Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vieš, kolega Viskupič, plus ďalší, pozrite sa, ja, ja teda cestujem po Slovensku, a koľko pribudlo v poslednom čase veľkoplošných plagátov, ktoré nabádajú na hazard. Ten náš zákon smeruje k tomuto, tento návrh zákona, aby sa obmedzila tá reklama, hej? Jednoducho je to, je to výnosný biznis a ja len poviem, z toho, čo si, kolega Viskupič, čítal, je to z vyjadrení šéfa Úradu pre reguláciu hazardných hier, ale on tam hovorí ešte aj jednu vec.
Najväčší podiel na trhu si aj naďalej držia internetové kasína, ktoré medziročne zaznamenali nárast výťažku o 29,9 % na 476 mil. eur. A ďalej hovorí generálny riaditeľ úradu, že výrazný rast súvisí s inováciami v digitálnych službách, zmenou správania spotrebiteľov a efektívnou reguláciou zo strany štátu, tam už pri tom, pri tej tretej kategórii hovorí o prínose pre štát. To znamená, zmena správania spotrebiteľov. to je podľa mňa dosť významná vec. A druhá vec, že ak my hovoríme o vyšších odvodoch z hazardu, nerobíme to svojvoľne. My nie sme zástancami zvyšovania daní ani, ani odvodov, ale hovoríme o časoch konsolidácie, takže keď hľadáme nejaké zdroje, aby sme pomohli verejným financiám, hľadáme ich napríklad tu pri týchto negatívnych externalitách. A či je to dnes, tá regulácia, primeraná, alebo nie, no ono to je ťažko povedať, veď zoberme si, akým, akým tempom rastú spotrebné dane z tabaku a z alkoholu. Myslím si, že je logické, že mali by rásť aj pri hazarde.

Ďakujem za vaše poznámky, kolegovia.
Áno, kolega Viskupič, samozrejme, že miera tam musí byť. Chápem, čo je, čo je výťažok. Viem, čo ostáva, pochopiteľne, tým stávkovým spoločnostiam a z čoho vlastne platia potom dane a z čoho platia osobitný odvod. Je mi to úplne jasné. Ja som len poukázal na to, ako rastie tá chuť, chuť vstupovať do stávkovania. Skutočne je to päťnásobok za posledné štyri roky. Päťnásobne to prevyšuje... teda päťnásobne to narástlo za tieto roky.
A čo sa týka kolegu Pročka. Rozumiem aj, aj týmto argumentom, ktoré on používa, len my si ctíme slobodu podnikania, a keď to podnikanie jednoducho je nebezpečné pre spoločnosť, tak ho treba nejakým spôsobom regulovať.
Ak by sme prešli k úplnému zákazu, ja len uvediem dva príklady. Obidva sa týkajú toho, tej istej komodity, tej istej negatívnej externality, týkajú sa alkoholu. Zoberte si prohibíciu v Spojených štátoch v prvej polovici 20. storočia, k čomu viedla prohibícia. K masívnemu, masívnemu rozkvitaniu čierneho obchodu a vzniku silných mafiánskych skupín. A podobný pokus o necelých 100 rokov sme zažili v Rusku, kde tiež vyhlásili prohibíciu na alkohol, a viedlo to, dá sa povedať, k podobnému výsledku.
Zákazy v tejto oblasti, striktné zákazy nepomáhajú a my sme zástancami skôr regulácie, a preto aj predkladáme tento návrh zákona.

... o postoj ministra práce čo sa týka ďalšej existencie druhého piliera a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom druhom pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž tohoto druhého piliera, čo je

v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz.
Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať.
A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda.
A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť.
Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať.
A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní.
Ako som už hovoril pri vyhodnocovaní skráteného konania, tak k tomuto zákonu, tak myšlienka využiť peniaze, ktoré sú zhromaždené v úsporách sporiteľov v II. pilieri na projekty, ktoré sa týkajú Slovenska, je stará. Je stará a zaoberá, zaoberali, zaoberali ste to, zaoberali sa tým aj vlády, ktorých bolo KDH v minulosti. Takže tá myšlienka tu je, hovorí sa o nej roky.
Ona má, samozrejme, svoju logiku, pretože ak máme dnes nedostatok investícií a sme na tom najhoršie zo všetkých okolitých štátov, tak každá možnosť, ako, akým spôsobom investovať na Slovensku, je dobrá. Samozrejme, že musí spĺňať určité, určité predpoklady, a o tom chcem práve hovoriť.
Problémom pri tejto, pri takomto spôsobe investovania je, že máme proti sebe v podstate postavené dva záujmy. Je tu záujem vlády, ktorá, ktorá chce, aby sa na Slovensku investovalo, napr. do infraštruktúrnych projektov, a je tu záujem, záujem sporiteľov, ktorí chcú, samozrejme, na tejto investícii zarobiť čím väčšie peniaze, aby sa im zhodnotili. Kým vláda, pochopiteľne, sa snaží získať prostriedky za čím nižší úrok, sporiteľ na druhej strane chce čím vyšší výnos, takže to sa bije. A bude sa to biť vždy, pri všetkých takýchto projektoch sa to bude biť. Ale v každom prípade poskytnutie takejto možnosti je legitímne, je skutočne legitímne a vlastne rozširuje portfólio tých dôchodcovských správcovských spoločností, kam investovať prostriedky.
Dnes dôchodcovské správcovské spoločnosti investujú do štátnych nástrojov, sú to štátne dlhopisy. Investujú aj slovenské banky do týchto nástrojov, investujú aj zahraniční investori, takže opäť opakujem, že to je legitímny nástroj. No, ale tu, samozrejme, tu, samozrejme, sa musím pristaviť, pretože nemám celkom dôveru v to, ako, akým spôsobom sa vláda stavia k hospodáreniu s verejnými prostriedkami. Dlhodobo kritizujeme, akým spôsobom konsoliduje verejné financie. Mňa osobne zaráža, že máme, sme v strede druhého balíka konsolidačného. Prvý sme prijali ešte na konci roku 2023, stále ho nemáme vyhodnotený. Stále nevidím od ministerstva financií, vlastne ako sa podarilo naplniť tie opatrenia. Ak si pamätáte, tak ich minister financií ukazoval na obrazovke, boli tam stovky miliónov eur, a stále, stále nemáme vyhodnotenie, či sa to vlastne podarilo.
Hovorím, sme v druhej, v polovici tej druhej konsolidácie, a vidíme, čo sa deje okolo transakčnej dane. Vidíme, akým spôsobom, akým spôsobom štát opäť nedokáže, nedokáže vyhodnocovať a reagovať na to, že čo sa deje v spoločnosti, a aké nové opatrenia prijímať, a už sa hovorí o treťom balíku, ktorý nám zase len narastá vo verbálnych vyjadreniach ministra financií, nám narástol zrazu z 800 mil. na 2 mld. eur, takže nemám, nemám veľkú dôveru v to, akým spôsobom investuje vláda. Je tu, je tu veľa nehospodárnosti.
Ako príklad uvádzam, ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 17 % výdavkov tohto ministerstva a jeho rozpočtu ide na prevádzkové náklady, kam počítam aj nákupy tovarov a služieb, nielen mzdy a prenájom a tak ďalej, 17 % zhltne samé, sama, sám tento in... táto inštitúcia, aby mohla vydať tie prostriedky, aby pretiekli cez ňu, cez tie prostriedky pre, pre subjekty o ktoré, o ktoré, ktoré zastrešuje. A rozpočet ministerstva, tohto ministerstva, ktorý mal byť pôvodne 100 mil. eur, je takmer 240 mil. eur v súčasnosti.
A vrátim sa, vrátim sa k téme, k téme možnosti investovať do, do produktov infraštruktúrnych. Ja som skritizoval skrátené legislatívne konanie, nepatrí sa takéto zákony prijímať v skrátenom legislatívnych konaní, nech je v tomto prípade dôvod akýkoľvek, ak teda, ak teda skutočne nehrozia nejaké hospodárske škody – myslím si, že to tak nie je –, pretože toto skrátené konanie v prvom rade nám nedáva možnosť pripomienkovať celý zákon. A druhá vec je, že nastáva to... jednoducho krátkosť času. Ja som musel v tom krátkom čase komunikovať aj s predstaviteľmi dôchodcovských správcovských spoločností a s ministerstvom práce takisto, aby som si sám niektoré veci dokázal vyjasniť. Pochopiteľne, že už na začiatku sa hovorilo o tom, že investovanie do týchto produktov bude dobrovoľné. Ale chcel som to skutočne, skutočne počuť, že je dobrovoľné, a uistil som sa, že to bude ozaj dobrovoľné. Bude, bude na, na tých správcovských spoločnostiach, aby oni zvážili mieru rizika a mieru výnosu, a jednoducho sa rozhodli, že či do týchto produktov budú investovať. Nie je to nič výnimočné, sú takéto produkty aj inde vo svete, takže z tohto pohľadu je to v poriadku.
Druhá vec je, že či týmto spôsobom zase nerozvirujeme hladinu v II. pilieri, pretože na konci, hovoril som o prvom konsolidačnom balíku na konci roka 2023, sa znížili odvody do II. piliera na 4%. Súčasné 4, pripomeňme si, že na začiatku to bolo 9, teraz máme 4, menej ako polovicu, a rozmýšľal som nad tým, že čo spraví tento zákon, ak bude schválený vlastne s tým II. pilierom.
Počujeme tu, že môže byť tie, môžu byť tie prostriedky sporiteľov ohrozené. Priamo ohrozené, nepredpokladám, že by mohli byť tým, že budú ivest... budú, budú investovať do týchto nových produktov, pretože je tam báza dobrovoľnosti. Toto som už povedal.
A druhá vec je, že či sa predsa len na tento II. pilier nesiahne, pretože spomínal som tretí konsolidačný balík, a vždy tu bolo pokušenie, a vlastne aj vlády Roberta Fica to pokuš... tomu pokušeniu neodolali, že buď ten II. pilier otvorili, alebo, alebo siahli na sadzby odvodov do tohto II. piliera, tak som špekuloval nad tým, že čo tento zákon vlastne spôsobí. A skôr, skôr mi vychádza z toho to, že ak sa zafixuje takýto nový spôsob investovania v tom II. pilieri, že to pokušenie možno nebude menšie, ale že to jednoducho bude ťažšie, ťažšie vykonateľné.
A preto som sa aj zaujímal o postoj ministra práce, čo sa týka ďalšej existencie II. piliera, a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom II. pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž toho, toho II. piliera, čo je v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz.
Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať.
A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda.
A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť.
Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať.
A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ja ešte k tomu zdôvodňovaniu clami zo Spojených štátov, turbulenciami na akciových trhoch. Ja len, pán kolega, vám položím jednu otázku. A čo ak na tých clách alebo na nejakom spoločnom prístupe sa Európska únia a Spojené štáty dohodnú? Ja to napríklad nevylučujem. A zatiaľ, zatiaľ to, čo vidíme zo strany Európskej komisie, však včera sedeli minister, ministri hospodárstva, kde navrhujú úplný opak ako Spojené štáty, ísť s clami na nulu, úplný opak, lebo tie clá existujú aj dnes, však to vieme, len sú oveľa menšie. A turbulencia na akciových trhoch? No viete, ak sme ozaj takí múdri tu v tejto sále, tí, ktorí si za týmto názorom stoja, a vieme, čo bude s akciovými trhmi, no tak poďme všetci investovať. Nikto nevie, čo bude. Však sa pozrite, pozrite na históriu týchto akciových trhov a vidíte, aké kadejaké zákmity sú tam. Môže to byť, môže, môže to byť o pár dní úplne naopak. Takže my tu počúvame argumenty, ktoré, o ktorých, ktoré vlastne argumentmi nie sú. Pretože skutočne, sám pán minister hovoril, že tento zákon sa chystá dlho, a keď vidíme aj vyjadrenia zástupcu sporiteľov, ktorí v podstate trošku so zamračenou tvárou, ale nemá s tým problém a povie, samozrejme, jedným dychom, áno, je to dobré, že je to dobrovoľné, a pouvažujeme nad tým, ak z toho bude dobrý výnos. No tak, chystalo sa to dlho a nepoužívajme argumenty aktuálneho politického vývoja vo svete. Mne sa to zdá skutočne ako veľmi účelovo použité. Ja som povedal svoje podozrenie, odkiaľ môže vietor fúkať, uvidíme. Však uvidíme, čo sa stane na budú... nasledujúce týždne.

Ja len jednu poznámku k tomu ratingu. Agentúra Moody´s minulý rok znížila rating Slovenska.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu tohto zákona. Na začiatku poviem, že myšlienka využitia úspor z II. piliera na investície na Slovensku je, má už veľa rokov, v podstate už krátko po tom, ako Slovensko prijalo reformu dôchodkového systému, tak sa o tom uvažovalo a bola o tom aj taká krátka diskusia a tá diskusia sa vždy krútila okolo jednej veci. Na jednej strane máte úspory obyvateľov, na druhej strane štát. Tí, čo sú v tom, čo sú v II. pilieri, čo tam majú uložené svoje prostriedky na dôchodok, majú snahu maximalizovať výnos, pochopiteľne. Na druhej strane je štát, ktorý má záujem minimalizovať úrok, za ktorý si požičiava peniaze. To znamená, kto teraz je v tej hierarchii dôležitejší? Je to vláda alebo sú to tí obyvatelia? A táto myšlienka je dnes o to háklivejšia, že v tom systéme je viac a viac ľudí a, samozrejme, že v tom systéme sú tým pádom aj oveľa väčšie peniaze.
Myslím si, že ale táto diskusia je legitímna a skutočne možno nájsť nejaké východisko z nej, i keď možno ani jedna strana nebude úplne spokojná, pretože tak ako to povedal včera aj predseda Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností, budú, budú, samozrejme, nad tým uvažovať, či tieto peniaze investovať do štátu, ale za podmienky, že ten výnos bude väčší, ako je pri štátnych dlhopisoch. Takže už táto, táto diskusia tu už je a určite sa v nej ešte bude pokračovať. Ja som, ja som rád, že sa táto diskusia neodvíja nejakým, nejakým prikazovaním našim sporiteľom a správcom ich prostriedkov, ale je to na dobrovoľnej báze. Takže toto je všetko zatiaľ v poriadku.
Nejde mi do hlavy iná vec. Reči o tom, že na bankových účtoch ležia veľké peniaze a takisto aj v týchto fondoch, v týchto fondoch sú veľké prostriedky, zaregistrovali sme vyjadrenie k tomuto od predsedu vlády už pred vyše rokom, bolo to takým neohrabaným spôsobom, sú tam peniaze a my ich nevieme použiť. Tak som sám očakával, že čo z tohto bude, že sú, samozrejme, aj štáty, kde siahli na dôchodkové úspory vyslovene, že či náhodou niečo takéto nenastane. A teraz tu prichádza schéma, o ktorej by sme v podstate mohli byť, by sme mohli byť upokojení, že nič také nenastane, ale pozrime sa za tým, že aký je vlastne účel použitia tých prostriedkov, ak ich tí sporitelia do týchto, do týchto štátnych, štátnych aktivít vložia. Nuž ak ide teda o sporiteľov, že im doprajeme, aby mali viac peňazí na dôchodky, no tak potom by im štát mal vlastne aj ponúknuť, ponúknuť, tým dôchodcovským správcovským spoločnostiam by im mal ponúknuť veľmi dobre, veľmi dobre úročené investície.
Ak ide o samé investície, potom si kladiem otázku, že ak chce vláda ozaj investovať, tak prečo to nerobí v iných oblastiach, kde to má vo svojej právomoci. A nebudem ďaleko chodiť, stačí sa pozrieť na eurofondy. Však eurofondy tvoria, pokrývajú väčšinu našich vládnych investícií a tie eurofondy sú, ich čerpanie v žalostnom stave. Takže ak nám ide skutočne o investície, prečo sa nepohneme tam, kde tie prostriedky sú? Ja len poviem, že len štátny rozpočet počíta tento rok, že z eurofondov sa minú viac ako 2 mld. eur. A tu v tomto prípade hovoríme o maximálne pri dnešných, pri dnešnej hodnote majetku o nejakých 800-900 mil. eur. Takže len v tých eurofondoch máme viac ako dvojnásobok, ktorý by sme mohli použiť. A ak ich nebudeme vedieť použiť, tie prostriedky, tak to bude skutočne problém. A nehovorím to len ja, hovorí to napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ak, vrátim sa ešte k tým sporiteľom. Ak štátu skutočne ide o to, aby, vláde ide o to, aby sa investovali prostriedky z týchto, z tohto II. piliera na Slovensku, tak potom si kladiem otázku, prečo sa nezaoberáme iným problémom. Prečo neponúkame nástroje, ktoré sú bežné v inom svete? Mierim tým napríklad na kapitálový trh slovenský, ktorý je v podstate mŕtvy. Burza cenných papierov, burza cenných papierov má minimálny obrat. Keď si chceme, aby sme vedeli zhruba, o koľko ide, ten ročný obrat burzy cenných papierov je zhruba toľko, čo ministerstvo financií ponúklo tento rok občanom, keď si nakupovali štátne dlhopisy. Takže to je nejakých 400-500 mil. eur ročne. Takže prečo sa potom napríklad nezaujímame o burzu, prečo, prečo, prečo ju nevytiahneme z tých plienok, v ktorých nám leží už niekoľko desaťročí a prečo tam neponúkneme nástroje na to, aby tí sporitelia mohli investovať prostriedky do slovenských spoločností na slovenskom kapitálovom trhu napríklad? A mohol by som pokračovať, ale vrátim sa vlastne k tomu, k tomu predmetu dnešného zákona, a to je skrátené legislatívne konanie. Nebudem opakovať to, čo hovorili kolegovia, že skutočne ja si myslím, že nie sú dôvody, aby sa takýto zákon prijímal v skrátenom legislatívnom konaní, už keď pre nič iné nie, tak pretože nedokážeme o tom diskutovať plnohodnotne, ako to je pri bežnom legislatívnom konaní.
Ale ak si kladiem otázku ďalej, že prečo práve teraz a prečo tak rýchlo, viete, napadne mi jedna vec. Slovensko je hodnotené ratingovými agentúrami. A v najbližších týždňoch prijme najväčšia ratingová agentúra na svete Standard & Poor's prehodnotenie ratingu Slovenska. Ten rating sa u tejto agentúry drží dosť vysoko a hrozí nám, že sa ten rating prehodnotí, skutočne nám to hrozí. A mám obavy, či to načasovanie nie je preto, aby sa ešte pred tým, ako táto agentúra vyriekne ten záverečný verdikt, čo sa týka ratingu, aby nedostala táto agentúra vlastne od vlády nejakým spôsobom, nejakým spôsobom podnet na to, aby sa zamyslela, aby pripustila, že vláda je ochotná investovať, je ochotná zhromaždiť prostriedky a dať ich do investícií a ak by sa to tak stalo, možno rozprúdiť aj ekonomický rast na Slovensku. Ako vieme, ekonomický rast prispieva k tomu, aby štát vyrastal z tých dlhov, takže skutočne mi napadlo, či toto nie je ten pravý dôvod, prečo sa s takýmto, s takýmto nástrojom ponáhľame. Pre mňa argumentovať tým, že Spojené štáty uvalili na Európsku úniu clá, a tým pádom aj na Slovensko, to je dosť slabý argument, aj keď to Slovensko skutočne je ako najotvorenejšia ekonomika v Európskej únii, je mimoriadne závislé nad, závislé na obchode a na vývoze produktov a zvlášť keď teda tie najvyššie clá sa majú týkať automobilov.
Takže sám si kladiem otázku, prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo za pár hodín máme prijať zákon, ktorý doslova bude hýbať úsporami občanov, ktoré budú mať na dôchodok. A na záver poviem, že ak skrátené legislatívne konanie, ktoré sa nadužíva, samozrejme, v tejto snemovni odvtedy, ako nastúpila táto vláda, tak ak bolo namieste nejaké skrátené legislatívne konanie, my sme to hovorili za KDH, bolo to napríklad v marci, keď sme vyzývali vládu, aby použila skrátené legislatívne konanie na zrušenie zákona o transakčnej dani, pretože už ináč to nešlo, iba skráteným konaním.
Takže odtiaľto vysielam aj apel, aby sme skrátené konanie používali skutočne vtedy, keď to treba. V tomto prípade to skutočne nie je nevyhnutné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja len k tej poznámke, že nie je vhodný čas a neriešia sa... nerieš.... riešia sa tu zbytočne nejaké hodnotové témy. Tou jednou, jednou z tých hodnotových tém je, však to bolo predstavené, je aj reforma prokuratúry. To je taká vážna vec, že musíte mať nejaký základ, keď chcete, chcete sa niekam posunúť ďalej.
Druhou vecou, o ktorej sme hovorili, je inštitút skráteného legislatívneho konania a posilnenie právomoci Ústavného súdu v tejto oblasti, takže to je zase, však vidíme, ako sa tu prijímajú zákony, čo sa tu deje. Však ja som, napríklad dnes sa pýtam kolegov, že ak skončíme s rozpravou k ústave skôr, že čo bude nasledovať, pretože ani, vidím pomaly ministra financií, tak asi jeho zákony, pretože v takom chaose tu žijeme. Takže ja vôbec tým nechcem povedať, že nežijeme v čase obrovských problémov. Stopercentne. Len začínam byť trochu skeptický, či v tomto parlamente dokážeme vyriešiť clá Spojených štátov uvalené na Európsku úniu. Je to ozaj veľká téma, a to, čo hovoril predtým aj kolega Krátky, tak skutočne by si zaslúžila, zaslúžila diskusiu, len neviem, by sme sa tu mohli aj roztrhať, asi by sme sa k tej diskusii tu nedostali našimi hlasmi.
Takže opakujem, sú tu té... sú tu obrovské problémy, v ktorých, do ktorých sa Slovensko nachádza, a nielen Slovensko, ale celá aj, aj celá Únia, však to vidíme. Ale aj tie veci, o ktorých hovoríme, môžu prispieť k tomu, aby sme mali nejaký základ, z ktorého vychádzať.
Ak poslanci vládnej koalície pristúpia na to, že, že napríklad dáme do ústavy úpravu používania skráteného legislatívneho konania, myslím si, že to bude veľký posun dopredu.

Pán kolega Horecký, mne sa na tom vystúpení, zvlášť ma osvojilo tá, to budovanie rovnováhy medzi tým, že pokiaľ má právo vychovávať to dieťa rodič a odkiaľ učiteľ. Je to vlastne vymedzenie. Všetci, všetci máme, pochádzame z nejakej rodiny a všetci žijeme v nejakej spoločnosti, takže nájsť tú rovnováhu je vždy veľmi ťažké, ale je to nevyhnutné, hľadať tú rovnováhu.
Je nás tu viac takých, čo boli vychovaní ešte v minulom režime, a ja si na tom veľmi dobre spomínam, čo to bolo, keď nás vychovávali v škole nejako a niečo iné sme mali doma. Tie schizofrénie, ktoré boli, keď prišla moja sestra zo školy a povedala maličká, mala nejakých 6-7 rokov a hovorí: „Otec, nás naučili perfektnú básničku“ – A otec: „No tak, povedz, povedz.“ – A ona začala a tá básnička sa končila týmito slovami, to si pamätám: „A na šťastie našich detí Leninské oko svieti“. A otca skoro vystrelo, keď to počul. (Povedané so smiechom.) Ale však všetci sme vedeli, že niečo iné sa vyučuje v škole a niečo iné sa uznáva doma, takže ja len aj možno touto úsmevnou príhodou nabádam na to, aby sme sa znovu nedostali do situácie, že niečo iné budú, v niečom inom budú vychovávať rodičia deti doma a do niečoho iného by boli nútené tie deti vo výchove v škole, takže plne stojím za tým, čo povedal kolega Horecký.
Treba nájsť tu rovnováhu. Nájsť, pokiaľ rodina a odkiaľ škola.