Videokanál poslanca

pre živnostník na zdravotné poisťovne. To nie je málo. To sa zdá jedno percentíčko. Ale skutočne pri príjme živnostníka s tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku.
Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná. Tam živnostníkov nosia na rukách, len aby tí živnostníci boli. My ideme presne opačným smerom. A ak zvýšite zdravotný odvod na zamestnanca o jedno percento, viete, jemu sa tiež málo hovorí, lebo vlani sa zvýšilo na zamestnávateľa, odvod do zdravotnej poisťovne. Tak to je veľmi jednoduché, zamestnanec má hrubú mzdu, tú, na ktorej sa dohodne s tým zamestnávateľom, a vy mu tú mzdu o to percento, čistú mzdu znižujete, lebo to je odvod zamestnanca. To znamená, on vám to odpočíta ten, do čistej mzdy, vám to odpočíta ten zamestnávateľ. Zase útok na výplatnú pásku ľudí. Hrubým spôsobom.
Posledná vec, čo poviem k živnostníkom, je skrátenie odvodových prázdnin. Máme situácie dnes, že prvý rok nemusia živnostníci platiť sociálne odvody. Ideme z prvého roku, z jedného roku na šesť mesiacov. Čo tým robíme? Odrádzame ľudí, aby si zakladali živnosti. My ich odrádzame. Tí živnostníci často si prvýkrát ohmatali to podnikanie tým, teda tí ľudia, že si založia živnosť. Ona nemusí byť úspešná, ale vyskúšajú si to. My ich odradíme. My ich tlačíme do pasivity, tých ľudí. To už nie je len útok na výplatnú pásku, toto je útok na ekonomiku štátu, na aktivitu ľudí. Keď si zoberieme, v akom stave sú investície, keď si zoberieme, že štát sa rozhodol prejesť peniaze na investície tým, že ich rozdá na energodotácie, keď si zoberieme, že firmy váhajú s investíciami, keď nám utekajú, z bratislavskej automobilky nám utiekla výroba nového modelu, pretože sme nevypočítateľní, drahí, utieklo do Španielska. To bude pokračovať. To sú fakt vážne veci.
V tomto čase my robíme, robíme opatrenia, ktoré odrádzajú ľudí byť ekonomicky aktívnym. Dôsledkom nie je len to, že sa nebude dariť ekonomike, však to má priamy presah na verejné financie. Presah v tom, že ak Slovensko zastaví svoj rast a skutočne za druhý polrok tohto roka bol ekonomický rast na Slovensku šesť desatín percenta HDP, 0,6 %, v Česku vyše dvoch percent, nepoznám presné číslo, v Poľsku vyše troch percent. To nie je, pán minister, to nie sú, to nie sú vplyvy amerických ciel, to je politika tejto vlády. Ako, že sa s americkými clami dokážu vyrovnať v Česku alebo v Poľsku, a my sa nedokážeme? Ak sa zastaví motor ekonomiky na Slovensku, bude to mať ťažký dosah na verejné financie. Nielen to, že ak počítame, ak sme si zvykli počítať dlh napríklad k hrubému domácemu produktu, nielen to, že vlastne ten dlh narastie aj bez toho, aby sa požičali nové peniaze, pretože k tomu klesajúcemu HDP to bude viac. A toto, toto vnímajú tí, tí investori, ktorí kupujú cenné papiera Slovenskej republiky. Toto, toto vnímajú. To znamená, dokáže ten štát v budúcnosti zaplatiť, vrátiť to, čo si požičal? Hovorím o raste úrokových miezd.
Samozrejmé, že to vedie aj k tomu, že zastavenie ekonomiky spôsobuje, že štát oveľa ťažšie vyberá dane a odvody. Keď sa pozriete aj ako, ako sa vyvíja, vyvíjajú daňové príjmy, vôbec to nie je ružové a teraz si predstavte, čo sa stane, keď ten štát nedokáže naplniť tú pokladnicu tak, ako, ako to bude očakávať. Aké opatrenia budeme prijímať o rok takto, ak to bude táto vláda? Čo nás čaká? Preto my hovoríme, že nie, nie zvyšovať dane a odvody, ale treba ísť opačným smerom, samozrejme na to treba odvahu a treba mať riadne, riadne nachystané veci, treba mať riadne analýzy. Ja som sa tu s nejakými analýzami doteraz nestretol, to, čo predkladá vláda. Nič. Nevidel som nič. To je tak, ako sme čakali na túto konsolidáciu. Bude niekedy v júni, potom bude v júli, v auguste, nakoniec v septembri, však vlani to vlastne bolo to isté.
Mám, mám obavy, že tento rok, tento rok vláda zlomí rekord, lebo vlani odvtedy, ako minister financií vtedy aj s predsedom vlády, vtedy mal predseda vlády ísť, odvahu ísť pred mikrofóny, tak od toho momentu, ako to predstavili, tak do schválenia v parlamente ubehlo 16 dní. No ak dobre rátam, tak minulý týždeň predstavil minister financií opatrenia, teraz nám zapchali ústa pri skrátenom konaní, pri prvom čítaní, uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, možno ten rekord zlomia. A možno, možno sa dočkáme desať dní alebo koľko. Rozumiete? O takýchto dôležitých veciach spojených s takými kamuflážami, ako som hovoril, rokovať v skrátenom konaní v obmedzenom, obmedzenom časovom priestore. (Rečník si nahlas vzdychol.) Ťažko sa mi k tomu vyjadruje a napokon musím prejsť na záver k samej osobe ministra financií. Aj som tým začal, aj tým skončím. Vykreslil som vám, ako sa odborne postavil k veciam v roku 2019-2020, keď si sám ako sám, ich vlastná strana si nastavila napríklad tie trináste dôchodky s tým, že minister financií s tým ani nepočíta v rozpočte a ešte sám aj priznal, niekde tie peniaze nájdite a zvýšte deficit. A povedal v tom októbri 2020.
Ja jednej veci, jednej veci rozumiem, jednej, jednej, poviem to tak. Je reprezentantom strany, ktorá si hovorí, že je slovenská sociálna demokracia. Tá sociálna demokracia, ktorú dnes vylučujú pomaličky z európskej rodiny sociálno-demokratických strán. Takže musí, musí, samozrejme, vystupovať emotívne, ja to veľmi nemám rád, keď sa zbytočne emotívne vystupuje k odborným veciam, aj ja sa snažím tlmiť, ale kto používa emócie, tak nemá argumenty. A to je jedno, či ho niekto vyprovokuje, alebo nevyprovokuje. Nemá argumenty. On musí byť verný svojej strane a musí pretláčať také opatrenia, ktoré sa páčia jeho strane. To znamená, on musí, keď už toľko si berie tie trináste dôchodky do úst, on musí hovoriť o tom, že tie sociálne, tie sociálne štandardy, hej, musíme zachovať a na druhej strane, tomuto rozumiem ešte, ale nerozumiem tomu, prečo je na tej stoličke. Pretože on je zodpovedný za naše verejné financie. On by tu mal prichádzať s opatreniami, ktoré budú, budú asi, ktoré by asi prezentoval asi takto: Viete čo, sú to tvrdé opatrenia, tuto musíme, ale jednoducho nepustí to, nepustí to, nepustí tá situácia, v ktorej sme, musíme siahať na takéto tvrdé opatrenia. A nie, on namiesto tohto bude vysvetľovať, že aké sociálne štandardy zachová.
A dokedy, prosím vás, pán minister? Viete, ako vyzerá sociálny štandard dôchodcu v Grécku? O tretinu išli dôchodky dole po bankrote. Viete, ako vyzerali zamestnanci, štátni? Dvadsať percent preč, zníženie platov. Takto vyzeralo Grécko. Hasili to koľko? Pätnásť rokov. Prvýkrát, prvýkrát po pätnástich rokoch grécka vláda teraz pristúpila k tomu, že zmäkčuje, zmäkčuje podmienky, pretože museli platiť. Dostali sa s dlhom na 200 % HDP. Teraz majú 150. Pätnásť rokov trpeli. Ja chodievam do Grécka často, vidím to. Vidím to, ako sa Gréci majú. Tam sa chceme dostať? Vy by ste ako ekonóm, financmajster, mali trvať na tom. Vy by ste mali bojovať proti tým rezortom a možno aj proti vlastnej strane. Jednoducho treba prijať tvrdé opatrenia. A my sme vám, my sme vám tie, inak, inak, inak to, čo, to, čo je pred vami, je ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Lebo na jednej strane chcete sociálny štandard, na druhej strane zdravé verejné financie. Nuž jednoducho to nejde. Neviete si to priznať. A navyše ešte je tam plno klamstva, pretože ten sociálny štandard klesá. Takmer milión ľudí je dnes ohrozených rizikom chudoby. Keď, nemám tu ten graf, ale keď si pozriete, ako klesá riziko chudoby v Európskej únii, takto to ide dole a u nás to ide hore. Už niekoľko rokov. Takže ešte si aj klameme zároveň. Kvadrát na druhú (pozn. prepis: nezrozumiteľne vyslovené), ináč to neviem nazvať. Z pozície ministra financií. Alebo obetný baránok? Alebo sa pre vás niečo chystá, keď to tu ešte zvládnete?
My sme tie opatrenia kreslili na papier na vašu výzvu pred rokom, dajte mi to na jednu A4. Na vašu výzvu sme to na tú A4 dali. A tu ako, ako tu je aj náš predseda Milan Majerský, išli sme na rokovanie s predsedom vlády s vami, boli tam ďalší ministri, predložili sme to, predseda vlády si zobral ten papier, kreslil do neho, robil si poznámky a potom išiel von, hodil ho do koša a povedal, nič mi nedali. A smutné je, smutné je, že na mnohé naše slová prišlo. To nie je smutné, to je veselé, hoci na ne prišlo, ale nepostupujete podľa nich. Potom ste priznali, že štát musí na sebe šetriť. Teraz hovoríte o 730 miliónoch, ale neviete ako. Potom ste priznali, že musíte lepšie vyberať dane. Potom ste priznali, že možno, ak už dvíhať dane, tak možno takú negatívnu externalitu, ako je hazard. Ale my sme vám povedali ešte jednu vec. Aj sme ju, aj sme ju opakovali tento rok mnohokrát, musíte podporiť investície. Musíte podporiť rast. Nesmiete prejedať eurofondy na nejaké, na nejaké dotácie pre vašich voličov. Nesmiete to robiť. Vy musíte tie investície podporovať. To znamená, vy musíte komunikovať so zamestnávateľmi. To nemôže byť tak, že vy si niečo prijmete na vláde, tak ako vlani, a potom komunikujete so zamestnávateľmi? Prosím vás, pre vás sú nie partneri? Však oni vytvárajú hodnotu, odtiaľ idú tie dane a odvody.
Vy ste dostali našu spoločnosť do takého stavu, že máme, máme historický, historický zápis. Odbory a zamestnávatelia sa dohodli na spoločných opatreniach, ako by mal štát postupovať v konsolidácii. Rozumiete? Urobili to už vlani . Oni už vlani mali podobné vyjadrenia, mali podobné aj zamestnávatelia, aj odborári. Teraz to dokonca dali na papier. A dali vám čísla, čísla, na čom môžete šetriť, kde môžete šetriť, koľko môžete ušetriť a máte ušetriť. A vy nielenže ste na to nereagovali, vy ste si prijali svoje a potom sa s nimi stretnete. A váš výstup zo včerajška bol, som rád, že je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, aký to je dialóg? Aký to je dialóg?
Takže na záver poviem toľko, že je to nielenže nedôstojné, ale je to skutočne vysoko nebezpečné, že takýmto spôsobom sa prijímajú zákony, ktoré budú ovplyvňovať náš život v budúcom roku. A takisto musím povedať z hľadiska politického, je to neprípustné, aby väčšina, väčšina v tomto parlamente vyháňala tú menšinu do ulíc, aby sme my potom už nachádzali, keď nám tu nedokážete dať priestor, aby sme diskutovali, aby ste počúvali naše návrhy, museli ísť do ulíc a hovoriť pred davom. Je to skutočne veľmi smutné.
Preto na záver poviem iba toľko, že nielenže sme, samozrejme, proti takémuto zákonu, ale musím povedať, že to je aj, ak sa prijme tento zákon, tak je to krok, ktorý nás vedie do veľmi nebezpečného priestoru a hovorím to otvorene, do priestoru, ktorý bude nás viesť k priepasti, k bankrotu na grécky štýl.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

... miliónov eur, uvidíme, asi to bude zase len plošné. Tých 435 mil. eur nemá ísť z peňazí štátneho rozpočtu, ale z eurofondov. No úžasné! Toto je konsolidačné opatrenie v objeme 16 %. Čo to je? To je číra kamufláž. A nielenže kamufláž. To si môžte pokojne z tých, z tých 2 mld. a 700 mil. odpočítať, je to, je to kamufláž. Ale nielen to. Svedčí to o dvoch veciach. Prvá vec, táto vláda je neschopná a nedokáže čerpať eurofondy. To, čo každá ratingová agentúra píše vo svojom hodnotení, využívajte eurofondy, lebo dopadnete zle. Nie, nedokáže. Ku koncu júla 9-percentné čerpanie. A sme hlboko v druhej polovici programového obdobia.
Druhá vec, však vieme, na čo sú eurofondy. V podmienkach Slovenska sú zvlášť dôležité, pretože vláda nedokáže už roky riadne investovať. Obnova hospodárstva stojí peniaze, samozrejme, a my sme sa spoľahli, už niekoľko rokov sa spoliehame na to, že eurofondy nás zachránia a ony, ony prinesú investície. Takže tie peniaze budú chýbať v tých investíciách, v takých prepotrebných investíciách. Prosím vás pekne, aká to je konsolidácia?
Druhý balík. Minister financií ohlásil, že vláda bude na sebe šetriť v objeme 730 mil. eur. Jediná, jediná vec konkrétna, ktorú k tomu povedal, je, že sa zmrazia mzdy, okrem učiteľov, zdravotníkov sa zmrazia mzdy. Nič iné, zatiaľ nič nepoznáme. Som presvedčený, už som pomaly presvedčený, že to bude vyzerať asi takto. Tí, čo vedia trošku, ako sa zostavuje štátny rozpočet, tak vedia, že on už je zostavený, ten bude nasledovať asi budúci mesiac. To znamená, rozpočet je už nakreslený a teraz vláda si sadne a povie, no tak nejako odrežeme z tých výdavkov toľko a toľko. Ono by to naoko bolo v poriadku, lenže viete, kde je problém? Že on je nafúknutý, ten rozpočet. To znamená, že sa nebude šetriť, v podstate sa, v podstate sa ani nebude šetriť, ja vám to poviem na príklade. Za rok 2024 si vláda nafúkla výdavky štátnych zamestnancov svojich vlastných o vyše 200 mil. eur a urobila to tak, že si nakreslila, že počet zamestnancov štátnych ministerstiev a organizácií bude taký a taký, samozrejme, že rastie to, hej. Ale až toľko ľudí sa nezamestnalo, bolo ich menej, takže logicky keď máte, ja neviem, rodinný rozpočet, tak si poviete, no tak keď máte menej výdavkov, ja neviem, že menej výdavkov na deti v škole, no tak vám ostane. Nie. Tých vyše 200 mil. eur sa rozdelilo na odmeny, kadejako, ostalo tam, ja tomu hovorím, že to je, to je, to sú peniaze na mŕtve duše. A uvidíme, že ako to bude v tom, v tých 730 mil. eur, čo sa vláda zaviazala, zaviazala, vlastne len vyslala, poslala ministra financií, ktorý povedal, bude sa šetriť. Nikto pri ňom nestál, nikto mu to neodklepol, jednoducho iba to je slovo do vetra zatiaľ, však budeme čakať.
Ak sa má šetriť takýmto iluzórnym spôsobom, tak to nie je šetrenie. Nie nadarmo sme pred rokom navrhovali, keď bola na stole konsolidácia v druhom balíku, sme navrhovali päť opatrení a tri opatrenia z toho, tri opatrenia z toho smerovali vôbec na šetrenie štátu. To znamená na zamestnancoch, na prevádzke, na majetku. Keď máte veľa zamestnancov, aspoň tie mŕtve duše orežte, hej, keď chcete šetriť na prevádzke, tak šetrite, žiaľ, už to tu budúci rok asi nebude, lebo zmluvy na dodávky energií a tak ďalej majú ministerstvá predpokladám dávno popodpisované.
A tretia vec, prebytočný majetok. Premiér povedal, nie, táto vláda nebude majetok štátu predávať. Čo s ním bude robiť? My sme si zmapovali niekoľko, niekoľko budov, ktoré má štát, ako úžasne by sa dalo na nich ušetriť. Nie, predseda vlády povedal, na majetok sa siahať nebude. Na majetok aký, prosím vás pekne? Na majetok, ktorý nedokáže využívať táto vláda? Boli tam, samozrejme, aj ďalšie opatrenia, jedno z tých, jedno z nich bolo, bolo, aby vláda riadne vybrala daň z pridanej hodnoty. Sám šéf finančnej správy povedal, že je tam 1,5 mld. eur ročne, ktoré sa dá vybrať, teda keby sa podarilo vybrať, tak nebolo by to nič výnimočné, pretože by sme sa dostali iba niekde na úroveň tých štátov Európskej únie, ktoré dokážu riadne vyberať dane. A hovorili sme aj o hazarde, ale to je osobitná kategória, osobitná kapitola, tomu sa možno budú venovať ďalší.
Takže vrátim sa naspäť, 2,7 mld. eur, 435 energodotácie hodíme do koša, to nie je konsolidácia, 730 mil. eur vláda bude šetriť, veľmi otázne, veľmi otázne, zatiaľ vo hviezdach, nevieme, či z toho niečo bude. A čo zvyšok? Pozrime sa na zvyšok. My sme si dali tú robotu a sme to prepočítali, že tie konsolidačné opatrenia, o ktorých teraz rokujeme, my rokujeme iba o tomto, čo budem teraz hovoriť, to ostatné je preč, to znamená, rokujeme o 2,7 mínus 1,1, ja neviem, rokujeme o nejakých možno 1,5 mld. eur. V dôvodovej správe to vypočítali na 1,4, k tomuto zákonu, o tomto rokujeme. Na koho dopadnú tieto opatrenia? Dali sme si tú robotu a sme si to spočítali, samozrejme, že je tam určitá, určitá miera, určitá miera zaokrúhlenia, ale ináč sa to nedá. Takže z tých 2,7 mld. eur 7 % pôjde na zamestnávateľov, 35 % na občanov, 10 % na živnostníkov a 5 % na samosprávy. Keby som to zúžil a zobral iba tento zákon, tak tie čísla, samozrejme, budú vyššie a znamená to toľko, že v podstate na týchto kategóriách ľudí sa bude šetriť. Ten čas rýchlo uteká, ale predsa prebehnem aspoň niektoré konkrétne opatrenia, bol by som stručnejší a výstižnejší, keby som mal čas na prípravu, lenže, žiaľ, sme v takomto režime nenormálnom a ten čas nebol.
Zamestnávatelia. Predĺženie obdobia vyplácané zamestnávateľom PN z 10 na 14 dní. Áno, môžeme hovoriť o tom, že je to v iných štátov tak a je to možno aj viac, len si to dajme dohromady so všetkými tými opatreniami proti zamestnávateľom. To je ďalší, ďalší klinec, ďalší klinec. Možnože nie až takých veľkých 25 mil., ale predsa len pri tých ostatných opatreniach to boli. Daňové licencie, my to voláme daň zo straty. Ideme hore zase. To znamená, nemusíte dosahovať zisk, ale daň zaplatíte. Ďalšie bolestivé opatrenie, predstavte si začínajúce firmy, ktoré logicky sú v strate, pretože investujú, majú vysoké odpisy, logicky, hej, zaplatia, musia zaplatiť tie peniaze. Uplatnenie úhrady za vyťažený štrk, piesok a kameň. Skutočne to je až trošku komické, ja viem, že to je v iných štátoch, že nájdeme to niekde v iných štátoch, ale to je ako keby sme už chodili po kameňolomoch a hľadali tie peniaze, ako ich od tých, od tých zamestnávateľov vytiahnuť. To je kategória zamestnávatelia.
Občania. Zvýšenie progresivity zdanenia dane z príjmov fyzických osôb. Stokrát to už mnohí hovorili, ja to zopakujem. My potrebujeme, aby tie kategórie vysokozarábajúcich ľudí sa nám nevyprázdňovali na Slovensku, my skutočne potrebujeme šikovných manažérov, potrebujeme dobrých odborníkov na informačné technológie, potrebujeme ich udržať a nielenže udržať, my potrebujeme, aby sme ich dotiahli naspäť. Pozrite sa na Poľsko, tam už je niekoľko rokov opačný trend ako je, ako je napr. u nás. Tí ľudia zo zahraničia prichádzajú domov, lebo sa im oplatí už doma žiť a neodchádzajú. My sme, totálne týmto spôsobom demotivujeme vyššie kategórie ľudí, ktorí sú v zahraničí a ktorí by sa vrátili na Slovensko. Stačí jedna takáto správička a hotovo. Namiesto toho nám ľudia ešte navyše utekajú.
Zvýšenie DPH. Ja som, ja som na potraviny obsahujúce soľ a cukor, pred rokom som sa pýtal ministra financií, čo sledujú daňou z osladených nápojov, či sledujú zdravotný stav obyvateľov, to znamená, aby sa menej spotrebovalo takých, takých, takých nápojov a tým pádom aby to, aby to malo dosah na verejné zdravie, alebo, alebo či chce vybrať peniaze z tejto dane. Keď uvidíte dva dôvody, ani, ani, každý z nich kríva. To znamená, asi, asi nešlo o veľmi o zdravie. Ale povedal som vtedy, a možno som to nemal povedať, že keď chcete zdaňovať osladené nápoje, tak zdaňujte ten cukor v tých nápojoch. Keď vám skutočne ide o to zdravie, tak zdaňujte ten cukor. Prečo potom nezdaňujete cukríky a tak ďalej, to som hovoril pred rokom a je to tu. Nerád som to privolal a som to privolal. Má to, samozrejme, väčšiu logiku, lebo preto daň zo sladených nápojov, lebo sa to ľahko vyberá. Toto sa bude ťažšie vyberať, bude to, bude to, bude to ťažšie, ale jednoducho každé, každé euro pomôže a nie je to málo, nie je to málo, je to 91 mil. eur, ktoré má natiecť do štátneho rozpočtu len z tejto dane.
Zodvodnenie príjmu počas péenky, keď ste na rodičovskej. Keď ste dostali, dostali nejaký, nejaký, si privyrobili nejakým spôsobom na materskej, tak jednoducho neplatili ste z toho odvody. Teraz aj z toho sa budú platiť odvody. To znamená, je to v podstate daňové, nové daňové zaťaženie. Čo to spôsobí? Ja som počul, počul aj ministra financií ako hovoril, že však ako ľudia sa musia obracať, musia pracovať. Áno, samozrejme, my sme za, ale prečo, prosím pekne, zväzujete ruky tým, ktorí chcú pracovať aj keď poberajú dávky? My sme tu niekoľko, dvakrát sme tu navrhovali, aby ste dali dokonca odvodové, väčšie, väčšie odvodové prázdniny pre tých ľudí, pre študentov, pre dôchodcov, pre matky na materskej, aby im ostalo viac vo vrecku z tých, z tých, z tých dohôd, ktoré majú so zamestnávateľmi. Nie, neprešlo to, máme to desať či koľko rokov rovnaké tú dávku pevnú, jednoducho my vytvárame také podmienky, aby tí ľudia nepracovali, aby nechceli pracovať, odradzujeme, odrádzame ich od toho, aby pracovali.
Sviatky, osobitná kategória. Samozrejme, že sviatky, máme sviatkov veľa, vieme o tom. Vieme o tom, vedia o tom zamestnávatelia, podnikatelia, vieme o tom, treba to nejakým spôsobom riešiť. Len prečo si zoberiete hneď na mušku prvý zákon, ktorý sa týka, teda prvý sviatok, ktorý sa týka pádu toho minulého režimu. Však to je symbol, to je vyslovene symbol toho, že sme prišli do nejakého, že sme sa vrátili medzi, medzi civilizované štáty, ktoré, ktoré majú demokratický režim. A my tento symbol ideme utopiť. Nepočul som ani odpoveď na otázku, čo to bude vlastne znamenať pre tých, pre tých ľudí, ktorí cez tie sviatky pracujú. Viete, náš názor je taký, ja to skôr hovorím, že celospoločenská diskusia by mala povedať, že či máme mať napr. otvorené počas nedieľ obchody, ale predstavte si, že beriem ten argument mnohých, že si tam tí ľudia privyrábajú, tie pokladníčky si privyrobia, lebo dostanú príplatky za nedeľu. Teraz to platí aj o sviatkoch. Teraz keď im ten sviatok zoberiete, tak ten príplatok nebudú mať, lebo budú pracovať normálne. Ako zvažoval to niekto? Ľudia takto rozmýšľajú, ľudia vedia, že toto opatrenie, opatrenie sa ich dotkne a že jednoducho im siahne do peňaženiek.
Zvýšené sadzby z poistenia z 8 na 10 %. Budete dostávať výzvu na úhradu poistky základné, na automobil napr., každý, kto má auto, hej, pôjde to hore. To znamená, to nie je len tak, že poisťovne, poisťovne, z poisťovní vytiahneme nejaké peniaze. Nie, tak ako všetko ostatné, či sú to banky, poisťovne, obchody, ktokoľvek, tie náklady prenášajú na obyvateľov, na bežných ľudí. Jednoducho bude to dosah na bežných ľudí. A to sa týka aj životných poistiek a tak ďalej, tam to ide takisto. Osobitná kategória sú živnostníci, lebo skutočne toto ja keď som videl tie opatrenia oproti živnostníkom, hovorím, toto je útok na výplatnú pásku. Toto sa ináč nedá nazvať. To znamená, už keď nevedeli inak, tak už idú priamo do tých výplatných pások, tí ľudia, im to zobrať. Živnostníci je krásny príklad. Keď im zvýšite minimálny vymeriavací základ na odvody o 20 %, tak to vlastne spravíte, ja nemám presné čísla, ale zhruba možno trom štvrtinám živnostníkov, lebo tí platia tie minimálne odvody. Potom počujeme otázku, a prečo platia živnostníci iba minimálne odvody? No lebo sú vysoké. Však to je, to je začarovaný kruh. Keď máte vysoké odvody, tak, samozrejme, sa snažíte, snažíte nejako optimalizovať tie výdavky. To isté platí, lebo je to v tomto zákone takisto, že sa bude tvrdšie posudzovať závislá práca vo firmách. To znamená, že bude, budú, bude, budú silnejšie postihy za to, že keď niekto bude zamestnávať človeka na živnosť, firma bude zamestnávať človeka na živnosť, prečo to tie firmy robia? Viete čo, to nerobia len firmy, pretože majú nižšie náklady, pretože je tam o niečo vyšší náklad, ale nie vždy, niekedy je to aj vyšší náklad, teraz to už bude vyšší náklad, to vyrátal, to vyrátal, tuším, jeden inštitút, že ten, že ten náklad na živnostníka bude po týchto opatreniach, ak prídu do platnosti, vyšší ako náklad na zamestnanca. Ale v zásade spravíte to, že vlastne tým živnostníkom siahnete na ich čistý príjem, na ich výplatnú pásku.
To isté sa týka zvýšenia zdravotných odvodov o 1 %. Vieme, aká je situácia v zdravotníctve, okej, tam skôr treba upratať ako zvyšovať. A keď vy zvýšite odvod o 1 % pre živnostníka na zdravotné poistenie, to nie je málo. To je, sa zdá jedno percentíčko, ale skutočne pri príjme živnostníka tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku. Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná, tam živnostníkov nosia na...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, na úvod musím povedať, že nečakal som pred hodinou, keď tu vystúpil minister financií k skrátenému legislatívnemu konaniu, že o hodinu, o hodinu budem ako zástupca klubu KDH vystupovať už priamo k tomuto zákonu. Toto všetko svedčí o tom, akú váhu dávame tomuto zákonu. Uvedomme si, prosím pekne, že na základe tohto zákona bude postupovať tento štát budúci rok a ak sa nebude tomuto štátu dariť budúci rok, nebude sa dariť jeho obyvateľom. Tak to nebude len že zlý rok, ale poviem, že to bude aj rok, keď sa opäť priblížime k priepasti bankrotu. Je to skutočne tak.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že táto vláda za dva roky nedokázala ozdraviť verejné financie ani o kúsok. Deficit verejných financií je vyšší, bol minulý rok vyšší, ako bol v roku 2023, a tento rok bude zhruba na takej istej úrovni. To som si nevymyslel, pán minister, toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ústavná inštitúcia, ktorá stráži zdravie verejných financií. Ja som pred hodinou chcel aj vystúpiť k, reagovať na vystúpenie ministra, ktorý si zobral slovo ešte k tomu skrátenému konaniu, keďže som sa nedostal k slovu, lebo nás zahatali, nedovolili nám rozprávať, tak budem teraz najskôr reagovať na to, čo hovoril minister vo svojom predposlednom vystúpení, teda pred tou hodinou. A musím byť osobný, ináč mi to nejde.
Pán minister, pán Kamenický bol ministrom financií aj v roku 2019 a pripravoval rozpočet na rok 2020. Ja si spomínam, ako sa pripravoval ten rozpočet. Ja prečítam aj jeho citáty: „Balansujeme na hrane." Ledva ten rozpočet zostavil, zostavil minister financií. Prosím vás pekne, to bolo v stave, keď Slovensko bolo v pomerne vysokom hospodárskom raste, keď o pandémii nevedel nikto, keď sa možno črtala energetická kríza, pretože začali byť problémy s ruským plynom, a vtedy minister hovoril, ten rozpočet sa nedá, nedá zostaviť ľahko. Vtedy plánoval deficit pol percenta hrubého domáceho produktu. Úžasné číslo. Hoci cieľ, ktorý mala vláda predtým, bolo dospieť k vyrovnanému rozpočtu. Ale plánoval takýto deficit. Čo sa stalo potom? Rozpočet táto snemovňa prijala, teda v inej zostane, ale prijala, čo sa dialo potom. Blížili sa voľby vo februári 2020. Štyri dni pred voľbami sa zišla snemovňa na návrh vládnych strán a prijala niekoľko zákonov. A jeden z tých zákonov bol zákon o 13. dôchodku, ktorým sa tak vystatuje minister financií a predstavitelia vlády. Ten zákon o 13. dôchodku priniesol úplne nový parameter do rozpočtu, ktorý mal padnúť do rúk novej vlády, však aj padol. Viete, aký bol vtedy plánovaný dosah na verejné financie? Ja vám to poviem úplne presne, 442 mil. eur v roku 2020. To bola sekera zaťatá, ktorú tie vládne strany vtedy zaťali tú sekeru s vedomím, že nová vláda bude musieť túto sekeru znášať. Do roku 2023 na tých 13. dôchodkov to malo byť až 553 mil. eur. Dnes už hovoríme pomaly o miliarde. Preto sa vyjadrujem k 13. dôchodkom. Pán minister, vám by malo ležať na srdci, ako vyzerá hospodárenie Sociálnej poisťovne a ako vyzerá hospodárenie štátu, na čo tento štát má a na čo nemá.
Čo sa stalo ďalej? Slovensko vhuplo do pandémie, ešte to zažil aj predseda vlády Pellegrini, vhuplo do pandémie obrovskej. Prvá vlna, po prvej vlne to vyzeralo celkom nádejne, druhá vlna prišla v septembri. Čo, v tom čase v podstate zastala ekonomika, museli sa prijímať opatrenia, na ktoré nikto nebol zvyknutý, na celom svete. Takisto aj Slovenská republika. Nechcem ospravedlňovať, že sa spravili prešľapy, vôbec nie, mohol by som hovoriť o očkovacej lotérii nezmyselnej a tak ďalej, ale prišla, prišli, prišli veľmi ťažké časy, ktoré mali nápor na verejné financie. A čo vyhlásil pán Kamenický v parlamente? Ja vám to prečítam, bolo to v októbri 2020: „Peniaze na vyplácanie 13. dôchodkov neboli v rozpočte na tento rok vyčlenené, ale každý minister financií by na ne zdroje našiel." Toto hovorí hospodár, ktorý, teda hospodár nášho štátu, ktorý dnes má dať dohromady verejné financie. Nabáda priamo vládu, ktorá vtedy bola, aby míňala peniaze nad to, čo on nastavil. Rozumiete? A teraz tento človek nám ide zachraňovať verejné financie. Predseda vlády ho vyslal, vyslal ako nejakého gladiátora so zlými posolstvami, že čo všetko bude musieť spraviť táto vláda. Ani sa k tomu nevyjadroval, lebo je to háklivá téma, pretože všetci vieme, že konsolidácia je bolestivá vec a vidíme, tak ako to robí vláda, že tú bolesť, tú bolesť hádže na občanov, na živnostníkov, na zamestnávateľov, ale nie na seba.
A teraz ku konkrétnemu zákonu. Viete čo, nemal som čas sa pripraviť, poviem to úplne otvorene. Novinári mali záujem o to, že aby sme sa vôbec vyjadrili k tomu a ja ako som dával interview novinárom, tak som sa jedným okom pozeral na obrazovku, kde bol minister financií a predstavoval návrh tohto zákona. Toto je príprava, toto je, toto sú podmienky prípravy na zákon, ktorý bude hýbať Slovenskom celý budúci rok. Toto. A nielen to, dnes skončíme túto diskusiu, vystúpia po mne ďalší, jednoducho nám zase zviazali ruky. Ja na to hovorím, je veľmi smutné, keď zapchávate poslancom ústa a oni dokonca musia vychádzať do ulíc, je to skutočne tragédia, tragédia, aby my, čo tu máme rokovať riadne o zákonoch, sme boli nútení ísť na námestia a tam hovoriť o tom, že akým spôsobom, akým zlým spôsobom sa to robí.
Ku konkrétnemu návrhu zákona. Áno, kolega Jakab to krásne odhalil, skutočne je tam prekopírovaný text v predkladacej správe z minulého roka, keď sme mali predloženú konsolidáciu, konsolidácia na rok 2025. Ale viete, čo je na tom najhoršie? Že ten text je stále aktuálny. To je na tom úplne najhoršie. Pretože keď prečítam vetu: „Hrubý dlh Slovenskej republiky sa nachádza blízko úrovni 60 % HDP a schodok hospodárenia sa v tomto roku a v najbližších rokoch očakáva blízko 6 % HDP." Čo to znamená? Je to skutočne, skutočne to hrozí. Znamená to, že Slovensko bude deficitne ďalej veľmi, s hlbokým deficitom hospodáriť ďalej. Čo to znamená pre ekonomiku? Čo to znamená pre štát? Poviem len jedno číslo. Za rok 2024 vzrástol hrubý dlh Slovenskej republiky o takmer 9 mld. eur. Keby sme, keby všetci zamestnanci, ktorí sú na Slovensku, zarábali priemernú mzdu a chceli by tento dlh, ten, iba ten nárast toho dlhu zaplatiť, tak dve mesačné výplaty by museli odovzdať štátu. Dve mesačné výplaty. Toto je to číslo. To je obrovské číslo. A teraz si predstavme, že tak pôjdeme ďalej a ten dlh bude rásť. Predstavme si, čo sa bude diať, ja som zvedavý, čo sa bude diať aj s ratingom, ale čo sa bude, čo sa bude diať s platením našich záväzkov. Dve miliardy eur tento rok. Kam sa dostaneme? My pomaličky veľkú časť štátneho rozpočtu budeme míňať len na to, že budeme platiť úroky, nič iné, ten dlh bude rásť a budeme len platiť úroky, úroky, úroky, úroky. A nedajbože, aby nám ten rating klesol, budeme platiť ešte väčšie úroky. To je vlastne prípad, do ktorého sa, situácia, do ktorej sa dostalo pred 15 rokmi Grécko. A tam sa môžeme dostať aj my.
Teraz, ako vyzerá vládna konsolidácia? Keby som mal, keby už bol nový rokovací poriadok, tak vám ukážem graf, ale nemôžem ho ukázať, lebo som si ho tu nenakreslil a doniesol, tak poďme na to. Konsolidácia budúci rok má byť v objeme 2,7 mld. eur. Čo je za tým číslom? Najskôr spomeniem tie energodotácie, 435 mil. eur, to znamená, to je 16 % z tejto sumy má ísť na energodotácie. Nestihol som si ešte pozrieť zákon, lebo tá rýchlosť je šialená, s ktorou prijímame na Slovensku zákony, ale vláda už prijala nejaký zákon o energopomoci, ale ak som dobre videl, tak som nazrel, že neurobila nič iné, len posunula, akým spôsobom sa tie peniaze budú vyplácať na vládu, nariadením. To znamená, vláda si rozhodne sama, lebo jej to zákon umožní. Tých 435 mil. eur, uvidíme, asi to bude zase len plošné. Tých 435 mil. eur nemá ísť z peňazí štátneho rozpočtu, ale z eurofondov. No úžasné. Toto je konsolidačné opatrenie v objeme 16 %. Čo to je?
=====

vymazať

135-2
Problém je ten, že Slovensko sa za ten rok, ako som tu stál pred rokom, dostalo do nezávideniahodnej situácie. Skutočne je to tak, že deficit verejných financií sa neznižuje, Slovensko sa strmo zadlžuje. Len minulý rok sa zadlžilo v hrubom dlhu Slovensko o takmer 9 mld. eur. Aby to bolo jasné, ja to zvyknem vysvetľovať, aby to ľudia pochopili, že čo to je 9 mld. eur, lebo to je také číslo, že mnohým to nehovorí vôbec nič. Keby všetci zamestnanci, ktorí sú na Slovensku, poberali priemernú mzdu, tak by museli odovzdať dva mesačné platy, aby tento nárast dlhu zaplatili. Také sú to čísla. Ja rozumiem, keď tu hovorí minister financií, že dlh nemôžeme zastaviť len tak, súvisí s poklesom deficitu, ale ten deficit nám neklesá. A ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe k tomuto zákonu. A to je veľmi dôležité priznanie, ktoré si dáva ministerstvo financií.
"Deficit verejných financií a dlh verejnej správy dosiahli v súčasnosti aj vzhľadom na pretrvávajúce nadmerné výdavky štátu v súvislosti s nepredvídateľnými mimoriadnymi okolnosťami, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch, vysokú úroveň a Slovenská republika sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme národnej dlhovej brzdy. "Hrubý..." teraz toto je doležité "...hrubý dlh Slovenskej republiky sa nachádza blízko úrovne 60 % HDP a schodok hospodárenia v tomto a najbližších rokoch sa očakáva blízko 6 %." Rozumiete tomu? My stále očakávame tie vysoké deficity. A to je cesta, nebezpečná cesta skutočne k priepasti bankrotu. Takže sa nachádzame v mimoriadne zložitej situácii a v tejto situácii prichádza vláda s nejakým konsolidačným balíkom, na ktorý sme čakali dlhé týždne, môžem povedať, dlhé mesiace, opäť, hovorím, tak ako to bolo minulý rok.
Prichádza s nejakým balíkom, ktorý má poradové číslo 3. Najskôr ten balík bol niekde vo výške, tak ako to predpovedal minister financií, nejakých 600 mil. eur ešte minulý rok, potom to bolo 800 a zrazu bác, máme 2 mld. 700 mil. konsolidačný balík. Obrovské číslo.
Ale pozrime sa bližšie, čo v tom balíku je. Ja sa budem vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, samozrejme, neskôr, len upozorňujem na to, že riešime takéto vážne problémy skutočne ako nie o päť minút 12, možno po dvanástej. Tak sa pozrime. My sme si spravili prepočty, ako to chce vláda ten budúci rok konsolidovať, aspoň v hrubých rysoch to poviem. Tie 2 mld. 700 mil. eur je nafúknuté číslo. To napokon nie je nič nové, robila to vláda aj v minulosti. Teraz, kto sa má na tie 2 mld. 700 mil. eur poskladať? My tu počujeme, že spolovice to bude na šetrení vlády. Prosím vás pekne, to je úplný nezmysel. Ak mám veriť slovám ministra financií, tak ako ich prezentoval a tak ako nechal na rozdiel od minulých rokov predseda vlády vyšťaviť sa samého v priamom prenose, že sa ani neunúval prísť k nemu a vyjadriť mu podporu, tak keď sa pozrieme na ten návrh, tak dohromady 57 % z tohto celého balíka budú niesť na bedrách občania, živnostníci, zamestnanci a samosprávy.
Pozrime sa na ten zvyšok. Na ten zvyšok, čo je niečo 1 mld. eur, čo štát hovorí, že ide šetriť na sebe. Prosím vás pekne, aké to je šetrenie, keď vláda ide rozdávať plošné energodotácie a tieto peniaze si zoberie z eurofondov. Otázka je, či to ešte sa bude dať. Ale zoberie si z eurofondov tých 435 mil. eur a toto nám predkladá ako šetrenie. Však my tie peniaze z eurofondov potrebujeme na to, aby sme tu investovali, však máme strašný stav, čo sa týka investícií. To znamená, aj podnikania a potom, samozrejme, ekonomické aktivity a výberu daní, odvodov, a tak ďalej, to môžme aj rovno hodiť do koša, to nie je žiadna konsolidácia. Ostáva nám 730 mil. eur, že vláda ide šetriť na sebe. Čo doteraz k tomu vieme? Vieme jednu jedinú vec, jeden jediný záväzok, ak sa tak dá povedať. Obzerám sa, kde je minister. Pán minister? Máme tu pána ministra?

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán minister príde, toaletu potreboval, dobre? (Reakcie v pléne.)
Chcete, pozastavím čas?

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Pozastavte mi čas.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím technikov, pozastavte čas. A prerušujem krátkou prestávkou pre hygienickú potrebu. Dobre?

(Krátka prestávka.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Takže budeme pokračovať v rokovaní schôdze a môžte opätovne spustiť čas pánovi poslancovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, takže budem pokračovať.
Skončil som pri tom, že ak sa pozrieme reálne na ten balík, že kde vláda hovorí, že bude šetriť na sebe, tak sa dostávame k číslu 730 mil. eur. To z toho rozpočtu, alebo z toho celého balíka tvorí niečo menej ako štvrtinu, 27 %. Toto má byť šetrenie na strane vlády. Ale pozrime sa na to bližšie. Jediný merateľný ukazovateľ, ktorý zatiaľ predostrel minister financií, je, že zmrazí platy vo verejnej správe až na niektoré vybrané profesie. Jediné. Nič iné tam zatiaľ nie je. To znamená, ak ideme rokovať v skrátenom konaní dnes a budúci týždeň, vyzerá to tak, ak ideme rokovať v skrátenom konaní o niečom, tak rokujeme o niečom úplne inom. Rokujeme iba o tom, čo dopadne na obyvateľov, živnostníkov, firmy a samosprávy. O tom ideme rokovať, o ničom inom zatiaľ.
Takže je veľmi otázne, či z tých 730 mil. eur v tom zámere, ktorý má vláda, niečo bude. Takže ako to vyzerá? Kto sa poskladá na ten konsolidačný balík? Jasné je iba to, čo som povedal. Zatiaľ to je jasné iba v prípade občanov, samospráv, živnostníkov a firiem. Čo by v tejto situácii mala robiť vláda, lebo stále počúvame, čo by ste robili vy. No, my by sme robili to, že by sme ten konsolidačný balík mali prichystaný už niekedy pred prázdninami, už pri východiskách štátneho rozpočtu. A, samozrejme, keby sme boli vo vláde, tak robíme tie kroky, ktoré sme predostreli predsedovi vlády a ministrovi financií už vlani v septembri. Ale sme v situácii takej, akej sme a my sa snažíme byť vždy konštruktívni, pretože v tomto prípade nejde o KDH, ani o SMER, ale ide o tento štát, aby nespadol do priepasti bankrotu. Čo v tejto situácii robiť? Nuž, v každom prípade by mala začať konať vláda v tom šetrení na sebe.
My sme už predostreli niekoľko návrhov, niekoľko návrhov, ale poviem aspoň pár takých krokov okamžitých, ktoré by sa dali vykonať veľmi skoro.
Posledné rokovanie vlády, zoberieme si z tohto týždňa, obsahuje 17 uznesení. Ani jedno, ani jedno nezaväzuje vládu šetriť v týchto ťažkých časoch, ani jedno. Ja len poviem, napr. zákaz nákupu vládnych limuzín, 2 000 áut krát, by prinieslo nejakých 6 mil. eur. Možno to nie je veľa, ale bol by to signál.
Bol by to signál, že táto vláda chce skutočne šetriť na sebe. Nie je tam žiadne šetrenie s energiami, hoci ide vykurovacia sezóna napríklad, to je prevádzka budov. Nie je tam nič o centrálno-verejnom obstarávaní, ktoré prináša úspory, a to pri energiách, tovaroch, službách. Hoci Útvar hodnoty za peniaze, ktorý pracuje pri ministerstve financií, tak hovorí o možnosti šetrenia na úrovni 30 %. Hoci predseda vlády a SMER-u hovoril už vlani, že 30 % úradníkov sa dá ušetriť. Nemáme tam nič, nič zatiaľ.
A spomeniem napr. eurofondy, hovorí sa, keď si prečítate správy ratingových agentúr, o ktorých sa tu dnes hovorilo, každá jedna ratingová agentúra napíše, že Slovensko môžu zachrániť eurofondy, pretože to sú investície. Treba ich poriadne čerpať. Eurofondy, plán obnovy, toto tam, to nájdete v každej správe. V každej správe nájdete aj to, že treba sa zúčastňovať na nemeckom balíku v hodnote 1 bilióna eur, ktorý pôjde do infraštruktúry a obranného priemyslu. Tak sme zviazaní s tými nemeckými firmami, že jednoducho musíme, musíme z toho čerpať. Takže toto je aj v tých správach ratingových agentúr, ale my ako keby sme nerobili nič. Poviem vám len číslo, jedno posledné číslo, čo mám, čerpanie eurofondov ku koncu júla predstavovalo 9 %. Sme v druhej polovici programového obdobia, 9 %. To je žalostné. Ja keby som bol na mieste ministra financií, tak vyskakujem po strop, pretože neviem, ako máte presne rozdelene právomoci, ale vyskakoval by som po strop, aby sa tie eurofondy v rezortoch čerpali. Už keď to vláda nie je schopná posunúť na samosprávy, aspoň polovicu, tak nech to aspoň čerpajú tie rezorty. Nedokážeme to a môže nás to potiahnuť, hovorím, nechcem maľovať čerta na stenu, ale k nižšiemu ratingu.
Poviem ešte jednu dôležitú vec, a to už je taká skôr skeptická, to nie je návod. Úrady a ministerstvá, máme pomaly polovicu septembra, úrady a ministerstvá odoslali už svoje návrhy rozpočtov ministerstvu financií. Tie určite obsahovali zvýšenie prostriedkov o 10 - 15 %, robí sa to každý rok, každý rok. Toto sa malo urobiť v apríli a malo sa, mali sme sa pozrieť na to, ako rozpočtujeme. Ja len poviem jeden príklad, ja tomu hovorím mŕtve duše.
Robí to vláda, nielen táto vláda, robili to aj predchádzajúce vlády, jednoducho si napočítam, aký počet úradníkov vo vládnych úradoch bude mať budúci rok a na to nastavím mzdovú obálku, ako to hovorieva minister financií, mzdovú obálku. Teraz zrazu zistíme, že ten počet úradníkov taký nie je, ako bol naplánovaný a peniažky sa rozdelia. Väčšinou to ide na odmeny. Takto prišiel štátny rozpočet minulý rok zhruba o 200 mil. eur. No toto sme mali riešiť už na jar. Toto by malo byť súčasťou balíka. Ako ideme rozpočtovať? Ako ideme šetriť? Nie je to nič bolestivé. Je to veľmi jednoduché, stačí len mať ochotu.
Hovorím, o návrhu zákonu budem hovoriť potom dlhšie pri samom zákone, len si teraz kladiem takú, by som skôr povedal, filozofickú otázku, že čo ďalej. Pretože na rozdiel od minulého roka, tu je jedna obrovská zmena, a to, že vláda chce schváliť rozpočet, štátny rozpočet ešte v novembri do, neviem, tuším 20. novembra, ak si dobre pamätám. Prečo? Pretože ak to nespraví, tak podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti prichádzajú veľké sankcie a musela by v podstate urobiť to, čo urobila Ódorova vláda, že musí navrhnúť vyrovnaný rozpočet. No neviem si to predstaviť.
Ale kladiem si otázku, že či keď takto zbrklo budeme prijímať, táto snemovňa bude prijímať návrh zákona o 3. konsolidačnom balíku, či by ozaj skutočne nebolo vhodné, že by sme uplatnili tú dlhovú brzdu. Fakt, ako to ma vedie až k takýmto úvahám, či Slovensko skutočne nie je zrelé, aby sme sa zamysleli nad tým, že keď to tá vláda nevie, no tak to riešiť nejakým iným spôsobom. Lebo ak to pôjde takto, ako to išlo doteraz, tak budúci rok, ak tu budeme v takejto zostave, ako teraz sme, tak budeme stáť pred ďalším balíkom. A obávam sa, že môže byť omnoho vyšší a Slovenská republika bude v omnoho horšej kondícii, ako tomu je tomu teraz.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pripadá mi teraz ťažko vystupovať po tých všetkých emóciách, čo sme tu mali. Ja sa nejako nebudem zaštiťovať nejakými emóciami, skúsim skutočne vecne s chladnou hlavou sa vyjadriť k tomu, čo tu máme dnes predložené a k čomu, o čom budeme rokovať. Skrátené legislatívne konanie k tretiemu konsolidačnému balíku. Viete, keď sa tak pozriem o rok dozadu. Veď takmer presne rok sme to dostali, takto isto návrh, na ktorý sme čakali dlhé mesiace. A prišiel ten návrh a zrazu sme ho videli, aspoň ja osobne, na obrazovke televízie, ako bol prezentovaný a do 16 dní bol v tomto parlamente ten návrh schválený. Taký dôležitý dokument 16 dní. Mali sme vtedy obmedzenú rozpravu, zapchaté ústa a jednoducho tento návrh bol prijatý. Už vtedy sme upozorňovali na to, že ak chceme prijať takýto dôležitý dokument, tak veľmi dobré je ho spojiť aj s východiskami štátneho rozpočtu, pretože, však budeme hovoriť aj o štátnom rozpočte, ale štátny rozpočet práve bude vychádzať z týchto podkladov z tohto zákona, ktorý, predpokladám, že ak pôjde tak po masle ako vlani, tak si ho vládni poslanci schvália.
Tiež je príznačné, že o dôležitých finančných zákonoch rokujeme v piatok, keď už mnohí poslanci sú na ceste domov, alebo sú doma, keď si to verejnosť menej všíma. Pred nami je dokonca tentoraz 3-dňový víkend, hej, takže sa budú preberať iné veci. A o takejto dôležitej veci ideme rokovať práve v takomto čase, keď sa zníži pozornosť, pritom tá pozornosť by sa mala mimoriadne zvýšiť, mimoriadne zvýšiť. A teraz uvediem dôvody prečo.
Návrh, ktorý predložila vláda a ktorý prezentoval minister financií, a teda potom predložila vláda, vošiel do útrob tohto, tejto budovy opäť bez toho, aby sme mohli o ňom hovoriť, aby o ňom hovoriť sociálni partneri. Aby vlastne sa dalo o ňom diskutovať ešte pred tým, ako sa dostane na pôdu parlamentu. Pokladám to za veľmi dôležité, aby sa o tom rokovalo a poviem len jeden dôvod.
Historicky máme prvý raz situáciu, že dve skupiny, ktoré stoja zvyčajne proti sebe, zrazu vydali jednohlasné vyhlásenie smerom k vláde. A sú to zamestnávatelia - Republiková únia zamestnávateľov a Konfederácia odborových zväzov. A keď sa pozriete na jej vyhlásenie, tak tam nájdete konkrétne návrhy, konkrétne návrhy, akým spôsobom by vláda mohla šetriť na sebe. Ja keď som to uvidel, tak mňa osobne to, bolo to pre mňa zadosťučinenie, pretože takto pred rokom, keď vláda prišla so svojím konsolidačným balíkom, ktorý mal poradové číslo dva, tak nás minister financií vyzval, všetky politické strany, dajte mi na jednu A4, čo by ste robili vy. No tak sme to dali na jednu A4, pani kolegyňa Plevíková, dali sme to. Dokonca sme išli na rokovanie s predsedom vlády, s ministrom financií, bolo tam niekoľko ďalších ministrov a ten návrh sme dali predsedovi vlády do ruky. Bol podpísaný naším predsedom. Pán predseda vlády si zobral ten návrh, pozeral, vypytoval sa, čo to je, zapisoval si, robil si poznámky a potom obrazne, to som už nevidel, takto hodil do koša. A vyhlásil, že sme mu nič nedali. A v tom návrhu bolo päť opatrení, ja ich musím spomenúť, pretože zrazu začali byť aktuálne. Dva hovorili o tom, že vláda by mala šetriť na sebe, na svojich mzdových výdavkoch, výdavkoch verejnej správy celej a mala by šetriť na tých prevádzkových nákladoch všetkých tých inštitúcií, ktoré tu máme, ktoré sú štátne alebo vyslovene verejné.
Tretí návrh bol o tom, aby vyhodnotila, koľko tu máme prebytočného majetku štátu, aby tento majetok buď sa ho zbavila, alebo aby ho zveľadila a prenajímala za peniaze. Jednoducho aby mala z toho príjem.
Štvrtý návrh bol, aby riadne vyberala daň z pridanej hodnoty. My sme toto vtedy vypočítali, že keby sa dostalo Slovensko na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by razom mohlo vybrať za jeden rok 900 mil. eur navyše. Potom prišiel o pár mesiacov na to šéf finančnej správy, ktorý povedal, skutočne je tu miliarda a pol, ktorú nedokážeme vybrať. A realita dnes? Táto vláda si nakreslila v druhom konsolidačnom balíku, že zdvihne sadzbu, základnú sadzbu DPH na 23 %. A viete, ako vyberá tie dane? Tak, že do konca roka bude podľa odhadov ministerstva financií zhruba pol miliardy chýbať. Takto, takto to spravili. To znamená, výber daní ide dole.
A posledná vec, o ktorej sa potom tiež neskôr diskutovalo, ktorú sme predložili, keď už teda chcete dvíhať dane, my nie sme priateľmi dvíhania daní. Lebo si uvedomujeme, čo dane robia, čo robia s ľuďmi a čo robia s biznisom. Tak zdaňte negatívne externality a vtedy sme začali hovoriť o hazarde. Ja som rád, že o týchto veciach mnohých sa už dnes hovorí a dnes vláda dokonca hovorí o tom, že bude šetriť na sebe, že bude zdaňovať hazard iným spôsobom, že chce vyberať lepšie dane. Rok to trvalo, kým sme sa aspoň k tejto rétorike dostali. Ale spokojný, samozrejme, nemôžem byť a hneď to vysvetlím.

Ďakujem za slovo. Ja sa k predmetu rokovanie dnešného vyjadrím o chvíľu vo svojom vystúpení. Len sa chcem ohradiť proti tomu, aby minister financií spájal úmrtie 20-tisíc ľudí počas pandémie s nejakými konkrétnymi členmi vlády, a dokonca to spájal aj s nejakým státím na rad na očkovanie. Mne to tak trošku pripomína výroky tu pána kolegu, čo tu sedáva o dve lavice vyššie, ktorý hovorí podobné veci.
Takže nepripadá mi to primerané, aby sme takéto veci otvárali práve pri rokovaní takej dôležitej veci, ako je konsolidácia verejných financií.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si, že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo, prečo považujem diskutovať o deťoch a o rodinách za dôležitú vec.
Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí.
Prvá vec, poviem, demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona tá demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti, či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, ich udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť, spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46-tisíc detí a umrelo nám 54-tisíc ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel, v podstate vymierame, a keď to tak poviem z hľadiska, ja neviem, ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi-veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohla do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém. Samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou. Ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: "Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu." A je to úplná pravda. Biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti.
Musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame. Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti, a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi, a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silno oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená, čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napríklad ako skupiny dôchodcov. Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe. Vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp.
Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny, že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa. Mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomocí do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti.
Prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napríklad spôsob a akým, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité.
Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať? Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako je, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese.
A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce. Samozrejmé, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie.
Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka, rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami, ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi, že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo.
Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.