Videokanál poslanca

vymazať 28.
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega, ty si spomenul niekoľkokrát slovo vlasť a vlastenectvo. Tak ja by som sa spýtala kolegov z koalície, čo to pre nich znamená to vlastenectvo, lebo podľa mňa neexistuje väčší prejav vlastenectva, ako to, čo momentálne robí Ukrajina, že bráni svoje civilné obyvateľstvo, že žiada, aby boli unesené, všetky tie stovky tisíc unesených detí do Ruska, vrátené domov, že nechce sa vzdať územia, ktoré jej patrí, pretože to je jej územie, pretože to je ich domov a nemajú ju prečo dávať agresorovi. A spýtala by som sa vás aj tak veľmi jednoducho, že keby teda ten spoľahlivý susedprišiel ku nám, vy čo by ste mu dali? Košice alebo Poprad, alebo, ja neviem, ktorú časť územia? Čoho by ste sa vzdali vy, veľkí vlastenci, keď teda na zastavenie vojny sa potrebujeme niečoho vzdať, lebo no teda treba byť realisti. Ja skutočne si to neviem ani predstaviť. A mali by ste na túto otázku možno zodpovedať aj vašim vlastným voličom a voličkám špeciálne teda na východe krajiny, lebo ak momentálne drží niekto Rusov ďaleko od našej hranice, tak sú to práve Ukrajinci a nezaslúžia si to, čo vy predvádzate.
Ale ja vám poviem ešte v rýchlosti jeden príbeh z Ukrajiny teda, ktorého som bola súčasťou, a to si myslím, že to je skutočne taká ilustrácia prejavu vlastenectva, ktorú nie každý z vás, a nechcem vám skutočne krivdiť, by bol schopný spraviť. V pivnici v Jahidnom, kde držali viac ako mesiac 300 obyvateľov tejto obce, tak po pár dňoch za nimi prišli z ruskej armády a povedali im, že ak zaspievate hymnu, ktorú, Ruskú hymnu, ktorú tu máte na papieri, tak môžete ísť hore. Viete, koľko ľudí na naučilo ruskú hymnu alebo koľko ľudí ju zaspievalo? Presne nula. A tí ľudia tam všetci aj naďalej spolu boli, pretože sa odmietli podvoliť týmto okupantom a pre nich jediná hymna, ktorú mohli spievať, bola tá ich.

Kolegovia. ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Rišo. ty si začal tým, že toto ich nezaujíma, pretože sa ich to netýka. No ja budem tak trochu, nechcem povedať, že vulgárna, ale zjednoduším to. Ani moja maternica sa tu netýka druhej strany pléna a predsa sa tu neustále riešia interrupcie. Ale toto, čo sa deje za našou hranicou, táto vojna, tak to sa veľmi rýchlo môže týkať aj Slovenskej republiky. Pretože práve vďaka tomu, že Ukrajina sa tak hrdinsky bráni a áno, aj za pomoci svojich európskych partnerov a donedávna teda aj amerického partnera, tak my ešte nemáme toho veľmi spoľahlivého suseda za hranicou. A vedia o tom Poľsko, vedia o tom Pobaltské krajiny, skutočne sa na to pripravujú, a teda majú rôzne riešenia k tomu, že čo spraviť, ak teda budú napadnuté, pretože majú už o tom informácie. To len my sa tu tvárime, že vlastne Rusi sú veľmi priateľská krajina, hoci teda oni nás za priateľskú krajinu nepovažujú. 22-2
Ja som teda, kolegovia, nechcela byť osobná, lebo potom je to vždy vyčítané a sa tu mrnčí, že Bea zase bola zlá na toho alebo na toho, ale toto nebol len jeden pán poslanec zo SMER-u.
Ja som napríklad mala, a opäť nebudem menovať, ale s iným pánom poslancom v jednej diskusii obdobnú debatu teda o druhej svetovej vojne a Nemecku, a teraz ten pán poslanec je dokonca podpredseda Národnej rady a vedie túto schôdzu, všakže. Takže to nie je len, že to je pseudoargument jedného, ale toto je skutočne niečo, čo neustále opakujú dokola, že teda poďme sa pozrieť do histórie. Poďme sa pozrieť na Spojené štáty. Poďme sa pozrieť na Irak, na Juhosláviu a podobne len kvôli tomu, aby ospravedlnili alebo odôvodnili veľmi nechutným spôsobom to, čo sa momentálne deje za našimi hranicami a že to pácha človek, s ktorým si podávajú ruky. Ja som iba týmto príkladom chcela zdôrazniť to, že teda dánska ministerka skutočne bola v šoku a opäť sme sa museli ospravedlňovať našim európskym partnerom za túto hanbu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia. ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Rišo. ty si začal tým, že toto ich nezaujíma, pretože sa ich to netýka. No ja budem tak trochu, nechcem povedať, že vulgárna, ale zjednoduším to. Ani moja maternica sa tu netýka druhej strany pléna a predsa sa tu neustále riešia interrupcie. Ale toto, čo sa deje za našou hranicou, táto vojna, tak to sa veľmi rýchlo môže týkať aj Slovenskej republiky. Pretože práve vďaka tomu, že Ukrajina sa tak hrdinsky bráni a áno, aj za pomoci svojich európskych partnerov a donedávna teda aj amerického partnera, tak my ešte nemáme toho veľmi spoľahlivého suseda za hranicou. A vedia o tom Poľsko, vedia o tom Pobaltské krajiny, skutočne sa na to pripravujú, a teda majú rôzne riešenia k tomu, že čo spraviť, ak teda budú napadnuté, pretože majú už o tom informácie. To len my sa tu tvárime, že vlastne Rusi sú veľmi priateľská krajina, hoci teda oni nás za priateľskú krajinu nepovažujú. 22-2
Ja som teda, kolegovia, nechcela byť osobná, lebo potom je to vždy vyčítané a sa tu mrnčí, že Bea zase bola zlá na toho alebo na toho, ale toto nebol len jeden pán poslanec zo SMER-u.
Ja som napríklad mala, a opäť nebudem menovať, ale s iným pánom poslancom v jednej diskusii obdobnú debatu teda o druhej svetovej vojne a Nemecku, a teraz ten pán poslanec je dokonca podpredseda Národnej rady a vedie túto schôdzu, všakže. Takže to nie je len, že to je pseudoargument jedného, ale toto je skutočne niečo, čo neustále opakujú dokola, že teda poďme sa pozrieť do histórie. Poďme sa pozrieť na Spojené štáty. Poďme sa pozrieť na Irak, na Juhosláviu a podobne len kvôli tomu, aby ospravedlnili alebo odôvodnili veľmi nechutným spôsobom to, čo sa momentálne deje za našimi hranicami a že to pácha človek, s ktorým si podávajú ruky. Ja som iba týmto príkladom chcela zdôrazniť to, že teda dánska ministerka skutočne bola v šoku a opäť sme sa museli ospravedlňovať našim európskym partnerom za túto hanbu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

14-2
A neviem si predstaviť, ako by to teda vyzeralo u nás a keby sa to týkalo tu našich rodín. A preto nechápem, prečo neviete v sebe nájsť kúsok ľudskosti na to, aby sme tu prijali napríklad takéto uznesenie, ako momentálne prišlo zo strany predkladateľov z SaS. To je veľmi ťažké pre vás, akože skutočne sa postaviť za nevinné obyvateľstvo? Však to nie je, že si musíte podať ruku so Zelenským, ktorého tak neznášate. To je, že postavíme sa, odsúdime civilné obete vojny. To si myslím, že každý človek by mal byť toho schopný.
Ja by som už skutočne chcela vyzvať toto plénum, aby sme sa začali správať ako parlament členskej krajiny EÚ alebo NATO, aby sme sa konečne začali správať ako parlament tej demokratickej časti sveta. Skutočne takéto politické signály, ktoré by sme mali vyslať ku nášmu susedovi a ešte o to viac je to nepochopiteľné, že Ukrajina je náš sused, to sa nedeje iks-tisíc kilometrov od nás. Keď to vedia, takéto uznesenia, prijať Nemci, Briti, Francúzi, Dáni alebo ďalšie krajiny, ktoré ani nemajú tú vojnu priamo na hranici, tak prečo nie my? Odpovedzte si na to sami. My nevieme prijať jediné jedno uznesenie, ktoré by sa postavilo, opakujem, za civilné obete vojny, či už toto ukrajinské, my sme taktiež v klube PS predkladali obdobné uznesenie k 3. výročiu vojny, ktoré sa do veľkej miery inšpirovalo uznesením, ktoré tu už parlament prijal a veľká časť toho parlamentu bola zložená aj z poslancov vtedy, ktorí tu momentálne sedia, uznesenie, ktoré sa zároveň opieralo o stanoviská vlády, čiže vy ste nemali jeden jediný dôvod toto uznesenie nepodporiť a predsa. No a minulý týždeň ste zhodili zo stola aj ten návrh o tom, aby sme sa tu nebavili teda len o Ukrajine, čo nám neustále vyhadzujete na oči a čo taktiež využívate ako nejaký pseudoargument na to, že prečo už viac nechcete sa baviť alebo teda diskutovať o tom, čo sa deje na Ukrajine, lebo nikto sa tu nezaujíma o to, čo sa deje v Gaze. Keď ste mali na to možnosť, tak čo ste spravili? Opäť farizejsky, nebudeme sa o tom baviť teraz, budeme sa o tom baviť možno o dva mesiace. Celý svet momentálne reaguje na to, čo sa deje v Gaze a my tu nie sme schopní si povedať, že poďme o tom aspoň diskutovať. Však potom už nemusíte stlačiť za na to uznesenie, ale aspoň by to tu odznelo. A ja si niekedy skutočne kladiem otázku, že či, či je toto vôbec, ja neviem, relevantný orgán zastupujúci ľudí v tejto krajine, pretože to, čo sa tu prijíma, vravím, to je skutočné bláznovstvo. A niekedy sa tak pýtam sama seba, že kam som sa to dostala, ale rozšírila by som sa asi, rozšírila by som to asi na to, že kam sme sa to dostali v tejto spoločnosti, že vravím, dnes tu prešiel zákon o hmyze, čo je normálne že hoax. Na každej schôdzi sa tu bavíme o interrupciách, ale nevinné obete vojny, to nie, načo.
Čo sa týka tej situácie na Ukrajine, tak momentálne čo som si pozerala teda posledné čísla, tak hovoria, že ku 30. aprílu 2025 bolo zranených cez 45-tisíc obyvateľov. Opäť, to sú len číslo čisto civilných obetí a 13-tisíc mŕtvych. A špeciálne teda toto uznesenie, ktoré predkladajú kolegovia z SaS, reaguje na tie dve hrozné udalosti, a síce v Krivom Rihu a v Sumy. Viete asi, prečo si ich teda prezident Putin vtedy vybral, pretože za prvé sa začalo hovoriť o prímerí, ktoré Ukrajina od začiatku podporuje, ktoré žiada, na ktoré pristúpila či už teda v tých rokovaniach so Spojenými štátmi, alebo vôbec s európskymi partnermi a tesne na to, keď sa začalo o prímerí hovoriť, tak Vladimír Putin zintenzívnil útoky na civilné obyvateľstvo a špeciálne teda aj na rodisko ukrajinského prezidenta Zelenského. Jedno z tých miest je Sumy. Viete, čím je Sumy momentálne, nechcem to povedať, že zaujímavé, ale prečo sa o Sumy hovorí, okrem teda týchto, tohto nechutného útoku na civilné obyvateľstvo? Pretože za hranicami, tesne ako je Sumy, momentálne čaká 50-tisíc ruských vojakov. A viete si predstaviť asi, načo tam stoja. A my nevieme vyslať z tohto parlamentu ani len taký signál, že čo sa tam predtým stalo, je podľa nás odsúdeniahodné. Zároveň teda toto uznesenie malo byť akousi výzvou pre premiéra Fica, aby necestoval 9. mája do Moskvy ako teda jediný európsky líder, žiaľ, stalo sa. To už nezmeníme. Je to obrovská medzinárodná hanba, ktorá teda Slovensko ešte viac uvrhla do izolácie, pretože tí naši európski partneri toto skutočne nevedeli pochopiť a nehnevajte sa, kolegovia, ale ja som sa veľmi hanbila, keď sme prijímali napríklad ministerku pre európske záležitosti z Dánska a keď jeden váš kolega, nebudem menovať ktorý, zo strany SMER, tam začal hovoriť, že čo vám vadí na tom, že premiér ide suverénne do Moskvy, keď teda Moskva pácha takéto veci. Nevadí vám to, čo robilo Nemecko? Neviete odsúdiť to, čo robilo Nemecko počas druhej svetovej vojny? To akože vážne ideme toto porovnávať? Ja neviem o tom, že by Nemecko momentálne niekoho okupovalo, že by útočilo raketami na Dánsko alebo na kohokoľvek iného a že mali by sa takéto veci, to už potom spadáme do takého ačohentizmu, že ja neviem, kde sa až môžeme zastaviť. Máme tu žiakov hore na balkóne, pozdravujem, zo základnej školy. Tak možno by nám mohli povedať, že kto bojoval v púnskych vojnách.
Tak poďme teraz sa rozhádať, európske krajiny, na tom, že vlastne vy ešte nesiete zodpovednosť za tie púnske vojny, tak teraz by sme mali s vami prerušiť obchodné styky. Lebo porovnávať druhú svetovú vojnu a súčasnosť, respektíve legitimizovať to, čo sa deje v súčasnosti s tou druhou svetovou vojnou, tak nehnevajte sa, ale tam absentuje akákoľvek logika. Rusko očividne, a dokázalo to aj v týchto dvoch prípadoch, ale aj v tých ďalších útokoch, pretože ja verím tomu, že máte doma televízor, keď už niektorí nemáte mobilné telefóny, ale že vidíte, čo sa deje, že za ten posledný mesiac a pol, dva mesiace, počas ktorých Ukrajina neustále volá po prímerí, tak Rusko robí čo? Presný opak. Zintenzívnilo útoky na civilné obyvateľstvo. A ja skutočne nevidím, akým spôsobom sa dá odôvodniť to, že už neútočia napríklad teda na energetickú infraštruktúru, lebo taká bola dohoda, ale že útočia na pôrodnicu, včera Odesa, na zdravotnícke zariadenia a mali sme tu podobné uznesenie aj pred rokom, že útočia na školy, na kultúrne zariadenia, na detské ihriská. Tak vás prosím, keď tu máme momentálne túto možnosť, aspoň takýmto spôsobom odsúdiť ako parlament, ešte stále dúfam, demokratického sveta, toto neľudské konanie, niečo, čo je vojnový zločin, tak to urobme. A bez výhovoriek. Ak si chcete povedať, že je to kultúrno-etická otázka, lebo je to rozhodovanie o živote a smrti, tak nech sa páči. Ale urobme to. Je to skutočne našou morálnou a politickou povinnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja by som v prvom rade chcela povedať, že, samozrejme, aj keď nevystupujem za klub PS, tak podporíme či už teda predmetné uznesenie, alebo aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré teda aj spolupredkladáme. Ale škoda, že tu nesedí momentálne viac koaličných poslancov a poslankýň, lebo ja by som sa už tak chcela trošku aj posťažovať na to, že čo my to tu v tomto parlamente robíme, lebo mne to už hlava neberie, za čo my tu hlasujeme a o čom sa bavíme.
Vy ste dnes ráno schválili návrh zákona, ktorý zakazuje hmyz v potravinách. Akože vážne, že na toto vás tu proste ľudia poslali, aby ste za takéto hlúposti hlasovali a potom, čo sa týka návrhov zákonov, ktoré sú tu aj zo strany opozície na zlepšenie situácie ľudí v tejto krajine, tak to len tak zmietnete zo stola. Proste hmyz v potravinách verzus napríklad príspevok na bývanie alebo verzus, vidím tu moje kolegyne zo školského tímu, keď predkladali zákon o bezpečnosti na školách... (Prerušené vystúpenie predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ďakujem, že sa držíte predmetu rokovania, takže nech sa páči.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ja sa... áno, ja sa hneď k tomu dostanem, pretože toto je ďalší príklad uznesenia, ktoré len tak zhodíte zo stola namiesto toho, že by sme sa tu o ňom riadne bavili, že by k tomu prišli aj nejaké napríklad pozmeňujúce návrhy z vašej strany, lebo sa vám nepáči také alebo onaké slovo, ktoré tam predkladateľ použil. Ale nie, tu sa schvaľujú hlúposti a ešte akými výhovorkami. A to presne nadviažem teda aj na toto uznesenie, ktoré, si myslím, že je veľmi dôležité, pretože z tohto parlamentu by sa mali ozývať aj takéto politické stanoviská a vedia ich prijímať parlamenty v iných členských krajinách, pretože je to dôležité, aby sme sa k takejto situácii, ako sa napríklad udiala na Ukrajine a nie raz, ale napríklad, a k tomu tiež dôjdem, aj k situácii v Palestíne, ktoré ja som tu predložila minulý týždeň, a taktiež ste ho dokonca odmietli zaradiť do programu tejto schôdze. O tom sa odmietate baviť, ale hlúposti tu neustále riešime, špeciálne, čo sa týka uznesení. Absolútne vám nevadí nielenže teda baviť sa tu, ale aj hlasovať za uznesenia o uznesení Európskeho parlamentu a neviem čo všetkom, čo nemá absolútne žiadny význam. Často sú aj právne ničím nepodložené, ale čoho sa týkajú? Interrupcií. Tak vtedy je to v poriadku, lebo to je kultúrno-etická otázka, ale keď sa má tento parlament vyjadriť napríklad k nechutnému útoku na civilné obyvateľstvo na Ukrajine, tak vtedy fú, s opozíciou sa nehlasuje, to len tak zmietneme zo stola. Tak toto si myslím, že je skutočne hanba.
A nevieme tu napríklad prijať uznesenie proti násiliu na ženách, ale uznesenie týkajúce sa obmedzenia interrupcií, fú, to už je v pohode, za to sa hlasovať môže. Tak za to by ste sa skutočne v koalícii mali hanbiť. A špeciálne za tú výhovorku, že kultúrno-etická otázka. A myslím, že na tejto schôdzi ešte príde na rad aj slávna ústava, a teda zmeny v nej, ktoré skutočne zmenia úplne naruby život ľudí v tejto krajine. Samozrejme, k lepšiemu, bude sa lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ako ste spomínali, lebo už konečne budeme vedieť, že muž je muž a žena je žena, všakže? Ale stále sa vyhovárate len na to, že niečo je kultúrno-etická otázka. Tak čo to znamená? A ja teraz iba veľmi v skratke sa toho dotknem, že čo to znamená etymologicky, že kultúrno-etická otázka. Etika, to je niečo čo je blízko k morálke, k mravom, veľa to vypovedá o ľudskom charaktere, o teda tom, že aké ideály máme v sebe a aké pôsobia na to, ako sa rozhodujeme alebo čo hovoríme a sú to vlastne také meradlá postoja a konania jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Kultúra, a nemyslím teraz tú na ministerstve, to by som hovorila o nekultúre, ale kultúra tak všeobecne je súhrn hodnôt vytváraných v spoločnosti, v nejakom momente, v danom priestore, v ktorom žijeme. A ja si myslím, že keď sa už neustále vyhovárate na to, že niečo je kultúrno-etická otázka, tak napríklad aj v prípade takéhoto uznesenia, ak teda chcete hľadať nejakú výhovorku, tak si povedzte, že áno, aj toto je kultúrno-etická otázka, lebo sa tu jedná o život a o smrť. Jedná sa tu o to, že či sa vieme zastať nevinných civilných obyvateľov, hoci sa to deje za našou hranicou, bližšie na Ukrajine alebo ďalej v Palestíne. To už vtedy pre vás nie je kultúrno-etická otázka, že by ste si povedali, že áno, ideme sa aj tomuto venovať, ideme sa k tomu vyjadriť, ideme za to zahlasovať, lebo nám to nedá neodsúdiť smrť nevinných ľudí bez ohľadu na to, že kde sa deje. Na to sa už neviete vyhovoriť? Maternice áno, smrť nevinných obetí, nie. Tak to je skutočne veľká hanba a je to trápne. Len to dokazuje jednoducho tú nadradenosť, s ktorou niektorí sem chodia hlasovať, lebo máte pocit, že môžete rozhodovať o životoch iných ľudí, lebo to je vaša morálna povinnosť, povedať, že či niekto môže, alebo nemôže ísť na interrupciu.
Ale na druhej strane to len dokazuje vaše slabošstvo, pretože nie ste schopní odsúdiť vraždy nevinných ľudí, ktoré pácha jeden alebo druhý režim. A to len teda na margo toho, že hoci my, samozrejme, v opozícii určite, myslím, jednotne podporíme toto uznesenie, tak koalícia ho opäť raz slabošsky s tou výhovorkou, že s opozíciou sa nehlasuje, jedine teda, tam je taká malá hviezdička a je to napísané asi fontom 8, aby to nikto nevidel, jedine ak sa jedná o interrupcie. Vtedy sa môže s tou opozíciou hlasovať. Tak ešte raz opakujem, toto je skutočne hanba a toto je trápne, lebo na to vás sem ľudia neposlali, aby ste toto robili. Práve naopak, tento parlament, ak sa teda ešte radíme do demokratického sveta, čo keď vidíme niektoré tie cesty smerom na východ, tak ja o tom občas aj pochybujem, že či ešte chcete vôbec byť súčasťou či už teda demokratického sveta, alebo napríklad aj Európskej únie a NATO, tak jednoducho tento parlament by mal práve takéto politické vyjadrenia odsudzujúce vraždy nevinného civilného obyvateľstva jednoznačne prijímať.
Ale to, žiaľ, nie sme schopní urobiť, pretože to nejde z opozície. Tak viete čo, ja by som si želala, aby ste vy prišli s takým uznesením, či už čo sa týka napríklad odsúdenia nejakých obetí na Ukrajine, alebo aj toho palestínskeho. Máte často veľa rečí o tom, že vy sa stále oháňate Ukrajinou a nevidíte, čo sa deje v Palestíne. Nevidíme? Minulý týždeň som sem prišla s uznesením odsudzujúcim tú katastrofálnu situáciu v Gaze. Čo ste urobili? Budeme sa o tom baviť o dva mesiace. Viete, čo bude v Gaze o dva mesiace? Ja si to nechcem ani predstaviť. Ale toto je presne to vaše farizejstvo a to slabošstvo. Dostanem sa ale teda teraz k meritu veci, a teda k obsahu toho uznesenia. Ja osobne som na Ukrajine bola len od januára tohto roka už štyrikrát, naposledy minulý týždeň. Ale k tomu sa dostanem. Štyrikrát, to je presne o štyri viac, ako tam bol premiér, o štyri viac, ako tam bol prezident Slovenskej republiky, o štyri viac, ako tam bol minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, pán Blanár. A to si myslím, že je skutočne hanba pre susednú krajinu napadnutej krajiny, ku ktorej by sme mali, keď už teda odmietate napríklad tú vojenskú pomoc, robiť minimálne silné politické gestá podpory. Ani len to nie ste schopní urobiť a robíte presný opak, pretože radšej cestujete do Moskvy a podávate si tam ruky s vojnovými zločincami, ako je Putin.
Ale ja keď chodím na Ukrajinu, tak sa tam nestretávam len s politikmi a političkami, ale aj s ľuďmi, a teda s obeťami tejto vojny a môžem vám povedať, že ten predposlednýkrát napríklad, keď som sa strela s detskými obeťami tých deportácií, únosov do Ruska, tak to je niečo, čo mňa sa, nieže ako matky, aj keď teda som aj ja dvojnásobná matka, ale ako človeka tak strašne hlboko dotklo, že som skutočne cítila veľký hnev voči tomu, čo tu na Slovensku hovoríte a čo robíte. Lebo ja si myslím, že nikto z vás, a to tu tiež sedíte aj rodičia, by nemal nieže schvaľovať, ale nejakým spôsobom že znevažovať to, čo sa tam deje a ešte nebodaj to odôvodňovať alebo prekrúcať. To skutočne nie.
Rovnako som sa stretla aj s obeťami vojnových zločinov alebo môžme to nazvať aj genocídy a toho, čo ruská armáda spôsobila na okupovaných územiach. A poviem vám, tie reči o tom, že Rusko by mohol byť dobrý, spoľahlivý sused alebo že ten Rus raz odíde, tak tí ľudia tam by vám vedeli o tom rozprávať, že čo to je, mať Rusko za suseda a čo to je, čakať na ten deň, na ten moment, keď Rusko odíde.
A ja verím tomu, že keby sa to u nás udialo, tak vy ste prví, čo utekáte z tejto krajiny, pretože to nechcete zažiť a nechcete, aby to zažívali vaše rodiny. Stretla som sa aj s mnohými matkami a tu opäť ja si myslím, že som pomerne silný človek, ale neubránila som sa slzám, keď mi tie matky, niektoré z nich rovnako poslankyne ako sme tu aj my, iné, ktoré pracujú na Ukrajine v rôznych oblastiach, tak keď mi hovoria, že ako majú deti za hranicami, pretože chcú zaručiť ich bezpečnosť a jednoducho vidia ich raz za dva mesiace alebo raz za mesiac a pol a tie deti sa ich pýtajú, že mama, prečo nemôžem ísť domov a jednoducho nemôžu ich zobrať domov, lebo ináč by ani nemohli chodiť do práce, pretože otec je v armáde a mama jednoducho musí zabezpečovať tú rodinu, tak toto keby ste si mali zažívať, tak by ste sa možno trošku ináč pozerali aj na to, ako vôbec rozprávať o tejto situácii a nieto ešte aké politické signály by sme ako parlament mali k nášmu napadnutému susedovi vysielať. Skutočne, choďte sa tam pozrieť a zažite si to.
Ja vám skutočne prajem, ale nie v zlom, ale možno aby vám to otvorilo oči, aby ste sa či už teda stretli s tými ľuďmi, alebo aby ste zažili ten pocit, ktorý Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú každý deň niekoľkokrát, keď vám zapípa mobil, pretože prišiel alarm, lebo sa na vás rútia drony alebo rakety a vy musíte utekať do krytu. To keby ste zažili, tak ja verím tomu, a darmo krútite hlavami, ja verím tomu, že toto by sa vás dotklo, lebo by ste sa báli o vlastný život.
Ja som sa vrátila minulý víkend z Odesy. Odesa, veľmi krásne, historické, kultúrne mesto, keď som včera videla v správach, že Rusi na Odesu opäť zaútočili dronmi a zomrelo tam, myslím, že zatiaľ sú dve obete plus niekoľko desiatok zranených, pretože zaútočili na pôrodnicu a na urgentný systém v nemocnici. Tak akože nehnevajte sa, ale to je len ďalší príklad toho, že čo Vladimir Putin robí a čo vy aj svojimi krokmi, aj všetkými tými návštevami a vôbec tým, že odmietate odsúdiť takéto vraždenie civilného obyvateľstva, tak čo vy vlastne schvaľujete. Ja neviem, vy si to viete predstaviť, že na nás by tu boli pálené rakety, na pôrodnice? To čím sa dá toto odôvodniť alebo legitimizovať, alebo ospravedlniť? No ja si myslím, že absolútne ničím.

Ďakujem za slovo. A ja sa vopred ospravedlňujem za zneužitie inštitútu procedurálneho návrhu. Chcem len na záznam uviesť, že pani poslankyňa Stohlová nikdy nepracovala na úrade práce, overila som si to s ňou, takže ďakujem.

Žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument ktorý by atestoval vykonanie tej stáže. A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Za to z tých 500 opýtaných 262 student jobs alebo teda platenú študentskú brigádu. Nepomer osôb, ktoré stážovali a osôb, ktoré brigádovali môžeme vysvetliť aj tým, že stáže nie sú na Slovensku platené. A to nie je len problém len Slovenska, ale aj problém ďalších členských štátov v Európe. Zároveň tie dohody o brigádach, ako som už spomínal, často nekorešpondujú so zameraním štúdia, alebo teda s tým na čo sa študenti a študentky pripravujú. Že jednoducho musia pracovať, pretože z niečoho si musia zaplatiť byť, cestovné alebo ďalšie náklady na život, ale jednoducho zároveň musia nastúpiť na vyučovanie a nemôžu si dovoliť popritom mať ešte aj neplatenú stáž.
Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra, tentokrát z roku 2023, 7 z 10 mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú alebo neplatenú, do 6 mesiacov od ukončenia stáže. Ono často to tak býva, že človek, keď stážuje napríklad v nejakej firme alebo v nejakej organizácii, tak samozrejme že potom, keď je to teda človek, ktorý sa ukáže v dobrom svetle, tak často si ho tam v tej organizácii aj nechajú.
Zároveň iba 6 % trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Čiže to skutočne potvrdzuje to, že práve takáto stáž môže byť tými dverami, ktoré sa otvárajú mladým ľuďom na trh práce. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že my čo navrhujeme, tak je vlastne rozdeliť tie dohody o stážach na dve rozdielne situácie. Prvá situácia je situácia, kde je zamestnávateľom štát. A vtedy určujeme povinnosť platiť, teda uzavrieť dohodu o platenej stáži v podstate od prvej chvíle keď tam ten študent, študentka nastúpi. Pretože máme za to, že štát si skutočne, ak teda sa jedná o sociálny štát, a opäť sa tak k vám s nádejou obraciam, sociálny štát by si skutočne mal plniť tú povinnosť a dodávať ľuďom podmienky na dôstojný život a nie naopak ich vykorisťovať napríklad tak, že v rôznych inštitúciách alebo na rôznych pozíciách, ktoré sú teda v štáte tak využíva mladých práve na neplatenú prácu. A ja som ešte v roku 2023 rozposlala infožiadosti na ministerstvá a pýtala som sa, že či teda berú stážistov, stážistky a či im aj riadne platia. A prestavte si, že áno, niektoré mali takého stáže, ale žiadna z nich nebola platená. Máme to, že koľko to bude stáť aj vypočítané. A ja by som nerada skĺzla do takého populizmu, že porovnať to s tým, že koľko momentálne sme dali napríklad Jednote, teda vy ste dali, Jednote dôchodcov a že či sme za to nemohli napríklad, ale časti, alebo rovnako dať napríklad aj mladým ľuďom. Ale cieľom teda tejto našej úpravy a to čo hovoríme je, že štát by mal na to nájsť.
Napriek tomu, že sme momentálne v období konsolidácie, však vieme, že šetriť sa dá všelikde. Napríklad keď nebudeme míňať tam kde sa nemá a takto inak konsolidujú aj iné členské štáty, že začínajú si v prvom rade uťahovať opasky tam, kde sú zdroje, ktoré sa míňajú neefektívne, ale na takého veci by sme jednoducho peniaze mali nájsť. A opäť by som tu využila aj to slávne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou, tak aj investícia do nich investíciou do budúcnosti, ale zároveň aj do tej prítomnosti.
V prípade iných zamestnávateľov, a teda keď zamestnávateľom nie je štát, ale napríklad súkromný sektor, alebo nejaká nezisková organizácia, tak sme stanovili tú povinnosť uzavrieť dohodu o stáži až od dvoch mesiacov. Takáto úprava napríklad existuje vo Francúzsku a ja sama som túto možnosť počas štúdia využila, že som pracovala v centre pre osoby zažívajúce násilie. Ale iba prvé dva mesiace som vlastne nebola platené a potom už sme sa dohodli iným spôsobom. Ale práve týmto rozdielom sa snažíme nezaťažiť či už teda súkromný sektor alebo aj neziskové organizácie, ktoré často ani nemajú na výber a mladých ľudí takýmto spôsobom na stáže aj potrebujú a teda aj radi zamestnajú.
Cieľom je samozrejme neobmedziť v žiadnom prípade ten počet stáží ktoré sú momentálne ponúkané. Ak keď sa teda skutočne nenazývajú stáže, ale naopak motivovať tých zamestnávateľov, či už teda štát, alebo aj zvyšný sektor k tomu, aby takýto stáže poskytovali.
Obdobný zákon, ktorý podporuje mladých ľudí a zabezpečuje dôstojné podmienky na život formou platených stáži zaviedli napríklad v roku 2018 v Rumunsku. Tam to nastavenie, tie podmienky sú trochu iné. My sme sa rozhodli ísť cestou, že splníme vlastne všetky podmienky, ktoré momentálne po ktorých volajú európske inštitúcie, alebo aj európske mládežnícke organizácie, ale nestanovujeme teda úplne rovnaké podmienky ako je tu v Rumunsku.
Zároveň sme presvedčení, spolu s kolegom Trubanom, že štát by mal ísť aj iným zamestnávateľom príkladom a to, že on má povinnosť vlastne od uzavretia tej dohody a iní zamestnávatelia až po dvoch mesiacoch. Tak to neznamená, že napríklad v súkromnom sektore firma by nemohla zamestnať stážistu alebo stážistku na takúto dohodu a začať jej platiť ihneď, že iba tá povinnosť by vlastne platila od dvoch mesiacov, ale je to možnosť a je teda možné, že súkromná firma, ktorá na to má, tak by uzavrela takúto platenú stáž hneď od začiatku.
Neplatené stáže sú, ako som už hovorila, aj faktorom prehlbovania sociálnych nerovností a teda aj iných, pretože kvalitnú stáž bez hodnotenia, teda neplatenú stáž, si môžu dovoliť iba tí, ktorí na to majú, respektíve ktorých rodiny na to majú. Pretože mladý človek, ktorý študuje a chce sa popritom zamestnať, a chce teda vykonávať stáž, tak musí z niečo ho žiť. A jednoducho tí, ktorých si môžu dovoliť napríklad im zaplatiť nielen štúdium ale aj ubytovanie, stravu a ďalšie potrebné veci k životu, tak takí si môžu dovoliť ísť napríklad popri štúdiu aj na tú neplatenú stáž.
Naopak, tí, ktorých rodiny na to skrátka nemajú, pretože žijú do výplaty do výplaty, tak tí sa musia rozhodnúť. A často odznieva taký argument, že ísť na stáž je právo, je to slobodné rozhodnutie. No nie je to slobodné rozhodnutie pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť zabezpečiť životné podmienky inak, a teda pracovať bez pláce. A tým pádom vlastne tie stáže sú momentálne, tým že sú neplatené, rezervované výlučne pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. A tak vychovávame tú časť tejto mladej generácie, ktorá jednoducho na to má. A to neznamená, že sú v niečom lepší, že sú šikovnejší, že sa viac uplatnia, alebo lepšie uplatnia na tom trhu práce, ale jednoducho budú mať bohatší životopis, pretože vďaka rodičom, a to absolútne teda nechcem odsudzovať, však je normálne že rodičia pomáhajú a každý rodič chce samozrejme pomôcť svojmu dieťaťu ako najviac sa dá. Len zároveň proste tí čo na to nemajú tak jednoducho na stáž ísť nemôžu. A toto je mimochodom veľmi problematické aj vo veľkých medzinárodných organizáciách, ktoré rovnako svojim stážistom neplatia. A ja napríklad som poznala hneď niekoľko ľudí, ktorí pracovali, pracovali bez pláce na Európskom súde pre ľudské práva a ktorých vlastne sudcovia pre ktorých pracovali, tak brali mesačne neskutočné peniaze a pritom tí ich stážisti a stážistky vypracovávali drvivú väčšinu aj rozhodnutí, aj vyjadrení, všetko čo potrebovali a oni za to neboli platení. A zároveň to boli ľudia, ktorí si museli zobrať napríklad pôžičku, alebo pracovali celý rok na to, aby potom mohli ísť na mesačnú alebo dvojmesačnú stáž, že jednoducho nemali na výber.
Zároveň sa na Slovensku a teda aj v iných krajinách často deje, že práve tí, ktorí na to nemajú ale ktorí sa nechcú zmieriť s tým, že by nemali ísť na stáž len kvôli tomu, že to ich finančná situácia nedovoľuje, tak kumulujú hneď tri aktivity. Študujú, brigádujú a ešte idú aj na tú stáž. A to si myslím, že vytvára skutočne na mladých ľudí neudržateľný tlak a často teda aj sa vyjadrujú tak, že to ich ohrozuje ich mentálne zdravie, pretože asi všetci uznáme, že kumulovať takýmto spôsobom tri aktivity a utekať vlastne zo školy hneď do práce, kde napríklad fyzicky vykladáte nejaký tovar a podobne, a na druhý deň máte ísť ešte na stáž, ja neviem, do advokátskej kancelárie, tak je to skutočne niečo čo je veľmi, veľmi náročné. A takto by nikto nemal žiť v 21. storočí v srdci Európy, aby jednoducho musel utekať z jednej práce do druhej a za tú jednu samozrejme nebyť platený.
Pre všetky tieto dôvody neplatené stáže dlhodobo kritizujú aj európske inštitúcie. Napríklad máme rozhodnutie Európske výboru pre sociálne práva, ktorý v roku 2022 rozhodol, že Belgicko porušuje Európsku sociálnu chartu a práva v nej zakotvené, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii takzvaných falošných stáží. A to je vlastne to maskovanie zamestnávania keď zamestnávateľ siahne po neplatenej stáži aby suploval absenciu alebo teda to, že jednoducho na ten, na to pracovné miesto momentálne alebo často aj dlhodobo nemá skutočne zamestnanca.
Zároveň Európsky parlament hneď v niektorých svojich rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na členské štáty aby ich ukončili.
Európsky parlament sa taktiež vyjadril, že neplatené stáže prestavujú formu zneužívanie práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. A ja sa skutočne podpisujem k tomu a vravím, nemali by sme sa báť použiť ani ten termín vykorisťovanie, pretože čo iné toto je keď niekoho doslova nútite zobrať si tú stáž, pracovať, hoci teda mu za to nedáte plat.
Aj preto v uznesení z februára 2022 Európsky parlament vyzval Európsku komisiu aby pripravila legislatívu na teda európskej pôde, ktorá by mala zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie pre mladých ľudí za stáže a samozrejme s cieľom zamedziť týmto vykorisťovateľským praktikám. Zároveň v júni 2023 drvivou väčšinou odhlasoval zákaz neplatených stáží. Áno, rezolúcia, ale keď sa na tom vedeli zhodnúť naprieč tým demokratickým spektrom, predpokladám že extrémisti vtedy za to nehlasovali, ale teda tá drvivá väčšina bola skutočne naprieč sociálnymi demokratmi, liberálmi, zelenými, aj konzervatívcami, tak myslím si, že aj my v tomto pléne by sme to mohli dokázať. A vidím, že pán poslanec Majerský bol rád, že som spomenula aj konzervatívcov. Takže, áno, aj vy by ste to mali. A už mi bola sľúbená podpora od vás takže.
Zároveň teda momentálne je pripravovaná smernica práce na pôde Európskej komisie o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, to je to po čom vlastne volal Európsky parlament, a bola predstavená v marci 2024 a teraz je v celkom tom európskom procese. A je cieľom je zlepšenie týchto pracovných podmienok napríklad tým, že sa zavádza tam taký pojem zástupcov pracovníkov odborov, alebo teda zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály kde stážujúce osoby môžu nahlasovať porušenie svojich pracovných práv. Čiže stáž skutočne bude považovaná za prácu a mala by obsahovať všetky tie garancie ostatných pracovnoprávnych vzťahov.
Zároveň teda veľkou súčasťou, alebo teda veľkou témou tejto smernice je aj boj proti vydávaniu priadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže napríklad tým, že by sa museli riadne označovať. No ja mám skutočne za to, že my nemusíme čakať na to kedy bude táto európska smernica dokončená a potom následne nejaké tie dva roky na implementáciu, ale že môžme prijať takýto zákon, minimálne teda v tom prvom čítaní a rozprávať sa o tom, že čo tam chýba, čo tam vieme zlepšiť. V tom našom návrhu napríklad nájdete aj to, čo by mala obsahovať konkrétne písomná dohoda o stáži, ale to najdôležitejšie je samozrejme, aby tento pojem bol zahrnutý do Zákonníka práce, aby už teda mladí ľudia mohli konečne žiť dôstojný život a aby za prácu dostávali plácu, pretože dúfam, že na to sa zhodneme, že keď niekto pracuje tak by mal byť za to aj zaplatený. Ďakujem pekne a ešte raz dúfam vo vašu podporu.

Ďakujem pekne za slovo ešte raz. A je to taká škoda, že sa nikto neprihlásil aspoň ústne, lebo by som čakala teda, že minimálne tí ľudia, ktorí riešia sociálne veci, takže by sa mohli k tomu vyjadriť, že či teda podporujú zámer alebo aj samotné podmienky. Vidím, že jeden pán poslanec z koalície krúti hlavou, ale tak je škoda, že o tom nediskutujeme a že je iba o tom, že si tu každý príde odprezentovať ten svoj návrh. Minule tu bol pán minister sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš a on hovoril, že on keď sedel na tej opačnej strane a že bol teda opozičným poslancom, takže mu prešlo veľa návrhov, pretože boli dobré tie návrhy a že sa mu to teda podarilo presadiť, pretože sa o nich diskutovalo, plus si to samozrejme obehal, tú podporu získal u koalície. Ja som sa vtedy tak chcela prihlásiť, že no ja síce o podporu som zatiaľ koalíciu nežiadala, ale že teda už sme tu mali nejeden dobrý návrh zo sociálnej oblasti. A je skutočne škoda, že si tu každý pozerá iba na to svoje politické tričko a nie na to, čo je dobré pre ľudí na Slovensku. Lebo tak si predstavujem aj tú novú politickú kultúru, ktorú nám tu už veľa ľudí sľubovalo a akosi sme sa k nej ešte nedostali. No, ale prejdem teda k tomu návrhu zákona a ja verím, že možno sa potom o ňom aspoň pobavíme a chcela by som veriť aj v tú podporu. Ja poviem aj takto na záznam, že pôjdem teda potom aj za pánom poslancom a predsedom poslaneckého klubu Richterom a opýtam sa ho, že teda, že čo si o tom myslí, lebo skutočne by som chcela minimálne teda poznať dôvody toho, okrem slávnej vety, že s opozíciou sa nehlasuje, že či by tento návrh podporili alebo nie, pretože si myslím, že je dobrý a mali by sme sa minimálne baviť teda o tom, že čo v ňom je a čo sa dá zmeniť, čo sa dá zlepšiť a čo sa dá urobiť aj pre mladých ľudí tu v pléne.
Časť mladých študujúcich ľudí je už teraz za svoju prácu aj riadne platená, pretože môžu vykonávať rôzne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce. Napríklad dohodu o brigádnickej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno nejakým spôsobom porovnať alebo teda asimilovať s tým čo ja nazývam stážami. Pretože tieto dohody sú síce prácou, ale nepripravujú na výkon budúceho povolania. Ale to je taký ten základný rozdiel so stážami, že človek, ktorý ide na stáž, za ktorú by teda mal dostať zaplatené, tak sa pripravuje na výkon budúceho povolania. Napríklad niekto kto študuje ja neviem sociálne veci, tak sa pripravuje na to, že bude napríklad pracovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. A keď robí stáž, ktorá v tejto oblasti, tak je to stáž a keď naopak pracuje napríklad ako brigádnik ja neviem, že vykladá tovar v nejakom hypermarkete, tak vtedy sa samozrejme nejedná o stáž ale brigáduje. Problémom je, že momentálne náš Zákonník práce neupravuje, pretože nepozná tento termín stáže a neupravuje vlastne ani všetky tie garancie, ktoré by sa mali spájať s tým, že je to stáž. Jednak samozrejme ten cieľ, že príprava na výkon budúceho povolania, ale napríklad aj to, čo by mala dohoda, pretože toto je niečo čo je veľmi potrebné pri takýchto stážach spísať skutočne aj dohodu medzi tým študentom, študentkou a zamestnávateľom a v nej by mali byť obsiahnuté garancie, ktoré ochránia toho študenta alebo študentku presne tak, ako je to v iných pracovnoprávnych zväzkoch. Na Slovensku skôr vidíme, že ak študenti a študentky majú nejaké stáže, tak často tam nie je ani spísaný žiadny dokument, ani nič, čo by vlastne atestovalo, že áno, tá stáž bola skutočne vykonaná alebo keď, tak sa jedná skutočne len o taký akýsi papier, ktorý to potvrdzuje, že ten človek tam na stáži bol, ale nehovorí nič iné. A dostanem sa teda k tomu, že čo by mala takáto dohoda aj obsahovať.
Hlavným zámerom stáže by malo byť pripraviť mladého človeka na trh práce a napríklad aj prehĺbiť tie teoretické vedomosti, ktoré získava počas štúdia a pretaviť ich do niečoho skutočne konkrétneho a samozrejme získať taký ten know how alebo teda skúsenosti v odbore na ktorého výkon sa pripravuje svojim štúdiom. Na Slovensku, ako som už povedala, absentuje potrebná právna úprava a mladí ľudia teda vstupujú aj na trh práce prostredníctvom, áno, flexibilných foriem zamestnania, ale neistých. A práve takáto úprava by im zabezpečila to, že budú mať nielen skúsenosti, ale aj všetky tie potrebné garancie. Zamestnávatelia tiež často siahajú po neplatených stážach a je to teda aj formou iných dohôd alebo teda iba takých nepísaných dohôd preto, aby nahradili iný pracovný pomer. Mňa napríklad, keď som predkladala tento zákon prvýkrát, tak ma kontaktovalo niekoľko budúcich lekárov a lekárok, ktorí mi hovorili, že počas ich štúdia, najmä v letných mesiacoch ich nemocnice využívajú práve na takéto "stáže", aby suplovali tie dovolenkové termíny lekárov a lekárok. A čudujte sa svete, aj na takéto veľmi dôležité povolanie akým samozrejme zdravotníci, zdravotníčky sú, tak oni počas tých mesiacov nie sú platení. A to si myslím, že je veľký problém, pretože a dostanem sa aj k tomu, nielen že sa prehlbujú tie sociálne rozdiely, ale zároveň tí ľudia potom si musia nejako zabezpečiť tie mesiace, keď nemajú žiadnu plácu, hoci majú prácu. A to skutočne považujem za niečo čo by sme v modernej spoločnosti, možno aj v sociálnej spoločnosti, ak si to tak dovolím nazvať, skutočne nemali dovoliť. Jedná sa a nemusíme sa báť toho slovo doslova o vykorisťovanie mladých ľudí. Pretože keď ten zamestnávateľ vie, že ten mladý človek nemá na výber, že on musí akceptovať tú formu práce, ktorú mu ponúka, hoci teda je bez pláce len kvôli tomu, aby nabral tú skúsenosť alebo aby to teda mohol mať napísané vo svojom životopise, tak to nemožno inak pomenovať ako vykorisťovanie. Prieskum Eurobarometra z roku 2013 a žiaľ, nemáme teda čerstvejšie prieskumy, sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. A predstavte si, že na Slovensku z päťsto opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len štyridsať. To je skutočne veľmi málo. A toto malé číslo nie je jedinou veľmi smutnou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica stáží bola neplatená a deviatim osobám, čo predstavuje zhruba 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument, ktorý by atestoval vykonanie tej "stáže". A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Zato z tých päťsto opýtaných dvestošesťdesiatdva malo ...
=====

Ďakujem pekne. Ja vám sľubujem, že toto je dnes už posledný krát čo vystupujem v rozprave. Tento návrh zákona predkladám spoločne s kolegom Trubanom a jedná sa teda o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Ako som už avizovala, tak cieľom tohto predkladaného návrhu je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a síce dohody o študentskej stáži. Práve takáto právna úprava by zabezpečila adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž a teda prípravu na výkon budúceho povolania. Mame za to, že každá osoba si za prácu zaslúži aj adekvátnu plácu alebo ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem pekne a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Ďakujem pekne za prejavenie dobrej vôle, tak aj ja prejavím dobrú vôľu a budem sa snažiť čo najkonštruktívnejšie vystúpiť, ale tak aj doteraz bola tá rozprava, si myslím, pomerne konštruktívna. Ja by som len tak na záver zhrnula, že tu mám dva návrhy. Jeden taký, aby sme sa už nehrali na to, že kto je tu konzervatívnejší a kto progresívnejší, hlavne keď teda sa jedná o hnutie Slovensko a hnutie Progresívne Slovensko, ale nazvem ich, že jeden je realistickejší a jeden komplexnejší. To znamená, že obidva majú svoje výhody. Každopádne cieľom oboch týchto návrhov je zvýšiť účasť vo voľbách, a teda dúfam, že sa zhodneme na tom, že aj zvýšiť demokraciu, pretože čím viac ľudí participuje na tom rozhodnutí, tak o to väčšia je vlastne sila toho rozhodnutia. A ja verím, že na tom sa zhodneme naprieč teda koalíciu aj opozíciou. Naopak čo ma mrzí a spomínal to aj kolega Dubovický je to, že v koalícii sa očividne začína hovoriť o presnom opaku a síce o obmedzení, ale dokonca zákaze voľby zo zahraničia, a tým pádom aj o obmedzení demokracie, lebo o tom ako znížiť tú jej mieru a ja sa tak pýtam sama seba, že o čo iné môže ísť v takomto prípade ako o nejakú vôľu ovplyvniť tie výsledky volieb, pretože niektorým, a to nehovorím, že všetkým v rámci koalície, ale niektorým sa očividne nepáči, že práve tú jeho, alebo ich stranu voliči v zahraničí nevolia, ale ja si myslím, že dať ľuďom právo rozhodnúť, znamená aj skutočne férovú a spravodlivú súťaž, pretože tak ako my sa môžme napr. v Progresívnom Slovensku, čo nám je často vyčítané, že teda neoslovujeme napr. tú staršiu vekovú generáciu, však je to na nás, aby sme sa im prihovárali, aby sme sa zaujímali o ich problémy. Rovnako ako je teda na iných stranách, napr. čo už tú cieľovku majú medzi staršími ľuďmi, aby ponúkli niečo mladým a aby sa o nich zaujímali. To je, to je niečo férové a nepredkladáme tento návrh počas kampane, že by sme tu menili spôsob ako voliť, keď už je rozbehnutá tá súťaž, ale všetci a všetky sa môžme na to pripraviť a ja si myslím, že toto skutočne posilní demokraciu na Slovensku.
Nehovoriac teda o tom, že ja sa tak pýtam, že čo je cieľom obmedzenia, akéhokoľvek obmedzenia volebného práva, ktoré by teda malo byť napr. čo sa týka tých volieb zo zahraničia, takýmto spôsobom znížené, alebo teda obmedzené, pretože opäť by sme sa raz vydali a vo veľa prípadoch sa to tak deje a vy to veľmi dobre viete, úplne opačným smerom ako ide väčšina krajiny, že vo väčšine krajín sa teraz rozprávajú ako zaviesť voľby on line, u nás predpokladám, že to zatiaľ, že nie je témou, ale nikto si to ani neviem predstaviť, že s tou informatizáciou, ktorú momentálne máme na Slovensku, že ako by sme niečo takéto zaviedli a pritom je to bežná súčasť niektorých napr. pobaltských krajín, alebo že iné krajiny, v ktorých doteraz bola obmedzená voľba zo zahraničia, takže práve robia ten opak a snažia sa ju nejakým spôsobom viac neobmedzovať, alebo teda rozšíriť aj na iné typy volieb. A mňa teda mrzí, že namiesto toho, aby sme sa skutočne konštruktívne bavili o tom ako rozširovať tú demokraciu, takže opäť sú tu nejaké návrhy na to ako ju zúžiť a ja verím tomu, že sú to len také populistické výstrely jednej menšej, menšej koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú

=====