Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, nie som úplne v stopercentnej kondícii, ale napriek tomu som dnes prišla, pretože považujem túto tému za veľmi dôležitú a chcem podporiť svojich kolegov v opozícii v tejto rozprave.
Zároveň sa obraciam aj k vám, vážení občania a občianky, ktorí sledujete tento priamy prenos a obraciam sa k vám práve preto, pretože si trúfam povedať, že málokto z vás si uvedomuje, že zápas, ktorý tu...
Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, nie som úplne v stopercentnej kondícii, ale napriek tomu som dnes prišla, pretože považujem túto tému za veľmi dôležitú a chcem podporiť svojich kolegov v opozícii v tejto rozprave.
Zároveň sa obraciam aj k vám, vážení občania a občianky, ktorí sledujete tento priamy prenos a obraciam sa k vám práve preto, pretože si trúfam povedať, že málokto z vás si uvedomuje, že zápas, ktorý tu dnes zvádzame, robíme za vás, bojujeme tu kvôli vám. Rokujeme tu totiž o tom, či Slovensko a či na Slovensku teda bude mať obyčajný človek vôbec ešte odvahu povedať pravdu, či napríklad zamestnanec v štátnej správe bude mať odvahu upozorniť na korupciu alebo na nejaké machinácie, či nehospodárne nakladanie s verejnými financiami a či bude mať odvahu povedať o neprávosti a nebáť sa, že za to bude potrestaný.
Tento návrh, teda zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov nie je len nejakou technickou úpravou, ako sa nám to tu snaží pán Gašpar s ministrom vnútra Šutajom Eštokom nakukať. Tvrdia, že ide vlastne o nejaké odstránenie nerovnomerného a disproporčného postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. A aj keby sme o tom teda nepochybovali, lebo vieme, že to nie je pravda a vieme, že to európska smernica EÚ nepovoľuje, tak ale aj keby to bola pravda, čo nie je, tak kľudne mohli túto úpravu urobiť nejakou novelou zákona a nie rušením úradu. Čiže koho chcú vlastne oklamať? Všetkým je úplne jasné a bolo to tu už niekoľkokrát povedané, že ide buď o osobný záujem alebo o osobnú vendetu ministra vnútra a pána Gašpara. A zároveň ale je potrebné naozaj zdôrazniť, že tu ide o veľmi arogantné politické a nebezpečné rozhodnutie, ktoré bude mať ďalekosiahle následky.
Hneď po založení nového úradu bude totiž dočasne týmto vedením úradu poverený politický nominant SMER-u, HLAS a ktorého určí sám predseda parlamentu princ Krasoň. Tak to je úžasné. Toto bude tá nezávislá inštitúcia. V demokratickej spoločnosti je ale neprijateľné, aby inštitúcie boli ovládané politickými stranami. A práve s týmto opozícia nikdy nemôže súhlasiť, pretože je to zásah do fungovania právneho štátu. My to nerobíme preto, aby sme sa tu rozprávali s prázdnou sálou alebo s nemými tvárami koaličných poslancov a poslankýň. Nerobíme to dokonca ani kvôli tomu, aby sme si nahnali nejaké politické body, alebo aby sme si spravili videjká na sociálne siete. My to robíme preto, aby sme nastavili na Slovensku klímu, že ľudia sa nemusia báť upozorniť na korupciu. Viete, miesto toho, aby táto vláda robila všetko pre to, aby posilňovala mechanizmy nezávislosti inštitúcií a právneho štátu, tak robí všetko pre to, aby tieto inštitúcie buď eliminovala alebo oslabovala a do vrcholových pozícií si dosadzovala svojich ľudí, ktorých potom bude môcť ovládať. Veď každému to musí byť úplne zrejmé. Stačí sa pozrieť na to, ako ste sa zachovali k neverejnoprávnej, teraz už k neverejnoprávnej televízii, alebo ako ste sa vysporiadali s nepohodlnými prokurátormi na špeciálnej prokuratúre alebo s vyšetrovateľmi z NAKA, ktorí si dovolili vyšetrovať korupciu na najvyššej politickej úrovni. Aj toto je ľuďom zrejmé. Buď boli títo ľudia eliminovaní alebo sedia doma alebo boli degradovaní a ponížení. A tento návrh zákona smeruje presne k tomuto cieľu, odstrániť vedenie úradu v osobe pani Dlugošovej, ktorá si dovolila hroznú vec. Dovolila si udeliť pokutu ministrovi vnútra za porušenie zákona. To je drzosť, čo?
A viete, čo je na tom najsmiešnejšie? Že on sa naštval preto, lebo si nepozrel elektronickú schránku. Veď na tom sa smeja polovica Slovenska. Ale teraz vážne, bez srandy. To, čo je pre mňa ako učiteľku, bývalú, najväčším sklamaním, je, že miesto toho, aby sa pán minister postavil pred národ a normálne si priznal pochybenie a pokúsil sa napríklad aj výchovne pôsobiť na občanov a občianky tejto krajiny, že by povedal, vážení, pochybil som, ale postupujte radšej podľa zákona, pozerajte si zodpovedne schránky, aby sa aj vám nič nestalo, buďte zodpovední ku všetkým svojim povinnostiam, ktoré súvisia s prechodom na digitalizáciu, tak nie, on to neurobil. On nadával na sudcu, nadával na legislatívu a potom sa všetci vážení poslanci a ministri z HLAS-u postavili na tlačovú konferenciu a oznámili, že sa ide rušiť zákon, teda meniť zákon. Chápete to vôbec? A kto sa postaví za tých dvadsať, vyše dvadsaťtisíc ľudí, ktorí tiež pochybili, neotvorili si elektronickú schránku a museli za to pykať? Tí musia jednoducho zaplatiť, všakže? Chápete tú drzosť a tú aroganciu, s akou títo ľudia pristupujú k zákonom a k ľuďom v tejto krajine? Keď ide o bežných občanov tak to nikoho nezaujíma, no ale keď sa to stane ministrovi, tak proste jednoducho zmeníme zákon.
Dovoľujem si pripomenúť ale, že kritika neprichádza len zo strany opozície. Táto kritika je naozaj veľmi široká a prichádza zo všetkých sektorov, ktoré sa či už profesionálne, alebo inak odborne venujú aj ochrane právneho štátu a boja proti korupcii. Všetci sa svorne zhodli na tom, že ani spôsob, ale ani cieľ a ani dôvod, pre ktorý sa úrad ruší, nie je v poriadku. Mám tu pár komentárov, ktoré som vybrala. Najprv som tam pôvodne mala aj Transparency International, VIA IURIS alebo nadáciu Zastavme korupciu, ale pretože viem, že ich máte v zuboch, tak ich radšej ani nebudem komentovať. Ale poďme sa pozrieť na také stanovisko napríklad Slovenskej advokátskej komory, ktorá sa do politických sporov bežne nezapája. Ale aj tá kritizuje skrátené legislatívne konanie a poukazuje na to, že takáto vážna zmena jednoducho nemôže byť urobená narýchlo bez odborných analýz alebo bez riadnej diskusie. A tu ja teraz dodávam, že nehovoríme len o tom, že tento zákon mal prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ale podľa môjho názoru by každá takáto dôležitá zmena mala prejsť naozaj veľkou diskusiou ešte predtým. Každé zmeny zákonov by sa mali robiť v nejakých pracovných skupinách, kde by mali byť odborníci a odborníčky z tejto oblasti.
Ja sa pýtam, ak minister vnútra pripravoval zmeny v tomto zákone o ochrane oznamovateľov, prečo tam nebola prizvaná pani Dlugošová, resp. niekto z vedenia z Úradu ochrany oznamovateľov? Veď títo ľudia predsa musia priamo z praxe vedieť, s akými problémami sa v tom procese implementácie stretávajú. A určite mali množstvo odporúčaní na vylepšenie týchto procesov. Prečo to bolo potrebné urobiť v sobotu a tak narýchlo? A ešte v skrátenom legislatívnom konaním, keď to rok pripravovali? A nikoho z odborníkov k tomu neprizvali. To urobili len kvôli tomu, pretože ich cieľom proste nebolo vylepšiť procesy, ani vzťahy so zamestnávateľom, ako sa nám tu snažia nakukať. Ale jednoducho sa len zbaviť nepohodlnej osoby, ktorú jednoducho nemôžu odvolať inak ako tým, že zrušia úrad.
Dokonca sa proti tomuto zámeru postavil aj váš obľúbený generálny prokurátor, ktorého ste si chceli kúpiť rentou alebo teda ste sa ho chceli zbaviť, ja už ani neviem, vy viete, ktorý tiež konštatuje, že na skrátené legislatívne konanie nenašiel žiadne relevantné právne dôvody. Celkom ma pobavilo aj stanovisko prezidenta, čestného predsedu HLAS-u a bývalého šéfa ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý sám mimochodom rozhodoval o nominácii pani Dlugošovej do funkcie predsedníčky a ktorý nechápe, prečo vláda musela zasadnúť v sobotu a okamžite rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní a nechápe, že ide meniť úrad a že vraj teda nie je istota, či tento zákon podpíše. No ja neviem, ja som si dala takú anketu na sociálne siete, že či podpíše, alebo nepodpíše, zatiaľ je tam 100 % pre podpíše, tak uvidíme, necháme sa prekvapiť.
S návrhom na transformáciu alebo teda zrušeniu úradu o ochrane spotrebiteľov (oznamovateľov, pozn. red.) nesúhlasí ani Rada prokurátorov Slovenskej republiky. Upozorňuje na závažné dôsledky, ktoré ohrozujú právny štát, ale ktoré ohrozujú aj záväzky voči Európskej únii. Aj to ste tu už počuli asi tisíckrát. Ešte stále vám to ale možno nedošlo, takže vám to budeme opakovať asi do nemoty, kým neskončí rozprava. Samozrejmé, že v dôsledku retroaktivity je tu vážne ohrozenie bezpečnosti ľudí, ktorí v dobrej viere nahlásili protispoločenskú činnosť. Aj toto by ste teda, občania, mali počuť veľmi zreteľne. No a napokon tu máme ďalších 28 medzinárodných inštitúcií, ktoré dokonca vydali spoločné varovanie, že tento krok je v rozpore s európskymi štandardmi a že poškodí reputáciu Slovenska. Tak ja neviem, čo ešte potrebujete. Asi len to, aby všetci mlčali a aby sme tu šúchali nohami, aby vám všetko prešlo.
Najhoršie ale na tom podľa mňa je, že napriek tomu, že my tu už tretí deň teda stojíme a bojujeme a pýtame sa, tak sme nedostali jeden jediný vecný argument, prečo tento úrad treba zrušiť. A nedostali sme ani jedinú jasnú odpoveď na naše vecné otázky, ktoré sa týkajú zabezpečenia agendy obetí. Nič. Nula. Zero. Tento úrad nebol nefunkčný. Nebolo naňho podané ako žiadne veľké množstvo sťažností. Nemal dokonca žiadne kauzy. Nespôsobil žiadny chaos v systéme, nevyvolal dokonca ani žiadne konflikty s Európskou úniou. V polovici prípadov dokonca rozhodol v prospech zamestnávateľa. Pán Gašpar povedal, že sa postupovalo podľa zákona, sám to priznal. Tak akože v čom je problém, keď tento úrad jednoducho fungoval? Prečo ho je potrebné zrušiť? Nič. Nepovedali ste nám nič. Nijako ste nám to nevysvetlili.
Tento úrad dokonca kontroloval ministerstvá a dokonca dokázal uložiť pokutu politicky silným aktérom, ktorí vedeli, a vedel chrániť ľudí pred šikanou. No tak zdá sa, že asi toto je jeden jediný dôvod (povedané so smiechom), prečo má tento úrad zmiznúť. Nie preto, že by robil zle, ale práve preto, čo urobil dobre. Preto ho treba zrušiť. Vy ste sa proste rozhodli, že na predsedníčku úradu Dlugošovú, ktorá si dovolila urobiť svoju prácu dobre a podľa zákona, na túto neposlušnú ženu musíte niečo nájsť. No chvalabohu ešte, že má za manžela člena Progresívneho Slovenska, pretože máte aspoň jeden argument, ktorý sa hodí na to, aby ste ju mohli odvolať. Vôbec vám nevadí, že prešla riadnym výberovým konaním ešte za vašej vlády. Nevadí vám ani to, že neporušila zákon. Nevadí, že neexistuje žiadny vecný dôvod na jej odstránenie. Vy ste sa jednoducho mocensky rozhodli a je to.
Viete čo, páni, ja vám odporúčam, keď budete mať najbližší snem vašej strany, dajte tam, prosím vás, takú žiadosť, že z názvu vašej politickej strany dajte preč tú sociálnu demokraciu. Dajte si tam, napríklad, zmeňte to na sociálna autokracia, alebo sociálna diktatúra, ja už neviem, čo chcete, len prosím vás, nedávajte tam demokraciu, lebo to teda nie ste. Výsledkom vašej špinavej hry bude, že namiesto posunovania ochrany oznamovateľov ich vystavujete dnes ešte väčšiemu riziku. A odvážnych zamestnancov v štátnej správe necháte absolútne napospas nadriadeným. Posielate tým jedine odkaz celej verejnosti mlčte, to robíte.
Najhoršie na tom je ale, že ak zrušíte ochranu oznamovateľov, tak korupcia nebude menšia, naopak, bude väčšia a nebude jej menej. Len bude skrytá, pretože sa bude objavovať menej káuz a bude menej ľudí, ktorí budú mať tú odvahu, že ju nahlásia. Viete, a toto nie je len teória, je to čistá realita, ktorú potvrdzujú aj krajiny, kde ochrana proti korupcii naozaj funguje, pretože bez ochrany oznamovateľov proste jednoducho nie je možné efektívne chrániť verejné zdroje. To potvrdzujú všetky výskumy zo zahraničia. Nie je to žiadny politický výmysel, to sú jednoducho fakty. A keď sme už pri faktoch, tak mi dovoľte len podotknúť, že na Slovensku nie sme zasa tak so stavom korupcie dobre, aby sme si mohli čo i len dovoliť trošičku povoliť v boji s korupciou. (Kolegyňa poslankyňa podala rečníčke pohár s vodou.) Si zlatá, ďakujem.
Podľa prieskumov deväť z desiatich ľudí na Slovensku neverí, že vláda má skutočný záujem bojovať s korupciou. To vám nestačí? Zostáva vám iba ten jeden volič, ktorý vám uverí z tých desiatich, tak good luck. A vlastne ani nemá, lebo to dokazujú aj dáta o stave korupcie na Slovensku. V roku 2024 sme sa prepadli o 12 priečok na krásne 59. miesto. No a to, ako tu už bolo viackrát spomenuté, tak to ovplyvňuje aj negatívne čerpanie eurofondov a, samozrejme, bude to mať veľký dopad aj na ekonomiku Slovenska. Dosť, že ste ju už tou vašou konsolidáciou zničili, ale táto (povedané so smiechom) bude ešte ďalší výnimočný zásah do životnej úrovne občanov, pretože korumpovaná krajina, o skorumpovanú krajinu nemajú investori záujem. Veď kto by už chcel investovať finančné prostriedky do krajiny, ktorá je rajom pre zlodejov? No asi takého ani nepoznám.
Viete, čo si má potom myslieť učiteľ, ktorý vidí predražený tender a bojí sa, že príde o miesto. A čo sa má myslieť taká zdravotná sestra, ktorá vidí predražené cédečko, ale bojí sa ozvať, lebo vie, že sa stane problémovou. Alebo čo si má myslieť taký poctivý úradník, ktorý upozorní napríklad na klientelizmus? Čo má zostať bez ochrany? Tento návrh teda odkazuje naozaj len jedine mlčte, neozývajte sa, inak prídete o prácu. A toto nie je posilňovanie štátu, toto je absolútna rezignácia na spravodlivosť. Je to zákon, ktorý má umlčať nepríjemné hlasy. Je to zákon, ktorý má odradiť poctivých ľudí od toho, aby upozorňovali na korupciu a je to zákon, ktorý oslabuje právny štát, nezávislé inštitúcie a kontrolu verejnej moci. A práve preto ho odmietajú právnici, odmietajú ho mimovládne organizácie, aj novinári, aj európske autority, aj verejnosť.
A ja sa vás pýtam, milí kolegovia z koalície, to naozaj chcete budovať krajinu, kde sa ľudia boja prehovoriť, kde prekvitá korupcia, kde sa zlodejom darí a kde sa pravda trestá? Naozaj? Viete, ja nemám ružové okuliare a viem, že za to aj tak zahlasujete, pretože je mi jasné, že vy patríte práve medzi tých, ktorí radšej mlčia. Ale potom sa nedivte, že vaše deti, vaše vnúčatá jednoducho nebudú chcieť žiť v takejto krajine.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
