Videokanál poslanca

Ďakujem kolegom za reakcie a pán poslanec a predseda Finančného výboru Blcháč, keby ste povedali, že konsolidácia nie je len šetrenie, tak by som možno ani nevystúpil. To, čo ma zdvihlo zo stoličky je, keď ste povedali konsolidácia, alebo šetrenie nie je konsolidácia. Lebo ako som sa snažil vysvetliť a napriek tomu, že ja nemám ekonomické vzdelanie, toto viem, že konsolidovať možno rôznymi spôsobmi a tie základné spôsoby sú šetrenie, znižovanie výdavkov a druhý spôsob je zvyšovanie príjmov, alebo ich kombinácia. A ja chápem, že keď tu ste schválili a presadili dva konsolidačné balíčka, ktoré takmer vôbec nešetrili a navyše tie peniaze, ktoré sa získali zvyšovaním daňového a odvodového a poplatkového zaťaženia ste v zásade rozhádzali na vyššiu spotrebu, tak sa vám zdá, že šetrenie nie je konsolidácia. Ale áno, konsolidácia môže vyzerať tak, že sa aj šetrí a vo väčšine krajín, ktoré úspešne konsolidovali svoje verejné financie, mala konsolidácie podobu aj šetrenia. Ja nevravím, že iba šetrenia, ale aj šetrenia. A teraz sme sa tu bavili o jednom konkrétnom šetriacom opatrení. A teda keby sme citovali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aj nelichotivejšie veci na adresu tých konsolidácii by sme tam našli. Snáď na to bude priestor v diskusii o rozpočte.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Jakab. No áno, máme diametrálne odlišný pohľad na to, čo znamená konsolidovať. Lebo je to aj otázka, že či sme ochotní ísť aj do nepopulárnych opatrení, ktoré sú ale potrebné a správne z hľadiska toho, aby sme konsolidovali verejné financie a sú zodpovedné voči budúcnosti.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nemal som v pláne prihlásiť sa do rozpravy, ale veľmi zaujímavá diskusia sa tu vyvinula o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený vo Výbore pre financie a rozpočet a súvisí so zrušením tej štátnej podpory hypoték. Teraz škoda, že prebieha najmä vnútri opozície, ale veď nevadí. Ale teda zapojili sa doňho, aj do tej debaty aj koaliční poslanci. A mňa teraz zarazili slová predsedu finančného výboru, pána Blcháča, ktorý povedal, že konsolidácia nie je šetrenie a že to si nejako pletieme. Tak konsolidácia je znižovanie deficitu verejných financií a v zásade možno konsolidovať troma spôsobmi. Jeden spôsob je, že znižujete výdaje, čiže šetríte. Druhý je, že zvyšujete príjmy štátu, verejného sektora. To znamená, že vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky alebo nejakým spôsobom použijete obe tieto metódy a skombinujete to. To je konsolidácia. Čiže áno, šetrenie je konsolidácia, šetrenie je dokonca zdravá forma konsolidácia na rozdiel od toho zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Pretože zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia brzdí ekonomický rast a tým v konečnom dôsledku aj brzdí aj nárast príjmov. Lebo niečo si naprojektujete, tým že zvýšite daňové sadzby zvýšite odvodové sadzby ale reálne to nedosiahnete. Veď tento rok je toho dobrým príkladom. Mali ste nejaké očakávania, tie očakávania sa nenaplnili. A keď sa už rozprávame o tom, čo je a čo nie je konsolidácia, tak konsolidácia nie je to, že zvýšite dane, odvody a poplatky, a potom následne to, čo z toho viac štát získa tak to viac minie. To nie je konsolidácia. Konsolidácia má viesť k tomu, že sa znižuje dlh, že sa znižuje deficit. Nie k tomu, že sa viacej minie. Že sa viacej prerozdelí alebo že štát minie viacej na svoju spotrebu. To, čo ste robili uplynulé dva roky, tie uplynulé dve alebo minulé dve tzv. konsolidácie v skutočnosti konsolidáciami neboli. Lebo sa konsolidovalo iba na príjmovej stránke. Teda viacej peňazí ste brali od ľudí, nešetrili ste a ani to, čo ste viac vybrali ste nepremietli do zníženia deficitu, ale do väčšej spotreby, lebo ste viacej minuli. To nie je konsolidácia. To je fingovanie konsolidácie. Čiže pán poslanec a predseda finančného výboru Blcháč, nie nemáte pravdu, že šetrenie nie je konsolidácia. Šetrenie je tá dobrá forma konsolidácie, nie jediná, ale je to jedna z foriem konsolidácie a podľa môjho názoru tá lepšia. A to, čo ste vyrobili tie uplynulé alebo minulé dve konsolidácie to nie je skutočná konsolidácia. Lebo výsledkom toho nie je znižovanie deficitu, nie je reálne znižovanie dlhu, ale iba väčšie prerozdeľovanie. A teraz k tomu šetreniu, lebo to zrušenie štátnej podpory hypoték je príkladom šetrenia. Je to jedno z opatrení, ktoré odborníci, ekonómovia dlhodobo alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenia na neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu a opakujem aj to, čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát....
===== ...ekonómovia dlhodobo, alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenie neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu. A opakujem aj to čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát môže šetriť iba tak, aby sa to nijako nedotklo ľudí. A je potrebné urobiť zmeny aj v sociálnej politike, je potrebné zmeniť, zrušiť neadresné sociálne transfery. Keď na jednej strane od ľudí peniaze vyberáme, na druhej strane tým istým ľuďom ťažko tie peniaze potom dávame miesto toho, aby sme im ich nechali.
Na predchádzajúcej schôdzi sme celá opozícia kritizovali takzvanú adresnú energopomoc, ktorá v skutočnosti nebola adresnou a nebude adresnou, bude neadresnou. Bude plošnou tak, ako doteraz, lebo keď miesto 100 % dostane 95 % domácností energopomoc, tak to nie je žiadna adresná energopomoc. Takže áno, ja úplne rozumiem tej politickej logike vyhadzovať vláde a vládnej koalície na oči, že niečo sľubovali a teraz idú robiť niečo iné. Niečo zaviedli a teraz to idú rušiť, ale z vecného hľadiska je toto opatrenie, ktoré si zaslúži podporu a ktorú, ak budeme stabilizovať verejné financie, až raz budeme mať k tomu príležitosť, až raz sa budeme podieľať na vládnej moci, tak budeme musieť šetriť a budeme musieť šetriť aj takýmto spôsobom. Lebo krajiny, ktoré boli vo finančných problémoch a dokázali konsolidovať svoje verejné financie, tak ich nekonsolidovali iba cez zvýšenie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov a samozrejme sa to dotklo aj ľudí, ktorí poberali nejaké formy dávok, sociálnych dávok, alebo iných dávok, či benefitov od štátu. Takže ja zotrvávam na tom, čo som povedal v rámci prvej faktickej poznámky k tej zmene, ktorá prešla cez finančný výbor a ktorá je obsiahnutá v spoločnej správe a možno je teda dobré, že sme tomu vďaka prvému vystúpeniu pána poslanca Viskupiča tomu urobili aj reklamu, lebo je dobré, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa mení a je teda na nich, ako si to vyhodnotia, keď budú nespokojní s tým, že nejakí ľudia prídu o peniaze od štátu, ktoré im doteraz sľubovala a dávala súčasná vláda. Alebo je dobré že sa šetrí a že sa šetrí vo verejných výdavkoch a že sa konečne nekonsoliduje len cez zvyšovanie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov.
Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nemal som v pláne prihlásiť sa do rozpravy, ale veľmi zaujímavá diskusia sa tu vyvinula o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený vo Výbore pre financie a rozpočet a súvisí so zrušením tej štátnej podpory hypoték. Teraz škoda, že prebieha najmä vnútri opozície, ale veď nevadí. Ale teda zapojili sa doňho, aj do tej debaty aj koaliční poslanci. A mňa teraz zarazili slová predsedu finančného výboru, pána Blcháča, ktorý povedal, že konsolidácia nie je šetrenie a že to si nejako pletieme. Tak konsolidácia je znižovanie deficitu verejných financií a v zásade možno konsolidovať troma spôsobmi. Jeden spôsob je, že znižujete výdaje, čiže šetríte. Druhý je, že zvyšujete príjmy štátu, verejného sektora. To znamená, že vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky alebo nejakým spôsobom použijete obe tieto metódy a skombinujete to. To je konsolidácia. Čiže áno, šetrenie je konsolidácia, šetrenie je dokonca zdravá forma konsolidácia na rozdiel od toho zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Pretože zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia brzdí ekonomický rast a tým v konečnom dôsledku aj brzdí aj nárast príjmov. Lebo niečo si naprojektujete, tým že zvýšite daňové sadzby zvýšite odvodové sadzby ale reálne to nedosiahnete. Veď tento rok je toho dobrým príkladom. Mali ste nejaké očakávania, tie očakávania sa nenaplnili. A keď sa už rozprávame o tom, čo je a čo nie je konsolidácia, tak konsolidácia nie je to, že zvýšite dane, odvody a poplatky, a potom následne to, čo z toho viac štát získa tak to viac minie. To nie je konsolidácia. Konsolidácia má viesť k tomu, že sa znižuje dlh, že sa znižuje deficit. Nie k tomu, že sa viacej minie. Že sa viacej prerozdelí alebo že štát minie viacej na svoju spotrebu. To, čo ste robili uplynulé dva roky, tie uplynulé dve alebo minulé dve tzv. konsolidácie v skutočnosti konsolidáciami neboli. Lebo sa konsolidovalo iba na príjmovej stránke. Teda viacej peňazí ste brali od ľudí, nešetrili ste a ani to, čo ste viac vybrali ste nepremietli do zníženia deficitu, ale do väčšej spotreby, lebo ste viacej minuli. To nie je konsolidácia. To je fingovanie konsolidácie. Čiže pán poslanec a predseda finančného výboru Blcháč, nie nemáte pravdu, že šetrenie nie je konsolidácia. Šetrenie je tá dobrá forma konsolidácie, nie jediná, ale je to jedna z foriem konsolidácie a podľa môjho názoru tá lepšia. A to, čo ste vyrobili tie uplynulé alebo minulé dve konsolidácie to nie je skutočná konsolidácia. Lebo výsledkom toho nie je znižovanie deficitu, nie je reálne znižovanie dlhu, ale iba väčšie prerozdeľovanie. A teraz k tomu šetreniu, lebo to zrušenie štátnej podpory hypoték je príkladom šetrenia. Je to jedno z opatrení, ktoré odborníci, ekonómovia dlhodobo alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenia na neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu a opakujem aj to, čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát....
===== ...ekonómovia dlhodobo, alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenie neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu. A opakujem aj to čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát môže šetriť iba tak, aby sa to nijako nedotklo ľudí. A je potrebné urobiť zmeny aj v sociálnej politike, je potrebné zmeniť, zrušiť neadresné sociálne transfery. Keď na jednej strane od ľudí peniaze vyberáme, na druhej strane tým istým ľuďom ťažko tie peniaze potom dávame miesto toho, aby sme im ich nechali.
Na predchádzajúcej schôdzi sme celá opozícia kritizovali takzvanú adresnú energopomoc, ktorá v skutočnosti nebola adresnou a nebude adresnou, bude neadresnou. Bude plošnou tak, ako doteraz, lebo keď miesto 100 % dostane 95 % domácností energopomoc, tak to nie je žiadna adresná energopomoc. Takže áno, ja úplne rozumiem tej politickej logike vyhadzovať vláde a vládnej koalície na oči, že niečo sľubovali a teraz idú robiť niečo iné. Niečo zaviedli a teraz to idú rušiť, ale z vecného hľadiska je toto opatrenie, ktoré si zaslúži podporu a ktorú, ak budeme stabilizovať verejné financie, až raz budeme mať k tomu príležitosť, až raz sa budeme podieľať na vládnej moci, tak budeme musieť šetriť a budeme musieť šetriť aj takýmto spôsobom. Lebo krajiny, ktoré boli vo finančných problémoch a dokázali konsolidovať svoje verejné financie, tak ich nekonsolidovali iba cez zvýšenie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov a samozrejme sa to dotklo aj ľudí, ktorí poberali nejaké formy dávok, sociálnych dávok, alebo iných dávok, či benefitov od štátu. Takže ja zotrvávam na tom, čo som povedal v rámci prvej faktickej poznámky k tej zmene, ktorá prešla cez finančný výbor a ktorá je obsiahnutá v spoločnej správe a možno je teda dobré, že sme tomu vďaka prvému vystúpeniu pána poslanca Viskupiča tomu urobili aj reklamu, lebo je dobré, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa mení a je teda na nich, ako si to vyhodnotia, keď budú nespokojní s tým, že nejakí ľudia prídu o peniaze od štátu, ktoré im doteraz sľubovala a dávala súčasná vláda. Alebo je dobré že sa šetrí a že sa šetrí vo verejných výdavkoch a že sa konečne nekonsoliduje len cez zvyšovanie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov.
Ďakujem.

Pán poslanec Jakab ja súhlasím s tým, že je potrebné pripomínať vláde, že neplní svoje sľuby alebo, že to, čo pompézne odhlasovala, že zavádza, v rámci plnenia poslaneckých klubov, teraz tak veľmi potichučky poza búčky ruší. Ani sa k tomu veľmi nehlási alebo tvári sa, že to je vlastne iba prenáša zo štátu na banky. Áno, treba to pripomínať ich voličom. Ja tomu rozumiem v rámci politického boja, ale druhá otázka je vecná. A tá vecná otázka je, že ako teda má štát šporiť, ako má štát šetriť? Lebo my v rámci opozície kritizujeme vládu, za to, že prenáša konsolidáciu na občanov a teda, že nekonsoliduje na strane výdavkov. Konsoliduje, doteraz takmer výlučne a aj teraz oveľa výraznejšie a konkrétnejšie na strane príjmov. Teda, že viac peňazí ľuďom zoberie, ale keď má štát šetriť, tak to neznamená, že bude šetriť iba nejaký imaginárny štát, že sa to nikoho nedotkne, že to nikto nepocíti. Lebo, ak bude štát šetriť, tak proste je možné, že niektorí ľudia prídu o prácu a je možné, že niektorým ľuďom sa obmedzia príjmy. A nejde to urobiť v dostatočnej miere aj bez toho, aby sa obmedzili sociálne transfery, najmä tie ktoré sú neadresné a ktoré nesmerujú k ľuďom, ktorí sú na tú sociálnu pomoc zo strany štátu odkázaní. A nie je celkom poctivé sa tváriť, že to ide. Že to ide urobiť aj bez zásahov a redukcie v oblasti sociálnej politiky a bez jej výrazného z adresnenia.

Pán poslanec Viskupič, chcem sa pripojiť k tvojej pochvale pána ministra vládnej koalície za to, že idú zrušiť toto nie práve najlepšie opatrenie, ktoré zaťažuje verejné financie a je príkladom toho akým spôsobom by sa nemalo nakladať s verejnými financiami, lebo, lebo naozaj nie je určené ako agresná pomoc tým, ktorí sú, ktorí sú na ňu odkázaní. Ale ide o populistické alebo išlo o populistické prerozdeľovanie a ako si správne spomenul systémové riešenie by bolo úplné zrušenie bez náhrady. Nie, ale dobre. Keď je to nahradené dobrovoľným mechanizmom, tak nie je to, nie je to až tak vážny problém. Ale mňa teda pri tom zaujalo aj odôvodnenie toho návrhu, lebo ja som si pozrel odôvodnenie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol schválený vo finančnom výbore a kto by si pozrel iba to odôvodnenie, tak z neho by sa asi ani nedozvedel, že, že sa vlastne ten doterajší mechanizmus ruší, lebo to je tam veľmi tak decentne zaobalené v tom, že sa zavádza možnosť pre banky. Nie, že sa ruší ten doterajší mechanizmus, ako keby sa vláda, vládna koalícia hanbili za to, že to rušia alebo boli radšej, keby sa vôbec o tom nehovorilo ale naozaj je to, je to dobrá vec. Nemajú sa takýmto spôsobom vynakladať verejné financie. My sme im to hovorili už vtedy, keď to zavádzali a teda treba ich pochváliť, že síce pod tlakom okolnosti nie z vlastnej vôle, ale rušia tento, tento mechanizmus a je to rozhodne krok správnym smerom. Takže netreba to zatajovať. Dobre, že si to pripomenul.

Pán poslanec Sabo, ja tiež vítam ten pozmeňujúci návrh, teda aj ma zaujíma postoj pána predkladateľa k nemu, keďže toto je niečo, čo nie je problém z hľadiska sledovaného deklarovaného účelu, a zároveň ak teda taká regulácia vôbec bude schválená, tak urobí tú reguláciu primeranejšou, zníži jej náklady pre dotknuté subjekty, zníži mieru komlikovania života iným ľuďom, ktorí to nakupujú, teda takým, ktorým nie je úmyslom regulácie to brániť. Takže okrem tej prvotnej diskusie o tom, že či na riešenie problému je vhodným nástrojom zákaz alebo regulácia, ktorá by mala byť úplne na začiatku a mala by byť vedená na základe toho, že je niečo podložené dátami, tak v druhom stupni alebo v druhej etape je veľmi dôležitá aj práve tá debata, že keď už sa štát rozhodne, že ide niečo regulovať, tak aby to reguloval primeraným spôsobom a aby do tej regulácie nezahŕňal veci, ktoré nie je do nej nevyhnutné zahŕňať z hľadiska z toho sledovaného účelu a zámeru a zmyslu tej regulácie.

Pán poslanec Vašečka, ja súhlasím, že by bolo dobré, keby ministerstvo spracovalo nejakú analýzu, keby sme mali nejaké dáta, od ktorých sa vieme odraziť. Problémom je, že bolo by dobré, keby taká analýza existovala predtým, ako sa taký návrh zákona vôbec dostane do legislatívneho procesu, nie až po tom, čo sú schválené pripomienky v druhom čítaní a bude sa v treťom čítaní čakať na to, že či tá regulácia, ktorú ide Slovensko zaviesť, je v súlade s pravidlami Európskej únie a bude sa to ešte možno niekoľko mesiacov posudzovať, lebo behom tých niekoľko mesiacov ani nebude možné už potom nejako meniť obsah toho návrhu.
A regulácie, samozrejme, že je legitímnou témou diskusie, že kde regulácie zavádzať, kde nie. Môžeme mať na to rôzne pohľady, aj máme na to rôzne pohľady, že či problémy, ktoré existujú a ktoré asi nikto nespochybňuje, je dobré riešiť zákazmi alebo reguláciami, alebo sú vhodnejšie iné formy. Ale v každom prípade by sa to malo opierať o nejaké dáta, o nejaké dôkladné analýzy, o poznanie reality, čo v tomto prípade asi by sa našli aj iné štúdie, ktoré by potvrdili tie tvrdenia, ale zrovna tie štúdie, ktoré našiel ChatGPT, to asi nepotvrdzujú. A áno, sú možné aj mäkšie formy, aj keď zas asi netreba mať prehnané očakávania v schopnosť štátu byť rovnako presvedčivý, ako sú súkromný výrobcovia, lebo teda štát obvykle býva menej presvedčivý.

Pán poslanec Szalay, ja vítam, že aj do činnosti parlamentu preniká využívanie umelej inteligencie, však je to všeobecný trend, tak prečo by to v parlamente malo byť iné, ale teda veľmi správne si pána poslanca Ferenčáka upozornil na to, že teda umelá inteligencia môže byť dobrým pomocníkom, ale treba si preverovať tie informácie, ktoré nám poskytuje, lebo niekedy zvykne halucinovať a keď halucinuje v takej ako bežnej komunikácii človeka so svojím Chatom GPT, no tak je to, áno, no proste stane sa, ale keď sa to dostane ako zdôvodnenie návrhu zákona, ktorý má zaviesť nejakú reguláciu so závažným dopadom, tak asi by bolo dobré si tie zdroje preverovať, a to by ma aj teda zaujímalo vysvetlenie od pána poslanca Ferenčáka teda, akým spôsobom to odôvodnenie vypracoval, lebo naozaj nevidím absolútne nič zlé na tom, ak poslanec pri príprave návrhu zákona a zhromažďovaní si informácií využije aj umelú inteligenciu a zistí si podklady, že kde je akým spôsobom štúdia, ktorá čo hovorí, ale vzhľadom na túto nie úplnú spoľahlivosť umelej inteligencie si to potom treba ako preveriť, že či naozaj tá štúdia to tvrdí a podľa toho, čo hovoril pán poslanec Szalay, tak myslím, že z piatich štúdií, na ktoré sa odvoláva pán poslanec Ferenčák, presne päť nesedí celkom to, čo Chat GPT alebo teda neviem kto, dal do toho zdôvodnenia, ktoré sa asi premietlo do dôvodovej správy. Tak ako vcelku by ma aj zaujímalo to vysvetlenie zo strany predkladateľa.