Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za reakcie. Áno, odpovedajúc tebe Richard, je to tak ako si povedal. A keby som mala 50 minútový čas, tak by som ešte mohla pokojne toto dokladovať aj viacerými konštatáciami z Európskeho súdneho dvora, ktorý teda naozaj veľmi citlivo vníma dodržiavanie tejto smernice. A to čo, to čo hovorila Zuzka a následne, následne Michal, no áno, to je presne to, čo som sa snažila v tom začiatku vyprizvukovať, že, že táto krajina má, a títo ľudia majú kopec iných problémov, ktoré nemá kto riešiť, pretože tí, ktorí ich majú riešiť, sa do nemlátom zaoberajú svojimi bolestičkami z minulej vlády. Inak, ešte tá irónia v tom celom je, že keď som ja bola teda predsedníčkou Progresívneho Slovenska a bola vláda Igora Matoviča, tak ja som bola oveľa častejšie a ostrejšie teda v spore s premiérom, než súčasní vládni reprezentanti, pretože sa oni naťahovali s bojom s pani prezidentkou. Chápete tú iróniu? Kde ste boli vtedy. Čo ste sa proste nehádali vtedy. Vtedy ste to pálili do prezidentky. A ja ako malá brechajúca čivava z poza plotu, predsedníčka mimoparlamentnej strany som teda upozorňovala na tie veci, ktoré vy dnes vnímate ako svoju subjektívnu krivdu. Ale toto naozaj. Hej, ja aj ľudsky chápem, že sa mohli stať prešľapy, som trestnoprávna právnička, ja uznám, že nie všetko teda išlo s kostolným poriadkom. Ja rozumiem, pánovi podpredsedovi Gašparovi, že je stále obžalovaný, nemá to vyriešené. Tiež by asi rád už teda aj k nejakému verdiktu sa dopracoval. Všetko to ľudsky chápem, ale pre Krista Pána na nebi svätého, nie tu, nie v zákonodarnom procese a nie ako dôvod na rušenie nezávislých inštitúcií.
Ďakujem. (Potlesk.)

...ten úrad, no áno, to je také, ako keby ste niekoho vyhodili z okna a povedali, že však opustil budovu. Hej? Že to je asi, asi taká, taká logika. Návrh naozaj predpokladá, že tým, ako to vy nazývate, novým transformovaným úradom, sa nové vedenie bude kreovať rozhodnutím na základe bytostne politického orgánu, akým je predseda Národnej rady. Je to teda nič iné, prepáčte, ako normálne politické ovládnutie inštitúcie. Žiadne iné, žiadne iné priliehajúce ani politicky korektnejšie pomenovanie pre tento proces a tento výsledok neexistuje. Takýto postup sa však znovu teda dostáva do rozporu jednak teda, aj s európskym právom, ale aj so slovenskou ústavou, pretože prichádza k rozporu s takzvaným princípom generality, s princípom všeobecnosti právnych noriem. Je to veľmi, veľmi dôležitý princíp. Pokúsim sa ho čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť. Zákonodarca, keď tvorí zákony, tak nimi reguluje neurčité situácie pre neurčitý počet adresátov, pričom tie situácie sú vymedzené druhovo a tí adresáti sú vymedzení takisto druhovo. Znamená to, že on nemôže cieliť svoju právnu úpravu na konkrétnu vec, konkrétny prípad, konkrétnu osobu, pretože, a to je to dôležité, by ingeneroval do výkonnej moci. Výkonná moc je tá, ktorá môže vydávať individuálne správne akty, môže posudzovať individuálne podnety a rozhodovať in concreto. Národná rada je normotvorný proces, musí byť v tomto zmysle tak ako som povedala, všeobecný, nemôže jeho výsledok byť účelový a cielený na konkrétny vzťah, prípad spis alebo teda konkrétnu, konkrétnu osobu. A to je práve teda vo vzťahu k súčasnej riaditeľke úradu presne ten prípad, kedy je princíp generality narušený. Tie následky z toho čo som povedala, sú poľahky odčítateľné, dostávame sa teda do priameho konfliktu so Smernicou Európskeho parlamentu Rady 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenie práva Únie vo viacerých bodoch. Viac, než tie, ktoré som spomenula. Zároveň takisto aj do rozporu s takzvanou zásadou efektivity. Tá znamená, že, že štát nemôže svoje vnútroštátne pravidlá vykladať takým spôsobom a aplikovať takým spôsobom, že by prišlo v podstate k zmareniu alebo sťaženiu uplatnenia práv regulovaných Úniou. A s tým súvisí alebo od toho táto zásada je odôvodnená od zásady, zásady loaja, loajálnej spolupráce, ktorá je v čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie. Čiže zásada efektivity priamo vyplýva z prednosti práva EÚ, ktorú táto koalícia už spochybnila prijatím ústavy, pán premiér oznámil, že to bude. Však on to tej Európskej komisii vysvetlí, no, keď prijmete tento zákon, tak už nevys, už neviem ako to teda vysvetlíte, lebo toto je presne ten prípad, kedy by prišlo k porušeniu, k porušeniu zásady loajálnej spolupráce.
Čiže keby tu bol znovu teda pán minister dotazujúci sa vecnej jej argumentácie, vecnej debaty, tak znovu by som sa musela pýtať normálnu vecnú otázku, že ako je pripravený vysporiadať sa s neodvratným infringementom. Z akých peňazí to ideme zaplatiť. Ako sa ide vysporiadať s týmito právnymi vadami v návrhu pre Ústavným súdom, a teda normálne bez akejkoľvek irónie sa pýtam, či toto je naozaj pokus o legislatívny návrh alebo pokus o sabotáž. Lebo niečo medzitým asi ani, ani neexistuje. No a tá moja posledná poznámka na ktorú, na ktorú vás chcem upozor, akože upriamiť. Viete, môžeme tu viesť debaty o, o texte návrhu, o tom, kde všade sa to bude lámať na, hej, nejakých ústavných prekážkach a tak ďalej, a tak ďalej. Ale na konci dňa ide o ľudí. My si tých oznamovateľov nepredstavujme ako kaviarenských influencerov, ani nejakých revolucionárov a rebelov. To sú normálni ľudia, ktorí sú častokrát zničení a vyčerpaní tým, čo sa im v práci deje. Nevedia, či teda idú do toho, že sa postavia tomu, kto protispoločenskú činnosť pácha a ostanú na dlažbe. Je to častokrát naozaj vyčerpaný človek, ktorý stojí pred, pred voľbou či mlčať a mať pokoj alebo hovoriť a, a mať problém. A my naozaj teda z týchto ľudí pre tie osobné spory, ktoré som spomenula v úvode, oberáme o možnosť, aby sa mohli účinne brániť krivde, ktorá je na nich, na nich spáchaná. Dámy a páni, nie je, nie je hanbou povedať, že ten návrh je zlý. Hanbou je, ak sa tvárime, že to nevidíme. A, a podľa mňa ešte väčšou hanbou je, ak navrhovateľ predstiera, že takýto zákon predkladá v najlepšom záujme a na najlepší prospech verejnosti, a že je to teda v rámci motivácie alebo teda, vedie, že je vedený motiváciou pomôcť k spoločnosti a pomôcť tým ľuďom, o ktorých som pred chvíľkou hovorila.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení poslaneckí kolegovia a kolegyne, pôvodne som sa teda chcela úplne na začiatok prihovoriť pánovi ministrovi s ubezpečením ho, že aj kvôli tomu, že tá včerajšia diskusia počas celého dňa bola naozaj že nekultivovane vyexponovaná, vyšponovaná. Chcela som ho ubezpečiť teda, že naozaj sa nechystám vo svojom prejave riešiť ani trolovaciu kariéru, výzor, účes, posmešky z elektronickej tejto schránky a to všetko, čo tu zazneli, nie preto, že by som bola teda útlocitná, ale preto, že teda z nejakej aj úcty k nejakým štábno-kultúrnym pravidlám, ale hlavne kvôli tomu, že ten návrh dal dostatok dôvodov na to, aby sme tento spor viedli, viedli vecne. Ja sa teda o to pokúsim.
Pán minister včera vystúpil v rozprave v reakcii na bývalú ministerku spravodlivosti pani Kolíkovú a teda tiež som očakávala, že príde ten moment, kedy zodpovie trilionkrát položené základné úplne bazálne otázky týkajúce sa dôvodnosti a opodstatnenosti, ktorý, teda ktoré majú nejakým spôsobom legitimizovať rušenie úradu, o ktorom sa tu dva dni bavíme. Miesto toho teda prišlo už pomaly k obligatórnemu výpočtu všetkých krívd z roku ´20-´23.Už sú to také evergreeny v podstate. Celkovo keď prichádzajú koaliční predstavitelia so svojimi návrhmi, tak ja mám pocit, že už sa to na konci dňa pri zdôvodňovaní nezaobíde bez toho, aby sme si vypočuli, lebo pandémia, lebo Krivočenko, lebo vykopávanie dverí, lebo vypínanie webov, lebo cenzúra, lebo Čurilla. Neviem, čo som ešte zabudla, aha, keď teda dostane slovo pán, pán podpredseda Národnej rady Gašpar, tak ešte príde na rad celá tá plejáda prípadov a príhod týkajúcich sa jeho, jeho spisu.
No tým pádom vlastne sa na druhej strane (povedané so smiechom) dá, dá doceniť, že sa dostávame k skutočnému odôvodneniu tohoto, tohoto návrhu a mnohých tých, ktoré sme tu viackrát teda, pri ktorých sme sa dožadovali naozaj úprimnej odpovede na to, prečo prichádza k zrušeniu ÚŠP, prečo sa rozkladá NAKA, prečo sa deformuje celé právne odvetvie, ak pripomeniem reformu trestného práva? No preto, lebo teda niektorí predstavitelia tejto vlády poňali výkon svojej funkcie tak, že majú potrebu vybaviť si účty s predošlou vládou a vyriešiť svoje vlastné, osobné krivdy.
No ale teda, dámy a páni, potom to takto dajme rovno do dôvodovky. Nerobme zo seba slaboduchých, nepíšme si tam o vypuklých problémoch zamestnávateľov, ktoré nevieme nijako doložiť, keď príde na to reč, a normálne si tam dajme, napríklad ja som si to tu aj tak vypísala, takú radu, hej, že predkladateľ z dôvodu subjektívneho sebavnímania ako obete procesov predošlej vlády predkladá predmetnú úpravu s cieľom totálneho uchopenia moci a devastovania všetkých inštitúcií, ktoré boli zriadené na limitáciu a kontrolu štátnej moci, aby do budúcna nemohli pokračovať v jemu škodiacej činnosti. A aspoň vieme, o čom sa bavíme, hej? Lebo, lebo to, čo robíte, prepáčte, nie je, nie je nič iné, ako vysporiadavanie sa s inštitúciami teda alebo celým právnym odvetvím, tak pripomeniem trestnú reformu, za to alebo kvôli tomu, aby ste si riešili subjektívne vnímané traumy, ktoré vám v dôsledku výkonu pôsobnosti týchto inštitúcií mali byť spôsobené. Zvolili ste doslova deštruktívny výkon verejnej moci ako, ako formu osobnej terapie, pričom pripomínam, a to je to bolestné, hej, že rukojemníky, rukojemníkmi tejto vaše zvláštnej nejakej teda terapeutickej procedúry sa stávajú inštitúcie a v konečnom dôsledku aj občania, pretože tie inštitúcie, ktoré devastovali, nepôsobili len teda voči vám, ale vykonávali svoju právomoc a slúžili aj občanom. A vy keď ich devastujete, tak samozrejmé, že oslabujete ich výkon aj vo vzťahu ku všetkým tým ostatným, ktoré, tým občanom, ktorí doteraz využívali ich pomoc a služby.
Táto krajina naozaj, naozaj, v dobrom to hovorím, bez hnevu, nepatrí len, nepatrí len vám. Žijú v nej ľudia, ktorým pri všetkej úcte je putna, že čo povedal ktorý vyšetrovateľ a čo, na ktorej nahrávke Čurilla a čo na to Santusová, chápete že, že toto ste si mali vyriešiť niekde inde. Proste nemôže byť plénum Národnej rady a zákonodarný proces terapeutickou metódou a procedúrou na to, aby ste si liečili pocity osobnej krivdy a traumy, ktoré teda vnímate ako spôsobené týmito orgánmi alebo celkovo, pôsobením predošlej vlády. Na to sú iné zariadenia. Ja, hej, plne podporujem akokoľvek, ktokoľvek cíti subjektívnu ujmu, ktorá mu znemožňuje výkon svojej funkcie s nadhľadom, aby to normálne proste riešil, ale nevnášal to do politického priestoru, nevnášal to do legislatívneho procesu a nerobil z toho dôvodovú správu, teda k rôznym takýmto legislatívnym avantúrkam.
Toľko teda možno, keď už máme túto dôvodovku vybavenú (povedané so smiechom), tak, tak sa v krátkosti dotknem konkrétnych ustanovení toho predmetného návrhu. Poďme sa najprv pobaviť o samotnej podstate, alebo zodpovedať si otázku, že či vôbec potrebujeme Úrad na ochranu oznamovateľov. No nepotrebovali by sme ho a nepotrebujeme takýto úrad, ak sme v krajine, kde každý koná sterilne, striktne v súlade s právom, kde nikto nepraktizuje nejaké, hej, nekalé, nekalé postupy, kde všetci dodržiavajú nejaké aj morálne, aj štábno-kultúrne, aj právne normy. Ale my v takejto krajine nežijeme a nežije v nej teda nikto, zvlášť na Slovensku teda platí, že tie veľké kauzy neodhaľujú politické špičky v rezortoch, ktoré teda spravujú, aby vyvodili nejakú osobnú zodpovednosť. Častokrát to odhaľujú buď niektorí investigatívni novinári alebo tých pár poctivých a schopných, potentných vyšetrovateľov, kde korupciu nerozbíjajú tie hlavné orgány, ktoré sú na to zákonom zmocnené, ale častokrát práve tie menšie články, tí radoví, radoví zamestnanci. Čiže Úrad na ochranu oznamovateľov plní na pohľad banálnu, ale civilizačne nezastupiteľnú úlohu, a síce aby sa slušní ľudia nemuseli báť, že budú platiť daň za to, ak upozornia na nekalé praktiky niekoho iného. Takto jednoduché to je. Preto tu tento úrad je a preto tu zaňho sa snažíme bojovať.
Teraz sa pozrime teda na, na konkrétne problematické alebo také tie neuralgické body toho návrhu, ktoré akože sa Irena Bihariová volám, neprejdú, neprejdú cez teda súladnosť s ústavou a ktoré sa úplne, hej, okato zrážajú s viacerými bodmi predmetnej smernice.
Takže po prvé, upravili ste okruh oznamovateľov alebo respektíve znížili ste ochranu tým, že ste zúžili, za akých podmienok voči komu môže byť takéto teda to kvalifikované oznámenie urobené. Súčasná právna úprava zabezpečuje ochranu každému, kto oznámi korupčné alebo iné protiprávne konanie zistené v rámci pracovného kontextu. V tejto vašej predloženej verzii teda bude ochrana poskytovaná alebo sa vzťahovať len na prípady, keď oznamovateľ podáva kvalifikované oznámenie priamo voči zamestnávateľovi, z čoho teda vypadá široký, široká škála prípadov, kedy chce osoba upozorniť na nekalé praktiky povedzme nadriadeného, ale to nie je priamo tá osoba, s ktorou má uzatvorenú, uzatvorenú zmluvu. A ja sa teda, ak tu minister žiadal tú vecnú debatu, chcem normálne vecne spýtať, že čo je tým legitimizačným dôvodom, ak teda nie tie dôvody, ktoré som spomenula v úvode, že by sme ich mohli mať priamo v dôvodovej správe, čo je tým legitimizačným dôvodom pre takéto oklieštenie a vypustenie teda širokého okruhu prípadov a de facto oznamovateľov. Lebo tu sa dostávame priamo do, do rozporu s článkom IV smernice a dokonca už vyšlo aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory k tomuto celému návrhu. Odcitujem z neho teda len časť, ktorá sa týka tohto bodu: "Z obsahového hľadiska osobitne poukazujeme na časť navrhovaného zákona, novelizovaný článok III, bod 2, ktorou dochádza k reálnemu zúženiu rozsahu ochrany oznamovateľov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov. V danom prípade ide navyše o zníženie ochrany, ktorá vyplýva priamo zo záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ, a teda k vytvoreniu nesúladu slovenskej legislatívy s legislatívou EÚ. Rovnako tak spôsob a forma zavedenia zmeny vedenia úradu nereflektuje inštitucionálnu nezávislosť ako jedného z garantov ochrany práv aj voči zásahom štátu."
K tej teda, k tomu bodu, ktorý je tu spomenutý, forma zmeny vedenia, sa ešte dostanem. Predtým mi dovoľte ešte krátko k ďalšiemu takémuto neakceptovateľne a právne, právne nezlučiteľnému bodu, ktorý sa týka retroaktivity. Teraz rozmýšľam, že ako to čo najjednoduchšie pre právnikov, neprávnikov, v neprávnickej reči to znamená, že vy ste už nejakým spôsobom ako orgán vysporiadali nejakú vec, uzatvorili ju, títo ľudia doň, do toho právneho vzťahu vstúpili s nejakou vierou a očakávaním, pretože tak im to garantovali v tom čase platné a účinné právne normy, a táto vec nejakým spôsobom teda skončila. A tu sa zrazu, hej, teda zákonodarca rozhodne, že a tak, viete čo, my sme si to rozhodli, rozmysleli, my vám tú ochranu teraz zrušíme a tak si to teraz už riešte, akokoľvek vy chcete. Hej, že toto je, toto je tá pravá retroaktivita, ktorú náš ústavný poriadok nepripúšťa. Môžem tu pokojne z niektorých ustano... z niektorých judikátov Ústavného súdu odcitovať: Aj Ústavný súd počas svojej existencie vymedzil vo svojej judikatúre svoj postoj k zákazu retroaktivity, keď zdôraznil, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť.
Ďalej: Podľa súčasne platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy.
A do tretice, tretí judikát: Ten, kto konal, respektíve postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, jeho noriem, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu.
Toto celé je proste proti teda aj judikatúre Ústavného súdu, aj proti smernici, aj proti nejakej bazálnej etike, s akou má štát pristupovať k svojim občanom. A v prvom rade je to proti, proti zdravému rozumu. Aj tu sa teda, hej, keby tu bol pán minister, by som kládla tú, tú otázku do vecnej diskusie, po ktorej volal, že čo je v tomto bode legitimizačným dôvodom na to, aby sme odobrali ochranu tým, ktorým už bola poskytnutá. Pán podpredseda Gašpar na to reagoval včera tak, že a čo sa také stane, keď teda sa prehodnotia tie prípady, ktoré už boli uzavreté? No to sa asi stane, ako keby sme teda v budúcom volebnom období boli vo vláde my a povieme si, že tak poďme sa pozrieť ešte raz na tie tri-šesť-trojky, hej, že ako ste to dostali? Prečo? Ako to bolo? Hej, že toto sa v právnom štáte nerobí. Takto jednoducho to je, že niektoré veci, ak už raz skončili, tak v duchu ochrany, predvídateľnosti práva a právnej istoty, čo sú základné princípy a piliere právneho štátu, sa pred týmto musí štátna moc, zákonodarný zbor, hej, obzvlášť, zastaviť.
No a ten tretí, tretí neurologický bod je ukončenie mandátu súčasného vedenia, kedy by predsedníčka úradu mala vykonávať svoju funkciu až do roku 2028.Viackrát tu zaznelo, že však to vlastne nie je odvolávanie, to sa neruší, ani ten úrad. No áno, to je také, ako keby ste niekoho vyhodili z okna a povedali, že však opustil budovu. Hej, že to je asi, asi taká, taká logika.
Návrh naozaj predpokladá, že tým, ako to vy nazývate, novým transformovaným úradom...
=====

Ďakujem pekne za slovo. No, celkom náhodou oceňujem, že pán podpredseda začal v tom prvom teraz vstupe tak konštruktívne lebo sa nám snažil vysvetliť, že prečo sa pokúša týmto návrhom vybalansovať nejakú rovnovážnosť medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Akurát, že nepochopil, že presne na to ten úrad existuje. Pretože z povahy vec, tak to chápe aj Zákonník práce a jak je svet svetom, dlho, že zamestnanec je slabšia strana, preto musí požívať silnejšiu ochranu. Možno použijem príklad z prostredia, ktoré mu je bližšie, hej. Je to asi také, ako by sa prokurátor sťažoval, že prečo má právo byť obvinený, obžalovaný vypočúvaný v materinskom jazyku a on nie. Hej, že to ja také isté. No preto lebo nemajú rovné postavenie, a preto lebo jedna strana je tá slabšia. To za prvé. Za druhé, spomenul teda raritu, keď bol politik predsedom, teda viedol ÚŠP. Nechcem ísť do tohoto, hej, historického exkurzu. Takisto, veľmi nerada komentujem tieto rodinné väzby, ale v tomto prípade musím. No rarita je, ak je šéfom SIS-ky syn obžalovaného a zároveň, hej, teda osoby, ktorá neprešla výberovým procesom, previerku jej robia podriadení v SIS-ke. Hej, že toto je rarita. A na to tretie, čo chcem povedať, že ja to vlastne aj úplne chápem v prípade pána Gašpara lebo on si naozaj, ja to ľudsky úprimne chápem, prežil rok vo väzbe. Trauma, proste, brutálna, možno si ju nevieme predstaviť. Viacerí to tu vždycky spomeniete, Krivošenko, neviem, Lučanský, weby sa vypínali, cenzúra. Ale toto nemôže byť dôvod na zmenu legislatívy, pre krista pána, vaše traumy. Toto nemôže byť terapia. Veď toto je najdrahšia terapia na svete, ktorá má toľko vedľajších efektov, veď...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, ďakujem aj za reakcie, teda nadviažem na kolegyňu Tinu Gažovičovú. Presne to je to, čo som sa aj snažila povedať, že pre vlastný pocit ublíženosti a teraz dajme pokoj, bokom či dokončí legitímny, nelegitímny, či je, hej, veľmi intenzívne prežívaný s útlocitom, to je jedno, to ani nechcem súdiť, ale nepatrí to, aby sa to miešalo do správy vecí verejných, a už tobôž to nemôže byť nikdy legitímny dôvod na to, aby sa, aby sa proste výkonná alebo verejná moc povyšovala nad zákon, teda nositeľa výkonnej moci toto právo povyšovali nad zákon, my sme stále limitovaní, aj vláda je limitovaná takzvaným tým rule of law, vládou zákona a tak ešte v krátkosti by som sa chcela dotknúť tých dôvodov. Keď sa tu teda bavíme o vypuklom probléme so zamestnávateľmi, ja som si pozrela správu strediska, národného strediska pre ľudské práva každoročne, teda vydávajú správu o stave dodržiavania ľudských práv, tipnite si, koľkokrát tam bolo spomenuté, hoci len spomenuté slovo zamestnávateľ, že nula. Toľko problémov teda nahlásili a možno by ma aj zaujímalo, že či predkladatelia vedia, koľko bolo podaných individuálnych sťažností na Ústavný súd zo strany zamestnávateľov, že tu majú takýto vypuklý problém? Mne sa zatiaľ podarilo nájsť nula. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, keď sa pozrieme na posledné kroky vláde voči niektorým inštitúciám, ako bola NAKA, Úrad špeciálnej prokuratúry, ale aj RTVS a tie mnohé spomenuté, ktoré už kolegovia predo mnou spomenuli, a teda aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov, tak si nemôžeme nevšimnúť, že spolu tvoria jeden príbeh. Ten scenár je celkom zjavne odkukaný od Orbánovho scenára, jeho epickým jadrom je ... (Zaznievanie gongu.)

Dubéci Martin, podpredseda NR SR
Prosím vás, kolegovia, ak sa chcete rozprávať, tak choďte ešte von, nechajte pani poslankyňu predniesť svoj prejav. Ďakujem veľmi pekne.

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tým epickým jadrom je snaha o narušenie, alebo teda paralýzu a a zneutralizovanie právne tých inštitúcií, ktoré sú stavebnými kameňmi v demokracii. Pretože sa zameriavajú na výkon svojich zákonných právomocí v oblasti ochrany ľudských práv, limitujú výkon štátnej moci pred tým, aby ingenerovala nad rámec teda sféry do občianskej spoločnosti. Sú to organizácie a inštitúcie, ktoré kontrolujú vládu, atď., atď. Účinkujúci v tomto príbehu, teda veľmi dobre vedia, že ak chcú dosiahnuť tento cieľ, tak budú musieť rad za radom prísť s nejaký, hej, s nejakou zdôvodnením, s nejakou príhodou, ktorá má odôvodniť, prečo je zrušenie týchto inštitúcií nevyhnutné. V tomto prípade je, je mimoriadne akože naozaj, že intelektuálne urážajúce, s akou intelektuálne podvyživenou dôvodovkou pre skrátené legislatívne konanie, pre zrušenie tohto úradu, prišli tentokrát. Viete, ono ...
=====

...zrušenie týchto inštitúcií nevyhnutné. V tomto prípade je, je mimoriadne akože naozaj, že intelektuálne urážajúce s akou intelektuálne podvýživenou dôvodovkou pre skrátené legislatívne konanie, pre zrušenie tohto úradu prišli tentokrát. Viete, ono, to vybudovanie inštitúcií, o ktorých som hovorila, trvá roky a zrušiť ich za jednu noc v skrátenom legislatívnom konaní je niečo, čo jedného dňa proste túto krajinu skôr či neskôr nejakým spôsobom dobehne a mňa mimoriadne mrzí a to teda, hej, ako, ako Rómku ma možno viac mrzí ako vás, že mňa desí a bolí predstava z toho, ako bude vyzerať krajina, ak sa bude aj tá nasledujúca vláda správať ku nej a k jej inštitúciám tak, ako to robíte vy, lebo vy častokrát hovoríte, že vy nerobíte vlastne nič iné, iba to čo robili tí pred vami. No ja som tu teda nebola a ja sa pýtam, či týmto získavam legitimitu k tomu, aby som mohla, potom v prípade, ak budem mať na to, poslanecký mandát alebo moji teda ostatní kolegovia, či budeme môcť robiť to isté my vám, či budeme sa môcť k vám správať ako naozaj, prepáčte za výraz, k hlupákom a predkladať vám naozaj talafatky, aké ste napísali tentokrát do dôvodovej správy. Je to v poriadku? Nedáme vám žiadne kontrolné výbory, nebudete mať žiadneho podpredsedu. Budeme sa s vami takto vybavovať a už ani nebudeme predstierať, že robíme nejaké zákonné postupy, presne tak, ako sa už vy neunúvate zákonné postupy ani predstierať. No a teraz teraz k tým dôvodom, ako som spomenula ten príbeh, tak každý príbeh má nejakú, nejakú zápletku. Vy ste si teda pre zrušenie tohto úradu a pre to, aby to prebehlo v expresnom konaní, vymysleli zápletku, že ide o vypuklé problémy zamestnávateľov. Ja sa teda pýtam, že v ktorom zákone máme uvedený takýto dôvod ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie, že má niekto vypuklý problém, lebo všetci, čo sme v tejto sále a všetci občania v tejto republike, máme určite nejaký vypuklý problém, ale nikto z nás príčetných sem nepríde s tým, že poďme jeho problém vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Vypuklý problém nie je ohrozenie základných ľudských práv zamestnávateľov a ak sú takéto práva zamestnávateľov ohrozené, ja sa teda pýtam, že v ktorom ústavnom článku je zakotvené právo zamestnávateľa obmedzovať právo zamestnanca na to, aby sa mohol zákonne brániť pred nejakým šikanóznym správaním alebo teda pred následkami postupu, ktorým ohlasuje nejaké nekalé praktiky svojho zamestnávateľa. Prosím vás pekne, ktorý ústavný článok, ktorá medzinárodná zmluva bola teda v tomto prípade porušená a kde vlastne teda je takéto právo zamestnávateľa ukotvené? Naozaj mi to príde, príde absurdné. Pritom UŠP ste sa aspoň unúvali s tou talafatkou, že prichádzalo k porušovaniu ľudských práv a zo strany, hej celej justície, existoval tu príbeh o 30 judikátov Ústavného súdu, ktoré síce sme videli možno menej než Columbovu ženu, ale aspoň ste sa unúvali teda, že prísť s nejakým pro forma ľudsko-právnym, hej, problémom, ktorý má odôvodniť zrušenie UŠP. V tomto prípade ste naozaj, že, už tak, prepáčte, že klesli, že sa ani neunúvate tu predstierať tú zákonnosť. No k tomu, k tomu časovému, časovému sledu, áno doteraz tu celý čas odznievalo a ja sa s tým naplno stotožňujem, že do istej miery je to možno výraz nejakého revanšizmu pána ministra za to, aké mal tie právne pletky s týmto úradom, lenže zároveň ja tu vidím aj ďalší dôvod a tu teraz apelujem na poslancov HLAS-u. Spomenala som to čiastočne už vo faktickej, ale na to nie je ten správny priestor, aby som to možno celé vysvetlila. Okrem teda toho, že sám minister má možno dôvod na to, aby, aby sa takýmto spôsobom porátal s úradom, tak je tu ešte ďalší možný dôvod, pretože keby naozaj SMER-u záležalo na tom, aby, aby uspokojilo, prepáčte za výraz, boľačky a krivdy, ktoré vníma minister vnútra ako krivdy spôsobené týmto úradom, tak už ho zruší pred rokom, áno? Lenže on ho zrušil v sobotu, respektíve prišiel teda, vláda prišla k záveru, že ho zruší túto sobotu, šesť dní po tom, ako sa na branno-bezpečnostný výbor dostal list prokurátora zo Žiliny, ktorý zhodou náhod dozoruje prípady teda trestnej činnosti pána Gedru a pána Chabadu, ktorý je švagrom pána premiéra a ktorý ohlásil, že je pod tlakom, nezákonným tlakom generálneho prokurátora, ktorý ho tlačí k tomu, aby prísnejšie kvalifikoval ich trestnú činnosť a preto sa obracia na Úrad na ochranu oznamovateľov. Do šesť dní sa vláda v reakcii na to rozhodla, že tento úrad dostane, teda do svojich rúk, rozumej, transformuje ho tak, aby mala vedenie tohto úradu vo svojich rukách a aby sa pánovi Baloghovi, teda tomu prokurátorovi zmienenému poskytla potrebná ochrana v takom rozsahu a takým spôsobom, aby tie konania ktoré teda mal na starosti a ktoré sa veľmi citlivo a úzko dotýkajú kľúčových postáv v SMER-e, teda nezačali vyvíjať mimo, mimo očakávaných rámcov a toto je pre mňa niečo, kde teda chcem apelovať aj na, aj na HLAS, že napriek tomu, že sám minister môže mať dôvody, ktoré ho motivujú k tomu, aby sa porátal s týmto úradom, v tomto prípade hrá HLAS takú tú, existuje na to jeden výraz, ale nechcem ho použiť, lebo je vždy zle chápaný, hej? Je to politologický pojem, užitoční idioti, ale nemá to nič s idiotom, aby sme sa tu rozumeli, niekoho, kto vykonáva užitočne úlohu, do ktorej ho vtiahol niekto iný, hej? SMER potrebuje zrušiť tento úrad z dôvodov, ktoré sú preňho bytostne dôležité, využije to, že má minister vnútra sám svoje dôvody na to, aby tento úrad, teda, nejakým spôsobom dostal z inštitucionálnej mapy Slovenska a vy mu na to poslúžite. Pán minister školstva Drucker povedal, že nechce, aby bolo s HLAS-om nakladané ako s handrou, ale prepáčte, mám pocit, že práve teraz sa to deje. Hej? Teraz slúžite záujmu SMER-u, ktorý zneužíva HLAS a ministerstvo vnútra, ministra vnútra, aby mu urobil túto službičku, aby sa porátal s inštitúciou, ktorú chcú obsadiť vlastným človekom tak, aby zaistili chod trestných vecí s nimi spojených tak ako teda očakávajú a to, toto už mi naozaj príde potom, čo sme si vypočuli takéto naozaj slovutné odhodlanie pána ministra školstva, ako niečo, kde by som ja apelovala len takú elementárnu hrdosť vás HLAS-ákov hej? Veď ste preto teda chceli byť HLAS, aby ste neboli SMER, hej? Už dajme teraz bokom, že kam to celé sa vyvinulo a kam sa to vyvíja, nie je mojím mojou úlohou a ani právom to posudzovať, ale v tejto chvíli apelujem na to, že sa stávate doslova zneužívaní na potreby niekoho iného, pod pláštikom krivdy váženého ministra. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim k tomu začiatku, ktorý si pán poslanec spomínal ohľadom dôvodnosti porušovania práv zamestnávateľov, ktorým je odôvodnené skrátené legislatívne konanie. Je tam taká citácia, že ide o vypuklé problémy zamestnávateľov. Ja teda by som rada pripomenula, že neviem ktorý občan tejto krajiny nemá vypuklé problémy a nie sú dôvodom pre SLK, ale znovu pripománam tak, ako ostatní, že nestačí mať vypuklé problémy. Museli by byť porušené základné ľudské práva zamestnávateľa. Ja sa teda pýtam, že v ktorom ústavnom článku máme zakotvené základné ľudské právo zamestnávateľa sťažovať právo zamestnanca, brániť sa proti nejakému šikanóznemu, protiprávnemu, protispoločenskému konaniu. V ktorej medzinárodnej zmluve, v ktorom ústavnom článku máme takto garantované základné ľudské právo zamestnancov, že sa o tomto musíme, zamestnávateľa, že sa o tom musíme vybavovať v skrátenom legislatívnom konaní. To za prvé. Za druhé, aj vtedy, keď sa táto vec už teda rozoberala pred Ústavným súdom pri trestných kódexoch a teda napriek tomu, že tam Ústavný súd pristúpil na to, že áno, nepovažoval teda za prekážku platnosti a účinnosti reformy to, že to prebehlo v skrátenom legislatívnom konaní, vyslovil a to teda chcem pripomenúť, lebo v tomto prípado to platí obzvlášť. Ústavný súd dospel k záveru, že aj pri zohľadnení širokej miery politického uváženia je nutné skonštatovať, že Národná rada pri prijímaní napadnutného zákona postupovala v rozpore s § 89, ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, keď podľa názoru Ústavného súdu nepreukázala splnenie podmienok na skrátené legislatívne...
(prerušenie rečníka časovačom.)

Ďakujem pekne za slovo. No pán minister Drucker nedávno tak slovutne vyhlásil, že nechce a nedopustí, aby sa zo strany HLAS stávala pre iných koaličných partnerov handra a ja mám pocit, že toto sa tu práve dnes deje. Sedí tu minister vnútra a predseda HLAS-u a musí teda byť hromozvodom pre oprávnenú kritiku a spravodlivý hnev kvôli predloženej legislatíve.
Lenže, kolegovia a kolegyne, ak by naozaj SMER-u záležalo na právnom konflikte pána ministra s úradom a čurillovcami, tak ho naozaj zruší už pred rokom. Ja nepochybujem, že tu tento právny spor zohral rolu pri rušení a transformácii úradu, ale všimnime si iný bod zlomu. Štrnásteho novembra bol doručený list prokurátora a krajského prokurátora z Košíc, ktorý hovorí o tom, že mu generálny prokurátor zasahuje do vyšetrovania, pričom tento krajský prokurátor dozoruje kauzy ľudí priamo spriaznených a blízkych SMER-u, pána Gedru a pána Chabadu, ktorý je švagor pána premiéra a tvrdí, že generálny prokurátor ho tlačí k tomu, aby prísnejšie kvalifikoval ich trestnú činnosť. A súčasne oznamuje, že sa obracia na Úrad na ochranu oznamovateľov a vtedy do šesť dní zasadne vláda a tento úrad ide rušiť.
Takže tu presne vidno asi, ako veľmi SMER-u záleží na trampotách pána ministra a ja ho chcem týmto skôr povzbudiť, aby sa nedal, aby teda nenechal robiť z jeho strany handru pre iných koaličných partnerov.

Ďakujem pekne za slovo.
Už tu bolo aj v samotnej rozprave pani poslankyne pekne zhrnuté k tým, k tej akútnej snahe chrániť možné hospodárske škody alebo odvracať možné hospodárskej škody. Ja neviem, či teda ministerstvo športu si dalo urobiť takú analýzu, kde by sa naozaj presvedčilo, že ono je to úplne naopak, že oveľa väčšie škody privodí práve schválenie takéhoto zákona než by štát prišiel hypoteticky o príjmy, ak by sa takýto zákon schválil. Pretože to, čo vlastne, hej, reálne potom v dlhodobom horizonte bude štát musieť zaplatiť, sú kvantá proste nedozerných a dnes asi ani nezrátateľných položiek. To sú náklady zdravotné, teraz tu mám štúdiu, že s akými všetkými patológiami prejavujúcimi sa na zdraví trpia patologickí gambleri, psychologický rozpad osobností, rozvrat rodín, poškodzovanie zamestnávateľa, generovanie hromady veriteľov, ktorých pohľadávky nebudú uhradené, náklady na Policajný zbor, pretože teda, samozrejme, potom gambleri sa snažia zabezpečovať cez zdroje kriminálnou činnosťou a tak ďalej a tak ďalej. A ak dám teda bokom tieto ekonomické rozmery, tak mňa udivuje ešte aj také ideologické hľadisko, že podpora takéhoto inštitútu by skôr prislúchala takým tým predpotopným prvotnopospolným liberálom, ktorí si mysleli, že keď to sprístupníme, veď ľudia budú, hej, však oni si tu nejako ukontrolujú a ešte štát na tom skôr na tom zarobí. A nie o teda, so všetkou úctou to hovorím, človeka, ktorý sa, hej, pasoval do role národného ochrancu rodín a niekoho teda, kto pochádza z vidieka. Pretože práve tí ľudia na tom vidieku budú najviac trpieť tým, čo im tento návrh prinesie.
Ďakujem.