Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické otázky.
Rada by som reagovala možno na pána Ledeckého. Máte veľkú pravdu v tom, že prioritná je odbornosť. Pokiaľ budú na pozíciách ľudia, ktorí nie sú odborníci a nerozumejú danej problematike, tak budú vždycky ľahkým terčom na zneužívanie. A na druhej strane však musím povedať, že je veľmi dôležité aj to, aby na úrade, ktorý zastupuje nejaké menšiny, bol Róm. My na Slovensku sme si tak akosi zvykli robiť veci od zeleného stola a bez participácie jednotlivých zložiek menšín, ktoré by tam mali byť. Myslím si, že na Slovensku máme dostatok rómskej inteligencie na to, aby mohli byť prizývaní do tvorby rôznych koncepcií, stratégií, a dokonca aby zastávali aj vrcholové pozície v našom štáte. Otázka je, či im je poskytovaná dostatočná príležitosť na to, aby mohli participovať. A to sa netýka teraz len menšín v oblasti Rómov, sú to aj menšiny v iných otázkach, či už maďarská, ktorá túto výsadu má, ale potom je to aj napríklad kvír menšina a podobne.
Ja mám však pocit, že tu na Slovensku Rómov skôr vnímame ako nielen terč na rôzne politické útoky, ale aj ako dobrý objekt na biznis. Chudoba väčšinou je objektom na biznis. Nechceme začleniť týchto ľudí, ale skôr na nich zarábať. A, bohužiaľ, bola som svedkom aj toho, ako rôzni príslušníci majority, ktorí sa tvária, že pomáhajú rómskej menšine, tak naozaj reálne na nich len zarábajú. Aj minulý týždeň bola medializovaná správa o školách, ktoré naozaj vykazujú vysoké počty rómskych detí a potom na nich zarábajú, ale reálne tam tieto deti nechodia.
Čiže mali by sme sa každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja to zoberiem trošku z iného konca. Samozrejme, v prvom rade ďakujem kolegovi ešte raz, že sa touto témou zaoberá a že teda máme možnosť na pôde parlamentu otvárať tak dôležitú tému, ako je téma chudoby. Nedávna tragédia vo Veľkom Šariši nám znova ukázala, aj je ďalším krutým dôkazom toho, že všetky vlády doteraz naozaj dlhodobo a hanebne zlyhávajú pri riešení situácie ľudí, ktorí žijú v chudobe. Požiar pripravil o život päť ľudí, ale z toho štyri malé deti. Rodiny prišli o strechu nad hlavou, o všetko, čo mali. A nie je to, bohužiaľ, prvýkrát a nebude to ani poslednýkrát, ak sa nič nezmení.
Podobný scenár sa odohral aj v Nižnom Tvarožci, kde oheň pohltil ďalšie obydlia, alebo spomeňme si na požiar v Richnave v roku 2019, alebo na povodne v Rudňanoch v roku 2020. Predtým takéto tragédie zasiahli aj obce Markušovce, Jarovnice a ide o stále rovnaký príbeh, o stále rovnakú bezmocnosť, stále rovnaké osudy ľudí, na ktorých sa tu naozaj roky kašle. A ja sa pýtam, koľko ďalších tragédií ešte musí prísť na to, aby sme už konečne začali konať. Viac než 20 rokov, čo som iba ja v tejto téme nejako aktívna, sa hovorí o začleňovaní marginalizovaných rómskych komunít. A stále reálne opatrenia neprichádzajú napriek tomu, že stále už 20 rokov hovoríme a navrhujeme tie isté opatrenia a už 20 rokov sa nič nemení, nikto nepočúva v tejto oblasti odborníkov, uchyľujeme sa len k populistickým frázam. Namiesto dlhodobých riešení vidíme len nečinnosť, nezáujem a v horšom prípade ešte aj cynizmus.
Viete, títo ľudia, ktorí žijú v tých osadách, to nie sú len nejaké čísla v tabuľkách. Sú to rodiny a sú to ľudia, ktorí majú právo na dôstojný život a im nestačia len prázdne sľuby, nestačí im nejaká dočasná pomoc po katastrofách. Oni potrebujú naozaj dostupné bývanie, vzdelanie, zamestnanosť, už sme o tom niekoľkokrát hovorili. Lenže ak nezačneme konať okamžite, tak neodvrátiteľne príde ďalšia tragédia. A tento raz už nebude stačiť len vyjadrenie sústrasti.
Hovoríte, že problémy riešite, milé vláda, ale ja sa pýtam ako. Stavebným zákonom, ktorý nijakým spôsobom neprispel k legalizácii ich bývanie? Alebo nežnou revolúciou vo vzdelávaní, ktorá síce zavádza nejaké desegregačné štandardy, ale vôbec nedáva školám žiadne nástroje na to, aby ich vôbec mohli realizovať. Alebo snáď tou revolučnou myšlienkou, že ide odoberať dávky s názvom práca namiesto dávok, ktorou hrozí, že niektorí ľudia prídu ešte aj o tých žalostných 84 eur. To je ako keby ste smädnému v púšti vzali poslednú kvapku vody a povedali by ste mu, nech si nájde studňu.
Je tragické, že riešenia, ktoré by mohli skutočne pomôcť ako dostupné bývanie, podpora vzdelávania, reálne pracovné príležitosti, tak tie stále už 20 rokov zostávajú na papieri. Zato reštrikcie a nezmyselné obmedzenia tak idú od tejto vlády v plnej sile. Ono mi to niekedy pripadá, že vy na Rómoch robíte taký sociálny experiment a chcete vidieť, koľko tí ľudia ešte vydržia bez pomoci, kým skolabujú.
Vláda má len dve možnosti, buď konečne začne tento problém riešiť systémovo, alebo si jednoducho prizná, že na týchto ľuďoch jej vôbec nezáleží. A verte mi, nie je to prvýkrát, čo to tak vyzerá. Nemôžeme si nevšimnúť, ako v poslednom čase sa opäť zásadne mení jazyk, ktorým vláda aj poradné štruktúry hovoria o Rómoch. A nie sú to nejaké nenápadné narážky. Dnes už sa úplne normalizuje stigma, dehumanizácia a diskriminácia a sme toho svedkami aj tu v parlamente aj nedávno v predchádzajúcej rozprave. Slová, ktoré by ešte pred pár rokmi vyvolali naozaj škandál za to, že boli verejnej komunikované, tak dnes už normálne zaznievajú od politikov bez štipky hanby, ako keby to bola úplne bežná normálna vec, norma. A teraz najväčší paradox, tá istá vláda, ktorá nás Rómov vykresľuje ako problém, sa bez zaváhania zaväzuje absolútne k presnému opaku, len aby mohla čerpať eurofondy. Bruselu nasľubuje integráciu, inklúziu, rovnosť, podporu menšín a doma zatiaľ presadzuje politiky, ktoré nerovnosť ešte viacej prehlbujú. Je to podľa mňa absolútne obyčajné pokrytectvo, pretože kým sú v hre európske peniaze, tak sa tvária, že bojujú proti diskriminácii, ale v reálnom živote robia absolútny opak. Posilňujú predsudky, vytvárajú nové bariéry a namiesto riešení ponúkajú len rozdeľovanie. A podľa mňa to nie je náhoda. Ono to skôr vyzerá že je to jasná stratégia. Európska únia nám schválila miliardy eur aj preto, že sme jej nasľubovali inklúziu Rómov. Bola to jedna dôležitá podmienka na to, aby sme vôbec mohli čerpať finančné prostriedky z Európskej únie. Takže sme si pekne napísali stratégiu inklúzie rovnosti a participácie Rómov do 2030, odklepli sme si ju a tvárili sme sa, že s tým akože niečo formálne na papieri urobíme. Tento dokument mal byť naozaj dlhodobý, nemal sa meniť podľa toho, kto je vo vláde, lenže, samozrejme, hádajte čo. Máme krásny papier, ktorý hovorí, že Rómov budeme začleňovať, ale reálne sa tým absolútne nikto neriadi. Veď načo by aj, keď peniaze z Európskej únie nám chodia tak či tak, že.
Minulý rok, bolo to tu už spomínané, 18. decembra 2024 vláda schválila akčné plány na roky 25´ až 27´ a keby ste si ich prečítali, tak zistíte, že v tých kľúčových oblastiach, ako je bývanie, zamestnanie, vzdelávanie, zdravie alebo boj proti rasizmu, sú tieto plány absolútne bezzubé. Vôbec nie je jasné, kam idú peniaze z programu Slovensko, na aké aktivity konkrétne v gescii jednotlivých ministerstiev. Ja som žiadala aj interpeláciou, teda ministerstvo poskytlo údaje, na aké programy presne ide a, samozrejme, že mi bolo odpísané naozaj veľmi vágne a nič nie je teda vôbec jasné. A z toho, čo tu aj prezentoval pán Ledecký, jasne vyplýva, že väčšina týchto aktivít je viac-menej formálne vykazované na dopytovo orientované a mäkké projekty, ale napríklad na oblasť bývania, ktoré tu bolo spomínané vo faktických poznámkach, ide chabých 22 miliónov eur. A to sú práve tie oblasti, ktoré je potrebné riešiť, pretože cez mäkké projekty nevybudujeme infraštruktúru a už vôbec nie pri tak mizernom čerpaní.
Čo sa týka spomínaného mediálneho domu, na ten, samozrejme, tiež finančné krytie z programu Slovenska neexistuje. Ale čo nie je, môže byť, lebo momentálne sa pripravuje revízia tohto programu, takže predpokladám, že finančné prostriedky, aj keď nie sú kryté, tak zrazu budú. Ale ja predpokladám, že keď sa budeme pýtať aj pána splnomocnenca, načo tejto projekt je, tak nám povie, že jasné, že to je podpora kultúry a identity. A v tejto oblasti ale tie akčné plány, teda ktoré vláda schválila, sú úplne ale úplne mimo reality. Pretože namiesto investícií do stálych expozícií rómskej histórie a kultúry v múzeách máme len nejaké chaotické projekty s nejasným obsahom.
Namiesto vybudovania stálej rómskej kultúrnej inštitúcie sme prišli ešte aj o to málo, čo sme mali, pretože zaniklo malé, jediné malé oddelenie rómske, ktoré sme mali v martinskom múzeu. A čo pamätníky obetiam rómskeho holokaustu, kde sú? Kde je systematická podpora takto dôležitého historického medzníka? Je menej významné, ako nejaký mediálny dom v Banskej Bystrici? Alebo namiesto investícií do rómskeho divadla Romathan, či Ústavu romologických štúdií v Nitre tu máme len nejaké projekty na papieri, ktoré nikoho nezaujímajú. Ja len podotýkam, že obidva tieto veľkolepé projekty tu vznikli za čias, keď boli prví rómski poslanci v tomto parlamente v 90. rokoch, odvtedy všetky tieto úžasné veci, ktorí títo ľudia zaviedli na území Slovenska, chátrajú, sú podfinancované a zanikajú. A čo podpora rómskych médií? Prvý rómsky novinový titul Romano nevo lil stále nemá stabilné finančné zabezpečenie. No ale je zrejme zjavné, že keď už štát nemá žiadnu stratégiu, ako podporiť rómsku kultúru, tak si vymyslí potom jeden absurdný krok. A okrem mediálneho domu ešte sa pilotne zriadi prvá rómska národnostná škola bez diskusie s rodičmi, bez zapojenia samotných Rómov, len aby sme sa vyhli sankciám za diskrimináciu.
Okrem toho by sme radi z osád urobili takzvané satelitné mestečká, ako som sa dozvedela, s vlastnou poštou, vlastnou bankou, obchodom či multifunkčným centrom a škola hneď veľa školy, len aby, preboha, deti radšej nemuseli chodiť do obce, len aby Rómovia nechodili nakupovať do obce, alebo aby si nechodili po dávky na miestnu poštu. Toto je politika, ktorú zavádza súčasná vláda. Namiesto skutočne inkluzívnych riešení ponúkajú len experimenty a frázy, hlavne že si odškrtli ďalšiu povinnosť voči Bruselu.
A teraz sa podržte, už 18 rokov od roku 2007 sme 100-percentným prijímateľom obrovským peňazí na podporu vylúčených komunít. A ako s nimi nakladáme, no ako vždy, veľa rečí, veľa experimentov, ale systémové riešenie absolútne nikde. Robíme nesystémové národné projekty, ktoré nikto poriadne nehodnotí. A aj keď sa už náhodou aj spraví nejaká kvalitná analýza napríklad na terénnu sociálnu prácu, tak jej výsledky sú v šuflíku, nikoho to nezaujíma. A stále sa točíme v kruhu a efekt je stále menší a menší. Aby sa niečo zmenilo, tak my potrebujeme vlastne tri veci, stačí tri. Ľudí, peniaze a záujem. Ľudí máme, pretože sme si z európskych peňazí naozaj vybudovali podporné štruktúry, ktoré majú silný mandát a v iných krajinám by nám mohli aj závidieť. To, že už nie sú tak kvalitné, je druhá vec, ale na to sa dá tiež stavať. Peniaze, samozrejme, tiež máme na túto situáciu, spomínaných 907 miliónov. Takže čo nám chýba, no jedine ten záujem, vážení. A záujem tejto vlády a tu je kameň toho úrazu. Vláda dokáže hodiny rozprávať o tom, ako Rómovia zneužívajú systém, ako sa im nechce pracovať, ako dostávajú výhody, ktoré reálne ani iní nemajú, ale keď má konečne niečo urobiť pre skutočné zlepšenie života, keď má splniť to, čomu sa zaviazala voči Európskej únii, tak zrazu nič, absolútne ticho.
A preto by sme my poslanci a poslankyne mali naozaj klásť tejto vláde otázky, či má naozaj úprimný záujem niečo zmeni, alebo stačia tieto peniaze, ktoré máme na Rómov a ďalej ich používať ako terč svojho populizmu alebo politický strašiak. A ak je to to druhé, no tak je to potom nielenže hanba, ale je to aj čistý podvod. A my by sme sa na to ako zákonodarcovia nemali len tak prizerať. Pretože ak sa na to budeme prizerať tak na to doplatí celá táto krajina. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem v prvom rade poďakovať tebe, kolega, ale aj všetkým ostatným, ktorí teda vo faktických poznámkach pozitívne reagovali na toto uznesenie a celkovo sa ti chcem poďakovať za tvoju iniciatívu, lebo som presvedčená o tom, že je veľmi dôležité, aby aj z úst majority zaznievala téma podpory a pomoci a výzva k týmto veciam zo strany majority a nielen zo strany Rómov. Je to veľmi, veľmi dôležité, aby sme držali ako súdržná spoločnosť a pomáhali tým najchudobnejším, za to sa vám chcem naozaj srdečne poďakovať, aj za tvoju angažovanosť, pretože my vieme, že ako primátor si, teda máš za sebou aj praktické skúsenosti a efekty z tejto práce a môžeš byť inšpiráciou pre iných. Ja som sa tak zamýšľala nad tým, keď si rozprával a tú kritiku si vzniesol na úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, že kde sa vlastne stala chyba, lebo v období, keď som ja pôsobila ešte na úrade, to bol rok 2005, 2006, 2007, tak vtedy ten úrad naozaj disponoval odbornosťou v porovnaní s tým, ako tá odbornosť je tam dnes, tak je to teda veľmi poľutovaniahodné, ako sa to zmenilo. A možno ten problém nastal aj kvôli tomu, že vtedy, keď som tam ja pôsobila, tak išlo o politicky nezávislú nomináciu, dokonca tam boli výberové konania na prijímaní na tento post. A až neskôr sa to stalo politickou nomináciou a je jasné, že ľudia, ktorí sú tam politicky nominovaní, tak stále držia pozíciu tej svojej vlády a vyberajú si teda ľudí vhodných na túto reprezentáciu.
A keď sa pozrieme na všetky štyri vlády Roberta Fica, ako pristupoval k riešeniu marginalizovaných rómskych komunít a riešeniu chudoby, tak je jasné, že prečo si vybrali človeka ako súčasného splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Nepotrebujú túto tému riešiť, nie je to pre nich priorita a nikdy nebola. A táto téma naozaj potrebuje, aby to bola premiérska téma. Lebo pokiaľ to nebude priorita, nič sa nezmení.

Aj ja vám želám pekný deň, pán podpredseda. Možno budem teraz trochu priama, ale musím sa v prvom rade poďakovať, Beáta, za to, že si urobila takú hlbšiu sondu do vlastne ľudských práv a ozrejmila si, k čomu všetkému došlo počas pandémie COVID-19 aj voči rómskym komunitám. A mne bolo tak smutno, keď si hovorila, lebo ja mám za ten rok a pol, čo som tu už pocit, že ľudské práva táto vláda vníma, rešpektuje a počúva na nich len vtedy, keď ide o skrátené legislatívne konanie, ktorým sa vtedy oháňa, tými ľudskými právami alebo vtedy, keď potrebujú šíriť ruskú propagandu a svoje populistické názory a vtedy sa oháňajú slobodou slova, ale vo vzťahu k menšinám, či už k kvír ľuďom, alebo aj k Rómom v tomto prípade sú absolútne necitliví a hluchí. Táto vláda prekrúca pravdu tak, aby im jednoducho vyhovovala a napriek tomu, že sú jasné dáta, ktoré som aj citovala, o tom, že ľudia v tých rómskych komunitách práve kvôli tej izolácii naozaj hladovali, tak niekto im ešte aj to závidí, že sa našli nejakí dobrí ľudia, nejaké organizácie, ktoré im tam išli pomáhať a dali im potraviny zadarmo. Tak ja už neviem, v akej krajine to žijem, že sa takáto reakcia vlastne dostáva od ľudí, že im závidíme ešte aj to, že hladujú a že im niekto pomôže. Ja sa vôbec potom nečudujem, že táto vláda prichádza aj s takými návrhmi zákonov, ako je odoberanie dávok v hmotnej núdzi. Ako my sa k nim správame fakt ako ku zvieratám. Ako keby to neboli naši spoluobčania, naši bratia a sestry, ktorí tu s nami žijú niekoľko stoviek rokov. Vyháňame ich na okraj obce, izolujeme ich a potom, keď sa nedokážu integrovať, pretože sú chudobní niekoľko generácií, stoviek rokov za sebou, tak ich ešte aj diskriminujeme, nepustíme ich medzi seba, nepodporujeme ich a závidíme im ešte aj to nič, čo majú. Ja tomu fakt nerozumiem, kde to žijem, v akej krajine.

Pani Vaľová, vážená pani Vaľová, ja vám srdečne ďakujem za tento prierez vašich úspechov, ktoré ste mala ako primátorka. Reagovala som na vás práve kvôli tomu, pretože ste neurobili pre Rómov ani to základné, čo je potrebné pre život v 21. storočí a máte len kopu výhovoriek a takých tých typických rečí plných predsudkov a diskriminácie a ja to nemám rada a už to nebudem trpieť v mojej prítomnosti, to je po prvé.
Po druhé, ja by som vám veľmi odporúčala, keby ste počúvala s porozumením, pretože my nenavrhujeme týmto uznesením, aby Rómovia, ktorí boli plošne karantenizovaní, obklopení policajtami a armádou, páskami a plotom a nebolo im umožnené, aby vôbec mohli odtiaľ odísť ako v nejakom koncentráku, tak navrhujeme, aby sme sa my poslanci a poslankyne odškodnili. Bolo by to aspoň minimum za to, aká krivda bola na nich počas tohto obdobia spáchaná a v porovnaní s tým, že ideme odškodňovať ľudí, ktorí odmietali nosiť rúška, ktorí vykrikovali dezinformácie a hoaxy na námestiach, by to bolo minimum.
A apelovala som tu na vás, aby ste boli aspoň trošku veľkorysí a aspoň trochu srdeční a urobili niečo, čo naozaj za to stojí v porovnaní s tými zákonmi, ktoré tu predkladáte.
Takže ja som teraz strašne zvedavá, keď ste za to, aby všetci ľudia boli odškodnení vrátane Rómov, tak som strašne zvedavá, či za to zahlasujete. Ďakujem.

Ak dovolíte, samozrejme, ďakujem vám všetkým za podporu tohto uznesenia. Priznám sa, že som ani neočakávala podporu od koalície, najmä ak je schopná odškodniť ľudí, ktorí sú bezohľadní a ktorí porušujú pravidlá, len aby uspokojila svojich voličov. A je mi jasné, že už len z tohto dôvodu nie sme schopní a nie ste schopní teda sa ani ospravedlňovať za takéto krivdy voči rómskej komunite, lebo to vaši voliči nie sú.
A musím povedať, že, pani Vaľová, ja sa hanbím za to, že ste moja kolegyňa. Nehnevajte sa na mňa, poviem vám to takto natvrdo. Vy ste mali možnosť zmeniť životy ľudí najzraniteľnejších občanov, bola ste primátorka a ja som bola pred necelým mesiacom v Humennom. Viem, ako vás tam Rómovia majú radi a čo o vás hovoria. Nehnevajte sa, mala ste tú moc, neurobila ste to. Takže na vašom mieste by som sa vôbec k tejto téme radšej ani nevyjadrovala.
Z môjho pohľadu je absolútne nemysliteľné, že v 21. storočí máme 60 % osád, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu a nemajú ani prístup k pitnej vode. Je to hanba pre Slovensko a je to hanba pre všetkých primátorov a starostov, ktorí doteraz neurobili s touto situáciou vážny koniec. Je to hanba pre tento štát, že necháva týchto ľudí žiť bez základných životných potrieb. My vieme, ako to treba riešiť, len, bohužiaľ, tu neexistuje politická vôľa vďaka ľuďom, ako ste vy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Takže vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto uznesenie, ktoré s kolegyňami a kolegom podávame, sme podali kvôli tomu, aby sme naozaj otvorene a pravdivo pomenovali udalosti, ktoré sa odohrali počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19. Nejde iba o pandemické opatrenia ako také, ale najmä o ich dopad na určitú časť našich spoluobčanov, a to konkrétne na rómsku komunitu, ktoré sa ocitli teda v postavení, čo nemôžme nazvať inak ako diskriminačné alebo neprimerané.
Ako zástupcovia verejnosti a ako najmä nositelia politickej zodpovednosti je našou povinnosťou reflektovať chyby z minulosti a čeliť im naozaj s rešpektom a s odvahou. Naša spoločnosť sa zakladá na princípoch rovnosti, slobody a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú zakotvené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodných dohovoroch a právnych predpisoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. No a práve tieto princípy boli počas pandémie v prípade rómskych komunít naozaj flagrantne porušené. Rómske osady a medzi nimi napríklad Krompachy, Žehra, Jarovnice, Bystrany a Richnava sa stali naozaj symbolom neprimeraných zásahov, ktoré namiesto ochrany týchto ľudí priniesli izoláciu, stigmatizáciu a prehĺbenie už aj tak existujúcich problémov. A keď hovoríme o rovnosti, tak musíme hovoriť aj o rovnakej aplikácii práva. A ja sa teda pýtam, prečo v prípade väčšinového obyvateľstva nedošlo k plošnému uzatváraniu lokalít, ale v prípade rómskych komunít áno. A táto otázka nie je len otázkou minulosti, ale aj otázkou základnej spravodlivosti, ktorú musíme riešiť, ak chceme naozaj obnoviť dôveru občanov v právny štát. Bez primeraných dôkazov o efektívnosti týchto opatrení boli rómske osídlenia doslova uzavreté bez prístupu k základným životným potrebám. To znamená k potravinám, pitnej vode, k hygienickým zariadeniam a často, samozrejme, aj k zdravotnej starostlivosti.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry vo svojej publikácii Pandémia ako ľudskoprávna lekcia v súvislosti práve s plošnou karantenizáciou okrem iného uvádza, že boli zaznamenané prípady, keď ľudia z týchto karantenizovaných osád nemali dostatočný prístup k potravinám, niektoré rodiny doslova hladovali. Donášky potravín neboli dostatočne koordinované a niekedy ľuďom v karanténe chýbali peniaze v hotovosti, za ktoré by si tieto potraviny nakúpili. V tomto smere je nutné doplniť, že nedomyslenosť tejto koordinácia sa premietla aj prístupu k službám občianskej infraštruktúry a hlavne v prvej vlne koronakrízy zlyhával v mnohých obciach systém nastavenia výplaty štátnych dávok. Nejde len o dávky v hmotnej núdzi, ale, samozrejme, aj iných príspevkov sociálneho zabezpečenia ako dôchodky, rodičovské či materské príspevky a najmä formou poštových poukážok osobám uzavretých v tých karantenizovaných komunitách.
Je potrebné ale zdôrazniť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí už pred pandémiou patrili k najzraniteľnejšej skupine obyvateľstva na Slovensku. Len pre zaujímavosť, ešte pred vypuknutím pandémie koncom roka 2020 vyšiel výskum EU SILK MRK, z ktorého vyplynulo, že kým v celkovej populácii žilo pod hranicou chudoby len 6 % populácie, tak u marginalizovaných komunít to bolo až 87 %. Taktiež z neho vyplynulo, že viac ako polovica, až 52 % žila v domácnostiach, ktoré naozaj trpeli závažnou materiálnou depriváciou. Len pre porovnanie v celkovej populácii to bolo okolo 6 %.
Kolegyne a kolegovia, ak je niekto naozaj izolovaný a bez dostatočných zdrojov, samozrejme, aj bez informácie a bez perspektívy, tak je jasné, že sa stáva obeťou štátneho zlyhania. V takýchto podmienkach boli celé rodiny, matky, otcovia, deti, matky, ktoré nemohli zabezpečiť pre svoje deti základné potreby, otcovia, ktorí stratili možnosť akéhokoľvek zárobku a, samozrejme, deti, ktoré nemali prístup k vzdelaniu, pretože technické možnosti na dištančné vzdelávanie v osadách jednoducho neexistovali. Podľa odhadov organizácie eduRoma sa v roku 2020 nevzdelávalo až 70 % rómskych detí. Podľa štúdie medzinárodného tímu ekonómov bude mať práve toto zatvorenie škôl počas pandémie omnoho horší vplyv na kvalitu vzdelávania a, samozrejme, aj na neskoršie príjmy detí z najchudobnejších rodín oproti deťom z domácností, ktoré majú lepšie finančné podmienky. Autori tejto štúdie zistili, že deťom z najchudobnejších rodín sa hodnotenie na štvorbodovej škále v priemere zhoršilo o pol bodu, kým deťom z bežného a lepšie situovaného prostredia sa toto hodnotenie takmer vôbec nezmenilo. Výsledkom, samozrejme, môže byť aj to, že keď tieto deti vstúpia na trhu práce, ak vôbec vstúpia, tak budú mať v priemere až o štvrtinu nižšie zárobky. To znamená, že pandémia a následne zavreté školy, celková nepripravenosť vzdelávacieho systém aj sociálneho systému, slabá podpora detí zo sociálne slabších rodín môže tieto deti ovplyvniť naozaj na celý život a mať vážne dopady na ich životy.
Zásadným problémom však nebol len samotný akt karantenizácie, ale aj spôsob, akým bol tento akt vykonaný. Polícia a armáda boli vyslané na miesta, kde mali pôsobiť ako garant ochrany a zdravia. No namiesto toho ich prítomnosť len vzbudila strach a, samozrejme, zvýšila stigmatizáciu. Takýto postup v civilizovanej spoločnosti naozaj vyvoláva vážne otázky o tom, či bol tento postup naozaj primeraný a či naozaj slúžil k ochrane verejného zdravia, alebo bol len zdrojom alebo postupom na to, aby bola politicky demonštrovaná sila. Tieto opatrenia boli pritom naozaj zavádzané bez dostatočných dôkazov o tom, či sú naozaj nevyhnutné a či budú efektívne. Následkom toho bolo, samozrejme, zvyšovanie nenávistnej rétoriky voči rómskym komunitám, ktorá bola neraz použitá na politické účely. Predstavitelia bývalých vlád svojimi vyjadreniami naozaj posilňovali napätie a nenávisť voči rómskemu obyvateľstvu. Rovnako tak k nepriateľskej a naozaj nenávistnej atmosfére prispievali svojimi vyjadreniami aj predstavitelia súčasnej vlády. Mnohí videli Rómov ako tých, ktorí nedodržiavajú opatrenia. V súvislosti s veľkým počtom Rómov pracujúcich v zahraničí boli aj z tohto dôvodu vnímaní ako hrozba. Bola obava, že sa vrátia zo zahraničia a budú to oni, ktorí prinesú vírus a nakazia ostatných. Sociálna segregácia voči rómskemu obyvateľstvu sa ešte viac tým pádom prehĺbila. Pandémia opätovne oživila staré hoaxy, ktoré smerovali k tomu, že Rómovia a Rómky dostávajú všetko zadarmo.
Zvyšovanie tejto nenávistnej rétoriky malo naozaj ďalekosiahle dôsledky. Viaceré rómske rodiny aj po skončení karantény sa začali stretávať s prejavmi neznášanlivosti zo strany majoritného obyvateľstva. A táto situácia viedla naozaj k sociálnemu napätiu, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických problémov spôsobených pandémiou. Rómske komunity, ktoré už predtým patrili medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čelili teda ešte väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Najzávažnejším dopadom však bola skutočnosť, na ktorú upozornil aj Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, ktorí vo svojej štúdii o vplyve pandémie na rómske marginalizované komunity z roku 2022 uviedli, že obyvatelia z marginalizovaných komunít zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, keď v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Dovoľte mi len, aby som pripomenula, že už v roku 2021 verejná ochrankyňa práve Mária Patakyová vo svojej správe takisto poukázala na tieto závažné porušenia ľudské práv a, samozrejme, neprimeranosť týchto opatrení a zásah do osobnej slobody obyvateľov. V správe dokonca upozorňuje na neprimeranosť prijímaných opatrení v súvislosti s karantenizáciou celých rómskych osád a dokonca konštatuje, že v druhej vlne pandémie sme túto prax podľa Európskej agentúry pre ľudské práva aplikovali ako jediná krajina v celej Európskej únii. Táto správa, ktorú Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, nezobrala na vedomie, jasne pomenovala nedostatky a poskytla aj odporúčania, ako sa napríklad vyhnúť takýmto chybám v budúcnosti. Rovnako tak aj Národné stredisko pre ľudské práva vo svojej správe z roku 2020 zdôraznilo nevyhnutnosť dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality pri prijímaní opatrení. Kritika prišla aj zo strany európskych inštitúcií, ako je Európsky parlament alebo Európska komisia, ktorí naozaj vyjadrili obavy z možnej diskriminácie a porušovania základných práv obyvateľov rómskych komunít. Navyše viaceré medzinárodné organizácia, vrátane Organizácie spojených národov a Rady Európy upozornili na potrebu zabezpečenia ochrany práv marginalizovaných komunít počas pandémie. OSN dokonca vo svojich odporúčaniach zdôraznila, že v čase kríz je nevyhnutné, aby štáty postupovali v súlade s medzinárodnými a ľudskoprávnymi normami a aby zabezpečili rovnaký prístup ku všetkým verejným službám bez ohľadu na etnickú príslušnosť.
Kolegovia a kolegyne, my tu dnes stojíme pred rozhodnutím, či sa týmto udalostiam postavíme čelom, alebo budeme len zase pokračovať v ich ignorovaní. Ako reakcia na krivdy z minulosti bol práve tento týždeň v parlamente schválený návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobách v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý je podľa nás absolútne nespravodlivý. Keďže odškodňuje, samozrejme, tých, ktorí nerešpektovali pravidlá a ocenili nezodpovednosť a bezohľadnosť. Ocenili ste tých, ktorí šíria hoaxy a dezinformácie, o to viac som naozaj zvedavá, či budete dostatočne veľkorysí, aby ste odškodnili všetkých ľudí, vrátane Rómov. Argument, že ste to neboli vy, táto vláda, ktorí sa na vylúčených Rómov dopustili nespravodlivosti, absolútne neobstojí. Práve naopak, teraz môžete dokázať, že ste schopní prevziať zodpovednosť a zachovať sa ako štátnici, že ste schopní ospravedlniť sa rómskej komunite za chyby, na ktorých voči nej dopustil štát. Tu totiž vôbec nejde o politiku, tu nejde o sympatie alebo antipatie, ale o uznanie pravdy a o prijatie zodpovednosti. Pretože len tak môžeme ako spoločnosť vykročiť vpred poučení z minulých chýb a odhodlaných im, samozrejme, neopakovať.
Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti, ale je skôr prejavom sily a veľkosti ducha. Je to krok k obnoveniu dôvery tých, ktorí boli poškodení a k potvrdeniu našej oddanosti hodnotám, ktoré robia našu spoločnosť spravodlivou. Ospravedlnenie však musí byť sprevádzané aj konkrétnymi opatreniami, musíme zabezpečiť, aby sa podobné situácie v budúcnosti nikdy neopakovali. Musíme, samozrejme, investovať do infraštruktúry v marginalizovaných komunitách, aby mali prístup k základným službám, ako sú voda, elektrina, zdravotná starostlivosť, musíme skvalitniť vzdelávanie, tak aby bola mostom z chudoby. Musíme naozaj vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručia, že každé budúce opatrenie bude posudzované z hľadiska jeho dopadu na všetky skupiny obyvateľstva bez rozdielu. Práve v tejto oblasti nám však chýba väčšia angažovanosť súčasného splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie. A priznám sa, že keď som videla jeho včerajšiu tlačovku, tak som nadobudla dojem, že pán Kotlár je ako Falstaff od Shakespeara, ak to poznáte je to z diela Henricha IV. a je to postava, ktorá neustále klame, preceňuje svoju dôležitosť a žije v nejakom zajatí svojich výmyslov a predstavám. A teda som jasne nadobudla dojem, že od takého človeka teda nemôžme očakávať žiadne efektívne opatrenia a to je veľmi smutné.
===== 36-2
Na záver mi len dovoľte zdôrazniť, že náprava krívd spôsobených počas pandémie nie je otázkou sociálnej politiky, ale je najmä otázkou našej identity ako demokratického štátu. My sme naozaj povinní postaviť sa na stranu tých, ktorým bolo ublížené a zabezpečiť, aby už nikdy neboli vystavení takejto diskriminácii a stigmatizácii zo strany štátnych orgánov. V mene Progresívneho Slovenska vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste podporili predložené uznesenie a spolu s ním aj gesto ospravedlnenia sa rómskej komunite. A nie preto, že to od nás niekto očakáva, ale preto, že je to jednoducho správne. Pretože iba tak môžeme naozaj budovať spoločnosť, ktorá je spravodlivá, rovná a solidárna ku všetkým svojim členom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Takže vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto uznesenie, ktoré s kolegyňami a kolegom podávame, sme podali kvôli tomu, aby sme naozaj otvorene a pravdivo pomenovali udalosti, ktoré sa odohrali počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19. Nejde iba o pandemické opatrenia ako také, ale najmä o ich dopad na určitú časť našich spoluobčanov, a to konkrétne na rómsku komunitu, ktoré sa ocitli teda v postavení, čo nemôžme nazvať inak ako diskriminačné alebo neprimerané.
Ako zástupcovia verejnosti a ako najmä nositelia politickej zodpovednosti je našou povinnosťou reflektovať chyby z minulosti a čeliť im naozaj s rešpektom a s odvahou. Naša spoločnosť sa zakladá na princípoch rovnosti, slobody a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú zakotvené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodných dohovoroch a právnych predpisoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. No a práve tieto princípy boli počas pandémie v prípade rómskych komunít naozaj flagrantne porušené. Rómske osady a medzi nimi napríklad Krompachy, Žehra, Jarovnice, Bystrany a Richnava sa stali naozaj symbolom neprimeraných zásahov, ktoré namiesto ochrany týchto ľudí priniesli izoláciu, stigmatizáciu a prehĺbenie už aj tak existujúcich problémov. A keď hovoríme o rovnosti, tak musíme hovoriť aj o rovnakej aplikácii práva. A ja sa teda pýtam, prečo v prípade väčšinového obyvateľstva nedošlo k plošnému uzatváraniu lokalít, ale v prípade rómskych komunít áno. A táto otázka nie je len otázkou minulosti, ale aj otázkou základnej spravodlivosti, ktorú musíme riešiť, ak chceme naozaj obnoviť dôveru občanov v právny štát. Bez primeraných dôkazov o efektívnosti týchto opatrení boli rómske osídlenia doslova uzavreté bez prístupu k základným životným potrebám. To znamená k potravinám, pitnej vode, k hygienickým zariadeniam a často, samozrejme, aj k zdravotnej starostlivosti.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry vo svojej publikácii Pandémia ako ľudskoprávna lekcia v súvislosti práve s plošnou karantenizáciou okrem iného uvádza, že boli zaznamenané prípady, keď ľudia z týchto karantenizovaných osád nemali dostatočný prístup k potravinám, niektoré rodiny doslova hladovali. Donášky potravín neboli dostatočne koordinované a niekedy ľuďom v karanténe chýbali peniaze v hotovosti, za ktoré by si tieto potraviny nakúpili. V tomto smere je nutné doplniť, že nedomyslenosť tejto koordinácia sa premietla aj prístupu k službám občianskej infraštruktúry a hlavne v prvej vlne koronakrízy zlyhával v mnohých obciach systém nastavenia výplaty štátnych dávok. Nejde len o dávky v hmotnej núdzi, ale, samozrejme, aj iných príspevkov sociálneho zabezpečenia ako dôchodky, rodičovské či materské príspevky a najmä formou poštových poukážok osobám uzavretých v tých karantenizovaných komunitách.
Je potrebné ale zdôrazniť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí už pred pandémiou patrili k najzraniteľnejšej skupine obyvateľstva na Slovensku. Len pre zaujímavosť, ešte pred vypuknutím pandémie koncom roka 2020 vyšiel výskum EU SILK MRK, z ktorého vyplynulo, že kým v celkovej populácii žilo pod hranicou chudoby len 6 % populácie, tak u marginalizovaných komunít to bolo až 87 %. Taktiež z neho vyplynulo, že viac ako polovica, až 52 % žila v domácnostiach, ktoré naozaj trpeli závažnou materiálnou depriváciou. Len pre porovnanie v celkovej populácii to bolo okolo 6 %.
Kolegyne a kolegovia, ak je niekto naozaj izolovaný a bez dostatočných zdrojov, samozrejme, aj bez informácie a bez perspektívy, tak je jasné, že sa stáva obeťou štátneho zlyhania. V takýchto podmienkach boli celé rodiny, matky, otcovia, deti, matky, ktoré nemohli zabezpečiť pre svoje deti základné potreby, otcovia, ktorí stratili možnosť akéhokoľvek zárobku a, samozrejme, deti, ktoré nemali prístup k vzdelaniu, pretože technické možnosti na dištančné vzdelávanie v osadách jednoducho neexistovali. Podľa odhadov organizácie eduRoma sa v roku 2020 nevzdelávalo až 70 % rómskych detí. Podľa štúdie medzinárodného tímu ekonómov bude mať práve toto zatvorenie škôl počas pandémie omnoho horší vplyv na kvalitu vzdelávania a, samozrejme, aj na neskoršie príjmy detí z najchudobnejších rodín oproti deťom z domácností, ktoré majú lepšie finančné podmienky. Autori tejto štúdie zistili, že deťom z najchudobnejších rodín sa hodnotenie na štvorbodovej škále v priemere zhoršilo o pol bodu, kým deťom z bežného a lepšie situovaného prostredia sa toto hodnotenie takmer vôbec nezmenilo. Výsledkom, samozrejme, môže byť aj to, že keď tieto deti vstúpia na trhu práce, ak vôbec vstúpia, tak budú mať v priemere až o štvrtinu nižšie zárobky. To znamená, že pandémia a následne zavreté školy, celková nepripravenosť vzdelávacieho systém aj sociálneho systému, slabá podpora detí zo sociálne slabších rodín môže tieto deti ovplyvniť naozaj na celý život a mať vážne dopady na ich životy.
Zásadným problémom však nebol len samotný akt karantenizácie, ale aj spôsob, akým bol tento akt vykonaný. Polícia a armáda boli vyslané na miesta, kde mali pôsobiť ako garant ochrany a zdravia. No namiesto toho ich prítomnosť len vzbudila strach a, samozrejme, zvýšila stigmatizáciu. Takýto postup v civilizovanej spoločnosti naozaj vyvoláva vážne otázky o tom, či bol tento postup naozaj primeraný a či naozaj slúžil k ochrane verejného zdravia, alebo bol len zdrojom alebo postupom na to, aby bola politicky demonštrovaná sila. Tieto opatrenia boli pritom naozaj zavádzané bez dostatočných dôkazov o tom, či sú naozaj nevyhnutné a či budú efektívne. Následkom toho bolo, samozrejme, zvyšovanie nenávistnej rétoriky voči rómskym komunitám, ktorá bola neraz použitá na politické účely. Predstavitelia bývalých vlád svojimi vyjadreniami naozaj posilňovali napätie a nenávisť voči rómskemu obyvateľstvu. Rovnako tak k nepriateľskej a naozaj nenávistnej atmosfére prispievali svojimi vyjadreniami aj predstavitelia súčasnej vlády. Mnohí videli Rómov ako tých, ktorí nedodržiavajú opatrenia. V súvislosti s veľkým počtom Rómov pracujúcich v zahraničí boli aj z tohto dôvodu vnímaní ako hrozba. Bola obava, že sa vrátia zo zahraničia a budú to oni, ktorí prinesú vírus a nakazia ostatných. Sociálna segregácia voči rómskemu obyvateľstvu sa ešte viac tým pádom prehĺbila. Pandémia opätovne oživila staré hoaxy, ktoré smerovali k tomu, že Rómovia a Rómky dostávajú všetko zadarmo.
Zvyšovanie tejto nenávistnej rétoriky malo naozaj ďalekosiahle dôsledky. Viaceré rómske rodiny aj po skončení karantény sa začali stretávať s prejavmi neznášanlivosti zo strany majoritného obyvateľstva. A táto situácia viedla naozaj k sociálnemu napätiu, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku ekonomických problémov spôsobených pandémiou. Rómske komunity, ktoré už predtým patrili medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čelili teda ešte väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Najzávažnejším dopadom však bola skutočnosť, na ktorú upozornil aj Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, ktorí vo svojej štúdii o vplyve pandémie na rómske marginalizované komunity z roku 2022 uviedli, že obyvatelia z marginalizovaných komunít zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, keď v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Dovoľte mi len, aby som pripomenula, že už v roku 2021 verejná ochrankyňa práve Mária Patakyová vo svojej správe takisto poukázala na tieto závažné porušenia ľudské práv a, samozrejme, neprimeranosť týchto opatrení a zásah do osobnej slobody obyvateľov. V správe dokonca upozorňuje na neprimeranosť prijímaných opatrení v súvislosti s karantenizáciou celých rómskych osád a dokonca konštatuje, že v druhej vlne pandémie sme túto prax podľa Európskej agentúry pre ľudské práva aplikovali ako jediná krajina v celej Európskej únii. Táto správa, ktorú Národná rada Slovenskej republiky, samozrejme, nezobrala na vedomie, jasne pomenovala nedostatky a poskytla aj odporúčania, ako sa napríklad vyhnúť takýmto chybám v budúcnosti. Rovnako tak aj Národné stredisko pre ľudské práva vo svojej správe z roku 2020 zdôraznilo nevyhnutnosť dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania a proporcionality pri prijímaní opatrení. Kritika prišla aj zo strany európskych inštitúcií, ako je Európsky parlament alebo Európska komisia, ktorí naozaj vyjadrili obavy z možnej diskriminácie a porušovania základných práv obyvateľov rómskych komunít. Navyše viaceré medzinárodné organizácia, vrátane Organizácie spojených národov a Rady Európy upozornili na potrebu zabezpečenia ochrany práv marginalizovaných komunít počas pandémie. OSN dokonca vo svojich odporúčaniach zdôraznila, že v čase kríz je nevyhnutné, aby štáty postupovali v súlade s medzinárodnými a ľudskoprávnymi normami a aby zabezpečili rovnaký prístup ku všetkým verejným službám bez ohľadu na etnickú príslušnosť.
Kolegovia a kolegyne, my tu dnes stojíme pred rozhodnutím, či sa týmto udalostiam postavíme čelom, alebo budeme len zase pokračovať v ich ignorovaní. Ako reakcia na krivdy z minulosti bol práve tento týždeň v parlamente schválený návrh zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobách v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý je podľa nás absolútne nespravodlivý. Keďže odškodňuje, samozrejme, tých, ktorí nerešpektovali pravidlá a ocenili nezodpovednosť a bezohľadnosť. Ocenili ste tých, ktorí šíria hoaxy a dezinformácie, o to viac som naozaj zvedavá, či budete dostatočne veľkorysí, aby ste odškodnili všetkých ľudí, vrátane Rómov. Argument, že ste to neboli vy, táto vláda, ktorí sa na vylúčených Rómov dopustili nespravodlivosti, absolútne neobstojí. Práve naopak, teraz môžete dokázať, že ste schopní prevziať zodpovednosť a zachovať sa ako štátnici, že ste schopní ospravedlniť sa rómskej komunite za chyby, na ktorých voči nej dopustil štát. Tu totiž vôbec nejde o politiku, tu nejde o sympatie alebo antipatie, ale o uznanie pravdy a o prijatie zodpovednosti. Pretože len tak môžeme ako spoločnosť vykročiť vpred poučení z minulých chýb a odhodlaných im, samozrejme, neopakovať.
Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti, ale je skôr prejavom sily a veľkosti ducha. Je to krok k obnoveniu dôvery tých, ktorí boli poškodení a k potvrdeniu našej oddanosti hodnotám, ktoré robia našu spoločnosť spravodlivou. Ospravedlnenie však musí byť sprevádzané aj konkrétnymi opatreniami, musíme zabezpečiť, aby sa podobné situácie v budúcnosti nikdy neopakovali. Musíme, samozrejme, investovať do infraštruktúry v marginalizovaných komunitách, aby mali prístup k základným službám, ako sú voda, elektrina, zdravotná starostlivosť, musíme skvalitniť vzdelávanie, tak aby bola mostom z chudoby. Musíme naozaj vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručia, že každé budúce opatrenie bude posudzované z hľadiska jeho dopadu na všetky skupiny obyvateľstva bez rozdielu. Práve v tejto oblasti nám však chýba väčšia angažovanosť súčasného splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie. A priznám sa, že keď som videla jeho včerajšiu tlačovku, tak som nadobudla dojem, že pán Kotlár je ako Falstaff od Shakespeara, ak to poznáte je to z diela Henricha IV. a je to postava, ktorá neustále klame, preceňuje svoju dôležitosť a žije v nejakom zajatí svojich výmyslov a predstavám. A teda som jasne nadobudla dojem, že od takého človeka teda nemôžme očakávať žiadne efektívne opatrenia a to je veľmi smutné.
===== 36-2
Na záver mi len dovoľte zdôrazniť, že náprava krívd spôsobených počas pandémie nie je otázkou sociálnej politiky, ale je najmä otázkou našej identity ako demokratického štátu. My sme naozaj povinní postaviť sa na stranu tých, ktorým bolo ublížené a zabezpečiť, aby už nikdy neboli vystavení takejto diskriminácii a stigmatizácii zo strany štátnych orgánov. V mene Progresívneho Slovenska vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste podporili predložené uznesenie a spolu s ním aj gesto ospravedlnenia sa rómskej komunite. A nie preto, že to od nás niekto očakáva, ale preto, že je to jednoducho správne. Pretože iba tak môžeme naozaj budovať spoločnosť, ktorá je spravodlivá, rovná a solidárna ku všetkým svojim členom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám s poslankyňami Zuzanou Števulovou, Irenou Biháriovou a poslancom Viliamom Tankóm uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku krivdám spôsobeným rómskej národnostnej menšine protipandemickými opatreniami počas pandémie COVID-19. Cieľom tohto uznesenia je ospravedlniť sa rómskej menšine za krivdy v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktoré boli na nich spáchané, a to konkrétne za selektívne opatrenia zacielené na zraniteľné skupiny obyvateľstva počas pandémie COVID-19 v podobe uvalenia karantény na obyvateľov a obyvateľky marginalizovaných rómskych komunít, ktoré boli zavádzané bez zváženia menej reštriktívnych alternatív a ktoré viedli k prehĺbeniu diskriminácie a stigmatizácie Rómov a Rómok na Slovensku. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.