Videokanál poslanca

Pán poslanec Pročko, vo svojom vystúpení si sa na mňa obrátil a povedal si, že Ondrej Dostál nikdy nehlasoval tak, ako mu povedal predseda. No ja som dokonca nehlasoval na rozdiel od teba ani za toho Žilinku, ktorého si spomínal, hlasoval som proti a aj niektorí poslanci z klubu SaS, ktorí v tejto dali viac na môj názor a odporúčanie kolegu Alojza Baránika ako na výsledky indikatívneho hlasovania v rámci koalície, hlasovali sme proti. Ja som asi s tým tvojím kolegom Gáborom Grendelom nejako prepojený, lebo tiež som ti chcel zagratulovať k tomu, že tu rokujeme o lex Pročko. Ja som sa doteraz domnieval, že to je lex Danko, ale je to lex Pročko.
Smutné je len, že ak to prejde, tak to bude mať za následok oslabenie váhy preferenčných hlasov, oslabenie vplyvu voličov na zloženie parlamentu a posilnenie vplyvu straníckych centrál. A ako pripomenul pán poslanec Michelko, rok 1998, keď sa zaviedol jeden volebný obvod a stanovila sa hranica 10 %, tak jeden jediný poslanec sa vtedy dokázal prekrúžkovať z nevoliteľného miesta do parlamentu. A pýtam sa, to je dobre? To je to, čo chcete dosiahnuť? Že voliči budú môcť ovplyvniť, ktoré strany sa dostanú do parlamentu, ale aj ich vplyv na konkrétne personálne zloženie parlamentu klesne? Lebo keď sa schváli zmena, s ktorou teraz prichádzate a zvýši sa to potrebné kvórum z dnešných 3 % na 7 %, tak to bude bližšie k tej verzii z roku ´98, k tej Mečiarovej verzii 10 %, keď sa prekrúžkoval jeden jediný kandidát, ako k súčasnej právnej úprave. Čiže vy nás o viac ako polovicu priblížite k Mečiarovej verzii, čo sa týka prednostných hlasov.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja zareagujem na pána poslanca Michelka. Ja som tiež povedal vo svojom vystúpení, že Slovenskej národnej strany by sa to nedotklo, a teda zhodou okolností, to som nepovedal, to ste povedali vy, by sa to dotklo vtedajšieho hnutia OĽANO alebo teda dnešného hnutia SLOVENSKO. A tak je pre mňa trochu zvláštne teda ten argument, že 7 % by sa nedotklo Slovenskej národnej strany, ale dotklo by sa to kandidátov alebo zloženia poslaneckého klubu hnutia OĽANO, teraz hnutia SLOVENSKO. Čiže vy vlastne predkladáte návrh zákona, aby ste ovplyvnili zloženie poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO. Vy predkladáte návrh zákona, aby sa Jozef Pročko alebo Ľubomír Galko nedostali do parlamentu. Ešte vám tak možno uniká, že tá strana sa môže rozhodnúť aj nejako inak a tých kandidátov, ktorých dáva na koniec svojej kandidátky, dať aj niekde dopredu, ako to obvykle strany robia s takými tými aktívnejšími poslancami. A teda táto úvaha vám celkom nemusí vyjsť. Ale zdalo sa mi už dosť absurdné a divné, že Slovenská národná strana navrhuje zmeniť volebný zákon, aby riešila svoje vnútorné problémy a boľačky, ale ono je to ešte horšie. Vy navrhujete zmeniť volebný zákon, lebo sa vám nepáčia dvaja konkrétni poslanci zvolení na kandidátke hnutia OĽANO. A teda, pán poslanec Michelko, ja súhlasím s vaším pôvodným postojom, že treba posilniť váhu prednostného hlasu, lebo možno v prípade strán veľkosti SNS alebo SaS to nie je až taký problém, ale v prípade tých väčších strán, koľko ľudí sa prekrúžkuje na kandidátke SMER-u alebo Progresívneho Slovenska? To je oveľa náročnejšie. A vy robíte presný opak, vy oslabujete váhu preferenčného hlasu.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebolo to síce pôvodne v pláne, ale tak to vyšlo, že rokujeme bod po bode o dvoch návrhoch novely volebného zákona z dielne dvoch rôznych skupín vládnej koalície. Pôvodne medzitým ešte malo byť rokovanie o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny a o návrhu zákona, novely zákona o potravinách, lenže zrejme nie je v koalícii dohoda, tak tie dva body boli vypustené z programu schôdze, a máme možnosť po návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov HLAS-u rokovať o návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. A to, čo tu už zaznelo viackrát, že si tým riešia nejaké vlastné problémy, tak to svojím spôsobom môže platiť na oba tie návrhy, lebo ten návrh, ktorý sa týka petícií za referendum a požiadavky, aby medzi údajmi, ktoré sú tam uvádzané, bola aj informácia o rodnom čísle toho, kto podpísal petíciu, čo doteraz nebolo. Môže to byť účelové voči prebiehajúcej petícii strany Demokrati za vypísanie alebo vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, ale tam je aspoň nejaký náznak legitímnosti, lebo naozaj môže byť problém, ak sa na petíciu za referendum podpíšu, resp. sú tam falšované podpisy a sú tam nejaké vymyslené osoby a na základe toho by malo byť vyhlásené referendum, tak to naozaj je problém. Tak aspoň špitka legitímnosti tam je. Aj keď to prevedenie je otázne, že či naozaj rodné číslo, aj keď tá účelovosť tam je možná, aj keď nejaký rozmer retroaktivity voči už prebiehajúcim petičným akciám tam je, ale dá sa o tom aspoň vecne diskutovať.
Tuto naozaj akoby si Slovenská národná strana riešila vlastný problém, že sa jej nepáči, že voliči príliš hovoria do toho, kto z kandidátov navrhnutých politickou stranou sa dostane nakoniec do parlamentu, lebo Slovenskej národnej strane sa stalo v ostatných voľbách to, že jediným členom poslaneckého klubu SNS, ktorý bol zároveň aj členom politickej strany SNS, bol jej predseda Andrej Danko. Všetci ostatní neboli členmi, ale boli buď zástupcami iných subjektov, alebo nezávislými kandidátmi, teda nečlenmi politickej strany, ktorých si SNS dala na kandidátku, aby sa dostala do parlamentu. Však to nebol číry altruizmus, to bola snaha osloviť nejaké voličské skupiny. A ten zámer vyšiel, ako si Andrej Danko predstavoval, a SNS sa dostala do parlamentu, ale nevyšiel celkom, ako si Andrej Danko predstavoval, a dostali sa do parlamentu aj iní ľudia a iné skupiny ako členovia jeho vlastnej strany, čo teda sa podpísalo aj pod koaličné krízy a pod problémy, ktoré má koalícia v tomto volebnom období. A Slovenská národná strana, ktorá má v tejto veci nejaký vlastný záujem teraz prichádza s návrhom, aby na účinné uplatnenie preferenčných hlasov nestačili 3 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu, ale aby bolo potrebných 7 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu.
Treba uznať, že priamo Slovenskej národnej strany by sa to nedotklo, lebo aj keby nastalo takéto zvýšenie, tak poslanecký klub SNS vyzerá rovnako ako doteraz, lebo tí kandidáti, ktorí sa prekrúžkovali na kandidátke SNS, mali viacej ako 7 %, nielen viacej ako 3 % hlasov, ale aj tak to znamená výrazné posilnenie vplyvu politickej strany a vedenia politickej strany na zloženie jej poslaneckého klubu na úkor voličov tej politickej strany. Predkladatelia v zdôvodnení, v dôvodovej správe hovoria o tom, že dôvodom alebo jedným z dôvodov je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. No keby sme takéto chápanie legitimity uplatnili na kvórum pre vstup do parlamentu a zvýšilo sa kvórum pre vstup strany do parlamentu z 5 %, čo máme dnes, na 7 %, tak by to znamenalo podľa logiky Slovenskej národnej strany, že sa zvýši legitimita zastúpenia a demokratická legitimita prideľovania mandátov, lebo na vstup do Národnej rady by bol potrebný väčší počet hlasov. Ale potom prečo 7 %, prečo nie 10 %? Však v Turecku, pokiaľ viem, tak majú kvórum pre vstup do parlamentu 10 %. Je turecký volebný systém demokratickejší ako slovenský, keď majú 10 % a tá strana tam musí získať 10 %, aby sa dostala do parlamentu, ako na Slovensku stačí iba 5 %? Čo by teda asi Slovenskej národnej strane nevyhovovalo, keby sa zvyšovalo kvórum pre vstup do parlamentu pri jej súčasných preferenciách. Tak prečo sa to má meniť vo vzťahu k váhe prednostných hlasov, prečo sa má znížiť vplyv, ktorý majú voliči na zloženie parlamentu na úkor straníckych centrál?
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza: „Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie." To je až, povedal by som, že také úprimné, ale neviem, či toto je legitímny dôvod, že podpora v rámci vnútornej straníckej hierarchie má byť vyššia a má byť silnejšia v porovnaní s podporou, ktorú kandidáti získajú v rámci volieb, v rámci rozhodnutia voličov, ktorí volia dotyčnú politickú stranu. Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že politické strany majú právo navrhovať kandidátov, to im niekto neberie, ja rešpektujem dôležitú úlohu politických strán v demokratickej spoločnosti, ale nevidím dôvod, aby oproti tomu súčasnému systému ešte bolo posilňované vplyv politických strán na konečné zloženie parlamentu na úkor rozhodnutia ich voličov. A teda to, že politických strán je také všeobecné, ale v podstate vedení politických strán, lebo určujúci vplyv na zloženie kandidátky má vedenie politickej strany, tie mechanizmy, nominácie kandidátov sú rôzne a v Slovenskej národnej strane, neviem, či to tak ešte stále máte, ale je tam určujúci vplyv predsedu politickej strany na to, ako nakoniec tá kandidátka bude vyzerať. Však je to rozhodnutie politickej strany, ako si to nastaví v stanovách. Ale ak bude schválený váš návrh, ktorý teraz predkladáte v prvom čítaní, tak to bude znamenať, že sa posilní moc politických strán a vedení politických strán a posilní sa moc a vplyv politických strán na úkor voličov, na úkor občanov, ktorí budú mať menší vplyv na rozhodnutie o tom, kto sa dostane do parlamentu. A už dnes, samozrejme, že kandidáti, ktorých politické strany umiestnia na začiatok kandidátnej listiny, majú väčšie šance dostať sa do parlamentu nie len preto, že sú vpredu, ale obvykle sú to kandidáti, ktorí dostávajú najvyšší počet preferenčných hlasov a sú aj zvýhodnení tým, že sú na čele kandidátok.
Takže okrem toho, že tým neriešite žiadny reálny problém krajiny, žiadny reálny problém občanov Slovenskej republiky, riešite tým vlastné nejaké vnútrostranícke boľačky a traumy z výsledkov volieb, tak navrhujete zmenu zákona, ktorá oslabí vplyv voličov na zloženie parlamentu a posilní vplyv straníckych centrál.

Ďakujem kolegom za reakcie. Ale tu by som chcel povedať, že teda bez ohľadu na to, že či sme alebo nie sme fanúšikmi priamej demokracie, ja som teda očividne menej veľký fanúšik priamej demokracie ako kolegovia z poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO a bez ohľadu na to, že čo si myslíme o tej iniciatíve za referendum o predčasných voľbách, ja si napríklad myslím, že referendom by sa nemalo skracovať volebné obdobie a myslel som si to aj za našej vlády a myslím si to aj za vlády SMER-u, lebo to narúša princíp parlamentnej demokracie. Ale to nie je dôležité, dôležité je to, že teraz rokujeme o podmienkach, za akých občania uplatňujú svoje petičné právo a právo prostredníctvom petície vyhlásiť referendum, a tu sa navrhuje do toho práva zasiahnuť nepriaznivým spôsobom, podľa môjho názoru aj retroaktívne, pokiaľ by tam ostala tá desaťdňová lehota a aj keby sa to nevzťahovalo nijako na tú prebiehajúcu petičnú akciu za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, tak sa to môže dotknúť iných organizátorov, iných petičných akcií za iné referendum. Ak teda zákon bude účinný 1. júla a do desiatich dní, ak neodovzdajú tí organizátori petičné hárky, tak už budú musieť tam dopĺňať rodné čísla, čo teda bude zjavne nerealizovateľná podmienka. A otázka je naozaj, že ako je to z hľadiska osobných údajov. Lebo keď robíte v nejakej firme s osobnými údajmi, tak musíte mať aj nejakú kvalifikáciu, musíte byť nejako vyškolený. Petičné hárky alebo podpisy na petičné hárky obvykle zbierajú dobrovoľníci, či už z organizácie alebo z politických strán, tak akým spôsobom tam bude zabezpečené nejaké ich školenie, alebo akým spôsobom sa to bude vyžadovať? Alebo sa to nebude vyžadovať a nebude sa to byť s podmienkami GDPR?

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ v úvodnom vstupe hovoril, že sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2026, ale v tom návrhu zákona je napísané, že by to malo byť účinné od 1. januára 2026. Ja teda rozumiem, že sa natiahol legislatívny proces a bude nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ale teda podľa súčasného návrhu je tam navrhnutá účinnosť, ktorá už uplynula. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka je, podobne ako pána poslanca Dušenku, aj mňa trochu zaráža, že sa bude vyžadovať rodné číslo. Na rozdiel od neho uznávam istú legitímnosť tej snahy, aby nedochádzalo k zneužívaniu podpisov pri petíciách za vyhlásenie referenda, aby existovala nejaká možnosť kontroly, ale tá v zásade existuje cez register obyvateľov už dnes. Ale áno, je nesprávne, ak by, ak by niekto dával fiktívne podpisy na petičné hárky a tým pádom by predložil petíciu, ktorá by síce formálne spĺňala náležitosti, ktoré vyžaduje, vyžaduje zákon, ale zároveň by to neboli reálne podpisy a brániť sa takýmto podvodom môže byť legitímne, otázka je, že či ten nástroj, ktorý sa navrhuje, je v poriadku a či teda vyžadovanie rodného čísla od ľudí, ktorí sa podpíšu na petíciu za vyhlásenie referenda, lebo to je špecifický typ petície, nie je prílišným zásahom do ochrany osobných údajov. A teda ja na jednej strane, hovorím, že rozumiem, lebo tak bežná petícia má za následok, že dotknutý orgán sa tou petíciou musí zaoberať a v podstate obvykle sa ňou musí zaoberať, či to podpíše desať ľudí alebo stopäťdesiat, alebo dvanásťtisíc, okrem nejakých špecifických prípadov, ale tuto má teda petícia účinok, že sa vyhlási referendum, ktoré môže rozhodnúť v nejakej dôležitej veci a aj keď nebude úspešné, nebude platné, tak si vyžiada prinajmenšom nejaké veľké finančné prostriedky. Ale aj na druhej strane tu sa naozaj organizátorom petície vlastne nariaďuje, aby zhromažďovali osobné údaje a disponovali osobnými údajmi, nielen adresou, ale aj rodným číslom, čo teda vyvoláva otázku, že či je to v súlade so zásadou minimalizácie, ktorá sa má uplatňovať pri ochrane osobných údajov. A teda sa chcem spýtať, že či predkladatelia konzultovali tento návrh, ja neviem, s Úradom na ochranu osobných údajov alebo s nejakým odborníkmi na ochranu osobných údajov, lebo tam potenciálne nejaký rozpor byť môže.
Druhá moja otázka sa týka toho, či tie prechodné ustanovenia, tak ako sú nastavené, sú v poriadku, lebo dnes v tých prechodných ustanoveniach je, že na petíciu, ktorá bola doručená prezidentovi najneskôr do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na jej vybavenie, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025. Tak ak by sa neboli natiahli rozpravy k iným veciam na tých schôdzach minuloročných, tak je možné, že tento zákon by už platil a napríklad by znamenal, že petícia za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, by už bola de facto znefunkčnená, lebo ak by nestihli ten termín do 10. januára, tak síce oni zberali, ja neviem koľko, možno dva roky alebo vyše roka zberali podpisy pod referendum alebo pod petíciu za vyhlásenie referenda, ale zrazu tie podpisy by mohli hodiť do koša, lebo nemajú tam rodné čísla. Ak sa to posunie na jún, tak ten problém zrejme nenastane, pokiaľ petičné hárky odovzdajú pred účinnosťou zákona, ale aj tak kladiem otázku, či je desaťdňová lehota primeraná, lebo nevieme, kto všetko zberá podpisy pod akú petíciu, za aké vyhlásenie referenda, a ak niekto zberá a teraz či už pred koncom toho zberu, alebo uprostred toho zberu podpisov, ak Národná rada schváli zmenu zákona, ktorou bude vyžadovať, aby tie petičné hárky obsahovali nejakú náležitosť, ktorú dovtedy obsahovať nemuseli, tak to môže byť zásah do výkonu petičného práva, aj zásah do výkonu podieľať sa na správe vecí verejných priamo, a to teda aj v prípade, že tá pochybnosť o tom, že či toto je ten identifikátor, ktorý tam má byť. Ak je neoprávnená, lebo môže byť neoprávnená, môže to byť v poriadku, tak desaťdňová lehota od nadobudnutia účinnosti zákona sa mi zdá príliš krátka doba na to, aby to nezasahovalo do práv organizátorov petícií za vyhlásenie referenda, ktoré už prebiehajú. Čiže či ste nezvažovali, ak to nie je teda mienené nejako čisto účelovo, či ste nezvažovali, že tá doba by bola dlhšia ako 10 dní.
Ďakujem.

No, niekto vlečkou, niekto traktorom.
Pán poslanec Hlina, priznám sa, že keď si začal tú vetu, načo by som šiel za Kováčikom, tak kým si ju dokončil, keď môžem ísť za Kováčom, tak som myslel, že chceš rozvinúť nejakú myšlienku, že načo by niekto chodil za Dušanom Kováčikom, bývalým špeciálnym prokurátorom, no načo by politik chodil za špeciálnym prokurátorom, možno napríklad preto, aby zamietol nejaké ďalšie kauzy okrem tých, ktoré už zamietol, alebo za nejakým iným predstaviteľom prokuratúry vrcholným. Napríklad prečo minister Počiatek chodil za generálnym prokurátorom Trnkom, z toho máme aj videozáznam, ktorý vyhotovil Kočner. Alebo povedzme, že zajtra sa zrejme na tlačovej besede generálneho prokurátora Žilinku dozvieme, prečo bol včera za ním premiér Robert Fico. No, ale veľmi správne si poukázal na ten dvojaký meter predstaviteľov koalície vo vzťahu k predsedom vlastných výborov a opozičným predsedom výborom, keď úplne bezdôvodne, pod vymyslenými zámienkami boli odvolaní Mária Kolíková a Michal Šipoš z postov predsedu výborov. A dnes zhodou okolností na inom výbore ten dvojaký meter predviedli vo vzťahu k tebe, lebo výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa zaoberal podnetom ministra Takáča proti tebe, a keďže ten podnet spĺňal všetky náležitosti, tak výbor odhlasoval, že začíname konanie. Hoci je zrejmé, že to konanie dopadne tak, že nebudeme konštatovať porušenie zákona, lebo v iks iných podobných prípadoch sme už konštatovali, že to nie je porušenie zákona, čo sa ti vyčíta. A vzápätí sme hlasovali o podnete proti generálnej riaditeľke STVR, ktorý takisto spĺňal všetky náležitosti, takisto by zrejme dopadol tak, že sa nebude konštatovať porušenie zákona, ale tam koalícia začatie konania neodhlasovala.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky aj za de facto faktickú poznámku pána predsedajúceho Žigu, ktorý povedal, že cíti istý sarkazmus v našich vyjadreniach. Mimochodom podľa novelizovaného rokovacieho poriadku už bude môcť aj predsedajúci dávať faktické poznámky, takže to bude môcť byť aj de iure faktická poznámka, akurát som trochu zmätený, lebo pri predchádzajúcom bode som pána podpredsedu Žigu chválil za zrušenie recyklačného fondu a on sa tak zamyslel, že či tým prospejem alebo uškodím jeho kádrovému profilu a ja som to teda myslel úplne nesarkasticky v tom prípade.
No, ale ja teda som rád, že reagovali na mňa kolegovia z opozície, len mi je ľúto, že pán poslanec Puci, predseda poslaneckého klubu HLAS, ktorý predniesol ten návrh, nijako nereagoval a nezdôvodnil, že čo sa vlastne stalo. Lebo tie odôvodnenia aj písomné sú veľmi stručné a teda ja to môžem prečítať: „Vzhľadom na to, že poslanec Peter Kmec si začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujeme odvolanie poslanca Jána Ferenčáka z funkcie predsedu výboru pre európske záležitosti, keďže poslanec Peter Kmec má dlhoročné skúsenosti, roky odbornej praxe, veľmi dobré kontakty a dobré meno v diplomatickej oblasti." No tak pekné zdôvodnenie. Teraz zdôvodnenie: „Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1281 z 11. decembra 2025 odvolala poslanca Jána Ferenčáka z funkcie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, navrhujeme do tejto funkcie zvoliť poslanca Petra Kalivodu, ktorý je členom tohto výboru." Tak to je už také podstatne diétnejšie a menej výpovedné zdôvodnenie a trošku mám pocit, že sa až bije s tým zdôvodnením odôvodnenia, odvolania Jána Ferenčáka.

Tak myslel som si, že tento bod bude väčšia slayáda, ako zrejme bude, ale ja by som sa teda chcel spýtať na dôvod tohto návrhu, lebo pred časom koalícia odvolala pána poslanca Ferenčáka z postu predsedu výboru pre európske záležitosti so zdôvodnením, že strana HLAS sa rozhodla nominovať na čelo tohto výboru skúseného diplomata pána Petra Kmeca, ktorý teda odišiel za zvláštnych okolností z vlády, a strana HLAS sa rozhodla, že pán poslanec Kmec, ktorý si opäť začal uplatňovať svoj mandát, je skúsený diplomat s rozhľadom a že on by mal stáť na čele výboru pre európske záležitosti a ten bol odvolaný pán poslanec Ferenčák z toho postu, neboli uvedené žiadne iné dôvody, že by nejako zásadne zlyhal pri riadení toho výboru alebo že by boli nejaké pochybnosti o ňom. Tak dobre, tak z dôvodu, že pán poslanec Kmec sa má stať predsedom výboru pre európske záležitosti, bol odvolaný pán poslanec Ferenčák z postu predsedu výboru pre európske záležitosti. No a teraz prešlo pár týždňov a zrazu už ten dôvod, pre ktorý bol odvolaný pán poslanec Ferenčák, neplatí. Pán poslanec Kmec sa nechce stať predsedom výboru pre európske záležitosti, ale navrhuje strana HLAS alebo poslanecký klub strany HLAS pána poslanca Kalivodu.
Tak sa teda chcem spýtať, že čo sa stalo, lebo ja chápem, že môžete si tu odhlasovať, čo chcete, máte väčšinu, tak my vám v tom nezabránime, ale tak by ma to len zaujímalo a myslím, že aj verejnosť by zaujímalo, že čo sa vlastne stalo, že odvoláte si predsedu výboru a nie z dôvodu, že zle riadi výbor alebo že je neposlušný, že nehlasuje na slovo s koalíciou, občas dokonca sa tvári, že by mohol hlasovať s opozíciou, občas povie aj niečo kritické na adresu vládnej koalície, však to ste všetko mohli povedať ako dôvody, ale ten dôvod bol, že poslanecký klub strany HLAS – sociálna demokracia sa rozhodol, že vhodnejším predsedom výboru pre európske záležitosti by bol pán poslanec Kmec. A teraz zrazu sa dozvedáme, že nie pán poslanec Kmec, ale pán poslanec Kalivoda. Tak myslel som, že aspoň v úvodnom slove pán predseda poslaneckého klubu Puci to nejako zdôvodní a vysvetlí nám to, ale to uvedenie bolo také veľmi, veľmi stručné a nič sme sa z neho nedozvedeli, tak ako predkladateľ toho návrhu môže vystúpiť aj mimo poradia, môže sa prihlásiť a môže nám to vysvetliť, čo sa teda udialo v priebehu tých pár týždňov, že sa strana HLAS rozhodla nenominovať pána poslanca Kmeca, ale pána poslanca Kalivodu. A možno by bolo zaujímavé aj pre poslancov, ale možno aj pre verejnosť sa dozvedieť, že kedy k tej zmene v úvahe došlo, že či to náhodou nebolo už vtedy, keď sa hlasovalo o odvolaní pána poslanca Ferenčáka z postu predsedu výboru pre európske záležitosti. Či už vtedy nebolo jasné, že pán poslanec Kmec nebude mať záujem o tento post, lebo má vysnívanú nejakú diplomatickú dráhu a pôjde za veľvyslanca, ale už teda bolo to uvedené ako dôvod pre odvolanie pána poslanca Ferenčáka, tak už ste pri tom ostali, hoci v čase hlasovania ste už vedeli, že tým novým predsedom výboru pre európske záležitosti nebude pán poslanec Kmec. Možno ste ešte nevedeli, že budete navrhovať pána poslanca Kalivodu, ale možno ste vedeli, že nebudete navrhovať pána poslanca Kmeca.
Takže ak tu je pán poslanec Puci? Je tu? Áno, je úplne za mojím chrbtom, tak by som sa ho rád spýtal a nie je prihlásený s faktickou poznámkou, ale ako predkladateľ sa môže prihlásiť aj priamo do rozpravy mimo poradia, a určite nielen mňa by zaujímalo teda, že čo sa také zmenilo, že už tým vysnívaným odborníkom na čele výboru pre európske záležitosti nie je pán poslanec Kmec. A druhá otázka je, že kedy sa to zmenilo, kedy došlo k tej zmene a či nie náhodou ešte predtým ako Národná rada odvolala pána poslanca Ferenčáka z postu predsedu výboru.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom a kolegyniam za faktické poznámky. Škoda teda, že sa do rozpravy nemôže zapojiť pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady Žiga, neviem, či tu už bol, keď som hovoril, ale ja som ho chválil v podstate za zrušenie recyklačného fondu, ktorý nefungoval a teda teoreticky podľa tých predstáv a tej argumentácie, ktorú tu dostávame od pána ministra Tarabu, teda mal fungovať ukážkovo, lebo to bol štátom ovládaný fond a teda mal pôsobiť vo verejnom záujme a div sa svete, no nepôsobil. Boli tam kauzy, boli tam podozrenia z netransparentnosti, ten systém nefungoval efektívne a bol, a to je teda aj zásluha vtedajšieho ministra životného prostredia, ktorým bol vtedy pán Žiga, nahradený systémom zodpovednosti výrobcov, ktorí teda podľa mojich skromných vedomostí funguje lepšie ako fungoval recyklačný fond, je efektívnejší z hľadiska výkonu a z hľadiska dosahovania nejakých cieľov triedenia, pôsobia v ňom výrobcovia, ktorí majú záujem, aby tie náklady, náklady si strážili a nie aby ich rozdeľovali po nejakej klientelistickej linke. A ak sa ten systém má zmeniť, však to je úplne legitímne, že vláda má svoje predstavy a chce ho zmeniť, tak ho má zmeniť normálnym, riadnym legislatívnym procesom. To, čo sa tu deje teraz, je výsmech pravidlám legislatívneho procesu, je zjavné nerešpektovanie toho, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku, čo je napísané v zákone o tvorbe právnych predpisov, je to výsmech toho, akým spôsobom by sa u nás mali schvaľovať zákony.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ak teda ma tiež bude chcieť pán minister obviniť z toho, že tu vystupujem ako lobista odpadárov, tak predosielam, že nebudem sa vyjadrovať k tomu limitu, zavedeniu limitu 10 % výdavkov na administratívu prevádzkovú, prevádzku Organizácii zodpovednosti výrobcov. A ja teda ani v tej doterajšej diskusii som si nevšimol, že toto by bol nejaký ťažiskový bod, na ktorý by kritici toho návrhu upozorňovali. Ten problém skôr, a k tomu sa dostanem, je v možnosti ovládnutia celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov štátom nie v zmysle toho, že štát by nemal nastavovať pravidlá, štát by nemal kontrolovať dodržiavanie tých pravidiel a štát by nemal sankcionovať porušovanie tých pravidiel, teda ich vymáhať, to si myslím, že nespochybňuje nikto, ale v tom zmysle, že štát prostredníctvom svojej organizácie sa podľa tohto návrhu môže stať hráčom, podnikateľským subjektom a môže deformovať trh a môže vytlačiť tých ostatných hráčov, lebo nebudú tie podmienky nastavené tak, aby boli nediskriminačné, lebo štát bude zároveň aj určovateľom pravidiel, aj kontrolórom a zároveň aj hráčom.
Ale kým sa dostanem k obsahu, tak by som rád povedal pár slov k procesu.
1. októbra 2025 schválila vláda návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o Environmentálnom fonde s tým, že hrozia štátu hospodárske škody. Dokonca značné hospodárske škody, ak ten zákon nebude schválený čo najskôr. 1. októbra. 13. októbra prišiel návrh zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom do parlamentu, na októbrovej schôdzi bol prerokovaný iba návrh na skrátené legislatívne konanie a bol odhlasovaný návrh na skrátené legislatívne konanie. Na októbrovej schôdzi mala koalícia iné priority. Prioritou bola záchrana hazardu. Tak sme tu venovali pozornosť v pléne nápadu pána ministra Huliaka, ako pomôcť hazardu, no a čo sa týka envirofondu tak došlo iba na skrátené legislatívne konanie. Bolo odhlasované skrátené legislatívne konanie, ale už k prvému čítaniu sme sa nedostali, lebo veď poslanci si musia oddýchnuť, takže bolo potrebné ukončiť rokovanie Národnej rady. Potom prišla schôdza koncom novembra, začiatkom decembra a na tej opäť nedošlo na prerokovanie návrhu zákona, respektíve iba sa začala rozprava v prvom čítaní a neskončila, lebo vládna koalícia opäť mala nejaké priority, konkrétne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To bolo dôležitejšie, takže až na nejaké drobnosti sa o iných návrhoch zákonov nerokovalo. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš vnímal svoje návrhy ako dôležité, tak si ich nechal termínovať, Národná rada o nich normálne rokovala, aj boli poschvaľované, ale tento návrh zákona zrejme až taký dôležitý nebol, lebo síce rozprava o ňom sa začala, ale ani sa nedokončila, poslanci sa ponáhľali nakupovať vianočné darčeky. Teraz sme už na tretej riadnej schôdzi a teraz rokujeme v druhom čítaní a budeme rokovať zrejme aj v treťom čítaní a zrejme ten návrh zákona bude aj definitívne schválený. Ten návrh zákona mal mať účinnosť, alebo zákon mal mať účinnosť podľa návrhu 1. januára, ako tu upozornil pán poslanec Čaučík a aj tu položil pánovi ministrovi životného prostredia otázku, že aké hospodárske škody teda vznikli, lebo ak bolo odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie pravdivé, tak štátu zrejme mali vzniknúť nejaké vážne hospodárske škody a na to pán poslanec Čaučík nedostal od pána ministra žiadnu odpoveď. Pán minister síce vystúpil, obvinil pána Čaučíka, pána poslanca Čaučíka z toho, že je lobista, že mu niekto napísal prejav, aj ja tu mám ten príhovor napísaný a to nie je nič zlé, niektorí poslanci vystupujú bez poznámok, niektorí poslanci čítajú prejavy, niektorí niečo medzitým, to je všetko úplne legitímne. Ale v každom prípade pán poslanec Čaučík položil otázku pánovi ministrovi Tarabovi, že aké hospodárske škody vznikli, lebo nejaké asi mali vzniknúť tým, že zákon nenadobudol účinnosť 1. januára. Na to nedostal odpoveď, tak ja by som tú otázku rád zopakoval, lebo aj mňa by zaujímalo, aké hospodárske škody nám to teda hrozili. Lebo ak nehrozili žiadne, tak nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A keďže koalícia má v rukách priebeh schôdze, takže pokojne mohla rokovať alebo presadiť a zariadiť rokovanie aj hlasovanie o tomto návrhu zákona na decembrovej schôdzi, ale neurobila to. A keď sa neodôvodnene skracuje legislatívne konanie, alebo keď sa predkladajú prílepky, aby sa urýchlil legislatívny proces v jednom aj druhom prípade bez zjavnej opory v zákone a teda v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, tak niekedy zvykneme ako opoziční poslanci upozorniť na to, že čo by sa stalo, keby nedošlo k skráteniu legislatívneho procesu. Že ako strašne by sa natiahol, resp. „natiahol" ten legislatívny proces.
V piatok minulý týždeň prišiel pán poslanec Glück, a dneska to zopakoval, s pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona o obchodnom registri a ten pozmeňujúci návrh je prílepok, ktorý rieši novelu zákona týkajúcu sa národných obranných síl, teda niečo, čo s tým absolútne nesúvisí. A aj on aj pán minister obrany Kaliňák to odôvodňovali tým, že je to dobré a treba to čo najskôr a nemôžeme čakať dva roky, má to mať účinnosť už od 1. marca. Keby s tým návrhom prišli do parlamentu na túto schôdzu, lebo predpokladám, že už to mali pripravené, a išlo by to do riadneho legislatívneho procesu, tak by na tejto schôdzi bolo prvé čítanie, na ďalšej schôdzi druhé a tretie čítanie, od 1. mája, teda dva mesiace neskôr, by nadobudol účinnosť ten zákon alebo tá novela zákona a určite by nebol žiadny problém dva mesiace. Miesto toho sa vláda rozhodla, že to pretlačí cez ani nie skrátené legislatívne konanie, ale cez prílepok a naozaj to zdržanie by bolo dva mesiace. Dokonca keby vládna koalícia nebola taká lenivá a mali by sme ďalšiu schôdzu nie až o dva mesiace po skončení tejto schôdze, ale o mesiac po skončení tejto schôdze, tak už začiatkom apríla mohol byť ten zákon účinný. Ale tu pri návrhu zákona, s ktorým prichádza pán minister Taraba, kde Národná rada sa stotožnila s tým, že existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, sme ešte v bizarnejšej situácii, pretože tu by sa normálne stihlo ešte nielenže riadne prerokovanie návrhu zákona v parlamente bez jeho skracovania, ale tu by sa stihlo ešte aj medzirezortné pripomienkové konanie. Keby začiatkom októbra dala vláda alebo ministerstvo životného prostredia do pripomienkového konania tento návrh zákona, tak v priebehu októbra sa mohlo uskutočniť pripomienkové konanie a jeho vyhodnotenie. 7. novembra bol termín na doručovanie návrhov zákonov na tú novembrovú, resp. novembrovo-októbrovú schôdzu, takže mohla to, mohla to vláda prerokovať, predložiť do parlamentu v termíne a na novembrovo-decembrovej schôdzi mohol byť ten návrh zákona prerokovaný v prvom čítaní a dnes by sme o tom návrhu zákona rokovali v druhom čítaní, lebo teraz sme ešte iba v prvom čítaní. To prvé čítanie sme pri normálnom legislatívnom procese už mohli mať za sebou a práve pri takýchto komplexných a zložitých návrhoch zákonov je dôležité medzirezortné pripomienkové konanie, lebo je dôležité, aby do toho vstupovala odborná verejnosť, aby do toho vstúpili zainteresované subjekty, aby si to vláda dokázala obhájiť pred tými, ktorých sa to týka, pred odbornou verejnosťou, doladiť ten návrh zákona, pokiaľ vláda nemá zlé úmysly, alebo predkladateľ návrhu zákona nemá zlé úmysly, tak častokrát je dobré, ak sa o návrhu rokuje aj s verejnosťou a môže to vychytať muchy, môže to odstrániť pochybnosti, to sa v tomto prípade neudialo. Čiže veľmi dôležitá fáza legislatívneho procesu bola zrušená preto, lebo ministerstvo tvrdilo, že hrozia štátu značné hospodárske škody, keď nebude návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní a ešte aj za cenu vynechania pripomienkového konania.
No a máme tu ešte ďalší dôsledok v skutočnosti, že zákon išiel skráteným legislatívnym konaním. Keď ide návrh zákona do legislatívneho procesu v normálnom legislatívnom procese, tak po prvom čítaní a posunutí návrhu zákona do druhého čítania majú výbory zhruba mesiac na to, aby o návrhu zákona rokovali a behom toho mesiaca Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vypracuje stanovisko. V tom stanovisku upozorní na možné ústavné problémy návrhu zákona, na možnú kolíziu s inými zákonmi, posúdi súlad návrhu zákona s právom Európskej únie a upozorní aj na legislatívno-technické nedostatky. V skrátenom legislatívnom konaní sa stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nevypracuváva, resp. nevypracuváva sa v štandardnej forme. Oni to zrejme pozrú z hľadiska súladu a teda z hľadiska legislatívnej čistoty, možno niečo odkomunikujú s predkladateľom návrhu zákona, ale keďže to ide v skrátenom legislatívnom konaní, tak nevypracúvajú štandardné stanovisko, ktoré je k dispozícii všetkým poslancom a najmä poslancom, ktorí o tom návrhu zákona rokujú vo výboroch. Čo je logické, lebo keď sa rokuje iba pár dní o návrhu zákona, tak sa to obvykle nestíha pripraviť v štandardnej kvalite. Ale teraz rokujeme o návrhu zákona, ktorý vláda schválila 1. októbra, ktorý doručila do parlamentu 13. októbra, takže október, november, december, január, už sme vo februári. Štyri mesiace je známe znenie toho návrhu zákona, čo je oveľa viac, ako je bežný štandardný legislatívny proces bez akéhokoľvek skracovania, a napriek tomu, že keď má, keď má odbor legislatívy a aproximácie práva tých 15 dní od doručenia pred začiatkom schôdze a potom nejaký ďalší mesiac od schválenia v prvom čítaní, tak povedzme, že jeden a pol mesiaca, dva mesiace na to, aby spracoval stanovisko, v tomto prípade mohol k tomu spracovať stanovisko, lebo mal na to štyri mesiace. Ale nie, nebudeme mať to stanovisko, lebo ideme v skrátenom legislatívnom konaní a až teraz, dnes-zajtra bude návrh zákona schválený v prvom čítaní a dostane sa do druhého čítania a samozrejme, keďže to bude musieť byť zo dňa na deň, tak stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nebudeme mať. Čo je zvlášť zlé z hľadiska toho, že pri tomto návrhu zákona sa vyskytli aj pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie s tým, že tento zákon nebude diskriminačný a bude zachovávať rovnaké postavenie súkromných subjektov a verejného alebo teda štátneho subjektu, ktorí budú pôsobiť na jednom trhu.
Keby sme aj boli v situácii, že systém zodpovednosti výrobcov neexistuje alebo nefunguje, alebo preukázateľne zlyháva, tak možno by bolo na mieste, aby do toho takýmto zásadným spôsobom vstúpil štát a snažil sa zmeniť podmienky. Ale my tu máme nejaký systém, ktorý nie je dokonalý a myslím, že nikto nespochybňuje, že ho možno upravovať, že je možné nastaviť tie podmienky, napríklad stanoviť nejaký limit, akým spôsobom sa môžu používať prostriedky tých fondov a že tie pravidlá, ktoré nastavuje štát, ten štát má aj možnosť kontrolovať, vstupovať do kontroly tých subjektov a sankcionovať tie subjekty, ktoré stanovené pravidlá nedodržiavajú. Tu sa však ide vytvoriť systém, keď štát prostredníctvom Environmentálneho fondu sa stane nielen nastavovateľom pravidiel, kontrolórom a vymáhačom pravidiel, ale aj súťažiacim subjektom. Myslím, že to pán poslanec Sabo pri jednej z tých predchádzajúcich rozpráv charakterizoval tak ako keby bol niekto aj hráčom na futbalisku a zároveň aj rozhodcom. No tak to nie je normálna situácia.
A to, na čo chcem poukázať, je, že my sme tu už podobný systém v minulosti mali. Nevolalo sa to Environmentálny fond, volalo sa to Recyklačný fond, ktorý tak isto centralizoval peniaze výrobcov a rozhodoval o tom, akým spôsobom sa tie peniaze prerozdelia. Podľa tej logiky, ktorá je za týmto návrhom zákona, vtedy mal ten systém fungovať lepšie, lebo predsa bolo to štátne, bolo to pod verejnou kontrolou, ale opak je pravdou. Ten systém bol charakterizovaný tým, že sa rozhodovanie o vynakladaní tých prostriedkov politizovalo. Bolo politické, objavovali sa kauzy, podozrenia z korupcie, ten systém bol slabo efektívny, bola tam minimálna kontrola a existovalo tam netransparentné prideľovanie podpôr. A ten systém bol pred desiatimi rokmi zrušený a nahradený súčasným systémom. A teda neuveríte, ale nezrušili ten systém nejakí takí tvrdí pravičiari, ktorí nedôverujú štátu a veria len v súkromný trh a v súkromných, v súkromných účastníkov trhu, ten systém bol zrušený za vlády SMER-u, za pôsobenia ministra životného prostredia pána Žigu zo strany SMER, pretože ten systém bol vnímaný ako neudržateľný. A ten návrh, s ktorým teraz prichádza pán minister Taraba, vytvára hrozbu, že sa znova vrátia tie isté problematické aspekty, ktoré zle fungovali pri Recyklačnom fonde, teda že sa bude rozhodovať politicky, že sa politicky budú stanovovať sadzby tých poplatkov, že to bude závislé od rozhodnutí ministra, že sa budú miešať finančné toky a krížovo sa bude, bude financovať činnosť zodpovednosti výrobcov, ktorú bude vykonávať Environmentálny fond, že bude nastavením tých poplatkov Environmentálny fond zvýhodňovaný voči súkromným subjektom a vytlačí ich z trhu, či už nejakými administratívnymi opatreniami, odobratím licencií alebo tým, že stanoví nižšie poplatky a získa monopolné postavenie a potom bude môcť pôsobiť na trhu, na trhu sám.
Čiže opäť raz za cenu porušenia normálneho legislatívneho procesu, opäť raz za cenu vynechania medzirezortného pripomienkového konania, na ktoré neexistoval žiaden dôvod na tú neexistenciu, opäť raz za cenu schválenia skráteného legislatívneho konania, na ktoré neboli zákonom stanovené dôvody, tu ide vláda pretlačiť návrh zákona, ktorý mal byť predmetom odbornej diskusie, bol predmetom veľmi silnej kritiky a nielen zo strany, zo strany zainteresovaných subjektov, ktoré môžu vystupovať z hľadiska nejakého osobného záujmu, ale aj zo strany protimonopolného úradu a zo strany zahraničných obchodných komôr, aj zo strany niektorých miest a obcí, aj zo strany niektorých mimovládnych organizácií. Opäť raz chce vláda pretlačiť zlý zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)