Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ak teda ma tiež bude chcieť pán minister obviniť z toho, že tu vystupujem ako lobista odpadárov, tak predosielam, že nebudem sa vyjadrovať k tomu limitu, zavedeniu limitu 10 % výdavkov na administratívu prevádzkovú, prevádzku Organizácii zodpovednosti výrobcov. A ja teda ani v tej doterajšej diskusii som si nevšimol, že toto by bol nejaký ťažiskový bod, na ktorý by kritici toho návrhu upozorňovali. Ten problém skôr, a k tomu sa dostanem, je v možnosti ovládnutia celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov štátom nie v zmysle toho, že štát by nemal nastavovať pravidlá, štát by nemal kontrolovať dodržiavanie tých pravidiel a štát by nemal sankcionovať porušovanie tých pravidiel, teda ich vymáhať, to si myslím, že nespochybňuje nikto, ale v tom zmysle, že štát prostredníctvom svojej organizácie sa podľa tohto návrhu môže stať hráčom, podnikateľským subjektom a môže deformovať trh a môže vytlačiť tých ostatných hráčov, lebo nebudú tie podmienky nastavené tak, aby boli nediskriminačné, lebo štát bude zároveň aj určovateľom pravidiel, aj kontrolórom a zároveň aj hráčom.
Ale kým sa dostanem k obsahu, tak by som rád povedal pár slov k procesu.
1. októbra 2025 schválila vláda návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o Environmentálnom fonde s tým, že hrozia štátu hospodárske škody. Dokonca značné hospodárske škody, ak ten zákon nebude schválený čo najskôr. 1. októbra. 13. októbra prišiel návrh zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom do parlamentu, na októbrovej schôdzi bol prerokovaný iba návrh na skrátené legislatívne konanie a bol odhlasovaný návrh na skrátené legislatívne konanie. Na októbrovej schôdzi mala koalícia iné priority. Prioritou bola záchrana hazardu. Tak sme tu venovali pozornosť v pléne nápadu pána ministra Huliaka, ako pomôcť hazardu, no a čo sa týka envirofondu tak došlo iba na skrátené legislatívne konanie. Bolo odhlasované skrátené legislatívne konanie, ale už k prvému čítaniu sme sa nedostali, lebo veď poslanci si musia oddýchnuť, takže bolo potrebné ukončiť rokovanie Národnej rady. Potom prišla schôdza koncom novembra, začiatkom decembra a na tej opäť nedošlo na prerokovanie návrhu zákona, respektíve iba sa začala rozprava v prvom čítaní a neskončila, lebo vládna koalícia opäť mala nejaké priority, konkrétne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To bolo dôležitejšie, takže až na nejaké drobnosti sa o iných návrhoch zákonov nerokovalo. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš vnímal svoje návrhy ako dôležité, tak si ich nechal termínovať, Národná rada o nich normálne rokovala, aj boli poschvaľované, ale tento návrh zákona zrejme až taký dôležitý nebol, lebo síce rozprava o ňom sa začala, ale ani sa nedokončila, poslanci sa ponáhľali nakupovať vianočné darčeky. Teraz sme už na tretej riadnej schôdzi a teraz rokujeme v druhom čítaní a budeme rokovať zrejme aj v treťom čítaní a zrejme ten návrh zákona bude aj definitívne schválený. Ten návrh zákona mal mať účinnosť, alebo zákon mal mať účinnosť podľa návrhu 1. januára, ako tu upozornil pán poslanec Čaučík a aj tu položil pánovi ministrovi životného prostredia otázku, že aké hospodárske škody teda vznikli, lebo ak bolo odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie pravdivé, tak štátu zrejme mali vzniknúť nejaké vážne hospodárske škody a na to pán poslanec Čaučík nedostal od pána ministra žiadnu odpoveď. Pán minister síce vystúpil, obvinil pána Čaučíka, pána poslanca Čaučíka z toho, že je lobista, že mu niekto napísal prejav, aj ja tu mám ten príhovor napísaný a to nie je nič zlé, niektorí poslanci vystupujú bez poznámok, niektorí poslanci čítajú prejavy, niektorí niečo medzitým, to je všetko úplne legitímne. Ale v každom prípade pán poslanec Čaučík položil otázku pánovi ministrovi Tarabovi, že aké hospodárske škody vznikli, lebo nejaké asi mali vzniknúť tým, že zákon nenadobudol účinnosť 1. januára. Na to nedostal odpoveď, tak ja by som tú otázku rád zopakoval, lebo aj mňa by zaujímalo, aké hospodárske škody nám to teda hrozili. Lebo ak nehrozili žiadne, tak nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A keďže koalícia má v rukách priebeh schôdze, takže pokojne mohla rokovať alebo presadiť a zariadiť rokovanie aj hlasovanie o tomto návrhu zákona na decembrovej schôdzi, ale neurobila to. A keď sa neodôvodnene skracuje legislatívne konanie, alebo keď sa predkladajú prílepky, aby sa urýchlil legislatívny proces v jednom aj druhom prípade bez zjavnej opory v zákone a teda v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, tak niekedy zvykneme ako opoziční poslanci upozorniť na to, že čo by sa stalo, keby nedošlo k skráteniu legislatívneho procesu. Že ako strašne by sa natiahol, resp. „natiahol" ten legislatívny proces.
V piatok minulý týždeň prišiel pán poslanec Glück, a dneska to zopakoval, s pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona o obchodnom registri a ten pozmeňujúci návrh je prílepok, ktorý rieši novelu zákona týkajúcu sa národných obranných síl, teda niečo, čo s tým absolútne nesúvisí. A aj on aj pán minister obrany Kaliňák to odôvodňovali tým, že je to dobré a treba to čo najskôr a nemôžeme čakať dva roky, má to mať účinnosť už od 1. marca. Keby s tým návrhom prišli do parlamentu na túto schôdzu, lebo predpokladám, že už to mali pripravené, a išlo by to do riadneho legislatívneho procesu, tak by na tejto schôdzi bolo prvé čítanie, na ďalšej schôdzi druhé a tretie čítanie, od 1. mája, teda dva mesiace neskôr, by nadobudol účinnosť ten zákon alebo tá novela zákona a určite by nebol žiadny problém dva mesiace. Miesto toho sa vláda rozhodla, že to pretlačí cez ani nie skrátené legislatívne konanie, ale cez prílepok a naozaj to zdržanie by bolo dva mesiace. Dokonca keby vládna koalícia nebola taká lenivá a mali by sme ďalšiu schôdzu nie až o dva mesiace po skončení tejto schôdze, ale o mesiac po skončení tejto schôdze, tak už začiatkom apríla mohol byť ten zákon účinný. Ale tu pri návrhu zákona, s ktorým prichádza pán minister Taraba, kde Národná rada sa stotožnila s tým, že existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, sme ešte v bizarnejšej situácii, pretože tu by sa normálne stihlo ešte nielenže riadne prerokovanie návrhu zákona v parlamente bez jeho skracovania, ale tu by sa stihlo ešte aj medzirezortné pripomienkové konanie. Keby začiatkom októbra dala vláda alebo ministerstvo životného prostredia do pripomienkového konania tento návrh zákona, tak v priebehu októbra sa mohlo uskutočniť pripomienkové konanie a jeho vyhodnotenie. 7. novembra bol termín na doručovanie návrhov zákonov na tú novembrovú, resp. novembrovo-októbrovú schôdzu, takže mohla to, mohla to vláda prerokovať, predložiť do parlamentu v termíne a na novembrovo-decembrovej schôdzi mohol byť ten návrh zákona prerokovaný v prvom čítaní a dnes by sme o tom návrhu zákona rokovali v druhom čítaní, lebo teraz sme ešte iba v prvom čítaní. To prvé čítanie sme pri normálnom legislatívnom procese už mohli mať za sebou a práve pri takýchto komplexných a zložitých návrhoch zákonov je dôležité medzirezortné pripomienkové konanie, lebo je dôležité, aby do toho vstupovala odborná verejnosť, aby do toho vstúpili zainteresované subjekty, aby si to vláda dokázala obhájiť pred tými, ktorých sa to týka, pred odbornou verejnosťou, doladiť ten návrh zákona, pokiaľ vláda nemá zlé úmysly, alebo predkladateľ návrhu zákona nemá zlé úmysly, tak častokrát je dobré, ak sa o návrhu rokuje aj s verejnosťou a môže to vychytať muchy, môže to odstrániť pochybnosti, to sa v tomto prípade neudialo. Čiže veľmi dôležitá fáza legislatívneho procesu bola zrušená preto, lebo ministerstvo tvrdilo, že hrozia štátu značné hospodárske škody, keď nebude návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní a ešte aj za cenu vynechania pripomienkového konania.
No a máme tu ešte ďalší dôsledok v skutočnosti, že zákon išiel skráteným legislatívnym konaním. Keď ide návrh zákona do legislatívneho procesu v normálnom legislatívnom procese, tak po prvom čítaní a posunutí návrhu zákona do druhého čítania majú výbory zhruba mesiac na to, aby o návrhu zákona rokovali a behom toho mesiaca Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vypracuje stanovisko. V tom stanovisku upozorní na možné ústavné problémy návrhu zákona, na možnú kolíziu s inými zákonmi, posúdi súlad návrhu zákona s právom Európskej únie a upozorní aj na legislatívno-technické nedostatky. V skrátenom legislatívnom konaní sa stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nevypracuváva, resp. nevypracuváva sa v štandardnej forme. Oni to zrejme pozrú z hľadiska súladu a teda z hľadiska legislatívnej čistoty, možno niečo odkomunikujú s predkladateľom návrhu zákona, ale keďže to ide v skrátenom legislatívnom konaní, tak nevypracúvajú štandardné stanovisko, ktoré je k dispozícii všetkým poslancom a najmä poslancom, ktorí o tom návrhu zákona rokujú vo výboroch. Čo je logické, lebo keď sa rokuje iba pár dní o návrhu zákona, tak sa to obvykle nestíha pripraviť v štandardnej kvalite. Ale teraz rokujeme o návrhu zákona, ktorý vláda schválila 1. októbra, ktorý doručila do parlamentu 13. októbra, takže október, november, december, január, už sme vo februári. Štyri mesiace je známe znenie toho návrhu zákona, čo je oveľa viac, ako je bežný štandardný legislatívny proces bez akéhokoľvek skracovania, a napriek tomu, že keď má, keď má odbor legislatívy a aproximácie práva tých 15 dní od doručenia pred začiatkom schôdze a potom nejaký ďalší mesiac od schválenia v prvom čítaní, tak povedzme, že jeden a pol mesiaca, dva mesiace na to, aby spracoval stanovisko, v tomto prípade mohol k tomu spracovať stanovisko, lebo mal na to štyri mesiace. Ale nie, nebudeme mať to stanovisko, lebo ideme v skrátenom legislatívnom konaní a až teraz, dnes-zajtra bude návrh zákona schválený v prvom čítaní a dostane sa do druhého čítania a samozrejme, keďže to bude musieť byť zo dňa na deň, tak stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nebudeme mať. Čo je zvlášť zlé z hľadiska toho, že pri tomto návrhu zákona sa vyskytli aj pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie s tým, že tento zákon nebude diskriminačný a bude zachovávať rovnaké postavenie súkromných subjektov a verejného alebo teda štátneho subjektu, ktorí budú pôsobiť na jednom trhu.
Keby sme aj boli v situácii, že systém zodpovednosti výrobcov neexistuje alebo nefunguje, alebo preukázateľne zlyháva, tak možno by bolo na mieste, aby do toho takýmto zásadným spôsobom vstúpil štát a snažil sa zmeniť podmienky. Ale my tu máme nejaký systém, ktorý nie je dokonalý a myslím, že nikto nespochybňuje, že ho možno upravovať, že je možné nastaviť tie podmienky, napríklad stanoviť nejaký limit, akým spôsobom sa môžu používať prostriedky tých fondov a že tie pravidlá, ktoré nastavuje štát, ten štát má aj možnosť kontrolovať, vstupovať do kontroly tých subjektov a sankcionovať tie subjekty, ktoré stanovené pravidlá nedodržiavajú. Tu sa však ide vytvoriť systém, keď štát prostredníctvom Environmentálneho fondu sa stane nielen nastavovateľom pravidiel, kontrolórom a vymáhačom pravidiel, ale aj súťažiacim subjektom. Myslím, že to pán poslanec Sabo pri jednej z tých predchádzajúcich rozpráv charakterizoval tak ako keby bol niekto aj hráčom na futbalisku a zároveň aj rozhodcom. No tak to nie je normálna situácia.
A to, na čo chcem poukázať, je, že my sme tu už podobný systém v minulosti mali. Nevolalo sa to Environmentálny fond, volalo sa to Recyklačný fond, ktorý tak isto centralizoval peniaze výrobcov a rozhodoval o tom, akým spôsobom sa tie peniaze prerozdelia. Podľa tej logiky, ktorá je za týmto návrhom zákona, vtedy mal ten systém fungovať lepšie, lebo predsa bolo to štátne, bolo to pod verejnou kontrolou, ale opak je pravdou. Ten systém bol charakterizovaný tým, že sa rozhodovanie o vynakladaní tých prostriedkov politizovalo. Bolo politické, objavovali sa kauzy, podozrenia z korupcie, ten systém bol slabo efektívny, bola tam minimálna kontrola a existovalo tam netransparentné prideľovanie podpôr. A ten systém bol pred desiatimi rokmi zrušený a nahradený súčasným systémom. A teda neuveríte, ale nezrušili ten systém nejakí takí tvrdí pravičiari, ktorí nedôverujú štátu a veria len v súkromný trh a v súkromných, v súkromných účastníkov trhu, ten systém bol zrušený za vlády SMER-u, za pôsobenia ministra životného prostredia pána Žigu zo strany SMER, pretože ten systém bol vnímaný ako neudržateľný. A ten návrh, s ktorým teraz prichádza pán minister Taraba, vytvára hrozbu, že sa znova vrátia tie isté problematické aspekty, ktoré zle fungovali pri Recyklačnom fonde, teda že sa bude rozhodovať politicky, že sa politicky budú stanovovať sadzby tých poplatkov, že to bude závislé od rozhodnutí ministra, že sa budú miešať finančné toky a krížovo sa bude, bude financovať činnosť zodpovednosti výrobcov, ktorú bude vykonávať Environmentálny fond, že bude nastavením tých poplatkov Environmentálny fond zvýhodňovaný voči súkromným subjektom a vytlačí ich z trhu, či už nejakými administratívnymi opatreniami, odobratím licencií alebo tým, že stanoví nižšie poplatky a získa monopolné postavenie a potom bude môcť pôsobiť na trhu, na trhu sám.
Čiže opäť raz za cenu porušenia normálneho legislatívneho procesu, opäť raz za cenu vynechania medzirezortného pripomienkového konania, na ktoré neexistoval žiaden dôvod na tú neexistenciu, opäť raz za cenu schválenia skráteného legislatívneho konania, na ktoré neboli zákonom stanovené dôvody, tu ide vláda pretlačiť návrh zákona, ktorý mal byť predmetom odbornej diskusie, bol predmetom veľmi silnej kritiky a nielen zo strany, zo strany zainteresovaných subjektov, ktoré môžu vystupovať z hľadiska nejakého osobného záujmu, ale aj zo strany protimonopolného úradu a zo strany zahraničných obchodných komôr, aj zo strany niektorých miest a obcí, aj zo strany niektorých mimovládnych organizácií. Opäť raz chce vláda pretlačiť zlý zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)