Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.4.2025 o 10:33 hod.

Ing. Mgr. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.4.2025 13:23 - 13:25 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa chcem v prvom rade poďakovať tebe, kolega, ale aj všetkým ostatným, ktorí teda vo faktických poznámkach pozitívne reagovali na toto uznesenie a celkovo sa ti chcem poďakovať za tvoju iniciatívu, lebo som presvedčená o tom, že je veľmi dôležité, aby aj z úst majority zaznievala téma podpory a pomoci a výzva k týmto veciam zo strany majority a nielen zo strany Rómov. Je to veľmi, veľmi dôležité, aby sme držali ako súdržná spoločnosť a pomáhali tým najchudobnejším, za to sa vám chcem naozaj srdečne poďakovať, aj za tvoju angažovanosť, pretože my vieme, že ako primátor si, teda máš za sebou aj praktické skúsenosti a efekty z tejto práce a môžeš byť inšpiráciou pre iných. Ja som sa tak zamýšľala nad tým, keď si rozprával a tú kritiku si vzniesol na úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, že kde sa vlastne stala chyba, lebo v období, keď som ja pôsobila ešte na úrade, to bol rok 2005, 2006, 2007, tak vtedy ten úrad naozaj disponoval odbornosťou v porovnaní s tým, ako tá odbornosť je tam dnes, tak je to teda veľmi poľutovaniahodné, ako sa to zmenilo. A možno ten problém nastal aj kvôli tomu, že vtedy, keď som tam ja pôsobila, tak išlo o politicky nezávislú nomináciu, dokonca tam boli výberové konania na prijímaní na tento post. A až neskôr sa to stalo politickou nomináciou a je jasné, že ľudia, ktorí sú tam politicky nominovaní, tak stále držia pozíciu tej svojej vlády a vyberajú si teda ľudí vhodných na túto reprezentáciu.
A keď sa pozrieme na všetky štyri vlády Roberta Fica, ako pristupoval k riešeniu marginalizovaných rómskych komunít a riešeniu chudoby, tak je jasné, že prečo si vybrali človeka ako súčasného splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Nepotrebujú túto tému riešiť, nie je to pre nich priorita a nikdy nebola. A táto téma naozaj potrebuje, aby to bola premiérska téma. Lebo pokiaľ to nebude priorita, nič sa nezmení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.4.2025 11:05 - 11:05 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Aj ja vám želám pekný deň, pán podpredseda. Možno budem teraz trochu priama, ale musím sa v prvom rade poďakovať, Beáta, za to, že si urobila takú hlbšiu sondu do vlastne ľudských práv a ozrejmila si, k čomu všetkému došlo počas pandémie COVID-19 aj voči rómskym komunitám. A mne bolo tak smutno, keď si hovorila, lebo ja mám za ten rok a pol, čo som tu už pocit, že ľudské práva táto vláda vníma, rešpektuje a počúva na nich len vtedy, keď ide o skrátené legislatívne konanie, ktorým sa vtedy oháňa, tými ľudskými právami alebo vtedy, keď potrebujú šíriť ruskú propagandu a svoje populistické názory a vtedy sa oháňajú slobodou slova, ale vo vzťahu k menšinám, či už k kvír ľuďom, alebo aj k Rómom v tomto prípade sú absolútne necitliví a hluchí. Táto vláda prekrúca pravdu tak, aby im jednoducho vyhovovala a napriek tomu, že sú jasné dáta, ktoré som aj citovala, o tom, že ľudia v tých rómskych komunitách práve kvôli tej izolácii naozaj hladovali, tak niekto im ešte aj to závidí, že sa našli nejakí dobrí ľudia, nejaké organizácie, ktoré im tam išli pomáhať a dali im potraviny zadarmo. Tak ja už neviem, v akej krajine to žijem, že sa takáto reakcia vlastne dostáva od ľudí, že im závidíme ešte aj to, že hladujú a že im niekto pomôže. Ja sa vôbec potom nečudujem, že táto vláda prichádza aj s takými návrhmi zákonov, ako je odoberanie dávok v hmotnej núdzi. Ako my sa k nim správame fakt ako ku zvieratám. Ako keby to neboli naši spoluobčania, naši bratia a sestry, ktorí tu s nami žijú niekoľko stoviek rokov. Vyháňame ich na okraj obce, izolujeme ich a potom, keď sa nedokážu integrovať, pretože sú chudobní niekoľko generácií, stoviek rokov za sebou, tak ich ešte aj diskriminujeme, nepustíme ich medzi seba, nepodporujeme ich a závidíme im ešte aj to nič, čo majú. Ja tomu fakt nerozumiem, kde to žijem, v akej krajine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.4.2025 10:44 - 10:54 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Pani Vaľová, vážená pani Vaľová, ja vám srdečne ďakujem za tento prierez vašich úspechov, ktoré ste mala ako primátorka. Reagovala som na vás práve kvôli tomu, pretože ste neurobili pre Rómov ani to základné, čo je potrebné pre život v 21. storočí a máte len kopu výhovoriek a takých tých typických rečí plných predsudkov a diskriminácie a ja to nemám rada a už to nebudem trpieť v mojej prítomnosti, to je po prvé.
Po druhé, ja by som vám veľmi odporúčala, keby ste počúvala s porozumením, pretože my nenavrhujeme týmto uznesením, aby Rómovia, ktorí boli plošne karantenizovaní, obklopení policajtami a armádou, páskami a plotom a nebolo im umožnené, aby vôbec mohli odtiaľ odísť ako v nejakom koncentráku, tak navrhujeme, aby sme sa my poslanci a poslankyne odškodnili. Bolo by to aspoň minimum za to, aká krivda bola na nich počas tohto obdobia spáchaná a v porovnaní s tým, že ideme odškodňovať ľudí, ktorí odmietali nosiť rúška, ktorí vykrikovali dezinformácie a hoaxy na námestiach, by to bolo minimum.
A apelovala som tu na vás, aby ste boli aspoň trošku veľkorysí a aspoň trochu srdeční a urobili niečo, čo naozaj za to stojí v porovnaní s tými zákonmi, ktoré tu predkladáte.
Takže ja som teraz strašne zvedavá, keď ste za to, aby všetci ľudia boli odškodnení vrátane Rómov, tak som strašne zvedavá, či za to zahlasujete. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.4.2025 10:33 - 10:35 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ak dovolíte, samozrejme, ďakujem vám všetkým za podporu tohto uznesenia. Priznám sa, že som ani neočakávala podporu od koalície, najmä ak je schopná odškodniť ľudí, ktorí sú bezohľadní a ktorí porušujú pravidlá, len aby uspokojila svojich voličov. A je mi jasné, že už len z tohto dôvodu nie sme schopní a nie ste schopní teda sa ani ospravedlňovať za takéto krivdy voči rómskej komunite, lebo to vaši voliči nie sú.
A musím povedať, že, pani Vaľová, ja sa hanbím za to, že ste moja kolegyňa. Nehnevajte sa na mňa, poviem vám to takto natvrdo. Vy ste mali možnosť zmeniť životy ľudí najzraniteľnejších občanov, bola ste primátorka a ja som bola pred necelým mesiacom v Humennom. Viem, ako vás tam Rómovia majú radi a čo o vás hovoria. Nehnevajte sa, mala ste tú moc, neurobila ste to. Takže na vašom mieste by som sa vôbec k tejto téme radšej ani nevyjadrovala.
Z môjho pohľadu je absolútne nemysliteľné, že v 21. storočí máme 60 % osád, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu a nemajú ani prístup k pitnej vode. Je to hanba pre Slovensko a je to hanba pre všetkých primátorov a starostov, ktorí doteraz neurobili s touto situáciou vážny koniec. Je to hanba pre tento štát, že necháva týchto ľudí žiť bez základných životných potrieb. My vieme, ako to treba riešiť, len, bohužiaľ, tu neexistuje politická vôľa vďaka ľuďom, ako ste vy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.4.2025 10:15 - 10:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Takže vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto uznesenie, ktoré s kolegyňami a kolegom podávame, sme podali kvôli tomu, aby sme naozaj otvorene a pravdivo pomenovali udalosti, ktoré sa odohrali počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19. Nejde iba o pandemické opatrenia ako také, ale najmä o ich dopad na určitú časť našich spoluobčanov, a to konkrétne na rómsku komunitu, ktoré sa ocitli teda v postavení, čo nemôžme nazvať inak ako diskriminačné alebo neprimerané.
Ako zástupcovia verejnosti a ako najmä nositelia politickej zodpovednosti je našou povinnosťou reflektovať chyby z minulosti a čeliť im naozaj s rešpektom a s odvahou. Naša spoločnosť sa zakladá na princípoch rovnosti, slobody a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú zakotvené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodných dohovoroch a právnych predpisoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. No a práve tieto princípy boli počas pandémie v prípade rómskych komunít naozaj flagrantne porušené. Rómske osady a medzi nimi napríklad Krompachy, Žehra, Jarovnice, Bystrany a Richnava sa stali naozaj symbolom neprimeraných zásahov, ktoré namiesto ochrany týchto ľudí priniesli izoláciu, stigmatizáciu a prehĺbenie už aj tak existujúcich problémov. A keď hovoríme o rovnosti, tak musíme hovoriť aj o rovnakej aplikácii práva. A ja sa teda pýtam, prečo v prípade väčšinového obyvateľstva nedošlo k plošnému uzatváraniu lokalít, ale v prípade rómskych komunít áno. A táto otázka nie je len otázkou minulosti, ale aj otázkou základnej spravodlivosti, ktorú musíme riešiť, ak chceme naozaj obnoviť dôveru občanov v právny štát. Bez primeraných dôkazov o efektívnosti týchto opatrení boli rómske osídlenia doslova uzavreté bez prístupu k základným životným potrebám. To znamená k potravinám, pitnej vode, k hygienickým zariadeniam a často, samozrejme, aj k zdravotnej starostlivosti.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry vo svojej publikácii Pandémia ako ľudskoprávna lekcia v súvislosti práve s plošnou karantenizáciou okrem iného uvádza, že boli zaznamenané prípady, keď ľudia z týchto karantenizovaných osád nemali dostatočný prístup k potravinám, niektoré rodiny doslova hladovali. Donášky potravín neboli dostatočne koordinované a niekedy ľuďom v karanténe chýbali peniaze v hotovosti, za ktoré by si tieto potraviny nakúpili. V tomto smere je nutné doplniť, že nedomyslenosť tejto koordinácia sa premietla aj prístupu k službám občianskej infraštruktúry a hlavne v prvej vlne koronakrízy zlyhával v mnohých obciach systém nastavenia výplaty štátnych dávok. Nejde len o dávky v hmotnej núdzi, ale, samozrejme, aj iných príspevkov sociálneho zabezpečenia ako dôchodky, rodičovské či materské príspevky a najmä formou poštových poukážok osobám uzavretých v tých karantenizovaných komunitách.
Je potrebné ale zdôrazniť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí už pred pandémiou patrili k najzraniteľnejšej skupine obyvateľstva na Slovensku. Len pre zaujímavosť, ešte pred vypuknutím pandémie koncom roka 2020 vyšiel výskum EU SILK MRK, z ktorého vyplynulo, že kým v celkovej populácii žilo pod hranicou chudoby len 6 % populácie, tak u marginalizovaných komunít to bolo až 87 %. Taktiež z neho vyplynulo, že viac ako polovica, až 52 % žila v domácnostiach, ktoré naozaj trpeli závažnou materiálnou depriváciou. Len pre porovnanie v celkovej populácii to bolo okolo 6 %.
Kolegyne a kolegovia, ak je niekto naozaj izolovaný a bez dostatočných zdrojov, samozrejme, aj bez informácie a bez perspektívy, tak je jasné, že sa stáva obeťou štátneho zlyhania. V takýchto podmienkach boli celé rodiny, matky, otcovia, deti, matky, ktoré nemohli zabezpečiť pre svoje deti základné potreby, otcovia, ktorí stratili možnosť akéhokoľvek zárobku a, samozrejme, deti, ktoré nemali prístup k vzdelaniu, pretože technické možnosti na dištančné vzdelávanie v osadách jednoducho neexistovali. Podľa odhadov organizácie eduRoma sa v roku 2020 nevzdelávalo až 70 % rómskych detí. Podľa štúdie medzinárodného tímu ekonómov bude mať práve toto zatvorenie škôl počas pandémie omnoho horší vplyv na kvalitu vzdelávania a, samozrejme, aj na neskoršie príjmy detí z najchudobnejších rodín oproti deťom z domácností, ktoré majú lepšie finančné podmienky. Autori tejto štúdie zistili, že deťom z najchudobnejších rodín sa hodnotenie na štvorbodovej škále v priemere zhoršilo o pol bodu, kým deťom z bežného a lepšie situovaného prostredia sa toto hodnotenie takmer vôbec nezmenilo. Výsledkom, samozrejme, môže byť aj to, že keď tieto deti vstúpia na trhu práce, ak vôbec vstúpia, tak budú mať v priemere až o štvrtinu nižšie zárobky. To znamená, že pandémia a následne zavreté školy, celková nepripravenosť vzdelávacieho systém aj sociálneho systému, slabá podpora detí zo sociálne slabších rodín môže tieto deti ovplyvniť naozaj na celý život a mať vážne dopady na ich životy.
Zásadným problémom však nebol len samotný akt karantenizácie, ale aj spôsob, akým bol tento akt vykonaný. Polícia a armáda boli vyslané na miesta, kde mali pôsobiť ako garant ochrany a zdravia. No namiesto toho ich prítomnosť len vzbudila strach a, samozrejme, zvýšila stigmatizáciu. Takýto postup v civilizovanej spoločnosti naozaj vyvoláva vážne otázky o tom, či bol tento postup naozaj primeraný a či naozaj slúžil k ochrane verejného zdravia, alebo bol len zdrojom alebo postupom na to, aby bola politicky demonštrovaná sila. Tieto opatrenia boli pritom naozaj zavádzané bez dostatočných dôkazov o tom, či sú naozaj nevyhnutné a či budú efektívne. Následkom toho bolo, samozrejme, zvyšovanie nenávistnej rétoriky voči rómskym komunitám, ktorá bola neraz použitá na politické účely. Predstavitelia bývalých vlád svojimi vyjadreniami naozaj posilňovali napätie a nenávisť voči rómskemu obyvateľstvu. Rovnako tak k nepriateľskej a naozaj nenávistnej atmosfére prispievali svojimi vyjadreniami aj predstavitelia súčasnej vlády. Mnohí videli Rómov ako tých, ktorí nedodržiavajú opatrenia. V súvislosti s veľkým počtom Rómov pracujúcich v zahraničí boli aj z tohto dôvodu vnímaní ako hrozba. Bola obava, že sa vrátia zo zahraničia a budú to oni, ktorí prinesú vírus a nakazia ostatných. Sociálna segregácia voči rómskemu obyvateľstvu sa ešte viac tým pádom prehĺbila. Pandémia opätovne oživila staré hoaxy, ktoré smerovali k tomu, že Rómovia a Rómky dostávajú všetko zadarmo.
Zvyšovanie tejto nenávistnej rétoriky malo naozaj ďalekosiahle dôsledky. Viaceré rómske rodiny aj po skončení karantény sa začali stretávať s prejavmi neznášanlivosti zo strany majoritného obyvateľstva. A táto situácia viedla naozaj k sociálnemu napätiu, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických problémov spôsobených pandémiou. Rómske komunity, ktoré už predtým patrili medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čelili teda ešte väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Najzávažnejším dopadom však bola skutočnosť, na ktorú upozornil aj Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, ktorí vo svojej štúdii o vplyve pandémie na rómske marginalizované komunity z roku 2022 uviedli, že obyvatelia z marginalizovaných komunít zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, keď v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Dovoľte mi len, aby som pripomenula, že už v roku 2021 verejná ochrankyňa práve Mária Patakyová vo svojej správe takisto poukázala na tieto závažné porušenia ľudské práv a, samozrejme, neprimeranosť týchto opatrení a zásah do osobnej slobody obyvateľov. V správe dokonca upozorňuje na neprimeranosť prijímaných opatrení v súvislosti s karantenizáciou celých rómskych osád a dokonca konštatuje, že v druhej vlne pandémie sme túto prax podľa Európskej agentúry pre ľudské práva aplikovali ako jediná krajina v celej Európskej únii. Táto správa, ktorú Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, nezobrala na vedomie, jasne pomenovala nedostatky a poskytla aj odporúčania, ako sa napríklad vyhnúť takýmto chybám v budúcnosti. Rovnako tak aj Národné stredisko pre ľudské práva vo svojej správe z roku 2020 zdôraznilo nevyhnutnosť dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality pri prijímaní opatrení. Kritika prišla aj zo strany európskych inštitúcií, ako je Európsky parlament alebo Európska komisia, ktorí naozaj vyjadrili obavy z možnej diskriminácie a porušovania základných práv obyvateľov rómskych komunít. Navyše viaceré medzinárodné organizácia, vrátane Organizácie spojených národov a Rady Európy upozornili na potrebu zabezpečenia ochrany práv marginalizovaných komunít počas pandémie. OSN dokonca vo svojich odporúčaniach zdôraznila, že v čase kríz je nevyhnutné, aby štáty postupovali v súlade s medzinárodnými a ľudskoprávnymi normami a aby zabezpečili rovnaký prístup ku všetkým verejným službám bez ohľadu na etnickú príslušnosť.
Kolegovia a kolegyne, my tu dnes stojíme pred rozhodnutím, či sa týmto udalostiam postavíme čelom, alebo budeme len zase pokračovať v ich ignorovaní. Ako reakcia na krivdy z minulosti bol práve tento týždeň v parlamente schválený návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobách v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý je podľa nás absolútne nespravodlivý. Keďže odškodňuje, samozrejme, tých, ktorí nerešpektovali pravidlá a ocenili nezodpovednosť a bezohľadnosť. Ocenili ste tých, ktorí šíria hoaxy a dezinformácie, o to viac som naozaj zvedavá, či budete dostatočne veľkorysí, aby ste odškodnili všetkých ľudí, vrátane Rómov. Argument, že ste to neboli vy, táto vláda, ktorí sa na vylúčených Rómov dopustili nespravodlivosti, absolútne neobstojí. Práve naopak, teraz môžete dokázať, že ste schopní prevziať zodpovednosť a zachovať sa ako štátnici, že ste schopní ospravedlniť sa rómskej komunite za chyby, na ktorých voči nej dopustil štát. Tu totiž vôbec nejde o politiku, tu nejde o sympatie alebo antipatie, ale o uznanie pravdy a o prijatie zodpovednosti. Pretože len tak môžeme ako spoločnosť vykročiť vpred poučení z minulých chýb a odhodlaných im, samozrejme, neopakovať.
Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti, ale je skôr prejavom sily a veľkosti ducha. Je to krok k obnoveniu dôvery tých, ktorí boli poškodení a k potvrdeniu našej oddanosti hodnotám, ktoré robia našu spoločnosť spravodlivou. Ospravedlnenie však musí byť sprevádzané aj konkrétnymi opatreniami, musíme zabezpečiť, aby sa podobné situácie v budúcnosti nikdy neopakovali. Musíme, samozrejme, investovať do infraštruktúry v marginalizovaných komunitách, aby mali prístup k základným službám, ako sú voda, elektrina, zdravotná starostlivosť, musíme skvalitniť vzdelávanie, tak aby bola mostom z chudoby. Musíme naozaj vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručia, že každé budúce opatrenie bude posudzované z hľadiska jeho dopadu na všetky skupiny obyvateľstva bez rozdielu. Práve v tejto oblasti nám však chýba väčšia angažovanosť súčasného splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie. A priznám sa, že keď som videla jeho včerajšiu tlačovku, tak som nadobudla dojem, že pán Kotlár je ako Falstaff od Shakespeara, ak to poznáte je to z diela Henricha IV. a je to postava, ktorá neustále klame, preceňuje svoju dôležitosť a žije v nejakom zajatí svojich výmyslov a predstavám. A teda som jasne nadobudla dojem, že od takého človeka teda nemôžme očakávať žiadne efektívne opatrenia a to je veľmi smutné.
===== 36-2
Na záver mi len dovoľte zdôrazniť, že náprava krívd spôsobených počas pandémie nie je otázkou sociálnej politiky, ale je najmä otázkou našej identity ako demokratického štátu. My sme naozaj povinní postaviť sa na stranu tých, ktorým bolo ublížené a zabezpečiť, aby už nikdy neboli vystavení takejto diskriminácii a stigmatizácii zo strany štátnych orgánov. V mene Progresívneho Slovenska vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste podporili predložené uznesenie a spolu s ním aj gesto ospravedlnenia sa rómskej komunite. A nie preto, že to od nás niekto očakáva, ale preto, že je to jednoducho správne. Pretože iba tak môžeme naozaj budovať spoločnosť, ktorá je spravodlivá, rovná a solidárna ku všetkým svojim členom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.4.2025 10:15 - 10:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Takže vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto uznesenie, ktoré s kolegyňami a kolegom podávame, sme podali kvôli tomu, aby sme naozaj otvorene a pravdivo pomenovali udalosti, ktoré sa odohrali počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19. Nejde iba o pandemické opatrenia ako také, ale najmä o ich dopad na určitú časť našich spoluobčanov, a to konkrétne na rómsku komunitu, ktoré sa ocitli teda v postavení, čo nemôžme nazvať inak ako diskriminačné alebo neprimerané.
Ako zástupcovia verejnosti a ako najmä nositelia politickej zodpovednosti je našou povinnosťou reflektovať chyby z minulosti a čeliť im naozaj s rešpektom a s odvahou. Naša spoločnosť sa zakladá na princípoch rovnosti, slobody a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú zakotvené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodných dohovoroch a právnych predpisoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. No a práve tieto princípy boli počas pandémie v prípade rómskych komunít naozaj flagrantne porušené. Rómske osady a medzi nimi napríklad Krompachy, Žehra, Jarovnice, Bystrany a Richnava sa stali naozaj symbolom neprimeraných zásahov, ktoré namiesto ochrany týchto ľudí priniesli izoláciu, stigmatizáciu a prehĺbenie už aj tak existujúcich problémov. A keď hovoríme o rovnosti, tak musíme hovoriť aj o rovnakej aplikácii práva. A ja sa teda pýtam, prečo v prípade väčšinového obyvateľstva nedošlo k plošnému uzatváraniu lokalít, ale v prípade rómskych komunít áno. A táto otázka nie je len otázkou minulosti, ale aj otázkou základnej spravodlivosti, ktorú musíme riešiť, ak chceme naozaj obnoviť dôveru občanov v právny štát. Bez primeraných dôkazov o efektívnosti týchto opatrení boli rómske osídlenia doslova uzavreté bez prístupu k základným životným potrebám. To znamená k potravinám, pitnej vode, k hygienickým zariadeniam a často, samozrejme, aj k zdravotnej starostlivosti.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry vo svojej publikácii Pandémia ako ľudskoprávna lekcia v súvislosti práve s plošnou karantenizáciou okrem iného uvádza, že boli zaznamenané prípady, keď ľudia z týchto karantenizovaných osád nemali dostatočný prístup k potravinám, niektoré rodiny doslova hladovali. Donášky potravín neboli dostatočne koordinované a niekedy ľuďom v karanténe chýbali peniaze v hotovosti, za ktoré by si tieto potraviny nakúpili. V tomto smere je nutné doplniť, že nedomyslenosť tejto koordinácia sa premietla aj prístupu k službám občianskej infraštruktúry a hlavne v prvej vlne koronakrízy zlyhával v mnohých obciach systém nastavenia výplaty štátnych dávok. Nejde len o dávky v hmotnej núdzi, ale, samozrejme, aj iných príspevkov sociálneho zabezpečenia ako dôchodky, rodičovské či materské príspevky a najmä formou poštových poukážok osobám uzavretých v tých karantenizovaných komunitách.
Je potrebné ale zdôrazniť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí už pred pandémiou patrili k najzraniteľnejšej skupine obyvateľstva na Slovensku. Len pre zaujímavosť, ešte pred vypuknutím pandémie koncom roka 2020 vyšiel výskum EU SILK MRK, z ktorého vyplynulo, že kým v celkovej populácii žilo pod hranicou chudoby len 6 % populácie, tak u marginalizovaných komunít to bolo až 87 %. Taktiež z neho vyplynulo, že viac ako polovica, až 52 % žila v domácnostiach, ktoré naozaj trpeli závažnou materiálnou depriváciou. Len pre porovnanie v celkovej populácii to bolo okolo 6 %.
Kolegyne a kolegovia, ak je niekto naozaj izolovaný a bez dostatočných zdrojov, samozrejme, aj bez informácie a bez perspektívy, tak je jasné, že sa stáva obeťou štátneho zlyhania. V takýchto podmienkach boli celé rodiny, matky, otcovia, deti, matky, ktoré nemohli zabezpečiť pre svoje deti základné potreby, otcovia, ktorí stratili možnosť akéhokoľvek zárobku a, samozrejme, deti, ktoré nemali prístup k vzdelaniu, pretože technické možnosti na dištančné vzdelávanie v osadách jednoducho neexistovali. Podľa odhadov organizácie eduRoma sa v roku 2020 nevzdelávalo až 70 % rómskych detí. Podľa štúdie medzinárodného tímu ekonómov bude mať práve toto zatvorenie škôl počas pandémie omnoho horší vplyv na kvalitu vzdelávania a, samozrejme, aj na neskoršie príjmy detí z najchudobnejších rodín oproti deťom z domácností, ktoré majú lepšie finančné podmienky. Autori tejto štúdie zistili, že deťom z najchudobnejších rodín sa hodnotenie na štvorbodovej škále v priemere zhoršilo o pol bodu, kým deťom z bežného a lepšie situovaného prostredia sa toto hodnotenie takmer vôbec nezmenilo. Výsledkom, samozrejme, môže byť aj to, že keď tieto deti vstúpia na trhu práce, ak vôbec vstúpia, tak budú mať v priemere až o štvrtinu nižšie zárobky. To znamená, že pandémia a následne zavreté školy, celková nepripravenosť vzdelávacieho systém aj sociálneho systému, slabá podpora detí zo sociálne slabších rodín môže tieto deti ovplyvniť naozaj na celý život a mať vážne dopady na ich životy.
Zásadným problémom však nebol len samotný akt karantenizácie, ale aj spôsob, akým bol tento akt vykonaný. Polícia a armáda boli vyslané na miesta, kde mali pôsobiť ako garant ochrany a zdravia. No namiesto toho ich prítomnosť len vzbudila strach a, samozrejme, zvýšila stigmatizáciu. Takýto postup v civilizovanej spoločnosti naozaj vyvoláva vážne otázky o tom, či bol tento postup naozaj primeraný a či naozaj slúžil k ochrane verejného zdravia, alebo bol len zdrojom alebo postupom na to, aby bola politicky demonštrovaná sila. Tieto opatrenia boli pritom naozaj zavádzané bez dostatočných dôkazov o tom, či sú naozaj nevyhnutné a či budú efektívne. Následkom toho bolo, samozrejme, zvyšovanie nenávistnej rétoriky voči rómskym komunitám, ktorá bola neraz použitá na politické účely. Predstavitelia bývalých vlád svojimi vyjadreniami naozaj posilňovali napätie a nenávisť voči rómskemu obyvateľstvu. Rovnako tak k nepriateľskej a naozaj nenávistnej atmosfére prispievali svojimi vyjadreniami aj predstavitelia súčasnej vlády. Mnohí videli Rómov ako tých, ktorí nedodržiavajú opatrenia. V súvislosti s veľkým počtom Rómov pracujúcich v zahraničí boli aj z tohto dôvodu vnímaní ako hrozba. Bola obava, že sa vrátia zo zahraničia a budú to oni, ktorí prinesú vírus a nakazia ostatných. Sociálna segregácia voči rómskemu obyvateľstvu sa ešte viac tým pádom prehĺbila. Pandémia opätovne oživila staré hoaxy, ktoré smerovali k tomu, že Rómovia a Rómky dostávajú všetko zadarmo.
Zvyšovanie tejto nenávistnej rétoriky malo naozaj ďalekosiahle dôsledky. Viaceré rómske rodiny aj po skončení karantény sa začali stretávať s prejavmi neznášanlivosti zo strany majoritného obyvateľstva. A táto situácia viedla naozaj k sociálnemu napätiu, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických problémov spôsobených pandémiou. Rómske komunity, ktoré už predtým patrili medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čelili teda ešte väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Najzávažnejším dopadom však bola skutočnosť, na ktorú upozornil aj Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, ktorí vo svojej štúdii o vplyve pandémie na rómske marginalizované komunity z roku 2022 uviedli, že obyvatelia z marginalizovaných komunít zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, keď v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Dovoľte mi len, aby som pripomenula, že už v roku 2021 verejná ochrankyňa práve Mária Patakyová vo svojej správe takisto poukázala na tieto závažné porušenia ľudské práv a, samozrejme, neprimeranosť týchto opatrení a zásah do osobnej slobody obyvateľov. V správe dokonca upozorňuje na neprimeranosť prijímaných opatrení v súvislosti s karantenizáciou celých rómskych osád a dokonca konštatuje, že v druhej vlne pandémie sme túto prax podľa Európskej agentúry pre ľudské práva aplikovali ako jediná krajina v celej Európskej únii. Táto správa, ktorú Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, nezobrala na vedomie, jasne pomenovala nedostatky a poskytla aj odporúčania, ako sa napríklad vyhnúť takýmto chybám v budúcnosti. Rovnako tak aj Národné stredisko pre ľudské práva vo svojej správe z roku 2020 zdôraznilo nevyhnutnosť dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality pri prijímaní opatrení. Kritika prišla aj zo strany európskych inštitúcií, ako je Európsky parlament alebo Európska komisia, ktorí naozaj vyjadrili obavy z možnej diskriminácie a porušovania základných práv obyvateľov rómskych komunít. Navyše viaceré medzinárodné organizácia, vrátane Organizácie spojených národov a Rady Európy upozornili na potrebu zabezpečenia ochrany práv marginalizovaných komunít počas pandémie. OSN dokonca vo svojich odporúčaniach zdôraznila, že v čase kríz je nevyhnutné, aby štáty postupovali v súlade s medzinárodnými a ľudskoprávnymi normami a aby zabezpečili rovnaký prístup ku všetkým verejným službám bez ohľadu na etnickú príslušnosť.
Kolegovia a kolegyne, my tu dnes stojíme pred rozhodnutím, či sa týmto udalostiam postavíme čelom, alebo budeme len zase pokračovať v ich ignorovaní. Ako reakcia na krivdy z minulosti bol práve tento týždeň v parlamente schválený návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobách v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý je podľa nás absolútne nespravodlivý. Keďže odškodňuje, samozrejme, tých, ktorí nerešpektovali pravidlá a ocenili nezodpovednosť a bezohľadnosť. Ocenili ste tých, ktorí šíria hoaxy a dezinformácie, o to viac som naozaj zvedavá, či budete dostatočne veľkorysí, aby ste odškodnili všetkých ľudí, vrátane Rómov. Argument, že ste to neboli vy, táto vláda, ktorí sa na vylúčených Rómov dopustili nespravodlivosti, absolútne neobstojí. Práve naopak, teraz môžete dokázať, že ste schopní prevziať zodpovednosť a zachovať sa ako štátnici, že ste schopní ospravedlniť sa rómskej komunite za chyby, na ktorých voči nej dopustil štát. Tu totiž vôbec nejde o politiku, tu nejde o sympatie alebo antipatie, ale o uznanie pravdy a o prijatie zodpovednosti. Pretože len tak môžeme ako spoločnosť vykročiť vpred poučení z minulých chýb a odhodlaných im, samozrejme, neopakovať.
Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti, ale je skôr prejavom sily a veľkosti ducha. Je to krok k obnoveniu dôvery tých, ktorí boli poškodení a k potvrdeniu našej oddanosti hodnotám, ktoré robia našu spoločnosť spravodlivou. Ospravedlnenie však musí byť sprevádzané aj konkrétnymi opatreniami, musíme zabezpečiť, aby sa podobné situácie v budúcnosti nikdy neopakovali. Musíme, samozrejme, investovať do infraštruktúry v marginalizovaných komunitách, aby mali prístup k základným službám, ako sú voda, elektrina, zdravotná starostlivosť, musíme skvalitniť vzdelávanie, tak aby bola mostom z chudoby. Musíme naozaj vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručia, že každé budúce opatrenie bude posudzované z hľadiska jeho dopadu na všetky skupiny obyvateľstva bez rozdielu. Práve v tejto oblasti nám však chýba väčšia angažovanosť súčasného splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie. A priznám sa, že keď som videla jeho včerajšiu tlačovku, tak som nadobudla dojem, že pán Kotlár je ako Falstaff od Shakespeara, ak to poznáte je to z diela Henricha IV. a je to postava, ktorá neustále klame, preceňuje svoju dôležitosť a žije v nejakom zajatí svojich výmyslov a predstavám. A teda som jasne nadobudla dojem, že od takého človeka teda nemôžme očakávať žiadne efektívne opatrenia a to je veľmi smutné.
===== 36-2
Na záver mi len dovoľte zdôrazniť, že náprava krívd spôsobených počas pandémie nie je otázkou sociálnej politiky, ale je najmä otázkou našej identity ako demokratického štátu. My sme naozaj povinní postaviť sa na stranu tých, ktorým bolo ublížené a zabezpečiť, aby už nikdy neboli vystavení takejto diskriminácii a stigmatizácii zo strany štátnych orgánov. V mene Progresívneho Slovenska vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste podporili predložené uznesenie a spolu s ním aj gesto ospravedlnenia sa rómskej komunite. A nie preto, že to od nás niekto očakáva, ale preto, že je to jednoducho správne. Pretože iba tak môžeme naozaj budovať spoločnosť, ktorá je spravodlivá, rovná a solidárna ku všetkým svojim členom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.4.2025 10:11 - 10:12 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám s poslankyňami Zuzanou Števulovou, Irenou Biháriovou a poslancom Viliamom Tankóm uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku krivdám spôsobeným rómskej národnostnej menšine protipandemickými opatreniami počas pandémie COVID-19. Cieľom tohto uznesenia je ospravedlniť sa rómskej menšine za krivdy v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktoré boli na nich spáchané, a to konkrétne za selektívne opatrenia zacielené na zraniteľné skupiny obyvateľstva počas pandémie COVID-19 v podobe uvalenia karantény na obyvateľov a obyvateľky marginalizovaných rómskych komunít, ktoré boli zavádzané bez zváženia menej reštriktívnych alternatív a ktoré viedli k prehĺbeniu diskriminácie a stigmatizácie Rómov a Rómok na Slovensku. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
A ja len dodám, Vierka, že je to aj výzvou pre ministerstvo školstva, aby sa začalo naozaj komplexne viac zaoberať aj témou šikanovania na základných, stredných školách, pretože naozaj nestačí, len vydať nejakú smernicu o šikanovaní a v poradí už tretiu v priebehu 20 rokov, ktorá je naozaj stále zameraná len na ten istý princíp riešenia, a to, tento problém je celkovo duševného zdravia detí aj učiteľov, je potrebné poňať omnoho, omnoho komplexnejšie. Tak ja verím, že bude tento zákon, ale aj táto výzva pre ministerstvo školstva nejakou inšpiráciou, pretože vzdelávanie by malo byť nielen premiérskou témou, čo, bohužiaľ, pre túto koalíciu nie je, ale musí byť, najmä prierezovou témou a dlhotrvajúcou témou. To nie je téma na štyri roky.
Tak ja verím, že aspoň v tomto opozícia a koalícia nájdeme nejaký konsenzus a uznáme, že pokiaľ nebudeme sa venovať prioritne vzdelávaniu a duševnému zdraviu celej tejto spoločnosti, tak nemáme budúcnosť ako krajina. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 19:14 - 19:29 hod.

Ingrid Kosová
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 18:59 - 19:14 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Tak ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, venujeme sa vážnej téme, ktorým je násilie v školách. A ja som sa priznám, že som pôvodne ani nechcela vystúpiť, pretože moja kolegyňa Viera Kalmárová už naozaj podrobne vysvetlila tie všetky dôležité aspekty zákona, ktorý predkladáme. A povedala aj o tom, z akých identifikovaných problémov vychádzame, aj o tých našich návrhoch, a ako zaplniť tieto medzery v legislatíve.
Ale ja cítim naozaj veľkú potrebu zdôrazniť, že to násilie, ktoré sa vyskytuje v našich školách stále častejšie medzi mladými, má oveľa hlbšie príčiny ako to, čo tento zákon môže vo svojej podstate riešiť. Je síce naozaj veľmi nevyhnutný a potrebný a ja verím, že sa ministerstvo ním bude aspoň inšpirovať, keďže koalícia teda nemá povolenie hlasovať za dobré zákony, aj keď sú opozičné. Ale je potrebné povedať, že tento zákon, bohužiaľ, nereflektuje na príčiny stále zvyšujúceho sa násilia a nie je liekom na odstránenie násilia detí a mládeže, a rovnako ako nie je liekom na šikanu, ktorá sa vyskytuje na každej škole na Slovensku. Ja som počula už mnohokrát názor, že šikana sa na našich školách vyskytovala vždy a že sa musíme naučiť teda vysporiadať sa s tým ako deti, že to je teda možno aj trochu prospešné, lebo deti budú tým pádom odolnejšie, že ich to z ocelí a že im to neublíži, rovnako ako to neublížilo nám. A my sme boli tiež často terčom šikany.
Ukazuje sa však, ale že takéto bagatelizovanie problému má dnes už naozaj tragické následky, pretože v súčasnosti má šikana na školách úplne iné rozmery a prejavy a najmä spôsobuje traumu, ktorej mladí ľudia nevedia čeliť, a dokonca táto trauma často vedie aj k sebevražde. Počet mladých ľudí, ktorí sa uchýlia naozaj k tomuto nezvratnému riešeniu je stále vyšší a vyšli. A my už pred tým jednoducho nemôžeme zatvárať oči a uspokojovať sa s tým, že sme to prežili my, tak to prežijú aj naše deti. Ak však chceme eliminovať šikanu, tak my sa musíme na tento problém pozrieť zblízka a nestačí naozaj len vydať od roku 2006 už v poradí tretiu smernicu o šikanovaní, ktorá je založená napriek tomu, že to už 20 rokov nefunguje a výskyt šikany je stále väčší a väčší, tak my stále predkladáme smernice, ktoré sú založené na tom istom princípe, a to je reštriktívna, teda trestajúca spravodlivosť. My musíme naozaj veľmi dôkladne zanalyzovať príčiny šikany a podľa toho nastaviť tieto zmeny. A ja sa priznám, že keď som mala možnosť preštudovať si rôzne materiály a príručky o šikane, tak väčšina z nich popisuje agresora, obeť, a teda prihliadajúcu sa väčšinu tejto šikane. A v podstate som sa dozvedela, že príčinou šikany je napríklad túžba po moci a ovládanie druhých, pretože keď ovládame druhých, tak získame to, čo chceme, a to uspokojí naše potreby, alebo že vraj je to motív krutosti. To znamená, že niektorým ľuďom ako keby spôsobuje potešenie, keď môžu ubližovať iným a vidia ho trpieť. Často sa spája príčina aj napríklad so zvedavosťou a s nudou. A práve šikanovanie sa môže stať teda spôsobom, ako zažiť silnejšie a vzrušujúcejšie zážitky, alebo sa spája s nízkym sebavedomím agresora, čiže deti šikanujú z pocitu menejcennosti a tým si vlastne kompenzujú svoje slabosti. A potom som našla rôzne iné príčiny ako nás... nedostatok empatie alebo nedostatok riešenia konfliktov.
Podľa mňa však ani v jednom tomto prípade nejde tak celkom o príčiny, pretože automaticky si položíte otázku, ale, preboha, kde sa vzala túžba po moci či krutosti u malého dieťaťa, či mladého človeka. Kto vlastne nabúral sebavedomie tohto dieťaťa, že musí svoju hodnotu dokazovať ponižovaním iným? A prečo vlastne mladých nikto nenaučil riešiť konflikty? Myslím si, že práve odpovede na tieto otázky nás dovedú naozaj k tým ozajstným príčinám šikany, a myslím si, že všetci, ktorí tu sedíme, tak asi uznajú, že to najdôležitejšie prostredie, v ktorom je formovaná osobnosť dieťaťa, je práve rodina. A ak dieťa vyrastá v prostredí, kde vládne agresívne správanie alebo zanedbávanie, tak toto, samozrejme, správanie môže preniknúť aj do správania detí, ktoré tieto vzorce potom opakujú v škole.
A niekedy vôbec nemusí ísť o fyzické týranie, pretože stačí, ak dieťa v domácom prostredí pochopí, že pravdu má vždy ten, kto má moc, a že zastrašovaním a vyhrážkami dosiahneme svoje ciele rýchlejšie a efektívnejšie a napríklad s ponižovaním a zosmiešňovaním dokážeme najviac ublížiť. Čiže deti v podstate len opakujú to, čo sa im dostalo doma od našich rodičov.
Tieto vzorce správania, samozrejme, majú deti už často predtým, ako nastupujú do škôl a do inštitúcii a do materských škôl. A ja, keďže som učiteľka a učila som aj na základnej, materskej škole, tak som presvedčená o tom, že jediný spôsob, ako tieto vzorce odstrániť, a dá sa to, najmä vo veku ešte od 3 do 6 rokov, je naozaj intenzívna práca s rodičmi a na ich výchovných metódach. A to aj v materskej škole, ale aj v prvom teda už cykle základných škôl naozaj nevyhnutné. A tu si musíme povedať, že so svojej vlastnej skúsenosti túto oblasť naozaj dlhodobo zanedbávame.
Zároveň je potrebné povedať, že rodičia sú v spleti rôznych informácii, rôznych výchovných metódach naozaj často zmetení a uchyľujú sa buď k direktívnym spôsobom, ktoré útočí na sebavedomie detí, alebo protežujú výchovu bez hraníc, čím vlastne vychovávajú malého tyrana. Ale toto je už akože fakt na samostatnú ďalšiu rozpravu, lebo je to veľmi komplexný problém.
Treba si ale uvedomiť aj to, že tieto rodiny nežijú v nejakom vzduchoprázdne a vo vákuu a že na tieto rodiny a celkovo na výchovu teda vplýva spoločensko-kultúrna, politická a ekonomická situácia tejto krajiny. Ak spoločnosť podporuje hodnoty, ktoré zdôrazňujú individuálny úspech, utilitarizmus a konkurenciu nad solidaritou a spoluprácou, tak to vedie len k tomu, že deti vnímajú silu, dominanciu a ovládanie iných ako cesty k vlastnému postaveniu a, a uznaniu. Zároveň ak spoločnosť kladie vysoký dôraz na výkon, úspech a dokonalosť, tak aj to môže vytvárať tlak na deti, aby sa prispôsobili týmto ideálom. A deti, ktoré sú vnímané ako iné, ktoré sa nehodia do týchto škatuliek predstáv, či už, ja neviem, z dôvodu akademických výsledkov, alebo z dôvodu vzhľadu, či sociálneho postavenia, tak práve tieto deti sa môžu stať potom terčom šikany.
Ak spoločnosť zároveň podporuje nerovnomerné prerozdelenie moci medzi mužmi a ženami, ak spoločnosť podporuje rodové stereotypy, tak mladí ľudia, a najmä chlapci sú vystavení tlaku, aby sa správali podľa určitého obrazu mužskosti, to znamená, byť tvrdý, byť nebojácny, byť silný a tento tlak naozaj môže viesť k tomu, že niektorí chlapci a, samozrejme, neskôr muži pociťujú potrebu ukázať svoju mužnosť. A často aj násilím. A ja len nadávam, že práve.... dodávam, že len, že práve tento aspekt je vlastne základom násilia páchaného na ženách voči mužom... voči ženám teda od mužov. (Povedané so smiechom.) Dobre.
Ak politici používajú ďalej vulgárny, agresívny slovník, ak útočia na menšiny, šíria stereotypy o Rómoch alebo o queer ľuďoch, či ženách, vedie to len a len k tomu, že takáto, takéto vulgarizmy sa stávajú normou pre celú túto spoločnosť. A to len považujem za dôležité upozorniť, že deťom je úplne jedno, či túto nenávisť a vulgarizmy šíri koalícia alebo opozícia. Ony tomu ešte nerozumejú. A však ak tento slovník používajú dospelí, tak ho používajú aj deti.
No a potom ak v spoločnosti existujú niečo ako sociálna nerovnosť alebo ekonomické problémy, tak si musíme uvedomiť, že deti práve z tohto, z týchto postihnutých rodín sú vystavené oveľa väčšiemu stresu, frustráciu, frustrácie a tzv. nezabezpečenosti. Ich správanie je potom výsledkom hľadania nejakého spôsobu, ako sa vysporiadať so svojimi vlastnými pocitmi úzkosti alebo nešťastia. A, bohužiaľ, aj napríklad tým spôsobom, že ubližujú iným. Samozrejme, netreba podceňovať ani média a vplyv sociálnych sietí, pretože ak sú deti neustále vystavené násilným obrazom v televízii, vo videohrách, na sociálnych sieťach, samozrejme, že to vedie k tomu, že začnú násilie vnímať ako prijateľný spôsob riešenia a problémov. A ak chceme teda formovať tieto postoje detí a mládeže, tak potom by sme mali prevziať politickú zodpovednosť za obsah, ktorý je zverejňovaný a ktorý je deťom voľne prístupný.
No až napokon – v poslednom rade – sa dostávame ku škole, pričom platí, že takmer každý na každej škole sa vyskytuje šikana. Čiže tá šikana na školách je v podstate ako keby dôsledkom všetkého toho, čo sa deje v rodinách, čo sa deje v spoločnosti, pretože školy sú bunkou spoločnosti. Je to jeden veľký kolobeh. Nemôžeme povedať, že školy sú jediné zodpovedné za to, že sa tam vyskytuje šikana. Zároveň je veľmi dôležité povedať, že aj školy majú svoj podiel na tom, že aj keď sa teda obhajujú a väčšinou kritizujú rodinné prostredie, tak nie je to celkom pravda. Treba priznať aj svoj podiel viny, toho, že na tých školách jednoducho nedokážeme riešiť konflikty a vytvárať také prostredie, aby nedochádzalo k šikane. Jednou, jedným z dôležitých vecí je, že máme príliš málo času my učitelia na to, aby sme podporovali priateľstvá, súdržnosť a spoluprácu. Je nutné povedať, že v mnohých školách vládne ešte stále direktívne prostredie a že učitelia si svoju autoritu vymáhajú trestaním, poznámkami a v niektorých prípadoch, bohužiaľ, ale je to fakt, aj ponižovaním. Partnerský a rešpektujúci prístup učiteľov k žiakom je v podstate ešte len na začiatku a je veľmi ojedinelý.
Druhá vec je, že metódy sú ešte stále zamerané skôr na výkon a na pamäť a učitelia sa naozaj orientujú na to, aby deti postúpili do ďalšieho ročníka alebo aby boli prijaté na stredné školy, čiže výchova k hodnotám a rozvíjanie životných zručností, ako sú rešpekt, tolerancia, láskavosť, obetavosť, ja neviem, schopnosť riešiť konflikty, pomáhať druhým, chudobným, starým, tak tie sú viac-menej často na papieri, alebo sú sekundárnymi aktivitami, alebo sa im viacej venujeme v školských kluboch detí, alebo sa dostávajú k deťom len izolovane vďaka tomu, že ten učiteľ to naozaj chce a že má osobnosť takú, že chce presadzovať tieto hodnoty.
A ďalšia, posledná vec. Učitelia sú často frustrovaní, cítia sa nedocenení. A musíme si priznať aj tú pravdu, že nemajú kompetenciu na včasnú intervenciu šikany. Väčšinou riešia len tie prípady, ktoré sú už vyhrotené, a, bohužiaľ, aj často bez participácie rodičov. Čiže summa summarum učitelia sa musia vo väčšej miere fokusovať na programy intervencie, čo znamená, že to riešenie šikany nemôže byť založené na trestajúcej spravodlivosti, ale že musíme staviť skôr na tie preventívne programy, teda restoratívnom princípe. A na to však ale učitelia naozaj potrebujú podporu, potrebujú mať na to kompetencie a častokrát musia venovať pozornosť aj svojmu vlastnému duševnému zdraviu. Ale to sa bez peňazí, bez mentorov, bez supervíziou, bez odborných zamestnancov jednoducho v prostredí našich škôl až tak veľmi nedá.
Je mi veľmi ľúto, že vlastne končím takto negatívne, ale pravdou je, že my vieme, čo máme robiť, aby sa situácia zlepšila, no napriek tomu neinvestujeme dostatok času do tých oblastí, ktoré sú dôležité alebo ktoré sú prioritné pre budúcnosť. Ak však naozaj chceme zdravú, šťastnú budúcu generáciu, ktorá bude schopná tvoriť hodnoty a ktorá bude schopná postarať sa o nás, keď už my budeme na zaslúženom odpočinku, tak musíme ešte teraz, kým sme v zrelom veku a kým ešte vládzeme, prevziať zodpovednosť a investovať do ozdravenia našej spoločnosti, investovať do vzdelávania, a najmä do duševného zdravia. A ja viem, že je to veľmi často omielaná fráza nami, ako vás to voláte, progresívnymi slniečkarmi, ale je to nevyhnutnosť. Tak sa, prosím vás, konečne zobuďme.
A som rada, že končím. Dúfam, že sa znova neprekecnem a nepoviem niečo zle. (Povedané so smiechom.) A bolo to násilie, samozrejme, páchané na ženách, a nie na mužoch, aj keď aj to sa stáva. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis