Videokanál poslanca

Pekne. Vážení páni predsedovia, milé kolegyne, kolegovia, aj na tomto prípade vidno absurditu novely rokovacieho poriadku, kedy je zrušená rozprava o dvoch absolútne nesúvisiacich bodoch. Napriek tomu, že v oboch prípadoch ide o novelu zákona o rodine, tie návrhy nemohli byť viac odlišné. Kým v jednom sa rieši ochrana detí maloletých, tak v druhom je to ukážkový príklad papalášizmu o tom, aby prezident, členovia vlády a poslanci mohli sobášiť. Jeden si možno povie, že deti ako deti, ale naozaj, keď dáme srandu bokom a začnem tým minimálnym výživným. Tá myšlienka nie je zlá. Zvýšiť minimálne výživné z 30 % životného minima na 100 % životného minima je naozaj nie zlá, avšak, keď sa na to človek pozrie ešte raz, tak tam vidí množstvo, ale množstvo nástrah. Súdy už dnes majú možnosť korigovať výšku výživného a vždy vychádzajú z majetkových pomerov povinnej osoby, či otca alebo matky. Tuto aj pán obžalovaný Gašpar sa vždycky oháňa tým, že jednoducho nech rozhodne súd, nech rozhodne spravodlivý súd. Tuto do veľkej miery okliešťujeme aj možnosť súdu určovať výšku náhradného výživného naozaj s prihliadnutím na tie majetkové pomery jedného z rodičov. Áno, je to v najlepšom záujme dieťaťa, avšak aj na ústavnoprávnom výbore sme boli svedkami, aj pani navrhovateľka, kedy prišli dvaja zástupcovia vlastne občianskej spoločnosti a poukázali na príklady, ktoré naozaj môžu nastať. Jeden z pánov bol človek s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý má viac detí a áno, na niektoré platí aj výživné, pretože bol rozvedený a má teda novú rodinu. Pre takého človeka môže byť naozaj, ak si má plniť vyživovaciu povinnosť voči viacerým deťom, táto zvýšená minimálna výška výživného naozaj v zásade likvidačná a napriek tomu, že je v jeho najlepšom záujme platiť to výživné, ako mu ho súd určil, skrátka objektívne na to nebude mať peniaze, aby platil alebo aby si plnil minimálnu vyživovaciu povinnosť voči trom alebo štyrom deťom vo výške 130 € alebo ako to vychádza. Objektívne to nie je možné. Aj preto dnes súd má možnosť skrátka tú hranicu nejakým spôsobom znížiť, lebo sú ľudia, ako napríklad ZŤP, alebo ľudia, ktorí skrátka sú v tej naozaj zlej sociálnej situácii, keď na to objektívne financie mať nebudú. V takom prípade nastane čo? Nastane exekúcia. Takže človek, ktorý dnes naozaj dobrovoľne plní, koľko môže, tak je tu obrovské riziko, že spadne, že na neho bude začatá exekúcia, dostane sa do exekučnej špirály a v zásade to bude pre tú rodinu, či jeho pôvodnú alebo novú, ešte horšie. A takých príkladov je x. Druhá vec je, že akým spôsobom to zaťaží štát. Iste, aj pani navrhovateľka vravela, že Ministerstvo práce aj dnes má nejaké financie na to, aby utiahlo to zvýšené minimálne výživné v prípadoch, kedy rodič naozaj si tú vyživovaciu povinnosť neplní, tak za ňu platí, alebo za neho teda platí Ministerstvo práce. Lenže neviem, nakoľko a pochybujem, že rátali aj s tým scenárom, že kým dnes možno Ministerstvo práce uhrádza, poviem, 10 000 náhradných výživných, po novom, keď tam spadnú aj ľudia, ktorí tam dnes nie sú, bude uhrádzať 20 000 dávok náhradného výživného. Že toto som naozaj veľmi zvedavý, akým spôsobom to majú prerátané. A ja si myslím, že to nemajú prerátané, lebo sme tu svedkami naozaj, že ani vládne návrhy zákona nie sú dostatočne vyčíslené a v tomto prípade obzvlášť, tu sa objektívne nedá odhadnúť, koľko Že toto som naozaj veľmi zvedavý, akým spôsobom to majú prerátané. A ja si myslím, že to nemajú prijaté, lebo sme tu svedkami naozaj, že ani vládne návrhy zákona nie sú dostatočne vyčíslené a v tomto prípade obzvlášť, tu sa objektívne nedá odhadnúť, koľko ľudí po novom spadne do, alebo za koľko povinných osôb bude Ministerstvo práce musieť vyplácať to náhradné výživné. Čiže toto je naozaj taká dvojsečná zbraň a taká pasca. A druhá vec je, že tam nie sú spravené žiadne prechodné ustanovenia, lebo, ako som spomenul na začiatku, to výživné určuje vždy súd. A vždy jeden z rodičov sa po nejakej dobe obráti na súd so žiadosťou o zvýšenie výživného. Dieťa je staršie, chodí na nejaké krúžky, potrebuje viac financií. Tak súd znova posúdi majetkové pomery jedného rodiča, druhého rodiča a to výživné zvýši. V tomto prípade napriek tomu, že zákon bude stanovať minimálne náhradné výživné na úrovni tých 100 % životného minima, mnohí rodičia alebo mnohé deti majú v rukách rozsudky, kde im súd dáva, poviem, 60 € výživné. Kým ten rodič nepodá nový návrh, že zmenil sa zákon, tak súd sám od seba konať nebude. Čiže aj tu je z mojej strany také trochu zavádzanie aj od navrhovateľky, že unblok, ako sa všetkým deťom plošne pomôže. No nie je to tak, kým ten jeden rodič nepodá návrh na zvýšenie sumy vyživovacej povinnosti, tak to súdy automaticky robiť nebudú. A lebo tam nie sú žiadne prechodné ustanovenia, či to má byť povinné a v akej lehote majú súdy zvýšiť toto výživné, tú vyživovaciu povinnosť? Na to sme upozorňovali aj na ústavnoprávnom výbore. Zatiaľ nebol avizovaný žiaden pozmeňujúci návrh. Takže toto považujem naozaj za takú medzeru a nedotiahnutie veci a takisto ani toto skokové navýšenie výšky životného minima z môjho pohľadu nie je dostatočne odôvodnené. Naozaj je to pre tých povinných rodičov veľký skok, hoci naozaj uznám, že je to v prospech dieťaťa, ale tak, aby to bolo vykonateľné. A chcelo by to podľa mňa dlhšiu debatu a odbornú diskusiu. No a čo sa týka druhého návrhu, tak to je návrh, v ktorom absentuje akákoľvek logika. Dnes aj sobáši starosta, respektíve ním alebo nejaký poverený poslanec obecného zastupiteľstva, a to z dôvodu, že matriky a sobáše vedú obce. Starosta ako štatutár obce, tak on je tým oddávajúcim. Ak nemôže, tak splnomocní nejakého obecného poslanca. Akú vidíte logiku v tom, aký má súvis s tou obcou, s tým sobášom, že ho bude oddávať poslanec Národnej rady alebo minister alebo prezident? Absolútne žiadna spojitosť s matrikou. Hľadal som potom iný kľúč. Fajn. No tak možno, možno pán navrhovateľ chce, aby oddávajúcimi mohli byť všetci tí, ktorých si občania zvolili vo voľbách. No ani to nie je celkom pravda, lebo ministri nemusia byť tými, ktorí sú zvolení vo voľbách. Napríklad minister dopravy je ministrom, ale, ak si dobre pamätám, tak on vo voľbách ani nekandidoval. Čiže on nebol keby ľuďmi priamo zvolení. To by sedelo na poslancov, sedelo by to na prezidenta, ale už to nesedí na ministrov. Minimálne nie na všetkých. Ale zároveň tam chýba napríklad župan alebo župní poslanci. Aj tí sú volení. Alebo europoslanci. Aj tí sú volení. Čiže ani táto argumentácia, že by to chceli zveriť niekomu, koho si ľudia zvolili vo voľbách, tak nesedí. Tak som hľadal iný kľúč, že možno sú to ústavní činitelia, lebo to je to prvé asi, čo človeku napadne, že veď ústavní činitelia. Veď aj starosta je ústavný činiteľ. Lenže ústavný činiteľ je aj verejný ochranca práv, sudcovia, prokurátori a ďalší. Čiže ani tento argument tam nie je, aj tam tá logika absolútne krivá. No. Tým pádom je úplne jasné, že keďže tento návrh postráda akúkoľvek logiku, je to len a len výsledok čistého papalášizmu, aby skrátka ľudia, ktorí si to vedia vybaviť, lebo poslanci, ministri alebo prezident, sú s ním v nejakom dobrom priateľskom kontakte, tak ich môžu poprosiť. Daný poslanec im dá podpis: áno, zosobášim vás, a môže ísť. To nie je pre bežných ľudí, lebo bežný človek napíše pánovi Lučanskému: „Chcem, aby ste ma oddávali.“ Pán Lučanský sa pozrie, človek milión, tak to hodí do skartovačky, žiaden sobáš nebude. Čiže ani tam to nie je, že teraz fajn, kto požiada poslancov, tak ich bude oddávať. Nie. Tí, ktorí majú dobré vzťahy, ktorým poslanec dá písomný súhlas: áno, budem vás sobášiť, tak títo budú mať zabezpečené, ostatní majú smolu. Čistý papalášizmus bez štipky akejkoľvek logiky, bez ohľadu na to, kde majú mladomanželia trvalé bydlisko alebo kde sa chcú zosobášiť, absolútne nič. Len skrátka zlepšenie si nejakého imidžu, nejaké PR, to je celé. Nič viac a nič menej. Jeden naozaj z najhorších a najhorších, dobre, to až tak ľudí nepoškodí, ale najzbytočnejších návrhov, aké tento parlament schvaľoval. A to v situácii, kedy nám padá ekonomika, zamestnávatelia odchádzajú zo Slovenska. Zdanenie práce máme najvyššie vo V4. A v takejto situácii sa ide riešiť to, aby veľavážení poslanci, ministri a prezident mohli oddávať. Takže či jeden návrh alebo druhý, absolútne nesúvisiace. Ja som rád, že aspoň obaja tu sedia, ale ani jeden z nich si nezaslúži absolútne žiadnu podporu. Ak už, tak aspoň predĺženie debaty si zaslúži možno návrh o zvýšení náhradného výživného, ale aj to by chcelo ešte dlhšiu, odbornejšiu diskusiu. Ďakujem veľmi pekne.

Pekne. Vážení páni predsedovia, milé kolegyne, kolegovia, aj na tomto prípade vidno absurditu novely rokovacieho poriadku, kedy je zrušená rozprava o dvoch absolútne nesúvisiacich bodoch. Napriek tomu, že v oboch prípadoch ide o novelu zákona o rodine, tie návrhy nemohli byť viac odlišné. Kým v jednom sa rieši ochrana detí maloletých, tak v druhom je to ukážkový príklad papalášizmu o tom, aby prezident, členovia vlády a poslanci mohli sobášiť. Jeden si možno povie, že deti ako deti, ale naozaj, keď dáme srandu bokom a začnem tým minimálnym výživným. Tá myšlienka nie je zlá. Zvýšiť minimálne výživné z 30 % životného minima na 100 % životného minima je naozaj nie zlá, avšak, keď sa na to človek pozrie ešte raz, tak tam vidí množstvo, ale množstvo nástrah. Súdy už dnes majú možnosť korigovať výšku výživného a vždy vychádzajú z majetkových pomerov povinnej osoby, či otca alebo matky. Tuto aj pán obžalovaný Gašpar sa vždycky oháňa tým, že jednoducho nech rozhodne súd, nech rozhodne spravodlivý súd. Tuto do veľkej miery okliešťujeme aj možnosť súdu určovať výšku náhradného výživného naozaj s prihliadnutím na tie majetkové pomery jedného z rodičov. Áno, je to v najlepšom záujme dieťaťa, avšak aj na ústavnoprávnom výbore sme boli svedkami, aj pani navrhovateľka, kedy prišli dvaja zástupcovia vlastne občianskej spoločnosti a poukázali na príklady, ktoré naozaj môžu nastať. Jeden z pánov bol človek s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý má viac detí a áno, na niektoré platí aj výživné, pretože bol rozvedený a má teda novú rodinu. Pre takého človeka môže byť naozaj, ak si má plniť vyživovaciu povinnosť voči viacerým deťom, táto zvýšená minimálna výška výživného naozaj v zásade likvidačná a napriek tomu, že je v jeho najlepšom záujme platiť to výživné, ako mu ho súd určil, skrátka objektívne na to nebude mať peniaze, aby platil alebo aby si plnil minimálnu vyživovaciu povinnosť voči trom alebo štyrom deťom vo výške 130 € alebo ako to vychádza. Objektívne to nie je možné. Aj preto dnes súd má možnosť skrátka tú hranicu nejakým spôsobom znížiť, lebo sú ľudia, ako napríklad ZŤP, alebo ľudia, ktorí skrátka sú v tej naozaj zlej sociálnej situácii, keď na to objektívne financie mať nebudú. V takom prípade nastane čo? Nastane exekúcia. Takže človek, ktorý dnes naozaj dobrovoľne plní, koľko môže, tak je tu obrovské riziko, že spadne, že na neho bude začatá exekúcia, dostane sa do exekučnej špirály a v zásade to bude pre tú rodinu, či jeho pôvodnú alebo novú, ešte horšie. A takých príkladov je x. Druhá vec je, že akým spôsobom to zaťaží štát. Iste, aj pani navrhovateľka vravela, že Ministerstvo práce aj dnes má nejaké financie na to, aby utiahlo to zvýšené minimálne výživné v prípadoch, kedy rodič naozaj si tú vyživovaciu povinnosť neplní, tak za ňu platí, alebo za neho teda platí Ministerstvo práce. Lenže neviem, nakoľko a pochybujem, že rátali aj s tým scenárom, že kým dnes možno Ministerstvo práce uhrádza, poviem, 10 000 náhradných výživných, po novom, keď tam spadnú aj ľudia, ktorí tam dnes nie sú, bude uhrádzať 20 000 dávok náhradného výživného. Že toto som naozaj veľmi zvedavý, akým spôsobom to majú prerátané. A ja si myslím, že to nemajú prerátané, lebo sme tu svedkami naozaj, že ani vládne návrhy zákona nie sú dostatočne vyčíslené a v tomto prípade obzvlášť, tu sa objektívne nedá odhadnúť, koľko Že toto som naozaj veľmi zvedavý, akým spôsobom to majú prerátané. A ja si myslím, že to nemajú prijaté, lebo sme tu svedkami naozaj, že ani vládne návrhy zákona nie sú dostatočne vyčíslené a v tomto prípade obzvlášť, tu sa objektívne nedá odhadnúť, koľko ľudí po novom spadne do, alebo za koľko povinných osôb bude Ministerstvo práce musieť vyplácať to náhradné výživné. Čiže toto je naozaj taká dvojsečná zbraň a taká pasca. A druhá vec je, že tam nie sú spravené žiadne prechodné ustanovenia, lebo, ako som spomenul na začiatku, to výživné určuje vždy súd. A vždy jeden z rodičov sa po nejakej dobe obráti na súd so žiadosťou o zvýšenie výživného. Dieťa je staršie, chodí na nejaké krúžky, potrebuje viac financií. Tak súd znova posúdi majetkové pomery jedného rodiča, druhého rodiča a to výživné zvýši. V tomto prípade napriek tomu, že zákon bude stanovať minimálne náhradné výživné na úrovni tých 100 % životného minima, mnohí rodičia alebo mnohé deti majú v rukách rozsudky, kde im súd dáva, poviem, 60 € výživné. Kým ten rodič nepodá nový návrh, že zmenil sa zákon, tak súd sám od seba konať nebude. Čiže aj tu je z mojej strany také trochu zavádzanie aj od navrhovateľky, že unblok, ako sa všetkým deťom plošne pomôže. No nie je to tak, kým ten jeden rodič nepodá návrh na zvýšenie sumy vyživovacej povinnosti, tak to súdy automaticky robiť nebudú. A lebo tam nie sú žiadne prechodné ustanovenia, či to má byť povinné a v akej lehote majú súdy zvýšiť toto výživné, tú vyživovaciu povinnosť? Na to sme upozorňovali aj na ústavnoprávnom výbore. Zatiaľ nebol avizovaný žiaden pozmeňujúci návrh. Takže toto považujem naozaj za takú medzeru a nedotiahnutie veci a takisto ani toto skokové navýšenie výšky životného minima z môjho pohľadu nie je dostatočne odôvodnené. Naozaj je to pre tých povinných rodičov veľký skok, hoci naozaj uznám, že je to v prospech dieťaťa, ale tak, aby to bolo vykonateľné. A chcelo by to podľa mňa dlhšiu debatu a odbornú diskusiu. No a čo sa týka druhého návrhu, tak to je návrh, v ktorom absentuje akákoľvek logika. Dnes aj sobáši starosta, respektíve ním alebo nejaký poverený poslanec obecného zastupiteľstva, a to z dôvodu, že matriky a sobáše vedú obce. Starosta ako štatutár obce, tak on je tým oddávajúcim. Ak nemôže, tak splnomocní nejakého obecného poslanca. Akú vidíte logiku v tom, aký má súvis s tou obcou, s tým sobášom, že ho bude oddávať poslanec Národnej rady alebo minister alebo prezident? Absolútne žiadna spojitosť s matrikou. Hľadal som potom iný kľúč. Fajn. No tak možno, možno pán navrhovateľ chce, aby oddávajúcimi mohli byť všetci tí, ktorých si občania zvolili vo voľbách. No ani to nie je celkom pravda, lebo ministri nemusia byť tými, ktorí sú zvolení vo voľbách. Napríklad minister dopravy je ministrom, ale, ak si dobre pamätám, tak on vo voľbách ani nekandidoval. Čiže on nebol keby ľuďmi priamo zvolení. To by sedelo na poslancov, sedelo by to na prezidenta, ale už to nesedí na ministrov. Minimálne nie na všetkých. Ale zároveň tam chýba napríklad župan alebo župní poslanci. Aj tí sú volení. Alebo europoslanci. Aj tí sú volení. Čiže ani táto argumentácia, že by to chceli zveriť niekomu, koho si ľudia zvolili vo voľbách, tak nesedí. Tak som hľadal iný kľúč, že možno sú to ústavní činitelia, lebo to je to prvé asi, čo človeku napadne, že veď ústavní činitelia. Veď aj starosta je ústavný činiteľ. Lenže ústavný činiteľ je aj verejný ochranca práv, sudcovia, prokurátori a ďalší. Čiže ani tento argument tam nie je, aj tam tá logika absolútne krivá. No. Tým pádom je úplne jasné, že keďže tento návrh postráda akúkoľvek logiku, je to len a len výsledok čistého papalášizmu, aby skrátka ľudia, ktorí si to vedia vybaviť, lebo poslanci, ministri alebo prezident, sú s ním v nejakom dobrom priateľskom kontakte, tak ich môžu poprosiť. Daný poslanec im dá podpis: áno, zosobášim vás, a môže ísť. To nie je pre bežných ľudí, lebo bežný človek napíše pánovi Lučanskému: „Chcem, aby ste ma oddávali.“ Pán Lučanský sa pozrie, človek milión, tak to hodí do skartovačky, žiaden sobáš nebude. Čiže ani tam to nie je, že teraz fajn, kto požiada poslancov, tak ich bude oddávať. Nie. Tí, ktorí majú dobré vzťahy, ktorým poslanec dá písomný súhlas: áno, budem vás sobášiť, tak títo budú mať zabezpečené, ostatní majú smolu. Čistý papalášizmus bez štipky akejkoľvek logiky, bez ohľadu na to, kde majú mladomanželia trvalé bydlisko alebo kde sa chcú zosobášiť, absolútne nič. Len skrátka zlepšenie si nejakého imidžu, nejaké PR, to je celé. Nič viac a nič menej. Jeden naozaj z najhorších a najhorších, dobre, to až tak ľudí nepoškodí, ale najzbytočnejších návrhov, aké tento parlament schvaľoval. A to v situácii, kedy nám padá ekonomika, zamestnávatelia odchádzajú zo Slovenska. Zdanenie práce máme najvyššie vo V4. A v takejto situácii sa ide riešiť to, aby veľavážení poslanci, ministri a prezident mohli oddávať. Takže či jeden návrh alebo druhý, absolútne nesúvisiace. Ja som rád, že aspoň obaja tu sedia, ale ani jeden z nich si nezaslúži absolútne žiadnu podporu. Ak už, tak aspoň predĺženie debaty si zaslúži možno návrh o zvýšení náhradného výživného, ale aj to by chcelo ešte dlhšiu, odbornejšiu diskusiu. Ďakujem veľmi pekne.

Úplne súhlasím, Michal, s tým, čo si povedal. Naozaj ja som bol pôvodne proti tomuto návrhu zákona, hoci má konsolidačný efekt, ale myslím, že vláda, koalícia by mala šetriť na sebe a nie na oceňovaných ľuďoch, ale keďže sa rozhodla ísť touto cestou, tak sme sa rozhodli priložiť ruku k dielu a naozaj posilniť ten konsolidačný efekt tým, že skrátka maximálne bude môcť udelených byť päť cien v priebehu jedného kalendárneho roka. Ja to vidím aj z tohto pohľadu, že predsa len či už predseda vlády alebo predseda Národnej rady môže tie ceny udeľovať aj bez nejakého návrhu, bez nejakého podnetu. Čiže úplne svojvoľne. Preto je dobré, aby to bolo takýmto spôsobom limitované, aby sa to naozaj nezvrhlo na rozdávanie cien v zásade bez nejakých kritérií, lebo ako vravím, ani predseda vlády, ani predseda Národnej rady nie sú viazaní na podnety od vlastne či už poslancov alebo verejnosti.

Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v predloženej tlači. Prezentujeme sa.

Prosím, pán predseda, aby ste dali Predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.

Prosím, pán predseda, aby ste dali Predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.

Vaše vystúpenie. Naozaj úplne súhlasím s vašimi slovami. A len doplním, že tento návrh zákona sa tvári ako všeobecný zákon o prieskumoch, avšak rieši výslovne len prieskumy s politickým obsahom, lebo to je ich skutočný cieľ. Veľmi správne ste upozornili na tú vágnosť skresľovania politických výsledkov. A len doplním, že aj predseda úradu je súčasný, teda bývalý poslanec strany SMER, pán Nemky, a práve jeho agentúra alebo Štatistický úrad je ten, ktorý naozaj najviac ulietava od prieskumov relevantných agentúr, veď aj sám Andrej Danko sa vyjadril, že takýto prieskum si môže strčiť viete kam. Takže. Návrh zákona sa tvári, ako ide upratať prieskumy. Sám tam však píše, že prieskumy sa aj naďalej budú robiť v súlade s metodikou prieskumu, ktorú si budú určovať agentúry, a aj naďalej s uznávanými štatistickými postupmi, ktoré sú dnes už riadne zabehnuté. Takže je to nič iné, len nástroj na pokutovanie nepohodlných agentúr, ktoré strane SNS namerajú nízke preferencie.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. No, že pred chvíľou sme tu mali návrh zákona, kde ste chceli pomáhať tým najslabším starodôchodcom. Teraz sa na tie najslabšie obce, ako aj pán Lackovič správne poznamenal, ste sa úplne vykašľali. Naozaj je to tak, že ten maloobchod alebo tie veľké prevádzky, lebo veď tam máte od 500 m2, čiže to nie sú drobné nejaké potraviny, ale veľkosť Lidl a podobne, tak tí prichádzajú do obcí a miest, do satelitov, kde ten život pulzuje, kde tá obec evidentne sa rozrastá, kde je kúpyschopnosť, tak tá naozaj nie je až tak na to odkázaná, ale tie najslabšie obce, ktoré pomaly vymierajú, kde tam nemá byť kto starostom, kto poslancom. Tak. Tých sa to absolútne nedotkne. No a jediná vec, ktorá je pozitívna v našom návrhu zákona, je to, že nevytvára novú sekeru do štátneho rozpočtu, ale to je prvé a posledné pozitívum tohto návrhu. Inak absolútne nič nerieši a ako som vravel, len zavádza právnu neistotu pre prevádzkovateľov obchodu. No a ešte raz vás teda vyzývam. Dúfam, že budete mať toľko guráže a tento návrh zákona tu ešte prídete teraz raz obhajovať a vysvetlíte mi tie otázky aj nám všetkým ostatným. Prečo sa to týka iba maloobchodu? Prečo sa to netýka nejakých fabrík? Prečo tam nie je žiadne zastropovanie? A v čom je problém, že dnes si obce môžu tú základnú sadzbu dane zo stavieb zvýšiť 10-násobne, prečo to nestačí? Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, neplánoval som vystúpiť, no videl som, že ani navrhovatelia sa nemali k tomu, aby vystúpili v rozprave a dalo sa na nich reagovať faktickou poznámkou, ale predĺžim si krátko. Ja by som očakával od navrhovateľov, aby vysvetlili, v čom je súčasná právna úprava nedostatočná, keď aj sami konštatujú, že už dnes si obec vie všeobecne záväzným nariadením určiť výšku poplatku tejto vlastne miestnej dane a je tam jasne uvedené, že od základnej sadzby alebo základnú sadzbu vie zvýšiť až 10-násobne. V čom je toto nedostatočné? Zároveň tu vyvstáva otázka: vám hovorí niečo právna istota? Zákon dnes hovorí, áno, obec si môže zvýšiť tú sadzbu dane, ale každý, každý občan, ktorý si tam ide postaviť dom alebo nejakú prevádzku, tak vie, do akej maximálnej sumy sa jednoducho môže dostať. Že dnes je hranica, poviem, tých 0,003 € a vieš, že to môže byť zvýšenie 10-násobne. Vy tam žiadnu hornú hranicu nemáte. To je akože naozaj svojvôľa, že si to môžu zvýšiť stonásobne? To je jedna, že naozaj vcelku zásadná vec. Nevravím, že sa to bude diať, ale pre poriadok by tam tá hranica mala byť. A druhá vec, čo ma veľmi zaujímalo, na základe čoho ste si vybrali, že práve to budú prevádzky maloobchodu? Prečo to nebudú fabriky? Prečo to nebudú rozľahlé vily alebo podobne? Že čo bolo kľúčom k tomu, že skrátka prevádzky maloobchodu, tak tie áno, ale či už tam bude nejaký podnik alebo ja neviem, čo iné, nejaká iná inžinierska stavba, tak na to sa to nevzťahuje. Je to naozaj veľmi krátky a jednoduchý návrh zákona. No aj v tých pár odsekoch, ktoré ste napísali, je množstvo akože veľmi zásadných otázok, na ktoré som čakal odpovede. Tak snáď sa dočkáme ešte dnes, a ak nie, tak naozaj apelujem, aby ste si na tých vašich návrhoch dali záležať. Aby to nebola úplná svojvôľa, aby tam bola nejaká horná hranica, pokiaľ si vlastne obec môže zvyšovať dane, lebo to je najjednoduchšie, nechať na svojom území postaviť nejakú maloobchodnú prevádzku a potom tú daň zvýšiť stonásobne. A čo má potom ten obchodník robiť? Zbúrať tú prevádzku? No nie, tak bude asi platiť stonásobok tej sumy, lebo ste tam žiadnu hornú hranicu nedali. Takže tak a bol by som veľmi rád, aby ste vysvetlili, na základe čoho ste si vybrali maloobchodné prevádzky. Či sú to ich tržby alebo aký kľúč tam je? Prečo to nie sú inžinierske stavby? Prečo to nie sú fabriky a podobne? Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem.

Jediné, s čím sa dá súhlasiť, je, že tento návrh zákona môže mať ľudský rozmer, avšak vplyv 80 miliónov € ročne bez toho, aby ste vyčíslili, odkiaľ na to vezmete. Je to akurát tak nezodpovedný návrh. A ja to vidím tak, že topiaci sa aj slamky chytá. Cielite tu na skupinu starodôchodcov 25 000 ľudí. Skôr by ste si pomohli, ak by ste zastavili to zrušenie voľby poštou. Skôr by vám pomohli tieto hlasy zahraničných Slovákov, ktorí by sa možno aj následne mali záujem vrátiť na Slovensko, podporiť tú ekonomiku a na základe toho by aj bolo z čoho tieto dôchodky pre najstarších obyvateľov Slovenska zvyšovať, ale toto je obyčajný populizmus navyše za desiatky miliónov eur, ktoré nemáte z čoho hradiť. A čo sa týka zrušovania alebo okresávania dôchodkov, tak skôr by som vám poradil obrátiť sa do vlastných radov. Veď bol to práve podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, obžalovaný, ktorý jasne povedal, že aj po diskusiách s Jednotou dôchodcov Slovenska sú mnohí dôchodcovia, ktorí skrátka 13. dôchodok nepotrebujú a ktorý sa bude skresávať. Takže, čo sa týka tých skresávania dôchodkov, tak naozaj radšej sa pozriete do vlastných radov. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, Šrobá.