14.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem tým, že Peter Pellegrini rád podvádza. Aj tento návrh je toho dôkazom a hneď sa k tomu dostanem, prečo, ale najprv chcem záľubu Petra Pellegriniho v podvádzaní ilustrovať na poslednom, stále aktuálnom príklade. Záľubu v podvádzaní naposledy predviedol Peter Pellegrini pri svojom babráckom odchode z funkcie predsedu parlamentu. Po prezidentských voľbách najprv tvrdil, že zostane v tejto funkcii ešte niekoľko týždňov, že na vzdanie sa má čas a že je to otázka nie dní, ale týždňov. Na druhý deň po upozornení ústavných právnikov uznal, že už nie je nielen predsedom parlamentu, ale ani poslancom, pretože podľa ústavy zvolením za prezidenta prišiel o mandát. No a na tretí deň sa Peter Pellegrini pokúsil verejnosť presvedčiť, že už pred prezidentskými voľbami poveril podpredsedu parlamentu Petra Žigu svojím zastupovaním v prípade, že bude zvolený za prezidenta. Tento podvod so sfalšovaným poverením sa Peter Pellegrini pokúsil zakryť tým, že nechal vymazať z webovej stránky Národnej rady pôvodné poverenie na zastupovanie v čase neprítomnosti, podľa ktorého by ho mal dnes zastupovať Andrej Danko. Andrej Danko by mal zvolávať schôdze, prijímať zahraničné návštevy, chodiť na zahraničné návštevy k iným predsedom parlamentov. A môžme na to mať rôzne názory, či by to bolo lepšie, alebo horšie, ale podľa zákona by to tak malo byť, pretože v tejto chvíli jediné platné rozhodnutie o zastupovaní je z decembra minulého roka, podľa ktorého má Petra Pellegriniho zastupovať v jeho neprítomnosti ako prvý Andrej Danko.
No a teraz späť k voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Aj tento príbeh podľa mňa dobre ilustruje, ako sú Petrovi Pellegrinimu zákonné pravidlá ukradnuté. V predkladacej správe k tomuto materiálu sa dočítame, citujem: „Sudkyni Ústavného súdu Slovenskej republiky Jane Laššákovej zanikla funkcia podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2023. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. V tomto prípade je potrebné zvoliť dvoch kandidátov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky z tohto dôvodu rozhodnutím č. 127 z 15. januára 2024 vyzval oprávnené subjekty, aby Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávali návrhy kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky v termíne do 31. januára 2024 do šestnástej hodiny." Koniec citátu. Toľko vybrané fakty z predkladacej správy, ktorú, predpokladám, že napísal stranícky kolega Petra Pellegriniho, predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Čellár. Aspoň predpokladám, že to tak bolo, pretože je uvedený ako predkladateľ k tomuto materiálu.
No a táto predkladacia správa zamlčiava jeden taký drobný detail. Rád by som ten drobný detail pripomenul. Ten skoro až banálny detail je uvedený priamo v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, a to v § 116a ods. 1, citujem: „Voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda Národnej rady bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu." Teraz sa vrátim k tej predkladacej správe a zopakujem úvodný odsek: „Sudkyni Ústavného súdu Jane Laššákovej zanikla funkcia 30. septembra 2023." Zhodou okolností 30. septembra 2023 boli aj parlamentné voľby, po ktorých vznikla súčasná vládna koalícia. Peter Pellegrini sa stal predsedom parlamentu 25. októbra minulého roka a po tomto dni mal podľa zákona o rokovacom v poriadku bezodkladne vypísať voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Lenže jeho bezodkladne trvalo viac ako 70 pracovných dní. Prečo to toľko trvalo? Kvôli neznalosti zákona to byť nemohlo, lebo opoziční poslanci, a najskôr to boli kolegovia z SaS a OKS a nakoniec aj ďalší opoziční poslanci, ho na to opakovane upozorňovali, na túto jeho zákonnú povinnosť. Takže z nevedomosti alebo neznalosti to byť nemohlo. Musel to byť zámer. Aký zámer mohol sledovať Peter Pellegrini takýmto konaním? Jediná logická odpoveď je, že chcel voľbu kandidátov oddialiť na čo najneskorší možný termín, aby o výbere sudcov už nerozhodovala prezidentka Zuzana Čaputová, ale už jej nástupca. Bol to podvod. Peter Pellegrini mal voľbu vypísať bezodkladne a on ju vypísal po vyše 70 dňoch. No a o tomto podvode v tomto materiáli a v predkladacej správe nie je žiadna zmienka. To podľa mojej mienky diskvalifikuje predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý nám tento materiál predkladá, a vysvetlím prečo.
V zákone o rokovacom poriadku Národnej rady sa slovo „bezodkladne" nachádza v rôznych paragrafoch, pri rôznych situáciách až 18-krát. A teraz si predstavte, že by pri každej povinnosti, ktorá sa má vykonať podľa zákona o rokovacom poriadku bezodkladne, by k tomu ústavní činitelia pristupovali tak ako Peter Pellegrini v tomto prípade, že by to trvalo viac ako 70 pracovných dní. Vymenujem teraz príklady z rokovacieho poriadku, aby ste si to vedeli lepšie predstaviť.
Takže § 32 ods. 2: „Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a vykázaného poslanca môže dať vyviesť. Predseda Národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium." Tak si predstavme, že by sa tu prerušila schôdza nejak kvôli nejakému incidentu a predseda parlamentu by bezodkladne zvolal poslanecké grémium o 70 pracovných dní.
Alebo § 43 ods. 2 písm. h): „Predseda Národnej rady bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine." Opäť skúsme si predstaviť, že zadržia poslanca pri nejakom trestnom čine a predseda parlamentu to oznámi mandátovému a imunitnému výboru bezodkladne po sedemdesiatich pracovných dňoch.
Paragraf 58a ods. 6: „Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom."
58a ods. 8: „Vláda alebo poverený člen vlády bezodkladne po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy podľa ods. 3 písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie."
Paragraf 58 ods. a), 58a ods. 1: „Ak člen vlády uplatní iné stanovisko, ako je uvedené v ods. 3 písm. b), bezodkladne výboru pre európske záležitosti podá vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu."
Paragraf 58b, žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie: „Predseda Národnej rady bezodkladne postúpi uznesenie Národnej rady obsahujúce znenie žaloby vláde. Vláda je uznesením Národnej rady a znením žaloby viazaná. Vláda predloží žalobu bezodkladne Súdnemu dvoru Európskej únie."
A takýchto bezodkladne máme dohromady v rokovacom poriadku 18. Nebudem ich teraz všetkých menovať. Bezodkladné povinnosti máme aj v ústave. Tam len dvakrát, takže tie odcitujem.
Článok 119 písm. p): „Vláda rozhoduje v zbore o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní. Toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky." Tak si predstavme, že by vláda rozhodla o vyslaní vojakov do zahraničia a oznámila nám to bezodkladne po sedemdesiatich dňoch. Ako by sa to poslancom páčilo?
Článok 147 ods. 1: „Prezident Slovenskej republiky sudcu bezodkladne odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, na základe rozhodnutia podľa čl. 141b ods. 2, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky." Čiže prezident republiky odvolá sudcu bezodkladne, ak bol odsúdený za úmyselný trestný čin a on by to urobil po sedemdesiatich dňoch.
Prečo by bezodkladne nemalo trvať 70 pracovných dní sa najlepšie ale ilustruje na Trestnom poriadku. Tam sa slovo bezodkladne spomína 46-krát. Nebudem ich všetky menovať, ale zopár ilustračných príkladov. „Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka." To by asi nemalo trvať 70 dní. „Ak súd vyhlásil oslobodzujúci výsledok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby." Ako by sa páčilo človeku, ktorý sedí vo väzbe, ak by v prípade oslobodzujúceho rozsudku vydal sudca bezodkladný príkaz po sedemdesiatich pracovných dňoch?
Posledný príklad: „Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru." Ani toto by asi nemalo trvať 70 dní.
Ak sa v materiály k tejto voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu uvádza chronológia dnešnej voľby, bolo by čestné citovať v predkladacej správe nielen tie paragrafy zo zákona o rokovacom poriadku, ktoré predkladateľovi vyhovujú, ale všetky súvisiace paragrafy. Teda aj ten, ktorý Peter Pellegrini úplne odignoroval.
Zvyšok materiálu je v poriadku, iné nedostatky som nenašiel, ale tento jeden je natoľko závažný, že ak máme vykonávať svoj mandát v súlade s ústavným sľubom, ktorý sme všetci zložili, považoval som za nevyhnutné bezodkladne na tento závažný nedostatok upozorniť. Takýto postup spochybňuje čestný úmysel Petra Pellegriniho poslať na Ústavný súd najlepších kandidátov a vystavuje budúcich sudcov, či už právom alebo neprávom, ale vystavuje ich podozreniu, že rozhodujúcim kritériom pri ich výbere nebude odbornosť, ale politická lojalita. Inak to 70-dňové odkladanie bezodkladnej povinnosti nedáva žiadnu logiku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte záverom pár myšlienok. Hovorí sa, že keď si niekto zle zapne prvý gombík, nemôže mať dobre zapnutú ani celú košeľu. Táto voľba je Pellegriniho zle zapnutým prvým gombíkom. Voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu mal podľa zákona vypísať bezodkladne. Ak by to urobil, dávalo by to nádej, že funkciu predsedu parlamentu bude vykonávať čestne a s rešpektovaním demokratických pravidiel. Ale Peter Pellegrini si zle zapol nielen prvý gombík na košeli, on si zle zapol aj sako a kabát. Dokazuje to nielen tento príklad, ale aj rekordný počet skrátených a hrubou silou ukončených rozpráv v tomto pléne, keď sa pod vedením Petra Pellegriniho až osemkrát siahlo na práva poslancov.
Ďalším pre dnešnú voľbu ešte dôležitejším dôkazom zle zapnutých gombíkov bolo umelé zdržiavanie novely Trestného zákona, aby nevyšla včas v Zbierke zákonov, aby ju Ústavný súd nestihol posúdiť a v prípade potreby zastaviť.
Aj o tomto dnes treba hovoriť, aby aj budúcim ústavným sudcom sme pripomenuli, že Peter Pellegrini, ale aj Robert Fico či Boris Susko slobodne fungujúcim Ústavným súdom pohŕdajú. Pre budúcnosť právneho štátu by bolo najlepšie, keby to tak aj zostalo. To by totiž znamenalo, že sa im Ústavný súd nepodarilo pokoriť a politicky ovládnuť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
