Videokanál poslanca

.

Pani poslankyňa Plaváková, povedala si, že to vnímaš, tento návrh, zvlášť citlivo, lebo neubližuje len tebe, ale ubližuje aj tvojej dcére, ubližuje tvojej rodine. Hovorila si o strachu, ktorý cítia transrodoví ľudia v súvislosti s touto novelou. A toto ja osobne považujem za najnechutnejší aspekt tohto návrhu, lebo ten návrh nikomu nepomôže, ide v ústrety ideologickým predsudkom časti spoločnosti, ale uškodí, vážne uškodí konkrétnym ľuďom. Tí, ktorým uškodí, nebudú väčšina, budú menšinou, ale vážne ich poškodí. A my by sme mali brať ohľad na menšiny, mali by sme brať ohľad na to, ako sa ľudia cítia a mali by sme sa snažiť schvaľovať takú legislatívu a robiť také politiky, aby sa všetci občania Slovenskej republiky cítili na Slovensku ako doma a aby sa tu cítili dobre, aby sa tu cítili prijímaní.
A mne to strašne pripomína tie nacionalistické politiky, ktoré robili vlády Vladimíra Mečiara v 90. rokoch, kde takisto z politických dôvodov hrali s nacionalistickými inštinktmi časti spoločnosti a schvaľovali tu protimaďarské zákony a bolo im úplne jedno, ako sa príslušníci maďarskej menšiny cítia pri tom, či to posilňuje ich vzťah k Slovenskej republike, alebo, naopak, u nich vyvoláva dojem, že Slovenská republika nechce byť ich dobrou vlasťou. A presne takto čisto účelovo, čisto z politických dôvodov teraz vládna koalícia pristupuje k ľuďom z LGBTI komunity a je im úplne jedno, ako sa cítia, ako to budú vnímať a že týmto budú slovenskí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Pani poslankyňa Plevíková, samozrejme, že v rámci legislatívneho procesu možno predkladať pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. To si myslím, že nikto nespochybňuje. Ale teda hovoríme o novelizácii ústavy a to, čo je problém, a nielen tohto návrhu ústavy, ale teda vôbec prístupu k zmenám ústavy, je, že na Slovensku sa z ústavy robí trhací kalendár, do ktorého každú chvíľu niekto chce alebo aj reálne vnesie nejaké svoje ideologické presvedčenia. Keď nájde na to vhodnú väčšinu, tak šup ho tam do ústavy. Naozaj tak často, ako sa novelizuje ústava na Slovensku, takýmto spôsobom by sa nemalo pristupovať k ústave. K ústave by sme mali mať nejaký rešpekt. A, samozrejme, že v rámci toho legislatívneho procesu, keď sa k tomu, čo je navrhnuté ako zmena ústavy ešte v druhom čítaní, deň pred hlasovaním, pripojí ďalší pozmeňovák, ktorý bude obsahovať rozsahom veľmi podobný rozsah ako to, čo sa navrhuje meniť, tak je to ďalší prístup toho, akým spôsobom sa nemá parlament stavať k ústave. Lebo nie, to nie je rešpekt k ústave, to nie je rešpekt k ústavnosti, to je zneužívanie ústavy na politické účely, na svoju politickú agendu, na svoju v niektorých prípadoch ideologickú alebo hodnotovú agendu, ale v iných prípadoch na politické hry, ktoré v tomto prípade vaša strana predovšetkým vedie, lebo doteraz vám to nechýbalo, teraz vám to zrazu chýba, lebo treba vykostiť KDH. Niežeby sa niečo dialo v Európskej únii, vo svete alebo na Slovensku.

Pán poslanec Podmanický, hovorili ste o rozhodnutiach európskych súdov, hovorili ste o tom, že sú nejaké snahy urobiť z Európskej únie ideologický projekt a hovoríte, že práve preto je potrebné dostať do ústavy princíp zvrchovanosti v otázkach národnej identity. Mňa by ale teraz zaujímalo, že ako to myslíte. Lebo teda mali sme ústavnoprávny výbor a pán minister Susko nás tam ubezpečoval, že to v žiadnom prípade neznamená, že by sme spochybňovali naše medzinárodné záväzky, že by sme spochybňovali princíp, na ktorom je založená Európska únia, teda že európske právo má prednosť nad právom členských krajín alebo že by sme spochybňovali medzinárodné dokumenty o ľudských právach, ktoré sme sa zaviazali rešpektovať a ktorými je Slovenská republika viazaná.
Akým spôsobom si to teda máme vysvetľovať, ak náhodou v nejakej veci na seba narazí právo Európskej únie alebo interpretácia súdu, ktorá bude napríklad v otázke ľudských práv iná, ako vami preferované poňatie ľudských práv, keď sa to dotýka národnej identity? Čo bude mať prednosť? Lebo mne to z toho nie je jasné, a teda z toho, čo ste hovorili vy, mám trochu iný dojem, ako z toho, čo sa nás snažil presvedčiť pán minister Susko na ústavnoprávnom výbore.
No a zaujímavý bol ten apel na, predpokladám, že KDH, ohľadom toho, že s kým vládnuť. Ale pokiaľ registrujem, tak KDH sa stále vyjadruje, že nechce s vami vládnuť, lebo vás vníma ako politické sily, ktoré škodia Slovensku a svojich partnerov vidia v opozícii napriek tomu, že v tejto téme máme iné názory.

Pán predsedajúci, ja by som poprosil vysvetliť, akým spôsobom sa pán poslanec Gašpar stal prvým prihláseným mimo prihlásených za kluby, lebo teda ja som bol ako prvý prihlásený, a teda neregistrujem, že ešte pred číslom jedna môže byť číslo nula ako v poradí prihlásený. Ja rešpektujem, že pán poslanec Gašpar je podpredseda, môže sa prihlásiť hocikedy, len tam je prihlásený ako bežne prihlásený do rozpravy. Tak by som rád vedel, ako sa to stalo.

Ja by som sa v nadväznosti na to, čo povedala pani poslankyňa Veslárová o tej časti správy, kde sú zbilancované odporúčania pani komisárky a aj to, ktoré z nich boli akceptované alebo teda v akom počte, mňa by možno aj zaujímali tie dôvody, pre ktoré tie nie odporú... teda odporúčania, ktoré neboli akceptované, že prečo neboli, prečo neboli akceptované, lebo ja úplne zase rozumiem tomu, že niečo iné je pomenovať problém a povedať, že takto by sa to malo riešiť a prípadne z opozície prísť s nejakou legislatívnou iniciatívou a niečo iné je proste vytvoriť, vytvoriť reálne predpoklady pre to riešenie, a teda úlohou komisárky je pomenovávať problémy a upozorňovať na ne, úlohou opozície je kritizovať, kritizovať vládu a prichádzať, prichádzať s vlastnými návrhmi, ale tak to už tak býva, že len výnimočne koalícia akceptuje niečo, čo príde z opozície.
A mňa by naozaj úprimne zaujímalo, že ako to pani komisárka vníma, že z tých jej podnetov, ktoré, teda neviem, či to máte zbilancované, že ktoré sú, povedzme že bolo by dobré, ale sú nejaké objektívne dôvody, pre ktoré, pre ktoré to nejde naplniť alebo je to príliš komplikované, a ktoré sú také, že by sa, že by sa dali riešiť, keby existovala politická vôľa, že povedzme upraviť, upraviť zákon a nejaký posun, nie definitívne riešenie, ale nejaký posun, posun by nastal. Teda ak by ste vedeli v záverečnom slove alebo v rozprave ešte k tomuto niečo povedať, tak to určite by ma, určite by ma zaujímalo, lebo by nám to dalo nejaký obraz o prístupe k tejto téme.

Ďakujem, pani poslankyňa Kolíková. No, k tomu som smeroval, lebo ja teda rozumiem, že niekto z opozície príde do vlády, vystrieda tieňový minister ministra, ktorého štyri roky kritizoval a upozorňoval na nedostatky v jeho práci, tak, áno, chce pomenovať, že boli tam problémy a upozorniť na ne. A teda keď príde aj kontrola z NKÚ, tak poskytne mu maximálnu súčinnosť, aby to, čo napríklad dovtedy bolo nejako obštruované a bola znemožňovaná kontrola alebo boli zahmlievané veci, aby sa s tým NKÚ mohol oboznámiť, mohol to vyhodnotiť, mohol korektne dospieť k nejakým záverom, čo je podľa mňa úplne v poriadku. To nemá byť tak, že nový minister kryje toho predchádzajúceho, to vôbec nemá byť tak, ale teda nemalo by sa stávať, aby informácie, ktoré sú potrebné pre korektné vyhodnotenie akejkoľvek činnosti pôsobenia a fungovania verejnej inštitúcie boli zamlčiavané a v dôsledku toho, aby kontrolný subjekt dospel k nejakým záverom, ktoré nezodpovedajú realite.

Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, ja teda okrem štandardného poďakovania a ocenenia práce NKÚ, ktorú dlhodobo sledujem a myslím si, že vo väčšine prípadov robí veľmi dobrú robotu a upozorňuje na nedostatky vo fungovaní verejných inštitúcií a bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci, tak pristupuje kriticky k zisteniam a upozorňuje na problémy, čo je teda užitočná spätná väzba. Tak ale to, čo hovorila pani poslankyňa, bývalá ministerka Kolíková, to, čo v reakcii na ňu povedal pán poslanec a bývalý minister zdravotníctva Krajčí, a priznám sa, že ja som sa teraz s podobnými výhradami stretol aj teda od kolegov, ktorí pôsobili na ministerstve hospodárstva vo vzťahu k niektorým kontrolným zisteniam, tak by som to formuloval ako otázku na pána predsedu NKÚ, že akým spôsobom sa NKÚ vysporiadáva s takouto situáciou, lebo pokiaľ kontroluje činnosť inštitúcií vo vzťahu k pôsobeniu ich aktuálneho vedenia, tak tam predpokladám, že to vedenie sa snaží obhájiť svoju činnosť, keď sú nejaké pochybnosti, tak sa ich snaží vysvetliť, nemá dôvod zamlčiavať nejaké informácie, údaje, ktoré by boli v prospech toho kontrolovaného subjektu, lebo obhajuje svoju pozíciu.
Ale ako to funguje, keď nastáva diskontinuita a keď teda dôjde k zmene politického vedenia, či už ministerstva alebo nejakej inej verejnej inštitúcie, a v zásade to aktuálne vedenie je, povedal by som to, opozične kriticky alebo až nepriateľsky naladené voči tomu predchádzajúcemu, čiže nemá záujem, aby obhájilo postupy, aj keď, aj keď môže mať argumenty, aj keď môže mať informácie, ktoré dokážu vysvetliť niektoré pochybnosti, ktoré existujú. V normálnej situácii, v normálnej spoločnosti, v normálne fungujúcom štáte by sa vo verejných inštitúciách takéto veci, o ktorých hovorila pani poslankyňa Kolíková alebo pán poslanec Krajčí, stávať nemali, lebo veď môžme mať rôzne politické vedenie, môžme mať rôzne politické názory, ale to nie je dôvod, aby inštitúcia, verejná inštitúcia, štátna inštitúcia, štátny orgán typu ministerstva po zmene politického vedenia zrazu zamlčiaval nejaké informácie alebo zamlčiaval nejaké fakty s cieľom, aby kontrola dopadla zle, v neprospech ich predchodcov. Tak sa smiem spýtať, že či má na toto Najvyšší kontrolný úrad nejaké nástroje, akým môže zabrániť problémom tohto typu a akým sa vysporiada s tým, ak aktuálne vedenie nejakej verejnej inštitúcie uprednostní svoj, povedzme, osobný záujem, nepriateľský postoj k predchádzajúcemu vedeniu nad nejaké korektné vyhodnotenie fungovania inštitúcie pri kontrole zo strany NKÚ.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Hazucha. No, stále nerozumiem tomu, akým spôsobom môže byť zvláštne, že sa niekto čuduje, že ako sa môže stať v členskej krajine Európskej únie v 21. storočí, že zomrie človek v dôsledku policajnej brutality. Veď to je, samozrejme, dôvod na počudovanie bez ohľadu na to, či sa to udeje na Slovensku, v Belgicku alebo kdekoľvek inde, také veci sa nemôžu stávať a nemôžeme sa tváriť, že to nie je problém, naopak, je to závažný problém. A my teda môžeme niečo spraviť najmä s tým, aby sa také veci nediali na Slovensku, alebo aby sa maximálne obmedzil priestor, že sa také veci budú diať na Slovensku. Ak polícia používa nejaké prostriedky donucovanie voči ľuďom, ktorí sa dopúšťajú porušovania zákona, nejakej protiprávnej činnosti, páchania trestnej činnosti alebo sú z toho podozriví, tak, samozrejme, je to upravené v zákone. Keď sa ľudia zídu na námestí a pokojným spôsobom vyjadrujú svoj názor, tak nie je dôvod, aby polícia proti nim zakročila. Pokiaľ sa demonštranti pokúšajú ničiť verejný majetok, vniknúť do verejných budov, do ktorých nemajú prístup, hádžu dlažobné kocky alebo niečo podobné, no tak asi existuje dôvod, aby polícia, polícia zakročila. A teda ak bolo v niektorom prípade neprimerané použitie tých donucovacích prostriedkov, tak to malo byť vyšetrené a predpokladám, že to aj vyšetrené bolo.