Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa vám priznám, že ja mám niekedy pocit, že nie som na Slovensku, ale v nejakom Kocúrkove, lebo všetko tu robíme nejako naopak. Podľa medializovaných informácií je zámerom zriadenia ministerstva "šprotu" či športu, či čo to vlastne je, nejaká podpora zlepšenia financovania športu, ale z dôvodovej správy vidíme, že tu ide o starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenskej republiky, a dokonca športové hnutie vyjadrilo, že je to historická šanca pre zjednotený šport. Tak ja neviem, ale ja sa pýtam, že aké talenty vlastne budú reprezentovať našu krajinu, keď úplne zanedbáme športovú výchovu na školách. Nie sú to práve školy, ktoré sú miestom, kde sa má formovať športový talent? Nie je škola miestom, kde máme vyhľadávať talenty bez ohľadu na to, z akého sociálneho statusu pochádzajú? Alebo povedzme si pravdu, koľko rodičov si dnes môže dovoliť financovať športové aktivity svojich detí v drahých športových kluboch. A miesto toho, aby sme my zvýšili financovanie v rezorte školstva práve tohto športu na školách, kde vyhľadávame talenty, tak tieto peniaze ideme kompletne presunúť na nové ministerstvo a vyjmeme stade ešte aj fond na podporu športu na ministerstve, ktorý je určený napríklad na rekonštrukciu športovísk alebo telocviční, a na ministerstve školstva nám zostane asi šesť zamestnancov, ktorí budú mať celkový rozpočet asi 300-tisíc eur ročne. Ja nerozumiem tomu, pretože si asi neuvedomujeme, aký má význam výchova a vzdelávanie na školách a pre jeho pozitívny prístup k pohybu.
Za posledné desaťročie výrazne klesla fyzická zdatnosť detí a mládeže. A pokiaľ nebudeme od raného veku pracovať s týmito deťmi, tak sa nám môže stať, že o desať rokov tu nebude mať športový talent nikto a vôbec nebude mať kto Slovensko reprezentovať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zuzi, ty si spomínala vo svojom príspevku nárast výdavkov na zriadenie toho nezmyselného ministerstva športu a to aj napriek tomu, že budúci rok budeme naozaj dosahovať na Slovensku príliš veľký deficit, takmer 8 mld. eur. V tomto kontexte ma veľmi zaujala správa, kde som sa dočítala, že na budúci rok plánujeme zamestnať nových zamestnancov vo verejnej a štátnej správe až vo výške 12 458 osôb a to napriek tomu, že je potrebné viazať verejné výdavky na úrovni 5 % osobných výdavkov. Konkrétne len v štátnej správe vzrastie počet osôb na 7 118 osôb, o 7 118 osôb. Keby sme to rozoberali na drobné, tak ide napr. o rezort školstva v súvislosti s prijatím novely školského zákona, tam je nárast o 870 osôb, alebo v rámci nového zákona o inšpekcii v sociálnych veciach ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je to 166 osôb. Potom pre ministerstvo vnútra je to 907 osôb, pre zabezpečenie financovania zo zdrojov EÚ 191 osôb a plánu obnovy a odolnosti 268 osôb. Zaujímavé je, že nie je tam ani zmienka o tom, koľko osôb bude zamestnaných na tomto nezmyselnom ministerstve športu a, samozrejme, nie sú tam ani žiadne ciele, opatrenia, ako tieto ciele dosiahnuť, ani na čo vlastne konkrétne bude toto ministerstvo zacielené.
Čo je ale ešte zaujímavejšie, tak dokonca vzniknú aj nové úrady. Napríklad vznikne úrad na riadenie a koordináciu agendy lákania a udržania talentu, alebo bude zriadená nová agentúra na správu štátneho prebytočného majetku, dokonca pre pomoc neziskového sektoru a dve agentúry na poskytovanie grantov v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Táto vláda sa mi zdá naozaj veľmi dôsledná, pretože pri oslabovaní kontrolných mechanizmov nezabúda takmer na žiadnu inštitúciu a dokonca, ako som sa dozvedela, tak ani na žiadne rezorty. My by sme si mohli klásť otázku že prečo, prečo sa pán Fico snaží demontovať právny štát a prečo si na pozície verejných inštitúcií potrebuje dosadiť svojich ľudí, prečo chce meniť sadzby za korupcie, korupciu. My sa však vôbec pýtať, samozrejme, nemusíme, lebo to veľmi dobre vieme. Nie je to pomsta, ale je to hlavne snaha zachrániť svojich ľudí a ochrániť tých, ktorí budú pokračovať len v tom, čo predtým začali, a to je, samozrejme, obohacovanie sa na úkor bežných ľudí a ako som sa dozvedela, napríklad v zbrojárskom priemysle.
Ich aroganciu dokazuje aj to, že sa pri tom oháňajú ľudskými právami. Títo ľudia, ktorým nikdy na ochrane ľudských práv nezáležalo a ktorí dokonca ľudské práva s ľahkosťou porušovali, spomeňme si napríklad na únos vietnamského občana alebo diskreditáciu Hedvigy Malinovej, alebo policajné razie v rómskych osadách, napríklad v Moldave nad Bodvou, čo, mimochodom, zastavil až policajný prezident Hamran, ktorého táto vláda naozaj nemorálne odvolala.
Oháňajú sa ľudskými právami, a pritom neboli schopní ani len akceptovať správu verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej, ktorú v parlamente ignorovali a jej správu o porušovaní ľudských práv neprijali. Podľa mňa je to faloš a farizejstvo najvyššieho zrna. Na rovnosti a spravodlivosti tejto vláde nezáleží a záleží jej na nich iba vtedy, keď týka ich samých a ľudí s nimi spriaznenými.
Ďakujem.

Tinka, ďakujem ti, že si opäť pripomenula, a dôrazne pripomenula to, čo je dôležité a čo tu už dlhodobo opakujeme stále dookola, že miesto toho, aby sa vláda zamerala na krátkodobé a populistické ciele, aby uspokojila svojich voličov a voličky, tak by mala naozaj myslieť dlhodobo do budúcnosti a investovať do dôležitých reforiem najmä v oblasti zdravotníctva a školstva. A možno keď to budeme hovoriť dostatočne dlho a stále dookola a dookola, tak sa to niekde ukotví do nevedomej úrovne mozgu tejto koalície a nevedomo budú podľa toho konať. Necháme sa prekvapiť.
Jedným zo zásadných problémov, a dokazuje to teda aj všetky kroky tých predchádzajúcich vlád, je, že práve preto, že sú tam nepopulárne riešenia, ktoré sa, výsledky sa objavia o 20-30 rokov, tak sú hlboko-hlboko poddimenzované. Napríklad len rezort školstva v porovnaní s ostatnými krajinami OECD, kým napríklad v Českej republike do vysokého školstva investujú 94 % ako ostatné krajiny, u nás je to len 67. Alebo napríklad kým v Českej republike až 1,2 % HDP ide do výskumu a vývoja, u nás je to hlboko pod jedno percento. No a naozaj potom výsledok je, že nám chýbajú asistenti, učitelia, kvalifikovaní pedagógovia, ktorí sú dobre zaplatení, a mohli by sme dlho nad tým ešte polemizovať.
Máme tu strašne veľa problémov s komplexnosťou, jedno oddelenie, jedno ministerstvo nevie, čo robí druhé ministerstvo, nespolupracuje sa navzájom, ale to, ako si vlastne ceníme tento rezort napríklad vzdelávania, svedčí aj o tom, že za posledných 30 rokov sme tam mali už 27 ministrov a ministeriek a z toho len dvaja sa udržali vo svojom funkčnom období celé štyri roky. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem aj tebe, Naty, že si hovorila o tak dôležitej téme, ako je podpora pohybu a športu. Obávam sa, že ja ako učiteľka vnímam, že za posledné desaťročia sa naozaj táto situácia pri vývoji detí rapídne zhoršila, a my musíme investovať ako štát aj ako učitelia omnoho väčšie úsilie do toho, aby sme zlepšili vzťah k pohybu u mladej generácii a k zdravému životnému štýlu. Sme svedkami toho, že deti, ktoré nám prichádzajú do materských škôl, nám v troch rokoch takmer vôbec neprejdú pešo nejaký dlhší úsek, nemajú vôbec rozvinutú hrubú motoriku a každý neuropsychológ vám povie, že to má veľký vplyv a potom na neschopnosť rozvinutia slabej motoriky, na veľký tlak pri písaní, neschopnosť rozhýbať zápästie, a teda nepripravenosť a do školy a veľké problémy s písaním.
To sa určite potom podpisuje aj na tej nízkej úrovni čitateľskej gramotnosti a iných funkčných gramotností, čo sa objavilo aj v PISA 202. Je to veľký a dlhodobý problém, ale obávam sa, že takéto opatrenia, ako je napríklad zvyšovanie počtu hodín telesnej výchovy bez toho, aby sme mali dostatočne kvalitnú telesnú výchovu alebo telocvične, kde by sme to robili, alebo že odčleníme šport z rezortu ministerstva školstva, keď my, naopak, veľmi nutne potrebujeme podporovať telesnú výchovu a vzťah k nej v základných školách, je krokom späť.
A preto súhlasím s tým, že tu ide len o politickú objednávku, kde je potrebné urobiť miestečko pre rôznych oligarchov alebo pani Tabák zrejme, ktorá je odborníčka na šp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Beátka, že si znova upriamila pozornosť na to, čo vláda by mala robiť a nerobí, a to je venovať sa opatreniam, ktoré naozaj naštartujú ekonomiku aj z dlhodobého horizontu, najmä v oblastiach školstva a zdravotníctva, čo sú prioritné oblasti, ale miesto toho nás už vlastne od počiatku zásobuje návrhmi zákonov, ktoré majú zatiaľ demontovať právny štát a zničiť boj proti korupcii.
Máš pravdu v tom, že odliv talentovaných mladých ľudí je jedna z najkľúčovejších oblastí, ktorej by sa mala táto vláda venovať. Máš pravdu aj v tom, že spomedzi krajín OECD sme po Luxembursku na druhom mieste v najvyššom počte ľudí, mladých ľudí, ktorí nám z krajiny odchádzajú.
Keď sa ich opýtate, čo ich najviac motivuje k tomu, aby odišli, tak je to, samozrejme, renomé vysokých škôl, ale v druhom rade je to napr. aj to, že chcú študovať v anglickom jazyku, alebo že chcú poznať novú kultúru v iných krajinách. Problém ale ani nie je to, že odchádzajú za štúdiom do zahraničia, problém je to, že sa nevracajú späť domov. A keď sa ich zase opýtate, prečo sa nechcú vrátiť späť domov, tak viete čo to je? Je to to, že nefungujú verejné inštitúcie, ale na prvom mieste je to v prvom rade vysoký stupeň korupcie.
Takže znova sa vraciame k tomu, že mladí ľudia nám odchádzajú z tejto krajiny práve preto, čo vy sa teraz snažíte zastaviť – boj proti korupcii, takže ja ani neočakávam, že za tieto štyri roky sa v tejto téme niečo zmení, a, bohužiaľ, to bude mať veľmi, veľmi negatívny vplyv na to, aby sme nejaké nové inovatívne myšlienky naozaj odtala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Milé moje kolegyne a kolegovia, ja som naozaj prekvapená, s akými kreatívnymi ľuďmi tu sedíme, ďakujem, že ste ma pobavili takto v neskorých večerných hodinách. To som ani nedúfala, že sa mi to v parlamente stane. A ja som si tak pozerala ďalšie poplatky a narazila som tu na súdne a ja som vždycky vedela, prečo ja nechcem skončiť na súde, lebo tu sú fakt horibilné poplatky.
Tak napríklad zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba a z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu - 6 %, najmenej 16,5 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,5 eura, a to ešte nie je cena až teraz ide pôvodná cena. Pôvodná cena je 16 596,5 eura zvýšená na 25 000, čiže 25 000, to je nárast o 50,6 %. Pod tým je úplne to isté, ja to prečítam teda. Zo žaloby alebo z návrhu na začatia konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba a z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu - 6 %, najmenej 16,5 eura, najviac 16 596,5 eura v obchodných veciach, najviac 33 193,5 eura je to to isté, ale nechápem, tu je pôvodná cena až 33 193,5 a zvýšená je 50 000, čo je tiež nárast o 50,6 %.
To sú fakt akože úžasné sumy. Potom máme tu poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predmetu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Štefan, že si nám opäť pripomenul, že tento zákon nemá s konsolidáciou verejných financií teda absolútne nič spoločné. Všetci vieme, že ide o pokračujúcu kampaň, o rozdávanie peňazí a že, samozrejme, jednoznačným víťazom sú seniori.
Ja mám pocit, že táto vláda žije v nejakom virtuálnom svete hospodárskeho blahobytu. Namiesto konsolidácie zaťažuje produktívnych občanov daňami a najmä malých a stredných podnikateľov, od ktorých závisí rast našej ekonomiky. Ako keby zabudla, že aj tento podnikateľský sektor má za sebou ťažké roky fungovania a že potrebuje tiež našu pomoc.
Myslím si, že ak by vláde išlo naozaj o to, aby pomohla všetkým svojim občanom, tak by pristúpila aj k nepopulárnym riešeniam najmä na začiatku svojho fungovania a najmä pristúpila by k investíciám. A to naprieč všetkým rezortom hospodárstva vrátane zdravotníctva a školstva, ale najmä vedy a výskumu, pretože bez investícií do vedy a výskumu nebudeme nikdy inovatívnou, modernou krajinou so znalostnou ekonomikou. To si musíme uvedomiť.
Namiesto toho sme absolútne na chvoste všetkých krajín OECD a dokonca sme sa aj za susednou Českou republikou, čo sa týka investícií do vedy a výskumu. A z nového rozpočtu teda nebadať, že by sme sa čo i len snažili priblížiť sa vo výške investovania do vedy a výskumu napríklad susednej krajine.
Milá naša vláda, som presvedčená o tom, že nie dane, ale investície sú cestou k ekonomickému rastu a potom možno bude aj na trináste a možno aj na štrnáste dôchodky.

Ja už keď som si prečítala programové vyhlásenie vlády, tak mi bolo úplne jasné, že toto bude vláda stagnácie a návratu k minulosti a že sa vôbec, ale vôbec nebude myslieť na budúcnosť a na novú generáciu. A naopak, a to povedala Vlaďka veľmi správne, tak ju ešte viacej ohrozuje. Napríklad miesto toho, aby sme investovali do dôchodkov, tak by sme mali zainvestovať do školstva. A napríklad vôbec tam nezostávajú z rozpočtu žiadne finančné prostriedky na to, aby sme investovali do zvyšovania platov učiteľov a učiteliek. Opäť sa na to nemyslí. Sú to práve tí ľudia, ktorí vychovávajú ďalšiu generáciu. To je ďalší dôkaz, že vláda vôbec nemyslí na ďalšiu generáciu. Nie, my radšej budeme investovať do dôchodkov a nemyslím tým, že to nie je potrebné, avšak nie na úkor ohrozovania, preboha, budúcej generácie. Potom sa nečudujme, že odchádzajú do zahraničia a už sa nevracajú.
Zároveň, a to je veľmi dôležité pripomínať si, že to nie sú dôchodcovia a dôchodkyne, ktoré sú najohrozenejšie chudobou. Samozrejme, sú až tretí, pokiaľ viem, v poradí. A to najmä tí, ktorí žijú osamotene. Ale my tu žiadne opatrenia napríklad na riešenie feminizácie chudoby nevidíme. Druhou najohrozenejšou skupinou sú rodiny, kompletné rodiny s troma a viac deťmi a na prvom mieste sú samoživitelia a samoživiteľky s deťmi. To sú najohrozenejšie skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou. No lenže kvôli populistickým cieľom a sľubom my radšej týmto deťom zoberieme budúcnosť tým, že im zoberieme ešte aj dôchodky.
Takže my takto vlastne smerujeme k medzigeneračným trhlinám a myslím si, že si to všetci tu veľmi dobre uvedomujeme, a napriek tomu sa to deje. Ale ja verím, že tá budúca generácia sa vám za toto odvďačí. A že vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)