Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

14.11.2023 o 18:40 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.11.2023 15:40 - 15:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, najskôr vysvetlím, aký je prístup KDH k dôchodkovej politike, aká je dôchodková politika KDH. KDH je za to, aby dôchodca na Slovensku dostával dvanásť riadnych dôchodkov. To znamená dôchodkov takých, samozrejme, by z nich, takých dôchodkov, aby z nich vedel žiť, dôchodkov, ktoré sa valorizujú podľa jasného vzorca a, samozrejme, podľa možnosti verejných financií. Žiadne nejaké trináste prilepšenia, ale riadnych dvanásť dôchodkov.
Druhé východisko, čo sa týka prvého piliera v prípade KDH, je zachovanie nastaveného rodičovského dôchodku. Môžeme síce o ňom diskutovať, či je optimálny, ale určite zachovať rodičovský dôchodok. A prečo? Pretože rodičovský dôchodok je prejavom medzigeneračnej solidarity, čo je mimoriadne dôležité. Druhá vec, rodičovský dôchodok prispieva k tomu, aby nám do systému prichádzali v rodinách noví ľudia práce, ktorí budú pracovať a ktorí budú platiť odvody na to, aby sa mohli vyplácať dôchodky ich starým rodičom. A tretia vec, je to, je to jedna z najlepších ciest, aby bol dôchodkový systém udržateľný dlhodobo. To znamená, je to aj nástroj ako pri, pri tom, ako sa nám vyvíja demografia, ako to celé napraviť a ako dostať ten systém do stabilného stavu. Žiaľ, musím konštatovať, že obidva tieto princípy, na ktorých stojí, stavia politiku KDH, buď neplatia, alebo sú ohrozené. To znamená, nemáme tu systém riadnych dvanástich dôchodkov a na rodičovský dôchodok sme zažili veľký útok a zdá sa, že to tento, tento inštitút, ak to bude takto ďalej pokračovať, ani neprežije.
Teraz tu stojíme pred návrhom 13. dôchodkov, by som povedal, 13. dôchodkov v druhom kole. Podľa pôvodného návrhu mali dostať dôchodcovia 150 eur všetci plošne, podľa navrhnutej zmeny to má byť 300 eur. Je to presne proti tomu, čo som povedal na začiatku. To znamená, že tak ako vlastne to už je pár rokov zvykom, vnášame do tohto, do dôchodkového systému prvok nestability a čo je horšie, by som povedal, politického kupčenia, pretože tento 13. dôchodok sa stáva každý rok akoby blahosklonným krokom vlády k tomu, aby ľudia dostali vianočné prilepšenie. Takto systém jednoducho nemôže fungovať. Myslím si, že je veľmi nedôstojné, keď si z dôchodcov robíme rukojemníkov, ktorí láskavo bozkávajú ruku vládnym politikom, aby dostali vládne, aby dostali vianočné prilepšenie.
My sem za to, my sme za to, aby dôchodcovia, ktorí sú postihnutí infláciou, a sú postihnutí, pretože vieme, že dôchodcovská inflácia je takmer dvojnásobná oproti bežnej inflácii, tak aby títo ľudia, ktorí sú postihnutí strmým rastom cien, aby ak majú dostať pomoc, dostali ju adresne. Čo to znamená? Aby tí, čo majú tie dôchodky najnižšie, dostávali pomoc najvyššiu, a naopak tí, čo majú najvyššie dôchodky, dostávali pomoc, špeciálnu pomoc najnižšiu. Preto ak je v tomto parlamente vôľa pomôcť v tomto druhom kole 13. dôchodkami, tak apelujem na predkladateľov, aby sme uvažovali o tom, že túto pomoc rozdelíme adresne. Tie dôvody sú dva. Jeden som už povedal, a to je, že budeme pomáhať ozaj tým, ktorí to potrebujú, a nebudeme azda rozhadzovať peniaze tým, ktorí majú vysoké dôchodky. Druhý dôvod je, že takýmto opatrením hľadíme na zdravie verejných financií. Nie je to vôbec prázdny pojem a poviem hneď prečo.
Dnes to tu ešte nepadlo, padlo tu veľa slov, s ktorými súhlasím, ale sociálna poisťovňa nemá na výplatu 12. dôchodku. A tobôž nie na výplatu 13. dôchodku. Štyristoštyridsať miliónov eur je poriadna sekera do účtovníctva Sociálnej poisťovne, je to peniaz, ktorý raz bude treba splatiť. Aby sme si to vedeli predstaviť na vlastnej koži, možno niektorí z nás tu majú hypotekárne úvery a viete, čo to je, keď zrastie úrok z 1,5 % na 4-4,5 %. Dnes si štát požičiava za vyše štvorpercentný úrok. To znamená, ak si to prenesiete na svoj vlastný osobný život, tí, čo máte hypotéky, tak viete, čo to je požičiavať si na 4-percentný úrok. To znamená, ak si to prenesiete na svoj vlastný osobný život, tí, čo máte hypotéky, tak viete, čo to je požičiavať si na 4-percentný úrok. Je to veľká záťaž pre verejné financie, neplatíme len istinu, ale platíme aj úroky. Otázka je, ako to bude s tými našimi úrokmi vyzerať ďalej. Ako môžeme byť šťastní, že nám ratingová agentúra teraz potvrdila rating, ale nevieme, dokedy to bude. Ak sa nám zhorší rating, tak tých 440 mil. poriadne napuchne.
Nedávno som vzhliadol reportáž v televízii, pýtali sa dôchodkyne, že či si praje 13. dôchodok. A ona povedala, odpovedala takto: Pozrite sa, keď sa na to pozriem svojimi očami, určite. Ale keď sa na to pozriem očami svojho vnuka, tak asi nie. Povedala jednu veľkú pravdu. Tieto peniaze, ktoré dnes rozdávame, tak tieto peniaze raz budú platiť naše deti, naši vnuci. A už som tu spomínal, je otázka, v akej výške budú, to bude, budú platiť, aké, aké bude mať úroky budúci rok a ten ďalší rok a ďalšie roky.
Máme v skutočnosti dnes najvyššiu infláciu v eurozóne a máme rekordnú stále infláciu, čo sa týka potravín. Preto, preto z tohto pohľadu je azda prijateľné, aby sme uvažovali nad tým, že budeme uvažovať nad dôchodcami, ktorí svoj, ten svoj nákupný košík skladajú najviac azda z potravín z celého obyvateľstva a skutočne ako majú hlboko do vrecka. Ale na druhej strane poviem ešte jednu vec a týka sa to tiež potravín, azda najviac potravín. Základná ekonomická poučka hovorí, ak do systému vnesiete peniaze, tak vám to vplýva na infláciu. Takže tá vysoká, rekordná inflácia, ktorú máme dnes z celej eurozóny, a tá vysoká potravinová inflácia, ktorá tu je, tak hrozí, že sa ešte, že sa premietne do ďalších, ďalšieho vývoja tejto inflácie. A kto na to doplatí najviac? Kto doplatí najviac na to, ak nám inflácia nebude klesať? Klesá nám najpomalšie v celej Európskej únii. Ak nám nebude klesať, ale začína stagnovať, to znamená, že bude stále vysoká, opäť na to doplatia tí, ktorí na tie potraviny minú najviac, a to sú dôchodcovia, to sú jednorodičovské deti alebo rodiny, kde, kde je veľa detí.
Neberme naľahko, neberme naľahko hrozby, ktoré nám, ktoré nám predostierajú aj politici, ale aj ekonómovia, ktorí hovoria o gréckej ceste. Ja by som veľmi nerád maľoval teraz na stenu, že, že niečo takéto nám hrozí, ale hovorí to sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to znamená strážca verejných financií. Hovoria to už aspoň rok. Jednoducho zvyšuje sa riziko, že nastúpime na grécku cestu a možno o 10-15 rokov bude riziko bankrotu Slovenska vysoké, ak budeme takto postupovať ďalej. Ja len pripomeniem, čo grécka cesta znamenala pre dôchodcov. Niektoré dôchodky sa znížili o tretinu. To znamená, my teraz zdvíhame dôchodky, ale na druhej strane ako keby sme si neuvedomovali, že ak pôjdeme nezodpovedne ďalej budúci rok a ďalšie roky, tak na tie, tie dôchodky ohrozujeme. Takže veľmi dobre si zvážme, akým spôsobom budeme dôchodcom prilepšovať pred Vianocami.
Ak teda tu zaznie návrh, že dôchodcovia majú dostať pred Vianocami 300 eur, my navrhujeme, aby sa použil model 13. dôchodku známy z novembra, to znamená, aby sa tieto dôchodky odstupňovali, to znamená 300 eur tým dôchodcom, ktorí najmenej dosta... ktorí majú najmenšie dávky, a 50 eur tým, ktorí majú najvyššie. Bolo by to nielen adresné, ale zároveň by to ušetrilo aj naše verejné financie.
Preto za klub KDH a s podporou poslancov Sloboda a Solidarita predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 14 ods. 4 znie:
„Na 13. dôchodok podľa odseku 1 sa podľa § 3 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2 až 4, § 4, § 5, § 6 ods. 2 a 3, § 7, § 8 ods. 2 a 3 a § 10 vzťahujú rovnako."
Ustanovením, ktorého zmenu navrhujeme, sledujeme adresnosť vyplácania 13. dôchodku tak, aby sa vyplatenie tejto štátnej dávky, tejto štátnej sociálnej dávky smerovalo najmä k pomoci ľuďom, ktorí sú najviac odkázaní na štátnu pomoc a aby bola zohľadňovaná sociálna situácia tých ľudí, ktorí nie sú odkázaní na pomoc štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.11.2023 17:09 - 17:25 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ja sa pridávam k tomu, čo povedal poslanec Horecký, samozrejme, že nikto tu nepochybuje v tejto sále o tom, že vzdelávanie je prospešné pre celý štát, pre všetkých obyvateľov. Ja pridám jednu vec, roky sa zaujímam o podnikateľské prostredie, snažím sa, aby sa kultivovalo, stretávam sa s podnikateľmi a môžem povedať, že za tieto dve desaťročia, čo sa tomu venujem, tak školstvo sa pomaly v tom rebríčku, v tom rebríčku, čo podnikatelia očakávajú a kde vnímajú tie najvážnejšie problémy, posúva vyššie a vyššie a vyššie a môžem povedať, že sa dostalo úplne na vrchol. Podnikatelia potrebujú kvalitných ľudí, ktorí dokážu, ktorých dokážu zamestnať. Nie je to samoúčelné. Podnikatelia sú tí, čo vytvárajú hodnoty, čo zamestnávajú ľudí.
Takže ja len pridávam k tomu, čo povedal pán Horecký, že možno by sme sa ozaj mali zamyslieť nad redefiníciou povinného vzdelávania, aby nám z tých škôl odchádzali aspoň takí absolventi, ktorí majú nielen, nielen výučný list, ale napríklad majú aspoň vodičský preukaz. Veľmi by nám to pomohlo.
Skryt prepis
 

15.11.2023 17:24 - 17:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja sa vrátim k tomu, čo povedal poslanec Čaučík, a to je siahanie na 2 % asignácie dane, hovoríme zhruba o nejakých 50 miliónoch eur tento rok. Je to podľa nás, tieto peniaze sa majú využiť na zdecimovaný rodičovský dôchodok, ale ja upozorním na ďalšiu vec, že predseda Slovenskej národnej strany hovoril o tom, že tiež si brúsi zuby nové ministerstvo športu a cestovného ruchu na tieto peniaze. K tomu pridám, že aj na asignáciu dane z príjmov právnických osôb. To ja si dobre pamätám, podľa prepočtu ministerstva financií zhruba nejakých ďalších 40 miliónov eur. Pre štát tieto peniaze nie sú, pre vládu centrálnu tieto peniaze nie sú nejaké významné, ide o nejakých 80 miliónov, 80 – 90 miliónov eur, ale pre občanov, pre samosprávy sú tieto peniaze veľmi dôležité, pretože míňajú sa tieto dane priamo pri zdroji, pri ľuďoch, ktorí vlastne tieto dane platia, a mimoriadne to pomáha princípu subsidiarity, to znamená, že samosprávy majú z týchto peňazí osoh. Ak tento inštitút takýmto hulvátskym spôsobom zlikvidujeme, tak bude to vlastne proti princípom subsidiarity a proti, proti princípom, ktoré presadzujeme, a to je posilnenie samospráv a presunutie ďalších kompetencií na samosprávy spolu aj s peniazmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 16:24 - 16:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Moji kolegovia to už naznačili, ja to len zopakujem, otvoril to kolega Stachura, a to je ten medzirezortný prístup. Mne to tam chýba v programovom vyhlásení a myslím si, že pre úspešnosť politiky v nasledujúcich štyroch rokoch bude ozaj kľúčové, či dokážu, dokážu jednotlivé ministerstvá spolupracovať. Ja som zaregistroval dosť ústretovú snahu spolupráce ministerstva životného prostredia a ministerstva poľnohospodárstva. My sme dokonca tak aj ladili svoj program. A takisto sa prikláňam k tomu, čo povedal kolega Stachura, že treba previazať rezorty sociálnych vecí a zdravotníctva. Myslím si, že je na to príležitosť, pretože sú tam politicky blízki predstavitelia na postoch ministrov.
Skryt prepis
 

15.11.2023 9:26 - 9:42 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja podporím kolegu Šmilňáka v tom, v tej pasáži, kde sa venoval rómskej problematike. Myslím si, že väčšia pozornosť mala byť venovaná aj v programovom vyhlásení tejto problematike. Ja poviem len jedno číslo, možno nebude úplne presné, ale je, ilustruje situáciu. Je to údaj zo Svetovej banky zhruba spred desiatich rokov, ak by v tom čase, keď sme mali vyššiu mieru nezamestnanosti, ale ak by v tom čase bola zamestnanosť v rómskych komunitách na úrovni majoritnej populácie, tak hrubý domáci produkt by bol vyšší o 2 % ročne. To sú obrovské čísla, keby sme to dnes hovorili v peniazoch, tak to sú miliardy eur. Takže ak hľadáme spôsob, ako konsolidovať verejné financie, tak venujme sa Rómom a venujme sa im skutočne efektívne a to sa začína už pri školskej dochádzke, tak ako to hovoril kolega Šmilňák.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

14.11.2023 18:40 - 18:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak by som mal charakterizovať programové vyhlásenie vlády jedným výrokom, tak by som povedal: práca chvatná, málo platná. Prečo? Pretože tento program nám neposkytuje nejakú pevnú vyhliadku, akým smerom by sa mala uberať vláda a hlavne čo je jeho problém, neposkytuje ani predstavu o tom, aké budú konkrétne kroky nasledovať budúci rok a v nasledujúcich rokoch. Asi to nie je div, pretože strany, ktoré zostavovali tento volebný program, tak, tento vládny program, takže mali, mali slabšie volebné programy, alebo by som povedal, že veľmi slabé a tak asi sa muselo načierať do niektorých ďalších podkladov.
Programové vyhlásenie je rozsiahle, má 88 strán. Je plné krátkodobých, strednodobých, dlhodobých cieľov. Ale by som povedal, že to je skôr súbor prianí a vykresľovania svetlejších zajtrajškov, ako, ako keby to malo byť, ako by malo byť postavené na viacerých konkrétnych veciach. Cieľ, ktorý si kladie, je v podstate spomenutý len v závere a hovorí sa, že cieľom je, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Samozrejme, to si prajeme všetci. Otázka je, ako sa k tomu dostať.
Problém je, že toto vyhlásenie neoplýva nejakými konkrétnymi opatreniami. Má síce stanovené stovky cieľov, ale nevidíme tam nejaké opatrenia, ktoré by mali viesť k plneniu týchto cieľov. Aj tie ciele sú často spomínané len vágne.
Problémom, vážnym problémom bude, ako sa bude toto programové vyhlásenie vlády uvádzať do života, ako sa bude implementovať, pretože je všeobecné, bude s tým problém.
Tým, že je rozsiahle, sa zároveň nedosahuje to, že by komplexne pokrývalo všetky oblasti. Na tých 88 stranách chýba viacero vecí. Ja som už dnes napríklad spomínal, čo sa týka samosprávy, neriešia sa problémy samospráv a nerieši sa problém ďalšej decentralizácie verejnej správy, hoci všetci buď priamo alebo intuitívne cítime, že je to potrebné, že tento krok bude nevyhnutný. Napokon náznakovo to načrtol aj predseda strany SMER a predseda vlády Robert Fico, ktorý spomínal, že je za ďalšiu vlnu decentralizácie a tak isto hovoril o masívnom presune eurofondov na samosprávy, ale toto v programovom vyhlásení nenájdeme. Otázka je, či vláda alebo strana SMER z týchto cieľov zľavila, alebo jednoducho ich nemieni vôbec napĺňať.
Podľa tvorcov programu sa má sociálny štandard obyvateľov udržať, nemá sa naň siahať, ale zároveň sa nehovorí o tom, ako ho udržať, akými opatreniami. Teraz myslím na financie. To znamená, odkiaľ sa zoberú peniaze na to, aby sa ten štandard udržal? Ja poviem len príklad, je tu čerstvá vec, 13. dôchodky, o ktorých sa toľko hovorí. Teraz prišiel predseda vlády s tým, že dôchodcovia plošne všetci dostanú prilepšenie 150 eur. Sú to veľké peniaze. Ja sa pýtam, odkiaľ na to zobrať? Ja prajem dôchodcom, aby mali vyššie dôchodky, ale krásne to povedala jedna pani v televíznej, v televíznej ankete. Staršia pani dôchodkyňa evidentne, keď sa jej pýtali, čo hovorí na 13. dôchodok, a ona hovorí, ak by som mala za seba povedať, som za, ale ak mám povedať za svojich vnukov, tak som proti, lebo oni to budú splácať.
Teraz by som konkrétne prešiel k niektorým oblastiam, ktorým som sa ja venoval, a to je najmä hospodárstvo a verejné financie. Musím povedať, že našiel som tam viacero pasáží, s ktorými sa vieme stotožniť. Dokonca niekedy mám pocit, ako keby trošku boli okopírované aj z nášho volebného programu. Začnem energetikou. Dôraz na energetiku je rozsiahly, čo sa týka programového vyhlásenia, a nie div, pretože energetika, to je skutočne tá krv, ktorá prúdi v tele nášho štátu. Ak nedokážeme vyrábať a produkovať lacné energie, tak jednoducho urobíme si problémy nielen v priemysle, ale urobíme problémy aj našim obyvateľom a domácnostiam. Preto kvitujem, že ide o to, aby firmy mali cenovú dostupnosť všetkých energií zároveň pri zachovaní konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia, to je pasáž z programového vyhlásenia. V poriadku. Vítam aj to, že sa myslí na domácnosti, pretože ak hovoríme o cenách energií pre domácnosti, tak musíme zároveň hovoriť o tom, aby sme domácnosti dostali do stavu, že spotrebovali tých energií menej. A na to, aby ich spotrebovali menej, musia mať lepšie zateplené obydlia, kvalitnejšie domy. Preto vítam vec, ktorú sme my vlastne aj hlásali pred voľbami, a to masívny program rekonštrukcie rodinných a bytových domov. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, aby ľudia mali menšie účty za energie a zároveň aby sme boli bezpečnejší, pretože energonosiče stále dovážame zo zahraničia v podstatnej miere.
Lenže tu sa tá moja chvála končí, pretože zase sa vrátim aj k tým nešťastným peniazom. Potrebujeme na to peniaze. Ak chceme, ak sľubujeme občanom, že budú mať lacné energie aj budúci rok, že budú mať primerané ceny energií, tak sa musíme pýtať, odkiaľ na to vziať. Nemáme tu žiadne čísla a tie odhady hovoria, možno jedna, jedna až dve miliardy eur budú potrebné, ak sa majú ceny energií udržať na úrovni tohto roka pre domácnosti. A to stále tlačíme ten balvan pred sebou, lebo ceny, ceny energií nebudeme mať v budúcnosti určite také nízke, ako boli pred, pred ukrajinskou vojnou.
My sme priniesli aj riešenie a v náznaku ho vidíme aj v programovom vyhlásení, len neviem, či je myslené úprimne. To riešenie je v tom, že pomoc pri energiách by mala byť adresná. To sa týka aj firiem, aj domácností. Adresná znamená odstupňovaná. Podľa toho, ako má hlboko člen domácnosti do vrecka, tak podľa toho by mal dostať pomoc. Jednoducho sú u nás ľudia, domácnosti, ktoré túto pomoc nepotrebujú. Ak napriek tomu im plošne dávame peniaze, tak míňame peniaze, vyhadzujeme ich von oknom. A vieme veľmi dobre, že štát je na tom zle. Preto by sme mali obrátiť každé euro v ruke.
Ďalší bod, podnikateľské prostredie. Vítam opäť, a sme prichystaní pritom, pritom aj spolupracovať, že vláda baží po stimulujúcom podnikateľskom prostredí na podnietenie ekonomickej aktivity. V poriadku, sú tu aj konkrétne opatrenia. Spomeniem zase, mali sme ich vo vlastnom programe. Má sa zvýšiť limit pre povinnú registráciu daní z pridanej hodnoty. Má sa, majú sa, má sa uľahčiť dedenie rodinných firiem. Majú sa upravovať limity paušálnych výdavkov pre živnostníkov. Je tam takýchto bodov viac. Ale na druhej strane, vôbec táto oblasť nie je spracovaná komplexne, opäť to končí len pri tých cieľoch, pri tých avizovaných, avizovaných okruhoch opatrení. Ja vám poviem príklad, ktorý vlastne ide proti tomuto. Spomína sa tam jeden zvláštny bod, a to je, že v rámci skvalitnenia podnikateľského prostredia vláda nebude siahať po skrátených legislatívnych konaniach. Spomínam to preto, že pre biznis je mimoriadne dôležité, nie je ani dôležitá výška daní a odvodov, pre biznis je dôležité, aby bolo prostredie vypočítateľné a stabilné. To znamená, že sa nebudú meniť zákony z mesiaca na mesiac, pomaly zo dňa na deň a ešte v skrátenom legislatívnom konaní. Toto si dáva vláda sľub, že nebude pristupovať k takýmto konaniam. No budem to dôsledne sledovať a mám obavy, že veľmi čoskoro, čoskoro pristúpime, vlastne pristúpi, pristúpi vláda práve k tomuto, k tomuto nástroju, k skráteným legislatívnym konaniam.
S čím nesúhlasíme určite, je prístup k daňovej politike. Sme proti tomu, aby sme na Slovensku prišli opäť s progresívnym daňovým systémom na fyzické osoby. Už dnes je do určitej miery progresívny, ale sú tam iba dve sadzby, ale my sme za to, aby na Slovensku začala platiť opäť jednotná daň, aká tu bola pred dvadsiatimi rokmi a ktorá priniesla ekonomické výsledky a bola jednou z príčin, prečo sme sa stali tigrom strednej Európy. Takisto sme proti tomu, aby vláda poľovala na firmy, ktoré majú vysoké zisky, a keď ten vysoký zisk má, tak jednoducho mu odtrhneme, koľko sa len dá.
Na druhej strane musím povedať, že uvedomujeme si ťaživú situáciu vo verejných financiách a je jasné, že bude treba siahnuť po opatreniach aj na stránke príjmovej, aj na stránke výdavkovej, aby sme určitým spôsobom šetrili. Preto sa prikláňame k osobitnému zdaneniu bánk, ale opakujem, iba preto, že zisky bánk v tomto roku sú vysoké bez toho, aby sa o to banky pričinili. Je to, sú to veľmi jednoduché veci. Banky mali nízke úroky na úložkách a vysoké úroky na úveroch. A to sa udialo z mnohých dôvodov a ten hlavný je politika Európskej centrálnej banky, čo je vlastne naša centrálna banka.
Posledná vec, ku ktorej sa vyjadrím, sú verejné financie. Je veľmi smutné, že v stave, v akom sme, vláda nemá v programovom vyhlásení osobitnú kapitolu, ktorá sa, ktorá by sa venovala verejným financiám. Táto oblasť je vyslovene odfláknutá. Pritom si uvedomme, máme tu strážcu verejných financií, volá sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varovala tento rok, že ak sa Slovensko bude uberať touto cestou zadlžovania, tak o desať-pätnásť rokov je vysoké riziko bankrotu Slovenska.
Dámy a páni, bankrot znamená, ja vám poviem, čo znamená bankrot konkrétnych, v konkrétnych veciach: prepúšťanie štátnych zamestnancov, bankrot znamená zníženie dôchodkov. V Grécku išli dôchodky o tretinu dole. To je dosah na všetkých, všetkých obyvateľov. To nie sú vágne slová, že poďme konsolidovať verejné financie. To sú veci, ktoré sa týkajú priamo obyvateľov tohto štátu. Ak tie verejné financie nebudeme strážiť, tak to dosadne na všetkých. Preto považujem jedno, jednovetové vyjadrenie vlády o tom, že bude konsolidovať verejné financie o pol desatiny percenta hrubého domáceho produktu ako za nezodpovedné a dokonca by som povedal aj nedostatočné.
Tiež si kladiem otázku, či vôbec je úprimné toto vyjadrenie, konsolidovať verejné financie týmto tempom, keďže ako som povedal na začiatku, vláda chce zachovať sociálny štandard a zároveň, zároveň dať do poriadku alebo postupne dávať do poriadku verejné financie. Opäť zopakujem, ak to myslí úprimne, musí siahnuť aj na výdavky. Ak sa pýtame, ako siahnuť na výdavky, aby sa ľuďom neuškodilo, je to veľmi jednoduché, treba pomôcť tým, ktorí to potrebujú, a tí, ktorí to zvládnu, tak jednoducho im pomoc nedáme. To je celé. Forma adresnej pomoci.
Predseda Majerský tu hovoril o energetickej chudobe. Roky nedokážeme, roky nedokážeme definovať chudobu, roky nedokážeme stvoriť predpis, ktorý by povedal, ktorí ľudia potrebujú tú pomoc pri vysokých cenách energií a ktorí nie. Prosím týmto spôso... z tohto miesta aj vládu, aby sa zaoberala týmto problémom. Je to dôležité nielen pre obyvateľov domácností, ale je to dôležité pre verejné financie a tým pádom, ako som to už povedal, pre obyvateľov celej tejto republiky.
Mám tu toho ešte popísaného viac, ale nebudem vás už zdržiavať, určite sa už každý pomaličky chystá domov.
Na záver poviem iba toľko, že z toho pohľadu, ako som povedal, nachádzame v programovom vyhlásení vlády kroky, s ktorými vieme sympatizovať a ktoré vieme podporiť, pretože ide o verejný záujem. Na druhej strane je tento dokument chabý, nedostatočný, chýbajú v ňom konkrétne opatrenia a čo poviem na záver, už to tu niektorí spomenuli, chýbajú v ňom jasné parametre, podľa ktorých by sme mohli hodnotiť činnosť vlády. To nemá byť tabuľka, ako povedal pán Richter, nepotrebujeme nejaké tabuľky, stačilo desať čísiel alebo desať míľnikov, podľa ktorých by sme, tu ako sedíme, mohli dajme tomu v závere každého roka hodnotiť, čo tá vláda vykonala.
Podľa tohto dokumentu, ktorý máme pred, o ktorom dnes rokujeme, tak podľa tohto dokumentu to nevieme. Preto programové vyhlásenie vlády nepodporíme. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.11.2023 17:40 - 17:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Podporím to, čo povedal poslanec Majerský, to znamená, že musíme sa skutočne sústrediť na samosprávy a regióny. Zaslúžili si samosprávy osobitnú časť v programovom vyhlásení vlády. Však si len spomeňme, ako samosprávy zastupovali alebo riešili problémy, ktoré nevládala, nevládala riešiť centrálna vláda, zoberme si pandémiu. Zoberme si napríklad posledné, poslednú situáciu v prípade nelegálnej migrácie, opäť tam zaskakovali samosprávy. Zoberme si vojnu na Ukrajine, príchod utečencov, opäť samosprávy. A tieto samosprávy sú dnes vo veľkých problémoch, finančných problémoch a my tam nevidíme ani zmienku o tom, čo sa bude diať, ako sa budú financovať samosprávy po novom, aký bude nový daňový mix. To sú, myslím, veci, ktoré sú veľmi dôležité tým skôr, že predseda vlády Robert Fico ich často spomínal pred voľbami, takisto ako spomínal, že je ochotný aj polovicu eurofondov presunúť na samosprávy, v programovom vyhlásení to opäť nevidíme. Takže a posledná vec, čo poviem, Slovensko si zaslúži ďalšiu vlnu decentralizácie. Potrebujeme silné správy, samosprávy, silné regióny, opäť tam o tom nie je zmienka. My určite podporíme každú myšlienku, ktorá bude viesť k efektívnemu prenosu ďalších kompetencií na samosprávy, samozrejme, aj s peniazmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.11.2023 16:10 - 16:25 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Richter spomínal politiku KDH v oblasti dôchodkov. Ja to trošku spresním. KDH nie je nejakým veľkým priaznivcom 13. dôchodkov, ale skôr za spravodlivých dvanásť dôchodkov. To znamená také valorizovanie dôchodkov, aby boli tie dôchodky, samozrejme, pre dôchodcov dostatočné a na druhej strane tak, aby to umožnili aj verejné financie. V takomto prípade, ak by sme išli týmto smerom, tak nevedieme diskusiu ako dnes o tom, že koľko dáme dôchodcom na 13. plat, či im priplatíme nejakých 150 eur všetkým navyše. Jednoducho bolo by to o tých dvanástich dôchodkoch. A čo sa týka rodičovského dôchodku, my sme za jeho zachovanie, pretože tam sú tri hlavné dôvody: vedie k medzigeneračnej solidarite, ktorá je veľmi dôležitá, prispieva k tomu, že nám vyrastajú noví ľudia, ktorí pacujú a platia odvody, a tretia vec, z dlhodobého hľadiska je tento systém priaznivý pre udržateľnosť dôchodkového systému.
Skryt prepis