Videokanál poslanca

Slovo. Ďakujem pekne, pán kolega Richard Vašečka, za tvoje zhrnutie a poukázanie aj súvisu medzi obidvomi predloženými návrhmi uznesení. Ja by som chcel upozorniť na dve pointy, ktorých si sa tiež dotkol. A to aj prispieť k tejto diskusii jednou informáciou. My máme naozaj na Slovensku silné automobilové fabriky. Mnohé z nich robia prémiové modely, ktoré sa vyrábajú, niektoré z nich teda prémiové modely, ktoré sa vyrábajú len tu. Tie kontrakty boli dohodnuté ešte pred konsolidačnými balíčkami a pred súčasnými krízami pri dostupnosti palív a ropy. Nuž, ale čo je alarmujúca správa, ani jedna automobilka v súčasnej dobe nezískala kontrakt na nové modely a nové typy. Čiže nám naozaj hrozí, že aj tí najväčší hráči či v priemysle, hospodárstve pri zhoršujúcej sa situácii a konkurencieschopnosti Európskej únie sa môžu zdvihnúť, zbaliť a odísť a Slovensko kľakne. Podobne, a to je druhá pointa, sa správajú ľudia, ktorí nemajú tú možnosť ako automobilky, že sa zdvihnú, odídu a niekam, hoci aj toto, z toho sme svedkami, štvornásobný exodus mladých ľudí oproti priemeru EÚ. Ale platí zásada, že chudobní ľudia, ľudia v energetickej chudobe, dopravnej chudobe, siahajú po zlých riešeniach, iba tých riešeniach, ktoré im zostanú, ktoré sú v konečnom dôsledku neekonomické a neekologické. Predtým varujeme, lebo tak ako musí byť udržateľnosť ekologická, musí byť aj ekonomická. Ďakujem. S reakciou pán poslanec

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Predkladáme v tomto bode návrh uznesenia poslancov. Vtedy ešte ho podpísal kolega Jozef Hajko, teraz už Ján Horecký. Na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2. Najskôr si dovolím prečítať návrh, odôvodniť toto uznesenie a potom ho prečítam. Zdôvodňujeme svoj návrh takto. Reagujeme na smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európy, pardon, Rady Európskej únie z 10. mája 23, ktorú som už identifikoval aj v tom opise, k čomu to uznesenie je. Je pravda, že sme originálne predkladali tento návrh v novembri 2025, teda takmer pred polrokom, ale z titulu zmien v programe odsúvania bodov zo predkladaných opozíciou, tak sme sa až po polroku dočkali predloženia tohto návrhu uznesenia. Napriek tomu ho nepovažujeme za obsolentné, lebo Európska únia oznámila odklad zavedenia tejto smernice o jeden rok, čo však považujeme iba za čiastočný krok, ktorý nerieši zásadné problémy spojené s dopadmi ETS na obyvateľov Slovenskej republiky, ekonomiku ani suverenitu pri tvorbe fiškálnych politík. Samozrejme, že národné parlamenty a vlády jednotlivých štátov, vrátane zraniteľného Slovenska, ktoré povahy hospodárskej činnosti založenej na priemysle tak a zároveň pri kúpnej sile nášho obyvateľstva, tak objektívne sa radíme k zraniteľnejším krajinám v tejto problematike, preto sa ňou musíme zaoberať, preto je tu tento návrh uznesenia. Lebo ETS 2 predstavuje dodatočné finančné zaťaženie, ktoré by popri už treťom, dovolím si povedať, nevydarenom konsolidačnom balíčku ešte ďalej zaťažilo a negatívne postihlo najmä rodiny s nižšími príjmami, dôchodcov, zraniteľné skupiny a malé stredné podniky. Podstatou uznesenia, podstatou teda aj ETS dvojky, je nepriame zdanenie spotreby palív a energií, pričom cena pre občanov nie je určovaná rozhodnutím domácich volených orgánov alebo Európskej únie, ale vývojom na trhu s emisiami, ktorý je vystavený aj riziku volatility. Zároveň existuje riziko, že zdraženie plynového vykurovania v Slovenskej republike povedie k návratu k tuhým palivám, čo by zhoršilo kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov. Klimatické prínosy ETS 2 sú sporné, aspoň v prípade Slovenskej republiky a niektorých našich regiónov a v globálnom kontexte marginálne. Národná rada Slovenskej republiky preto považuje za potrebné chrániť občanov Slovenskej republiky a uplatniť zásady subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii, primerane k sociálnej a ekonomickej realite Slovenskej republiky. Uznesením zároveň žiadame vládu Slovenskej republiky, aby aktívne presadzovala prehodnotenie ETS dvojky na úrovni Európskej únie a pripravila alternatívne riešenia, ktoré budú spravodlivé, sociálne citlivé, ekonomicky primerané a environmentálne účinné. A teraz prednesiem doslovné znenie uznesenia, návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2003/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2. Národná rada Slovenskej republiky v záujme ochrany občanov Slovenskej republiky, rodín, sociálne slabších skupín a zachovania zásad subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii: Za A. berie na vedomie, že európske inštitúcie oznámili zámer odložiť zavedenie systému ETS 2 o jeden rok. Za B. zdôrazňuje, že samotný odklad o jeden rok je nedostatočný, keďže nerieši podstatu zásadných sociálnych, ekonomických a suverenitných problémov spojených s ETS 2, ale iba ich posúva v čase. Za C. konštatuje, že: po prvé, systém ETS 2 by v prípade zavedenia predstavoval výrazné finančné zaťaženie pre domácnosti a používateľov cestnej dopravy, pričom jeho dopad na ceny energie a palív by najviac pocítili rodiny s najnižšími príjmami, dôchodcovia a zraniteľné skupiny a malé a stredné podniky. Po druhé, ETS 2 je v podstate formou nového, nepriamo určovaného zdanenia, ktorého výška by nebola výsledkom rozhodovania volených orgánov Slovenskej republiky ani Európskej únie, ale by bola odvodená od vývoja na trhu s emisnými kvótami, vrátane rizika cenovej volatility a špekulatívneho správania. Po tretie, takýto mechanizmus predstavuje neprimeraný zásah do hospodárskej a daňovej suverenity Slovenskej republiky, aj v rozpore so zásadou subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy s Európskou úniou. Po štvrté, potenciálne klimatické prínosy ETS 2 sú nejasné, celkový globálny efekt marginálny a mechanizmus nie je primerane prispôsobený sociálnej situácii členských štátov s nižšími príjmami a vyšším rizikom energetickej chudoby. Po piate, na Slovensku môže zvýšenie cien plynového vykurovania motivovať domácnosti k návratu k tuhým palivám, čo by viedlo k zhoršeniu kvality ovzdušia a k negatívnym dopadom na zdravie obyvateľov a tým paradoxne k zhoršeniu životného prostredia. Po šieste, samotný sociálno-klimatický fond ako kompenzačný nástroj je nedostatočný, keďže ide najmä o prerozdeľovanie zdrojov, ktoré môže mať obmedzenú efektivitu a neadekvátny vplyv na skutočné zmiernenie negatívnych dopadov ETS 2 na občanov. Po siedme, v posledných rokoch došlo k výraznému rastu cien energií, ktorý najmä v členských štátoch s nižšími príjmami obyvateľstva predstavuje vážny zásah do životnej úrovne občanov. Na Slovensku bol tento vplyv ešte umocnený prijatými fiškálnymi opatreniami, vrátane zvýšenia dane z pridanej hodnoty na plyn, teplo a motorové palivá, pričom spotrebná daň z benzínu patrí k najvyšším v regióne strednej Európy, čo ďalej zvyšuje celkové náklady domácností a citlivosť na akékoľvek dodatočné cenové zaťaženie vyplývajúce z ETS 2. Za D. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby: po prvé, presadzovala na úrovni Európskej únie v spolupráci s ďalšími členskými štátmi zásadné odmietnutie ETS 2, jeho prehodnotenie vrátane alternatív k tomuto systému, ktoré by chránili občanov Slovenskej republiky a zároveň rešpektovali zásady subsidiarity a proporcionality. Po druhé, predložila Národnej rade Slovenskej republiky do 31. januára 2026 správu o právnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch ETS 2 na Slovenskú republiku, vrátane posúdenia možnosti úprav na úrovni Európskej únie a návrhu postupu ochrany záujmov Slovenskej republiky. Po tretie, v prípade, že na úrovni Európskej únie nedôjde k odmietnutiu alebo dostatočnému prehodnoteniu ETS 2, navrhla postup na minimalizáciu negatívnych dopadov ETS 2 na obyvateľov Slovenskej republiky v súlade s platným právom a zásadou ochrany verejného záujmu. Po štvrté, v rámci uvedeného posúdenia vyhodnotila aj právne možnosti Slovenskej republiky vrátane možnosti využitia dostupných právnych prostriedkov na úrovni Európskej únie, ak by sa potvrdilo porušenie zásad subsidiarity a proporcionality. Po piate, odmietla riešenia, ktoré by spočívali len v ďalšom prerozdeľovaní a plošnom dotovaní cien energie bez adresného efektu a namiesto toho pripravila systém adresnej pomoci na boj s energetickou chudobou, vrátane podpory bývania a úspor energií. Po šieste, podporovala diverzifikáciu a stabilitu energetických zdrojov, najmä akceleráciu rozvoja nízkouhlíkových zdrojov, vrátane jadrovej energetiky, efektívne využitie geotermálnej energie a udržateľných riešení v teplárenstve. Po siedme, podporovala na národnej úrovni aj úrovni Európskej únie len také opatrenia v oblasti životného prostredia, ktoré sú realistické, ekonomicky primerané a prinášajú merateľný prínos pre občanov, životné prostredie a konkurencieschopnosť hospodárstva v súlade so zásadou hodnoty za peniaze. Za E. žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o prijatom uznesení informoval predsedu vlády Slovenskej republiky, ministra hospodárstva Slovenskej republiky, ministra životného prostredia Slovenskej republiky a stálych predstaviteľov Slovenskej republiky pri Európskej únii. Povedal som na začiatku, že ubehlo už šesť mesiacov alebo teda polrok, odkedy sme predložili do kancelárie Národnej rady tento návrh uznesenia a že nie je v žiadnom prípade obsolentný. Naopak, za tých šesť mesiacov vývoj, vrátane krízy na Blízkom východe, blokácie Hormuzského prielivu a ďalších okolností, ktoré znižujú konkurencieschopnosť Európy, Európskej únie a prehlbujú sociálne problémy a na Slovensku hospodárske problémy Slovenskej republiky, tak len aktualizujú tento návrh uznesenia. Preto dúfam, že si získa podporu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážení pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 1107. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A tu si v zmysle rokovacieho poriadku dovolím doplniť kľúčové informácie k tomuto návrhu zákona. Ako už povedal pán Kazda, navrhovateľ, kolega Richard Vašečka, návrh zákona reflektuje prijatú novelu Ústavy Slovenskej republiky. A ja by som sa rád dotkol tejto veci z pohľadu praxe. Tridsaťpäť rokov som bol v práci v edukácii, kde som manažoval školy medzinárodného programu na štátnych školách, na súkromných školách i na cirkevnej škole. Vo všetkých typoch škôl, kde sa mimoriadne zadarilo, na tých, kde som mal tú česť pôsobiť, bola jedným z kľúčových bodov úspechu spolupráca rodičov a školy, čo je veľmi silná pointa pre podporu vzdelávania a výchovy detí a mladých ľudí, osobitne v záležitostiach, ktoré sú citlivé alebo vyžadujú osobitnú pedagogickú zručnosť, majstrovstvo a spoluprácu. K takým určite patrí formovanie sexuálneho správania, identity a intimity detí. To je mimoriadne citlivá oblasť. A teda, keď v Ústave Slovenskej republiky je jednoznačne priznaná primárna povinnosť vychovávateľov, rodičov v tejto oblasti, je veľmi dôležité, aby škola spolupracovala s nimi v tejto oblasti edukácie a výchovy. Čo to znamená? To nie je tak, že, ako to niekedy bolo, prepáčte, až dezinterpretované, že sa obchádza dobrý úmysel školy poskytnúť deťom potrebné informácie. Je to presne naopak. Keď musíte informovať rodiča o tom, že teraz bude takáto výchovno-vzdelávacia aktivita, tak to znamená, že ten rodič je prizvaný k tomu, aby túto mimoriadne dôležitú vec podporil a riešil spolu so školou. Ak ten rodič to nepodporí a povie, že on si neželá, aby sa dieťa zúčastnilo takejto výchovno-vzdelávacej aktivity, tak je to znovu excelentná príležitosť a tú absolútne na dobrej škole vždy využijú, pozvať si toho rodiča, prejsť si ten cieľ edukačný, ten výchovný cieľ, aj formu a cestu, ako sa dosiahne a tak posilňovať tú spoluprácu na výchove a vzdelávaní s rodičmi. Je to práve že excelentná príležitosť dostať k jednému stolu, na jednu palubu rodinu a školu, čo je záruka úspechu nielen pri takejto citlivej veci, ale pri bežnej kognitívnej výbave detí, aby tí rodičia porozumeli a podporovali to, čo sa v tej škole deje, a opačne, aby škola pomáhala rodičom pri výchove a formácii ich detí. Takže toto sú informácie, ktoré som si z titulu úlohy spravodajcu dovolil doplniť pre lepšie pochopenie uvedeného návrhu zákona aj pre účel tejto navrhovanej úpravy. A teda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som

Ďakujem za slovo.
=====

-----------------------------------------

Ďakujem za slovo. Prosím si aj vrátiť čas.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím technikov. Pán poslanec Horecký, Dostál, mali faktické, vráťte im čas a potom pôjde vystúpiť pán poslanec Hargaš.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Tak trošku po tej prestávke mám pocit, že moja faktická je trošku aj sizyfovská poznámka, ale tak či onak to nevzdávam s konštruktívnym tónom a reagujem a ďakujem, pán kolega Dostál, že ste zdôraznili aj z môjho vystúpenia ten moment, kedy apelujem na odstránenie dvojkoľajnosti a adresujem tento problém dvojkoľajnosti. Nie je to otázka, že čo si o tom myslíme, je to skúsenosť z praxe. Tlmočil som vám ťažkosti a zbytočné námahy práce a náklady ľudí vo verejnej správe a v štátnej správe. Manažéri kybernetickej bezpečnosti, s ktorými som hovoril, tak oni to vidia takto. Zákon o kybernetickej bezpečnosti sa týka jednoducho všetkých, zákon o informačných technológiách verejnej správy sa týka verejnej správy. Ale obidva zákony hovoria prakticky o tom istom, respektíve majú obrovský prienik. Ale obidva spracovávajú a kategorizujú svojich adresátov odlišným spôsobom a odlišným spôsobom upravujú ich povinnosti, čo vedie k tej dvojkoľajnosti. Čiže ak ste, pán kolega, to položili ako rečnícku otázku, tak ja na to teraz takto odpovedám, že môžem sa mýliť, snažím sa pomôcť pri kvalitnom legislatívnom procese spolu s KDH, ale to, kým som otvoril ústa a adresoval tento zákon v rozprave, tak som si, samozrejme, preveroval a skúmal fakty v teréne, tam, kde sa užívajú. A keď chceme, aby naše úrady, naši úradníci pracovali efektívne, aby štát bol efektívny a dokázal nerobiť zbytočné náklady, zbytočné procesy, ktoré len škodia, nepomáhajú, no tak to riešme na každom konkrétnom mieste.
Ďakujem.

Zareagujem. Ďakujem, pán kolega, za tvoju faktickú. Nuž, včera sme aj spomínali, že bolo dosiahnuté posunutie účinnosti alebo respektíve realizovania tej životnej situácie tej nejakej jednotnej platformy, o ktorej síce v dôvodovej správe nie je ani slovo s Európskou komisiou. Tak ak sa dala vyrokovať táto vec s Európskou komisiou, odporúčal by som, aby sa s Európskou komisiou vyrokovala zmena účelu tých 100 miliónov eur. My nepotrebujeme ďalej prehlbovať túto drahú, zbytočnú a kontraproduktívnu duplicitu, ale potrebujeme skôr tieto dve odlišné úpravy od NBÚ a MIRRI zjednotiť do jedného vykonávacieho predpisu a tam si viem predstaviť, že by mohli byť účelne využité prostriedky, napríklad na školenie, a teraz to poviem úplne presne znovu, manažérov kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti. Čo znamená, že by to bol jeden človek a nie dvaja, jeden náklad a nie dva, jedna agenda a nie dve, ktorá, aby harmonizovala všetko to, čo treba zabezpečiť vo verejnej a štátnej správe, s čím možno len súhlasiť. Preto, keďže aj iné účinnosti sú v návrhu tejto novely zákona datované na 1. január ´27, tak aj ten návrh pozmeňovací, ktorý som predniesol, hovorí o účinnosti celého zákona posunúť na január ´27 a dokončiť tú prácu poriadne, kvalitne, zharmonizovať tieto dva predpisy do jedného vykonávacieho.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo, idem vystúpiť už druhýkrát k tomuto návrhu zákona. Včera v rozprave v prvom čítaní sme rozprávali vôbec o kontexte, zmysle, dôsledkoch želaných alebo neželaných, o tom, že tento zákon prehlbuje dvojkoľajnosť medzi bezpečnosťou informačných technológií v gescii ministra MIRRI a potom zákonom o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Dnes chcem viac hovoriť o tom, čo je teda predmetom tohto zákona, ako riešiť túto dvojkoľajnosť, aj preto na konci prednesiem pozmeňujúci návrh a chápte teda toto vystúpenie zároveň aj ako konkrétne zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Rozprávame teda o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe.
Podľa dôvodovej správy je cieľom návrhu zákona zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré reflektujú na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona, napríklad pri určovaní správcu informačnej technológie verejnej správy alebo pri predkladaní projektových výstupov. Zároveň sa návrhom zákona reflektuje na zmeny v pojmovom nastavení, ktoré priniesol zákon č. 366/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 práve o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Napríklad sa vypúšťa definícia pojmu základná služba a zadefinováva sa pojem poskytovateľ základnej služby. Teda potom sa tieto zákony budú týkať aj, a týkajú sa už, aj poskytovateľov služieb, čiže môžu to byť aj eseróčky, malé podniky, ktoré dodávajú nejakú službu v oblasti IT. Navrhuje sa aj sprísnenie sankcií za tieto delikty.
Prečo hovorím a citujem z tejto dôvodovej správy? Nuž, preto, lebo v rozprave sme sa aj včera venovali plánu obnovy a odolnosti, míľniku, aj pán minister dnes v úvodnom slove hovoril o životných situáciách, o jednej z nich, o vytvorení platformy. Hovorili sme o tom, že sú štyri mesiace do ukončenia aktivít POO a že na tento účel sa teraz otvára kasa na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud, páni poslanci.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
...minutie 100 miliónov eur. Vzhľadom na to, že informačné technológie z objektívneho dôvodu – nechcem tu vnášať žiadne konšpiračné podozrenia – ale sú objektívne hádam najväčším traťovodom peňazí a tie objektívne dôvody sú takéto: naozaj treba inovovať a technológie idú dopredu, takže je tu tlak na to, aby sa stále obstarávalo niečo ďalšie. Zároveň málokto naozaj rozumie analyticky tomu, čo sa zadáva, čo sa obstaráva a vie komunikovať na takej úrovni, že nekúpime zo štátnych alebo verejných prostriedkov, alebo európskych peňazí niečo, čo nepotrebujeme, a nebudeme mať niečo, čo potrebujeme. Toto je bežná prax ľudí, ktorí užívajú vo verejnej a štátnej správe takto obstarané systémy. Zažívame to aj v takých bežných, každodenných oblastiach života, ako je školstvo. Včera som o tom tiež hovoril, o paralele s e-prihláškami, ktorá vybudovala zatiaľ za 10 miliónov eur niečo, čo nám život komplikuje, čo sme nepotrebovali, oproti tomu, čo máme plne funkčné a excelentné a rozšírené v 200 krajinách sveta.
Takže upozorňovali sme včera aj na toto riziko a dnes, keď som citoval z dôvodovej správy, tak ste znovu počuli, že sa v dôvodovej správe nehovorí o pláne obnovy a odolnosti, o míľnikoch, nehovorí sa tu o 100-miliónovej alokácii na tento účel, ani o zostávajúcom čase, ani o tom, čo sa dá v takom krátkom čase vybudovať, obstarať, čo sa dá – tak to poviem – minúť, veľa peňazí neúčelne, skratkovite pod časovým tlakom a to nie je dobrý nápad a už vôbec nie nejaké očakávané kroky od štátu, ktorého vládna koalícia deklaruje konsolidáciu už tretieho balíčka.
Návrh zákona však skutočne niekoľkými legislatívno-technickými úpravami reaguje na zmeny v zákone 69 o kybernetickej bezpečnosti a precizuje, ako bolo povedané v úvodnom slove, kompetencie napríklad vládnej jednotky CSIRT, celkovo však prehlbuje dvojkoľajnosť, ktorá veľmi draho dopadá na celú verejnú správu. Lebo naozaj po jednej koľaji ide Národný bezpečnostný úrad a po druhej MIRRI. Poviem vám to na jednom konkrétnom príklade. Návrh vyhlášky MIRRI ku tejto novele, o ktorej dnes rokujeme, obsahuje 183 bezpečnostných opatrení pre organizácie a riadenie kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti. Vyhláška NBÚ, ktorá bola prijatá – vyhláška o kybernetickom audite, teda o audite kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v septembri 2025, je účinná teda pol roka – obsahuje 151 bezpečnostných opatrení pre oblasť kybernetickej bezpečnosti podľa zákona z NBÚ. MIRRI teraz za peniaze z PO školí manažérov kybernetickej bezpečnosti, avšak celá verejná správa musí mať podľa zákona o NBÚ manažéra informačnej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti. V praxi to vyzerá tak, že keď musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a musíte si objednávať audit, idete podľa zákona, teda nie, pardon, teraz som zmiešal dve veci, opravím sa. Keď musíte v praxi podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti vykonávať raz za dva roky audit a mať manažéra kybernetickej bezpečnosti, tak idete podľa zákona NBÚ, ktorý vám ukladá trojciferný počet opatrení, krokov, procesov, štrukturálnych povinností, ktoré musí každá organizácia verejnej správy splniť. Ak idete podľa zákona o informačných technológiách, o ktorom dnes rokujeme, musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a iný súbor 183 opatrení, ktoré nie sú zladené. Mali by ste mať teda manažéra informačnej bezpečnosti a manažéra kybernetickej bezpečnosti. Takáto pozícia neexistuje, žiaden zákon, ktorý by harmonizoval alebo vykonávacia vyhláška tieto dva zákony a predpisy, nie je. Preto v každej organizácii verejnej správy a štátnej správy ľudia pociťujú túto dvojkoľajnosť, znamená to nároky zvýšené na zamestnávanie ľudí, na procesy a pritom riešime tú istú vec, takmer tú istú vec. Vie tu v tejto sále niekto zodpovedať otázku, aký je rozdiel medzi bezpečnosťou kybernetickou alebo kybernetickou bezpečnosťou a bezpečnosťou informačných technológií? Vie to niekto presne rozlíšiť, že to je niečo úplne radikálne iné, čo vyžaduje dve odlišné zákonné úpravy a sadu vyhlášok? Takže navyše každému je snáď jasné, že neexistuje kybernetické či bezpečnostné ohrozenie inde než v priestore informačných technológií a opačne. Že informačné technológie, ktoré nám majú pomáhať, sú samozrejme aj zraniteľné, ako sme to videli pri katastri, alebo potenciálne zneužiteľné, a preto sa tu vyžadujú určité regulácie a opatrenia. Ale, ako som už povedal na začiatku, a tým, nech sa ten obraz trošku spája, je to príležitosť na nesprávne, a nebudem podsúvať zlé úmysly nikomu, na nesprávne užitie, neefektívne užitie peňazí, ktoré nieže ako keď sa naleje niekde betón z projektu, ktorý nikto nepotrebuje, môže len zavadzať, ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené. Podľa
=====

-----------------------------------------

Ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené.
Podľa návrhu tejto novely zákona bude MIRRI vykonávať kontrolnú činnosť v rámci informačných technológií verejnej správy na úseku kybernetickej bezpečnosti vo väčšom rozsahu. Štátna a verejná správa je však povinná platiť si pravidelné audity kybernetickej bezpečnosti podľa iného zákona, rádovo 7- až 10-tisíc eur každé dva roky a predkladať ich NBÚ a podrobovať sa kontrole NBÚ podľa všeobecne záväzných a vykonávacích predpisov NBÚ. MIRRI ako ústredný orgán štátnej správy však chce vykonávať štátnu správu vrátane kontrolnej činnosti v podsektoroch vo svojej pôsobnosti, najmä vo vzťahu k opatreniam na zabezpečenie úrovní kybernetickej bezpečnosti a za účelom zabezpečenia agendy a rozšírenia tejto agendy o kontrolnú činnosť podľa plánovanej novely zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti. Prečo potom teda nepočkáme na tú novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti? A prečo sa nepokúsime urobiť jeden vykonávací predpis, vyhlášku, ktorá harmonizuje obidva zákony a ktorá dá jeden návod pre orgány verejnej a štátnej správy, ako správne postupovať a zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť? Prečo to riešime duplicitne a riešime to skôr a neharmonizovane, než tu prídu obidva tieto legislatívne návrhy do Národnej rady?
Nuž, ako opozičný politik, ktorý chce robiť konštruktívne užitočnú prácu, je toto presne moje odporúčanie a odporúčanie Kresťanskodemokratického hnutia. Nerobte tak, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Teraz minieme 100 miliónov eur na niečo, na čo sa budú musieť všetky orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa adaptovať, zapracovať to do svojich poriadkov, zapracovať to do svojich procesov, teda pridáme tým úradníkom prácu, tým úradníkom, ktorých počet chcete regulovať. A potom príde zákon 69 o kybernetickej bezpečnosti a bude znovu ukladať ďalšiu vrstvu zložitosti na tieto procesy. To je múdre a efektívne spravovanie štátu. Pritom samotné MIRRI predpokladá zabezpečenie tejto agendy dvomi ďalšími odborníkmi na svojom ministerstve a zabezpečenie príslušného technického vybavenia, pričom rozpočtovo je uvedené, kryté v kapitole MIRRI. Nuž, ale podľa stanoviska komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov v rámci predbežného pripomienkového konania táto komisia nesúhlasí so zvýšením limitu počtu zamestnancov kapitoly MIRRI o dvoch interných zamestnancov oddelenia kontroly a správneho konania kybernetickej bezpečnosti a s tým spojeným zvýšením osobných výdavkov v sume 70 217 eur v roku 2025 a v sume 105 326 eur od roku 2026. Možno si poviete, prečo tu hovorím o rádovo 100-tisícoch eurách nárastu ročne, keď to je naozaj pakatel z pohľadu štátneho rozpočtu. Ale pozor, MIRRI má veľa kompetentných zamestnancov, ktorí riešia práve tieto záležitosti. A orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa nemá také personálne vybavenie, ako má MIRRI, preto sa dá správne predpokladať, a to je aj rozpor, ktorý je v tejto dôvodovej správe a jej prílohách, že bude aj verejná správa musieť angažovať ďalších ľudí, ďalšie úväzky, a teda sa bude multiplikovať ten náklad, ktorý len na MIRRI robí tých 100-tisíc ročne.
KDH teda upozorňuje na to, že ak MIRRI pre túto agendu vyžaduje navýšenie počtu zamestnancov na ministerstve, tak štát naozaj musí počítať s tým, že sa počet zamestnancov potrebných pre rozšírenie tejto agendy v štáte zmnohonásobí. Preto v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu sa nesprávne uvádza, že vplyv na počet zamestnancov obcí a ostatných subjektov verejnej správy je nulový. Nie je. Niekto bude musieť tú prácu urobiť. A opakovane znovu a znovu v meniacich sa podmienkach. Preto je aj v záujme konsolidácie je rozumné s týmto návrhom novely zákona počkať na konečné znenie plánovanej novely zákona 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisoch.
Takže na záver odporúčam konštruktívne zladiť, pracovať na zladení dvoch noriem a odstránení dvojkoľajnosti až triplicity, ktorú generuje nezávislý postup Národného bezpečnostného úradu, zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o informačných technológiách verejnej správy, o ktorom dnes rokujeme, pretože obidva tie zákony prinášajú vyhlášky so stovkami inak štruktúrovaných a iných procesných povinností a opatrení pre orgány verejnej moci, verejnú správu. Táto dvojkoľajnosť je drahá, nemôžeme si ju dovoliť, zvyšuje umelo zamestnanosť, náklady štátu a verejnej správy a nakoniec aj komplikuje efektívne riadenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Preto teraz prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1080.
Znenie čl. IV sa mení a znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2027.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Chcem reagovať na kolegu Ondreja Dostála. V tej časti, keď ste spomínali, pán kolega, to, že sa podarilo vyrokovať s Európskou komisiou posun realizácie tej životnej situácie. Ale ja tiež pridávam jednu otázku k tým vašim. Prečo, ak je toto, ak by toto bolo motívom tejto novely zákona, prečo o tom nie je ani zmienka v dôvodovej správe? A písmeno po písmene som si prečítal ten návrh zákona. Prečo tam sa hovorí o tom, čo som hovoril vo svojom príspevku, teda o precizovaní CSIRT-tu, vládneho orgánu na bezpečnosť IT systémov? Prečo sa reaguje parciálne na zákonom 366 zmenený zákon 69 o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu a nečaká sa na to, čo už tu dávno malo byť, novelu alebo zákon, ktorý by harmonizoval tieto paralelné systémy? A znovu kladiem tú otázku. Môžeme si dovoliť paralelne riešiť podľa dvoch, troch predpisov tú istú vec, vynakladať paralelne obrovské finančné prostriedky na to isté?
Kolega jeden tu predrečník povedal, že keď sa niečo stavia z betónu, je tam aspoň ten betón a že z tohto nie je že nič. Ale je to škodlivé, keď prezamestnávate ľudí a musia paralelne alebo až triplicitne riešiť to isté, keď audítori v tej zložitej situácii, kde platia normy, ktoré nie sú harmonizované, tak vám dávajú tučné účty za to, čo urobia a vy to bezmocne musíte plniť namiesto core biznisu štátnych úhrad.
Ďakujem.

Páni ministri, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Idem do rozpravy trošku z iného uhlu ako kolegyňa pani Remišová, ale nadviažem trošku aj na to, čo tu už v tejto sále zaznelo.
Pani kolegyňa sa venovala najmä problému míľniku Plánu obnovy a odolnosti a riziku nevyčerpania za štyri mesiace, efektívneho nevyčerpania sto miliónov eur, o ktoré môžeme prísť. Tohto sa dotknem len stručne a to takýmto spôsobom. Sto miliónov eur vyčerpať správnym spôsobom na informačné technológie za štyri mesiace je ukážkový príklad rizika traťovodu, peňazovodu, ktorým informačné technológie sú. A to nie je vždy len zo zlých úmyslov. Je to niekedy aj z titulu nekompetentnosti alebo zložitosti problému. Osobitne preto, že IT technológie treba obnovovať a pokrok ide stále dopredu, tak sú tu všetky okolnosti na to, aby sa veľké peniaze, ktoré štát potrebuje a potrebuje ich užiť účelne, minuli zle, narýchlo a niekedy kontraproduktívne. Naozaj.
Sme toho svedkami aj v prípade inej životnej situácie, na ktorú sa odvoláva pán minister Drucker so svojimi e-prihláškami, kedy znovu za desať miliónov eur plus k tomuto dátumu sa buduje systém, ktorý zle funguje, ktorý oberá rodičov o možnosť vybrať pre dieťa školu, na ktorú bude prijaté, ak je prijaté na dve školy, ale necháva to na automate. Necháva rodičov čakať tri, štyri mesiace, kam ich dieťa bude poslané. A to robí, prosím pekne, cez systém e-prihlášky, ktorý je životnou situáciou, ktorú, keď som bol ministrom, tak som odmietol, že toto naši rodičia nepotrebujú, lebo štát má všetky dáta, všetky nástroje, má školské výpočtové stredisko, má portál, kde to rodičia vidia na jednom mieste, majú školské systémy, ktoré sú funkčné, ktoré sú dokonca špičkovým produktom porovnateľným s ESET-om, používaným v 200 krajinách sveta, v Nemecku ako hlavný školský informačný systém. My potrebujeme na Slovensku vyplieskať desiatky miliónov a teraz možno aj stovky na to, aby sme vybudovali niečo paralelne k tomu, čo už máme.
Ak sme v ohrození toho, že nesplníme míľnik a prídeme o sto miliónov, prečo sa to nenachádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, novele zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe? Prečo v dôvodovej správe nie je ani ťuk? O životnej situácii občanov, o tom, čo sa týmto sleduje a že to musíme vyčerpať za štyri mesiace a že je na to alokovaných sto miliónov, a preto to ide údajne v SLK. V dôvodovej správe o tom nie je ani slovo.
Ja vám prečítam len dve vety z dôvodovej správy a k nim sa potom vyjadrím. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Zdôrazňujem, aplikačné problémy v praxi. Budem sa tomu venovať aj podrobnejšie ešte v druhom čítaní. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 a zákonom č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti.
A teraz na objasnenie, ako to vyzerá v praxi. V praxi je to tak, že dnes platí zákon z dielne Národného bezpečnostného úradu o kybernetickej bezpečnosti. K tomu vychádzajú vyhlášky, podľa ktorých musia postupovať orgány štátnej správy a orgány verejnej správy. Takže máme zákon, máme vyhlášky. Naposledy vyšla takáto vyhláška 1. septembra minulého roku, ktorá priniesla, počúvajte dobre, 150 taxatívne vymenovaných povinností pre orgány verejnej a štátnej správy, ktoré majú aplikovať na to, aby správne sa vysporiadali s kybernetickou bezpečnosťou. To je zákon Národného bezpečnostného úradu č. 69 o kybernetickej bezpečnosti a jeho vyhlášky. A máme tu teraz zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorého gestorom a predkladateľom tejto novely je MIRRI. Takže máme tu typickú dvojkoľajnosť. Máme tu zákon, podľa ktorého musia postupovať všetky orgány štátnej a verejnej správy v oblasti bezpečnosti IT technológií a kybernetickej bezpečnosti, čo zrejme aj my tu v sále považujeme takmer za synonymum, ktorý sa musí realizovať na všetkých orgánoch štátnej, verejnej správy podľa minimálne troch odlišných alebo teda neharmonizovaných noriem. A teraz podľa vyhlášky o kybernetickej bezpečnosti, tá, ktorá priniesla od septembra 150 ďalších ustanovení, povinností, tak musí si každý takýto orgán urobiť audit kybernetickej bezpečnosti minimálne raz za dva roky. Kolegovia, tento audit stojí šesť až desaťtisíc, niekde aj viac, podľa veľkosti tohoto, toho orgánu, tej organizácie, ktorá ho robí.
Samotné MIRRI, ministerstvo, priznáva v doložke k dôvodovej správe, že tu budú aj negatívne dopady na verejnú správu, teda na finančný rozpočet. Ale čo považujem za nefér a nepoctivé, že uvádza v rozsahu takmer 80-tisíc na mzdové náklady na každý rok na dvoch pracovníkov, ktorých kvôli tomu musia angažovať. Prosím vás, na MIRRI, kde máte mať takýchto odborníkov, musia angažovať ďalších dvoch pracovníkov, ale takisto to budú musieť multiplikovať na všetkých ďalších orgánoch. Keď pridávate robotu, keď robíte tú istú vec dvomi-tromi paralelnými cestami, tak musíte regrutovať ľudí.
V tejto sále sme veľa hovorili počas tohto volebného obdobia o konsolidácii. Je to akoby plus a mínus našich debát. Áno? Nebudem teraz zabŕdať o tom, čo si myslím o tej konsolidácii, ktorá naozaj skôr prehlbuje náš dlh a zaťažuje občanov a firmy, že nie je dobre urobená, ale skúsim sa na to pozrieť konštruktívne. V rámci tých debát o konsolidácii tu zaznievajú aj z našich opozičných rád návrhy typu, že zoštíhliť štát. Právom žiadame vládu Slovenskej republiky a verejné, a teda vládnucu koalíciu, aby nešetrila na občanoch, nezaťažovala len podnikateľov, zamestnávateľov, ale aby šetrila na sebe. A čo to znamená, keď sa to urobí zle, keď sa tu hovorí o tom, že treba prepustiť úradníkov a plošne? Tak povedzme si pravdu. Keď prepustíte úradníkov, úradníci nie sú škodná, nejde o to vyhodiť ľudí z práce, úradníci sú tí, ktorí doručujú tie služby občanom. Politici veľmi častokrát si o nich utierajú ústa. Hovoria o nich ako o škodnej, o žabe na prameni. Ale to nie úradníci robia tieto zákony, tieto normy, nie úradníci manažujú tieto úrady a nastavujú procesy, viacnásobné pečiatky, potvrdenia, byrokraciu, ktorá nás len zavaľuje a dusí podnikanie, vyháňa podniky odtiaľto. To robia manažéri, ministri predovšetkým. A tuto máte excelentný príklad. Keď ideme paralelne so zákonom 69 o informačných technológiách verejnej správy ukladať povinnosti orgánom štátnej a verejnej moci a máme zákon 69, ktorý je pred veľkou novelou, a my nepočkáme naň, my ideme teraz znovu nastaviť pravidlá, povinnosti pre osobné úrady, pre úrady, ktoré, úradníkov a odbory, ktoré sú ekonomické, ktoré riešia IT sektory, databázy, registre, a oni budú musieť znovu-znovu investovať prácu na to, čo ďalšia novela bude znovu meniť. To je Kocúrkovo. Prečo sa to vlastne robí? Pre tých sto miliónov? Pre tú príležitosť ako ich minúť za štyri mesiace? Nerobte to. Neprihadzujte ďalšie úlohy ľuďom, ktorí majú slúžiť, aby tento štát bol efektívny a rýchly.
A jedna rada. Ak chceme všetci šetriť na štáte a chceme všetci urobiť dobrú konsolidáciu, tak nezačnime od konca. Nevyhadzujte úradníkov, zrušte, lebo škodná nie sú úradníci, škodná sú tieto paralelné prebyrokratizované procesy, zrušte procesy, mnohé zbytočné, paralelné, odprocesujte štát. 40-2
Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť, tak to potom znamená, a pošlete, ja neviem, čo len 10 % úradníkov preč. A čo si myslíte, koho pošlú preč? Svojich ľudí, ktorých si tam dosadili na riadiace miesta? Pošlú tých, ktorí vykonávajú tú prácu. Tak keď dneska niekto čaká šesť mesiacov na nejaké rozhodnutie úradu napríklad v stavebnom konaní, tak bude čakať deväť mesiacov. Lebo keď neubudne robota, ubudnú len robotníci, tak to bude trvať dlhšie. To, čo treba urobiť, je odprocesovať štát, zjednodušiť procesy tak, aby sa tu dalo podnikať, žiť a pracovať lepšie, slúžiť ľuďom lepšie. A tento návrh zákona je typickým učebnicovým príkladom, ako sa to robí opačne. Ako sa zauzľuje tá paralelnosť tých procesov, ako sa nepočká na návrh zákona, respektíve na serióznu novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti z NBÚ, ako sa to nerobí spolu, ale ako sa ide paralelne dvomi cestami z dvoch centier. Takto nevyzerá dobre spravovaná krajina a takto to jednoducho fungovať nebude. No. Viacej a podrobnejšie budem hovoriť teda k tomu návrhu zákona v druhom čítaní, kedy prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Teraz na konci len dávam do pozornosti návrh. Podávam návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo. Povedal som dôvody. Je to preto, lebo treba vytvoriť jednu normu, funkčnú, štíhlu, ktorá bude riešiť alebo harmonizovať aspoň tie dve normy, 69 a 95, a neísť paralelne dvomi cestami. Preto podávam návrh zákona, aby sa v rokovaní o tomto návrhu ďalej nepokračovalo. Ďakujem za pozornosť.

Páni ministri, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Idem do rozpravy trošku z iného uhlu ako kolegyňa pani Remišová, ale nadviažem trošku aj na to, čo tu už v tejto sále zaznelo.
Pani kolegyňa sa venovala najmä problému míľniku Plánu obnovy a odolnosti a riziku nevyčerpania za štyri mesiace, efektívneho nevyčerpania sto miliónov eur, o ktoré môžeme prísť. Tohto sa dotknem len stručne a to takýmto spôsobom. Sto miliónov eur vyčerpať správnym spôsobom na informačné technológie za štyri mesiace je ukážkový príklad rizika traťovodu, peňazovodu, ktorým informačné technológie sú. A to nie je vždy len zo zlých úmyslov. Je to niekedy aj z titulu nekompetentnosti alebo zložitosti problému. Osobitne preto, že IT technológie treba obnovovať a pokrok ide stále dopredu, tak sú tu všetky okolnosti na to, aby sa veľké peniaze, ktoré štát potrebuje a potrebuje ich užiť účelne, minuli zle, narýchlo a niekedy kontraproduktívne. Naozaj.
Sme toho svedkami aj v prípade inej životnej situácie, na ktorú sa odvoláva pán minister Drucker so svojimi e-prihláškami, kedy znovu za desať miliónov eur plus k tomuto dátumu sa buduje systém, ktorý zle funguje, ktorý oberá rodičov o možnosť vybrať pre dieťa školu, na ktorú bude prijaté, ak je prijaté na dve školy, ale necháva to na automate. Necháva rodičov čakať tri, štyri mesiace, kam ich dieťa bude poslané. A to robí, prosím pekne, cez systém e-prihlášky, ktorý je životnou situáciou, ktorú, keď som bol ministrom, tak som odmietol, že toto naši rodičia nepotrebujú, lebo štát má všetky dáta, všetky nástroje, má školské výpočtové stredisko, má portál, kde to rodičia vidia na jednom mieste, majú školské systémy, ktoré sú funkčné, ktoré sú dokonca špičkovým produktom porovnateľným s ESET-om, používaným v 200 krajinách sveta, v Nemecku ako hlavný školský informačný systém. My potrebujeme na Slovensku vyplieskať desiatky miliónov a teraz možno aj stovky na to, aby sme vybudovali niečo paralelne k tomu, čo už máme.
Ak sme v ohrození toho, že nesplníme míľnik a prídeme o sto miliónov, prečo sa to nenachádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, novele zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe? Prečo v dôvodovej správe nie je ani ťuk? O životnej situácii občanov, o tom, čo sa týmto sleduje a že to musíme vyčerpať za štyri mesiace a že je na to alokovaných sto miliónov, a preto to ide údajne v SLK. V dôvodovej správe o tom nie je ani slovo.
Ja vám prečítam len dve vety z dôvodovej správy a k nim sa potom vyjadrím. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Zdôrazňujem, aplikačné problémy v praxi. Budem sa tomu venovať aj podrobnejšie ešte v druhom čítaní. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 a zákonom č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti.
A teraz na objasnenie, ako to vyzerá v praxi. V praxi je to tak, že dnes platí zákon z dielne Národného bezpečnostného úradu o kybernetickej bezpečnosti. K tomu vychádzajú vyhlášky, podľa ktorých musia postupovať orgány štátnej správy a orgány verejnej správy. Takže máme zákon, máme vyhlášky. Naposledy vyšla takáto vyhláška 1. septembra minulého roku, ktorá priniesla, počúvajte dobre, 150 taxatívne vymenovaných povinností pre orgány verejnej a štátnej správy, ktoré majú aplikovať na to, aby správne sa vysporiadali s kybernetickou bezpečnosťou. To je zákon Národného bezpečnostného úradu č. 69 o kybernetickej bezpečnosti a jeho vyhlášky. A máme tu teraz zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorého gestorom a predkladateľom tejto novely je MIRRI. Takže máme tu typickú dvojkoľajnosť. Máme tu zákon, podľa ktorého musia postupovať všetky orgány štátnej a verejnej správy v oblasti bezpečnosti IT technológií a kybernetickej bezpečnosti, čo zrejme aj my tu v sále považujeme takmer za synonymum, ktorý sa musí realizovať na všetkých orgánoch štátnej, verejnej správy podľa minimálne troch odlišných alebo teda neharmonizovaných noriem. A teraz podľa vyhlášky o kybernetickej bezpečnosti, tá, ktorá priniesla od septembra 150 ďalších ustanovení, povinností, tak musí si každý takýto orgán urobiť audit kybernetickej bezpečnosti minimálne raz za dva roky. Kolegovia, tento audit stojí šesť až desaťtisíc, niekde aj viac, podľa veľkosti tohoto, toho orgánu, tej organizácie, ktorá ho robí.
Samotné MIRRI, ministerstvo, priznáva v doložke k dôvodovej správe, že tu budú aj negatívne dopady na verejnú správu, teda na finančný rozpočet. Ale čo považujem za nefér a nepoctivé, že uvádza v rozsahu takmer 80-tisíc na mzdové náklady na každý rok na dvoch pracovníkov, ktorých kvôli tomu musia angažovať. Prosím vás, na MIRRI, kde máte mať takýchto odborníkov, musia angažovať ďalších dvoch pracovníkov, ale takisto to budú musieť multiplikovať na všetkých ďalších orgánoch. Keď pridávate robotu, keď robíte tú istú vec dvomi-tromi paralelnými cestami, tak musíte regrutovať ľudí.
V tejto sále sme veľa hovorili počas tohto volebného obdobia o konsolidácii. Je to akoby plus a mínus našich debát. Áno? Nebudem teraz zabŕdať o tom, čo si myslím o tej konsolidácii, ktorá naozaj skôr prehlbuje náš dlh a zaťažuje občanov a firmy, že nie je dobre urobená, ale skúsim sa na to pozrieť konštruktívne. V rámci tých debát o konsolidácii tu zaznievajú aj z našich opozičných rád návrhy typu, že zoštíhliť štát. Právom žiadame vládu Slovenskej republiky a verejné, a teda vládnucu koalíciu, aby nešetrila na občanoch, nezaťažovala len podnikateľov, zamestnávateľov, ale aby šetrila na sebe. A čo to znamená, keď sa to urobí zle, keď sa tu hovorí o tom, že treba prepustiť úradníkov a plošne? Tak povedzme si pravdu. Keď prepustíte úradníkov, úradníci nie sú škodná, nejde o to vyhodiť ľudí z práce, úradníci sú tí, ktorí doručujú tie služby občanom. Politici veľmi častokrát si o nich utierajú ústa. Hovoria o nich ako o škodnej, o žabe na prameni. Ale to nie úradníci robia tieto zákony, tieto normy, nie úradníci manažujú tieto úrady a nastavujú procesy, viacnásobné pečiatky, potvrdenia, byrokraciu, ktorá nás len zavaľuje a dusí podnikanie, vyháňa podniky odtiaľto. To robia manažéri, ministri predovšetkým. A tuto máte excelentný príklad. Keď ideme paralelne so zákonom 69 o informačných technológiách verejnej správy ukladať povinnosti orgánom štátnej a verejnej moci a máme zákon 69, ktorý je pred veľkou novelou, a my nepočkáme naň, my ideme teraz znovu nastaviť pravidlá, povinnosti pre osobné úrady, pre úrady, ktoré, úradníkov a odbory, ktoré sú ekonomické, ktoré riešia IT sektory, databázy, registre, a oni budú musieť znovu-znovu investovať prácu na to, čo ďalšia novela bude znovu meniť. To je Kocúrkovo. Prečo sa to vlastne robí? Pre tých sto miliónov? Pre tú príležitosť ako ich minúť za štyri mesiace? Nerobte to. Neprihadzujte ďalšie úlohy ľuďom, ktorí majú slúžiť, aby tento štát bol efektívny a rýchly.
A jedna rada. Ak chceme všetci šetriť na štáte a chceme všetci urobiť dobrú konsolidáciu, tak nezačnime od konca. Nevyhadzujte úradníkov, zrušte, lebo škodná nie sú úradníci, škodná sú tieto paralelné prebyrokratizované procesy, zrušte procesy, mnohé zbytočné, paralelné, odprocesujte štát. 40-2
Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť, tak to potom znamená, a pošlete, ja neviem, čo len 10 % úradníkov preč. A čo si myslíte, koho pošlú preč? Svojich ľudí, ktorých si tam dosadili na riadiace miesta? Pošlú tých, ktorí vykonávajú tú prácu. Tak keď dneska niekto čaká šesť mesiacov na nejaké rozhodnutie úradu napríklad v stavebnom konaní, tak bude čakať deväť mesiacov. Lebo keď neubudne robota, ubudnú len robotníci, tak to bude trvať dlhšie. To, čo treba urobiť, je odprocesovať štát, zjednodušiť procesy tak, aby sa tu dalo podnikať, žiť a pracovať lepšie, slúžiť ľuďom lepšie. A tento návrh zákona je typickým učebnicovým príkladom, ako sa to robí opačne. Ako sa zauzľuje tá paralelnosť tých procesov, ako sa nepočká na návrh zákona, respektíve na serióznu novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti z NBÚ, ako sa to nerobí spolu, ale ako sa ide paralelne dvomi cestami z dvoch centier. Takto nevyzerá dobre spravovaná krajina a takto to jednoducho fungovať nebude. No. Viacej a podrobnejšie budem hovoriť teda k tomu návrhu zákona v druhom čítaní, kedy prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Teraz na konci len dávam do pozornosti návrh. Podávam návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo. Povedal som dôvody. Je to preto, lebo treba vytvoriť jednu normu, funkčnú, štíhlu, ktorá bude riešiť alebo harmonizovať aspoň tie dve normy, 69 a 95, a neísť paralelne dvomi cestami. Preto podávam návrh zákona, aby sa v rokovaní o tomto návrhu ďalej nepokračovalo. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) to bude len jedna veta. Jozef, ten návrh, aby spoločne nakupovali rezorty ministerstva, teda obstarávali energie napríklad, je užitočný nielen preto, čo si povedal, že v akej situácii sme, že to je reálne jedno z skutočných konsolidačných opatrení, čo navrhujem, ale je to aj veľmi prínosné preto, aby sme začali čeliť tomu rezortizmu, ktorý predražuje a komplikuje život v štáte. To znamená, mohol by to byť výborný metodický modus operandi na to, ako aj iné veci riešiť spoločne a efektívnejšie, aby na každom ministerstve neboli paralelné štruktúry aj v rámci jedného ministerstva potom v rámci všetkých rezortov, ako je to napríklad v IT, kyberbezpečnosti a iných veciach. Čiže naučiť sa robiť veci efektívne a štíhlo a funkčne to je cieľ a je to aj skutočná konsolidácia. Vďaka.