Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
No, kadečo sa my tu dneska dozvieme, predtým sme sa dozvedeli MVO-čky, čo platia Sorosa, a teraz sa dozvedáme, že mimovládky sú preto mimovládky, že sa nepodieľajú na vládnej moci, tak ja neviem. A združovať sa do organizácií a pomáhať chudobným, tak to je podľa pána poslanca v poriadku, teda keď majú mimovládky robiť to, čo by mal robiť štát a nerobí to, ale už nie je v poriadku, keď, samozrejme, mimovládky robia advokačnú činnosť, keď kritizujú kroky tejto vlády, pretože že vraj presadzujú ideológie, tak ste to povedal? Podľa vás je ideológia to, že na námestiach ľudia vykrikujú, že sú súčasťou Európskej únie, resp. že Slovensko má byť súčasťou Európskej únie? No tak ja sa fakt nestačím diviť, pretože podľa mňa je to základná demokratická hodnota. A pokiaľ viem, tak mimovládne organizácie odjakživa nastavovali zrkadlo tejto vláde a ja chápem, že sa to diktátorom ako vy nepáči. Ozajstným dôvodom, prečo sa táto vláda tak bojí toho mimovládneho sektora, je sila, ktorou disponuje práve na Slovensku mimovládny sektor. Neboli to náhodou občianski aktivisti, ktorí sa zaslúžili o víťazstvo Nežnej revolúcie a ktorí zvrhli totalitný režim? Tak je jasné, že vlády s takými autoritatívnymi alebo nacionalistickými tendenciami, ako má vláda SMER, môžu potom mimovládky vidieť ako hrozbu a práve preto sa nám snažia nahovoriť, že toto, čo tu celé predvádzajú, nie je nejaká cenzúra, ale je to len udržanie ich vlastnej, ja by som to nazvala, že propagandy.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Ja som si so záujmom vypočula vašu rozpravu, pán Glück, rovnako tak aj vaše tlačové konferencie, ktoré ste absolvoval s pani Kramplovou, s pánom Kaliňákom mladším či s pánom Gedrom, a musím povedať, že to bola studnica múdrostí. A vaše reči, ale, samozrejme, aj kroky celej tejto vlády sú ako z príručky arogantného diktátora, ktorého základným cieľom je zničiť demokraciu. A viete, Václav Havel povedal, že pravda a láska musia byť umlčané, ak má klamstvo a nenávisť vládnuť. A presne podľa tohto vzoru vy sa snažíte za každú cenu umlčať občianske organizácie, ktoré sú, samozrejme, veľmi nebezpečné, pretože podnecujú kritické myslenie a aktivizmus a, samozrejme, upozorňujú aj na pochybné kroky vlády, korupciu, papalášizmus, renty pre prokurátorov a tak ďalej. A preto takým tým prvým krokom je pod rúškom zvýšenia transparentnosti sprísniť kontroly financovania, čím, samozrejme, zvýšite byrokratické zaťaženie občianskych združení. A ruka v ruke s tým ide, samozrejme, očierňovanie, sú to agenti zahraničných mocností, sú financovaní Sorosom, americkou ambasádou, snažia sa rozvrátiť národné hodnoty. A ako to povedal pán Gedra na tej tlačovke? Sú nástrojom na ovplyvňovanie politík a spoločnosti s cieľom podporovať alebo poškodiť niektorej politickej strane. Tak chápem, že tou niektorou politickou stranou je asi SMER. No, je to jasný dôkaz, že vám nejde o transparentnosť, ale len o to umlčať svojich kritikov, no presne ako z tej príručky arogantného diktátora. (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo.
Pani Záborská, ja úplne chápem a rešpektujem, že téma interrupcie je vaším životným poslaním a že to predkladáte, takéto návrhy zákonov, dlhodobo s tým zámerom, že to vychádza z vášho hodnotového presvedčenia aj z morálneho presvedčenia, a ja to chápem a akceptujem to. Zároveň ste povedala, že tento zákon nemá nikoho potrestať.
Lenže chcem vám povedať, že tá realita je úplne iná, pretože práve návrhy takýchto zákonov z interrupcie robia výhernú lotériu. Kto má peniaze, kto má podporu, kto má zdravie, tak ten, samozrejme, si interrupciu bude môcť dovoliť, a ten, kto ich nemá, tak, bohužiaľ, si tú interrupciu dovoliť nebude môcť, má smolu.
Možno viete, že v súčasnosti nie je interrupcia hradená zo sociálneho poistenia, takže žena, ktorá má dva týždne na to v podstate, lebo do tých šiestich týždňov sa dneska približne asi tak dozviete, či ste, alebo nie ste tehotná. Máte o dva týždne kratšiu dobu na to, aby ste urobili najzávažnejšie rozhodnutie vo svojom živote, aby ste naozaj získali 500 eur, ktoré pre mnohých nie je jednoduché získať, čiže sa budete môcť... musieť rozhodnúť, buď si necháte dieťa, o ktoré sa neviete postarať, alebo, bohužiaľ, pôjdete na interrupciu tiež, ktorú si nemôžete dovoliť. To sú veľmi závažné rozhodnutia. Potom musíte nájsť nejakú nemocnicu, ktorá nemá výhradu v svedomí, pretože dnes už platí aj to, že nielen samotní lekári si uplatňujú výhradu vo svedomí, ale dokonca celé nemocnice. A ak máte aj to šťastie, že najbližších, ja neviem, 100 km nájdete takúto nemocnicu, tak tam budete musieť cestovať napriek tomu, že nemáte dostatok peňazí, nie raz, ale dvakrát, pretože 48 hodín máte ešte čas ďalší na rozmyslenie. To je viete, podľa mňa je to dehonestujúce pre ženy, ako keby ženy nevedeli hneď v tom momente, keď sa rozhodnú, že teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické otázky.
Rada by som reagovala možno na pána Ledeckého. Máte veľkú pravdu v tom, že prioritná je odbornosť. Pokiaľ budú na pozíciách ľudia, ktorí nie sú odborníci a nerozumejú danej problematike, tak budú vždycky ľahkým terčom na zneužívanie. A na druhej strane však musím povedať, že je veľmi dôležité aj to, aby na úrade, ktorý zastupuje nejaké menšiny, bol Róm. My na Slovensku sme si tak akosi zvykli robiť veci od zeleného stola a bez participácie jednotlivých zložiek menšín, ktoré by tam mali byť. Myslím si, že na Slovensku máme dostatok rómskej inteligencie na to, aby mohli byť prizývaní do tvorby rôznych koncepcií, stratégií, a dokonca aby zastávali aj vrcholové pozície v našom štáte. Otázka je, či im je poskytovaná dostatočná príležitosť na to, aby mohli participovať. A to sa netýka teraz len menšín v oblasti Rómov, sú to aj menšiny v iných otázkach, či už maďarská, ktorá túto výsadu má, ale potom je to aj napríklad kvír menšina a podobne.
Ja mám však pocit, že tu na Slovensku Rómov skôr vnímame ako nielen terč na rôzne politické útoky, ale aj ako dobrý objekt na biznis. Chudoba väčšinou je objektom na biznis. Nechceme začleniť týchto ľudí, ale skôr na nich zarábať. A, bohužiaľ, bola som svedkom aj toho, ako rôzni príslušníci majority, ktorí sa tvária, že pomáhajú rómskej menšine, tak naozaj reálne na nich len zarábajú. Aj minulý týždeň bola medializovaná správa o školách, ktoré naozaj vykazujú vysoké počty rómskych detí a potom na nich zarábajú, ale reálne tam tieto deti nechodia.
Čiže mali by sme sa každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja to zoberiem trošku z iného konca. Samozrejme, v prvom rade ďakujem kolegovi ešte raz, že sa touto témou zaoberá a že teda máme možnosť na pôde parlamentu otvárať tak dôležitú tému, ako je téma chudoby. Nedávna tragédia vo Veľkom Šariši nám znova ukázala, aj je ďalším krutým dôkazom toho, že všetky vlády doteraz naozaj dlhodobo a hanebne zlyhávajú pri riešení situácie ľudí, ktorí žijú v chudobe. Požiar pripravil o život päť ľudí, ale z toho štyri malé deti. Rodiny prišli o strechu nad hlavou, o všetko, čo mali. A nie je to, bohužiaľ, prvýkrát a nebude to ani poslednýkrát, ak sa nič nezmení.
Podobný scenár sa odohral aj v Nižnom Tvarožci, kde oheň pohltil ďalšie obydlia, alebo spomeňme si na požiar v Richnave v roku 2019, alebo na povodne v Rudňanoch v roku 2020. Predtým takéto tragédie zasiahli aj obce Markušovce, Jarovnice a ide o stále rovnaký príbeh, o stále rovnakú bezmocnosť, stále rovnaké osudy ľudí, na ktorých sa tu naozaj roky kašle. A ja sa pýtam, koľko ďalších tragédií ešte musí prísť na to, aby sme už konečne začali konať. Viac než 20 rokov, čo som iba ja v tejto téme nejako aktívna, sa hovorí o začleňovaní marginalizovaných rómskych komunít. A stále reálne opatrenia neprichádzajú napriek tomu, že stále už 20 rokov hovoríme a navrhujeme tie isté opatrenia a už 20 rokov sa nič nemení, nikto nepočúva v tejto oblasti odborníkov, uchyľujeme sa len k populistickým frázam. Namiesto dlhodobých riešení vidíme len nečinnosť, nezáujem a v horšom prípade ešte aj cynizmus.
Viete, títo ľudia, ktorí žijú v tých osadách, to nie sú len nejaké čísla v tabuľkách. Sú to rodiny a sú to ľudia, ktorí majú právo na dôstojný život a im nestačia len prázdne sľuby, nestačí im nejaká dočasná pomoc po katastrofách. Oni potrebujú naozaj dostupné bývanie, vzdelanie, zamestnanosť, už sme o tom niekoľkokrát hovorili. Lenže ak nezačneme konať okamžite, tak neodvrátiteľne príde ďalšia tragédia. A tento raz už nebude stačiť len vyjadrenie sústrasti.
Hovoríte, že problémy riešite, milé vláda, ale ja sa pýtam ako. Stavebným zákonom, ktorý nijakým spôsobom neprispel k legalizácii ich bývanie? Alebo nežnou revolúciou vo vzdelávaní, ktorá síce zavádza nejaké desegregačné štandardy, ale vôbec nedáva školám žiadne nástroje na to, aby ich vôbec mohli realizovať. Alebo snáď tou revolučnou myšlienkou, že ide odoberať dávky s názvom práca namiesto dávok, ktorou hrozí, že niektorí ľudia prídu ešte aj o tých žalostných 84 eur. To je ako keby ste smädnému v púšti vzali poslednú kvapku vody a povedali by ste mu, nech si nájde studňu.
Je tragické, že riešenia, ktoré by mohli skutočne pomôcť ako dostupné bývanie, podpora vzdelávania, reálne pracovné príležitosti, tak tie stále už 20 rokov zostávajú na papieri. Zato reštrikcie a nezmyselné obmedzenia tak idú od tejto vlády v plnej sile. Ono mi to niekedy pripadá, že vy na Rómoch robíte taký sociálny experiment a chcete vidieť, koľko tí ľudia ešte vydržia bez pomoci, kým skolabujú.
Vláda má len dve možnosti, buď konečne začne tento problém riešiť systémovo, alebo si jednoducho prizná, že na týchto ľuďoch jej vôbec nezáleží. A verte mi, nie je to prvýkrát, čo to tak vyzerá. Nemôžeme si nevšimnúť, ako v poslednom čase sa opäť zásadne mení jazyk, ktorým vláda aj poradné štruktúry hovoria o Rómoch. A nie sú to nejaké nenápadné narážky. Dnes už sa úplne normalizuje stigma, dehumanizácia a diskriminácia a sme toho svedkami aj tu v parlamente aj nedávno v predchádzajúcej rozprave. Slová, ktoré by ešte pred pár rokmi vyvolali naozaj škandál za to, že boli verejnej komunikované, tak dnes už normálne zaznievajú od politikov bez štipky hanby, ako keby to bola úplne bežná normálna vec, norma. A teraz najväčší paradox, tá istá vláda, ktorá nás Rómov vykresľuje ako problém, sa bez zaváhania zaväzuje absolútne k presnému opaku, len aby mohla čerpať eurofondy. Bruselu nasľubuje integráciu, inklúziu, rovnosť, podporu menšín a doma zatiaľ presadzuje politiky, ktoré nerovnosť ešte viacej prehlbujú. Je to podľa mňa absolútne obyčajné pokrytectvo, pretože kým sú v hre európske peniaze, tak sa tvária, že bojujú proti diskriminácii, ale v reálnom živote robia absolútny opak. Posilňujú predsudky, vytvárajú nové bariéry a namiesto riešení ponúkajú len rozdeľovanie. A podľa mňa to nie je náhoda. Ono to skôr vyzerá že je to jasná stratégia. Európska únia nám schválila miliardy eur aj preto, že sme jej nasľubovali inklúziu Rómov. Bola to jedna dôležitá podmienka na to, aby sme vôbec mohli čerpať finančné prostriedky z Európskej únie. Takže sme si pekne napísali stratégiu inklúzie rovnosti a participácie Rómov do 2030, odklepli sme si ju a tvárili sme sa, že s tým akože niečo formálne na papieri urobíme. Tento dokument mal byť naozaj dlhodobý, nemal sa meniť podľa toho, kto je vo vláde, lenže, samozrejme, hádajte čo. Máme krásny papier, ktorý hovorí, že Rómov budeme začleňovať, ale reálne sa tým absolútne nikto neriadi. Veď načo by aj, keď peniaze z Európskej únie nám chodia tak či tak, že.
Minulý rok, bolo to tu už spomínané, 18. decembra 2024 vláda schválila akčné plány na roky 25´ až 27´ a keby ste si ich prečítali, tak zistíte, že v tých kľúčových oblastiach, ako je bývanie, zamestnanie, vzdelávanie, zdravie alebo boj proti rasizmu, sú tieto plány absolútne bezzubé. Vôbec nie je jasné, kam idú peniaze z programu Slovensko, na aké aktivity konkrétne v gescii jednotlivých ministerstiev. Ja som žiadala aj interpeláciou, teda ministerstvo poskytlo údaje, na aké programy presne ide a, samozrejme, že mi bolo odpísané naozaj veľmi vágne a nič nie je teda vôbec jasné. A z toho, čo tu aj prezentoval pán Ledecký, jasne vyplýva, že väčšina týchto aktivít je viac-menej formálne vykazované na dopytovo orientované a mäkké projekty, ale napríklad na oblasť bývania, ktoré tu bolo spomínané vo faktických poznámkach, ide chabých 22 miliónov eur. A to sú práve tie oblasti, ktoré je potrebné riešiť, pretože cez mäkké projekty nevybudujeme infraštruktúru a už vôbec nie pri tak mizernom čerpaní.
Čo sa týka spomínaného mediálneho domu, na ten, samozrejme, tiež finančné krytie z programu Slovenska neexistuje. Ale čo nie je, môže byť, lebo momentálne sa pripravuje revízia tohto programu, takže predpokladám, že finančné prostriedky, aj keď nie sú kryté, tak zrazu budú. Ale ja predpokladám, že keď sa budeme pýtať aj pána splnomocnenca, načo tejto projekt je, tak nám povie, že jasné, že to je podpora kultúry a identity. A v tejto oblasti ale tie akčné plány, teda ktoré vláda schválila, sú úplne ale úplne mimo reality. Pretože namiesto investícií do stálych expozícií rómskej histórie a kultúry v múzeách máme len nejaké chaotické projekty s nejasným obsahom.
Namiesto vybudovania stálej rómskej kultúrnej inštitúcie sme prišli ešte aj o to málo, čo sme mali, pretože zaniklo malé, jediné malé oddelenie rómske, ktoré sme mali v martinskom múzeu. A čo pamätníky obetiam rómskeho holokaustu, kde sú? Kde je systematická podpora takto dôležitého historického medzníka? Je menej významné, ako nejaký mediálny dom v Banskej Bystrici? Alebo namiesto investícií do rómskeho divadla Romathan, či Ústavu romologických štúdií v Nitre tu máme len nejaké projekty na papieri, ktoré nikoho nezaujímajú. Ja len podotýkam, že obidva tieto veľkolepé projekty tu vznikli za čias, keď boli prví rómski poslanci v tomto parlamente v 90. rokoch, odvtedy všetky tieto úžasné veci, ktorí títo ľudia zaviedli na území Slovenska, chátrajú, sú podfinancované a zanikajú. A čo podpora rómskych médií? Prvý rómsky novinový titul Romano nevo lil stále nemá stabilné finančné zabezpečenie. No ale je zrejme zjavné, že keď už štát nemá žiadnu stratégiu, ako podporiť rómsku kultúru, tak si vymyslí potom jeden absurdný krok. A okrem mediálneho domu ešte sa pilotne zriadi prvá rómska národnostná škola bez diskusie s rodičmi, bez zapojenia samotných Rómov, len aby sme sa vyhli sankciám za diskrimináciu.
Okrem toho by sme radi z osád urobili takzvané satelitné mestečká, ako som sa dozvedela, s vlastnou poštou, vlastnou bankou, obchodom či multifunkčným centrom a škola hneď veľa školy, len aby, preboha, deti radšej nemuseli chodiť do obce, len aby Rómovia nechodili nakupovať do obce, alebo aby si nechodili po dávky na miestnu poštu. Toto je politika, ktorú zavádza súčasná vláda. Namiesto skutočne inkluzívnych riešení ponúkajú len experimenty a frázy, hlavne že si odškrtli ďalšiu povinnosť voči Bruselu.
A teraz sa podržte, už 18 rokov od roku 2007 sme 100-percentným prijímateľom obrovským peňazí na podporu vylúčených komunít. A ako s nimi nakladáme, no ako vždy, veľa rečí, veľa experimentov, ale systémové riešenie absolútne nikde. Robíme nesystémové národné projekty, ktoré nikto poriadne nehodnotí. A aj keď sa už náhodou aj spraví nejaká kvalitná analýza napríklad na terénnu sociálnu prácu, tak jej výsledky sú v šuflíku, nikoho to nezaujíma. A stále sa točíme v kruhu a efekt je stále menší a menší. Aby sa niečo zmenilo, tak my potrebujeme vlastne tri veci, stačí tri. Ľudí, peniaze a záujem. Ľudí máme, pretože sme si z európskych peňazí naozaj vybudovali podporné štruktúry, ktoré majú silný mandát a v iných krajinám by nám mohli aj závidieť. To, že už nie sú tak kvalitné, je druhá vec, ale na to sa dá tiež stavať. Peniaze, samozrejme, tiež máme na túto situáciu, spomínaných 907 miliónov. Takže čo nám chýba, no jedine ten záujem, vážení. A záujem tejto vlády a tu je kameň toho úrazu. Vláda dokáže hodiny rozprávať o tom, ako Rómovia zneužívajú systém, ako sa im nechce pracovať, ako dostávajú výhody, ktoré reálne ani iní nemajú, ale keď má konečne niečo urobiť pre skutočné zlepšenie života, keď má splniť to, čomu sa zaviazala voči Európskej únii, tak zrazu nič, absolútne ticho.
A preto by sme my poslanci a poslankyne mali naozaj klásť tejto vláde otázky, či má naozaj úprimný záujem niečo zmeni, alebo stačia tieto peniaze, ktoré máme na Rómov a ďalej ich používať ako terč svojho populizmu alebo politický strašiak. A ak je to to druhé, no tak je to potom nielenže hanba, ale je to aj čistý podvod. A my by sme sa na to ako zákonodarcovia nemali len tak prizerať. Pretože ak sa na to budeme prizerať tak na to doplatí celá táto krajina. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem v prvom rade poďakovať tebe, kolega, ale aj všetkým ostatným, ktorí teda vo faktických poznámkach pozitívne reagovali na toto uznesenie a celkovo sa ti chcem poďakovať za tvoju iniciatívu, lebo som presvedčená o tom, že je veľmi dôležité, aby aj z úst majority zaznievala téma podpory a pomoci a výzva k týmto veciam zo strany majority a nielen zo strany Rómov. Je to veľmi, veľmi dôležité, aby sme držali ako súdržná spoločnosť a pomáhali tým najchudobnejším, za to sa vám chcem naozaj srdečne poďakovať, aj za tvoju angažovanosť, pretože my vieme, že ako primátor si, teda máš za sebou aj praktické skúsenosti a efekty z tejto práce a môžeš byť inšpiráciou pre iných. Ja som sa tak zamýšľala nad tým, keď si rozprával a tú kritiku si vzniesol na úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, že kde sa vlastne stala chyba, lebo v období, keď som ja pôsobila ešte na úrade, to bol rok 2005, 2006, 2007, tak vtedy ten úrad naozaj disponoval odbornosťou v porovnaní s tým, ako tá odbornosť je tam dnes, tak je to teda veľmi poľutovaniahodné, ako sa to zmenilo. A možno ten problém nastal aj kvôli tomu, že vtedy, keď som tam ja pôsobila, tak išlo o politicky nezávislú nomináciu, dokonca tam boli výberové konania na prijímaní na tento post. A až neskôr sa to stalo politickou nomináciou a je jasné, že ľudia, ktorí sú tam politicky nominovaní, tak stále držia pozíciu tej svojej vlády a vyberajú si teda ľudí vhodných na túto reprezentáciu.
A keď sa pozrieme na všetky štyri vlády Roberta Fica, ako pristupoval k riešeniu marginalizovaných rómskych komunít a riešeniu chudoby, tak je jasné, že prečo si vybrali človeka ako súčasného splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Nepotrebujú túto tému riešiť, nie je to pre nich priorita a nikdy nebola. A táto téma naozaj potrebuje, aby to bola premiérska téma. Lebo pokiaľ to nebude priorita, nič sa nezmení.

Aj ja vám želám pekný deň, pán podpredseda. Možno budem teraz trochu priama, ale musím sa v prvom rade poďakovať, Beáta, za to, že si urobila takú hlbšiu sondu do vlastne ľudských práv a ozrejmila si, k čomu všetkému došlo počas pandémie COVID-19 aj voči rómskym komunitám. A mne bolo tak smutno, keď si hovorila, lebo ja mám za ten rok a pol, čo som tu už pocit, že ľudské práva táto vláda vníma, rešpektuje a počúva na nich len vtedy, keď ide o skrátené legislatívne konanie, ktorým sa vtedy oháňa, tými ľudskými právami alebo vtedy, keď potrebujú šíriť ruskú propagandu a svoje populistické názory a vtedy sa oháňajú slobodou slova, ale vo vzťahu k menšinám, či už k kvír ľuďom, alebo aj k Rómom v tomto prípade sú absolútne necitliví a hluchí. Táto vláda prekrúca pravdu tak, aby im jednoducho vyhovovala a napriek tomu, že sú jasné dáta, ktoré som aj citovala, o tom, že ľudia v tých rómskych komunitách práve kvôli tej izolácii naozaj hladovali, tak niekto im ešte aj to závidí, že sa našli nejakí dobrí ľudia, nejaké organizácie, ktoré im tam išli pomáhať a dali im potraviny zadarmo. Tak ja už neviem, v akej krajine to žijem, že sa takáto reakcia vlastne dostáva od ľudí, že im závidíme ešte aj to, že hladujú a že im niekto pomôže. Ja sa vôbec potom nečudujem, že táto vláda prichádza aj s takými návrhmi zákonov, ako je odoberanie dávok v hmotnej núdzi. Ako my sa k nim správame fakt ako ku zvieratám. Ako keby to neboli naši spoluobčania, naši bratia a sestry, ktorí tu s nami žijú niekoľko stoviek rokov. Vyháňame ich na okraj obce, izolujeme ich a potom, keď sa nedokážu integrovať, pretože sú chudobní niekoľko generácií, stoviek rokov za sebou, tak ich ešte aj diskriminujeme, nepustíme ich medzi seba, nepodporujeme ich a závidíme im ešte aj to nič, čo majú. Ja tomu fakt nerozumiem, kde to žijem, v akej krajine.