Videokanál poslanca

Ďakujem ti za tvoj podnetný príspevok a napriek tomu že stále opakujem to isté, tak je nevyhnutné si to neustále pripomínať. Ja som si spomenula pri tvojom príspevku na to, ako mi pán Grendel včera pripomenul, že sa Fico podobá na Mečiara a ja si spomínam, že som bola vtedy ešte mladá a veľmi som sa o politiku teda nezaujímala, ale už vtedy bolo zaujímavé, že ani Mečiar so svojimi mafiánskymi praktikami nebol taký rýchly ako teraz Fico. Veď si spomeňte, že vláda ešte nemala ani dôveru a už odvolali prezidenta Policajného zboru a vyšetrovateľov v NAKA a ten útok na ten právny štát bol taký rýchly a pripomenulo mi to okupáciu v 1968, kedy Rusi zastavili naše snahy o demokraciu na Slovensku. Ale najhoršie na tom všetkom je, že my sa vlastne vraciame kdesi na začiatok. Ja som sa niekde dočítala, že v súčasnosti vyšetrovatelia NAKA opäť musia hlásiť svojmu nadriadenému, že ide vyšetrovať nejaký prípad a musia mať dokonca podpis a schválenie od svojho vyšetrovateľa. Je to v podstate opätovná snaha o kontrolu každého vyšetrovania, takže to, čo sa nám už ako keby podarilo a začali sme pomaly rozväzovať ruky vyšetrovateľom a súdom, tak to máme zase opätovnú snahu o zviazanie týchto rúk. A práve preto som presvedčená, že demokracia na Slovensku je v ohrození a je teda našou povinnosťou nielen na to upozorňovať, ale o túto demokraciu aj bojovať.

Ďakujem, Martin, musím sa priznať, že tvoj príhovor ma naozaj veľmi bavil. A napriek tomu obsahu, ktorý až tak zábavný nebol, ale vedela som, že si šikovný a múdry, ale som netušila, že si aj taký vtipný, takže ďakujem ti za to, pobavil si ma. A pravdu poviem, že si myslím a dívala som sa na tých ľudí, svojich kolegov a kolegyne v koalícii, takisto ako Janko Hargaš a rozmýšľala som nad tým, že ako nás asi vnímajú. Ja som bola doteraz presvedčená, že je tak kus ignorácie a arogancie moci, najmä od vládnych činiteľov, ale potom som si pomyslela, že by nás vnímali aj ako bláznov? A každopádne asi nemá zmysel sa veľmi nad tým zamýšľať, pretože očividne nediskutujú a mňa na jednej strane mrzí, že nediskutujú a na druhej strane si kladiem otázku, že, preboha, nielen čo urobil ten štatistický, ale čo sme urobili aj my, že si zaslúžime takýto osud. A to som mala totiž úplne inú predstavu o práci poslankyne. Myslela som, že v tých výboroch, ale aj tu v parlamente budeme diskutovať, že budeme hľadať nejaké prieniky, kompromisy. Ja to totiž učím ako učiteľka alebo učila som ako učiteľka svoje deti v triede, že vždy, aj napriek tomu, že má niekto z nich iný názor, tak by sa mali dohodnúť, nájsť nejaký spoločný bod, participovať na spoločných úlohách, tak, aby vyriešili svoje konflikty, aby vychádzali si v ústrety, ale zisťujem a to ma mrzí najviac, že keď vyrastú, tak tieto deti zistia, že, bohužiaľ, vyhráva nie spolupráca, ale ten, kto má moc a to je to najhoršie, čo tieto deti čaká, ale vy ste vzorom a my sme tí zodpovední, ktorí to môžu zmeniť, takže možno by bol najvyšší čas sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi všetkým za takú plodnú diskusiu, ani som nečakala, že na tú rozpravu je toľko veľa faktických poznámok, a dokonca ešte aj reakcia zo zahraničia, veľmi si ju vážim. Môžte mu napísať späť teda v mojom mene a že teda dúfam, že je hrdý aj na Rómky poslankyne, lebo sme tu tri, takže ďakujem, ďakujem.
A veľmi rada by som odpovedala na všetky vaše faktické poznámky, ale priznám sa, že niektoré som si nezapísala, nepamätám si ich, ale aspoň to, čo si pamätám.
Na pána Dostála, ďakujem vám za tú poznámku, samozrejme, že ono to bolo myslené v kontexte trošku tak satiricky toho, čo teda zaznievalo od, z médiá od poslancov koalície. Ale v podstate pravdou je, že my to tu naťahujeme, áno, pretože my nemôžme dopustiť, aby nám ukradli Slovensko, aby nám uniesli právny štát. Preto sa to snažíme čo najviac oddialiť, pretože nikto s nami nekomunikuje, nikto s nami nediskutuje a nikto nechce zjednať nápravu, tak bojujeme. Ale každý jeden rokovací deň sa presviedčam o tom, že koalícia to s nami bude mať teda sakra ťažké, a to sa len rozbiehame, lebo sme tu noví. Pretože naše faktické sú naozaj múdre, konštruktívne, inšpiratívne, obohacujúce a mohla by som takto celé dve minúty ešte pokračovať, akí sme super.
Ďakujem Braňovi Gröhlingovi za to, že si pripomenul, čo všetko vlastne budú stáť tieto jednotlivé kroky, a pre mňa je najhoršie to, že tých mladých ľudí to bude stáť budúcnosť.
Ďakujem pánovi Grendelovi, že mi pripomenul, že pán Fico mi od začiatku pripomínal toho Mečiara, že majú teda veľmi veľa spoločného.
A ďakujem a pripájam sa k výzve, Lucia, pretože som presvedčená, že tento štát by mal byť založený na troch základných pilieroch, a to je podpora školstva, zdravotníctva... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pozdravujem všetkých poslancov, poslankyne, predstaviteľov vlády. Predpokladám, že vám nepoviem nič nové, ale aspoň skúsim.
Po celom Slovensku ľudia protestujú. Na námestia už vyšlo niekoľko tisíc ľudí, pretože nechcú byť len ovcami a bezmocne sa prizerať na to, ako Robert Fico a koalícia ohrozuje právny štát a oslabuje boj proti korupcii, a to len preto, aby ochránil seba a svojich kumpánov.
Kým bývalá vláda pripravila rodinný balíček, ktorý sme, samozrejme, kritizovali, pretože podľa nášho názoru demontoval verejné financie, tak táto vláda zašla ešte ďalej a pripravila balíček, ktorý nazývame promafiánsky. Pretože ten demontuje právny štát. Do konca tohto roku by chceli schváliť konsolidačné opatrenia, štátny rozpočet, zmeny v kompetenčnom zákone, zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, radi by zrušiť špeciálnu prokuratúru a chceli by aj nižšie tresty najmä za korupciu. Fico si vôbec neberie rukavičky. Všetky zmeny chce urobiť veľmi rýchlo a najlepšie v skrátených legislatívnych konaniach a bez odporu. Bez odporu verejnosti, pretože myslí si a spolieha sa na to, že ľudia sú už unavení z politiky po tom turbulentnom politickom roku a keďže idú Vianoce, tak predpokladá, že nebudú chcieť ani diskutovať a nebudú klásť odpor. Ja som veľmi rada, že sa prepočítal.
Zároveň ale nechce ani odpor opozície, nechce ani sociálny a odborný dialóg a toto všetko nemôžeme vnímať len ako nejaké parciálne kroky, ktoré vedú k urýchlenému legislatívnemu procesu. Musíme to vnímať ako jasný zámer ohroziť a oslabiť demokraciu v našej spoločnosti. Chcú nás umlčať a chcú nám znemožniť pýtať sa na výboroch alebo jednoducho členovia a členky koalície neprídu na výbor, aby nebol uznášaniaschopný, tak ako sa to stalo napríklad v školskom výbore, keď sa prerokovával kompetenčný zákon alebo vo výbore zdravotníctva, keď sa rokovalo o rozpočte.
Povedzme si pravdu, na týchto výboroch sa vlastne ani o ničom nerokuje. Koalícia nám predstaví svoje návrhy, na otázky neodpovedá alebo odpovedá veľmi vágne a neurčito, neprijíma absolútne žiadne návrhy na zlepšenie a ignoruje – nás aj tie návrhy. Myslím si, že pán Fico a celá koalícia po niekoľkých rokoch v politike zabudli, že Slovensko je založené na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.
Spýtala by som sa pána Fica aj všetkých ostatných, prečo svojimi krokmi ohrozujú stabilitu demokracie a právneho štátu na Slovensku alebo prečo ohrozujú nezávislosť demokratických inštitúcií ako napríklad Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či iné úrady, alebo prečo chcú porušovať princípy transparentnosti pri výberových konaniach na riadiacej funkcii v štátnej správe. Ale nemusíme sa pýtať, my to všetci vieme veľmi dobre, pretože im a ich podržtaškám hrozí vyšetrovanie a trestné stíhanie vo viacerých korupčných kauzách. Najlepším riešením je preto, samozrejme, znefunkčniť právny systém a zachrániť seba, ako aj svojich kumpánov.
Predložený kompetenčný zákon je toho dôkazom, pretože popri nezmyselnom zriadení ministerstva pre štátnu tajomníčku Romanu Tabák a oligarchov, ktorí sa budú priživovať na cestovnom ruchu, tu nájdete aj návod, ako odvolať starých a menovať nových riaditeľov, rozumej spriaznených so SMER-om, aby sa z nezávislých inštitúcií stali, samozrejme, spolitizované.
Nemôžeme sa čudovať, že tieto kroky vedúce k demolácii právneho štátu si všimli už aj ľudia v zahraničí a ľudia, ktorí tomu rozumejú, protestujú a vyšli do ulíc a občiansky sektor realizuje petície a píše listy Európskej komisii. Jednou z nich je napríklad aj petičná výzva signatárov nadácie Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko alebo INEKO. Túto petíciu podpísalo už viac ako 34-tisíc a keď som ju čítala, tak som si vlastne uvedomila, koľko veľa krokov už táto súčasná koalícia urobila odvtedy, ako nastúpila do svojej funkcie. Je tam definovaných desať krokov, ktoré jasne deklarujú spôsob postupného demontovania právneho štátu. O viacerých sme už hovorili na odvolávaní ministra vnútra, ako napríklad spôsob odvolania prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru, postavenie vyšetrovateľov NAKA mimo službu, výmena riaditeľa a inšpekcie Policajného zboru, výmena troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky či vyhrážanie sa sudcovi Mestského súdu Bratislava IV.
No a potom sú tu tie, ktoré opozícia nemôže a nechce dovoliť a proti ktorým sa búria tí, ktorým na demokracii záleží. A to je, samozrejme, návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten prišiel v čase, kedy tento úrad riešil závažné trestné činy korupcie a zneužívania moci a vedie stíhania aj voči predstaviteľom vládnych strán. Prijímanie takejto závažnej zmeny týkajúcej sa orgánu ochrany práva, si vyžaduje verejnú diskusiu s odborníkmi aj mimo ministerstiev a so zapojením verejnosti, s možnosťou takúto zmenu pripomienkovať a nie schváliť ju v rámci skráteného legislatívneho konania.
Siedmym krokom je napríklad zmena v kompetenciách Špecializovaného trestného súdu alebo dokonca jeho zrušenia, čím by došlo k zásahu do ústavného práva na spravodlivý proces.
No a potom tu máme úpravu kompetenčného zákona, kvôli ktorej tu stojím aj ja dnes, aby vláda mohla ľahšie vymeniť vedúcich funkcionárov kontrolných úradov ako Úrad nad zdravotnou starostlivosťou, štatistický úrad alebo aj protimonopolný úrad. Tým sa zníži, samozrejme, nezávislosť týchto inštitúcií a zvýši sa ich politizácia.
Deviatym krokom je potom, samozrejme, zákon, o ktorom ešte budeme len hovoriť, a to je návrh na zmenu fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a prijímanie podstatných zmien zákonov v oblasti justície cez skrátené legislatívne konanie bez verejného pripomienkovania.
Týchto desať bodov sú dôvody, prečo tu dnes sme tak dlho, prečo naťahujeme rozpravu a prečo odďaľujeme rokovanie. A toto sú tie dôvody, prečo sú ľudia v uliciach.
My to jednoducho nemôžeme dovoliť. Ľudia už totiž nechcú, aby sa zopakovala minulosť. Už raz ste museli odísť, keď ľudia vyšli do ulíc, pretože tu nechceli ani ruskú guberniu, ani systém vašich ľudí. Preto vychádzajú do ulíc aj dnes, aby sa to nezopakovalo. My nechceme vládu, ktorá myslí v prvom rade na seba a až potom na ľudí, a nechceme vládu, ktorá neváha zničiť demokraciu len pre svoju záchranu. Nechceme takisto vládu, ktorá svoje kroky obhajuje zachovávaním ľudských práv, a pritom farizejsky pre dodržiavanie ľudských práv neurobila absolútne nič. Bola to totiž vláda práve Roberta Fica s ministrom Kaliňákom, počas, ktorej boli napr. vykonávané razie v Moldave nad Bodvou. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej bol napr. unesený vietnamský občan a diskreditovaná Hedviga Malinová. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej zbili na policajnej stanici maloletého Róma alebo policajti nútili dvoch rómskych chlapcov, aby sa fackovali, kým si to sami nahrávali a obscesívne sa na tom zabávali. Bola to vláda SMER-u, ktorá správy verejného ochrancu práv ignorovala v parlamente. Okrem toho vláda SMER-u, ale aj ostatných vlád doteraz nezabezpečila, aby všetci občania a občianky v tejto krajine mali rovnocenné postavenie s majoritou, aby mali rovnaké práva či rovnaké príležitosti, a to vrátane LGBTI ľudí alebo príslušníkov či príslušníčok rómskej menšiny.
Ale toto zrejme nie sú tie práva, ktoré má Fico s Kaliňákom na mysli, že? Im ide o práva svojich kumpánov a ochranu pred zákonom, aby mohli ďalej rozkrádať štát a obohacovať sa na úkor bežných občanov. A to všetko v období, keď naše verejné financie sú v katastrofálnom stave, saldo bude dosahovať takmer 8 mld. eur a my ideme zriadiť nové ministerstvo s rozpočtom 100 mil. eur a možno viac. To je fakt úžasná konsolidácia!
Podľa medializovaných informácií je zámerom zriadenia podpora športu a zlepšenie jeho financovania a športové hnutie dokonca tento krok víta a hovorí, že je to historická šanca pre zjednotený šport, ktorého hlavnou pôsobnosťou má byť podľa dôvodovej správy štátna starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenska. Už som to spomínala aj vo svojej faktickej poznámke a pýtala som sa, že aké talenty budú vlastne reprezentovať našu krajinu, ak zanedbáme športovú výchovu a vzdelávanie detí k pozitívnemu vzťahu k športu v školách. Pretože práve školy sú miestom, kde sa formujú športové talenty. Miesto toho, aby sme investovali viacej pozornosti do tejto oblasti, my financie z rezortu školstva proste kompletne presunieme na nové ministerstvo aj s Fondom na podporu športu. Na ministerstve školstva zostane len šesť zamestnancov s necelým rozpočtom 300-tisíc eur na celý školský rok, čo je absolútne nepostačujúce.
Ja tomu vôbec, ale vôbec nerozumiem, pretože podľa môjho názoru je to krok, ktorý len dokazuje, že si neuvedomujeme, aký význam má výchova a vzdelávanie pre pozitívny prístup k pohybu. Za posledné desaťročie výrazne klesla fyzická zdatnosť detí a mládeže. Deti, ale ani ich rodičia nemajú pozitívny vzťah k športu. Väčšinou sedia pri počítačoch alebo robia inú činnosť, ale rozhodne to nie je šport. K pohybu nemajú takmer nijaký vzťah, výsledkom čoho je aj obezita a, samozrejme, zlé stravovacie návyky. Uvedomme si, prosím, že veľké percento detí sa nedostane k športu inak ako práve v školskom prostredí. Okrem toho šport je už dnes často lukratívnou záležitosťou a mnoho rodín dnes nemá financie na to, aby športovali v drahých športových kluboch. Talentované deti, ktoré by mohli Slovensko raz reprezentovať, tak nedostanú ani len príležitosť na to, aby mohli svoj talent rozvíjať. Práve škola je jediným miestom, kde môžme podchytiť deti, viesť ich k zdravým stravovacím návykom a budovať ich vzťah k športu, kde môžme objavovať talent a vytvoriť im podmienky cez rôzne športové súťaže, športové výcviky na školách, lenže na tieto už školám, bohužiaľ, nezostanú takmer žiadne finančné prostriedky.
Okrem toho však šport a pohyb nemožno chápať len ako prostriedok súťaženia a dosahovania špičkových športových výsledkov. Neurologické a neuropsychologické výskumy poukazujú na fakt, že nedostatok pohybu má negatívny dopad nielen na vyšší výskyt obezity, ale aj na rozvoj kognitívnych schopností. Základným činiteľom rozvoja mozgu, najmä v prvých troch rokoch života, je predsa pohyb. Pokiaľ dieťa nemá vyvinutú hrubú motoriku, nerozvinie ani jemnú, nemá dostatočný tlak pri písaní, nevie rozhýbať zápästie, tým pádom sa nedostáva ani k prepájaniu hemisfér, má problémy s čítaním, s porozumením textu, a teda s čitateľskou gramotnosťou. Mohli by sme ešte veľmi, veľmi dlho pokračovať. Našou úlohou teda je, aby sme už od raného detstva prostredníctvom špecifických a cielených výchovno-vzdelávacích programov podporovali pozitívny vzťah detí k športu a pohybu, a to napr. prostredníctvom konceptu Aktívna škola, ktorý je aj obsahom kurikulárnej reformy. Oddelením športu od ministerstva školstva tak vlastne dávame celej odbornej verejnosti signál, že nie sme ochotní venovať pozornosť pohybu ako základnej zložky výchovno-vzdelávacieho procesu, a s tým súvisí aj nedostatočné financovanie a degradovanie celej kvality telesnej výchovy, ale v konečnom dôsledku aj celej spoločnosti, pretože tá sa bude v dlhodobom horizonte postupne prejavovať na stále znižujúcej sa gramotnosti a aj úrovni kritického myslenia. Pretože áno, aj kritické myslenie je súčasťou kognitívnych zručností a bez pohybu nie je možné rozvíjať teda ani kritické myslenie.
Z môjho pohľadu by bolo omnoho lepším riešením, keby sme zvýšili financovanie športu vo formálnom a neformálnom vzdelávaní a rozšírili spoluprácu so športovými klubmi v školách, aby telesná výchova bola omnoho kvalitnejšia a aby raz z týchto deti mohli byť vrcholoví športovci. V opačnom prípade smerujeme k tomu, že podpora športových klubov bude bezpredmetná, pretože nebude talentov, ktoré by sme podporovali.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán Horecký, za veľmi podnetný príspevok. Aj ste sa pýtali, že prečo v materiáli nepíšu o vede a výskume, ale len o výskume a vývoji, keďže pokrýva menší segment. A ja si myslím, že je to presne pre to isté, ako prečo píšu o ministerstve "šprotu". Jednoducho preto, že tento materiál je narýchlo napísaný, neodborne a ešte k tomu aj s pravopisnými chybami.
Pýtali ste sa, ako je možné, že v doložke vplyvov nie sú žiadne dopady ani na rozpočet, ani podnikanie, ani na sociálnu oblasť. No my, čo tomu rozumieme, tak vieme, že tento návrh zákona má dopady veľké na všetky tieto oblasti, ale zároveň rozumieme aj tomu, že tu ide len o politický obchod a upratanie členov a členiek SNS na ministerstvo a na prípravu podmienok pre biznis v cestovnom ruchu pre oligarchov, ktorí sú na koalíciu naviazaní. Pretože ak by vláde naozaj išlo o podporu športu, čo nejde, tak stačilo by naozaj investovať do pedagógov, ktorí zlepšia zručnosti, ako učiť. Investovali by do športovej infraštruktúry a zintenzívnili by napríklad spoluprácu s mimovládnymi organizáciami alebo so športovými klubmi, ktoré by pôsobili na školách, čím by sa skvalitnila a bola by lepšia telesná výchova alebo by už konečne urobili nejaký poriadok s centrami voľného času. Tie od roku 2013 sú absolútne poddimenzované, majú nižší normatív ako školské kluby detí, a pritom práve centrá voľného času sú výborným potenciálom na zlepšenie športovej prípravy našich detí. No ale to by im neprinieslo nové pozície štátnych tajomníkov a ani žiadne iné benefity a to si myslím, že je problém.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa vám priznám, že ja mám niekedy pocit, že nie som na Slovensku, ale v nejakom Kocúrkove, lebo všetko tu robíme nejako naopak. Podľa medializovaných informácií je zámerom zriadenia ministerstva "šprotu" či športu, či čo to vlastne je, nejaká podpora zlepšenia financovania športu, ale z dôvodovej správy vidíme, že tu ide o starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenskej republiky, a dokonca športové hnutie vyjadrilo, že je to historická šanca pre zjednotený šport. Tak ja neviem, ale ja sa pýtam, že aké talenty vlastne budú reprezentovať našu krajinu, keď úplne zanedbáme športovú výchovu na školách. Nie sú to práve školy, ktoré sú miestom, kde sa má formovať športový talent? Nie je škola miestom, kde máme vyhľadávať talenty bez ohľadu na to, z akého sociálneho statusu pochádzajú? Alebo povedzme si pravdu, koľko rodičov si dnes môže dovoliť financovať športové aktivity svojich detí v drahých športových kluboch. A miesto toho, aby sme my zvýšili financovanie v rezorte školstva práve tohto športu na školách, kde vyhľadávame talenty, tak tieto peniaze ideme kompletne presunúť na nové ministerstvo a vyjmeme stade ešte aj fond na podporu športu na ministerstve, ktorý je určený napríklad na rekonštrukciu športovísk alebo telocviční, a na ministerstve školstva nám zostane asi šesť zamestnancov, ktorí budú mať celkový rozpočet asi 300-tisíc eur ročne. Ja nerozumiem tomu, pretože si asi neuvedomujeme, aký má význam výchova a vzdelávanie na školách a pre jeho pozitívny prístup k pohybu.
Za posledné desaťročie výrazne klesla fyzická zdatnosť detí a mládeže. A pokiaľ nebudeme od raného veku pracovať s týmito deťmi, tak sa nám môže stať, že o desať rokov tu nebude mať športový talent nikto a vôbec nebude mať kto Slovensko reprezentovať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zuzi, ty si spomínala vo svojom príspevku nárast výdavkov na zriadenie toho nezmyselného ministerstva športu a to aj napriek tomu, že budúci rok budeme naozaj dosahovať na Slovensku príliš veľký deficit, takmer 8 mld. eur. V tomto kontexte ma veľmi zaujala správa, kde som sa dočítala, že na budúci rok plánujeme zamestnať nových zamestnancov vo verejnej a štátnej správe až vo výške 12 458 osôb a to napriek tomu, že je potrebné viazať verejné výdavky na úrovni 5 % osobných výdavkov. Konkrétne len v štátnej správe vzrastie počet osôb na 7 118 osôb, o 7 118 osôb. Keby sme to rozoberali na drobné, tak ide napr. o rezort školstva v súvislosti s prijatím novely školského zákona, tam je nárast o 870 osôb, alebo v rámci nového zákona o inšpekcii v sociálnych veciach ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je to 166 osôb. Potom pre ministerstvo vnútra je to 907 osôb, pre zabezpečenie financovania zo zdrojov EÚ 191 osôb a plánu obnovy a odolnosti 268 osôb. Zaujímavé je, že nie je tam ani zmienka o tom, koľko osôb bude zamestnaných na tomto nezmyselnom ministerstve športu a, samozrejme, nie sú tam ani žiadne ciele, opatrenia, ako tieto ciele dosiahnuť, ani na čo vlastne konkrétne bude toto ministerstvo zacielené.
Čo je ale ešte zaujímavejšie, tak dokonca vzniknú aj nové úrady. Napríklad vznikne úrad na riadenie a koordináciu agendy lákania a udržania talentu, alebo bude zriadená nová agentúra na správu štátneho prebytočného majetku, dokonca pre pomoc neziskového sektoru a dve agentúry na poskytovanie grantov v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Táto vláda sa mi zdá naozaj veľmi dôsledná, pretože pri oslabovaní kontrolných mechanizmov nezabúda takmer na žiadnu inštitúciu a dokonca, ako som sa dozvedela, tak ani na žiadne rezorty. My by sme si mohli klásť otázku že prečo, prečo sa pán Fico snaží demontovať právny štát a prečo si na pozície verejných inštitúcií potrebuje dosadiť svojich ľudí, prečo chce meniť sadzby za korupcie, korupciu. My sa však vôbec pýtať, samozrejme, nemusíme, lebo to veľmi dobre vieme. Nie je to pomsta, ale je to hlavne snaha zachrániť svojich ľudí a ochrániť tých, ktorí budú pokračovať len v tom, čo predtým začali, a to je, samozrejme, obohacovanie sa na úkor bežných ľudí a ako som sa dozvedela, napríklad v zbrojárskom priemysle.
Ich aroganciu dokazuje aj to, že sa pri tom oháňajú ľudskými právami. Títo ľudia, ktorým nikdy na ochrane ľudských práv nezáležalo a ktorí dokonca ľudské práva s ľahkosťou porušovali, spomeňme si napríklad na únos vietnamského občana alebo diskreditáciu Hedvigy Malinovej, alebo policajné razie v rómskych osadách, napríklad v Moldave nad Bodvou, čo, mimochodom, zastavil až policajný prezident Hamran, ktorého táto vláda naozaj nemorálne odvolala.
Oháňajú sa ľudskými právami, a pritom neboli schopní ani len akceptovať správu verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej, ktorú v parlamente ignorovali a jej správu o porušovaní ľudských práv neprijali. Podľa mňa je to faloš a farizejstvo najvyššieho zrna. Na rovnosti a spravodlivosti tejto vláde nezáleží a záleží jej na nich iba vtedy, keď týka ich samých a ľudí s nimi spriaznenými.
Ďakujem.

Tinka, ďakujem ti, že si opäť pripomenula, a dôrazne pripomenula to, čo je dôležité a čo tu už dlhodobo opakujeme stále dookola, že miesto toho, aby sa vláda zamerala na krátkodobé a populistické ciele, aby uspokojila svojich voličov a voličky, tak by mala naozaj myslieť dlhodobo do budúcnosti a investovať do dôležitých reforiem najmä v oblasti zdravotníctva a školstva. A možno keď to budeme hovoriť dostatočne dlho a stále dookola a dookola, tak sa to niekde ukotví do nevedomej úrovne mozgu tejto koalície a nevedomo budú podľa toho konať. Necháme sa prekvapiť.
Jedným zo zásadných problémov, a dokazuje to teda aj všetky kroky tých predchádzajúcich vlád, je, že práve preto, že sú tam nepopulárne riešenia, ktoré sa, výsledky sa objavia o 20-30 rokov, tak sú hlboko-hlboko poddimenzované. Napríklad len rezort školstva v porovnaní s ostatnými krajinami OECD, kým napríklad v Českej republike do vysokého školstva investujú 94 % ako ostatné krajiny, u nás je to len 67. Alebo napríklad kým v Českej republike až 1,2 % HDP ide do výskumu a vývoja, u nás je to hlboko pod jedno percento. No a naozaj potom výsledok je, že nám chýbajú asistenti, učitelia, kvalifikovaní pedagógovia, ktorí sú dobre zaplatení, a mohli by sme dlho nad tým ešte polemizovať.
Máme tu strašne veľa problémov s komplexnosťou, jedno oddelenie, jedno ministerstvo nevie, čo robí druhé ministerstvo, nespolupracuje sa navzájom, ale to, ako si vlastne ceníme tento rezort napríklad vzdelávania, svedčí aj o tom, že za posledných 30 rokov sme tam mali už 27 ministrov a ministeriek a z toho len dvaja sa udržali vo svojom funkčnom období celé štyri roky. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, Darina, že si povedala také dôležité veci, ako je zvyšovanie ekonomiky, zlepšenie konkurencieschopnosti alebo zvyšovanie produktivity práce. Mrzí ma, že ťa takmer nikto nepočúval. Už aspoň z úcty ku kolegyni by to bolo fajn, ale vidím, že už všetci aj tak odišli, tak budeme mať konečne ticho v sále, a že si povedala tak dôležitú vec, že tento rast konkurencieschopnosti a zlepšenie nedosiahneme bez podpory malého a stredného podnikania, a najmä bez investícií do vedy a výskumu a vzdelávania.
Naša ekonomika totiž nemá problém s tým, že by mala nedostatok príležitostí investovať, ale to, čo nám chýba, je nedostatok ľudského kapitálu, a to, bohužiaľ, bez kvalitného dostupného vzdelávania, do ktorého, samozrejme, neinvestujeme, nedosiahneme.
Tento konsolidačný balík alebo lex ožobračovania, ako ho už voláme interne, je založený najmä na zvyšovaní príjmov z bankových odvodov alebo z daňového zaťaženia malých a stredných podnikov, živnostníkov a tak ďalej, a to len preto, aby mohol investovať do krátkodobých sľubov na úkor novej generácie. Vďaka týmto opatreniam budú naše mzdy rásť, ale oveľa pomalšie a miesto rastu ekonomiky tu budeme mať nižšiu životnú úroveň. A to sa práve nepáči ratingovej agentúre, ktorá nám znížila rating, pretože miesto 2 % deficitu, ktorý je v ratingu A, ho dosiahneme až na úroveň 6,5 % HDP, čo je teda príliš veľa.
Nuž zaostávame aj vo vede, výskume, technológiách, máme investičný dlh 40 mld., čo vidíme na stave železníc alebo ciest, či nezrekonštruovaných budov. Je najvyšší čas to zmeniť, ale táto vláda, ako povedal správne kolega, viac ju zaujíma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)