Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.5.2025 o 11:29 hod.

Ing. Mgr. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 3.6.2025 16:25 - 16:43 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ako som spomínala, od roku 2015 je na Slovenskú republiku uvalený infringement za segregáciu rómskych detí. To znamená, že sme mali desať rokov na to, aby sme sa pokúsili tento zvyšujúci sa trend segregácie na Slovensku zastaviť. Bohužiaľ, musím povedať, že osem rokov sme na Slovensku neurobili absolútne nič. Podotýkam, že to bolo práve za obdobia trvania Ficových vlád, to je proste fakt. Výsledkom je, že dnes máme 468 škôl, ktoré sa nachádzajú v riziku segregácie a viac ako 65% rómskych detí, ktoré navštevujú školu, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. Ja si myslím, že to je naozaj vážny stav a my musíme začať konať. Na Slovensku prvý prelomový predsudok vo väčšej segregácie prišiel už v roku 2012, to znamená ešte dávno predtým ako sme mali ten infringement a bolo to, keď okresný súd v Prešove rozhodol, že škola v Šarišských Michaľanoch porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustila sa diskriminácie na základe etnickej príslušnosti. Bol tam samostatný vchod pre deti, samostatný pavilón, kde sa učili iba rómske deti a kým deti z majority mali napríklad teplú, zdravú stravu, tak deti v tomto samostatnom pavilóne mali len suchú. Čiže tam jasne došlo k nerovnému zaobchádzaniu a súd vtedy nariadil, aby táto škola odstránila segregáciu už do začiatku školského roka 2013-14. Tento prípad sa stal naozaj prvým prelomovými a bol to taký precedens pre ďalšie súdne rozhodnutia, ktoré sa týkali segregácie na Slovensku a tipnite si ako to skončilo. Škola nakoniec vyriešila tú segregáciu tak, že v neďalekej obci je vystavaná úplne nová škola v Ostrovanoch, kde tieto rómske deti dochádzajú. Takže segregáciu sme vyriešili ďalšou segregáciou a nie je to jediný prípad na Slovensku, kedy sa takto riešia veci. Ďalší príklad je napríklad v roku 2022, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika, ktorá je zastúpená samozrejme ministrom školstva je zodpovedná za segregáciu rómskych detí v etnicky homogénnych školách v blízkosti znevýhodnených rómskych komunít a to je v Starej Ľubovni - Podsadek. Tento rozsudok bol tiež prelomový pretože prvýkrát konštatoval, že štátne orgány sú zodpovedné za segregáciu, ktorá dokonca vznikla spontánne a nie cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. No a potom v roku 2023, Najvyšší súd konštatoval segregáciu aj v Muránskej Dlhej Lúke, kde sú deti na prvom stupni vzdelávané segregovane. Tiež samozrejme v blízkosti osady a je to v kontajnerovej škole, ale na druhý stupeň už odchádzajú do 12 km vzdialeného Muráňa a znova do segregovanej školy. Je tam 95% rómskych detí. Zarážajúce ale na tom je, že len päť kilometrov od Muránskej Dlhej Lúky je obec Revúca, kde sú tri alebo štyri základné školy, kde by kľudne týchto desať, jedenásť, dvanásť detí mohli byť distribuovaných do týchto mestských škôl bez toho, aby vznikla nejaká markantná záťaž. Bohužiaľ, namiesto toho, aby sme deti integrovali v meste Revúca, my ich radšej vozíme ďalej do čisto segregovanej školy. Veľmi dôležitý rozsudok je aj rozsudok z roku 2024, kedy opäť krajský súd v Prešove potvrdil zodpovednosť štátnych inštitúcií za segregáciu rómskych detí na základnej škole v Terni. Priamu zodpovednosť za segregáciu pridelil opäť ministerstvu školstva a v tomto prípade aj regionálnemu školskému úradu za to, že neboli schopné urobiť nejaké dostatočné opatrenia na odstránenie segregácie a prizerali sa na udržiavanie existujúceho stavu. Je naozaj zarážajúce, že štátne orgány tieto právoplatné rozsudky doteraz v plnej miere neuznali a nepremietli ich do účinných desegregačných opatrení. Naopak, sme svedkami praxe, ktorej nedostatočne kapacity mnohých segregovaných škôl, kde samozrejme sú prevažne rómske deti, riešime prostredníctvom výstavby ďalších prístavieb k týmto školám, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí. Až po nástupe predchádzajúcej vlády sme sa tomuto problému ako tak začali... .. je škôl, kde samozrejme sú prevažne rómske deti. Riešime prostredníctvom výstavby ďalších prístavieb k týmto školám, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí. Až po nástupe predchádzajúcej vlády sme sa tomuto problému ako tak začali venovať a osobne si myslím, že to bola taká tiež len okrajová pozornosť. Výsledkom čoho bola konečne po dlhodobom tlaku mimovládnych organizácií definícia segregácie v školskom zákone. Povedzme si ale pravdu, že definícia segregácie v legislatíve neprinesie v konečnom dôsledku žiadny efekt. Najmä nie vtedy, keď zlyhávajú naozaj prostriedky pomoci a podpory školám. My nemáme dostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorí by boli ochotní a zapálení pracovať s týmito deťmi z chudobného prostredia. Nemáme dostatok podporných profesií, nemáme asistentov, psychológov, sociálnych vychovávateľov, sociálnych pracovníkov. A bez systémovej pomoci v oblasti desegregácie bez metodických materiálov a ochoty učiteľov zlomiť túto segregáciu a samozrejme aj búrať predsudky rodičov a bez ochoty vlády, ochoty vlády zvyšovať životnú úroveň ľudí žijúcich v komunitách je tento zámer desegregácie odsúdený na neúspech. Po nástupe súčasnej vlády sme sa takzvanom balíku opatrení legislatívy pod názvom Nežná revolúcia z dielne ministra Druckera. Dočkali nejakých desegregačných štandardov, ktoré musí do 1. septembra každá jedna škola zapracovať do svojich školských vzdelávacích programov. Z nášho pohľadu ale ide zase len o formalitu podobne ako pri definícii segregácie, pretože zostane len na papieri. Školy totiž nemajú absolútne žiadne nástroje, nemajú informácie, nemajú metodiky na základe, ktorých by mohli segregácii preventívne predchádzať alebo v prípade, že už táto segregácie je, tak by ju mohli nejakým spôsobom eliminovať. Okrem toho neexistuje ani žiadny kontrolný a ani žiadny sankčný mechanizmus, ktorý by bol nejako nápomocný. Pri tom by uplatňovanie desegregácie bolo vôbec vymáhané. Ministerstvo školstva síce urobilo monitoring segregácie a spustilo prvý pilotný projekt v 12-tich mestách a obciach. No ale na tieto výstupy si ešte budeme musieť dlho počkať kým sa z nich nejako poučíme. Aby toho ale nebolo málo tak ministerstvo svoj záujem o skutočné riešenie problému ukázalo napríklad aj tým, že vo veci segregácie v obci Terňa, kde súd priamo pomenoval ako zodpovednú inštitúciu ministerstvo školstva, regionálny úrad, tak proti tomuto rozhodnutiu sa ministerstvo odvolalo. Čím vlastne povedalo to, že neprijíma zodpovednosť za pretrvávajúcu segregáciu. Podľa mňa je to jasný signál. Prvým krokom k náprave je totiž vždy uznanie si vlastnej zodpovednosti. Očakávať ale uspokojivé riešenie v oblasti inklúzie rómskych detí a všeobecne Rómov od predstaviteľov tejto takzvanej sociálnej demokracie, kde by sme teda mohli vyžadovať nejaký solidárny, odborný a ľudsko-právny prístup je asi ilúziou. Ja zatiaľ som si teda bola vedomá len toho, že tu boli rôzne útoky skôr hodné extrémizmom a extrémistov a používanie rómskej karty v snahe získať politické body. Takže nemám nejakú nádej na zmenu. No ale, aby to neznelo tak, že tu obhajujem len svoje ľudsko-právne stanoviská alebo progresívne alebo, že to je založené len na mojom subjektívnom vnímaní tak mi dovoľte prečítať stanovisko nezávislého orgánu Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Existuje problém pasívnej legitimizácie ministerstva školstva v súdnych konaniach týkajúcich sa segregácie. Súdy nemajú právny základ, na ktorom by mohli ministerstvo zaviazať k náprave. Niektoré nové opatrenia ako pilotné rómske národnostné školy môžu pôsobiť ako inštitucionalizované a forma segregácie ak nie sú riadne kontrolované. Národné stredisko pre ľudské práva v tejto téme odporúča legislatívne zmeny, ktoré by zohľadňovali etnické zloženie pri tvorbe školských k obvodov. Zamedzenie financovania školských projektov, ktoré nerešpektujú princípy desegregácie. Zlepšenie komunikácie medzi samosprávami a vylúčenými komunitami. A podpora inkluzívneho a rovného vzdelávanie namiesto segregácie pod rúškom národnostného školstva. Na tieto skutočnosti poukazujeme aj my. A reagujeme hneď na prvé odporúčanie strediska pre ľudské práva a práve týmto zákonom. Našim cieľom je teda vyslovene zakotviť zákaz segregácie ako princíp v zákone 596/2003 Z. z. Uložiť obciam a samosprávnym krajom povinnosť upraviť školské obvody tak, aby rešpektovali zásady nediskriminácie a rovného prístupu. Po tretie, zaviesť mechanizmy monitorovania prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy s cieľom posilniť ich úlohu pri plnení týchto zásad, čím sa ma predísť nečinnosti alebo účelovým rozhodnutiam na lokálnej úrovni. Tak isto zaviesť povinnosť obciam alebo samosprávnym krajom vykonať potrebné zmeny školských obvodov do stanoveného termínu voči tým subjektom, ktoré porušujú zákaz segregácie alebo neprijímajú opatrenia na jej odstránenie. No a po štvrté, cieľom zákona je zabezpečiť transparentnosť a verejnú kontrolu prostredníctvom zverejňovania rozhodnutí a každoročnej správy predkladanej Národnej rade Slovenskej republiky o dodržiavaní princípu zákazu segregácie, čím sa vytvára samozrejme aj základ pre kontinuálne zlepšovanie politík v oblasti uplatňovania rovného prístupu ku vzdelávaniu pre všetky deti. Dovoľte mi ešte prečítať vám stanovisko k tomuto zákonu, ktoré ma čiastočne potešilo ale najmä ma to pobavilo, kde stanovisko predkladateľov skupiny priateľov a menším Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zasielajú predpokladám, že každému z vás poslancov a poslankýň svoje hodnotiace závery a hodnotia samozrejme návrhy zákonov, ktoré sú predkladané v tomto parlamente a tento návrh zhodnotili takto. Návrh hovorí aj o tom, že štandardné pravidlá určenia obvodov majú platiť aj na samosprávne kraje ak sú zriaďovateľmi škôl. Doterajší zákon o tejto veci nehovorí čo môže viesť k anomáliám v systéme. Školské obvody aj spádové materské školy primárne určujú obecné samosprávy. Môžené aj s kapacitou priamo v obci alebo sa dohodnúť so susednými obcami. Ak sa to nepodarí obvod napokon určí regionálny úrad. Ten má podľa návrhu dostať nové úlohy. Monitorovať držiavanie segregačného princípu pri tvorbe školských a predškolských obvodov. Vydanie stanovísk o ich dodržaní ale taktiež určiť nápravné opatrenia či aj zažalovať porušiteľov tohto princípu. Vyzerá to, že to pochopili veľmi dobre. Nakoniec hovorí, že ministerstvo školstva má vypracovať aj smernicu o postup pre, pri monitorovaní dodržiavania princípu inklúzie a zákazu segregácie. Pri určovaní školských obvodov základných škôl a určovaní spádových materských škôl a posielať každoročnú správu o týchto témach do Národnej rady. A teraz to začína byť naozaj zábavné. Je určite pravda, že aktuálny systém školských obvodov vôbec nereflektuje na princíp desegregácie. Za toto stanovisko im samozrejme ďakujeme. A školské obvody môžu a aj sú byť zneužívané na vytvorenie segregovaných dištriktov. Navrhovaný zásah do zákona je pomerne malý, tak je otázne či vie sama v sebe dosiahnuť zmenu, ktorú hľadá. Hlavným hrdinom procesu sú regionálne úrady, ktoré majú silné zázemie v regiónoch a však nemusia disponovať dostatočnou odbornou kapacitou na vyhodnotenie dodržiavania princípu segregácie. Napokon samozrejme návrh teda odporučili podporiť s tým, že je teda tu napísané, že to chcú na dopracovanie dať pred druhým čítaním s vidinou možného osadenia do širšej reformy školských obvodov. No asi je zrejmé, že to, že tento návrh odporúčajú podporiť nás potešilo a teraz k tomu čo nás pobavilo. Pravdou je, že v tomto prípade ide o stanovisko aj pána Ábela Ravasa, ktorý je súčasťou tejto skupiny, ktorá robí tieto hodnotenia a ktorý je zároveň aj zamestnancom ministerstva školstva a poradcom ministra Druckera. Čiže sa dokonca venuje aj primárne otázka desegregácie. Tak pre mňa je naozaj vtipné to, že pán Ravas, ktorý je veľmi dobre oboznámený so stavom segregácie rómskych detí na Slovensku aj s absenciou určených nástrojov na jej elimináciu a je vo svojej funkcii už takmer dva roky, tak za celý tento za toto obdobie vlastne nebol schopný prostredníctvom svojho vplyvu na ministra predstaviť nejaký uspokojujúci návrh na riešenie problémov pri tvorbe školských obvodov, to je po prvé. A po druhé volí tak zásadný, tak bezprecedentný zásah ako je premenovanie segregovanej školy na národnostnú, aby sa vyhol nejakého postihu od Európskej únie. Je to naozaj smutné. Po druhé, tento zamestnanec vlastne školstva explicitne priznal, že regionálne úrady školské samosprávy, ktoré zriaďuje ministerstvo školstva sú neschopné. Sú neschopné vykonávať dohľad nad doplatňovaním desegregačných opatrení. Tak človek by sa nad tým fakt nezasmial, keby to nebolo do plaču. No a potom po tretie priznal, že školský zákon doposiaľ neriešil otázku školských obvodov v prípade škôl, ktoré aj zriaďujú samosprávne kraje no a navrhuje širšie dopracovanie návrhu zákona ale nehovorí v čom ani ako. No možno práve preto, že tieto jeho záujmy sa oberajú úplne iným smerom a zaoberá sa tou otázkou ako obalamutiť Európsku komisiu. Každopádne priznám sa, že je naozaj dôležité, aby sa Slovenská republika a občania v nej zobudili. Nemôžeme si už dlhodobo zatvárať oči nad tým, že neschopnosť inklúzie chudobnej časti obyvateľstva, ktorá trpí v generačnej chudobe nás stojí naozaj veľmi veľa. Každého z nás. Stojí nás našu budúcnosť. A ak nefungujú nejaké humánne pripomienky a výzvy k ľudskosti, tak možno zafunguje aj to, že na neschopnosti inklúzii margenelizovaných komunít naša krajina prichádza o 2 miliardy eur. Ale priznám sa, že ja som si všimla, že ani tento argument už na Slovákov nefunguje a ja naozaj neviem čo by zafungovalo preto, aby sa aj Slováci prebudili a aby ste sa aj vy vážení poslanci a poslankyne koalície zobudili a aby ste tlačili na svoju vládu, aby riešil problémy generačnej chudoby a aby začala považovať práve túto tému za svoju prioritu. Už len kvôli tomu, že sa tvárite, že ste sociálni demokrati. Každý z nás získal mandát od ľudí a je teda veľmi dôležité, aby sme hájili záujmy týchto ľudí. Takže ja dúfam len na záver, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.6.2025 16:25 - 16:43 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ako som spomínala, od roku 2015 je na Slovenskú republiku uvalený infringement za segregáciu rómskych detí. To znamená, že sme mali desať rokov na to, aby sme sa pokúsili tento zvyšujúci sa trend segregácie na Slovensku zastaviť. Bohužiaľ, musím povedať, že osem rokov sme na Slovensku neurobili absolútne nič. Podotýkam, že to bolo práve za obdobia trvania Ficových vlád, to je proste fakt. Výsledkom je, že dnes máme 468 škôl, ktoré sa nachádzajú v riziku segregácie a viac ako 65% rómskych detí, ktoré navštevujú školu, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. Ja si myslím, že to je naozaj vážny stav a my musíme začať konať. Na Slovensku prvý prelomový predsudok vo väčšej segregácie prišiel už v roku 2012, to znamená ešte dávno predtým ako sme mali ten infringement a bolo to, keď okresný súd v Prešove rozhodol, že škola v Šarišských Michaľanoch porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustila sa diskriminácie na základe etnickej príslušnosti. Bol tam samostatný vchod pre deti, samostatný pavilón, kde sa učili iba rómske deti a kým deti z majority mali napríklad teplú, zdravú stravu, tak deti v tomto samostatnom pavilóne mali len suchú. Čiže tam jasne došlo k nerovnému zaobchádzaniu a súd vtedy nariadil, aby táto škola odstránila segregáciu už do začiatku školského roka 2013-14. Tento prípad sa stal naozaj prvým prelomovými a bol to taký precedens pre ďalšie súdne rozhodnutia, ktoré sa týkali segregácie na Slovensku a tipnite si ako to skončilo. Škola nakoniec vyriešila tú segregáciu tak, že v neďalekej obci je vystavaná úplne nová škola v Ostrovanoch, kde tieto rómske deti dochádzajú. Takže segregáciu sme vyriešili ďalšou segregáciou a nie je to jediný prípad na Slovensku, kedy sa takto riešia veci. Ďalší príklad je napríklad v roku 2022, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika, ktorá je zastúpená samozrejme ministrom školstva je zodpovedná za segregáciu rómskych detí v etnicky homogénnych školách v blízkosti znevýhodnených rómskych komunít a to je v Starej Ľubovni - Podsadek. Tento rozsudok bol tiež prelomový pretože prvýkrát konštatoval, že štátne orgány sú zodpovedné za segregáciu, ktorá dokonca vznikla spontánne a nie cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. No a potom v roku 2023, Najvyšší súd konštatoval segregáciu aj v Muránskej Dlhej Lúke, kde sú deti na prvom stupni vzdelávané segregovane. Tiež samozrejme v blízkosti osady a je to v kontajnerovej škole, ale na druhý stupeň už odchádzajú do 12 km vzdialeného Muráňa a znova do segregovanej školy. Je tam 95% rómskych detí. Zarážajúce ale na tom je, že len päť kilometrov od Muránskej Dlhej Lúky je obec Revúca, kde sú tri alebo štyri základné školy, kde by kľudne týchto desať, jedenásť, dvanásť detí mohli byť distribuovaných do týchto mestských škôl bez toho, aby vznikla nejaká markantná záťaž. Bohužiaľ, namiesto toho, aby sme deti integrovali v meste Revúca, my ich radšej vozíme ďalej do čisto segregovanej školy. Veľmi dôležitý rozsudok je aj rozsudok z roku 2024, kedy opäť krajský súd v Prešove potvrdil zodpovednosť štátnych inštitúcií za segregáciu rómskych detí na základnej škole v Terni. Priamu zodpovednosť za segregáciu pridelil opäť ministerstvu školstva a v tomto prípade aj regionálnemu školskému úradu za to, že neboli schopné urobiť nejaké dostatočné opatrenia na odstránenie segregácie a prizerali sa na udržiavanie existujúceho stavu. Je naozaj zarážajúce, že štátne orgány tieto právoplatné rozsudky doteraz v plnej miere neuznali a nepremietli ich do účinných desegregačných opatrení. Naopak, sme svedkami praxe, ktorej nedostatočne kapacity mnohých segregovaných škôl, kde samozrejme sú prevažne rómske deti, riešime prostredníctvom výstavby ďalších prístavieb k týmto školám, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí. Až po nástupe predchádzajúcej vlády sme sa tomuto problému ako tak začali... .. je škôl, kde samozrejme sú prevažne rómske deti. Riešime prostredníctvom výstavby ďalších prístavieb k týmto školám, ktoré zachovávajú segregáciu rómskych detí. Až po nástupe predchádzajúcej vlády sme sa tomuto problému ako tak začali venovať a osobne si myslím, že to bola taká tiež len okrajová pozornosť. Výsledkom čoho bola konečne po dlhodobom tlaku mimovládnych organizácií definícia segregácie v školskom zákone. Povedzme si ale pravdu, že definícia segregácie v legislatíve neprinesie v konečnom dôsledku žiadny efekt. Najmä nie vtedy, keď zlyhávajú naozaj prostriedky pomoci a podpory školám. My nemáme dostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorí by boli ochotní a zapálení pracovať s týmito deťmi z chudobného prostredia. Nemáme dostatok podporných profesií, nemáme asistentov, psychológov, sociálnych vychovávateľov, sociálnych pracovníkov. A bez systémovej pomoci v oblasti desegregácie bez metodických materiálov a ochoty učiteľov zlomiť túto segregáciu a samozrejme aj búrať predsudky rodičov a bez ochoty vlády, ochoty vlády zvyšovať životnú úroveň ľudí žijúcich v komunitách je tento zámer desegregácie odsúdený na neúspech. Po nástupe súčasnej vlády sme sa takzvanom balíku opatrení legislatívy pod názvom Nežná revolúcia z dielne ministra Druckera. Dočkali nejakých desegregačných štandardov, ktoré musí do 1. septembra každá jedna škola zapracovať do svojich školských vzdelávacích programov. Z nášho pohľadu ale ide zase len o formalitu podobne ako pri definícii segregácie, pretože zostane len na papieri. Školy totiž nemajú absolútne žiadne nástroje, nemajú informácie, nemajú metodiky na základe, ktorých by mohli segregácii preventívne predchádzať alebo v prípade, že už táto segregácie je, tak by ju mohli nejakým spôsobom eliminovať. Okrem toho neexistuje ani žiadny kontrolný a ani žiadny sankčný mechanizmus, ktorý by bol nejako nápomocný. Pri tom by uplatňovanie desegregácie bolo vôbec vymáhané. Ministerstvo školstva síce urobilo monitoring segregácie a spustilo prvý pilotný projekt v 12-tich mestách a obciach. No ale na tieto výstupy si ešte budeme musieť dlho počkať kým sa z nich nejako poučíme. Aby toho ale nebolo málo tak ministerstvo svoj záujem o skutočné riešenie problému ukázalo napríklad aj tým, že vo veci segregácie v obci Terňa, kde súd priamo pomenoval ako zodpovednú inštitúciu ministerstvo školstva, regionálny úrad, tak proti tomuto rozhodnutiu sa ministerstvo odvolalo. Čím vlastne povedalo to, že neprijíma zodpovednosť za pretrvávajúcu segregáciu. Podľa mňa je to jasný signál. Prvým krokom k náprave je totiž vždy uznanie si vlastnej zodpovednosti. Očakávať ale uspokojivé riešenie v oblasti inklúzie rómskych detí a všeobecne Rómov od predstaviteľov tejto takzvanej sociálnej demokracie, kde by sme teda mohli vyžadovať nejaký solidárny, odborný a ľudsko-právny prístup je asi ilúziou. Ja zatiaľ som si teda bola vedomá len toho, že tu boli rôzne útoky skôr hodné extrémizmom a extrémistov a používanie rómskej karty v snahe získať politické body. Takže nemám nejakú nádej na zmenu. No ale, aby to neznelo tak, že tu obhajujem len svoje ľudsko-právne stanoviská alebo progresívne alebo, že to je založené len na mojom subjektívnom vnímaní tak mi dovoľte prečítať stanovisko nezávislého orgánu Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Existuje problém pasívnej legitimizácie ministerstva školstva v súdnych konaniach týkajúcich sa segregácie. Súdy nemajú právny základ, na ktorom by mohli ministerstvo zaviazať k náprave. Niektoré nové opatrenia ako pilotné rómske národnostné školy môžu pôsobiť ako inštitucionalizované a forma segregácie ak nie sú riadne kontrolované. Národné stredisko pre ľudské práva v tejto téme odporúča legislatívne zmeny, ktoré by zohľadňovali etnické zloženie pri tvorbe školských k obvodov. Zamedzenie financovania školských projektov, ktoré nerešpektujú princípy desegregácie. Zlepšenie komunikácie medzi samosprávami a vylúčenými komunitami. A podpora inkluzívneho a rovného vzdelávanie namiesto segregácie pod rúškom národnostného školstva. Na tieto skutočnosti poukazujeme aj my. A reagujeme hneď na prvé odporúčanie strediska pre ľudské práva a práve týmto zákonom. Našim cieľom je teda vyslovene zakotviť zákaz segregácie ako princíp v zákone 596/2003 Z. z. Uložiť obciam a samosprávnym krajom povinnosť upraviť školské obvody tak, aby rešpektovali zásady nediskriminácie a rovného prístupu. Po tretie, zaviesť mechanizmy monitorovania prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy s cieľom posilniť ich úlohu pri plnení týchto zásad, čím sa ma predísť nečinnosti alebo účelovým rozhodnutiam na lokálnej úrovni. Tak isto zaviesť povinnosť obciam alebo samosprávnym krajom vykonať potrebné zmeny školských obvodov do stanoveného termínu voči tým subjektom, ktoré porušujú zákaz segregácie alebo neprijímajú opatrenia na jej odstránenie. No a po štvrté, cieľom zákona je zabezpečiť transparentnosť a verejnú kontrolu prostredníctvom zverejňovania rozhodnutí a každoročnej správy predkladanej Národnej rade Slovenskej republiky o dodržiavaní princípu zákazu segregácie, čím sa vytvára samozrejme aj základ pre kontinuálne zlepšovanie politík v oblasti uplatňovania rovného prístupu ku vzdelávaniu pre všetky deti. Dovoľte mi ešte prečítať vám stanovisko k tomuto zákonu, ktoré ma čiastočne potešilo ale najmä ma to pobavilo, kde stanovisko predkladateľov skupiny priateľov a menším Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zasielajú predpokladám, že každému z vás poslancov a poslankýň svoje hodnotiace závery a hodnotia samozrejme návrhy zákonov, ktoré sú predkladané v tomto parlamente a tento návrh zhodnotili takto. Návrh hovorí aj o tom, že štandardné pravidlá určenia obvodov majú platiť aj na samosprávne kraje ak sú zriaďovateľmi škôl. Doterajší zákon o tejto veci nehovorí čo môže viesť k anomáliám v systéme. Školské obvody aj spádové materské školy primárne určujú obecné samosprávy. Môžené aj s kapacitou priamo v obci alebo sa dohodnúť so susednými obcami. Ak sa to nepodarí obvod napokon určí regionálny úrad. Ten má podľa návrhu dostať nové úlohy. Monitorovať držiavanie segregačného princípu pri tvorbe školských a predškolských obvodov. Vydanie stanovísk o ich dodržaní ale taktiež určiť nápravné opatrenia či aj zažalovať porušiteľov tohto princípu. Vyzerá to, že to pochopili veľmi dobre. Nakoniec hovorí, že ministerstvo školstva má vypracovať aj smernicu o postup pre, pri monitorovaní dodržiavania princípu inklúzie a zákazu segregácie. Pri určovaní školských obvodov základných škôl a určovaní spádových materských škôl a posielať každoročnú správu o týchto témach do Národnej rady. A teraz to začína byť naozaj zábavné. Je určite pravda, že aktuálny systém školských obvodov vôbec nereflektuje na princíp desegregácie. Za toto stanovisko im samozrejme ďakujeme. A školské obvody môžu a aj sú byť zneužívané na vytvorenie segregovaných dištriktov. Navrhovaný zásah do zákona je pomerne malý, tak je otázne či vie sama v sebe dosiahnuť zmenu, ktorú hľadá. Hlavným hrdinom procesu sú regionálne úrady, ktoré majú silné zázemie v regiónoch a však nemusia disponovať dostatočnou odbornou kapacitou na vyhodnotenie dodržiavania princípu segregácie. Napokon samozrejme návrh teda odporučili podporiť s tým, že je teda tu napísané, že to chcú na dopracovanie dať pred druhým čítaním s vidinou možného osadenia do širšej reformy školských obvodov. No asi je zrejmé, že to, že tento návrh odporúčajú podporiť nás potešilo a teraz k tomu čo nás pobavilo. Pravdou je, že v tomto prípade ide o stanovisko aj pána Ábela Ravasa, ktorý je súčasťou tejto skupiny, ktorá robí tieto hodnotenia a ktorý je zároveň aj zamestnancom ministerstva školstva a poradcom ministra Druckera. Čiže sa dokonca venuje aj primárne otázka desegregácie. Tak pre mňa je naozaj vtipné to, že pán Ravas, ktorý je veľmi dobre oboznámený so stavom segregácie rómskych detí na Slovensku aj s absenciou určených nástrojov na jej elimináciu a je vo svojej funkcii už takmer dva roky, tak za celý tento za toto obdobie vlastne nebol schopný prostredníctvom svojho vplyvu na ministra predstaviť nejaký uspokojujúci návrh na riešenie problémov pri tvorbe školských obvodov, to je po prvé. A po druhé volí tak zásadný, tak bezprecedentný zásah ako je premenovanie segregovanej školy na národnostnú, aby sa vyhol nejakého postihu od Európskej únie. Je to naozaj smutné. Po druhé, tento zamestnanec vlastne školstva explicitne priznal, že regionálne úrady školské samosprávy, ktoré zriaďuje ministerstvo školstva sú neschopné. Sú neschopné vykonávať dohľad nad doplatňovaním desegregačných opatrení. Tak človek by sa nad tým fakt nezasmial, keby to nebolo do plaču. No a potom po tretie priznal, že školský zákon doposiaľ neriešil otázku školských obvodov v prípade škôl, ktoré aj zriaďujú samosprávne kraje no a navrhuje širšie dopracovanie návrhu zákona ale nehovorí v čom ani ako. No možno práve preto, že tieto jeho záujmy sa oberajú úplne iným smerom a zaoberá sa tou otázkou ako obalamutiť Európsku komisiu. Každopádne priznám sa, že je naozaj dôležité, aby sa Slovenská republika a občania v nej zobudili. Nemôžeme si už dlhodobo zatvárať oči nad tým, že neschopnosť inklúzie chudobnej časti obyvateľstva, ktorá trpí v generačnej chudobe nás stojí naozaj veľmi veľa. Každého z nás. Stojí nás našu budúcnosť. A ak nefungujú nejaké humánne pripomienky a výzvy k ľudskosti, tak možno zafunguje aj to, že na neschopnosti inklúzii margenelizovaných komunít naša krajina prichádza o 2 miliardy eur. Ale priznám sa, že ja som si všimla, že ani tento argument už na Slovákov nefunguje a ja naozaj neviem čo by zafungovalo preto, aby sa aj Slováci prebudili a aby ste sa aj vy vážení poslanci a poslankyne koalície zobudili a aby ste tlačili na svoju vládu, aby riešil problémy generačnej chudoby a aby začala považovať práve túto tému za svoju prioritu. Už len kvôli tomu, že sa tvárite, že ste sociálni demokrati. Každý z nás získal mandát od ľudí a je teda veľmi dôležité, aby sme hájili záujmy týchto ľudí. Takže ja dúfam len na záver, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

3.6.2025 16:21 - 16:23 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť zákon, ktorý predkladáme v spolupráci s kolegyňami Vierou Kalmárovou a Natáliou Nash a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť dôsledné dodržiavanie princípu zákazu segregácie vo vzdelávaní, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou práva na vzdelanie ako základného ľudského práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, ale aj viacerými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Európsky súd pre ľudské práva vo svoje judikatúre k právu na vzdelanie, odsúdil segregáciu ako diskriminačnú praktiku, ktorá je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane základných práv a slobôd. Diskriminácii a jeho zákazu sa samozrejme venuje aj Ústava Slovenskej republiky a zároveň aj antidiskriminačný zákon, ktorý dokonca v ustanovení § 2 ods. 3 vyslovene uvádza povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri napĺňaní práva na vzdelanie je aj nekonanie v situácii, keď si je štát vedomý nezákonného stavu. Návrh zákona teda reaguje na alarmujúci a dlhodobo pretrvávajúci stav segregácie rómskych detí v našom školstve. Práve v dôsledku segregácie vo vzdelávaní začala Európska komisia už v roku 2015 konanie o porušení povinnosti, tzv. infringement proti Slovenskej republike pre nerovný prístup rómskych detí k vzdelaniu a to s odvolaním sa na skutočnosť, že rómske deti boli v slovenskom školskom systéme systematicky segregované, či už v bežných alebo špeciálnych školách a triedach pre deti s mentálnym znevýhodnením. Vážený pán predsedajúci, tu končím a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2025 15:06 - 15:07 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No, školský zákon nie je žiadny hasiaci prístroj, ktorý by mal hasiť nejaké problémy, ktoré tu už máme desaťročia a skrátené legislatívne konanie by teda nemalo byť reflexom pri každom starom probléme v novom balení. Ale možno sme si niečo nevšimli. Možno to skrátené legislatívne konanie je namieste a my tu máme nejakú epidémiu alebo pandémiu neospravedlnených hodí, možno. Lenže viete, asi nie je na mieste byť ani ironická a ani si z toho robiť srandu, pretože v konečnom dôsledku tu ide o deti. Dokonca tu ide o celé komunity, ktoré už dnes nedôverujú tomuto systému, štátu ani ľuďom v ňom, majorite. To je veľmi závažná vec. A toto by si naozaj vyžadovalo citlivý prístup, podporu týmto ľuďom, terénnych sociálnych pracovníkov, sociálnych vychovávateľov, psychológov, veľkú spoluprácu s rodinou a miesto toho my tu šijeme ďalší bič na tých najchudobnejších ľudí v tejto krajine. Osobne sme presvedčení v Progresívnom Slovensku, že žiadne pokuty, žiadne sankcie tento problém nevyriešia bez toho, aby sme týmto ľuďom naozaj pomohli z chudoby. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2025 11:35 - 11:37 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. A k pani Vaľovej, po prvé.
Pani Vaľová, ja som naozaj nesmierne rada, že ma máte v zuboch. A je to pre mňa česť, keď taký človek ako vy ma osočuje.
Po druhé, naozaj nechápem a už ma to fakt aj rozčuľuje, že neustále má koalícia v zuboch Matovič - Heger - Ódor. Toto už je akože taká otrepaná pesnička, už si do toho messege-boxu napíšte niečo nové. Ódor bol pár mesiacov vo svojej funkcii bez mandátu. Nemal možnosť nič urobiť, ale ani nič pokaziť. Tak už s tým láskavo prestaňte. To, v akom stave, ekonomickom, zúfalom, je táto republika, je výsledkom štrnástich rokov Ficových vlád. Zobuďte sa.
Čo sa týka tých vašich argumentov o tom, ako si tam niekto vymieňal a dával odstupné a podobné veci, prepáčte, ale ja keď niečo tvrdím, tak mám na to dôkazy, mám na to fakty a nie hoaxy. Ak chcete takéto veci rozprávať, tak prosím vás, choďte do tých vašich dezinformačných médií, ale nerozprávajte takéto veci bez dôkazov a bez faktov v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Naučme sa hovoriť tu fakty a odborne.
A po štvrté, k tej odbornosti. Ja neviem, čo ste robila vy, pretože pokiaľ viem, tak ste spravila nejaký cintorín pre Rómov a neviem, kaplnku v tom Humennom (povedané so smiechom), keď ste boli primátorka, ale ja som učiteľka a som zriaďovateľka škôl a školských zariadení. Vy nemáte ani páru o tom, aká je ekonomická situácia súkromných škôl, hlavne ZUŠ-iek a centier voľného času na Slovensku, nemáte o tom ani páru! Rozprávate o poplatkoch, ktoré tieto školy si proste jednoducho nemôžu vyberať v regiónoch Slovenska. Viete, aké máme poplatky v centre voľného času vo Zvolene v súkromných centrách? Nula! (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2025 11:29 - 11:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
a cirkevných. Tú osemstoeurovú odmenu nedostanú.
Pokiaľ viem, tak zákon jasne hovorí o tom, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Tak sa pýtam, ako je možné, že súkromné základné umelecké školy, súkromné centrá voľného času, súkromné školské jedálne, súkromné súkromné školské kluby detí, peniaze nedostanú. Je to len ďalšia legislatívna chyba, alebo je to zámer tejto vlády? Škrtiť školy a školské zariadenia, ktoré vychovávajú naše aj vaše deti?
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2025 11:14 - 11:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Verejné výdavky na úrovni 10, 15 %, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok ako 20, 25 %. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením ku ktorému sa priklonila, je že potrebuje vytiahnuť peniaze samozrejme od podnikateľského prostredia a z peňaženiek obyvateľov. Bohužiaľ, veľmi ma mrzí, že táto vláda berie peniaze na úplne nesprávnom mieste ľuďom a firmám, ktorí tvoria hodnoty tejto krajiny. Bez silného podnikateľského prostredia a bez vyššej produktivity sa z tohto marazmu v ktorom sa dneska nachádzame a kvôli ktorému sa ľudia necítia byť hrdými Slovákmi a Slovenkami nedostaneme.
Konsolidácia, ktorú sme tu mali minulý rok a ktorú vláda uvalila na obyvateľov nie je reformou a ja mám pocit že ani nie ozdravením tohto štátu, ale neskutočnou záťažou ktorá Slovensko ešte viacej potápa a to aj vďaka transakčnej dane, ktorá platí od 1. apríla. Ja by som sa veľmi rada vrátila aj k tomu akým spôsobom bola vôbec prijímaná, pretože my na to nesmieme zabúdať a musíme tomu venovať pozornosť. Bola schválená naozaj rýchlosťou blesku bez odbornej prípravy. Osobne si myslím, že táto príprava nepresiahla ani úroveň priemerného príspevku na sociálnej sieti. A viete čo je najhoršie, že my sme sa už ani nepozastavili na tom aké to bolo rýchle, pretože sa to v podstate stalo úplne bežnou normou schvaľovania zákonov v tomto pléne. No teda neodborného a chaotického prijímania zákonov, ktorá sa volá skrátené legislatívne konanie sa dnes používa tak často a s takou pravidelnosťou, že si normálne zaslúži samostatný televízny sitkom.
No prečo by sme sa samozrejme obťažovali s nejakými odbornými, pripomienkami, diskusiami veď nám stačí, že tu máme 79 poslancov, ktorí jednoducho odhlasujú úplne všetko len aby sa koalícia udržala pri moci a pri koryte. A potom sa nečudujem, že výsledkom sú právne predpisy ktoré by sa aj na právnických fakultách mohli vyučovať ako ukážka toho ako sa zákony nemajú pripravovať. No v každom legislatívnom prostredí ide skôr o zaužívaný štandard a takmer v každom ministerstve. Ficova transakčná daň ešte neprešla ani celým legislatívnym procesom a už sa hromadili desiatky pozmeňovacích návrhov a výnimiek. A presne toto svedčí o tom, že ten zákon vôbec nebol premyslený, ale že sa skôr prijímal chaoticky. A keď sme si už mysleli, že je hotový, no tak prišlo ďalšie kolo úprav, aby bol vôbec použiteľný v praxi. Akože fakt si myslím, že táto Národná rada je už ľuďom na smiech. Podnikatelia, samosprávy aj občania sa tak musia orientovať v nejakej právnej úprave, ktorá sa mení oveľa rýchlejšie ako sa vôbec stihne uplatňovať. Nie je to, prosím vás, smiešne? Potom samozrejme sa nedivme, že výsledkom nie je stabilné a predvídateľné prostredie, ale neistota a prekážky, ktoré budú musieť všetci prekonávať. A to sme, vážení, iba na začiatku jej uplatňovania. Toto je krajina, kde sa zákony prijímajú na kolene, ale následky pociťujeme všetci, vrátene vás. Veď je jasné a úplne to bolo jasné od začiatku, že všetky zvýšené náklady na finančné transakcie sa automaticky premietnu do cien služieb a tovarov. A je jasné, že firmy ktoré majú zvýšené náklad to dajú preplatiť komu? No občanom Slovenskej republiky. Kto asi teda zaplatí tie produkty a služby, zvýšené energie? Tí, ktorí sa tu na nás každý deň dívajú, tí, ktorí skladáme mandát, ktorí nám dávajú mandát aby sme zodpovedne s nim nakladali. A je jasné, že to nebude mať vplyv len na občanov tejto krajiny, ale celkovo aj na ekonomický rast tejto krajiny. A je to navyše v čase keď teraz by sme mali práve eliminovať tie dôsledky konsolidácie, inovovať ekonomiku a inovovať podnikateľský sektor, pomáhať im aby sa vôbec udržali a aby sme mohli zabezpečiť nejaký ekonomický rast. My ich ešte viacej priškrtíme. Tak povedzme mi, ako potom môžme očakávať záujem investorov o Slovensko? Krajina ktorá prijíma nesystémové zákony a má tak vysoké daňovo-odvodová zaťaženie sa stáva ešte menej atraktívnou pre investorov ako domácich tak aj zahraničných. Veď prečo by tu niekto na Slovensku mal rozvíjať biznis keď vôbec ani nevie aké prekvapenie ho čaká o pár mesiacov a čo táto vláda prinesie len aby opäť konsolidovala našu ekonomiku. A prečo by tu mali na Slovensku vôbec zostávať ľudia keď si môže vybrať oveľa stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľskej prostredie niekde v susedných krajinách. Ja už ani nehovorím o tom, že sme niekoľkokrát o tom tu diskutovali, varovali sme vás predtým, dokonca sme hovorili aj že tento zákon je v rozpore s princípmi EÚ. Veď aj samotná daňová asociácia upozornila, že tento zákon nielenže spôsobuje chaos, ale porušuje európske právo a narúša voľný pohyb kapitálu v Európskej únii. Tak ale načo by sme sa mohli takýto, alebo mali takýmito detailmi obťažovať veď treba rýchlo plniť legislatívny plán a čo najrýchlejšie ožobráčiť ľudí, že. A toto je presne tá transparentná, odborná daňová politika ktorú ste nám sľubovali? Lebo zatiaľ to vyzerá len tak, že ste tu narýchlo zbúchali nejaký zákon, ktorého dôsledky budú všetci v tejto krajine ešte dlho pociťovať a dúfam, že potom neskôr aj naprávať. Podnikatelia majú vyššie náklady, samosprávy majú menej zdrojov, občania drahší život a investori tí majú len lepší dôvod aby obchádzali Slovensko na míle ďaleko.
Ak dovolíte, keďže sa prioritne zaoberám aj témou školstva, tak sa pristavím aj pri probléme, ktorý tento fušersky zákon spôsobil neštátnym školám a školských zariadeniam, podotýkam, nielen súkromným ale aj cirkevným. A ktorý tak trochu trvá aj dodnes. A ja som na tento problém dlhodobo upozorňovala oboch ministrov, aj ministra financií, aj ministra školstva. Minister školstva ten radšej pre istotu ani vôbec neodpovedal, ako by sa ho to netýkalo. A ešte v decembri minulého roka to bolo keď som pána ministra financií požiadala na Hodine otázok o odpoveď, či teda budú neštátne zariadenia platiť transakčnú daň. A on mi odpovedal, že nebudú pokiaľ nedosahujú zisk a majú status neziskovej organizácii. Lenže viete, v praxi vôbec nie je dôležité čo povie minister tu v pléne Národnej rady, ale dôležité je to, čo je explicitne uvedené v zákone. A také, keď som požiadala Finančné riaditeľstvo o komentár k tomuto problému, tam mi jasne povedali, že súkromné a cirkevné školy so statusom neziskových organizácií transakčnú daň platiť budú. Týka sa to súkromných materských škôl, základných umeleckých škôl, ktoré sú financované nielen z verejných zdrojov ale aj z podielových daní a nemajú ziskový charakter, tak takéto zariadenia by mali platiť dvojité zdaňovanie. Takže, sme v situácií keď už aj tak vďaka tejto vláde a jej konsolidácie zápasia tieto školy s nedostatkom financií a ešte ich dvojito zaťažíme. Ja asi nemusí ani hovoriť, že čím viac budeme škrtiť aj školy a školské zariadenia, ktoré už aj tak nemajú peniaze, tak to bude mať dopad aj na kvalitu vzdelávania a potom sa nečudujme, že máme katastrofálne výsledky PISA testoch.
Ono je to také, ako keby štát zaviedol daň na knihy a potom sa čudoval, že ľudia menej čítajú a v tomto prípade je iróniou to, že namiesto podpory vzdelávania, namiesto investície do budúcnosti my úplne hádžeme polená pod nohy v podobe ďalších administratívnych a finančno-ekonomických prekážok.
Ak by sme chceli pána ministra podpichnúť mohli by sme povedať, že asi predpokladali, že súkromné školy alebo neštátne školy vznikajú na základe nejakého vyššieho vesmírneho poriadku a nie podľa konkrétnej legislatívy a preto sa ten zákon, podľa ktorého vznikajú, ani do legislatívy nedostal. Ale podľa môjho názoru myslím si, že jednoducho pán minister ani netuší v akej právnej formy v škole hospodária ako sú financované. Je pravdou, že po našich interpeláciách, po medializácií, samozrejme aj po kritike rôznych asociácií minister v druhom kole zaradil školy a školské zariadenia medzi výnimky. A teraz sme sa dostali do súčasného stavu na ktorom je najlepšie že školách nie sú poskytované finančné prostriedky priamo prostredníctvom zriaďovateľov a tejto fakt asi pánovi ministrovi úplne unikol, pretože aj zriaďovatelia, ktorým teda tieto finančné prostriedky posielame, sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré poskytujú, teda verejnoprospešný účel, sú to neziskové organizácia niekedy rôzneho typu, ale sú to aj napríklad SZČO lebo majú inú obchodnú formu zriadenia. A napriek tomu, že teda poskytujú verejnoprospešný účel a posielajú v celej výške tieto finančné prostriedky školských zariadeniam, tak títo zriaďovatelia transakčnú daň platiť musia. No nie je tu "Hurvínkovo"? Veď je to úplná blbosť. Čiže opäť sa tam v zákone nedostalo to, čo sme pripomienkovali a chceli. Miesto toho, aby tam pán minister dal zákon, tak jednoducho sucho napísal školy a školské zariadenia a na zriaďovateľov zabudol. Tak takto sa u nás robia zákony.
V prvom rade by štát mal jasne deklarovať, že školy, školské zariadenia a ich zriaďovatelia, ktoré plna verejnoprospešný účel, musia byť od tejto dane oslobodené. A to rovnako patrí nielen aj pre zriaďovateľov, ktorí sú neziskové organizácie, ale aj iní ako SZČO. Pretože sú to väčšinou súkromné osoby, ktoré len posielajú všetky finančné prostriedky týmto školám.
Ja si myslím, že by bolo ideálne keby sme možno do prípravy zákonov zaradili aj rodičov, pretože v konečnom dôsledku celý tento marazmus a výsledky tejto legislatívnej šarády budú mať dopad len na rodičov, ktorí budú musieť tento nedostatok finančných prostriedkov nejakým spôsobom doplatiť. A myslím si, že rodičia by tejto vláde veľmi rýchlo vysvetlili aký dopad to má na ich legislatívne úpravy.
Osobne si myslím, že najlepším spôsobom ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dane opraviť je tento, túto transakčnú daň úplne zrušiť, pretože toto nie je len príbeh o jednom zlom zákone. Toto je príbeh absolútne systémového zlyhávania, ktorá podkopáva dôveru ľudí v právny štát. A ak budeme zákony prijíma v zhone, bez odborných analýz a konzultácií tak čaká nás len ďalší chaos a povedzme si pravdu aj hanba pred celým národom. A ten si Slovensko, ktoré už teraz zápasí s nedostatkom kvalitného vzdelávania a podfinancovaním predseda nemôže dovoliť. Je načase a to je výzva pre všetkých zákonodarcov, aby sme prestali robiť legislatívu na poslednú chvíľu, aby sme ju začali naozaj pripravovať tak, aby slúžila občanom tejto krajiny. Akože znie to naivne? Strašné, hej, pani Vaľová, dobre. Lebo ak budeme pokračovať v tomto štýle prípravy zákonov, ešte šťastie že to nerobíte vy pani Vaľová, možno sa raz dočkáme takého zákona, že nás bude zdaňovať ešte aj za to, že sme nevzdali snahu u lepšie Slovensko. Z môjho pohľadu je zákon o transakčnej dani absolútne neopraviteľný, je vyslovene deravý a keď zaplátate jednu dieru, tak sa objaví nová. Preto najlepším spôsobom ako tieto zásadné chyby zákona o transakčnej dani opraviť je daň zrušiť. A pozerám, že mám ešte nejaký čas, ktorý mi zostáva, tak chcela by som vážení kolegovia, kolegyne na vás apelovať aj na ďalšie chyby, ktoré sa tu deje v oblasti školstva a jednou z nich je 800-eurová odmena ktorá tento týždeň bola schválená pre všetkých zamestnancov pedagogických a nepedagogických. Ak si spomínate, samosprávy kričali, že nemajú peniaze na túto odmenu, ani na zvyšovanie miezd. A preto vláda sľúbila že táto 800-eurová odmena bude samosprávam, ktoré peniaze nemajú, prefinancovaná. V praxi sa ale, bohužiaľ, stalo to, že učitelia, ktorí pracujú vo verejných školách a školských zariadeniach 800-eurovú odmenu dostanú. A tí, ktorí pracujú v neštátnych zariadeniach, v súkromných a cirkevných túto 800-eurovú odmenu nedostanú. Pokiaľ viem tak zákon jasne hovorí o tom, že neštátne a štátne zariadenia sú rovnocenné. Tak sa pýtam, ako je možné, že súkromné základné umelecké školy, súkromné centrá voľného času ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2025 11:13 - 11:13 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám také šťastie na vás, pán Danko, keď idem k transakčnej dani, ale dúfam, že dneska to už neskončí tak ako minule, že ste ma poslal na svoje miesto. A ja včera som pozerala taký zaujímavý, zaujímavú reportáž, kde sa pýtali vlastne ľudí na Slovensku, či sú hrdí na to, že sú Slováci. A zaujalo ma to najmä preto, lebo sa nepýtali len mladých ľudí, ktorí asi pravdepodobne by odpovedali, že veľmi ani nie, ale boli to aj ľudia v zrelom veku a tí rovnako hovorili, že nie a je to naozaj smutné a musím povedať, že sa vôbec ani nedivím, pretože momentálne naozaj žijeme nielen v polarizovanej spoločnosti a rozdelenej a celkovo v hektickom politickom svete, ale, bohužiaľ, aj veľmi ekonomicky nepriaznivom svete. A hovoria o tom vlastne všetky štatistiky, hovoria o tom, že Slovensko sa prepadá na dno v Európskej únii vo všetkých kľúčových ukazovateľov, či už je to v kúpyschopnosti, v indexe globálnej konkurencieschopnosti, dokonca aj v stave verejných financií. No a vláda? No tá namiesto podpory rastu ekonomiky, bohužiaľ, len škrtí podnikateľské prostredie. Kým ostatné krajiny majú verejné výdavky na úrovni desať, pätnásť percent, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok okolo dvadsať, dvadsaťpäť percent. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2025 18:42 - 18:42 hod.

Ingrid Kosová
(Prosím vymazať nadbytočný rámček.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2025 18:42 - 18:52 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, keď si tak rozprával Marek, tak ja som sa tak pousmievala, pretože som si vlastne spomenula na to, ako tá spolupráca so samosprávami funguje, lebo najprv samosprávy dajú percento na konsolidáciu a potom vlastne koalícia poskytuje finančné prostriedky späť na refundácie. Takže vlastne si len presúvajú ako keby tie isté peniaze a štát sa tvári, akože refunduje a pritom im len vracia to, čo si od nich zobral. Ono je to aj vlastne v školstve, v ktorom sa ja orientujem také smiešne, lebo ak si spomínate, tak minister Drucker teda avizoval, že nemá finančné prostriedky na zvyšovanie platov zamestnancov. No a učitelia začali kričať, že teda oni už dva roky nedostali zvýšené platy a tak isto kričali aj učitelia, ktorí sú v ZUŠ-kách, v centrách voľného času, v samosprávach, no a nakoniec pán Drucker im teda odkázal, že keď chcú peniaze, tak nech idú štrajkovať pred samosprávy, ktoré nedali im teda školské kluby detí štátu. Čo si myslím, že teda je dosť nevhodné, aby sme si takto učiteľov prehadzovali medzi štátom a samosprávami, vtedy to bolo na pleciach samosprávy. No ale nakoniec minister Drucker teda zvýšil platy zamestnancom. Samosprávy začali kričať, že na to peniaze nemajú. Čo sa stalo? Nakoniec sa pán premiér nedávno dohodol a túto stredu boli schválené finančné prostriedky na 800 € odmeny všetkým zamestnancom školstva, pedagogickým, nepedagogickým, ale len zamestnancom samospráv. Málokto asi vie, že učitelia ZUŠiek v neštátnych zariadeniach, čiže súkromných a cirkevných, súkromných centrách voľného času, vychovávatelia alebo súkromných školských kluboch detí nedostanú 800 eurové odmeny. Takže ja sa pýtam, či naozaj sú neštát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis