Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.9.2025 o 18:57 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 19:08 - 19:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, obom pánom poslancom. Netušil som, že máme v parlament toľko milovníkov histórie. Pán poslanec Hazucha, nie, nebolo to tak, že dohody v Jalte predurčili osud celej Európy, tie predurčili osud východnej Európy. Pretože v západných krajinách boli demokratické voľby v ktorých si ľudia mohli vybrať pravicové vlády alebo ľavicové vlády, liberálov alebo konzervatívcov. Mohli byť neutrálni, mohli byť spojencami západu, mohli sa integrovať v rámci rôznych zoskupení, nemuseli ako ste povedali, tí Francúzi vystúpili z vojenskej zložky NATO a nikto zato tam neposlal tanky ako v 1968 poslali tanky do Československa alebo v 1956 do Maďarska a krvavo tam potlačili pokusy či už o reformy alebo revolúcie. Zavraždení Aldo Moro bol kresťansko-demokratický politik, pokiaľ viem, tak ja ne, neviem, nemám žiadnu vedomosť o tom, že by sa usiloval nastoliť komunistický režim v Taliansku, ale teda možno naozaj len slabo ovládam tú históriu.
A pán poslanec Malatinec, však ja som spomenul, že Slovensko, fašistické Slovensko bolo medzi tými čo napadli, napadli Poľsko a ja som Slovenské národné povstanie nijako nespochybňoval a Demokratická strana nebola, nebola komunistická. A teda to, že Slovenské národné povstanie nakoniec dopadlo zle, to súviselo aj s tým, že sovietski partizáni tu mali vojenské akcie, ktoré viedli k tomu, že potom sa muselo začať predčasne, lebo Nemci začali obsadzovať Slovensko, čiže mali podiel na to ako sa nakoniec vyvinulo. A problém nie je Slovenské národné povstanie, problém sú kosáky a kladivá, ktoré sú symbolom komunistického režimu, lebo to je za týmto návrhom zákona, nie Slovensko národné povstanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 18:57 - 19:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu zákona, ktorý by sme mohli označiť ako lex calmus. Teda nalejme si čistého vína, toto nie je zákon na ochranu pamätníkov, je to zákon na ochranu komunistických symbolov. Nie je v poriadku, že na Slovensku môžu byť vo verejnom priestore prítomné symboly totalitného komunistického režimu, tak ako nie je v poriadku, ak by boli vo verejnom priestore prítomné symboly odkazujúce na nacistický alebo fašistický režim inde ako v múzeu alebo, alebo na miestach určených na pripomínanie si zločinov týchto režimov.
A padli tu slová aj v úvodnom slove, aj vo vystúpení pána poslanca Malatinca o oslobodení, no tak druhá svetová vojna bola strašná, ale druhá svetová vojna začala tak, že nacistické Nemecko spolu s fašistickým slovenským štátom napadlo Poľsko a o dva týždne sa k nim pripojil Sovietsky zväz. Sovietsky zväz bol na strane agresorov, bol spojencom nacistického Nemecka. Spoločne napadli Poľsko, rozdelili si Poľsko. Sovietsky zväz vzápätí okupoval tri pobaltské štáty, ktoré dvadsať rokov dozadu získali nezávislosť a pripojil si časť Rumunska, napadol Fínsko a zobral časť územia aj Fínsku. Tam sa trochu prepočítal, lebo Fíni sa, Fíni sa bránili. A Sovietsky zväz v rokoch ´39 až ´41 bol spojencom nacistického Nemecka, dodával mu suroviny, pomáhal mu, áno, a potom bol svojím spojencom zradený.
A ja teda nijako nechcem spochybňovať hrôzy druhej svetovej vojny, nechcem spochybňovať utrpenie ľudí, ľudu a národov Sovietskeho zväzu, ktoré čelili agresii a vyhladzovacej vojne zo strany nacistického Nemecka predovšetkým na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska. Vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým...
===== Na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým Nemeckom a, a ktorí v obrovských množstvách položili svoje životy, ale to, čo sa udialo na konci druhej svetovej vojny vo východnej Európe, nebolo oslobodenie. To bolo nahradenie jedného totalitného režimu iným totalitným režimom. Oslobodená bola západná Európa, oslobodené boli tie krajiny, ktoré boli oslobodené západnými spojencami, a ktoré si po vojne mohli sami rozhodovať o tom akou cestou sa chcú uberať, aký systém politický, ekonomický si zvolia. Krajiny, ktoré obsadila Červená armáda, neboli oslobodené. Vo všetkých bol nastolený komunistický režim a komunistický režim je rovnako zločinný ak fašistický režim alebo nacistický režim. A pamätá na to aj právny systém Slovenskej republiky, či už ide o Trestný zákon, ktorý trestá tak propagovanie alebo zľahčovanie zločinov komunistického aj fašistického alebo nacistického režimu alebo komunistickej a nacistickej ideológie. Máme tu zákony, ktoré hovoria o protifašistickom odboji, ale aj o zločinoch komunizmu. Máme tu zákon o pamäti národa a Ústav pamäti národa, ktoré skúmajú obdobie neslobody, a to obdobie neslobody má aj svoju fašistickú aj svoju komunistickú časť. Čiže nevieme si predstaviť, že by sme dnes mali pamätníky padlých nemeckých vojakov, na ktorých by boli nacistické symboly, napríklad hákový kríž. A hoci tí radoví vojaci, možno boli nahnaní do vojny a možno nespáchali žiadne, žiadne zločiny, ale považujeme to za niečo neprípustné. Tak ako považujeme za neprípustné, aby niekto vo verejnom priestore mával nacistickou svastikou. Ku komunistickým symbolom je naša spoločnosť žiaľ, oveľa tolerantnejšia a tvári sa, že však taká bola doba. No veď, ale taká doba bola aj za fašizmu, aj na tú niektorí s nostalgiou, s nostalgiou spomínajú a to nie je dôvod, aby sme ospravedlňovali alebo zľahčovali zločiny jedného z týchto dvoch zločineckých režimov. A ak dochádza k poškodzovaniu majetku, napríklad vo vzťahu k pamätníkom, tak mali by sme sa zamyslieť najmä nad tým, že či na pamätníkoch majú byť symboly komunistického režimu. Podľa mňa by tam nemali byť symboly komunistického režimu. Nemali by sme sa, nemali by sme tolerovať prejavy sympatií ku komunistickej ideológii a komunistickému systému tak ako netolerujeme prejavy hlásenia sa či už k fašistickej alebo nacistickej ideológii, či režimom. A ak dochádza k poškodzovaniu napríklad, tých komunistických symbolov v Košiciach, tak pokiaľ ja o tom niečo viem, tak nedochádza k ich poškodzovaniu zo strany fašistov. Lebo fašisti dnes už s komunistami až taký veľký problém nemajú. Fašisti sa s komunistami častokrát zhodnú vo svojich postojoch, vo svojom nepriateľstve voči západu, voči liberálnej demokracii, voči Ukrajine a vo svojich sympatiách voči Putinovmu Rusku, ktoré proti Ukrajine vedie agresívnu vojnu. A už dnes poškodzovanie cudzieho majetku je trestným činom, takže si nemyslím, že je potrebné zavádzať špeciálny trestný čin na ochranu komunistických symbolov, lebo nič iné tento návrh nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 18:57 - 19:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu zákona, ktorý by sme mohli označiť ako lex calmus. Teda nalejme si čistého vína, toto nie je zákon na ochranu pamätníkov, je to zákon na ochranu komunistických symbolov. Nie je v poriadku, že na Slovensku môžu byť vo verejnom priestore prítomné symboly totalitného komunistického režimu, tak ako nie je v poriadku, ak by boli vo verejnom priestore prítomné symboly odkazujúce na nacistický alebo fašistický režim inde ako v múzeu alebo, alebo na miestach určených na pripomínanie si zločinov týchto režimov.
A padli tu slová aj v úvodnom slove, aj vo vystúpení pána poslanca Malatinca o oslobodení, no tak druhá svetová vojna bola strašná, ale druhá svetová vojna začala tak, že nacistické Nemecko spolu s fašistickým slovenským štátom napadlo Poľsko a o dva týždne sa k nim pripojil Sovietsky zväz. Sovietsky zväz bol na strane agresorov, bol spojencom nacistického Nemecka. Spoločne napadli Poľsko, rozdelili si Poľsko. Sovietsky zväz vzápätí okupoval tri pobaltské štáty, ktoré dvadsať rokov dozadu získali nezávislosť a pripojil si časť Rumunska, napadol Fínsko a zobral časť územia aj Fínsku. Tam sa trochu prepočítal, lebo Fíni sa, Fíni sa bránili. A Sovietsky zväz v rokoch ´39 až ´41 bol spojencom nacistického Nemecka, dodával mu suroviny, pomáhal mu, áno, a potom bol svojím spojencom zradený.
A ja teda nijako nechcem spochybňovať hrôzy druhej svetovej vojny, nechcem spochybňovať utrpenie ľudí, ľudu a národov Sovietskeho zväzu, ktoré čelili agresii a vyhladzovacej vojne zo strany nacistického Nemecka predovšetkým na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska. Vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým...
===== Na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým Nemeckom a, a ktorí v obrovských množstvách položili svoje životy, ale to, čo sa udialo na konci druhej svetovej vojny vo východnej Európe, nebolo oslobodenie. To bolo nahradenie jedného totalitného režimu iným totalitným režimom. Oslobodená bola západná Európa, oslobodené boli tie krajiny, ktoré boli oslobodené západnými spojencami, a ktoré si po vojne mohli sami rozhodovať o tom akou cestou sa chcú uberať, aký systém politický, ekonomický si zvolia. Krajiny, ktoré obsadila Červená armáda, neboli oslobodené. Vo všetkých bol nastolený komunistický režim a komunistický režim je rovnako zločinný ak fašistický režim alebo nacistický režim. A pamätá na to aj právny systém Slovenskej republiky, či už ide o Trestný zákon, ktorý trestá tak propagovanie alebo zľahčovanie zločinov komunistického aj fašistického alebo nacistického režimu alebo komunistickej a nacistickej ideológie. Máme tu zákony, ktoré hovoria o protifašistickom odboji, ale aj o zločinoch komunizmu. Máme tu zákon o pamäti národa a Ústav pamäti národa, ktoré skúmajú obdobie neslobody, a to obdobie neslobody má aj svoju fašistickú aj svoju komunistickú časť. Čiže nevieme si predstaviť, že by sme dnes mali pamätníky padlých nemeckých vojakov, na ktorých by boli nacistické symboly, napríklad hákový kríž. A hoci tí radoví vojaci, možno boli nahnaní do vojny a možno nespáchali žiadne, žiadne zločiny, ale považujeme to za niečo neprípustné. Tak ako považujeme za neprípustné, aby niekto vo verejnom priestore mával nacistickou svastikou. Ku komunistickým symbolom je naša spoločnosť žiaľ, oveľa tolerantnejšia a tvári sa, že však taká bola doba. No veď, ale taká doba bola aj za fašizmu, aj na tú niektorí s nostalgiou, s nostalgiou spomínajú a to nie je dôvod, aby sme ospravedlňovali alebo zľahčovali zločiny jedného z týchto dvoch zločineckých režimov. A ak dochádza k poškodzovaniu majetku, napríklad vo vzťahu k pamätníkom, tak mali by sme sa zamyslieť najmä nad tým, že či na pamätníkoch majú byť symboly komunistického režimu. Podľa mňa by tam nemali byť symboly komunistického režimu. Nemali by sme sa, nemali by sme tolerovať prejavy sympatií ku komunistickej ideológii a komunistickému systému tak ako netolerujeme prejavy hlásenia sa či už k fašistickej alebo nacistickej ideológii, či režimom. A ak dochádza k poškodzovaniu napríklad, tých komunistických symbolov v Košiciach, tak pokiaľ ja o tom niečo viem, tak nedochádza k ich poškodzovaniu zo strany fašistov. Lebo fašisti dnes už s komunistami až taký veľký problém nemajú. Fašisti sa s komunistami častokrát zhodnú vo svojich postojoch, vo svojom nepriateľstve voči západu, voči liberálnej demokracii, voči Ukrajine a vo svojich sympatiách voči Putinovmu Rusku, ktoré proti Ukrajine vedie agresívnu vojnu. A už dnes poškodzovanie cudzieho majetku je trestným činom, takže si nemyslím, že je potrebné zavádzať špeciálny trestný čin na ochranu komunistických symbolov, lebo nič iné tento návrh nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 18:28 - 18:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia rokujeme o návrhu poslancov na novelu zákona o meste Košice, a dovoľujem si upozorniť na drobné paradoxy, ktoré v nej vidím a ktoré sú v nej obsiahnuté. A deklaruje sa ňou snaha o racionalizáciu usporiadania samosprávy na území mesta Košice, kde v súčasnosti existuje 22 mestských časti. Čo ako pán predkladateľ povedal, že výrazne väčšia Bratislava má 17 mestských časti. Košice majú 22 mestských časti. Prešov trochu menší, nemá mestské časti, na úrovni ktorých by bola samospráva. No a tá racionalizácia má zrejme smerovať k zníženiu počtu mestských častí tým ste argumentovali, ale paradoxne v tom návrhu zákona, ktorý v konečnom dôsledku má viesť k zníženiu počtu mestských časti sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo...
===== ... viesť k zníženiu počtu mestských častí sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo Bratislavy má 45 poslancov. Čiže Košice po tej racionalizácii budú mať mestské zastupiteľstvo, ktoré bude mať o šesť poslancov viac ako mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čo sa mi zdá tak trochu paradoxné. Rozumiem tomu vysvetlenie, že teda každá mestská časť by chcela mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, ale teda platí to pre súčasné mestské časti a teda keď sa ich počet zníži, tak potom bude možné znížiť aj počet poslancov alebo, alebo teda ako je to myslené, prečo na jednej strane sa vychádza v ústrety tej predstave, predstave, že každá mestská časť má mať zastúpenie na úrovni mestského zastupiteľstva, na druhej strane má tá zmena viesť k redukcii počtu, počtu mestských častí, to je ako keby to išlo proti sebe. Rozumiem aj tomu, že úlohou nového námestníka primátora bude príprava tej racionalizácie, ale teda som presvedčený, že toto tiež nie je nejaký nevyhnutný predpoklad pre to, aby sa k racionalizácii pristúpilo. Čiže to je čo sa týka obsahu návrhu zákona a deklarovaného zámeru.
Druhý paradox, o ktorom som teda pôvodne nechcel hovoriť, ale dozvedel som sa o ňom až z vystúpenia pána predkladateľa, je, že je tu pripravovaný nejaký pozmeňujúci návrh, dokonca že bude mať desať bodov alebo zatiaľ má desať bodov, a je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorý má tri body. Čiže toto je značne neštandardný prístup k tvorbe legislatívy, ja som si pre istotu skontroloval v programe, že či sme v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, lebo, lebo viackrát ste sa odvolali na ten pripravovaný pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh a teda o pozmeňujúcich návrhoch sa obvykle v prvom čítaní nehovorí, hovorí sa o nich, o nich až v druhom čítaní, tak sa priznám, že celkom nerozumiem tomu postupu, že keď väčšina obsahu toho, čo chcete v tom zákone schváliť na konci ešte stále tam nie je, že prečo ste ten návrh, návrh predkladali, prečo ste to, čo, o čom teraz rokujete, že bude v pozmeňujúcom návrhu, nedali do návrhu zákona, mohla byť o tom, o tom diskusia už teraz, mohlo sa už teraz hovoriť o tom, čo všetko chcete zmeniť, videli by to, videli by to ľudia, takto sa to dozvedia, dozvedia až v druhom čítaní, ktoré, keďže medzi septembrovou a októbrovou schôdzou bude taký veľmi malý rozostup, lebo takto o dva týždne už budeme, už budeme zrejme rokovať na októbrovej schôdzi, čiže tam ani nie je tých 30 dní, ktoré býva vyhradené na druhé čítanie. Tak priznám sa, že nerozumiem tomu prístupu, že predložíte niečo, o čom už vopred viete, že to budete zásadným spôsobom meniť a dopĺňať hlavne, lebo je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má dvadsať strán a potom tam ešte päť strán pomeníte a doplníte, a je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má tri body a potom tam ešte ďalších desať, možno viac doplníte. To preborníkom v tejto disciplíne bol pán poslanec Michelko s jeho novelami zákonov, ktoré sa týkali kultúrnych fondov a ďalších kultúrnych inštitúcií, že dal nám tu nejakú prázdnu schránku, nejaký jedno-, dvojbodový bod, o ktorom sa v zásade ani nedalo hovoriť, lebo, lebo buď tam bolo niečo iba naznačené, alebo tam bola nejaká neškodná zmena, ale všetci vedeli, a ani on to nezakrýval, že v druhom čítaní prídu tie zásadné zmeny. Tak sa pýtam, že prečo takýto prístup a prečo nedávate už do prvého čítania obsah tých zmien, ktoré chcete schváliť.
No a v tejto súvislosti by som mal dve otázky, ešte okrem týchto paradoxov, ktoré som si všimol, jednak, že či sa tento prístup nejakým spôsobom premietne aj do postoja vládnych strán k téme komunálnej reformy alebo municipalizácie vôbec, alebo teda je to iba špecifikujem Košíc, ktoré chcete ako Košičania riešiť alebo si, alebo vnímate tú realitu rozdrobenosti samospráv aj celoslovensky, lebo chápem, že Košice keď ich porovnáte s Bratislavou, tak je tam viacej mestských častí napriek menšiemu počtu obyvateľov a môže sa to zdať rozdrobené, ale, ale samospráva v území je ďaleko rozdrobenejšia, máme tu veľmi veľký počet úplne malých obcí, ktoré nie sú schopné vykonávať, vykonávať svoje funkcie tak, že by poskytovali nejaké služby občanom a vlastne strovia svoj rozpočet iba na vlastnú, vlastnú prevádzku. Tak to ma, ja chápem, že to nie je predmetom toho návrhu zákona, ale že či v rámci vládnej koalície vnímate aj túto tému a mienite sa ňou nejako zaoberať.
A druhá otázka nad rámec toho návrhu zákona je téma, ktorú, o ktorej sa pred pár týždňami hovorilo, ak som teda dobre pochopil, tak ten váš návrh je mienený ako príprava na reformu, ktorá sa udeje vo volebnom období 2006 – 2030, čiže či už tá redukcia mestských častí by mala nastať (reakcia navrhovateľa), bude... (reakcia navrhovateľa), áno, čiže, čiže ja si len chcem ujasniť, že či som dobre pochopil, ako je to myslené. Čiže od roku 2026 by sa mali udiať tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, ktoré budú v pozmeňujúcom návrhu, a potom od roku dvetisíc.. a tým sa podľa vás vytvoria predpoklady, aby sa od roku 2030 redukoval počet mestských, mestských častí. Len teda že či som dobre pochopil, že hovoríme o voľbách v roku 2026, lebo boli tu také šumy, ktoré vlastne aj strana SMER potvrdzovala, že sa uvažuje o odklade komunálnych volieb o rok, teraz v roku 2026 na rok 2027, čo teda podľa mojich vedomostí nie je možné spraviť bez zmeny ústavy a aj to by bolo tak na hrane, na hrane ústavnosti. Ale teda budú voľby v roku 2026, áno? To sa len spýtam, teda ak mi odpoviete, odpoviete, ak mi neodpoviete, neodpoviete.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 18:28 - 18:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia rokujeme o návrhu poslancov na novelu zákona o meste Košice, a dovoľujem si upozorniť na drobné paradoxy, ktoré v nej vidím a ktoré sú v nej obsiahnuté. A deklaruje sa ňou snaha o racionalizáciu usporiadania samosprávy na území mesta Košice, kde v súčasnosti existuje 22 mestských časti. Čo ako pán predkladateľ povedal, že výrazne väčšia Bratislava má 17 mestských časti. Košice majú 22 mestských časti. Prešov trochu menší, nemá mestské časti, na úrovni ktorých by bola samospráva. No a tá racionalizácia má zrejme smerovať k zníženiu počtu mestských častí tým ste argumentovali, ale paradoxne v tom návrhu zákona, ktorý v konečnom dôsledku má viesť k zníženiu počtu mestských časti sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo...
===== ... viesť k zníženiu počtu mestských častí sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo Bratislavy má 45 poslancov. Čiže Košice po tej racionalizácii budú mať mestské zastupiteľstvo, ktoré bude mať o šesť poslancov viac ako mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čo sa mi zdá tak trochu paradoxné. Rozumiem tomu vysvetlenie, že teda každá mestská časť by chcela mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, ale teda platí to pre súčasné mestské časti a teda keď sa ich počet zníži, tak potom bude možné znížiť aj počet poslancov alebo, alebo teda ako je to myslené, prečo na jednej strane sa vychádza v ústrety tej predstave, predstave, že každá mestská časť má mať zastúpenie na úrovni mestského zastupiteľstva, na druhej strane má tá zmena viesť k redukcii počtu, počtu mestských častí, to je ako keby to išlo proti sebe. Rozumiem aj tomu, že úlohou nového námestníka primátora bude príprava tej racionalizácie, ale teda som presvedčený, že toto tiež nie je nejaký nevyhnutný predpoklad pre to, aby sa k racionalizácii pristúpilo. Čiže to je čo sa týka obsahu návrhu zákona a deklarovaného zámeru.
Druhý paradox, o ktorom som teda pôvodne nechcel hovoriť, ale dozvedel som sa o ňom až z vystúpenia pána predkladateľa, je, že je tu pripravovaný nejaký pozmeňujúci návrh, dokonca že bude mať desať bodov alebo zatiaľ má desať bodov, a je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorý má tri body. Čiže toto je značne neštandardný prístup k tvorbe legislatívy, ja som si pre istotu skontroloval v programe, že či sme v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, lebo, lebo viackrát ste sa odvolali na ten pripravovaný pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh a teda o pozmeňujúcich návrhoch sa obvykle v prvom čítaní nehovorí, hovorí sa o nich, o nich až v druhom čítaní, tak sa priznám, že celkom nerozumiem tomu postupu, že keď väčšina obsahu toho, čo chcete v tom zákone schváliť na konci ešte stále tam nie je, že prečo ste ten návrh, návrh predkladali, prečo ste to, čo, o čom teraz rokujete, že bude v pozmeňujúcom návrhu, nedali do návrhu zákona, mohla byť o tom, o tom diskusia už teraz, mohlo sa už teraz hovoriť o tom, čo všetko chcete zmeniť, videli by to, videli by to ľudia, takto sa to dozvedia, dozvedia až v druhom čítaní, ktoré, keďže medzi septembrovou a októbrovou schôdzou bude taký veľmi malý rozostup, lebo takto o dva týždne už budeme, už budeme zrejme rokovať na októbrovej schôdzi, čiže tam ani nie je tých 30 dní, ktoré býva vyhradené na druhé čítanie. Tak priznám sa, že nerozumiem tomu prístupu, že predložíte niečo, o čom už vopred viete, že to budete zásadným spôsobom meniť a dopĺňať hlavne, lebo je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má dvadsať strán a potom tam ešte päť strán pomeníte a doplníte, a je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má tri body a potom tam ešte ďalších desať, možno viac doplníte. To preborníkom v tejto disciplíne bol pán poslanec Michelko s jeho novelami zákonov, ktoré sa týkali kultúrnych fondov a ďalších kultúrnych inštitúcií, že dal nám tu nejakú prázdnu schránku, nejaký jedno-, dvojbodový bod, o ktorom sa v zásade ani nedalo hovoriť, lebo, lebo buď tam bolo niečo iba naznačené, alebo tam bola nejaká neškodná zmena, ale všetci vedeli, a ani on to nezakrýval, že v druhom čítaní prídu tie zásadné zmeny. Tak sa pýtam, že prečo takýto prístup a prečo nedávate už do prvého čítania obsah tých zmien, ktoré chcete schváliť.
No a v tejto súvislosti by som mal dve otázky, ešte okrem týchto paradoxov, ktoré som si všimol, jednak, že či sa tento prístup nejakým spôsobom premietne aj do postoja vládnych strán k téme komunálnej reformy alebo municipalizácie vôbec, alebo teda je to iba špecifikujem Košíc, ktoré chcete ako Košičania riešiť alebo si, alebo vnímate tú realitu rozdrobenosti samospráv aj celoslovensky, lebo chápem, že Košice keď ich porovnáte s Bratislavou, tak je tam viacej mestských častí napriek menšiemu počtu obyvateľov a môže sa to zdať rozdrobené, ale, ale samospráva v území je ďaleko rozdrobenejšia, máme tu veľmi veľký počet úplne malých obcí, ktoré nie sú schopné vykonávať, vykonávať svoje funkcie tak, že by poskytovali nejaké služby občanom a vlastne strovia svoj rozpočet iba na vlastnú, vlastnú prevádzku. Tak to ma, ja chápem, že to nie je predmetom toho návrhu zákona, ale že či v rámci vládnej koalície vnímate aj túto tému a mienite sa ňou nejako zaoberať.
A druhá otázka nad rámec toho návrhu zákona je téma, ktorú, o ktorej sa pred pár týždňami hovorilo, ak som teda dobre pochopil, tak ten váš návrh je mienený ako príprava na reformu, ktorá sa udeje vo volebnom období 2006 – 2030, čiže či už tá redukcia mestských častí by mala nastať (reakcia navrhovateľa), bude... (reakcia navrhovateľa), áno, čiže, čiže ja si len chcem ujasniť, že či som dobre pochopil, ako je to myslené. Čiže od roku 2026 by sa mali udiať tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, ktoré budú v pozmeňujúcom návrhu, a potom od roku dvetisíc.. a tým sa podľa vás vytvoria predpoklady, aby sa od roku 2030 redukoval počet mestských, mestských častí. Len teda že či som dobre pochopil, že hovoríme o voľbách v roku 2026, lebo boli tu také šumy, ktoré vlastne aj strana SMER potvrdzovala, že sa uvažuje o odklade komunálnych volieb o rok, teraz v roku 2026 na rok 2027, čo teda podľa mojich vedomostí nie je možné spraviť bez zmeny ústavy a aj to by bolo tak na hrane, na hrane ústavnosti. Ale teda budú voľby v roku 2026, áno? To sa len spýtam, teda ak mi odpoviete, odpoviete, ak mi neodpoviete, neodpoviete.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 17:58 - 18:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 196/2003 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry. A o zmene a zmene zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti ministerstva kultúry. A pán poslanec Lučanský ako jeden z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť, že z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť že, druhý bod pozmeňujúceho návrhu je prílepkov. Dnes sme tu už o prílepkoch hovorili v súvislosti s návrhom zákona o adresnej energetickej pomoci, ku ktorému bol priložený, alebo pridaný prílepok týkajúci sa rezortu obrany, ktorý priniesol pán minister Kaliňák, lebo sa ho nestihlo predložiť do konsolidačného zákona, tak bude prilepený do zákona o adresnej energopomoci, hoci s ním nemá nič spoločné, to bolo doobeda, poobede sme rokovali o pánom prezidentom vetovanom zákone o podpore prioritných okresov. Opäť jeden z dôvodov, prečo pán prezident tento zákon vetoval, je skutočnosť že je to prílepok, teda boli tam v druhom čítaní vložené články dva a tri, ktoré neboli v pôvodnom návrhu zákona, ani nemajú žiadny priamy súvis s návrhom zákona. No a aby toho nebolo málo, tak do tretice, takto už v podvečerných hodinách pán poslanec Lučanský predkladá prílepok k vlastnému návrhu zákona. A tak ako v tých predchádzajúcich prípadoch aj tu je potrebné zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že, konkrétne § 94 odsek 3, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A odsek 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, čo sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy, alebo 3, alebo odseku 3, čo sú prílepky, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže aj keď ma teraz pán poslanec Lučanský nepočúva, ja dúfam že ma počúva aspoň pán spravodajca, že ma počúvajú zástupcovia kancelárie národnej rady a parlamentnej legislatívy, ktorí sledujú priebeh legislatívneho procesu Žiga Peter, podpredseda NR SR: Ja vás počúvam. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR: No, ale nemám istotu že pán predsedajúci že budete riadiť hlasovanie, takže mám teda upozornenie pre predsedu národnej rady, alebo podpredsedu, ktorý bude zajtra riadiť hlasovanie že, v zmysle § 94 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, teda o jeho druhom bode nie je možné dať hlasovať, pre prípad že by tomuto návrhu nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa osobitne hlasovalo o druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanca Lučanského. Chcel by som ale teda, keďže pán poslanec Lučanský ma vôbec, vôbec neregistruje, tak možno že pán spravodajca, alebo niekto iný, by mi vysvetlil, že prečo sa tento návrh, návrh predkladá, teda myslím samozrejme že ten bod dva, lebo ten bod dva je zmenou zákona o audiovizuálom fonde a teda okrem toho že aj audiovizuálny fond aj európske hlavné mesto kultúry, sa týkajú kultúry, tak aký je súvis tých zmien, ktoré sú navrhnuté v novele zákona o európskom hlavnom meste kultúry s tou zmenou, ktorá je navrhnutá v novele zákona o audiovizuálnom fonde v bode dva pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského. Zaujímalo by ma, že čo je ten dôvod, lebo doteraz odborné komisie rozhodovali o tom, ktorý projekt posúdi, postúpi ďalej a o ktorom ďalej bude rozhodovať rada a tá rada rozhodovala o tom na základe návrhov, ktoré prišli z odborných komisií. A teda ak nejaký projekt neprešiel odbornou komisiou, tak o ňom rada nerozhodovala. Rozhodovala iba o tých, ktoré rozhodli, ktoré jej odporučili odborné komisie. A teda nemusela vyhovieť tomu návrhu, mohla zmeniť, mohla neudeliť podporu, ale nemohla podporiť tie, ktoré neprešli odbornými komisiami. A vidím tu aj pán poslanca Malatinca, tak možno on by mi vedel vysvetliť, že aký je dôvod tej zmeny. Lebo lebo tu sa píše akurát, že cieľom návrhu je aby rada, ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutí, alebo neposkytnutí finančných prostriedkov, tak potom na čo vôbec sú nejaké odborné komisie, keď v zásade rada môže rozhodnúť úplne nezávisle od toho, čo jej tie odborné komisie poradia a môže teda, nielen že nepodporiť taký projekt, ktorý jej odborná komisia odporučí, alebo zmeniť výšku tej podpory. Ale môže podporiť aj taký projekt, ktorý vôbec neprejde, neprejde odbornou komisiou a nemá odporúčanie od odbornej komisie. Takže ja by som sa spýtať pána poslanca Lučanského hlavne, ktorý je predkladateľom toho pozmeňujúceho návrhu, že aké boli dôvody predloženia toho pozmeňujúceho návrhu a ako to súvisí s návrhom novely zákona o európskom hlavnom meste kultúry, lebo podľa môjho názoru to nesúvisí nijako a budem teda rád, ak mi odpovie buď vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, alebo keďže je navrhovateľ, tak sa môže prihlásiť do rozpravy aj po mojom vystúpení. Alebo mi môže odpovedať v záverečnom slove. Som veľmi teda zvedavý, či využije aspoň jednu z týchto možností. Ďakujem
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 17:58 - 18:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 196/2003 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry. A o zmene a zmene zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti ministerstva kultúry. A pán poslanec Lučanský ako jeden z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť, že z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť že, druhý bod pozmeňujúceho návrhu je prílepkov. Dnes sme tu už o prílepkoch hovorili v súvislosti s návrhom zákona o adresnej energetickej pomoci, ku ktorému bol priložený, alebo pridaný prílepok týkajúci sa rezortu obrany, ktorý priniesol pán minister Kaliňák, lebo sa ho nestihlo predložiť do konsolidačného zákona, tak bude prilepený do zákona o adresnej energopomoci, hoci s ním nemá nič spoločné, to bolo doobeda, poobede sme rokovali o pánom prezidentom vetovanom zákone o podpore prioritných okresov. Opäť jeden z dôvodov, prečo pán prezident tento zákon vetoval, je skutočnosť že je to prílepok, teda boli tam v druhom čítaní vložené články dva a tri, ktoré neboli v pôvodnom návrhu zákona, ani nemajú žiadny priamy súvis s návrhom zákona. No a aby toho nebolo málo, tak do tretice, takto už v podvečerných hodinách pán poslanec Lučanský predkladá prílepok k vlastnému návrhu zákona. A tak ako v tých predchádzajúcich prípadoch aj tu je potrebné zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že, konkrétne § 94 odsek 3, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A odsek 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, čo sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy, alebo 3, alebo odseku 3, čo sú prílepky, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže aj keď ma teraz pán poslanec Lučanský nepočúva, ja dúfam že ma počúva aspoň pán spravodajca, že ma počúvajú zástupcovia kancelárie národnej rady a parlamentnej legislatívy, ktorí sledujú priebeh legislatívneho procesu Žiga Peter, podpredseda NR SR: Ja vás počúvam. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR: No, ale nemám istotu že pán predsedajúci že budete riadiť hlasovanie, takže mám teda upozornenie pre predsedu národnej rady, alebo podpredsedu, ktorý bude zajtra riadiť hlasovanie že, v zmysle § 94 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, teda o jeho druhom bode nie je možné dať hlasovať, pre prípad že by tomuto návrhu nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa osobitne hlasovalo o druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanca Lučanského. Chcel by som ale teda, keďže pán poslanec Lučanský ma vôbec, vôbec neregistruje, tak možno že pán spravodajca, alebo niekto iný, by mi vysvetlil, že prečo sa tento návrh, návrh predkladá, teda myslím samozrejme že ten bod dva, lebo ten bod dva je zmenou zákona o audiovizuálom fonde a teda okrem toho že aj audiovizuálny fond aj európske hlavné mesto kultúry, sa týkajú kultúry, tak aký je súvis tých zmien, ktoré sú navrhnuté v novele zákona o európskom hlavnom meste kultúry s tou zmenou, ktorá je navrhnutá v novele zákona o audiovizuálnom fonde v bode dva pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského. Zaujímalo by ma, že čo je ten dôvod, lebo doteraz odborné komisie rozhodovali o tom, ktorý projekt posúdi, postúpi ďalej a o ktorom ďalej bude rozhodovať rada a tá rada rozhodovala o tom na základe návrhov, ktoré prišli z odborných komisií. A teda ak nejaký projekt neprešiel odbornou komisiou, tak o ňom rada nerozhodovala. Rozhodovala iba o tých, ktoré rozhodli, ktoré jej odporučili odborné komisie. A teda nemusela vyhovieť tomu návrhu, mohla zmeniť, mohla neudeliť podporu, ale nemohla podporiť tie, ktoré neprešli odbornými komisiami. A vidím tu aj pán poslanca Malatinca, tak možno on by mi vedel vysvetliť, že aký je dôvod tej zmeny. Lebo lebo tu sa píše akurát, že cieľom návrhu je aby rada, ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutí, alebo neposkytnutí finančných prostriedkov, tak potom na čo vôbec sú nejaké odborné komisie, keď v zásade rada môže rozhodnúť úplne nezávisle od toho, čo jej tie odborné komisie poradia a môže teda, nielen že nepodporiť taký projekt, ktorý jej odborná komisia odporučí, alebo zmeniť výšku tej podpory. Ale môže podporiť aj taký projekt, ktorý vôbec neprejde, neprejde odbornou komisiou a nemá odporúčanie od odbornej komisie. Takže ja by som sa spýtať pána poslanca Lučanského hlavne, ktorý je predkladateľom toho pozmeňujúceho návrhu, že aké boli dôvody predloženia toho pozmeňujúceho návrhu a ako to súvisí s návrhom novely zákona o európskom hlavnom meste kultúry, lebo podľa môjho názoru to nesúvisí nijako a budem teda rád, ak mi odpovie buď vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, alebo keďže je navrhovateľ, tak sa môže prihlásiť do rozpravy aj po mojom vystúpení. Alebo mi môže odpovedať v záverečnom slove. Som veľmi teda zvedavý, či využije aspoň jednu z týchto možností. Ďakujem
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 17:33 - 17:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Krúpa, ďakujem za reakciu. A samozrejme, že sú možné rôzne názory, je možná aj kritika vo vzťahu k partnerom, veď od toho sú partneri partneri, že si povedia niekedy aj veci, s ktorými nesúhlasia alebo ktoré vidia inak, ale to nie je iba kritika. To je proste systémové nastavenie, že zo Západu čokoľvek ide, je to problém, je to zlé, je to hodné kritiky a z Východu všetko čo prichádza je v poriadku. To až pripomína to komunistické nastavenie, pokiaľ ide o postoj k týmto dvom svetovým stranám. Akože európske peniaze síce nesmrdia a v zásade sme radi, že sme súčasťou NATO, že keby bolo zle, tak má nám kto prísť na pomoc, ale nesprávame sa ako zodpovedný člen týchto zoskupení a správame sa ako nepriateľ vlastných politických partnerov a naopak, slovenskí vládni predstavitelia nadbiehajú totalitným a autoritatívnym režimom, nadbiehajú diktátorom, nadbiehajú skorumpovaným režimom lebo majú k nim bližšie ako k našim demokratickým spojencom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 17:22 - 17:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky bol doručený do podateľne Národne rady 8. januára 2025. Dnes máme 30. septembra 2025 a hovorím o tom z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa neustále odkladajú body rokovania a nie preto, že by poslanci o nich nechceli rokovať, ale preto, že koalícia neustále odmieta rokovať až do prerokovania všetkých bodov. Samozrejme v porovnaní s tým, že sa odkladajú návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, je to menej závažný problém, že sa takéto uznesenie, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu na konci minulého roka a na začiatku tohto roka odkladá, ale je to problém tiež. A ten druhý závažnejší aspekt súvisí s tým, o čom vo svojom vystúpení hovoril aj pán poslanec Krúpa a síce, že my sme to síce neplánovali, ale je veľmi výstižné, že rokovanie o tomto bode programu pripadlo na výročie podpísania Mníchovskej dohody v roku 1938, keď spojenci Československa, Veľká Británia a Francúzsko nás hodili cez palubu a ustúpili agresívnej politike nacistického Nemecka, podporovaného fašistickým Talianskom. A symbolické je to najmä z toho dôvodu, že súčasná zahraničná politika je Mníchovanstvo ako vyšité. Je to presne ten istý prístup, aký vyčítame našim západným spojencom, špeciálne teda vo vzťahu k Ukrajine, keď Robert Fico a Ľuboš Blaha navrhovali zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Dvakrát predložili ten návrh zákona, novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Predložili ho v roku 2020 a 2021 a od roku 2022 ho prestali predkladať. No a tým dôvodom bolo, že kým vtedy to mohli použiť ako palicu na našich západných spojencov, že pozrite sa, ako nás naši západní spojenci zradili a nešlo im ani tak o ten princíp, išlo im o to protizápadné ostrie toho pripomenutia si tejto udalosti, tak od roku 2022 už museli byť ticho, lebo oni prešli presne na tú pozíciu, ktorú oprávnene môžeme vyčítať našim západným spojencom, tomu ako sa zachovali v Mníchove v roku 1938, keď tlačili na Ukrajinu, že nemá bojovať, keď hovorili, že má presadzovať mier a teda de facto vzdať sa agresii zo strany Ruska. A ja si myslím, že toto prirovnanie, lebo je to Mníchovanstvo, to čo robí súčasná vládna koalícia, toto prirovnanie je trochu príkre a nespravodlivé voči takým politikom, ako boli britský premiér Neville Chamberlain alebo francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, lebo oni to naozaj mysleli úprimne. Oni si naozaj mysleli, že keď ustúpia Nemecku, tak sa Európa vyhne vojne. Bolo to 20 rokov po prvej svetovej vojne, po tragickej udalosti, ktorá nemala obdobu v dovtedajších dejinách a pod vplyvom tej traumy, áno, mysleli si, že politika ustupovania zlu, zločineckým režimom, môže zachovať mier. Strašne sa mýlili a bolo od nich cynické, že obetovali malý štát uprostred strednej Európy, ktorý ich vnímal ako svojich susedov, ale nerobili to s úmyslom ponechať priestor zločineckej diktatúra a podporiť ju, aby bola ešte silnejšia. Robili to so zámerom zachovať mier. Bolo to nesprávne, bolo to cynické, bol to omyl, ale nebolo to vedené zlým úmyslom, na rozdiel od toho, čo robí vláda Roberta Fica, na rozdiel od toho, čo robí súčasná vládna koalícia, lebo oni sú v podstate podporovateľmi Ruska. Oni sa len tak tvária, že odsudzujú porušenie medzinárodného práva, ani nie sú schopní povedať, že je to ruská agresia, že spravodlivý mier by mal znamenať obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Oni, ich mentálny svet je bližší Vladimírovi Putinovi ako Volodymyrovi Zelenskému. Ich mentálny svet je bližší Čínskemu diktátorovi Si Ťin-pchingovi, ako západným politikom a našim spojencom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A je to veľmi smutné, lebo ešte pár rokov dozadu žiadna takáto zahranično-politická deklarácia nebola potrebná, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí na západ, lebo bolo jasné, kto sú naši spojenci, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a ja keď som bol v rokoch 2016 až 2020 opozičným poslancom, tak ten konsenzus začali spochybňovať iba poslanci za fašistickú stranu. Tí začali spochybňovať naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ale vtedy aj vládnuce strany, vrátane vládnuceho SMER-u, ktorého súčasťou bol vtedy aj HLAS, alebo teda politici, ktorí neskôr vytvorili hlas, tak ani oni ani v najmenšom, aspoň na začiatku nespochybňovali, že Slovensko patrí do Európskej únie a do NATO a bol na tom konsenzus. Všetky dôležité zahranično-politické rozhodnutia sa prijímali takmer jednomyseľne, teda mimo tých fašistov, ale ten konsenzus je už žiaľ niekoľko rokov preč a je preč preto, lebo sa SMER aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko z civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznak
===== ...aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u, posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko s civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznakmi pripúšťajú, že by sme mohli tieto zoskupenia opustiť, ale vytvárajú tým u svojich voličov cestu k tomu, aby zmenili doteraz pozitívny názor na členstvo Slovenska v týchto zoskupeniach a reálna praktická politika, spôsob vyjadrovania sa vrcholných predstaviteľov vládnej koalície o našich západných spojencoch je nepriateľský. Na rozdiel od vyjadrovania sa o východných diktátoroch. A o domácej politike ani nehovorím lebo samozrejme, že je to všetko motivované domácou politikou a tým, že sa správajú akoby Slovensko bolo na ceste k autoritatívnemu režimu. Už to nie je iba o korupcii, už to nie je iba o rozkrádaní, je to o spochybňovaní demokratického právneho štátu, demokratického systému, systému liberálne demokracie. A preto bude zaujímavé zajtra si pozrieť, kto zahlasuje za toto uznesenie a kto si myslí, že Slovensko naďalej patrí na Západ. A je také výrečné, že do tejto rozpravy sa nezapojil ani jeden vládny poslanec ani vo forme faktickej poznámky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 17:22 - 17:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky bol doručený do podateľne Národne rady 8. januára 2025. Dnes máme 30. septembra 2025 a hovorím o tom z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa neustále odkladajú body rokovania a nie preto, že by poslanci o nich nechceli rokovať, ale preto, že koalícia neustále odmieta rokovať až do prerokovania všetkých bodov. Samozrejme v porovnaní s tým, že sa odkladajú návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, je to menej závažný problém, že sa takéto uznesenie, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu na konci minulého roka a na začiatku tohto roka odkladá, ale je to problém tiež. A ten druhý závažnejší aspekt súvisí s tým, o čom vo svojom vystúpení hovoril aj pán poslanec Krúpa a síce, že my sme to síce neplánovali, ale je veľmi výstižné, že rokovanie o tomto bode programu pripadlo na výročie podpísania Mníchovskej dohody v roku 1938, keď spojenci Československa, Veľká Británia a Francúzsko nás hodili cez palubu a ustúpili agresívnej politike nacistického Nemecka, podporovaného fašistickým Talianskom. A symbolické je to najmä z toho dôvodu, že súčasná zahraničná politika je Mníchovanstvo ako vyšité. Je to presne ten istý prístup, aký vyčítame našim západným spojencom, špeciálne teda vo vzťahu k Ukrajine, keď Robert Fico a Ľuboš Blaha navrhovali zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Dvakrát predložili ten návrh zákona, novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Predložili ho v roku 2020 a 2021 a od roku 2022 ho prestali predkladať. No a tým dôvodom bolo, že kým vtedy to mohli použiť ako palicu na našich západných spojencov, že pozrite sa, ako nás naši západní spojenci zradili a nešlo im ani tak o ten princíp, išlo im o to protizápadné ostrie toho pripomenutia si tejto udalosti, tak od roku 2022 už museli byť ticho, lebo oni prešli presne na tú pozíciu, ktorú oprávnene môžeme vyčítať našim západným spojencom, tomu ako sa zachovali v Mníchove v roku 1938, keď tlačili na Ukrajinu, že nemá bojovať, keď hovorili, že má presadzovať mier a teda de facto vzdať sa agresii zo strany Ruska. A ja si myslím, že toto prirovnanie, lebo je to Mníchovanstvo, to čo robí súčasná vládna koalícia, toto prirovnanie je trochu príkre a nespravodlivé voči takým politikom, ako boli britský premiér Neville Chamberlain alebo francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, lebo oni to naozaj mysleli úprimne. Oni si naozaj mysleli, že keď ustúpia Nemecku, tak sa Európa vyhne vojne. Bolo to 20 rokov po prvej svetovej vojne, po tragickej udalosti, ktorá nemala obdobu v dovtedajších dejinách a pod vplyvom tej traumy, áno, mysleli si, že politika ustupovania zlu, zločineckým režimom, môže zachovať mier. Strašne sa mýlili a bolo od nich cynické, že obetovali malý štát uprostred strednej Európy, ktorý ich vnímal ako svojich susedov, ale nerobili to s úmyslom ponechať priestor zločineckej diktatúra a podporiť ju, aby bola ešte silnejšia. Robili to so zámerom zachovať mier. Bolo to nesprávne, bolo to cynické, bol to omyl, ale nebolo to vedené zlým úmyslom, na rozdiel od toho, čo robí vláda Roberta Fica, na rozdiel od toho, čo robí súčasná vládna koalícia, lebo oni sú v podstate podporovateľmi Ruska. Oni sa len tak tvária, že odsudzujú porušenie medzinárodného práva, ani nie sú schopní povedať, že je to ruská agresia, že spravodlivý mier by mal znamenať obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Oni, ich mentálny svet je bližší Vladimírovi Putinovi ako Volodymyrovi Zelenskému. Ich mentálny svet je bližší Čínskemu diktátorovi Si Ťin-pchingovi, ako západným politikom a našim spojencom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A je to veľmi smutné, lebo ešte pár rokov dozadu žiadna takáto zahranično-politická deklarácia nebola potrebná, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí na západ, lebo bolo jasné, kto sú naši spojenci, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a ja keď som bol v rokoch 2016 až 2020 opozičným poslancom, tak ten konsenzus začali spochybňovať iba poslanci za fašistickú stranu. Tí začali spochybňovať naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ale vtedy aj vládnuce strany, vrátane vládnuceho SMER-u, ktorého súčasťou bol vtedy aj HLAS, alebo teda politici, ktorí neskôr vytvorili hlas, tak ani oni ani v najmenšom, aspoň na začiatku nespochybňovali, že Slovensko patrí do Európskej únie a do NATO a bol na tom konsenzus. Všetky dôležité zahranično-politické rozhodnutia sa prijímali takmer jednomyseľne, teda mimo tých fašistov, ale ten konsenzus je už žiaľ niekoľko rokov preč a je preč preto, lebo sa SMER aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko z civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznak
===== ...aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u, posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko s civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznakmi pripúšťajú, že by sme mohli tieto zoskupenia opustiť, ale vytvárajú tým u svojich voličov cestu k tomu, aby zmenili doteraz pozitívny názor na členstvo Slovenska v týchto zoskupeniach a reálna praktická politika, spôsob vyjadrovania sa vrcholných predstaviteľov vládnej koalície o našich západných spojencoch je nepriateľský. Na rozdiel od vyjadrovania sa o východných diktátoroch. A o domácej politike ani nehovorím lebo samozrejme, že je to všetko motivované domácou politikou a tým, že sa správajú akoby Slovensko bolo na ceste k autoritatívnemu režimu. Už to nie je iba o korupcii, už to nie je iba o rozkrádaní, je to o spochybňovaní demokratického právneho štátu, demokratického systému, systému liberálne demokracie. A preto bude zaujímavé zajtra si pozrieť, kto zahlasuje za toto uznesenie a kto si myslí, že Slovensko naďalej patrí na Západ. A je také výrečné, že do tejto rozpravy sa nezapojil ani jeden vládny poslanec ani vo forme faktickej poznámky. Ďakujem.
Skryt prepis