Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.6.2024 o 10:50 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2024 9:56 - 9:59 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Hlina, položili ste si rečnícku otázku, či má zmysel na ten proces stále upozorňovať. Ja si myslím, že nielenže to má zmysel, ale že je to naša povinnosť. A okrem iného aj preto, lebo v minulom volebnom období nebolo prísnejších kritikov skráteného legislatívneho konania, ako boli vtedajší opoziční poslanci, najmä súčasný minister spravodlivosti, spravodlivosti, pardon, pán vtedajší poslanec Boris Susko, ktorý naozaj mimoriadne prísnym metrom meral každé jedno skrátené legislatívne konanie. Takže ten argument súčasnej vládnej koalície, že veď aj vy ste to takto robili, neplatí. Človek by očakával po tom ako, akým prísnym metrom merali vtedajšie skrátené legislatívne konania, že to budú robiť inak, že po jesenných voľbách nastúpili profesionáli, ktorí si ctia legislatívny proces a používajú skrátené legislatívne konanie len vtedy, keď sú na to splnené zákonné dôvody.
Čiže myslím si, že je mimoriadne užitočné na to upozorňovať, navyše táto vládna koalícia nemusí riešiť pandémiu, nemusí riešiť utečeneckú krízu, čiže množstvo tých okolností, ktorým bola vystavovaná vtedajšia vláda, dnes tu vôbec nie je. Takže áno, je to naša povinnosť. A treba robiť, lebo tí profesionáli zjavne ešte neprišli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2024 10:50 - 10:54 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ústav pamäti národa zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní a pri tvorbe charakteru nášho štátu. Myslím si to preto, lebo práve tento ústav zriadil štát pre skúmanie našich totalitných dejín a preto, aby jednak skúmala, ale hlavne pomenovala a zverejňovala pravdu o našej minulosti. Za vyše dvadsaťročnej existencie čelil ústav rôznym tlakom kvôli svojej činnosti, lebo nie všetkým vyhovuje skúmanie pravdy o našej minulosti a aj pomenovanie osôb, ktoré napomáhali totalitným režimom pred rokom 1989. A som rád, že tie tlaky ústav ustál, že sa nepodarilo niektorým politikom dosiahnuť, aby Ústav pamäti národa bol zrušený, pretože aj takéto iniciatívy tu v minulosti boli, ale to neznamená, že ešte štát nemá nejaké resty vo vzťahu k Ústavu pamäti národa.
Ak sa nemýlim, ÚPN patrí medzi tie štátne inštitúcie, ktoré asi sa najčastejšie museli sťahovať počas svojej existencie, pretože zákon síce hovorí, že štát zabezpečí sídlo pre Ústav pamäti národa, trvalé sídlo, ale niekoľko rokov sa to nedialo. Z tohto dôvodu sa musel ústav, ak to mám správne spočítané, osemkrát sťahovať, ale práve v minulom volebnom období vďaka spolupráci s ministerstvom vnútra sa podarilo vytipovať budovu, ktorá by sa mohla stať definitívnym a trvalým sídlom Ústavu pamäti národa.
Do tejto rozpravy som sa prihlásil práve preto, lebo ak tu máme správu o činnosti ÚPN za rok 2023, predpokladám, že aj vo vzťahu k sťahovaniu do trvalého sídla robil ústav nejaké aktivity v predchádzajúcom kalendárnom roku. Takže by som sa chcel opýtať pána predsedu správnej rady, v akom štádiu je obnova objektu, ktorý dlhé roky chátral a nedá sa do tejto budovy nasťahovať zo dňa na deň. Takže keby ste sa k tomu potom mohli vyjadriť, pán predseda.
Ďakujem veľmi pekne a držím vám palce, aby ste mohli naďalej slobodne robiť tú pre spoločnosť a charakter štátu veľmi užitočnú činnosť, ktorú Ústav pamäti národa zo zákona robí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 17:48 - 17:48 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Diskusia o koncesionárskych poplatkoch je určite zaujímavá, ale odpútava to trošku pozornosť od podstaty, pretože keby vládnej koalícii išlo o koncesionárske poplatky, tak by tieto poplatky vrátili do zákona, do zákona o RTVS a nebolo by treba zrušiť Rozhlas a televíziu Slovenska a zakladať novú televíziu a rozhlas. Koalícia nevie, ako sa zbaviť generálneho riaditeľa RTVS. Neviete, ako vymeniť Ľuboša Machaja predtým, ako mu vyprší päťročné funkčné obdobie. A neviete dosadiť na jeho miesto človeka, ktorý bude poslušne plniť vaše, pravdepodobne najmä personálne a možno aj iné pokyny. O to tu ide. To je celá pointa zrušenia RTVS. A schválenie tohto zákona je asi jediná legálna cesta, ako to urobiť. Jedna inštitúcia so svojím legitímne zvoleným vedením zanikne a druhá inštitúcia s novým vedením vznikne. Tak ako ste zrušili špeciálnu prokuratúru, tak zrušíte RTVS, šmahom ruky. Slobodní ľudia, slobodní prokurátori, slobodní novinári, slobodné médiá sú vám na obtiaž. Toto je podstata nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Niečo podobné som hovoril už v prvom čítaní a odvtedy sa to len potvrdzuje a potvrdil to priamo predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá poslanec Roman Michelko. Ako sme sa dozvedeli z videozáznamu zo stretnutia pána poslanca Michelka s jeho priaznivcami, cieľom zvalcovania RTVS dokonca nie je len zbaviť sa generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, to im nestačí. Oni idú rozhodovať o tom, ktorí moderátori môžu ďalej pracovať vo verejnoprávnych médiách a ktorí nie. Ako povedal na stretnutí so svojimi priaznivcami pán poslanec Michelko, citujem: „V septembri a októbri už Jančkárovú a Makaru neuvidíte." Koniec citátu.
Pán poslanec Michelko teda už teraz vie, že nech sa stane na základe nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase generálnym riaditeľom ktokoľvek, politické diskusné relácie už nebudú moderovať Marta Jančkárová a Marek Makara.
Odkiaľ to viete, pán poslanec Michelko? Odkiaľ viete, že v septembri a októbri už diváci neuvidia moderátorov Martu Jančkárovú a Mareka Makaru? Odkiaľ viete, že nové vedenie STVR vymení práve týchto moderátorov politických diskusných relácií? Vy, pán poslanec Michelko, ste predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Prečítal som si ešte raz návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a nenašiel som v ňom paragraf, ktorý by vám ako predsedovi parlamentného výboru pre kultúru a médiá priznával právomoc rozhodnúť o tom, kto môže a kto nemôže moderovať v STVR. Prečítal som si všetky pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a ani v týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch som nenašiel taký paragraf, ktorý by vám priznával túto kompetenciu.
Tak odkiaľ to viete, pán poslanec Michelko?
Existuje zoznam nepohodlných zamestnancov RTVS, ktorí si v STVR už neškrtnú? Ktorí zamestnanci a spolupracovníci RTVS sú ešte na takomto blackliste, pán poslanec Michelko? Vie už budúci generálny riaditeľ, koho si želá koaličná rada vidieť vo vysielaní a koho si naopak neželá? Odovzdali ste už takýto zoznam budúcemu generálnemu riaditeľovi, pán poslanec Michelko? Ide o vašu osobnú podmienku, alebo o podmienku celej koalície pre budúceho generálneho riaditeľa?
Viem, že vám tieto otázky môžu pripadať absurdné, tie otázky sú absurdné, ale vychádzajú z reality. Vychádzajú z reálneho výroku predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. A áno, tento výrok je absurdný. A ten výrok nie je len absurdný, v demokratickom právnom štáte je neprijateľný. V demokratickom právnom štáte je neprijateľné, aby politici vládnej koalície diktovali verejnoprávnym médiám, kto má a kto nemá v týchto médiách pracovať, moderovať, písať scenáre, režírovať a tak ďalej.
Vy, pán poslanec Michelko, nemáte žiadnu právomoc zasahovať do toho, kto má a kto nemá moderovať, koho diváci uvidia v septembri a v októbri a koho už neuvidia. Je to neprijateľné.
Vaše výroky zo stretnutia s priaznivcami sú však veľmi užitočné, pretože presne odkryli a potvrdili, o čo tu v skutočnosti ide, prečo idete zrušiť RTVS, prečo sa chcete zbaviť generálneho riaditeľa a prečo potrebujete dosadiť do čela STVR niekoho, kto bude poslušne plniť vaše požiadavky.
Na záver môjho vystúpenia ešte poznámka k procesu, akým sa tento zákon prijíma. Aj na tejto schôdzi sa koaličná väčšina rozhodla zvalcovať diskusiu použitím § 29a zákona o rokovacom poriadku. Skrátili ste nám rozpravu už po deviatykrát v tomto volebnom období. Už som to viackrát povedal v tomto pléne, keď takéto niečo urobil Richard Sulík počas vlády Ivety Radičovej ako predseda parlamentu jeden jedinýkrát, vy ste mu to vyčítali ešte desať rokov. Vy to robíte už deviatykrát. A prechádza vám to na môj vkus pomerne slabučkým odporom.
Z obmedzovania práv opozície ste urobili v tomto pléne štandard. A keď sa raz ocitnete v opozícii vy, a skôr či neskôr sa to určite stane, nebudete môcť povedať ani mäkké f, ak nová parlamentná väčšina siahne po podobných praktikách.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 17:48 - 17:57 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Trošku obšírnejšie sa k tomu vyjadrím potom vo vystúpení v rozprave, ale teraz vyslovene len v krátkosti k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Pani poslankyňa, príde mi úplne absurdné, že vy seknete funkčné obdobie Ľuboša Machaja, generálneho riaditeľa RTVS v polovici jeho funkčného obdobia, ktoré by malo trvať päť rokov a novému generálnemu riaditeľovi idete predĺžiť funkčné obdobie na šesť rokov. Veď to je úplne, už väčší prejav, neviem, či to je cynizmus, alebo ako to nazvať, že na jednej strane sa tvárite, že generálny riaditeľ toho nového verejnoprávneho média potrebuje dlhšie funkčné obdobie, aby mohol svoje strednodobé projekty presadiť a schváliť a dosiahnuť aj nejaké výsledky a na druhej strane súčasnému generálneho riaditeľovi nedoprajete ani to päťročné funkčné obdobie. Veď to si úplne protirečí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2024 19:40 - 19:40 hod.

Gábor Grendel
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 19:19 - 19:28 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Všimol som si v úvodnom slove pána podpredsedu vlády, budem parafrázovať výrok, že za vlád SMER-u sa nezneužívala moc a ľudia sa nekriminalizovali (krátka pauza, rečník krúti hlavou) – tak to bolo dobré.
A teraz k tomuto návrhu zákona. Dve kľúčové otázky, ktoré si treba položiť pri posudzovaní zmien v lex atentát, znejú takto.
Zabránia tieto zmeny k tomu, aby bol v budúcnosti na nejakého politika na Slovensku spáchaný atentát?
A druhá otázka, ak by všetky tieto zmeny platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to atentátu na predsedu vlády?
Odpovede na tieto dve otázky, sú podľa mňa jasné, stačí si prejsť lex atentát bod po bode alebo článok po článku.
V čl. 1. navrhuje vláda zmeniť zákon o zhromažďovacom práve, a to tak, že sa má zakázať zhromaždenie v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta, Národnej rady, vlády, Ústavného súdu, či od objektu, kde rokujú tieto orgány, alebo od objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre potreby prezidenta, predsedu Národnej rady a premiéra.
Ak by takýto zákaz platil v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to útoku na predsedu vlády? Nezabránilo by. Z toho logicky vyplýva, že takáto zmena nezabráni podobnému útoku ani v budúcnosti.
V tomto istom článku navrhuje vláda nové dôvody na zákaz zhromažďovania, ako aj pokuty za porušenie takéhoto zákazu. Ale ako vieme, v Handlovej nešlo o žiadne protestné zhromaždenie, ktoré by evokovalo bezpečnostné riziko. Zhromaždenie v Handlovej bolo zhromaždením priaznivcov vlády, ktoré sa útočník rozhodol zneužiť. Ak by tieto zákazy a sankcie platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by útoku na premiéra a nezabránia útokom na politikov ani v budúcnosti.
Čl. 2, priestupkový zákon. Tu vláda deklaruje lepšiu ochranu zhromažďovacieho práva či lepšiu kultúru v online priestore. Rovnako ako v čl. 1, aj tu platí, že tieto zmeny by nič nezmenili na udalosti v Handlovej.
Čl. 3, zákon o Slovenskej informačnej službe. Vláda v tomto článku priznáva SIS kompetenciu získavať informácie o aktivitách, ktoré smerujú k ohrozeniu života a zdravia chránených osôb. Tu však autori v dôvodovej správe sami priznávajú, že aj súčasné právomoci SIS sú dostatočné na to, aby takéto informácie získavali. Z tohto konštatovania, z tohto konštatovania jasne vyplýva, že touto právomocou SIS disponovala aj v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, aj dnes, kedy ešte o tomto návrhu novely zákona len diskutujeme v parlamente. Čiže tento novelizačný bod reálne nič nové neprináša.
Čl. 4, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Tu navrhuje vláda doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, čo je zaujímavé, že balík zmien zákonov, o ktorom rokujeme, nazvala vláda zákonom o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Asi každému je jasné, že doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica s bezpečnosťou situáciou v Slovenskej republike nijako nesúvisí.
Čl. 5, zákon o Policajnom zbore. Tento článok rozširuje právomoci polície jednak o možnosť identifikovať anonymných alebo falošných diskutérov v online priestore, ale takisto tento článok rozširuje aj okruh osôb, ktorým má Úrad na ochranu ústavných činiteľov poskytnúť ochranu. Ani takáto zmena, ak by platila čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, by nezabránila útoku na predsedu vlády, a teda nezabráni podobnej udalosti ani do budúcnosti.
Čl. 6, zákon o ochrane utajovaných skutočností. Táto časť novely sa týka zákazu fotografovania či filmovania budov, zariadení a priestorov označených zákazom fotografovania a filmovania. Súčasná legislatíva je podľa dôvodovej správy neúčinná, preto treba prijať určité zmeny. V poriadku. Ale prečo v zrýchlenom konaní, ako to súvisí s atentátom v Handlovej? Ako to zabráni podobnému konaniu v budúcnosti?
Čl. 7, Trestný zákon. Tu vláda navrhuje povýšiť na trestný čin nezaplatenie úradnej pokuty, ale keďže proti tomuto, proti tejto časti sa ozvala aj Súdna rada, už aj pán poslanec Gašpar naznačil, že ak príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak sa bude týkať práve tejto časti, takže už podrobnejšie nemá zmysel sa tomu venovať.
Čl. 8, zákon o elektronických komunikáciách. Táto časť novely opäť súvisí s identifikáciou anonymných vyhrážok v online priestore, čo je veľmi užitočná vec, ale to takisto nebol prípad atentátu v Handlovej.
Zhrnuté a podčiarknuté, keby všetky tieto zmeny platili už v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by streľbe na predsedu vlády. Nielenže by tieto zmeny nezabránili v útoku v Handlovej, ale ani riziko takejto nepriateľnej a odsúdeniahodnej streľby by nemali potenciál znižovať. Obzvlášť to platí o priznaní doživotného poslaneckého platu pre Roberta Fica. To neznamená, že niektoré zmeny týchto zákonov nemôžu prispieť vo všeobecnosti k lepšej bezpečnosti, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, a netvárme sa, že vďaka týmto zmenám dokážu štátne orgány zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti podobný odsúdeniahodný čin zopakoval, pretože práve okolnosti útoku v Handlovej dokazujú, že niečomu podobnému sa dá len veľmi ťažko zabrániť. Dá sa znížiť riziko, ale na zníženie rizika postačia aj súčasné pravidlá a zákony a rozhodujúce je, či sa týmito pravidlami a zákonmi dôsledne riadia všetci, na ktorých sa vzťahujú.
Skryt prepis
 

18.6.2024 14:11 - 14:12 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, atentát na predsedu vlády, je nepochybne neprijateľný a odsúdeniahodný čin, o tom nikto so zdravým úsudkom nemôže pochybovať. Páchateľ bol na mieste zadržaný, je väzobne stíhaný a nemal by ho minúť spravodlivý trest. A tak to má byť. Otázka, ktorú by sme si ako zákonodarný zbor mali položiť, je, či existujú legislatívne zmeny, ktoré mohli tomuto neprijateľnému a odsúdeniahodnému činu zabrániť, resp. či takýmito zmenami zabránime do budúcna tomu, aby sa podobný neprijateľný a odsúdeniahodný skutok niekedy zopakoval. Odpovede na tieto otázky budem hľadať v bode, v ktorom sa bude Národná rada venovať samotnému návrhu s pracovným názvom lex atentát. Teraz sa v zmysle rokovacieho poriadku obmedzím na to, či je dôvod, aby Národná rada prerokovala lex atentát v skrátenom legislatívnom konaní.
Pri analyzovaní návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie identifikoval náš poslanecký klub dve hlavné výhrady. Po prvé návrh zákona neodzrkadluje realitu a po druhé návrh zákona vo viacerých bodoch nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie. Teraz to vysvetlím, prečo si to myslíme.
Návrh zákona, ktorý vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, má názov, návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Problém je v tom, ako som už vyššie spomenul, že už samotný názov nezodpovedá realite. Aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda pripomína, že podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Problém je v tom, že balík zmien s pracovným názvom lex atentát, sa netýka len opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie, tak ako to naznačuje návrh zákona, alebo v balíku zmien niektorých zákonov. Napríklad doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, nijako nezlepší ani jeho bezpečnosť, ani bezpečnosť ľudí na Slovensku. Neexistuje teda žiaden dôvod, aby aj táto konkrétna zmena bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako doživotný ochrankár pre Roberta Fica nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie. Robert Fico je stále predsedom vlády, funkčné obdobie mu potrvá ešte tri roky, takže nič by sa nestalo, keby sa aj táto zmena prijala v riadnom legislatívnom procese. Na výbore pre obranu a bezpečnosť navyše sme boli opakovane informovaní, že na jeseň príde ešte jeden balík zákonov, niečo ako lex atentát II v riadnom legislatívnom procese, takže určite by bol priestor prijať takéto zmeny bez skráteného legislatívneho konania.
Realite nezodpovedá ani nasledovné tvrdenie z návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, citujem: „Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov.“ Koniec citátu. V skutočnosti sa doživotná ochrana bude aj naďalej týkať len bývalých prezidentov a zo zvyšných dvoch najvyšších ústavných činiteľov, teda z premiérov a predsedov Národnej rady spĺňa toto kritérium len jeden jediný politik. Robert Fico. Z bývalých premiérov nespĺňa toto kritérium ani Vladimír Mečiar, ani Mikuláš Dzurinda, ani Iveta Radičová, ani Igor Matovič, ani Eduard Heger, ani Ľudovít Ódor. A z bývalých predsedov Národnej rady, nespĺňa toto kritérium vôbec nikto.
Nie je teda pravda, čo píšete v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Už po tom samotnom návrhu zákona je to paragrafové znenie jasné, ale v tomto je návrh na skrátené legislatívne konanie... no, minimálne je ten návrh nepresný.
Sporná je aj opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania v otázke prideľovania ochranky pre predsedov parlamentných opozičných strán. Ak existuje dnes akákoľvek hrozba vo vzťahu k týmto osobám, minister vnútra môže už dnes podpísať rozhodnutie, ktorým pridelí ochranku predsedom opozičných strán, ktorí sedia v pléne Národnej rady ako poslanci. Zjavne taká hrozba neexistuje, pretože neviem o tom, že by predsedom parlamentných opozičných strán bola pridelená ochranka. Ak bola, rád si o tom vypočujem nejakú informáciu, ale to len dokazuje, že je to možné. Že je to možné, takže netreba v skrátenom legislatívnom konaní takúto zmenu prijať, dá sa to prijať v bežnom legislatívnom konaní, ako to bolo avizované vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Nielen tieto zmeny nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie, ozvala sa aj Súdna rada, ktorá žiada o vypustenie čl. 7 z lex atentát, v ktorom vláda navrhuje dva roky odňatia slobody za nezaplatenie ponuky, uloženej štátnym orgánom aspoň v malej výške. Súdna rada o tejto časti lex atentát konštatuje nasledovné, citujem: „Súdna rada v prípade navrhovanej zmeny Trestného zákona, obsiahnutej v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. lex atentát, nenachádza dôvod na takúto zmenu v skrátenom legislatívnom konaní bez predchádzajúcej odbornej diskusie.“ Koniec citátu.
Toto isté, čo hovorí Súdna rada vo vzťahu k čl. 7, sa dá konštatovať o viacerých článkoch v návrhu vlády, takže preto návrh na skrátené legislatívne konanie poslanecký klub hnutia Slovensko nepodporí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.6.2024 13:52 - 13:53 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023, tlač 190.
V súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa, o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 16. apríla 2024 na 14. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 19, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 13.6.2024 14:57 - 14:58 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne a ďakujem aj za odpoveď. A ako doplňujúcu otázku by ma zaujímalo, či máte predstavu o tom, akým spôsobom by mal byť vybraný ten jeden nominant miest, obcí a vyšších územných celkov, teda samosprávy. Je to poslanecká novela zákona, čiže ako prísne vzaté nemusíte na to odpovedať, ale možno nejakú predstavu máte. Takže ak áno, tak by ma to zaujímalo, lebo máme na Slovensku vyše tritisíc alebo takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov, čiže tá dohoda nemusí byť taká jednoduchá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:18 - 15:20 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pročko, hovoril si vo svojom vystúpení v rozprave o nespokojných žiadateľoch, ktorým v minulosti Fond na podporu umenia nedal dotáciu. Posťažovali sa zrejme politikom súčasnej vládnej koalície a keď prejde tento zákon definitívne, keď bude prelomené veto pani prezidentky, tak už v budúcnosti vďaka novej rade fondu dotáciu dostanú. Ono vždy to tak bolo v histórii tohto fondu a vždy to tak bude. Tomu sa nedá jednoducho zabrániť, že keď je niekoľko tisíc žiadateľov, tak môžu mať aj najlepšiu žiadosť a najlepší projekt na svete, jednoducho každý jeden žiadateľ nemôže byť uspokojený, rozpočet fondu je obmedzený, vždy sa jednoducho stane, že aj dobrý projekt nedostane dotáciu alebo projekt, ktorý sa možno nie všetkým páči, dotáciu dostane. Je to tak okrem iného aj preto, lebo kultúra, umenie je vecou aj individuálneho vkusu a o to je dôležitejšie, aby tie projekty posudzovali odborné komisie, aby stanoviská tých komisií, ktoré sú na jednotlivé oblasti zvlášť zriaďované v tomto fonde, aby stanoviská týchto komisií boli záväzné, pretože majú väčší priestor rozanalyzovať tie žiadosti ako sedem ľudí, ktorí budú po novom podľa týchto nových pravidiel rozhodovať prakticky o všetkom. Je nemysliteľné, aby o týchto peniazoch rozhodovali siedmi priami politickí nominanti ministerky z jednej politickej strany.
Skryt prepis