Počet akoby fiktívnu menu, v rámci krajín Európy, ktorá zohľadňuje menové rozdiely aj nákladovosť v jednotlivých krajinách. No tak, v tejto prepočítanej mene, tak slovenský učiteľ za rok dostane 11 800 jednotiek, nech je to eur. Albánsky učiteľ 11 400 eur, to znamená sme na tej istej úrovni, teda učiteľ na Slovensku má v štandarde kúpnej sily to isté, čo Albánec a v Česku je to takmer 19 tis. eur, teda nie je to tak, že by v štandarde kúpnej...
Počet akoby fiktívnu menu, v rámci krajín Európy, ktorá zohľadňuje menové rozdiely aj nákladovosť v jednotlivých krajinách. No tak, v tejto prepočítanej mene, tak slovenský učiteľ za rok dostane 11 800 jednotiek, nech je to eur. Albánsky učiteľ 11 400 eur, to znamená sme na tej istej úrovni, teda učiteľ na Slovensku má v štandarde kúpnej sily to isté, čo Albánec a v Česku je to takmer 19 tis. eur, teda nie je to tak, že by v štandarde kúpnej sily, začínajúci učiteľ a o toho ide, pokiaľ sa budeme rozprávať o atraktivite a o budúcnosti školstva predovšetkým, že by boli na rovnakej úrovni.
Návrh zákona zavádza päť kvalitatívnych stupňov hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov. Nechcem to znižovať, ale naozaj to učiteľskej verejnosti pripomína sumatívne známkovanie od 1 do 5. Učitelia dnes aspoň na školách, ktoré to myslia vážne s kurikulárnou reformou, prechádzajú k formatívnemu hodnoteniu. To znamená, deťom dávajú slovné hodnotenie, ktoré reflektuje viacero dimenzií ich práce, ktoré im hovorí, v čom sú dobrí, v čom sa posunuli, čo by im odporúčali na to, aby ešte lepšie prosperovali, toto je formatívne hodnotenie. Ja si neviem predstaviť žiadnu učebnicu manažmentu, líderstva, kaučingu, mentoringu, kde by ten, kto formuje svojich zamestnancov zverených ľudí, ich známkoval 1 až 5, namiesto toho, aby im dal kvalitnú formu hodnotenia formatívneho, samozrejme v slovnej podobe s veľa dimenziami. V realite teda chceme dnes od učiteľov už na základnej škole, aby deťom dávali kvalitnejšie hodnotenia než majú dávať vedenie škôl svojim učiteľom, a to sa prosím, bavíme o ľuďoch, ktorí majú byť majstri v hodnotení v spätnej väzbe, v známkovaní, ak dovolíte. Dovoľte mi ešte popísať z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúsenosti mnoho iných škôl ako to vyzerá pri hodnotení na školách, ktoré to naozaj vedia robiť, ktoré sa posúvajú organizáciám, u ktorých sa dá povedať, že sú to samoučiace sa organizácie. Bolo by mi trápne vám vypisovať, to šťastie, ktoré som mal, na akých školách som bol a aké moji študenti, a tieto školy dosiahli až na svetovej úrovni medzinárodné úspechy. Proste, si to môžte pozrieť v mojom profesnom životopise. Preto naozaj nehovorím o nejakom fiktívnom prípade, ale o niečom, čo som zažil.
Nuž, tak aj na školách, ktoré nemusia byť niekde úspešné v medzinárodnom porovnaní, ale na naozaj dobrých školách, ktoré sú nositeľom know-how aj v personálnom manažmente, aj v práci s učiteľmi, aj s formovaním učiteľského stavu a získavaniu rekjuritovaním dobrých, kvalitných učiteľov, tak to býva často takto. Špecifikum učiteľskej práce je, že vy nemáte na škole zamestnancov, ktorí by sa vo veľkej miere venovali samoobslužnej činnosti pre tú školu. Jednoduchšie, učiteľka je tá, ktorá sa stará o svoj kabinet, o jeho výbavu. Učiteľky, učitelia sú ti, ktorí sa starajú o knižnicu, zbierky pomôcok, informatiku, didaktickú techniku, atď. Proste, my na škole musíme mať dobre sofistikovanú deľbu práce. Súčasťou hodnotenia a odmeňovania teda sú aj tieto podiely na službách, ktoré škola musí robiť. Za to na dobre vedenej škole v rámci interného mzdového predpisu, alebo iného dokumentu, sú jasne stanovené pravidlá, koľko, za čo ten učiteľ dostane príspevok a potom sú tam dimenzie kvality vykonávanej práce, lebo to, že niekto je vedúci PK, ktorá môže mať 3 členov, alebo 12 členov, že niekde sú rozpätia, ešte nehovorí o tom ako kvalitne tú prácu robí, lenže robí niečo, čo tá škola robiť musí. A teraz, keď pôjdem do kvality, tak tá kvalita samozrejme má tiež mnoho dimenzií, spolupráca s kolegyňami, inovatívnom, presadzovanie nového kurikula, schopnosť získať si deti pre to, výsledky tých detí, porovnanie vstupné, výstupné hodnoty týchto detí. Spolupráca na vízii školy, dochvíľnosť, presnosť, vedenie administratívy peleckej dokumentácie a mnoho ďalších vecí. Toto sú kritériá, ktoré na dobrej škole sú rozpracované veľmi detailne a keď teraz pôjdeme do hodnotenia 1 až 5, tak samozrejme, sme sa o tom aj rozprávali, tak môžu tie školy, ktoré to robia takto perfektne, alebo teda oveľa lepšie, mávnuť rukou nad tým, že ministerstvo prichádza s takýmto hrubým vorschriftom 1 až 5. Ale ja nechcem, aby školy, osobitne školy, ktoré sú lídrami, na ktoré spoliehame, že potiahnu celé vzdelávanie na Slovensku dohora, aby tieto školy mávali rukou nad ministerstvom školstva, aby zaujali postoj, nejako sa s tým popasujeme. Nejako to natiahneme na tento náš kvalitný systém. Ja by som si veľmi želal, aby ministerstvo školstva bolo lídrom, lokomotívou a keď už nie lokomotívou, tak tendrom v tom ako potiahne vzdelávanie, a túto republiku dopredu. Nie, aby povedali, nejak sa s tým vysporiadam. Nie, aby mávali nad ministerstvom školstva rukou, že to nejako natiahneme.
Dobre, môžete mať skúsenosť s tým, že sú riaditelia, ktorí nevedia túto úlohu, ktorá je elementárnou úlohou pre manažéra, hodnotiť a odmeňovať svojich ľudí, vykonávať na tej úrovni, na akej by sme si to želali. Potom poďme riešiť toto, ale neurobme pre všetky školy na Slovensku, pre všetky vedenia, jeden zjednodušený predpis a ešte takýto hrubozrnný. Poďme sa pozrieť pravde do očí. Ako povedzme, že aké sú to tie cisárove nové šaty a pozrime sa na to, kto robí tých manažérov a poďme toto riešiť.
Nie to, že budeme z ministerskej pozície im dávať návod na to, čo má vedieť každý jeden manažér. Ja si neviem predstaviť, že by niekto prišiel, ja neviem, minister hospodárstva a ponúkol by Volkswagenu, alebo Kii takýto návod na hodnotenie, odmeňovanie zamestnancov, tam kde sa vyrábajú blatníky, alebo svetlá do áut. Práca s deťmi je oveľa sofistikovanejšia, náročnejšia a ľudia, ktorí sú v priemysle, nemusia byť majstri na kaučing, mentoring, liedership a na manažment, ale ľudia v školstve by mali excelovať v tomto, ak nie, tak poďme riešiť príčiny a nie symptómy toho stavu a neliečme to symptomaticky. Liečme tam, kde to vzniká. Kto nám ide za riaditeľa, kto nám ide za učiteľa, akú má pozíciu? Dovoľte ešte jedno porovnanie. Od júla 2024 je v účinnosti novela zákona č. 55/2017o štátnej službe, v ktorej je z ustanovenia § 142 vypustený ods. 2 v znení, počúvajte, prosím. "Štátny zamestnanec, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky, alebo veľmi dobré výsledky, má nárok na jednorázovú odmenu. to je ako copy paste tohoto návrhu zákona, ktorý tu teraz máme pre školstvo. Tiež v štátnej službe je päť stupňov hodnotenia, tiež prvý a druhý stupeň dostával, mal dostávať odmeny podľa tohto paragrafu ods. 2. No tento, a tento odsek bol v účinnosti sedem rokov. Štátne orgány však na tieto zákonom pridelené odmeny nedostávali prostriedky, viem to aj z vlastnej skúsenosti. Tak ako vždy, dávali teda odmeny iba z prostriedkov, ktoré na odmeny počas roka ušetrili. Ten odsek bol vypustený, to čo nefungovalo v štátnej správe, ideme teraz zaviesť do školstva? To myslíte vážne? Systém, ktorý nefungoval nikdy? Aj podľa stavovských organizácií je najväčšou chybou tohto návrhu zákona naviazanie príplatku za kvalitu a pracovný výkon vo výške 2 % na prvé dve úrovne z týchto piatich hodnotiacich stupňov. Nuž deformuje to systémy hodnotenia, pretože na školách majú rôznu politiku odmeňovania a hodnotenia. Sú to tri prvky, ktoré skúsim zjednodušene popísať. Je to, sú to osobné príplatky, potom sú to odmeny, niekde je to dvakrát do roka, niekde raz do roka a niekde je to tak, že a na školách veľmi často, že málo kto dostane, že nič, lebo vy nie ste radi, keď máte vôbec niekde vo veľkých mestách aj nekvalifikovaného učiteľa, k deťom, ku ktorým musíte niekoho postaviť a takého človeka, ktorého naozaj, že na tej škole nechcete, tak ten má nulu, v tej variabilnej zložke
Viete, čo nám toto môže spôsobiť? To mávnutie rukou bude vyzerať tak, že budú dávať do jednotky, dvojky skoro všetkých, aby dostali aspoň niečo. Ale to predsa nie je pravda, nie je pravda, že skoro všetci, alebo všetci na tej škole dosahujú tie mimoriadne dobré výsledky, alebo veľmi dobré výsledky. Proste toto môže viesť k takej, znovu kreatívnemu manažmentu v takom negatívnom slova zmysle. No, preto považujem návrh zákona za plošný, uniformujúci. Dovolím si aj povedať, že v nejakom zmysle aj keď neverím, že to bol váš úmysel, pán minister, za prejav nedôvery voči školám aj vedeniu, že dokážu urobiť túto prácu poriadne. Doslova za spiatočnícky voči školám, ktorí toto vedia robiť výborne a u ktorých by sme mohli hľadať návody dobrej praxe. Školy naozaj nepotrebujú ďalšie usmernenia, nepotrebujú regulácie, ďalšiu administraciu, viacej byrokracie, jednoducho potrebujú viacej peňazí a keď, tak metodickú podporu, nech sú tieto zručnosti, alebo elementárna výbava pre budúcich riaditeľov, alebo súčasných riaditeľov, súčasťou inovačných, aktualizačných vzdelávaní, samozrejme funkčným vzdelávaním a samozrejme prípravy poslucháčov, našich budúcich kolegov na vysokých školách. Poďme ich to učiť! Poďme ich to učiť podľa tých, ktorí to vedia robiť najlepšie a nie podľa vzoru v štátnej službe, kde sa to nikdy neosvedčilo. A ešte dovoľte, v zákone mi chýba vo všeobecnosti, naozaj väčšia variabilita v odmeňovaní. Znovu sa zopakujem, nie som idealista, nie som Don Chichot, aj keď v školstve musíte byť často Don Chichot, ak chcete niečo dosiahnuť. Ale preto aj viem, že niektorí ľudia zlyhávajú, školstvo to je obrovská armáda ľudí. 80 až 160 tis., podľa toho, či tam beriete aj samosprávne školy, zariadenia, vysokoškolských zamestnancov. Preto viem, že medzi nimi je mnoho zlyhaní. Aj čo sa týka odmeňovania, aj čo sa týka hodnotenia. Avšak, to už opakujem, nemôže to znamenať, že teraz to urobíme za nich a takto povrchne, takto nekvalitne. Poďme ich riešiť. Teda čo tým myslím, keď poviem, že mi v zákone chýba väčšia variabilita v odmeňovaní. Trošku to odráža smutnú realitu, že na Slovensku je vnímanie vzdelávania, osobitne vedy na najnižšej možnej úrovni. Nehovorím to ja, hovoria to špičkoví, až dovolím si povedať, svetoví odborníci na vedu a výskum.
Totiž keď si pozriete mená Slovákov, ktorí dosahujú vysoký Hiršov index, Hiršov index sa používa v scientometrii a bibliometrii, teda v meraní prínosu vedeckej, výskumnej práce a v citačnom kvantitatívnom ohlase, tak keď si pozriete teda Slovákov, ktorí majú vysoký Hiršov index, tak dve tretiny z nich žijú a pracujú v zahraničí. Iba jedna tretina pracuje a žije na Slovensku. Prečo to tak asi je? Pretože napr. profesori na popredných slovenských univerzitách zarábajú polovicu toho, čo český profesor na českých na českých univerzitách. A tri až päťkrát menej, tretinu, pätinu toho, čo zarábajú na univerzitách v Európskej únii. No a môžte vedieť, že mobilita profesorov, takýchto úspešných ľudí na vysokých školách je vysoká, oni si ľahšie nájdu tú pozíciu v zahraničí ako niekto iný. No, vrátim sa ešte k tým združeniam, teda k tým stavovským organizáciám, aby bolo jasné, že konkrétne, ktoré majú problém s týmto návrhom zákona. Je to Asociácia evanjelických škôl Slovenska, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska. Potom Zväz školských asociácií a združení Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska.
Skryt prepis