Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No, ja by som sa len prihovárajúc sa voličom chcela vypichnúť, že o čom sa tu my naozaj teraz bavíme a čo bolo sľúbené, že o čom sa budeme baviť. Viete, môžete nadávať na opozíciu, nemusíte nás mať radi, môžete naozaj veriť všetkým konšpiračným bludom o hrozbách progresivizmu, ale to, čo je vizitkou tejto vlády, je presne to, čo sa stalo teraz, že reč mala byť o tom, ako pomôcť ľuďom, ktorí teda cítia tú takzvanú, hej, pocitovú, pocitovú kriminalitu, v každom prípade tí, ktorí, ktorí sú poškodení na majetku a my sme sa behom pár hodín dostali k riešeniu intergalaktických talafatiek, hej, že v spojení s cudzou mocou, to je ako keby sme tu mali megafón z infovojny, už naozaj sem prenášame vysielanie z internetových konšpiračných plátkov. Ja si fakt teda niekedy aj želám, že bárs by nás tí ilumináti riadili, než vy, hej, lebo si hovorím, že tí aspoň by asi aj vedeli, možno by sme nerozumeli, že čo toto kam toto smeruje, že čo toto robia, ale by sme si povedali, že hádam asi vedia, čo robia, ale pri vás to nevieme. Pri vás fakt dúfam, že bárs by nás tí ilumináti radšej riadili a ja sa nedivím zase, hej, že Zuzka, keď si tak veľmi apelovala na pána ministra, že, že aby sa k tomu vyjadril, no ja si stále zachovávam tú prezumpciu, že minister spravodlivosti je právne, právne príčetný a bystrý a je to mega trápne, mne by to bolo mega trápne, sa tuto postaviť a ísť tieto kecy obhajovať, lebo je úplne jedno na čí prospech, hej, je tá zásada, ten, je teda to porušenie zásady, voľného hodnotenia dôkazov sudcami, sudcami, či to koho, aký prípad postihne, a priori je problém, že zákonodarná moc zasahuje do súdnej moci a ide hovoriť takýmto spôsobom sudcom, ako majú posudzovať dôkazy. Ja byť minister spravodlivosti alebo ja už neviem, minister nespravodlivosti, už neviem ako teda, že akú rolu tu teda pán minister zohráva, tak mne by bolo tiež trápne sa tuto postaviť a ísť to obhajovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

traumatizovali spoločnosť, plénum a nikoho s tým, čo sa vám v minulosti stalo. My tu nie sme na to, aby sme riešili vás, ale aby sme riešili problémy ľudí, na ktorých vy, žiaľ, evidentne nemáte čas.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a za všetky reakcie a teda aj vám, pán poslanec Kéry, vážim si, že ste si spomedzi koaličných poslancov našli čas a vôľu reagovať. Len taká drobná korekcia, ja som nehovorila o tých bagateľných krádežiach, ja som hovorila konkrétne napríklad o podvode v sume 250-tisíc škody, kde nie je možné, hej, keďže má sudca nejaké inštrukcie v tej všeobecnej časti Trestného zákona, ho dostať do basy, a tu už je 250-tisíc, to neni 32 euro. Ak to chcete možno ešte explicitnejšie, tak za sexuálne zneužívanie, teda hej, sexuálne zneužívanie maloletých je trest odňatia slobody desať rokov horná hranica, ešte furt môže vyjsť s náramkom. Toto neni restoratívna justícia, toto je hanebné vychýlenie Trestného zákona na prospech páchateľov kvôli účelovým veciam, ktoré tu boli spomenuté. Potom tu bola viackrát spomenutá kriminalizácia opozície. Viete, čo je trápne? Že ak ste sa toľko sťažovali, že vy ste boli kriminalizovanou opozíciou, chodili ste teda vy vyplačkávať pred orgány Európskej únie, nie že my sme sa na vás chodili žalovať, vy ste vyplačkávali, tak irónia je, že tá Matovičova vláda na to nepotrebovala zavádzať nové trestné činy. Vy ste takí mantaví a drevení, že si na to musíte vymyslieť nové trestné činy a oni si vystačili s tými, čo majú. Teda keď ste boli taká kriminalizovaná opozícia.
A posledná tá vec, ktorá tu už bola tiež viackrát spomenutá, že riešime pána podpredsedu, ja to znovu opakujem, prosím vás pekne, dajte zoznam ľudí, ktorí sú ublížení, ja spravím zbierku na Donio, povedzte, koľko miliónov beriete ako odškodné, normálne sa ľudia vám vyskladajú, aby ste boli odškodnení a už netraumatizovali spoločnosť, plénum a nikoho s tým, čo sa vám v minulosti stalo. My tu nie sme na to, aby sme riešili vás, ale aby sme riešili problémy ľudí, na ktorých vy, žiaľ, evidentne nemáte čas.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké plénum, no ja som tu doteraz v tejto rozprave naozaj sa snažila vystupovať absolútne konštruktívne, úplne si čistou, chladnou, právnickou hlavou. Nič z toho, čo som tu doteraz povedala by sa nedalo strihnúť na sociálne siete. Z ničoho by nebol virál. Lebo ja si myslím, že trestné právo sa naozaj nemá robiť ako hej materiál na virálne videá, ale potom, čo cestou v taxíku, prosím pekne 20 minút pred začatím rozpravy v druhom čítaní sa dostaneme k niečomu takému, ako zavádzanie nových trestných činov. Ja som toto robila hej a to len preberali implementovali trestný čin genocídy. Na to bola komisia, ktorá to robila, a vy ste spravili, že z rána, z večera do rána zavádzate nové trestné činy? Keď ste doteraz hovorili, že Matovič tu urobil nejaký chaos, prepáčte tak to je derivát. Toto by ani akože Matovič na balkánsky spôsob neurobil, čo ste sem doniesli vy, áno. Nehovoriac o tom, že znovu sa tu vybavujeme o kajúcnikoch. Už prosím vás pekne normálne nám povedzte, že koľkých teda sa to ľudí týka. A povedzme si, že koľko by (Nezrozumiteľne povedané.) odškodnilo tieto traumy, aby sa zalátali. Ja som si istá, že ľudia spravia zbierku na Donio. Normálne sa vám odškodníme, vyzberáme, nech už tu netraumatizujete spoločnosť. Nech sem nenosíte tieto traumy do Národnej rady, lebo my už všetci máme z toho traumy. My naozaj nemôžeme za to, ak sa stala niekomu právna skrivodlivosť. Už to opakujem, riešte to normálne cez orgány na to príslušné. Národná rada nie je orgán, ktorý vydáva takéto veci a nemôžete ovplyvňovať veci svoje vlastné normotvorbou. To je zásah zákonodarnej moci do iných zložiek moci. Ak ste odvolávali Miša Šimečku kvôli nejakému blábolu o protidemokratických neviem čo, tak čo je potom toto? Toto má čo s demokraciou? Ja si nepamätám, že by som niekedy bola na tomto mieste tak nahnevaná, ako som naozaj vystúpila nahnevaná z taxíku. Že toto sa naozaj do psej matere nerobí. Tak isto Benešove dekréty, hej, toto je tá sloboda slova, rešpektujem iný názor? Hej, že a to ešte otvárate veci ani naozaj že my sme neotvorili. Marenie volebnej kampane hej, že znovu vec, ktorú vec keby som tu mali naozaj teda že máme tu tie poctivo vypracované správy zo Slovenskej informačnej služby, lebo oni svojho času bývali hej, ešte teda za predošlého vedenia. A naozaj sme tu mali detegované zásahy, ale z Ruskej federácie. Vtedy nebolo boha, kto by to predložil, hej. Teraz sa tu potrebujeme vybavovať, v čase kedy ľudia zúfalo čakajú, nato čo ako budeme teraz riešiť ich bezpečnosť, kokos lúpeže ako z Netflixu. Vy prídete riešiť toto. Naozaj si z nás už robíte hlupákov? To toto si tí ľudia zaslúžia? To na toto čakali, že s týmto prídete 20 minút pred druhým čítaním? Naozaj? Ja som veľmi zvedavá ako toto budete zdôvodňovať, prosím pekne zúfalo prosím, tak aby ste ani raz nespomenuli čo sa z vás komu stalo, lebo to nikoho nezaujíma. Táto pôda nesmie byť zneužívaná na to čo sa vám stalo. My nemáme ani mandát, ani morálny, ani zákonný na to, aby sme reparovali justičné krivdy. Ak sa také stali, musíte to riešiť tak ako iní občania, cez na to príslušné orgány. Súďte sa, ja neviem čo ale nemeňte návrhy zákonov tak aby vyvolali účinky vo vašej veci.
Lebo ak niečo je proti demokratické tak je to rušenie trojdelby moci a to je toto. Toto si naozaj nelajstol nikto kto v tomto zbore niekedy zasadal alebo s niečím prišiel. Toto sú najhoršie proste veci, ktoré si slovenská demokracia pamätá. Toto s čím vy sem chodíte. Že my tu donemláta počúvame hentaký kajúcnik, taký Juhás, taký policajt taká väzba. Ja sama som sa pán Gašpar vám ospravedlnila, hoci s tým nič nemám. Povedala som, že mňa to mrzí že ste tým museli prejsť. Naozaj mňa mrzí, že ste tým museli prejsť. Akokoľvek to bolo. Ja nie som sudca, ja to nedokážem posúdiť. Mrzí ma akákoľvek vec sa stala a ak sa stala neprávom, ale my naozaj nemôžeme byť do nemoty s týmto zaťažovaní. My ako Národná rada a tobôž ako občania, ktorí si zaslúžia riešenia pre nich. Nie pre ľudí, ktorých niekde nejaký kajúcnik niečo, hej a my tu znova riešime toto. A riešime to spôsobom, ktorý naozaj, že vytvárať že nové trestné činy je mega veľká vec. Je mega zásadná vec, ktorá sa robí poctivou diskusiou, ktorá sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá sa robí v nejakých odborných komisiách, ktorá sa robí proste, hej v širšom pléne. A nerobí sa prílepkom 20 minút pred začatím druhého čítania. Jak mám teraz pokračovať k tomu čomu som mala?
Fakt, že moja mama by na to povedala jednu vec, ale hej, že toto nerobí ani šamorínsky toto čo tu vy vnášate. Dobre, tak ja sa skúsim teda nejak hej, nejak ukľudniť a premostiť sa k tomu kvôli čomu sme tu mali byť od začiatku, k tomu na čo ľudia čakajú. Že s čím prídete? Čo budete riešiť, lebo doteraz ste im hovorili ťalafatky, že buď teda že majú pocitovú. Hej máme pocitovú kriminalitu. Ja neviem, čo to je pocitová kriminalita. Keď vás vylúpia hej maskovaní muži v zlatníctve, že či ste teda mali len zlý pocit, alebo teda naozaj vás vylúpili, alebo teda hej to tak štatistika to tak nejak zle vyčíslila. Tí ľudia si tak asi hej mali z toho také zlé pocity. Potom nám hovoríte, že za to môže opozícia, lebo ona teda má takúto komunikačnú kampaň. No, ak je to vec komunikačnej kampane, tak prosím pekne znovu sme v zlej aréne, tak sa normálne sa zídite na centrálach svojich strán, tam si sadnite s vašim komunikačným a vytvorte kontra naratív. Načo to tu meníme hej. Keď to je problém komunikácie. Keď je to dezinformačná kampaň....

Ďakujem za slovo, ďakujem veľmi pekne za reakcie. Áno ono jak to tu zaznelo a často krát sa to tu aj spomenulo v predošlom dni, že veď aj vy mnohí ste chceli zrušenie horalkového §. To je presne to, že sa môžeme baviť o tom, že či by naozaj nemal byť vypustený. Je to legitímna debata ale to čo je rozdiel je, že sa to nesmie udiať v súbehu s tými všetkými ostatnými zásahmi ako som včera povedala, že to je rez motorovou pílou do právneho teda odvetvia, v ktorom sa majú robiť zásahy na, na lekárenských váhach. Keby to možno nebolo sprevádzané aj teda zníženými sadzbami aj zníženými teda dobou premlčania a všetkými tými ostatnými a nehovorím, že majú nevyhnutne vplyv práve na tento §, ale v súbehu a v celku, keby sa nebola tá trestná politika tak prechýlila v prospech páchateľa, že, že ten to a ešte nehovorím o tom, že prišlo k reformám inštitucionálnym, že sa teda zmenila aj tá, aj tá inštitucionálna báza OČTK, ktorý majú tento typ nie len horalkový ale celkovo teda. Tento typ spoločenského problému akým je, akým je trestná delikvencia postihovať, tak by sme nemuseli dnes mať izolovanú debatu o horalkovom zákone, lebo ako som povedala včera toto neni osamelý legislatívny incident. Toto nie je bag the future. A to je ten rozdiel. To je esenciálna povaha vady, hej? Ktorú nesie celé, celé trestné oba trestné kódexy od začiatku tejto reformy a my ich ešte len postupne budeme objavovať. Ďakujem.

...čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda, aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody pretože tým zaniká ako keby ten Damoklov meč, hej, že ten páchateľ si jednoducho povie, že však kým by vlastne prišlo k tomu, že ja by som naozaj išiel na tvrdo sedieť, tak mi dajú, hej, šesť možných iných ľahších a znesiteľnejších trestov. Už aj to, a znovu to súvisí so zásadami trestu, so zásadami ukladania sankcií, súvisí to, že ako sme my vyšponovali tú kategóriu trestných činov, kedy už teda sudca obligatórne, hej, musí dať trest odňatia slobody. Včera som to tu, dnes tiež znovu spomínala, to tu aj myslím, že to je na tejto schôdzi zaradené, predkladám návrh, aby sa teda minimálne v tejto časti táto vec odstránila, aby bolo možné, že sudca uloží, teda uloží trest domáceho väzenia aj páchateľovi takého trestného činu, za ktorý by inak teda hrozil desaťročný trest odňatia slobody. Lebo to už sú potom naozaj, to už sa tu nebavíme o majetkovej delikvencii, horalkových zákonoch, tu sa bavíme o závažnej, brutálnej, násilnej, častokrát s následnom smrti, kriminalite. A my ak teda v duchu filozofie, teda nastavenej sankčnej politiky pristupujeme na to, že môžeš toto všetko robiť, aj tak ešte je stále v hre, že skončíš len s náramkom, tak potom mi príde o to väčšmi nepoctivé a nekorektné, že ak sa páchatelia, byť si vedomí teda toho, že reálne im ani v takto vážnej trestnej činnosti nemusí hroziť trest odňatia slobody. Mi príde maximálne nezodpovedné hovoriť, že tak ak sa toho aj dopustia, je to preto lebo Bihariová im v pléne povedala, že môžete vyjsť len s náramkom. No nie. Problém nie je v tom, že Bihariová im to tu povedala. Ten problém je v tom, že zákonodarca to tak umožnil. Hej, čiže a obdobne to v obdobnej logike to platí aj pri tých horalkových zákonoch. Nie je chyba tých, čo na to upozornili. Aj keby teda ozaj povedali slovo, že kradnúť sa oplatí, problém je v tom, že je to nastavené tak, že sa to oplatí. Chápete, že tuto je ten problém.
Áno, vlastne to sa týka trestov, hej, ale máme tu teda aj mnohé tie iné inštitúty, ktoré absolútne preklopili sankčnú politiku, trestnú politiku štátu v prospech páchateľa. A to ešte teraz rozmýšľam, že keby že sa presunieme do ešte procesného, hej, práva, že tam je toho ešte viacej. Ja som si vypichla len tie niektoré, ktoré sa týkajú teda toho, čo je v trestnom zákone, ale áno, patria sem aj tie inštitúty, ktoré sa výraznou, teda tým, že sa novelizovali, tak sa výraznou mierou ich aplikácia preklopila tak, že viac pomáhajú osobe páchateľa. Čiže jednak sú to trestné sadzby, jednak sú to hranice škody, jednak je to teda charakter zločin-prečin, kedy viaceré skutky sú po novom sú len teda prečinom, čo znamená nielenže sú rýchlejšie premlčateľné, ale tam potom sú veľmi dôležité aj tie aspekty procesu, hej, že ktorý OČTK, ktorý poverený príslušník ich bude riešiť. Lebo ich bude riešiť ako som včera povedala, bude ich riešiť poverený príslušník na obvode. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý teda hovorí v prospech nekoncepčnosti tej pripravovanej reformy, že my sme jednoducho nepomysleli alebo pomysleli a bolo to zákonodarcovi jedno, že my tu nemáme na to kapacity, personálne kapacity na to, aby ak prevalíme určitý typ dovtedy trestného konania do priestupkového, teda do priestupkovej roviny, tak tie priestupkové orgány nebudú mať kapacitu, aby sa s tým vysporiadali. Zároveň to bude platiť aj na osoby poškodené, byť si vedomé, že toto bude len priestupok, tak to ani nebudú ohlasovať. Presne jak to tu, neviem či to tu niekto spomenul, myslím, že to bol profesor Čentéš toto hovoril, nie, tu v tomto pléne, že aký zmysel má pre obchodníka, aby nahlasoval po x-krát krádež, ja neviem, hej nejakej elektroniky pod sumu 700 euro, keď jemu ten zamestnanec musí z prevádzky odísť na teda policajnú stanicu, tam to spísať, vedieť, že sa aj tak nikto nevypátra. Vediac aj tak, že tá satisfakcia, ktorá by prišla nevykompenzuje tú spôsobenú ujmu a ten zamestnávateľ, tá firma, vlastne nemá pol dňa alebo koľko to bude trvať, toho zamestnanca. Hej, čiže ešte viacej prerobí, ešte viacej stratí. A spolu s týmto je tu teda ešte ďalší rozmer, že ako sa s takýmto typom drobnej kriminality, ak aj teda odídem od roviny priestupkovej, ale prejdem do tej roviny prečinovej, budú vysporiadavať poverení príslušníci. Oni tým takisto budú zahltení a si povedia, že no týmto sa tu ja mám zapodievať, hej, že z pohľadu toho možno čo robili dovtedy, že sú zamorení proste v úvodzovkách bagateľnou kriminalitou, nemajú na to kapacitu. Ten trestný čin je ťažko objasniteľný. Sú personálne poddimenzovaní a on si povie, že tuto ja teraz akože mám ísť, hej, riešiť za 701 euro, hej, každú hodinu niečo. Tak sa vám na to proste vykašle. A v súhrne, to čo sa stane, hej, je že neohlasujú potom ani poškodené osoby pri priestupkoch, neohlasujú poškodené osoby pri prečinoch. Je veľmi teda, hej, naivné domnievať sa, že akou veľkou intenzitou a nasadením to riešia OČTK a dostávame sa k jednému najhoršiemu fenoménu v trestnou práve, to je latencia. Že nám sa brutálne zvýši latencia. To znamená, že my zrazu stratíme prehľad, čo sa reálne v tom ktorom typy kriminality deje pretože štatistiky, medzi štatistikou a realitou sa brutálne roztvoria nožnice. Hej, čiže štatistiky budú vykazovať niečo úplne iné, v zásade priaznivejšie, než to čo sa reálne deje v sociálnej realite. To trestné právo už nielen teda že stratilo odstrašujúci efekt, ale už nemá ani takú tú regulatívnu funkciu lebo každé právo vždy teda reaguje na to, čo sa stane v objektívnej realite. Tak právo proste nasadí určitý typ nástrojov na to, aby to uregulovalo. No v tomto prípade, keď sa bude zákonodarca riadiť štatistikami, no tak si povie, však nemáme čo veľmi regulovať. Hej, však všetko v podstate je tak ako v znesiteľných normách. Tak nepotrebujeme my prijímať nejaké iné úpravy v trestnom práve. Toto presne isté som zažila analogicky pri trestných činoch extrémizmu, kde prosím pekne my sme mali v roku 2000, možno nech neklamem, 2009, 2010, sme mali že nápad trestného činu spáchaného online, že v počte nula, hej. A to už bol rok, kedy sme my mali úplný bum s facebookovými skupinami, kde to bolo úplné eldorádo a tým pádom samozrejme, že keď sme mali na to príslušnú, hej, pracovnú skupinu na ministerstve vnútra, tak tí policajti ináč hovorili, že čo vy vlastne po nás chcete, hej, vy mimovládky. Čo máme vlastne robiť? Však tu máme nula, hej. Až potom teda, keď sa to presunulo na špecializované OČTK, sa zrazu zistilo, že no tak my tu máme sakra veľký problém s extrémistickou kriminalitou páchanou online pretože na to teda, hej, začali byť špecializované kapacity, zdvihol sa nápad a aj tá latencia sa vlastne znížila. A tuná vlastne cez viaceré tie typy kriminality my ideme presne tým pôvodným, tou pôvodnou cestou, kedy sa znovu budeme tváriť, že nič sa také strašné nedeje. Ak sa náhodou deje, tak to je nejaký mediálny ošiaľ, prípadne tu niekto urobil kampaň. Budeme tu presne jak sme to mali nedávno. Tuto tlačovky pani Maškarovej je súboj o štatistiky, že teda či nám to klesá, či nám to stúpa a či niekto hysterizuje. A ostaneme úplne, úplne odtrhnutí od toho, čo tých ľudí naozaj trápi, s akými naozaj deliktami sa potýkajú a kde by mal teda zákonodarca rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu.
Ešte posledná vec, čo tam je také, ale rozmýšľam, že či to možno nenechám pre druhé čítanie lebo sú tam aj také viaceré praktické veci, že však sme sa o tom chvíľku včera s pánom ministrom bavili, že viete, toto je úprava, ktorá by mala byť v súbehu s pripravovaným priestupkovým zákonom lebo oni spolu na seba nadväzujú. A my sa tu teda dostávame do situácie kedy tento , trestná novela začne platiť hneď po schválení, pričom teda rieši priestupkovú recidívu. Ale priestupkový zákon v tej verzii, ktorý už má byť kompatibilný s touto verziou, začne platiť v máji, hej. A tam sa práve upravujú aj tie drobné obecné služby, kde tiež to teda vytvára kopec otázok, že kto ich bude kontrolovať, kto ich bude manažovať, na koho finančné plecia to padne, ale teda v dobrej viere predpokladám, že to sa snáď ešte nejak vycibrí. Tu len teda dávam do pozornosti, že proste pripravenosť na úpravu trestného práva nie je zrovna silnou stránkou tejto vlády a iba ilustračne teda uvádzam aj to, že sú nesynchronizované dva právne predpisy, ktoré majú spolu súvisieť, ale bude medzi nimi, ak dobre rátam, neviem päťmesačná lehota, kedy jeden už bude, teda trestný zákon už účinný a priestupkový zákon bude teda ešte len v procese. Zatiaľ teda ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som nepriniesla všetky tie sľúbené prípady, tak ako som vám už včera sľúbila, ale myslím, že aj z toho čo som stihla a povedala je zrejmé, že problém toho celého nie sú momentálne len horalky. Problém je nekoncepčnosť, tak ako bol celý trestný zákon, trestný poriadok pripravovaný. Bez akých základných predpokladov bol pripravovaný a najmä teda, že on naozaj vytvoril to právne prostredie, v ktorom sa byť kriminálnik oplatí. A to nie preto, lebo to niekto povedal, ale preto, lebo tak sú proste nastavené pravidlá trestania. Ďakujem.

Dobré ráno, ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, neviem či úplne dokončím čo som začala, pretože prechádzam z Windowsu na Mac a tam kým nájdem to, čo som mala včera začaté, tak myslím, že môžem začať odznova. V každom prípade, pokúsim sa len naozaj to, čo som včera hovorila možno 15 zhrnúť do nejakých štyroch minút, aby bolo jasné, na čo nadväzujem a aby malo nejakú logickú niť to, čo budem hovoriť nasledovne. Ja som sa snažila vyhnúť tomu, aby som rozpravu začala takou tou zjednodušenou až banalizujúcou kritikou, že teda možno aj odpovedajúcou na tú najväčšiu otázku, s ktorou sme častokrát my ako poslanci, poslankyne ale možnože aj zástupcovia vlády konfrontovaní, že či ten horalkový paragraf pomôže alebo nepomôže a ja som teda nechcela začať takým tým pouhým vyšteknutím, že nie úplne pomôže, ale chcela som vám dať taký širší kontext, že čo všetko sa pokazilo a v čom je ten horalkový paragraf, resp. jeho vypustenie eventuálne znovuzavedenie len takým jedným zle zapätým gombíkom na košeli. Včera som sa tu pokúšala vysvetliť takú tú komplexnosť trestného práva. Hovorila som o tzv. vitrínkových hodnotách, možno to tu ešte aj dnes spomeniem, preto len na objasnenie, čo to znamená. V trestnom práve a to je tá jeho zložitosť a to je tá jeho krása, musí dbať zákonodarca na to, aby bol zohľadnený záujem štátu na jednak potrestaní páchateľa, pretože porušil nielen teda nejaké práva a oprávnené záujmy poškodenej osoby, ale aj hodnoty, ktoré si štát ctí natoľko, že ich chráni najprísnejšími normami a sankcionuje najprísnejšími trestami aké sú prípustné len v rámci trestného práva. Po druhé musí dbať na to teda, aby boli obhájené a zastúpené, alebo nejakým spôsobom satisfikované aj oprávnené požiadavky poškodenej osoby, koniec-koncov v zmysle európskeho práva má právo na domáhať sa účinného vyšetrenia v danej veci. Má právo na nejaký typ satisfakcie minimálne aj keby nešlo o náhradu škody, tak už len v tom zmysle, aby bol páchateľ spravodlivo potrestaný. No a tú tretiu vec, ktorú musí vziať zákonodarca na zreteľ, mimoriadne ťažkú v tom celom je, že ak aj teda príde k tomu okamihu trestania, spravodlivého trestania, tak napriek tomu, že on nemôže, že dva zuby za dva zuby, takýmto spôsobom uvažovať, lebo to by bola rovnováha, to sa robí v občianskom konaní, že teda ak ste niečo ukradli, toľko musíte vrátiť. Tuná musí dať nejakou mierou prísnejší trest než to, čo tá osoba, osoba páchateľa spáchala, než tá ujma, ktorú spôsobila, ale musí sa pritom zastaviť na striktnej hranici limitovanej základnými ľudskými právami páchateľa. Čiže toto je tá obrovská alchýmia, ktorú každý pokus o trestnú reformu musí sprevádzať. Toto sú hodnoty, od ktorých sa nedá upustiť, s týmto neustále lavírujeme na lekárenských váhach. Plus som teda ešte včera spomenula, že okrem toho, okrem týchto vitrínkových axióm, ktoré každý zákonodarca ak sa púšťa do trestnej reformy musí mať na pamäti, je viac než žiadúce, aby trestnej reforme predchádzala aj nejaká, nejaký rešerš alebo danie si na stôl všetkých možných dostupných dát, ktoré nám hovoria o určitom type kriminality, o jej pôvodcoch, možno aj nejakých good practices zo zahraničia, akým spôsobom sa, keď sme sa tu teda bavili tak dlho o restoratívnej justícii, ako sa s takýmto typom páchateľa dá následne pracovať, čo sa ukazuje ako neúčelné atď., atď. No a toto sú dve dimenzie, jednak teda tá axiomatická a jednak taká tá praktická, odborná, ktorá bola bez debaty a bezpochybne opomenutá pri prijímaní trestnej reformy tak, ako sme ju zažili v roku, teda počínajúc rokom 2023 v tých zimných mesiacoch, až teda po rok 2024, myslím že to bol 8. júl, kedy Ústavný súd teda priznal trestným kódexom účinnosť. No a v dôsledku toho, práve kvôli takto pripravovanej trestnej reforme, práve kvôli takto zvolenému prístupu, ja som to včera nazvala, že je to orný hák, sa vlastne na viacerých miestach začne prejavovať presne ten efekt, ktorý dnes môžeme vidieť na vypustenom horalkovom paragrafe, že sa to v zásade v niektorom momente začne ukazovať ako chyba a je úplne jedno, možno politicky to nie je jedno, na koho sa to zvalí, lebo momentálne sa to zvaľuje na opozíciu, ale vecne je jedno a teraz poprosím na chvíľku, ja si asi budem musieť odbehnúť po myš, pretože môj touch pad nefunguje, tak ak dovolíte... Ospravedlňujem sa. No a ja som teda včerajšiu rozpravu zakončila tým, že pripomeniem pár takých konkrétnych príkladov, aj ich dopadov, ako sa takýto prístup pri tvorbe legislatívy prejavil. A teraz budem musieť väčšinu z nich teda vypustiť, lebo si ich z hlavy nepamätám a ako som povedala môj Mac ešte nie je úplne so mnou celkom synchronizovaný, ale môžem to ilustrovať teda na niekoľkých prípadoch, aspoň tie, čo si pamätám, ktoré ukazujú, že sa nie teda kampaňou opozície, ale napríklad oslabením účinkov alebo základných funkcií trestného práva vytvorilo právne prostredie, ktoré je doslova motivujúce pre páchateľov. A teraz nemyslím len páchateľov, ktorí kradnú v obchodoch. My sme to tak nazvali eufemicky, že horalkové krádeže, ako keby tu naozaj išlo o lentilky. Napokon veď tí zlodeji kradnú aj drahú elektroniku, kradnú mobily, aj teda drahšie veci do hodnoty 699 eur, čo je pre niekoho celkom možno aj mesačný príjem. No ale teda vrátim sa k tej motivácii, že to samotné prostredie tak ako je nadstavené, my si môžeme tu politicky prevaľovať vinu, že kto ako motivoval páchateľov. Faktom proste je, že tá sankčná politika tak, ako ju máme nadstavená je momentálne motivujúca sama o sebe per se, či sa nám to páči alebo nie. Skúsim teda jeden príklad, ktorý si tak trochu pamätám z hlavy. To bol prípad, veď ja ho tu možnože aj mám, to bol prípad, ktorý sa týkal teda nie horalkovej kriminality, ale týkal sa, tam šlo o myslím že, áno, išlo o daňový podvod. Tam teda len pripomínam, že sa zvýšila hranica trestnosti z 2660 eur na 20 000 eur. Do sumy 20 000 eur to je iba správny delikt. A mali sme teda prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie, áno toto bol subvenčný podvod, tam sa snažili páchatelia fingovať podmienky na získanie dotácie na baliacu linku vo výške 120 000 eur, pričom teda vyšli s trestom 5000 eur preto, že sa použila touto vládou zavedená poľahčujúca okolnosť, že ak sa vyšetrovanie vedie príliš dlho, tak súd na to prihliadne. Teraz mi povedzte, že byť teda v tej mentalite páchateľa, alebo v tom jeho mentálnom nastavení, tak prečo by si nemohol povedať, že to neskúsi. Je jedno, čo mu povie opozícia, proste je to nadstavené tak, že jemu tam ten nízky peňažný trest navyše, ktorý aj keby mu hrozil, aj ktorý mu bol udelený sa ani nezapisuje do registra trestov. Čiže prečo by si to on nelajstol. Čiže toto je tá motivačná časť, ktorá páchateľov zvádza k tomu, že poďme to aspoň skúsiť. Takisto aj tie a to som teda načala už na konci svojej rozpravy, tie zásady ukladania trestov. Ono nie je pravda, že veď my sme pri napríklad tomto type trestných činov, o ktorých sa teda bavíme a ktoré tento predkladaný novelizačný návrh rieši, nejak nemenili sadzby a neviem čo, no ale menili sme zásady ukladania trestov tak, že viete niekedy bolo v tej praxi tak zaužívané, že obhajca musel vlastne kvázi presvedčiť prečo by nemal teda ten sudca dať trest odňatia slobody. Dneska je to naopak. Dneska sudca musí vlastne povysvetľovať do aleluja prečo napriek tomu, že teda lex ratio ho k tomu doslova núti, aby použil všetky možné iné tresty a teda sudca sa napriek tomu dopracoval k rozhodnutiu, že uloží trest odňatia slobody. Takže tá paradigma je úplne opačná, že niekedy sa ten trest odňatia slobody nechcem povedať, že dával automaticky, aj vtedy sme tu mali alternatívne tresty, ale pri určitom type takýchto škôd a takýchto typov deliktov bolo v praxi proste ani myslím že odsúdeniahodné, že dávali trest odňatia slobody. No a teraz je to tak, že vlastne ten sudca je s tým ako sú naformulované a ja vám to tu aj odcitujem, zásady ukladania trestov, doslova tak akože pošťuchnutý zákonodarcom k tomu, len aby preboha neuložil trest odňatia slobody. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená a teraz počúvajte, páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia, spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. To znamená, že my sme tu dali vlastne sudcovi odkaz, že pokiaľ je to ako len možné, vyhnite sa trestu odňatia slobody. Čiže aj keby mohol byť a budeme sa tváriť teda, že sme teraz na akademickej pôde a abstrahujem od všetkých politických dôvodov, ktoré zákonodarcu viedli k takejto, takto nastavenému pravidlu, tak ani v takej tej čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody, pretože tým pádom zaniká ako keby ten damoklov meč, že ten páchateľ si jednoducho
=====

sekundu, len si to zoscrolujem, lebo ich tu mám viacero. Áno.

...ok, že vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok zo svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až, až ráno, sa úprimne priznám, že ja keď som bola na škole a veď pán minister bol môj učiteľ, tak ja som nikdy, nikdy nezamýšľala, že budem robiť advokáciu, ani nič podobné. Všetky predmety ma bavili, so žiadnym som nemala problém, ale ja som si predstavovala, že skončím školu a pôjdem do Ústavu štátu a práva a za nejakých 500 eur tuším vtedy to bolo, ale ja som proste chcela robiť presne to, čo je podľa mňa, že najťažšou úlohou práva, hej? To súvisí s takým tým, s tým ešte rímskym, hej, že ius est ars boni et aequi, že umenie dobrého, dobrého a spravodlivého, že aby sa našla tá správna hranica, to som chcela skúmať, medzi tým, kde je sloboda jednotlivca, kde na druhej strane môže štát do nej zasahovať, lebo plní nejakú všeobecnú regulatívnu a ochrannú funkciu a kde teda je taká tá výsostná, hej, doména štátu, v ktorej sa realizuje výlučne štát. Toto bolo presne pre mňa a dodnes je, sa priznám, že absolútne vzrušujúcou témou a vedela som, že pri občianskom práve, pri autorskom práve, áno, možno v nejakých ilustratívnych výsekoch by som sa, hej, musela vysporiadať s touto dilemou, ale nikde ju tak nemáte šancu rozvíjať v plnej kráse, ako práve pri trestnom práve. Trestné právo je nádherné v tom, že stoja voči sebe tri základné záujmy, ktoré sú navzájom kontrapozičné, ale pritom oprávnené a teraz tou úlohou zvlášť zákonodarcu je, že aby to na lekárenských váhach vybalansoval tak, že teda bude mať trestné právo aj tú funkciu regulatívnu aj represívnu, čiže potrestať páchateľa, ale aj teda nejakú odstrašujúcu a preventívnu a zároveň, ako som povedala, musí vyhovieť tým trom navzájom si kolidujúcim za tým oprávneným záujmom, hej? Ja ich skúsim teda aj popísať. Na jednej strane máme, máme záujem štátu, ktorý chce, aby sa chránili hodnoty, ktoré sú preňho natoľko dôležité, natoľko významné, že je ochotný na ich ochranu nasadiť najtvrdšie nástroje, ktoré má a tie sú práve v trestnom, v trestnom práve. Je zároveň v záujme štátu, aby sa poskytla teda aj ochrana obeti, preto prokurátor preberá to zastúpenie, hej? Keď je už konaní pred súdom, aby teda bolo zabezpečené jej právo na účinné vyšetrovanie. To je koniec koncov možno aj ten druhý záujem, že obeť má právo, poškodený má právo na to, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná a dostala možno nejakú mieru zadosťučinenia, tým, že bude páchateľ potrestaný. No a v neposlednom rade je tu záujem páchateľa, ktorý musí proste, pri ktorom musíme myslieť na to, že áno, chceme ho potrestať, áno, chceme tým vyslať nejaký odstrašujúci efekt spoločnosti, áno, aj tá obeť má právo na satisfakciu, ale tá sankcia nesmie zájsť nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv a slobôd a v tomto je tá alchýmia, preto keď sa akákoľvek trestná reforma robí, je proste pre mňa neuveriteľné, nemožné, hej, že aby neprebiehala s tým, že vo vitrínke, niekde vo svätyni máme tieto tri základné teda, hej, hodnoty, o ktoré sa teda musíme usilovať dostať do nejakej rovnováhy a nemôže sa stať, že, že my spustíme trestnú reformu a trestný proces, ktorý ide ako buldozér, hej? A na konci dňa a ja, okay, budem úprimná, si myslím, že to bol zámer, sa to vychýli nevídaným spôsobom v prospech páchateľa. Hej, že, že lebo to má toľko potom ďalších, ako my vravíme, hovoríme side effects, vedľajších účinkov, že sa takto budeme stretávať podľa mňa raz pri kvôli týmto krádežiam, potom pri, hej, daňovej delikvencii, lebo už to tu teda bolo spomínané, sú tam tiež nejaké našľapné míny a tak ďalej a tak ďalej. Postupne ich budeme v procese objavovať, pretože vtedy, keď sme toto mali riešiť, vtedy, keď sme mali naozaj myslieť na tieto tri základné kľúčové hodnoty v tej vitrínke, tak sme mali na mysli nejaké úplne iné ciele, úplne iné hodnoty, ktoré sme povýšili a ten môj teda, hej, nasledujúci, nasledujúci prejav mal byť takou praktickou ilustráciou toho, o čom hovorím, aj teda, v kontexte, v kontexte toho horálkovho zákona, tak uvidím koľko z toho, koľko z toho skúsim. Dobre, mali sme jednu nevýhodu, to treba priznať, pri tej tvorbe trestnej reformy a máme ju dlhodobo, tá tu je za, za všetkých vlád, že nedisponujeme, hej, nejakými kriminologickými alebo kriminalistickými analýzami, čo je to, čo som hovorila, myslím, že už v minulej rozprave, že my by sme mali poznať, tak kriminalita toho, ktorého trestného činu a skupiny páchateľov pramení. Malo by tomu teda predchádzať nejaký rešerš odborných dát a zistení, ktoré si dáme teda na stôl. Mali by sme mať dostatočne premyslené, že ak tuto trošku, lebo viete, to je ako butterfly efekt, hej, že ten efekt motýlích krídiel, že ak tuto to trošku posunieme, že aký domino efekt to spraví na, na ostatné časti, vrátane teda personálneho substrátu, ktorý to potom bude musieť v tej praxi vykonať, hej, že mali sme mať jednoznačne zrátané, že my ak, hej, v konečnom dôsledku upravíme tú sankčnosť tak, že sa nám obrovská časť toho, čo bolo vtedy trestné, zosype na priestupkové orgány, že či my na to máme kapacity? Či my máme kapacity na to v policajnom zbore, aby sa tá časť kriminality, ktorú dovtedy riešili špecializované orgány, naozaj mohla rozliať na tie, na tie miestne príslušné, bez toho, aby to narušilo schopnosť odhaľovať trestné činy a naozaj ich aj, aj teda správne kvalifikovať a toto bola tiež ďalšia vec, teda ktorú sme, okrem toho, že sme nemali vo vitrínke tie základné, hej, hodnoty, ktoré nás celým tým procesom mali viesť, sme nemali ani také tieto praktické veci, hej, nastavené a zodpovedné, zodpovedané. Ja si veľmi dobre pamätám ešte na výbor branno-bezpečnostný, kde sme si prizvali pána ministra vnútra, kde som sa konkrétne aj ja na to pýtala pri zrušení NAKA, hej, že čo teda má byť tým želaným následkom, ak budem veľmi neutrálna, budem so všetkými ušami a očami zatvárať oči nad tým, že je tam nejaký iný postranný úmysel, že povedzte mi, normálny, racionálny, akože dôvod, čo teda sa tým zlepší v policajnom zbore. Dostala som odpoveď, že policajtom chýbajú ponožky, hej a že teda sa tým pádom rozšíri počet vyšetrovateľov. O rok, o rok neskôr sme, neskôr teda toho z tejto diskusie sme v situácii, kedy teda neviem, či máme viacej ponožiek, ale vyšetrovateľov asi nie a kedy sa tie problémy v policajnom zbore a ich kapacít ešte teda viacej vyostrili. Aj keď áno, kvitujem, že sa o niečo začína zlepšovať tá náborová, náborová politika, čiže v tejto situácii, v akej sme boli, že sme na to nemali vytvorené ani personálne, ani odborné predpoklady, sme prišli s reformou, ktorá to celé zobrala ako orný hák, hej a keď hovorím o ornom háku, mám práve na mysli ten súbeh, tú synergiu tých viacerých úplne takých, takých, že čo išli skrz na skrz prerezávajúcich ten trestný systém opatrení ako bolo znižovanie trestných sadzieb, zvyšovanie hraníc škody, zrušenie priestupkovej recidívy krádeže, preferencia alternatívnych trestov, avšak teda bez toho znovu, aby sme mali adekvátne vyhodnotenie kapacít a dopadov, skrátenie premlčacích lehôt a tak ďalej a tak ďalej, čiže ten problém, ktorý dnes riešime, ako som povedala, nie je nejakým osamelým incidentom, ktorý sa tu teda zrazu vynoril a my ho opravíme a už teda budeme, budeme, hej, všetci mať hej ten pocit, že veď sa to trestné právo dobre nastavilo. Tuto akurát jeden bug sa akože objavil, ale naozaj toto nie je nejaký bug the feature. Je to proste základný element toho nastavenia trestného práva tak ako ho máme, tak ako ho máme teraz, čiže tie účinky toho, ako som spomenula, toho orného háku sa vzájomne naakumulovali. Je to niečo teda ako tá povestná košeľa, keď si zapínate zle gombíky, hej? A teraz tuto tá horálkova kriminalita je ten prvý gombík, ktorým zisťujeme, že nám nesedí, hej? A budeme teda postupne, podľa mňa, podľa mňa zisťovať, zisťovať ďalšie, to je teda taký ten úplný úvod o tom, čo som vám chcela povedať, že prečo je tak veľmi dôležité, aby sme k trestnému právu pristupovali s takým úctou citom. Keby si to zaslúži občianske právo, že ho rekodifikujeme od toho, ani, ani ja už ani neviem, odkedy ho rekodifikujeme a keď si zaslúžilo a chvalabohu, že si zaslúžilo rekodifikačnú komisiu, že tam naozaj v prvom rade to riešili odborníci, odborníci, nie pán samostatný pán Burda, hej? A to hovorím ako niekto, komu je, koho ho mám za školiteľa, hej? Bez žiadnej akože negatívnej konotácie. Proste jeden pán, hej, dekan, hej, ešte k tomu s názorom, ktorý je komplet odlišný od ostatnej odbornej obce, nie sú odborníci. Hej? Toto mimikry, prosím vás, ako neurážame svoj intelekt, čiže, keď už sme teda obišli, tie ako som povedala, základné predpoklady, ktoré dnes môžeme našťastie badať, že sú prítomné pri príprave rekodifikovaného občianskeho zákonníka, tak ma mrzí teda, že o to viac sme ich mali mať prítomné pri rekodifikácii alebo pri teda reforme trestného práva a nemali sme a to čo sa vlastne, hej, jedna z tých prvých vecí, ktorá sa stala, je, že trestné právo a to je pre mňa najväčšia boliestka, že stratilo odstrašujúci efekt. My sme zobrali proste trestnému právu jeho jednu proste z najesenciálnejších funkcií, lebo on, to nie je iba o tom, že, že veď ty urobíš toto a ten štát rovnakou mierou ťa potrestá. To sa rieši v občianskom konaní, hej, že keď zoberiete tri jablká, tak musíte vrátiť tri. Nemôžete sa bezdôvodne obohatiť, hej? Tuná proste platí, že keď vytnete dve, štát musí zabezpečiť, aby ste dostali tretiu. To je ten tam nemôže byť tá, hovorím to symbolicky, hej, že tam musí byť ten odstrašujúci efekt, že áno, ten štát nedovolí, aby už niekto druhý toto pokúšal a my sme sa teda dostali do situácie, znovu teda budem to ilustrovať aj na viacerých konkrétnych paragrafov, ale asi teda až zajtra, do situácie, kedy, kedy naozaj nie je ten páchateľ, hej, nejako strašne vyplašený možno tým, čo niekedy tak zdravo, hej, čím zdravo plašilo trestné právo a nie je to tým, že by mu niekto povedal, že počúvaj, že teraz sa ti naozaj oplatí vylúpiť toto zlatníctvo. To je taká, prepáčte za výraz, akože hlúposť, ako keď niekto tvrdí, že viete, tí Rómovia si robia deti za dávky. Oni nemajú dunstu, ako sa zmenila legislatíva, hej, že to je absolútne iný vzorec, hej, že oni potrebujú tu a teraz prežiť a keďže tam nie je žiadna iná perspektíva na sebarozvoj a jediné, čo tam tí ľudia proste, hej, aj mladí ľudia môžu a čo je ten gamechanger v ich živote, teda je, že si splodia dieťa bez nejakej veškerkej kontroly a plánovania a fakt to nie je o tom, že by to mali vyrátané, na konci dňa, keď to prerátate, tak to ani nevychádza, vychádza to potom na osobu ešte menej získali tou dávkou, tak rovnako aj túto, hej, platí, že tu, tu neexistuje naratív, ktorým my, hej, niekoho, kto normálne usporiadane žije, verbálne dokopeme do toho, aby sa rozhodol, že on ide radšej teda vylúpiť zlatníctvo, hej? Že tam tá, tam tá argumentácia o tom, že ako chudáci tí ľudia vlastne nechceli, dobré životy viedli, ale táto opozícia ich teda presvedčila. Koľko tu hovoríme v tomto plene rôznych témach smerom ku vám a teda nič sa nám nepodarilo vás presvedčiť a máme zrazu takú moc, že dokážeme presvedčiť ľudí, ktorí v skutočnosti vôbec nechceli byť páchateľmi trestnej činnosti teda, že len pod tlakom našich rečí sa jej, sa jej dopustili, ja som teda povedala, že právo stratilo odstrašujúci efekt a teda, keď vylučujem, že by to bolo pod vplyvom povzbudzovania opozíciou, tak je to v prvom rade tým, čo som spomenula už vo faktickej, že, že my sme naozaj veľmi pozvoľnili, ako to tak veľmi, hej, decentne poviem, tie zásady ukladania trestov. Viete sami, že sme to tam šibrinkovali ešte aj s tým, že od akej hranice hornej sadzby má byť teda uložený trest odňatia slobody, sa to tam menilo. Myslím, že pán predsedajúci vtedy doniesol pozmeňovák, na konci ako sme to, v tom ešte aj v tejto, v tejto časti upratovali a upravovali, čiže tuto, hej, je ten prvý pes zakopaný, že, ak je dnes ten systém nastavený tak, že môžete urobiť relatívne dosť veľa zloby, ak to tak ľudovo poviem, kým bude ten policajný zbor pri tých všetkých podcenených kapacitách, ktoré má, sa s týmto vaším prípadom zaoberať. Nevraviac teda, že ak pôjde, ak pôjde o nejaký, hej, prečin alebo teda niečo menej menej vážne, tak to budú riešiť na obvode v Dúbravke, hej, že koho to vlastne veľmi odplaší? Mám tu aj takých pár príkladov, kde teda nejde o také úplne banálne, banálne príklady, kde sa naozaj ukazuje, že, že sa, keď poviem znovu to slovo háklivé, že oplatilo, ale zrejme tomu človeku, čo to spáchal, tak to nad tým rozmýšľal, ísť aj do väčších, väčších čísel a väčších deliktov, je to trestný čin daňového podvodu podľa § 227a trestného zákona, kde sa teda spodná hranica zvýšila z 2 660 eur na na 20 000 eur. Pri podvodnom vylákaní vratky do 20 000 teda nepôjde, pôjde o správny delikt, hej? A v rozmedzí od 20 001 eur až po 250 000 eur sa začne uplatňovať trestná sadzba 6 až 3 roky. No a teda k tomu konkrétnemu prípadu, sekundu, len si to zoscrollujem, lebo ich tu mám viacero. Áno...

Dobre. Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené poslanecké kolegovia, kolegyne, mrzí ma, že začnem niečím a budem hovoriť prvých 20 minúť o niečom, čo asi nikomu nebude dávať zmysel bez toho, aby som sa k tomu dopracovala až teda na záver, kde sa ten príbeh možno verím, dúfam, vyskladám. Vráťme sa teda ... (Hlasy z pléna.) Prepáč. (Reakcia z pléna. Rečník sa zasmial.) Okej. Vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok do svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až, až ráno. Sa vám úprimne priznám, že ja, keď som bola na škole ...
=====