a to slabošstvo. Dostanem sa ale teda teraz k meritu veci, a teda k obsahu toho uznesenia. Ja osobne som na Ukrajine bola len od januára tohto roka už štyrikrát, naposledy minulý týždeň. Ale k tomu sa dostanem. Štyrikrát, to je presne o štyri viac, ako tam bol premiér, o štyri viac, ako tam bol prezident Slovenskej republiky, o štyri viac, ako tam bol minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, pán Blanár. A to si myslím, že je skutočne hanba pre susednú krajinu napadnutej krajiny, ku ktorej by sme mali, keď už teda odmietate napríklad tú vojenskú pomoc, robiť minimálne silné politické gestá podpory. Ani len to nie ste schopní urobiť a robíte presný opak, pretože radšej cestujete do Moskvy a podávate si tam ruky s vojnovými zločincami, ako je Putin.
Ale ja keď chodím na Ukrajinu, tak sa tam nestretávam len s politikmi a političkami, ale aj s ľuďmi, a teda s obeťami tejto vojny a môžem vám povedať, že ten predposlednýkrát napríklad, keď som sa strela s detskými obeťami tých deportácií, únosov do Ruska, tak to je niečo, čo mňa sa, nieže ako matky, aj keď teda som aj ja dvojnásobná matka, ale ako človeka tak strašne hlboko dotklo, že som skutočne cítila veľký hnev voči tomu, čo tu na Slovensku hovoríte a čo robíte. Lebo ja si myslím, že nikto z vás, a to tu tiež sedíte aj rodičia, by nemal nieže schvaľovať, ale nejakým spôsobom že znevažovať to, čo sa tam deje a ešte nebodaj to odôvodňovať alebo prekrúcať. To skutočne nie.
Rovnako som sa stretla aj s obeťami vojnových zločinov alebo môžme to nazvať aj genocídy a toho, čo ruská armáda spôsobila na okupovaných územiach. A poviem vám, tie reči o tom, že Rusko by mohol byť dobrý, spoľahlivý sused alebo že ten Rus raz odíde, tak tí ľudia tam by vám vedeli o tom rozprávať, že čo to je, mať Rusko za suseda a čo to je, čakať na ten deň, na ten moment, keď Rusko odíde.
A ja verím tomu, že keby sa to u nás udialo, tak vy ste prví, čo utekáte z tejto krajiny, pretože to nechcete zažiť a nechcete, aby to zažívali vaše rodiny. Stretla som sa aj s mnohými matkami a tu opäť ja si myslím, že som pomerne silný človek, ale neubránila som sa slzám, keď mi tie matky, niektoré z nich rovnako poslankyne ako sme tu aj my, iné, ktoré pracujú na Ukrajine v rôznych oblastiach, tak keď mi hovoria, že ako majú deti za hranicami, pretože chcú zaručiť ich bezpečnosť a jednoducho vidia ich raz za dva mesiace alebo raz za mesiac a pol a tie deti sa ich pýtajú, že mama, prečo nemôžem ísť domov a jednoducho nemôžu ich zobrať domov, lebo ináč by ani nemohli chodiť do práce, pretože otec je v armáde a mama jednoducho musí zabezpečovať tú rodinu, tak toto keby ste si mali zažívať, tak by ste sa možno trošku ináč pozerali aj na to, ako vôbec rozprávať o tejto situácii a nieto ešte aké politické signály by sme ako parlament mali k nášmu napadnutému susedovi vysielať. Skutočne, choďte sa tam pozrieť a zažite si to.
Ja vám skutočne prajem, ale nie v zlom, ale možno aby vám to otvorilo oči, aby ste sa či už teda stretli s tými ľuďmi, alebo aby ste zažili ten pocit, ktorý Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú každý deň niekoľkokrát, keď vám zapípa mobil, pretože prišiel alarm, lebo sa na vás rútia drony alebo rakety a vy musíte utekať do krytu. To keby ste zažili, tak ja verím tomu, a darmo krútite hlavami, ja verím tomu, že toto by sa vás dotklo, lebo by ste sa báli o vlastný život.
Ja som sa vrátila minulý víkend z Odesy. Odesa, veľmi krásne, historické, kultúrne mesto, keď som včera videla v správach, že Rusi na Odesu opäť zaútočili dronmi a zomrelo tam, myslím, že zatiaľ sú dve obete plus niekoľko desiatok zranených, pretože zaútočili na pôrodnicu a na urgentný systém v nemocnici. Tak akože nehnevajte sa, ale to je len ďalší príklad toho, že čo Vladimir Putin robí a čo vy aj svojimi krokmi, aj všetkými tými návštevami a vôbec tým, že odmietate odsúdiť takéto vraždenie civilného obyvateľstva, tak čo vy vlastne schvaľujete. Ja neviem, vy si to viete predstaviť, že na nás by tu boli pálené rakety, na pôrodnice? To čím sa dá toto odôvodniť alebo legitimizovať, alebo ospravedlniť? No ja si myslím, že absolútne ničím.
Skryt prepis