čo najmenšími zmenami a má nás ako keby viesť naprieč tými volebnými obdobiami. A nie, že si tam teraz konzervatívci hodia niečo, potom liberáli zase hodia niečo, veď to už nebude Ústava, to bude šalát. No, toto čo sa týka toho jedného volebného obvodu a hovorím, mňa veľmi mrzí, že tu neprebieha nejaká seriózna diskusia, že naopak sa tu bavíme o tom, že či je muž je muž, alebo žena ženou a opakujem, ak niekto o tom pochybuje, tak nech sa páči,...
čo najmenšími zmenami a má nás ako keby viesť naprieč tými volebnými obdobiami. A nie, že si tam teraz konzervatívci hodia niečo, potom liberáli zase hodia niečo, veď to už nebude Ústava, to bude šalát. No, toto čo sa týka toho jedného volebného obvodu a hovorím, mňa veľmi mrzí, že tu neprebieha nejaká seriózna diskusia, že naopak sa tu bavíme o tom, že či je muž je muž, alebo žena ženou a opakujem, ak niekto o tom pochybuje, tak nech sa páči, odborná pomoc.
Ďalšia takáto téma, ktorá tu len tak pristála na stole je surogátne materstvo. A ja teda nechápem, že odkiaľ sa toto akože vzalo ako téma, že čo sa na Slovensku stalo, alebo čo k tomu vlastne viedlo, že my sa tu ideme baviť o surogátnom materstve. A ako, to je taktiež pozmeňovák, ktorý sem prišiel v piatok. Máme nejaké dáta, koľko takýchto žien máme na Slovensku, ktoré ročne vlastne sa stanú matkami a tam tiež máte rôzne úpravy v členských štátoch, že či je to teda na komerčnej báze a či podpíšu trebárs s nejakým párom, ktorý nemôže mať deti zmluvu za ktorú teda dostanú aj peniaze keď vynosia dieťa, alebo či je to, ako to majú upravené iné členské štáty, iba o tom, že v podstate zadarmo, alebo pre tú rodinu vynosíte dieťa. My o tomto nemáme momentálne žiadne dáta. Náš zákon o rodine hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila a že dohody a zmluvy, ktoré sú s tým v rozpore sú neplatné. Čiže my už teraz máme v zákone o rodine de facto zákaz takýchto surogantných materstiev, tak načo my to potrebujeme dať ešte aj do Ústavy. A ja som sa teda pozrela, pretože mňa vždy zaujímajú aj tie iné krajiny a nie preto, že si myslím, že z ostatných členských krajín by sme stále akoby mali kopírovať veci, ale ja si myslím, že keď niečo niekde dobre funguje, tak prečo sa neinšpirovať. Ale keď som hľadala zákazy, alebo naopak nejaké zmienky o surogantných materstvách v iných ústavách, tak čudujte sa svete som to tam nenašla. Ani v tých členských krajinách, ktoré sa považujú za také konzervatívnejšie, ani také, ktoré sú katolíckejšie. Vždy sa to upravuje zákonom. A ja si myslím, že to je niečo normálne, dať takéto veci do zákona, pretože toto napríklad surogantné materstvo je vlastne alternatívne riešenie neplodnosti. Čoraz viac teda krajín to využíva a my si o tom môžeme myslieť že čo chceme, ale prečo to chceme dávať do Ústavy. Ak chcete túto otázku otvoriť, tak nech sa páči, môžeme otvoriť diskusiu, takisto ako pri zrušení toho jedného volebného obvodu, ale však nech to je seriózna diskusia, ktorá bude prebiehať na báze nejakých odborných konzultácií. Však prizvime aj nejakých expertov zo zahraničia, pozrime sa na všetky rozhodnutia, ktoré tu doteraz boli. Pozrime sa hlavne na to, že ako to momentálne na Slovensku funguje a či s tým vôbec máme problém, lebo ak je to len taký fiktívny problém, ktorý si tu niekto vymyslel, že fú, to sa môže diať, keď prídu progresívci k moci. No ja vám garantujem, že keď prídu progresivci k moci, tak ani nebude žiadna tranzičná skrinka do ktorej vojdete ako muž a vyjdete ako žena, nebude ani surogantné materstvo na počkanie a nebude ani nič také, ja neviem, interupčné tabletky namiesto lentiliek. To sú akože totálne hlúposti, ktorými tu niekto straší a vymýšľa si proste fiktívne problémy, ktoré nemáme.
Ako som už hovorila, tak mi tu máme krajiny, ktoré rôznym spôsobom upravujú surogantné materstvo. Také, ktoré ho umožňujú za určitých podmienok, také ktoré naopak nemajú žiadnu úpravu a je iba v podstate de facto zakázané, respektíve nie je nejakým spôsobom riešení a potom také, ktoré majú zákaz v zákone. Napríklad z Francúzska, viete, že ja som tam žila, tak sa často na Francúzsko odvolávam a predsa tam majú napríklad zákaz surogantného materstva a riešili to už aj ľudsko-právne organizácie a zisťovalo sa teda aj, či to nie je rozpore a bolo to aj v rozpore s nejakým súdnymi rozhodnutiami, ale jednoducho určite to nebude samozrejme Európska únia, ktorá príde a ktorá povie Francúzom, že viete čo, od zajtra vy musíte mať surogantné materstvá, lebo my sme sa tak rozhodli. Tak ja nechápem, prečo mi ideme touto cestou bez akejkoľvek diskusie niečo takéto urobiť.
Ďalšia vec, tá vzťahová a sexuálna výchova. Ja sa priznám, že ja už pri tých pozmeňujúcich návrhoch vlastne ani neviem, že aké je to finálne znenie, ktoré tam chceme dať, že či je to teda ten informovaný súhlas rodičov. Ale chcela by som vás poprosiť, aj o tomto by sme mali mať skutočnú diskusiu, aby sme nielen že, a spomínala to už aj kolegyňa Gažovičová, že my vlastne ako keby týmto vyjadrujeme tú takú nedôveru voči celému vzdelávaciemu systému, že vlastne aj strašíme rodičov, že čo to v tých našich školách idú tie naše deti. Ježiš, Mária, na to potrebujeme informovaný súhlas. A viete, dnes je to informovaný súhlas v podstate ku vzťahovej a sexuálnej výchove, čo to bude zajtra. Bude to informovaný súhlas napríklad k nejakej časti histórie, lebo niekto sa nebude chcieť učiť o dinosauroch, alebo bude to informovaný súhlas ku geografii, lebo fú, no neviem úplne, či je tá Zem isto guľatá, alebo čo bude akože. No, teraz sa smejete, ale mne rovnako smiešne akože prídu tieto návrhy, ktoré sa snažíme proste takýmto spôsobom dostať do Ústavy a pritom, a využijem, že je tu aj pán minister školstva, však už sa zákon upravoval. Ja som myslela, že je to teda už dostačujúce a že všetci sú s tým viac-menej spokojní. Načo to opäť potrebujeme dať do Ústavy. A viete, čo ma na tomto mrzí najviac, že čo sa týka toho súhlasu, tak možno ako tu teraz sedíme, je nás tu ja neviem 50, 60, tak všetci máme zdravé vzťahy v rodinách a rozprávame sa s našimi deťmi o tom, že ako sa napríklad chrániť pred neželaným tehotenstvom, alebo čo to znamená sexuálne obťažovanie. Ale predstavte si všetky tie deti, kde sú takéto tie rodiny, kde vlastne takéto témy sú tabu a kde sa tí rodičia odmietajú o tom s deťmi rozprávať a tie deti skutočne nemajú žiadne vedomosti. Vy si neželáte, aby v škole, na základe nejakých odborných znalostí a toho, čo bude v učebniciach, na čom bude skutočne zhoda tak, ako sa to dialo, pretože toto už bolo vlastne upravované v tej kurikurálnej reforme, ktorá tu bola. Snažím sa veľmi rýchlo rozprávať, lebo tu už vidím, že mám iba 6 minút. Tak tam bola práve zhoda naprieč spektrom, či už teda konzervatívnym, alebo liberálnym, že ako sa to ide upravovať. Tak jednoducho prečo zase máme potrebu toto robiť. Ja si myslím, že všetky deti majú rovnaké právo na kvalitné vzdelanie a že majú vychádzať z tej školy rovnako pripravené nielen teda odrecitovať z nej, ja neviem Mor ho naspamäť, ale napríklad byť pripravené aj žiť v spoločnosti ktorej sú súčasťou. A hovorím, toto mnohé rodiny jednoducho tým deťom neposkytujú. A čo viac si môžeme želať ako, že im to poskytne niekto, kto je na to odborne pripravený, učebnice, ktorá je na to proste stavaná a na ktorej sa zhodnú opäť raz odborníci. Takýto súhlas viete k čomu môže byť napríklad nebezpečný? Presne v rodinách, kde sa deje napríklad sexuálne násilie, alebo sexuálne obťažovanie, znásilňovanie v rámci rodinných príslušníkov. Tak si predstavte, že v takej rodine to dieťa nedostane súhlas na to, aby sa teda o tomto vyučovalo, nemá ani potrebnú podporu v tej rodine, pretože sa tam takéto veci dejú. Tak ja neviem, ale ja si nemyslím, že toto je správne. Jednoducho prosím, už si prestaňme nahovárať, že deti sa v školách učia navliekať kondómy na banány a podobné veci. To skutočne nie je pravda. A toto len potvrdzuje to, pán Čellár vy ste sa to učili, že kývate hlavou? Ježiš. No, toto presne potvrdzuje to, že tu má byť skutočná odborná diskusia práve preto, aby sme všetky takéto hoaxy nejakým spôsobom uviedli na pravú mieru, aby sme upokojili aj tých rodičov, že náš vzdelávací systém je v rámci svojich možností kvalitný. A ja verím, že pán minister potvrdí toto, že sa snaží celá tá odborná verejnosť, aby naše deti skutočne dostávali kvalitné vzdelávanie napriek tomu, že to bolo dlho, dlho podceňované.
No toľko k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré vravím nám tu padajú hore-dole z neba, alebo stúpajú z pekla, neviem. Jednoducho toto celé je nešťastné, pretože ak takto chceme meniť našu Ústavu, tak to len potvrdzuje, že si ju skutočne neceníme. Dostanem sa teda k tomu obsahu a ja som si skutočne všetky tie zmeny navrhované snažila porovnať aj s inými krajinami. Naposledy, keď sme tu mali myslím zákon o mimovládkach, tak pán kolega Glück tu povedal, že to je proeurópsky zákon, lebo ho majú aj iné členské krajiny. Ja som sa tak pýtala, že ktoré. Tak povedal že, á tak žiadne, budeme prvý. No, očividne budeme aj prvý s takýmto obsahom Ústavy. A viete čo, byť prvý nie je vždy úplne dobré. A vravím, pozerala som si aj také krajiny, ktoré sú konzervatívne, také ktoré majú viac také katolícke vierovyznanie a jednoducho nič takéto, takéto presné úpravy, ktoré sa dajú kľudne upravovať aj zákonmi, tak tam nemajú.
V prvom rade, čo sa týka toho článku 7, tak veľmi dobre viete, že toto je problematické. Keby to nebolo, to je tá predsnosť práva EÚ, tak Európska komisia by neposlala pánovi ministrovi Suskovi list, ktorý nám tají. A ak v tom liste skutočne nič nie je, tak nech nám ho tu prečíta. Mohol to inak spraviť aj na úvod namiesto toho, že nám tu čítal rozhodnutia, ktoré hovoria presný opak toho, že čím vlastne on argumentuje. Tak kľudne nám tu mohol prečítať, že z Európskej komisie majú obavy, ale však my na tie ich obavy odpíšeme, že sa nemajú čoho báť, lebo to máme všetko pod kontrolou. A čo sa týka toho článku 7, tak okrem toho, že tam máte veľmi problematické spojenie, že zachovávať zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, tak čo to znamená, že predovšetkým. Čo to znamená národná identita. Najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, čo to znamená opäť. Pán Gašpar vo svojom vystúpení tu hovoril aj o energetike, o tom ako právo veta tu zmizne a podobné veci. Tak mňa skutočne, vo mne to vyvoláva obavy, že čo všetko tam potom vlastne chcete dať. A tu by som sa možno aj pána predsedu Ústavnoprávneho výboru opýtala, že ak teda bude nejaké rozhodnutie buď Súdneho dvora EÚ, alebo Európskeho súdu ľudských práv, ktoré nebude v súlade s tým, čo vy považujete za národnú identitu a základné kultúrno-etické otázky, tak čo potom. Čo spraví Slovenská republika? Nebude sa tým riadiť? Bude vystavená tomu, že napríklad budeme mať infrigment (...nezrozumiteľne vyslovené...), alebo čo potom v takom prípade chcete robiť. Lebo toto je presne to, na čo my upozorňujeme.
Pokračujem veľmi rýchlo, článok 7, nič v tejto Ústave a ostatných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu. Ale veď to by sa ani nedalo, to by nikto si nemyslel, že v našej Ústave je niečo, čo dáva taký implicitný, alebo ako to nazvať, súhlas. Viete, kde sa rozhoduje o prenose kompetencií? Na rade, čiže to by musel v prvom rade premiér tejto krajiny po dlhých, dlhých diskusiách, pretože to všetko ide do zmlúv, museli by sa upravovať zmluvy, museli by s tým súhlasiť všetky členské krajiny. Tak tak by sme mohli preniesť kompetencie. Čiže toto je absolútne zbytočné.
Čo sa týka rovnosti medzi mužmi a ženami, však my už máme v Ústave zákaz diskriminácie. Načo tam potrebujeme mať aj toto špeciálne ustanovenie, ak nemáme efektívny zákon, ktorý bude zaručovať, že skutočne ženy budú mať rovné podmienky s mužmi, čo sa týka teda platového ohodnotenia. A my potrebujeme na to ten zákon. My tu máme s kolegyňou Petrík taký obdobným, ktorý teda rieši časť z toho. Ale viete, kto nám v tomto opäť pomôže? No ten zlý Brusel, pretože práve minulý rok sa schválila smernica o rovnakom odmeňovaní a my ju budeme musieť transponovať. A nebude to teda tento ústvaný zákon, ale práve tá transpozícia smernice, ktorá zaručí rovnosť v odmeňovaní medzi ženami a mužmi.
Žiaľ mi už neostáva čas, takže ja sa prihlásim aj do ústnej rozpravy, ale skutočne ma mrzí, že sme sa nevenovali takýmto dôle...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis