Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa stále nejak neviem úplne zmieriť s tým, že prečo o vlajkovej lodi ministra školstva musíme rokovať po 22. hodine, keď už žiaci spia, pravdepodobne už aj učitelia spia a riaditelia škôl už spia. Prečo teraz musíme rokovať takýmto spôsobom o vlajkovej lodi ministerstva školstva? Prečo nie v normálnom čase? Prečo, pán minister? Ja vidím len dva možné dôvody. Buď je to, povedal by som, z nejakej lenivosti, že vám sa tu proste nechce byť zajtra celý deň a počúvať celý piatok diskusiu, ale keď sa vám nechce, tak proste choďte od toho. Vláda je podriadená parlamentu aj hierarchicky, v ústave. Tak parlament by si s tým mal urobiť poriadok alebo vám to vyhovuje. A druhá možnosť, teda keď to nie je lenivosť, tak druhá možnosť je zbabelosť, že vy proste nechcete o tejto reforme rokovať, vtedy keď by mohli učitelia, riaditelia škôl, rodičia byť prítomní možno aj na balkóne pre verejnosť a sledovať tú diskusiu, vtedy keď sú tu média v plnom počte. Čiže buď lenivosť alebo zbabelosť, ani jedna možnosť si vás nectí.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa, chcem oceniť tvoju zanietenosť zabojovať za vylepšenie tohto zákona a vyslovujem aj určitý obdiv, že si svoj prejav predniesla naozaj vecne k samotnému zákonu. Ja sa prihlásim až do ústnej rozpravy a už teraz viem, že to nezvládnem takto s chladnou hlavou, pretože toto neskoré večerné rokovania je absolútne nedôstojné, dehonestujúce a minister tu predniesol zákon so sladkými rečami o krásnej vízii, aké bude školstvo úžasné po prijatí tejto reformy, a toto má byť príklad pre tie deti? Takto chceme ísť príkladom učiteľom a deťom? Že sa zákony prijímajú pod rúškom noci, kedy tu nie sú médiá, kedy ten záujem pochopiteľne je oveľa menší, hŕ, hŕ, rýchlo ako za Mečiara, ako keď tu bola noc dlhých nožov, čo si staršia generácia ešte pamätá a tej mladšej to potom pripomeniem v rozprave. Alebo valec zo Zlatej Idky, presne týmto spôsobom, rýchlo, vyhraj voľby, môžeš všetko a my to prevalcujeme. Je to nedôstojné a tí, ktorí by to mohli zastaviť, napríklad predseda parlamentu, ktorý to má v rukách, ako tento parlament rokuje, ten tomu asistuje. A nieže to asistuje, ten to vlastne organizuje, pretože toto je na jeho rozhodnutí, predseda parlamentu má v moci toto zastaviť, ukončiť rokovanie, prerušiť, aby sme pokračovali normálne ráno, tak ako to zákon o rokovacom poriadku predpokladá, od deviatej do devätnástej. Hanba! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, vládna koalícia pred dvomi rokmi sľubovala lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Takto nazvali programové vyhlásenie vlády na volebné obdobie 2023 - 2027. Sme v polovici volebného obdobia, teda je už najvyšší čas položiť si tri základné kontrolné otázky: Kto sa má dnes na Slovensku lepšie? Kto sa cíti dnes na Slovensku pokojnejšie? A komu sa dnes na Slovensku žije bezpečnejšie? A všetky tieto tri kontrolné otázky sú pomerne jednoduché politické odpovede.
Na otázku - kto sa má dnes na Slovensku lepšie - treba hľadať odpoveď v dvojnásobnom zvýšení platov ministrov a premiérov, premiéra. To sú jediní ľudia, ktorí sa dnes majú na Slovensku lepšie. Všetci ostatní pociťujú vo svojich peňaženkách drastické dôsledky konsolidácie a zdražovania a teda poklesu životnej úrovne.
Kto sa dnes cíti na Slovensku pokojnejšie? To sú podvodníci, ktorí vďaka hanebnej novele Trestného zákona, vďaka zníženiu trestných sadzieb, vďaka zrušeniu špeciálnej prokuratúry, vďaka rozpusteniu Národnej kriminálnej agentúry sa nemôžu a teda nemusia za svoje kriminálne skutky absolútne ničoho obávať, môžu teda pokojne spávať bez ohľadu na to, ako v minulosti kradli a korumpovali.
Komu sa dnes žije na Slovensku bezpečnejšie? Treba sa opýtať primátorov a starostov, ktorí veľmi jednoznačne varujú vládu Roberta Fica, že sa po novele Trestného zákona rozmohla kriminalita po celom Slovensku. To sú teda tri odpovede na tie základné otázky: kto sa má lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, po dvoch rokoch v polčase vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica. A keď sa pozriete do toho programového vyhlásenia, tak o zvýšení 900 poplatkov tam nenájdete ani čiarku, že sa vládna koalícia chystá zdražieť diaľničné známky, nenájdete tam ani čiarku, že sa zvýši na Slovensku DPH, ani toto vláda nesľubovala vo svojom programovom vyhlásení, čo je biblia každej jednej vlády, kde máte napísané krok za krokom, čo chce vláda urobiť, akú politiku chce robiť. Že sa zavedie na Slovensku transakčná daň? V programovom vyhlásení vlády o tom nenájdete ani čiarku, ani o keksoch, ani o džemoch, pán Kamenický. Ale hlavne, že sa ľudia majú lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, keď budú piecť keksy a variť džemy, aby ušetrili peniaze pre domáci rozpočet.
Z tohto sľubu - lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť - ste za dva roky nesplnili vôbec nič. Čo naopak plníte na sto percent, je zavlečenie Slovenska do pekla na peknom bielom koni, o ktorom hovoril Robert Fico po podpise memoranda s Petrom Pellegrinim a Andrejom Danko o vytvorení tejto vládnej koalície, teda so SMER-om, HLAS-om a Slovenskou národnou stranou. Toto mohol byť skôr ten výstižný názov programového vyhlásenia vlády. Nie lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ale do pekla na peknom bielom koni. O tom sú ostatné dva roky tejto vládnej koalície.
A návrh štátneho rozpočtu, o ktorom rokujeme, teda rozpočet na rok 2026, je už priam vstupná brána do tohto pekla. Konsolidácia, ktorá neznižuje zadlženosť krajiny, rozpočet, ktorý zvyšuje zadlženosť, ústretovosť k hazardu, to všetko je už vstupná brána, ku ktorej ste dokráčali na tom peknom bielom koni. A k tomu ešte treba pripočítať novelu Trestného zákona, ktorá zvýšila kriminalitu a zhoršila bezpečnosť obyvateľov Slovenska. Všetci bijú na poplach. Takáto zhoda tu ešte nikdy v histórii nebola. Zamestnávatelia, zamestnanci, odborári, živnostníci, rodiny s deťmi, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Najvyšší kontrolný úrad a tak ďalej a tak ďalej. Takáto zhoda tu ešte naozaj nikdy nebola. Štát na sebe nešetrí, štát svoje dlhy neznižuje a všetky úsporné opatrenia musia zaplatiť obyčajní ľudia, poctiví daňoví poplatníci, ktorí ešte na Slovensko nezanevreli.
Tak si povedzme niektoré varovania. Napríklad: Najvyšší kontrolný úrad vydal analýzu k návrhu štátneho rozpočtu a v tejto analýze hovorí okrem iného, že ide o rozpočet, ktorý má prívlastok konsolidačný, ale neplní dostatočným spôsobom túto funkciu...
===== ... niektoré varovania. Napríklad: Najvyšší kontrolný úrad vydal analýzu k návrhu štátneho rozpočtu a v tejto analýze hovorí, okrem iného, že ide o rozpočet, ktorý má prívlastok konsolidačný, ale neplní dostatočným spôsobom túto funkciu, pretože zvýšené príjmy nesmerujú do znižovania deficitov verejných financií, ale naopak ich zvyšujú. To nehovorí opozícia, to nehovoríme my poslanci z týchto lavíc, to píše Najvyšší kontrolný úrad vo svojej hodnotiacej správe k návrhu štátneho rozpočtu.
Alebo Konfederácia odborových zväzov. Citujem: "Z navrhnutej tretej konsolidácie až 814 miliónov eur zasiahne zamestnancov a zníži ich čisté príjmy." Toto ste nesľubovali v Programovom vyhlásení vlády. Vďaka tomuto ľudia na Slovensku nebudú ani lepšie, ani pokojnejšie, ani bezpečnejšie žiť. Republiková únia zamestnávateľov. Citujem: "Pokiaľ nebudeme investovať do budúcnosti, tak my vlastne vyháňame zahraničných investorov a nebudú tu žiadne ďalšie investície, pretože ďalšie zdaňovanie práce sa stáva pre našich podnikateľov neúnosné." Naozaj človek by mohol citovať stanoviská zamestnávateľov, zamestnancov, odborárov, finančných analytikov až do tej polnoci dokedy je rozprava, ale v skutočnosti je to hádzanie hrachu na stenu. Aby som to na záver zhrnul. Na základe tej ostatnej konsolidácie, ktorá zjavne nebola posledná, pretože už avizujete ďalšiu, a na základe budúcoročného štátneho rozpočtu začínam chápať prečo hovorí podpredseda parlamentu Tibor Gašpar o predĺžení volebného obdobia na päť rokov. Vy sa tej volebnej prehry naozaj brutálne obávate. Aj v budúcoročných komunálnych a župných voľbách, aj v parlamentných voľbách v roku 2027. A jediné východisko, ktoré z tohto ste našli je predĺženie volebného obdobia na päť rokov, zatiaľ na päť rokov. Ale aj Tibor Gašpar určite pozná filmového klasika, ktorý hovorí: "A není to málo, Antone Pavloviči?" Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, vládna koalícia pred dvomi rokmi sľubovala lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Takto nazvali programové vyhlásenie vlády na volebné obdobie 2023 - 2027. Sme v polovici volebného obdobia, teda je už najvyšší čas položiť si tri základné kontrolné otázky: Kto sa má dnes na Slovensku lepšie? Kto sa cíti dnes na Slovensku pokojnejšie? A komu sa dnes na Slovensku žije bezpečnejšie? A všetky tieto tri kontrolné otázky sú pomerne jednoduché politické odpovede.
Na otázku - kto sa má dnes na Slovensku lepšie - treba hľadať odpoveď v dvojnásobnom zvýšení platov ministrov a premiérov, premiéra. To sú jediní ľudia, ktorí sa dnes majú na Slovensku lepšie. Všetci ostatní pociťujú vo svojich peňaženkách drastické dôsledky konsolidácie a zdražovania a teda poklesu životnej úrovne.
Kto sa dnes cíti na Slovensku pokojnejšie? To sú podvodníci, ktorí vďaka hanebnej novele Trestného zákona, vďaka zníženiu trestných sadzieb, vďaka zrušeniu špeciálnej prokuratúry, vďaka rozpusteniu Národnej kriminálnej agentúry sa nemôžu a teda nemusia za svoje kriminálne skutky absolútne ničoho obávať, môžu teda pokojne spávať bez ohľadu na to, ako v minulosti kradli a korumpovali.
Komu sa dnes žije na Slovensku bezpečnejšie? Treba sa opýtať primátorov a starostov, ktorí veľmi jednoznačne varujú vládu Roberta Fica, že sa po novele Trestného zákona rozmohla kriminalita po celom Slovensku. To sú teda tri odpovede na tie základné otázky: kto sa má lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, po dvoch rokoch v polčase vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica. A keď sa pozriete do toho programového vyhlásenia, tak o zvýšení 900 poplatkov tam nenájdete ani čiarku, že sa vládna koalícia chystá zdražieť diaľničné známky, nenájdete tam ani čiarku, že sa zvýši na Slovensku DPH, ani toto vláda nesľubovala vo svojom programovom vyhlásení, čo je biblia každej jednej vlády, kde máte napísané krok za krokom, čo chce vláda urobiť, akú politiku chce robiť. Že sa zavedie na Slovensku transakčná daň? V programovom vyhlásení vlády o tom nenájdete ani čiarku, ani o keksoch, ani o džemoch, pán Kamenický. Ale hlavne, že sa ľudia majú lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, keď budú piecť keksy a variť džemy, aby ušetrili peniaze pre domáci rozpočet.
Z tohto sľubu - lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť - ste za dva roky nesplnili vôbec nič. Čo naopak plníte na sto percent, je zavlečenie Slovenska do pekla na peknom bielom koni, o ktorom hovoril Robert Fico po podpise memoranda s Petrom Pellegrinim a Andrejom Danko o vytvorení tejto vládnej koalície, teda so SMER-om, HLAS-om a Slovenskou národnou stranou. Toto mohol byť skôr ten výstižný názov programového vyhlásenia vlády. Nie lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ale do pekla na peknom bielom koni. O tom sú ostatné dva roky tejto vládnej koalície.
A návrh štátneho rozpočtu, o ktorom rokujeme, teda rozpočet na rok 2026, je už priam vstupná brána do tohto pekla. Konsolidácia, ktorá neznižuje zadlženosť krajiny, rozpočet, ktorý zvyšuje zadlženosť, ústretovosť k hazardu, to všetko je už vstupná brána, ku ktorej ste dokráčali na tom peknom bielom koni. A k tomu ešte treba pripočítať novelu Trestného zákona, ktorá zvýšila kriminalitu a zhoršila bezpečnosť obyvateľov Slovenska. Všetci bijú na poplach. Takáto zhoda tu ešte nikdy v histórii nebola. Zamestnávatelia, zamestnanci, odborári, živnostníci, rodiny s deťmi, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Najvyšší kontrolný úrad a tak ďalej a tak ďalej. Takáto zhoda tu ešte naozaj nikdy nebola. Štát na sebe nešetrí, štát svoje dlhy neznižuje a všetky úsporné opatrenia musia zaplatiť obyčajní ľudia, poctiví daňoví poplatníci, ktorí ešte na Slovensko nezanevreli.
Tak si povedzme niektoré varovania. Napríklad: Najvyšší kontrolný úrad vydal analýzu k návrhu štátneho rozpočtu a v tejto analýze hovorí okrem iného, že ide o rozpočet, ktorý má prívlastok konsolidačný, ale neplní dostatočným spôsobom túto funkciu...
===== ... niektoré varovania. Napríklad: Najvyšší kontrolný úrad vydal analýzu k návrhu štátneho rozpočtu a v tejto analýze hovorí, okrem iného, že ide o rozpočet, ktorý má prívlastok konsolidačný, ale neplní dostatočným spôsobom túto funkciu, pretože zvýšené príjmy nesmerujú do znižovania deficitov verejných financií, ale naopak ich zvyšujú. To nehovorí opozícia, to nehovoríme my poslanci z týchto lavíc, to píše Najvyšší kontrolný úrad vo svojej hodnotiacej správe k návrhu štátneho rozpočtu.
Alebo Konfederácia odborových zväzov. Citujem: "Z navrhnutej tretej konsolidácie až 814 miliónov eur zasiahne zamestnancov a zníži ich čisté príjmy." Toto ste nesľubovali v Programovom vyhlásení vlády. Vďaka tomuto ľudia na Slovensku nebudú ani lepšie, ani pokojnejšie, ani bezpečnejšie žiť. Republiková únia zamestnávateľov. Citujem: "Pokiaľ nebudeme investovať do budúcnosti, tak my vlastne vyháňame zahraničných investorov a nebudú tu žiadne ďalšie investície, pretože ďalšie zdaňovanie práce sa stáva pre našich podnikateľov neúnosné." Naozaj človek by mohol citovať stanoviská zamestnávateľov, zamestnancov, odborárov, finančných analytikov až do tej polnoci dokedy je rozprava, ale v skutočnosti je to hádzanie hrachu na stenu. Aby som to na záver zhrnul. Na základe tej ostatnej konsolidácie, ktorá zjavne nebola posledná, pretože už avizujete ďalšiu, a na základe budúcoročného štátneho rozpočtu začínam chápať prečo hovorí podpredseda parlamentu Tibor Gašpar o predĺžení volebného obdobia na päť rokov. Vy sa tej volebnej prehry naozaj brutálne obávate. Aj v budúcoročných komunálnych a župných voľbách, aj v parlamentných voľbách v roku 2027. A jediné východisko, ktoré z tohto ste našli je predĺženie volebného obdobia na päť rokov, zatiaľ na päť rokov. Ale aj Tibor Gašpar určite pozná filmového klasika, ktorý hovorí: "A není to málo, Antone Pavloviči?" Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, spomenul si niektoré zdroje, kam miznú peniaze zo štátneho rozpočtu a ja to ešte doplním s jedným citátom, citujem: "Zdravotníctvo uniesli lobisti a kšeftári." To nehovorí opozícia, hovorí to predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ľubomír Andrassy, a to je ďalší dôvod, prečo na Slovensku miznú peniaze z verejných zdrojov. A čo je najhoršie, vláda s tým nič nerobí, naopak, táto vláda vychádza lobistom a kšeftárom v ústrety. Táto vláda zmenila Trestný zákon tak, aby sa lobisti a kšeftári nemuseli obávať, že sa im niečo stane, ak unesú zdravotníctvo a ukradnú peniaze z verejných zdrojov cez predražené obstarávania, cez zmanipulované obstarávania, kde sú podmienky šité na vopred vytipovaného konkrétneho dodávateľa. A treba doplniť aj B. Áno, zdravotníctvo, a nielen zdravotníctvo uniesli lobisti a kšeftári. Kto to umožnil? Umožnil to štát, umožnil to štát, ktorý nastavuje pravidlá, umožnila to táto vláda, ktorej zjavne tento stav vyhovuje.
Ak by chcel minister Kamenický spravodlivo konsolidovať, tu by mal začať, aj v spolupráci s ministrom Suskom. Takže ja som rád, že tu sedí pán minister spravodlivosti. Oni by mali nastaviť pravidlá tak, aby kšeftári a lobisti nemohli unášať zdravotníctvo, ale aj ostatné sektory, pretože nielen zdravotníctvo uniesli zlodeji, lobisti a kšeftári. Preto nemôže byť reči o tom, že sa tu predĺži volebné obdobie na päť rokov, naopak, voľby musia byť čím skôr, aby lobisti a kšeftári sa konečne začali báť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Hlásil som sa skôr s procedurálnym návrhom, len pán predseda ma nevyvolal. Chcem uviesť, že keď som namietal, že neboli prečítané tie pozmeňujúce návrhy, ktoré neboli prečítané v rozprave, tak pán predseda parlamentu mi povedal, že si to mám prečítať na internete. Takže pozmeňujúci návrh pánov poslancov Mikulca a Jakaba doteraz nie je zverejnený na internete, takže sme si to ani nemohli naštudovať, 149 alebo neviem koľko je tu poslancov, ani netušilo, o čom sme hlasovali.

Len pre doplnenie, pán predseda. Citoval som zákon o rokovacom poriadku, kde sa nepíše nič o tom, že je niečo zverejnené na tabuli a mám si to prečítať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán predseda, žiadam vás, aby ste v zmysle rokovacieho poriadku, a to je môj teda procedurálny návrh, keďže ste siahli po § 35 ods. 7, tak vás žiadam, aby ste postupovali aj v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 35 ods. 8, kde sa píše, že ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. To, že sa tu v minulosti tento odsek nedodržiaval za pána Pellegriniho, neznamená, že máte postupovať rovnako a porušovať rokovací poriadok, ktorý je zákon, a aj vy ste sa pri... vy ste dávali prísahu na ústavu, že budete dodržiavať ústavu a zákony. Takže žiadam vás, aby ste dodržiavali aj zákon o rokovacom poriadku v tomto. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hargaš, aj ja často počúvam tú alibistickú otázku od koaličných politikov aj od ministra financií, že čo by ste urobili vy, keby ste museli konsolidovať. No je to taká taktika, je to aj istý alibizmus, ale ja viem s istotou povedať, čo by sme neurobili, keby sme boli na ich mieste, tak niekoľko príkladov. Určite by sme nezdvojnásobovali ministerské platy, nezavádzali by sme doživotnú rentu pre predsedu vlády, nekupovali by sme predražené služobné vily za niekoľko miliónov eur, nekupovali by sme luxusné lietadlá pre armádu, ktoré nikto nepotrebuje, nekupovali by sme predražené a nefunkčné hasičské autá za desiatky miliónov eur, nepodvádzali by sme pri verejných obstarávaniach, ktoré sú šité na vopred vybratého jediného uchádzača, ktorý spĺňa ako jediný kritériá, neorganizovali by sme okázalé eventy za stovky tisíc eur a tak ďalej a tak ďalej, to bolo len niekoľko príkladov. A potom by možno aj ľudia inak brali tú konsolidáciu a možno by to aj nejako rešpektovali, aj tolerovali, keby videli, že aj štát sa vie uskromniť, aj ľudia sa uskromnia. Ale keď ľudia vidia, že ministri si zdupľujú svoje platy, že rozhadzujú peniaze, že manipulujú verejné obstarávania tak, aby mohli potom predražene kupovať od vopred určených dodávateľov, tak potom je jasné, že ľudí tá konsolidácia poburuje.
Čiže tá kľúčová otázka nie je, čo by sme urobili my, keby sme boli na ich mieste, ale čo by sme nerobili. A nerobili by sme skoro nič z toho, čo robia oni. (Potlesk.)